Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som možno trošku obšírnejšie vystúpila a predstavila návrh zákona v rámci rozpravy druhého čítania. Keďže sa snažím nezneužívať legislatívnu iniciatívu poslanca na to, aby som obišla riadne medzirezortné pripomienkové konanie, v rozprave práve bližšie uvediem informácie o mojich snahách získať stanovisko pána ministra hospodárstva k môjmu návrhu zákona. Ešte pred predrokovaním...
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som možno trošku obšírnejšie vystúpila a predstavila návrh zákona v rámci rozpravy druhého čítania. Keďže sa snažím nezneužívať legislatívnu iniciatívu poslanca na to, aby som obišla riadne medzirezortné pripomienkové konanie, v rozprave práve bližšie uvediem informácie o mojich snahách získať stanovisko pána ministra hospodárstva k môjmu návrhu zákona. Ešte pred predrokovaním návrhu zákona v prvom čítaní som pánovi ministrovi hospodárstva písala list, bolo to 18. septembra tohto roku, chcela som s ním alebo teda s jeho tímom medzi prvým a druhým čítaním prebrať tento návrh zákona, snažila som sa potom opätovne spojiť, nepodarilo sa mi, ale jeho kancelária ma odkázala na pripravované stanovisko, ktoré bude zverejnené v Slov-Lexe.
Ide o stanovisko, ktoré na základe rokovacieho poriadku Národnej rady predkladá ministerstvo hospodárstva na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Mám teda na mysli stanovisko v rámci MPK, jeho číslo je LP/2022/641, ktoré začalo ministerstvo hospodárstva dňa 17. októbra a končí 25. októbra, teda dnes. Až dnes sa na webovej stránke Slov-Lexu objavili pripomienky od iných subjektov, takže ja na ne budem reagovať až tu v rozprave menovite podľa tých jednotlivých subjektov. Mrzí ma, že ministerstvo hospodárstva nezačalo to MPK skôr, dozvedela by som sa, samozrejme, o tých pripomienkach a mohli by sme sa s nimi nejakým spôsobom vysporiadať. Dnes už teda priznávam, že nie som veľmi ochotná čakať a nechať tento bod prepadnúť druhýkrát. Ja myslím, že by to bolo nedôstojné voči nám všetkým.
Takže. Ministerstvo hospodárstva sa vo svojom stanovisku vyjadrilo, že s cieľom poslaneckého návrhu zákona súhlasí a návrh považuje za účelný a dôvodný. Uviedlo však výhrady, s ktorými sa vysporiadam neskôr. Ja som teda sledovala aj rokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý je gestorský výbor. Na jeho zasadnutí bolo odporúčané schváliť tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, konkrétne, aby sa v čl. 1 za bod 2 vložili nové body 3 až 9. Tieto sa síce netýkajú § 17f, ktorý my nemeníme, ale dotýkajú sa pozitívne len tých zmien pre spotrebiteľov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté na výbore sa dotýkajú § 96j s názvom „Prechodné ustanovenie účinné dňom vyhlásenia“. Tie upravujú to, že neregulovaným zraniteľným odberateľom sa umožňuje uplatniť si právo na dodávku elektriny alebo plynu za regulované ceny na rok 2023, pričom musia najneskôr do 30. novembra ´22 toto právo uplatniť. Podľa platnej úpravy do režimu za regulované ceny elektriny a plynu za rok ´23 mohli vstúpiť len neregulovaní zraniteľní odberatelia so zmluvami uzatvorenými na dobu do 31. decembra 2022. Následkom takejto úpravy bolo množstvo neregulovaných zraniteľných odberateľov, boli to najmä bytové domy s vlastnou kotolňou, ktorí boli bezdôvodne diskriminovaní pre dĺžku zmluvy s ich dodávateľom. Po tejto stránke teda dôverujem kolegom, ktorí predložili tie pozmeňováky, a podporujem ich.
Čo sa teda ale týka samotnej podstaty návrhu zákona. V čase energetickej krízy, ktorá, ako vieme, sužuje obyvateľstvo, je z môjho pohľadu veľmi dôležité prijať novelu zákona o energetike, tak sme spolu s pánom kolegom Svrčekom nad tým uvažovali, nemali sme ambíciu riešiť zastropovanie cien energií alebo určiť vydávanie akýchsi energetických poukazov pre obyvateľov, toto myslíme, že je úloha vlády a myslím, že aj posledné dni môžme sledovať, že si ju vláda tak trochu plní.
Aj v Nemecku, odkiaľ sme si požičali tie právne riešenia pre našu novelu, veľké a systematické zmeny robí práve vláda, nie poslanci. My sme teda zmapovali tú situáciu na trhu a správanie sa dodávateľov k spotrebiteľom a snažili sme sa týmto návrhom zákona zlepšiť právne postavenie práve odberateľov energií v domácnosti, odberateľov elektriny a plynu v prípade hroziaceho prerušenia dodávky elektriny alebo dodávky plynu. Návrh zákona čiastočne napĺňa jednotlivé tézy programového vyhlásenia, z ktorých citujem: Nepoľavíme v posilňovaní sociálnych istôt občanov, sme odhodlaní uskutočňovať účinné kroky pri odstraňovaní chudoby a segregácie sociálne vylúčených spoločenstiev a zameriame sa na dôsledné ekonomicko-sociálne posúdenie rozsahu energetickej chudoby a identifikáciu energeticky chudobného spotrebiteľa.
Keďže som pracovala v oblasti sociálnych vecí a sociálnych služieb, novela má v prvom rade pomôcť nasmerovať osoby, ktorým hrozí vypnutie od elektriny alebo plynu na sociálnu sieť, ktorú tu máme a ktorá im vie pomôcť. Akurát, že nie je veľmi známa, občania nemajú o nej vedomosti, ani o jej fungovaní. Viaceré tragédie spôsobené energetickou chudobou a bezdomovectvom sú často spôsobené iba tým, že sa domácnosti proste nestihli spamätať z doručenej upomienky pred odpojením a o pár dní, niekoľko týždňov boli odpojení. Nestihli ani len vyhľadať pomoc, zostali v zime, bez elektriny, v lepšom prípade sa deti učili pri sviečkach a čo v horšom prípade sa dialo, tieto deti boli vynímané z biologických rodín na základe ekonomických dôvodov. Často byty išli pre nie veľké sumy do exekúcií, pritom stačilo tej rodine dať pár týždňov naviac, aby sa trochu spamätala a, a porozumela sieti pomoci.
To, že naša novela prichádza včas, potvrdzujú aj nedávne správy zverejnené v RTVS. Podľa týchto správ záujem ľudí o úvery skokovo narastá. Len za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom vzrástol o 47 %. Takmer jeden a pol milióna ľudí na Slovensku však nemá žiadnu finančnú rezervu na horšie časy a splácanie úverov v období rekordnej inflácie môže byť naozaj problémom. Osobitne práve teda v kontexte tejto informácie o zadlžení domácností je významné, že naša novela podľa vzoru nemeckého práva predlžuje lehotu pred odpojením elektriky alebo plynu, tak aby sa mohol odberateľ obrátiť napríklad na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzať sa o nároky vyplývajúce z pomoci v hmotnej núdzi.
Som rada, že sme teda práve touto novelou smerovali domácnosti na úrady práce, pretože poskytovanie príspevku na bývanie je upravené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Príspevok na bývanie je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi a pomoc je možné poskytovať aj domácnostiam, ktorých príjem nedosahuje životné minimum. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe alebo domácnosti v prípade, ak úhrn súm dávky a príspevkov v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi je vyšší ako úhrn súm príjmu domácnosti. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi a úhrnom súm príjmov tých členov domácnosti. Preto je dobré, keď hneď ako príde upomienka pred odpojením, odberateľ pôjde na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a nechá si posúdiť svoju životnú situáciu. Teda tých 30 pracovných dní, ktoré v návrhu zákona navrhujeme, je primeraná doba, aby to dokázal vybaviť.
Ďalej naša novela smeruje domácnosti na možnosť sa prostredníctvom obce uchádzať o sociálnu službu, osobitne o sociálnu službu z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia stratou bývania. Ďalší veľmi prínosný príspevok našej novely spočíva v nasmerovaní odberateľa na bezplatné poradenstvo fyzickej osobe pri riešení problémov s dlhmi. Dlhové poradne sú projektom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce a na tomto mieste ich chcem oceniť, osobitne stretli sme sa aj s pani námestníčkou sekcie sociálnych vecí doktorkou Aftanasovou a prebrali sme, ako dlho teda tieto takzvané dlhové poradne fungujú. V súčasnosti ich máme na Slovensku otvorených 42 v okresoch, kde sídli ÚPSVAR, teda úrad práce. Podľa jej informácií posledné štyri poradne budú otvorené práve v priebehu tohto mesiaca. V bezplatných dlhových poradniach sa poskytuje komplexné finančno-ekonomické, právne aj psychologické poradenstvo pre klientov, ktorí sa dostali do špirály zadlženosti a nedokážu sa z nej vlastnými silami vymaniť. Klientom je každý občan, ktorý sa nachádza v zložitej finančnej situácii z dôvodu straty zamestnania, príjmu, pracovného úrazu, často gamblerstva, rozvodu alebo podobných životných situácií.
V schválenom národnom projekte poradní sú identifikované ako hlavné cieľové skupiny najmä mladí ľudia do 30 rokov. Záujemcovia o zamestnanie, uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení záujemcovia o zamestnanie, jednotlivci, pár, rodina, ktorým je poskytované psychologické odborné poradenstvo a tak ďalej. To znamená, že to sú všetci tí, ktorí môžu mať problémy so zaplatením účtu za plyn či elektrinu. V týchto záchranných mechanizmoch bude po novele musieť dodávateľ energií odberateľa písomne upozorniť. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vo svojej pripomienke kritizuje náš návrh slovami: „Uvedené okrem iného vygeneruje ďalšie poradenské interakcie so zákazníkmi, ktorí sa budú chcieť dopytovať na ďalšie informácie. Zároveň je v rozpore s princípmi podnikania a efektívneho hospodárenia, aby dodávatelia zákazníkovi radili ohľadom osobného bankrotu, a to zvlášť v situácii, keď je táto forma oddlženia aktuálne neefektívna a zneužívaná."
Tu chcem asociácii uviesť, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, že v žiadnom prípade nebudú mať zodpovednosť za akúkoľvek formu poradenstva. Na to presne slúžia dlhové poradne. Z textu zákona nevyplýva, že by dodávatelia zákazníkovi radili ohľadom osobného bankrotu. To im neumožňuje ani zákon o advokácii. Na to tu máme Centrum právnej pomoci či advokátov.
Prejdem ešte k právnym detailom upozornenia a spôsobu doručovania a počítania lehôt. Náš návrh zákona zlepšuje právne postavenie odberateľov tým, že dochádza k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť nedoplatku z 10 na 30 pracovných dní. Aby odberateľ dostal viac času na riešenie svojej životnej situácie, ktorá sa môže zhoršiť prerušením dodávky energie. Na tomto mieste sa chcem zastaviť a vysporiadať s výhradou ministerstva hospodárstva, ktoré uvádza v stanovisku v rámci MPK: „Ministerstvo nesúhlasí s predĺžením minimálnej lehoty na novú splatnosť nedoplatku z 10 kalendárnych dní na 30 pracovných dní. Odporúčame ponechať pôvodné znenie § 17f ods. 4, respektíve zachovanie pôvodnej lehoty 10 dní a súčasne rozšíriť náležitosti upozornenia o ďalšie informácie pre odberateľa v § 17f ods. 4 podľa poslaneckého návrhu zákona. Súčasná právna úprava a proces uplatňovaní dodávateľmi poskytuje odberateľovi dostatočný čas na zaplatenie dlžnej sumy. Ak by došlo k zavedeniu navrhovanej úpravy, predĺženiu splatnosti na 30 dní, zvýšilo by sa riziko platobnej neschopnosti dodávateľov v prípade, že by navrhovanú úpravu odberatelia vo veľkej miere zneužívali. Návrh smeruje odberateľov na odkladanie platieb za bežné výdavky ich domácností na neskôr, čím ich uvádza do ešte horšieho sociálneho postavenia." Toľko citát z MPK z výhrady ministerstva hospodárstva. Podobnú pripomienku 25., teda dnes, doručili aj Stredoslovenská energetika, Úrad vlády Slovenskej republiky, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. So stanoviskom ministerstva hospodárstva vymenovaných subjektov nie som stotožnená už z vyššie spomenutých dôvodov. Desať kalendárnych dní je málo, aby človek v nepriaznivej životnej situácii dokázal svoju situáciu riešiť a aby sa dokázal zorientovať v spleti tej sociálnej siete, akú tu na pomoc v takýchto situáciách máme.
Naviac finančne zdravé domácnosti si svoje preddavky budú platiť riadne, teda v lehotách v splatnosti faktúr, nebudú čakať na tých 30 pracovných dní. My sa v návrhu zákona nedotýkame lehoty bežných mesačných preddavkových faktúr. Väčšina obyvateľov má nastavené inkaso. Dodávateľ energií má, samozrejme, zabezpečený aspoň bazálny cashflow. Čiže myslím si, že ministerstvo hospodárstva, ako aj energetické podniky by skôr za náš návrh zákona mali poďakovať. My totiž vieme identifikovať tie chudobné domácnosti a týmto spôsobom, akým navrhujeme, ich z tej dlhovej špirály vytiahnuť. Lebo kto raz nemá peniaze na zaplatenie elektriky, tak ich nebude mať ani na desiaty, ani na dvadsiaty deň.
Ďalej ministerstvo hospodárstva uvádza vo svojom stanovisku, že: „Navrhovaná úprava by predstavovala dodatočné náklady dodávateľa na systémové zosúladenie so znením zákona, ktoré sú v konečnom dôsledku, ktoré sa v konečnom dôsledku premietnu do cien elektriny a plynu, keďže ide o oprávnený náklad." Ak ministerstvo hospodárstva považuje za dodatočný náklad to, že do upomienky pred odpojením sa vloží, ak som to dobre počítala, desať viet naviac, tak tomuto argumentu nerozumiem. Práve tých desať viet naviac vie potenciálne pomôcť rodinám a deťom, aby neskončili na ulici alebo v zariadeniach. Ak teda zájdem do absurdnosti, tak, tak ak tu tie elektrárne premietnu cenu vytlačenia tých desiatich viet do nákladov, tak mi to vychádza na jeden cent. Ak prepočítame cenu tonerov.
Čo sa týka ďalších zmien, ktoré prinášame. Ak nastala právna istota v určení času uplynutia lehoty 30 pracovných dní, ukotvuje sa povinnosť odoslať upozornenie o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení musí mať písomnú formu a musí byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Potvrdenie o podaní zásielky s využitím poštových služieb do vlastných rúk bude slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, kedy upozornenie odišlo zo sféry vplyvu odosielateľa. Návrh však nepočíta s potrebou skutočného oboznámenia sa zo strany adresáta, keďže by bolo nespravodlivé očakávať od odosielateľa, že účinky plynutia lehoty 30 pracovných dní nastanú až skutočným oboznámením sa s obsahom upozornenia. Tu sa pristavím pri tejto zmene s poukazom tiež na stanovisko ministerstva hospodárstva, ktoré, citujem, uvádza, že: Ministerstvo nesúhlasí s navrhovanou obligatórnou formou doručovania upozornenia písomne prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk na náklady odberateľa. Elektronické doručovanie či bežné poštové doručovanie nie do vlastných rúk rovnako napĺňa sledovaný účel. Požiadavka na doručovanie do vlastných rúk nie je dostatočne odôvodnená, keďže na moment doručovania či skutočnú vedomosť odberateľa o doručení a obsahu upozornenia nie sú viazané žiadne právne následky. Navyše by sa jednalo o nový náklad pre zákazníka v čase ťažkej sociálnej situácie., koniec citátu.
My sme si pozreli poštový poriadok Slovenskej pošty a zistili sme, že jedinou službou, kde dostanete ako odosielateľ do ruky doklad, že list bol podaný na poštovú prepravu a jednalo sa o list adresovaný konkrétnemu adresátovi, je list odoslaný s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Je dôležité, aby upomienka išla formou listu, pretože ľudia často prehliadajú esemesky alebo e-maily. E-maily môžu spadnúť do spamu a nemusíme sa baviť o tom, že mnoho ľudí na Slovensku e-mailovú adresu nemá alebo nepoužíva taký mobilný telefón, aby zrovna teda čítali e-maily a esemesky. Nehovoriac o tom, že stále máme na Slovensku oblasti, ktoré nie sú pokryté internetom.
Podľa cenníka poštových služieb doporučený list do 50 g s použitím služby do vlastných rúk stojí 2,05 eur. Naviac, podľa nášho návrhu platí, že náklady na odoslanie upozornenia prvej vety znáša odberateľ energie, elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu. Aby pre odberateľa nestal nepríjemný moment prekvapenia, že bez poznatku konkrétneho dátumu dôjde k prerušeniu dodávok energie, ukotvuje sa povinnosť dodávateľa odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk odberateľov najneskôr osem pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky informáciu o dátume plánovaného prerušenia. Tu tiež malo ministerstvo hospodárstva svoje stanovisko, z ktorého citujem: Ministerstvo hospodárstva súčasne odporúča vypustiť právnu úpravu navrhovanú v bode 2, pretože návrh považujeme za duplicitu v existujúcej právnej úprave, navyše v prospech odberateľa. Informovanie zákazníka pred plánovaným prerušením dodávky elektriny je už v súčasnosti zavedené v aplikačnej praxi bez zásadných problémov. Ide o súčasť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy a zároveň o sledovaný a vyhodnocovaný štandard kvality distribúcie. Lehota je už dnes stanovená na 15 dní vopred, pričom poslanecký návrh zákona skracuje túto lehotu na osem dní. Koniec citátu z pripomienky ministerstva hospodárstva.
My sme si ten zákon pozreli o energetike, ale nikde sme tú ukotvenú lehotu tých 15 dní nenašli. Nesúhlasím teda s tvrdením, že aplikačná prax je bez zásadných problémov. Moje informácie z praxe hovoria, že odberateľ nepozná čas toho pred, ani deň, ani hodinu odpojenia od elektriny. My toto právo neobmedzujeme, teda právo dodávateľa neobmedzujeme, ale dávame povinnosť do vlastných rúk odberateľovi najneskôr osem pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky zaslať informáciu o dátume plánovaného prerušenia.
Tak v závere, prepáčte, že som bola tak dlhá, len som sa chcela teda vysporiadať s tými pripomienkami, ktoré sme si až dnes našli v maily. Dovoľte mi teda, prosím, uviesť, že navrhujeme účinnosť od 1. januára 2023, aby dodávatelia mali dostatočný čas na úpravu vzorových písomných upozornení dodávateľa elektriky alebo dodávateľa plynu, aj na logistiku, aj na expandovanie korešpondencie. Tento návrh zákona z môjho pohľadu nie je politický. Je o pomoci. A tak v závere ešte si dovolím citovať ekonomické správy. Problém s nedoplatkami za bývanie alebo energie má asi 400-tisíc ľudí. Častejšie sú už aj omeškané splátky úverov či neschopnosť splácania. Domácnosti bez finančnej rezervy si s nečakanými výdavkami nevedia poradiť.
Ďakujem, milí kolegovia, za podporu.
Skryt prepis