Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako navrhovateľka odôvodnila svoj návrh na kandidatúru na verejného ochrancu práv pre pána JUDr. Róberta Dobrovodského, ktorý je mojím asistentom, ale, ale oveľa viac je (povedané so smiechom) to, že je univerzitným docentom. Robím tak preto, lebo ja sama mám osobnú a živú skúsenosť s interpretáciou poloprávd, ktoré nám pristali v pošte mailovej.
Treba pripomenúť, že pána doktora Dobrovodského podporilo 27 poslancov naprieč politickým spektrom, čo, za čo, samozrejme, z tohto miesta, milí kolegovia, vám všetkým ďakujem. A, a vieme, že to boli kolegovia z rôznych parlamentných zoskupení s odlišným náboženským, politickým či iným zmýšľaním, čo vnímam ako znak dôvery v to, že pán doktor Dobrovodský bude vo svojej funkcii nezávislým a cez túto optiku bude rešpektovať ústavné vymedzenie základných práv a slobôd. Naša ústava vymedzuje, že tieto práva sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod či iné postavenie.
Róbert Dobrovodský je dlhoročný a skúsený právnik, navyše aktívny vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Roky pôsobil aj na sekcii legislatívy ministerstva spravodlivosti ako legislatívec a tvorba zákono... tvorca zákonodarnej politiky v oblastiach, ktoré sa dotýkajú každodenného života obyvateľov, je to predovšetkým občianske a rodinné právo, právo ochrany spotrebiteľa, právo na slobodný prístup k informáciám a právo ochrany iných zraniteľných skupín. Je aj členom Legislatívnej rady vlády a komisie pre tvorbu práva, ktorá zasadá pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
V roku 2010 obsahovo a legislatívne pripravoval najväčšiu reformu transparentnosti od revolúcie na Slovensku, je to novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv. Nielen občania Slovenska, ale podľa hodnotenia slovenskej pobočky mimovládnej organizácie Transparency International sa zavedenie povinne zverejňovaných zmlúv považuje za bezprecedentný krok a jeden z najlepších zákonov v boji proti korupcii. Rovnako podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa zavedením úpravy povinného zverejňovania zmlúv Slovenská republiky stala jedným zo svetových lídrov a vzorom protikorupčnej právnej úpravy.
Ako dlhoročný normotvorca, pedagóg, akademik a výskumník preukázal schopnosť identifikovať spoločenské napätie a zareagovať naň zovšeobecnením životných situácií ľudí do textu právnej normy. Má túto schopnosť... mať túto schopnosť znamená starostlivo posúdiť každý podnet, s ktorým sa obyvateľ Slovenska obráti na verejného ochrancu práv, správne ho vyhodnotiť a vyzvať orgán verejnej moci na prijatie opatrení.
Čo však ja za roky spolupráce s pánom doktorom Dobrovodským - a tiež poznajúc agendu Úradu verejného ochrancu práv - vysoko oceňujem, je jeho schopnosť komunikovať zložité témy jazykom vhodným pre každú dotknutú osobu. Aj preto dlhodobo spolupracoval napr. v Slovenskej televízii s reláciou Občan za dverami a tiež ako expert na občianske právo. Často poskytoval za ministerstvo spravodlivosti vyjadrenia v médiách práve kvôli tomu ľudskému jazyku, do ktorého dokázal pretaviť tie náročné, ten, ten náročný právny jazyk.
Skutočnosť, že vyššie popísané vlastnosti kandidáta nie sú len teoretickým konštatovaním, ale sú doložené konkrétnymi činmi, uvádzame, samozrejme, v návrhu jeho činnosti aj v tých legislatívnych návrhoch na, na poli ochrany ľudských práv a slobôd. Je to v tom jeho životopise, ktorý je zverejnený na webe.
Jedna, vyberiem len jeden z týchto momentov, z môjho pohľadu veľmi dôležitý, a konkrétne vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z. z. z 27. júna 2016. Touto sa reagovalo na, na potrebu ochrany detí pred necitlivým výkonom súdnych rozhodnutí. Ide o známu kauzu Marco.
Keď v roku 2016 otriasol Slovenskom prípad šesťročného chlapca, ktorého brutálne vybrali z triedy počas, počas vyučovania. Bol to súdny, vyšší súdny úradník a išlo o výkon rozhodnutia, tak práve pán JUDr. Dobrovodský, ako legislatívny zamestnanec ministerstva spravodlivosti začal s kolegami s prípravou vyhlášky o výkone rozhodnutia, ktorá sa kreovala po konzultáciách s inými ministerstvami, ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny, s ministerstvom školstva, s ministerstvom vnútra.
A práve tu sa nachvíľu pozastavím, lebo ako som v úvode spomínala, do mailových schránok sme všetci dostali správu, útok na pána doktora Dobrovodského od Iniciatívy vymazaných rodičov, ktorá je reprezentovaná pani Beatou Janočkovou. Táto osoba mu vytýka prijatie tejto vyhlášky a neférovým spôsobom napáda jeho z môjho pohľadu veľmi záslužnú činnosť pre ochranu práv detí.
Pán Dobrovodský spolu s kolegami z iných rezortov pri tvorbe vyhlášky mali na pamäti práve judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kde sa uvádza, že použitie donucovacích opatrení v prípadoch detí je kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa tento styk s rodičom odmieta. Osobitným významom, osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené práve správaním sa tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nespráva vo vzťahu k dieťaťu empaticky, vhodne, rodičovsky.
Právna prax a aj súdy pozitívne vnímajú aj skutočnosť, že od 1. júla 2016 práve táto vyhláška ministerstva spravodlivosti niesla viac právnej istoty. Pokiaľ ide o ich povinnosť, o povinnosť súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu, a či existujú tzv. ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súdy avizujú, že vyhláška o výkone rozhodnutí v pozitívnom zmysle koriguje doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa.
Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, teda bez toho, aby vôbec zisťovali, či existujú nejaké ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa ten povinný rodič alebo dieťa nemôže podrobiť rozhodnutiu súdu, aby postupovali v konaní nástrojmi represie. Za nástroje represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysiela bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezumuje zavinené konanie, teda nerešpektovanie tohto titulu. Súdy avizujú, že už nezasielajú výzvy automaticky ani automaticky neukladajú pokuty alebo, alebo zastavenie výplaty rodičovského príspevku. Už sa tiež neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného rodiča, že povinný rodič sa nepodrobuje rozhodnutiu, a už tiež nevyžadujú od povinného rodiča drakonické plnenie povinností najmä vtedy, ak plnenie povinností sa vymyká sfére vplyvu povinného rodiča.
Jasné, že takto je nastavený rámec. Samozrejme, že od súdu k súdu môžeme vnímať rôzne typy pochybení, ale dôležité je, že ten rámec máme a že tie pochybenia sú ľudskými zlyhaniami, a sú teda tým pádom korigovateľné, teda súdy v zmysle vyhlášky o výkone rozhodnutí sledujú a riadne zisťujú, či prípady, dôvody... či prípadne, prípadné dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, niektoré súdy opäť, opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Nechcem vás teraz ďalej zahlcovať nejakým detailmi okolo tej vyhlášky samotnej a jej implementácie do systému sociálnoprávnej ochrany detí, považujem sa však za dôležité vyvrátiť klamstvá, ktoré Iniciatíva pre vymazaných rodičov na sociálnych sieťach šíri.
V závere mi, prosím, dovoľte pripomenúť, že pán JUDr. Dobrovodský už v tomto volebnom období prispel k tvorbe vládnych návrhov. Mnohí z nás vieme a máme priamu skúsenosť, že za, že sa svojou expertízou výraznou mierou podieľal na tvorbe viacerých poslaneckých návrhov zákonov, pozmeňovákov či odborných analýz, koniec koncov aj tých, ktoré som ja sama predkladala.
Nielen preto prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Petra Cmoreja, Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1120).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1629 z 27. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1120) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 230 z 18. októbra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem.

Ja len jednou vetou. Pani kolegyňa Cigániková, tak ako bolo povedané v úvode, ja som sa takto obšírne k tomu vyjadrila práve preto, lebo nám tu MPK a ministerstvo hospodárstva nejakým spôsobom zlyhali. Takže ďakujem pánovi kolegovi Galekovi za jeho pripomienky, ale bolo na to dosť času. A ostatné ešte zvážime. (Reakcia z pléna.) Máme takú, bohužiaľ, mám tak skúsenosť, mrzí ma to, lebo som si nemyslela, že to takto dopadne. No dopadlo to takto. Čiže, čiže ďakujem mu za pripomienky. Môžme o nich potom ešte hovoriť. Ale v tejto chvíli nie, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som možno trošku obšírnejšie vystúpila a predstavila návrh zákona v rámci rozpravy druhého čítania. Keďže sa snažím nezneužívať legislatívnu iniciatívu poslanca na to, aby som obišla riadne medzirezortné pripomienkové konanie, v rozprave práve bližšie uvediem informácie o mojich snahách získať stanovisko pána ministra hospodárstva k môjmu návrhu zákona. Ešte pred predrokovaním návrhu zákona v prvom čítaní som pánovi ministrovi hospodárstva písala list, bolo to 18. septembra tohto roku, chcela som s ním alebo teda s jeho tímom medzi prvým a druhým čítaním prebrať tento návrh zákona, snažila som sa potom opätovne spojiť, nepodarilo sa mi, ale jeho kancelária ma odkázala na pripravované stanovisko, ktoré bude zverejnené v Slov-Lexe.
Ide o stanovisko, ktoré na základe rokovacieho poriadku Národnej rady predkladá ministerstvo hospodárstva na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Mám teda na mysli stanovisko v rámci MPK, jeho číslo je LP/2022/641, ktoré začalo ministerstvo hospodárstva dňa 17. októbra a končí 25. októbra, teda dnes. Až dnes sa na webovej stránke Slov-Lexu objavili pripomienky od iných subjektov, takže ja na ne budem reagovať až tu v rozprave menovite podľa tých jednotlivých subjektov. Mrzí ma, že ministerstvo hospodárstva nezačalo to MPK skôr, dozvedela by som sa, samozrejme, o tých pripomienkach a mohli by sme sa s nimi nejakým spôsobom vysporiadať. Dnes už teda priznávam, že nie som veľmi ochotná čakať a nechať tento bod prepadnúť druhýkrát. Ja myslím, že by to bolo nedôstojné voči nám všetkým.
Takže. Ministerstvo hospodárstva sa vo svojom stanovisku vyjadrilo, že s cieľom poslaneckého návrhu zákona súhlasí a návrh považuje za účelný a dôvodný. Uviedlo však výhrady, s ktorými sa vysporiadam neskôr. Ja som teda sledovala aj rokovanie Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, ktorý je gestorský výbor. Na jeho zasadnutí bolo odporúčané schváliť tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, konkrétne, aby sa v čl. 1 za bod 2 vložili nové body 3 až 9. Tieto sa síce netýkajú § 17f, ktorý my nemeníme, ale dotýkajú sa pozitívne len tých zmien pre spotrebiteľov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté na výbore sa dotýkajú § 96j s názvom „Prechodné ustanovenie účinné dňom vyhlásenia“. Tie upravujú to, že neregulovaným zraniteľným odberateľom sa umožňuje uplatniť si právo na dodávku elektriny alebo plynu za regulované ceny na rok 2023, pričom musia najneskôr do 30. novembra ´22 toto právo uplatniť. Podľa platnej úpravy do režimu za regulované ceny elektriny a plynu za rok ´23 mohli vstúpiť len neregulovaní zraniteľní odberatelia so zmluvami uzatvorenými na dobu do 31. decembra 2022. Následkom takejto úpravy bolo množstvo neregulovaných zraniteľných odberateľov, boli to najmä bytové domy s vlastnou kotolňou, ktorí boli bezdôvodne diskriminovaní pre dĺžku zmluvy s ich dodávateľom. Po tejto stránke teda dôverujem kolegom, ktorí predložili tie pozmeňováky, a podporujem ich.
Čo sa teda ale týka samotnej podstaty návrhu zákona. V čase energetickej krízy, ktorá, ako vieme, sužuje obyvateľstvo, je z môjho pohľadu veľmi dôležité prijať novelu zákona o energetike, tak sme spolu s pánom kolegom Svrčekom nad tým uvažovali, nemali sme ambíciu riešiť zastropovanie cien energií alebo určiť vydávanie akýchsi energetických poukazov pre obyvateľov, toto myslíme, že je úloha vlády a myslím, že aj posledné dni môžme sledovať, že si ju vláda tak trochu plní.
Aj v Nemecku, odkiaľ sme si požičali tie právne riešenia pre našu novelu, veľké a systematické zmeny robí práve vláda, nie poslanci. My sme teda zmapovali tú situáciu na trhu a správanie sa dodávateľov k spotrebiteľom a snažili sme sa týmto návrhom zákona zlepšiť právne postavenie práve odberateľov energií v domácnosti, odberateľov elektriny a plynu v prípade hroziaceho prerušenia dodávky elektriny alebo dodávky plynu. Návrh zákona čiastočne napĺňa jednotlivé tézy programového vyhlásenia, z ktorých citujem: Nepoľavíme v posilňovaní sociálnych istôt občanov, sme odhodlaní uskutočňovať účinné kroky pri odstraňovaní chudoby a segregácie sociálne vylúčených spoločenstiev a zameriame sa na dôsledné ekonomicko-sociálne posúdenie rozsahu energetickej chudoby a identifikáciu energeticky chudobného spotrebiteľa.
Keďže som pracovala v oblasti sociálnych vecí a sociálnych služieb, novela má v prvom rade pomôcť nasmerovať osoby, ktorým hrozí vypnutie od elektriny alebo plynu na sociálnu sieť, ktorú tu máme a ktorá im vie pomôcť. Akurát, že nie je veľmi známa, občania nemajú o nej vedomosti, ani o jej fungovaní. Viaceré tragédie spôsobené energetickou chudobou a bezdomovectvom sú často spôsobené iba tým, že sa domácnosti proste nestihli spamätať z doručenej upomienky pred odpojením a o pár dní, niekoľko týždňov boli odpojení. Nestihli ani len vyhľadať pomoc, zostali v zime, bez elektriny, v lepšom prípade sa deti učili pri sviečkach a čo v horšom prípade sa dialo, tieto deti boli vynímané z biologických rodín na základe ekonomických dôvodov. Často byty išli pre nie veľké sumy do exekúcií, pritom stačilo tej rodine dať pár týždňov naviac, aby sa trochu spamätala a, a porozumela sieti pomoci.
To, že naša novela prichádza včas, potvrdzujú aj nedávne správy zverejnené v RTVS. Podľa týchto správ záujem ľudí o úvery skokovo narastá. Len za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom vzrástol o 47 %. Takmer jeden a pol milióna ľudí na Slovensku však nemá žiadnu finančnú rezervu na horšie časy a splácanie úverov v období rekordnej inflácie môže byť naozaj problémom. Osobitne práve teda v kontexte tejto informácie o zadlžení domácností je významné, že naša novela podľa vzoru nemeckého práva predlžuje lehotu pred odpojením elektriky alebo plynu, tak aby sa mohol odberateľ obrátiť napríklad na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzať sa o nároky vyplývajúce z pomoci v hmotnej núdzi.
Som rada, že sme teda práve touto novelou smerovali domácnosti na úrady práce, pretože poskytovanie príspevku na bývanie je upravené zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Príspevok na bývanie je súčasťou pomoci v hmotnej núdzi a pomoc je možné poskytovať aj domácnostiam, ktorých príjem nedosahuje životné minimum. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe alebo domácnosti v prípade, ak úhrn súm dávky a príspevkov v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi je vyšší ako úhrn súm príjmu domácnosti. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm nárokov na pomoc v hmotnej núdzi a úhrnom súm príjmov tých členov domácnosti. Preto je dobré, keď hneď ako príde upomienka pred odpojením, odberateľ pôjde na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a nechá si posúdiť svoju životnú situáciu. Teda tých 30 pracovných dní, ktoré v návrhu zákona navrhujeme, je primeraná doba, aby to dokázal vybaviť.
Ďalej naša novela smeruje domácnosti na možnosť sa prostredníctvom obce uchádzať o sociálnu službu, osobitne o sociálnu službu z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia stratou bývania. Ďalší veľmi prínosný príspevok našej novely spočíva v nasmerovaní odberateľa na bezplatné poradenstvo fyzickej osobe pri riešení problémov s dlhmi. Dlhové poradne sú projektom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce a na tomto mieste ich chcem oceniť, osobitne stretli sme sa aj s pani námestníčkou sekcie sociálnych vecí doktorkou Aftanasovou a prebrali sme, ako dlho teda tieto takzvané dlhové poradne fungujú. V súčasnosti ich máme na Slovensku otvorených 42 v okresoch, kde sídli ÚPSVAR, teda úrad práce. Podľa jej informácií posledné štyri poradne budú otvorené práve v priebehu tohto mesiaca. V bezplatných dlhových poradniach sa poskytuje komplexné finančno-ekonomické, právne aj psychologické poradenstvo pre klientov, ktorí sa dostali do špirály zadlženosti a nedokážu sa z nej vlastnými silami vymaniť. Klientom je každý občan, ktorý sa nachádza v zložitej finančnej situácii z dôvodu straty zamestnania, príjmu, pracovného úrazu, často gamblerstva, rozvodu alebo podobných životných situácií.
V schválenom národnom projekte poradní sú identifikované ako hlavné cieľové skupiny najmä mladí ľudia do 30 rokov. Záujemcovia o zamestnanie, uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení záujemcovia o zamestnanie, jednotlivci, pár, rodina, ktorým je poskytované psychologické odborné poradenstvo a tak ďalej. To znamená, že to sú všetci tí, ktorí môžu mať problémy so zaplatením účtu za plyn či elektrinu. V týchto záchranných mechanizmoch bude po novele musieť dodávateľ energií odberateľa písomne upozorniť. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vo svojej pripomienke kritizuje náš návrh slovami: „Uvedené okrem iného vygeneruje ďalšie poradenské interakcie so zákazníkmi, ktorí sa budú chcieť dopytovať na ďalšie informácie. Zároveň je v rozpore s princípmi podnikania a efektívneho hospodárenia, aby dodávatelia zákazníkovi radili ohľadom osobného bankrotu, a to zvlášť v situácii, keď je táto forma oddlženia aktuálne neefektívna a zneužívaná."
Tu chcem asociácii uviesť, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, že v žiadnom prípade nebudú mať zodpovednosť za akúkoľvek formu poradenstva. Na to presne slúžia dlhové poradne. Z textu zákona nevyplýva, že by dodávatelia zákazníkovi radili ohľadom osobného bankrotu. To im neumožňuje ani zákon o advokácii. Na to tu máme Centrum právnej pomoci či advokátov.
Prejdem ešte k právnym detailom upozornenia a spôsobu doručovania a počítania lehôt. Náš návrh zákona zlepšuje právne postavenie odberateľov tým, že dochádza k predĺženiu minimálnej lehoty na novú splatnosť nedoplatku z 10 na 30 pracovných dní. Aby odberateľ dostal viac času na riešenie svojej životnej situácie, ktorá sa môže zhoršiť prerušením dodávky energie. Na tomto mieste sa chcem zastaviť a vysporiadať s výhradou ministerstva hospodárstva, ktoré uvádza v stanovisku v rámci MPK: „Ministerstvo nesúhlasí s predĺžením minimálnej lehoty na novú splatnosť nedoplatku z 10 kalendárnych dní na 30 pracovných dní. Odporúčame ponechať pôvodné znenie § 17f ods. 4, respektíve zachovanie pôvodnej lehoty 10 dní a súčasne rozšíriť náležitosti upozornenia o ďalšie informácie pre odberateľa v § 17f ods. 4 podľa poslaneckého návrhu zákona. Súčasná právna úprava a proces uplatňovaní dodávateľmi poskytuje odberateľovi dostatočný čas na zaplatenie dlžnej sumy. Ak by došlo k zavedeniu navrhovanej úpravy, predĺženiu splatnosti na 30 dní, zvýšilo by sa riziko platobnej neschopnosti dodávateľov v prípade, že by navrhovanú úpravu odberatelia vo veľkej miere zneužívali. Návrh smeruje odberateľov na odkladanie platieb za bežné výdavky ich domácností na neskôr, čím ich uvádza do ešte horšieho sociálneho postavenia." Toľko citát z MPK z výhrady ministerstva hospodárstva. Podobnú pripomienku 25., teda dnes, doručili aj Stredoslovenská energetika, Úrad vlády Slovenskej republiky, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. So stanoviskom ministerstva hospodárstva vymenovaných subjektov nie som stotožnená už z vyššie spomenutých dôvodov. Desať kalendárnych dní je málo, aby človek v nepriaznivej životnej situácii dokázal svoju situáciu riešiť a aby sa dokázal zorientovať v spleti tej sociálnej siete, akú tu na pomoc v takýchto situáciách máme.
Naviac finančne zdravé domácnosti si svoje preddavky budú platiť riadne, teda v lehotách v splatnosti faktúr, nebudú čakať na tých 30 pracovných dní. My sa v návrhu zákona nedotýkame lehoty bežných mesačných preddavkových faktúr. Väčšina obyvateľov má nastavené inkaso. Dodávateľ energií má, samozrejme, zabezpečený aspoň bazálny cashflow. Čiže myslím si, že ministerstvo hospodárstva, ako aj energetické podniky by skôr za náš návrh zákona mali poďakovať. My totiž vieme identifikovať tie chudobné domácnosti a týmto spôsobom, akým navrhujeme, ich z tej dlhovej špirály vytiahnuť. Lebo kto raz nemá peniaze na zaplatenie elektriky, tak ich nebude mať ani na desiaty, ani na dvadsiaty deň.
Ďalej ministerstvo hospodárstva uvádza vo svojom stanovisku, že: „Navrhovaná úprava by predstavovala dodatočné náklady dodávateľa na systémové zosúladenie so znením zákona, ktoré sú v konečnom dôsledku, ktoré sa v konečnom dôsledku premietnu do cien elektriny a plynu, keďže ide o oprávnený náklad." Ak ministerstvo hospodárstva považuje za dodatočný náklad to, že do upomienky pred odpojením sa vloží, ak som to dobre počítala, desať viet naviac, tak tomuto argumentu nerozumiem. Práve tých desať viet naviac vie potenciálne pomôcť rodinám a deťom, aby neskončili na ulici alebo v zariadeniach. Ak teda zájdem do absurdnosti, tak, tak ak tu tie elektrárne premietnu cenu vytlačenia tých desiatich viet do nákladov, tak mi to vychádza na jeden cent. Ak prepočítame cenu tonerov.
Čo sa týka ďalších zmien, ktoré prinášame. Ak nastala právna istota v určení času uplynutia lehoty 30 pracovných dní, ukotvuje sa povinnosť odoslať upozornenie o neuhradení záväzku tak, že upozornenie o neuhradení musí mať písomnú formu a musí byť odoslané s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Potvrdenie o podaní zásielky s využitím poštových služieb do vlastných rúk bude slúžiť ako dôkazný prostriedok o tom, kedy upozornenie odišlo zo sféry vplyvu odosielateľa. Návrh však nepočíta s potrebou skutočného oboznámenia sa zo strany adresáta, keďže by bolo nespravodlivé očakávať od odosielateľa, že účinky plynutia lehoty 30 pracovných dní nastanú až skutočným oboznámením sa s obsahom upozornenia. Tu sa pristavím pri tejto zmene s poukazom tiež na stanovisko ministerstva hospodárstva, ktoré, citujem, uvádza, že: Ministerstvo nesúhlasí s navrhovanou obligatórnou formou doručovania upozornenia písomne prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk na náklady odberateľa. Elektronické doručovanie či bežné poštové doručovanie nie do vlastných rúk rovnako napĺňa sledovaný účel. Požiadavka na doručovanie do vlastných rúk nie je dostatočne odôvodnená, keďže na moment doručovania či skutočnú vedomosť odberateľa o doručení a obsahu upozornenia nie sú viazané žiadne právne následky. Navyše by sa jednalo o nový náklad pre zákazníka v čase ťažkej sociálnej situácie., koniec citátu.
My sme si pozreli poštový poriadok Slovenskej pošty a zistili sme, že jedinou službou, kde dostanete ako odosielateľ do ruky doklad, že list bol podaný na poštovú prepravu a jednalo sa o list adresovaný konkrétnemu adresátovi, je list odoslaný s využitím poštových služieb do vlastných rúk odberateľovi. Je dôležité, aby upomienka išla formou listu, pretože ľudia často prehliadajú esemesky alebo e-maily. E-maily môžu spadnúť do spamu a nemusíme sa baviť o tom, že mnoho ľudí na Slovensku e-mailovú adresu nemá alebo nepoužíva taký mobilný telefón, aby zrovna teda čítali e-maily a esemesky. Nehovoriac o tom, že stále máme na Slovensku oblasti, ktoré nie sú pokryté internetom.
Podľa cenníka poštových služieb doporučený list do 50 g s použitím služby do vlastných rúk stojí 2,05 eur. Naviac, podľa nášho návrhu platí, že náklady na odoslanie upozornenia prvej vety znáša odberateľ energie, elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu. Aby pre odberateľa nestal nepríjemný moment prekvapenia, že bez poznatku konkrétneho dátumu dôjde k prerušeniu dodávok energie, ukotvuje sa povinnosť dodávateľa odoslať prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb do vlastných rúk odberateľov najneskôr osem pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky informáciu o dátume plánovaného prerušenia. Tu tiež malo ministerstvo hospodárstva svoje stanovisko, z ktorého citujem: Ministerstvo hospodárstva súčasne odporúča vypustiť právnu úpravu navrhovanú v bode 2, pretože návrh považujeme za duplicitu v existujúcej právnej úprave, navyše v prospech odberateľa. Informovanie zákazníka pred plánovaným prerušením dodávky elektriny je už v súčasnosti zavedené v aplikačnej praxi bez zásadných problémov. Ide o súčasť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy a zároveň o sledovaný a vyhodnocovaný štandard kvality distribúcie. Lehota je už dnes stanovená na 15 dní vopred, pričom poslanecký návrh zákona skracuje túto lehotu na osem dní. Koniec citátu z pripomienky ministerstva hospodárstva.
My sme si ten zákon pozreli o energetike, ale nikde sme tú ukotvenú lehotu tých 15 dní nenašli. Nesúhlasím teda s tvrdením, že aplikačná prax je bez zásadných problémov. Moje informácie z praxe hovoria, že odberateľ nepozná čas toho pred, ani deň, ani hodinu odpojenia od elektriny. My toto právo neobmedzujeme, teda právo dodávateľa neobmedzujeme, ale dávame povinnosť do vlastných rúk odberateľovi najneskôr osem pracovných dní pred plánovaným prerušením dodávky zaslať informáciu o dátume plánovaného prerušenia.
Tak v závere, prepáčte, že som bola tak dlhá, len som sa chcela teda vysporiadať s tými pripomienkami, ktoré sme si až dnes našli v maily. Dovoľte mi teda, prosím, uviesť, že navrhujeme účinnosť od 1. januára 2023, aby dodávatelia mali dostatočný čas na úpravu vzorových písomných upozornení dodávateľa elektriky alebo dodávateľa plynu, aj na logistiku, aj na expandovanie korešpondencie. Tento návrh zákona z môjho pohľadu nie je politický. Je o pomoci. A tak v závere ešte si dovolím citovať ekonomické správy. Problém s nedoplatkami za bývanie alebo energie má asi 400-tisíc ľudí. Častejšie sú už aj omeškané splátky úverov či neschopnosť splácania. Domácnosti bez finančnej rezervy si s nečakanými výdavkami nevedia poradiť.
Ďakujem, milí kolegovia, za podporu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte, aby som v druhom čítaní uviedla môj návrh zákona, ktorý predkladáme spoločne s kolegom Milošom Svrčekom. Zákon je evidovaný pod č. parlamentnej tlač 1111, bol doručený Národnej rade 24. augusta 2022. Obsahuje dva novelizačné články. Prvý sa týka vecnej zmeny zákona o energetike a druhý, novelizačný článok, sa týka účinnosti, ktorú navrhujem od 1. januára 2023.
Vážený pán predsedajúci, skončila som s uvedením môjho návrhu zákona, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja budem možno tuto trošku detailnejšia, využijem ešte trošku času, ktorý máme, aby nevznikali zbytočné šumy okolo tohto zákona, ktoré ešte sme, ktoré už viem, že vznikajú.
Takže na úvod chcem povedať, že tento zákon sa netýka adopcií. Týka sa náhradnej osobnej starostlivosti. To je veľký rozdiel, keď bude treba, vysvetlím. Návrh má za cieľ rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti dieťa. Platné právo § 45 ods. 2 neumožňuje subsumovať pod pojem príbuzní maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu.
Návrh je reakciou na aktuálny demografický vývoj, ktorý ukázal, že v roku 2011 prvýkrát v histórii sčítania obyvateľstva na Slovensku bol podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých. Z výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 vyplýva, že podiel slobodných a rozvedených obyvateľov sa naďalej zvyšuje a s tým súvisí aj zvýšený výskyt detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách, kedy v prípade úmrtia svojho rodiča tak, že platné právo v § 45 ods. 2 vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti z radov príbuzných dieťaťa, napríklad prarodič, súrodenec maloletého alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti.
Preto cieľom návrhu je legislatívne ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom a rodičom v domácnosti. Je nespravodlivé, ak platná právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd rovno k úvahe o zverení dieťaťa osobám, ktoré napríklad o to dieťa nejavili záujem a zákon ich preferuje len s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah. Stále sme v tom § 45 ods. 2.
Návrh preferuje dve z už ukotvených kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, čl. 5 písm. h) a bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. To je čl. 5 písm. b).
Tieto kritéria našli svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku ešte pred siedmimi rokmi v novele zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016, kedy bol do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady vložený článok 5. Zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia článku 5 túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto. Novela bola prijatá ústavnou väčšinou poslancov. Hlasovalo vtedy za ňu 98 poslancov. A prvá veta článku 5 zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie článku 5 zákona o rodine neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. V dohovore je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa, to je článok 3, ustanovenie článku 3 odsek 1, kde je v dohovore zakotvené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Z tohto dôvodu ako predkladateľka návrhu sa snažím práve legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh vychádza z predpokladu vybudovanej vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti s inou blízkou osobou. Mám za to, že vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o dieťa stará, a postupne sa zvnútorňuje táto väzba. Pri tomto návrhu máme teda aj na zreteli najmä vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť a lásku medzi dieťaťom a tou blízkou osobou, ktorá žije s rodičom dieťaťa a s tým dieťaťom v spoločnej domácnosti.
Aj v prípade zvažovania zverenia dieťaťa podľa navrhovaného odseku 3 zostávajú v platnosti tieto predpoklady:
Po prvé. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, § 45 ods. 2 prvá veta. Ide teda o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, je, je to v súlade so záujmom dieťaťa.
Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa tézu programového vyhlásenia vlády v oblasti práv detí, kde sa vláda zaviazala podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, aj medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s platným právom Európskej únie.
Z môjho pohľadu vychádza práve z praxe, kedy nám stúpa počet detí žijúcich v takýchto rodinách. Takže aj v tomto zmysle by som poprosila o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže návrh zákona je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1245 a dovoľte mi teda, aby som ho aspoň v stručnosti predkladala.
Základným cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní. V praxi tak dochádza k prípadom, vieme o nich, kedy orgány činné v trestnom konaní neselektujú dokumenty alebo informácie, ale zabavia unblock všetky dokumenty alebo celý nosič dát, ktorý obsahuje údaje o rôznych osobách, často, samozrejme, nesúvisiace s predmetom prehliadky. Následkom je tak nielen zásah do práv advokáta, ale aj zásah do práv širokého okruhu osôb, ktorým advokát poskytuje právne služby a ktorým je v právnom štáte garantované, že informácie zverené advokátovi požívajú osobitnú mieru ochrany, a to aj pred OČTK (orgánmi činnými v trestnom konaní, pozn. red.).
Návrh má ukotviť postup, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných pre trestné konanie spôsobom vylučujúcim vznik neprípustnej situácie znamenajúcej závažný zásah do práv jednotlivcov. Pri domových prehliadkach alebo prehliadkach iných priestorov, kde advokát vykonáva advokáciu, dochádza k situáciám, kedy písomnosti alebo elektronické nosiče, ktoré sú predmetom prehliadky, obsahujú informácie a skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti a ktoré nie sú predmetom prehliadky v zmysle príkazu na prehliadku, teda nepožívajú žiadnu výnimku z povinnosti mlčanlivosti.
Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií dôležitých pre prípravu obhajoby klienta zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Rovnako sa návrhom poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou. Zároveň však znenie návrhu zákona neumožňuje zneužitie povinnosti mlčanlivosti.
Návrh vychádza, samozrejme, z predpokladu, že inštitút mlčanlivosti nemôže byť zneužívaný na páchanie trestnej činnosti, ak je dôvodné podozrenie, že v dotknutom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie, môže dôjsť k prehliadke priestoru výkonu advokácie. Na to však návrh ukotvuje prísne stanovené pravidlá.
Návrh zároveň čiastočne napĺňa niektoré tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie ´21 až ´24 v oblasti ľudských práv a právneho štátu. Konkrétne vláda Slovenskej republiky zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií.
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie. Nemá žiaden vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
Aby sa dosiahol základný cieľ návrhu zákona uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy, sa za dnes platné znenie § 106 Trestného poriadku vkladá nové ustanovenie 106a, § 106a, ktoré bude osobitným ustanovením týkajúcim sa ochrany povinnosti mlčanlivosti advokáta. Táto povinnosť mlčanlivosti vzniká v okamihu, v ktorom sa advokát dozvie o okolnosti súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti mlčanlivosti nezbaví klient alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti mlčanlivosti.
V odseku 1 sa preto navrhuje, aby bola v Trestnom poriadku zakotvená účasť zástupcu Slovenskej advokátskej komory počas prehliadky priestoru výkonu advokácie. Ide o bežnú prax, v rámci ktorej v prípade príkazu na prehliadku dotknutý advokát prizve k priebehu prehliadky zástupcu SAK (Slovenská advokátska komora, pozn. red.), ktorý dohliada na zákonnosť postupu OČTK. V zmysle pokynov SAK a advokátskeho poriadku, ktorým je advokát viazaný, po overení príkazu advokát je povinný upozorniť veliaceho policajta na zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti a s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy pri dodržiavaní zásad ochrany osobných údajov.
V odsekoch 2 až 8 sa upravujú postupy pre prípad nesúhlasu zástupcu komory. Vtedy ten, kto nariadil prehliadku, bude oprávnený podať návrh nadriadenému súdu, aby o vydaní rozhodol. Dôraz sa kladie na to, aby do doby, kým bude o vydaní právoplatne rozhodnuté, bola zabezpečená ochrana pred neoprávneným zásahom a neoprávneným oboznámením sa s ich obsahom. Preto je potrebné voliť opatrenia, ktoré vedú k vylúčeniu pochybností všetkých strán o neoprávnenosti manipulácie s listinami a nosičmi údajov. Aby orgány činné v trestnom konaní, Slovenská advokátska komora, súdy a advokáti mali dostatok času na prípravu a aplikáciu zmeny v trestnom procese, zavádza sa dostatočne dlhá doba, teda legisvakačná lehota, účinnosť sa navrhuje od 1. februára 2023.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov OĽANO, SaS a SME RODINA podávam návrh, aby došlo k presunutiu prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Kataríny Hatrákovej na vydanie zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, je to tlač 1052, bod 111. Navrhujem, aby bol prerokovaný na ďalšej schôdzi, novembrovej, so začiatkom 29. novembra 2022. Dôvodom sú ešte technické rokovania s ministerstvom spravodlivosti a s Centrom právnej pomoci. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som týmto uviedla a odôvodnila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej, Miloša Svrčeka, Milana Vetráka a Lukáša Kyselicu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej a Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Doručila som ho dňa 27. septembra 2022.
Odôvodnenie k bodu 1. Návrhom sa reaguje na stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a práva zo dňa 3. augusta 2022. Dané stanovisko odporúča vložiť navrhovanú úpravu do § 73 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko sa obe úpravy navrhovaná úprava v § 73 ods. 1 a súčasné znenie 73 ods. 3 týkajú priamo výkonu zatknutia. Návrh zákona obsahoval pôvodne zmenu v § 73 ods. 1. Totožné odporúčanie vyplýva aj z predkladacej správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré bolo predmetom rokovania legislatívnej rady vlády dňa 20. septembra 2022. Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že ustanovenie § 73 ods. 1 sa vzťahuje na vydanie príkazu na zatknutie, avšak samotný výkon zatknutia, ktorého sa predmetná veta týka, je upravený až v odseku 3.
Čo sa týka bodu 2. Odôvodnenie. Návrhom sa reaguje na stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom kancelária dáva predkladateľom na zváženie rozšírenie navrhovanej úpravy aj o § 85 Trestného poriadku. Ustanovenie § 85 Trestného poriadku upravuje zadržanie podozrivej osoby. Ide o situácie, keď je osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Túto osobu podľa platného práva môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie.
Podľa názoru predkladateľov je vhodné odporúčaniu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vyhovieť. Dôvodom je skutočnosť, že poslanecký návrh zákona sa zameriaval na tri najvýznamnejšie a najinvazívnejšie úkony podľa Trestného poriadku. Prvým úkonom je zatknutie, ďalej zadržanie obvineného policajtom a vykonávanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo prehliadky pozemku. Pre všetky tri úkony sa kodifikujú spoločne kritéria, ako je záujem dieťaťa, potreba šetrnosti pre dieťa a potreba najmenšej ujmy pre dieťa. Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu nevidia dôvod, prečo by z návrhu právnej úpravy malo byť vynechané aj zadržanie podozrivej osoby podľa § 85 Trestného poriadku, keď podľa poslaneckého návrhu sa upravuje zadržanie obvineného policajtom podľa § 86 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu sa v § 85 ods. 1 na konci pripája veta ktorá znie: "Pri zadržaní podozrivej osoby sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako." Vnútorným odkazom sa dosiahne, že budú garantované práva detí aj pri tomto invazívnom úkone polície.
Čo sa týka bodu 3. Návrh reaguje na legislatívno-technickú pripomienku, ktorá vyplýva z predkladacej správy ministerstva spravodlivosti.
A bod 4. Návrhom sa reaguje na stanovisko Kancelárie Národnej rady, v ktorom kancelária dáva predkladateľom na zváženie rozšírenie navrhovanej úpravy na úpravu týkajúcu sa výkonu zabezpečenia svedka podľa § 88 Trestného poriadku. Podľa názoru predkladateľov je vhodné odporúčaniu Kancelárie Národnej rady vyhovieť. Dôvodom je skutočnosť, že poslanecký návrh zákona sa zameriaval na tie tri invazívne úkony podľa Trestného poriadku. Predkladatelia teda nevidia dôvod, prečo by k návrhu právnej úpravy malo byť vynechané aj zabezpečenia svedka podľa § 88 Trestného poriadku. Podľa platného znenia Trestného poriadku zabezpečenie svedka je tiež invazívny úkon, ktorým sa zasahuje do slobody svedka. Platí, že svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu a na konanie pred súdom bez ospravedlnenia nedostavil, minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno inak zabezpečiť, môže byť na tento účel uznesením súdu nariadené, aby bola obmedzená jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej polície. Keďže predvádzanie vykonáva príslušník Policajného zboru alebo Vojenskej polície, je dôležité vnútorným odkazom dosiahnuť, že aj v takomto budú garantované práva detí pri invazívnom úkone Policajného zboru alebo Vojenskej polície.
Čo sa týka bodu 5. Návrhom sa reaguje na znenie predkladacej správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj na odporúčania z diskusie členov legislatívnej rady, z ktorej vyplynulo, že odseky 1 až 3 ustanovenia § 105 Trestného poriadku sa vzťahujú, rovnako ako v poslaneckom návrhu navrhovaný odsek 6, na samotný výkon prehliadky a vstupu do obydlia do iných priestorov a na pozemky. V odseku 4 sú upravené náležitosti zápisnice o prehliadke a odsek 5 upravuje vydanie písomného potvrdenia o výsledku prehliadky po vykonaní daného úkonu. Preto je vhodné kritérium záujmu dieťaťa upraviť v novom odseku 4 § 105 s tým, že doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
Čo sa týka bodu 6. Vzhľadom na štádium legislatívneho procesu sa navrhuje posunúť účinnosť poslaneckého návrhu zákona o jeden mesiac. Takže toľko k odôvodneniu.
A teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej, Miloša Svrčeka, Milana Vetráka a Lukáša Kyselicu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej a Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1032.
Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej a Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa pozmeňuje takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 73 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
"Ak sa pri zatknutí na mieste nachádza dieťa, orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatýka, vykonáva zatknutie tak, aby sa pri zatknutí prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä, aby bol výkon zatknutia čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre dieťa."."
2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 85 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Pri zadržaní podozrivej osoby sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 bod 2 znie:
"2. § 86 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Pri zadržaní obvineného sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako."."
4. V čl. 1 sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 88 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Pri zabezpečení svedka sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. 1 bod 3 znie:
"3. V § 105 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak sa pri vykonaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo prehliadky pozemku na mieste nachádza dieťa, orgán vykonávajúci prehliadku vykoná prehliadku tak, aby sa pri výkone prehliadky prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä, aby bol výkon prehliadky čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre dieťa."."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
6. V čl. II sa slová "1. novembra" nahrádzajú slovami "1. decembra".
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dajte mi, prosím, ešte desať sekúnd (Rečníčka vysvetľuje svoju dýchavičnosť). Veľmi sa ospravedlňujem, som to mala nejako zle vypočítané. (Reakcia z pléna.) Áno. Do Excelu by sme to vypočítali, hej (povedané s úsmevom). Toto je práve taký zákon, ktorý nedáme do Excelu.
Takže, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla môj návrh zákona, návrh, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Petrou Hajšelovou. Chcem v prvom rade poďakovať za to, že v prvom čítaní nám to podporilo 113 poslancov.
V prvej časti rozoberiem návrh zákona a v druhej časti vyhodnotím diskusiu, ktorá zaznela medzi prvým a druhým čítaním, teda na pôde výborov Národnej rady, Legislatívnej rady vlády a Komisie pre tvorbu práva, ktorá pôsobí pri ústavnoprávnom výbore. Chcem teda v prvom rade aj poďakovať pánovi kolegovi Vetrákovi, nie je tu, za existenciu tejto komisie, lebo to bol naozaj veľký prínos aj pre, pre implementáciu, prípadnú implementáciu tohto zákona.
Takže čo sa týka prvej časti. Základným cieľom návrhu zákona je zákonodarnou úpravou ochrániť záujem dieťaťa, osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže utrpieť pri zatknutí alebo zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby. K rovnakej ochrane má dôjsť aj pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, kde sa nachádza maloleté dieťa.
Návrh zákona reaguje na viaceré príklady z praxe, keď pri policajných zásahoch najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom. Ja ako psychológ, ktorý som tieto deti mala vo svojej poradenskej a terapeutickej praxi, to vnímam ako veľmi citlivý problém. Novela zákona má legislatívne vyjadriť zásadu pre policajta alebo orgán vykonávajúci prehliadku, aby pri plánovaní a spôsobe výkonu svojich oprávnení bral ohľad na záujem dieťaťa.
Na túto tému sme komunikovali spolu s pani kolegyňou Hajšelovou, asi pred rokom aj s ministerstvom vnútra. Dostalo sa nám odpovede, že áno, tiež vnímajú túto problematiku, vnímajú ju citlivo, majú ale za to, že nie je potrebné upraviť ju v Trestnom poriadku, že na to postačuje etický kódex policajta. Odvtedy sa však odohralo niekoľko ďalších zásahov a ja myslím, celkom zreteľné z praxe, že etický kódex nám nestačí a že mnoho detí pri tých zásahoch skolabovalo, zažilo väčšiu či menšiu traumu, ktorá, iste sa zhodneme na tom, že bola odvrátiteľná.
Prax teda ukázala, že etický kódex nie je dostatočnou zárukou na dosiahnutie základného návrhu zákona. Dôležité je ale podotknúť, že našou snahou nie je legislatívne sťažiť alebo zmariť výkon oprávnení podľa Trestného poriadku. Chceme iba dať kritérium akéhosi balancovania, teda postupu na dosiahnutie cieľa trestného konania na jednej strane, ale rešpektu zásady, základnej zásady záujmu dieťaťa na strane druhej. Návrh zákona pri tom napĺňa aj tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky ´21 až ´24 v oblasti práv detí, osobitne, citujem: "V oblasti ľudských práv bude vláda Slovenskej republiky podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu."
Na mysli sa v návrhu zákona má aj trestná politika štátu. Návrh zákona prispeje aj k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných záväzkov v oblasti práv detí, týka sa to najmä práv detí vyplývajúci z dohovoru OSN.
Zmeny navrhované v bodoch 1 až 3 článku 1 napĺňajú základný cieľ návrhu zákona, ktorý je vyjadrený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Všetky tri body sú zamerané na tri najvýznamnejšie a zároveň najinvazívnejšie úkony podľa Trestného poriadku.
Prvým je zatknutie, ďalej zadržanie a tretí úkon vykonávanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov alebo prehliadky pozemku. Všetky tri úkony kodifikujú spoločne kritériá ako záujem dieťaťa, potreba šetrnosti pre dieťa a potreba najmenšej ujmy pre dieťa.
Kritérium záujmu dieťaťa nie je slovenskému právnemu poriadku cudzia. V dohovore OSN o právach dieťaťa je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa v článku 3, v ustanovení článku 3 ods. 1. Dohovor zakotvuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Vzhľadom na to, že dohovor ako právne záväzný medzinárodný nástroj práv detí má v zmysle článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Právo garantované v článku 3 odsek 1 dohovoru je základné ľudské právo dieťaťa. Adresátom normy teda nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci štátu, ale aj zákonodarca. Teda my (povedané s úsmevom).
Z tohto dôvodu my ako predkladateľky návrhu zákona sa snažíme legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Zásada záujmu dieťaťa našla svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku pred siedmimi rokmi práve novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady vložený článok 5, kde zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia článku 5 túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto. To spomínam aj vzhľadom k tým diskusiám, ktoré, ktoré prebehli medzi prvým a druhým čítaním.
Prvá veta článku 5 zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie článku 5 zákona o rodine neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa.
Ďalej je najlepší záujem vyjadrený aj v iných predpisoch podľa ustanovenia § 3 odsek 8 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov platí, že orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné v prípade obzvlášť zraniteľnej obete, ktorou dieťa je, prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Pre dosiahnutie koherencie medzi dvomi základnými úpravami postavenia dieťaťa novela zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2016 vložila aj do zákona č. 305/2005, to je zákon o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ustanovenie, podľa ktorého prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately je práve najlepší záujem dieťaťa. Na určovanie a posudzovanie záujmu v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Na hmotno-právne vyjadrenie zásady nadväzuje od 1. júla 2016 aj procesná úprava, CMP-čko, ktoré v článku 4 ukladá súdu v konaní, v ktorom je účastníkom konania maloleté dieťa, konať v jeho najlepšom záujme. Aj poskytovateľ sociálnej služby je podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách povinný poskytovať sociálnu službu dieťaťu alebo poskytovať starostlivosť o dieťa v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, a to pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
A teraz ešte k druhej časti, kde teda zareagujem na konkrétne pripomienky medzi prvým a druhým čítaním, kde ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe k návrhu zákona pôvodne dalo negatívne stanovisko. Na rokovaní legislatívne rady ale pán minister Karas názor ministerstva zmenil a návrh podporil aj odborne.
Ministerstvo spravodlivosti pôvodne argumentovalo, že zmenu nie je potrebné realizovať, keďže už dnes Trestný poriadok pozná zásadu zdržanlivosti a primeranosti v § 2 odsek 2. Chcem ale uviesť, že očividne táto zásada nepôsobí v praxi. Je to len zásada, ktorá má interpretačný charakter a policajt alebo vyšetrovateľ, ktorý robí invazívne úkony, ju vôbec nemusí vnímať ako normatívny text, teda ako príkaz. Dôstojnosť osôb a súkromie je v podstate vágnym pojmom, právne vágnym pojmom. Náš návrh operuje s pojmami ako záujem dieťaťa, šetrnosť pre dieťa, najmenšia ujma pre dieťa. Tieto pojmy sú konkrétnejšie, ako som vyššie spomínala, aj definované.
V MPK naše uvažovanie podporilo aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré žiadalo podľa nášho modelu doplniť § 88 ods. 1 zákona. Vyhoveli sme tomu a spomeniem to teda v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesiem.
Ministerstvo spravodlivosti našej novele ešte vyčítalo nesystémovosť. Musím tu však poukázať na dnes už platné ustanovenie § 134 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré upravuje vypočúvanie svedka ako obzvlášť zraniteľnej obete. Aj tu sa objavujú pojmy ako oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú alebo duševnú integritu alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie. Takže už tieto pojmy poznáme. Takže sa preto pýtam, prečo naplnenie funkcie tejto normy nepostačuje ministerstvo, ministerstvom uvádzané ustanovenie § 2 ods. 2 Trestného poriadku? To je taká skôr otázka do pléna.
Ministerstvo argumentuje, že zatýkanie osôb a zadržanie osôb a domové prehliadky sa týkajú prevažne osôb, ktoré sú podozrivé alebo obvinené z trestnej činnosti, a častokrát ide o prvotné úkony trestného konania, ktoré sa vykonávajú v situácii, pri ktorej je zvýšené bezpečnostné riziko. Sme si toho vedomé s kolegyňou, ale vieme, že invazívne útoky sa pripravujú operatívne a že v praxi pri nasadení síl vyšetrovateľ dobre vie odhadnúť, či sa v obydlí deti nachádzajú, alebo nie, či sa tam nachádzajú nejaké zraniteľné osoby. Vie každý, každú jednu prípravu toho úkonu zvážiť.
A teda aj v dôvodovej správe uvádzame, že cieľom návrhu zákona nie je legislatívne sťažiť alebo zmariť výkon oprávnení podľa Trestného poriadku, ale dať kritérium balancovania postupu, a teda postupu na dosiahnutie cieľa trestného konania na strane jednej a rešpektovania základnej zásady záujmu dieťaťa na strane druhej.
Ministerstvo ešte uvádza, že problém, ktorý sa snaží poslanecký návrh riešiť, by sa mal riešiť primárne na podzákonnej úrovni, a to vhodným nastavením postupov policajných orgánov, adekvátnou vnútornou kontrolou a dôslednou erudíciou policajtov vykonávajúcich predmetné úkony. Áno, ale keďže poznáme mieru fluktuácie osôb v Policajnom zbore, poznáme kvalitu rezortného vzdelávania, je z môjho pohľadu optimistické spoliehať sa na interné nastavenie postupov. My prinášame právnu normu, ktorá by, ktorá je súčasťou práva, a aplikácia tejto normy je preskúmateľná napríklad v rámci trestného konania o trestnom čine zneužitia právomocí verejného činiteľa.
Takže v pozmeňovacom návrhu zákona, ktorý sme teda podrobne prediskutovali s odborníkmi aj s kolegyňou Hajšelovou, s pánom kolegom Kyselicom, s Milanom Vetrákom, Milošom Svrčekom, zohľadňujeme teda zmysluplné pripomienky aj zo stanoviska Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a práva, ako aj zo stanoviska ministerstva spravodlivosti.
Takže v tejto chvíli ďakujem za pozornosť a prosím o podporu návrhu zákona. A neviem, či môžem uviesť pozmeňujúci návrh.