Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si povedať zopár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým dopĺňame justičný balík ohľadom prístupu k spravodlivosti a k zmierneniu následkov, ktoré súvisia s pandémiou, ktorej čelíme.
My sme prijali zákon č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v oblasti justície a ten nám riešil lehoty, procesné lehoty, hmotno-právne aj procesné, posúvali sme ich,...
Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si povedať zopár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým dopĺňame justičný balík ohľadom prístupu k spravodlivosti a k zmierneniu následkov, ktoré súvisia s pandémiou, ktorej čelíme.
My sme prijali zákon č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v oblasti justície a ten nám riešil lehoty, procesné lehoty, hmotno-právne aj procesné, posúvali sme ich, vlastne jednalo sa nám o to, že ľudia majú sťažený prístup k spravodlivosti. Potom sme tu zaviedli určité moratórium aj na konkurzy, zakázali sme speňaženie majetku dražbami do nejakých lehôt. To sú také základné veci, ktoré boli v tomto prvom balíku.
A tento balík, ktorým, ktorý sme vlastne priniesli, sa jedná v zásade o dočasnú ochranu podnikateľov. To znamená to, čo v prvom rade rieši a jeho cieľom je riešiť, vytvoriť určité moratórium na konkurzy, aby nám nespadli podnikatelia do konkurzu. Chceme im umožniť, aby tí, ktorí v zásade boli, by som povedala, že v dobrej kondícii ako podnikatelia pred tým, ako sme začali čeliť tomuto ochoreniu, tak aby sme im pomohli prekonať túto krízu a nespadli nám do konkurzu, to znamená, aby nemuseli sami vyhlasovať konkurz na seba, súčasne aby ani veritelia na nich nevypísali konkurzy. To by som povedala, že to je také úplne kľúčové, aj kľúčový cieľ tohto, tohto návrhu zákona.
Popritom tu riešime aj ďalšie následky, ktoré súvisia so sťažením ich situácie, a, takže okrem toho, že prerušujeme začaté konkurzné konania, tiež je tu ustanovenie ohľadom účinkov, ktoré súvisí so zmluvnými vzťahmi podnikateľov. A chceme týchto podnikateľov chrániť pred tým, aby tie záväzky, ktoré majú a súvisia s ich priamou prevádzkou, s riadnym chodom prevádzky, aby nám tieto záväzkové vzťahy ešte pre nich mohli byť zachované, ak je zrejmé, že to ich, tá ich schopnosť, tá ich platobná schopnosť ovplyvnila možnosť tieto záväzky plniť, a hlavne vzhľadom na tieto záväzky aby sme im umožnili prekonať túto krízu.
Takže áno, je to aj vstup do súkromnoprávnych vzťahov, k tomu budeme hovoriť viac. A čo sa týka týchto súkromnoprávnych vzťahov, súvisia tam aj otázky ohľadom nevypovedania zmlúv, ja k tomu poviem viac aj v súvislosti na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli reflektované v ústavnoprávnom výbore a súvisia s návrhom pána poslanca Šeligu a chcem ich povedať aj teraz na úvod, lebo sú podľa mňa dôležité a treba na ne nahliadať, vlastne aj na samotný návrh v súvislosti s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré, ako povie aj pán spravodajca, boli schválené a v spoločnej správe aj on o nich bude informovať.
To, čo je dôležité vedieť pri tejto právnej úprave, je, aká je vlastne možnosť tejto dočasnej ochrany pre podnikateľov. Tá dočasná ochrana podnikateľov je postavená na tzv. princípe opt in, to znamená, že nevzťahuje sa automaticky na všetkých podnikateľov, ale vzťahuje sa len na tých podnikateľov, ktorí o tú ochranu požiadajú. Je to postavené na princípe, že chceme urobiť ľahký spôsob, ako tú dočasnú ochranu získať, ale potom, ak sa ukáže, že to bol nepoctivý zámer podnikateľa, tak byť naňho veľmi prísny pri postihu. V jednoduchosti, podnikateľ má povinnosť urobiť určité vyhlásenia. Jedným z tých vyhlásení, ktoré súvisí práve s tým, že malo by sa jednať o poctivých podnikateľov, je napríklad ten, že nerobil žiadne úkony, kroky pred tým, ako sa dostal do takejto kritickej situácie, ktoré by súviseli s tým, že znižoval možnosť finančnú svojej spoločnosti zvládnuť túto krízu napríklad tým, že by povyplácal zisky z tejto spoločnosti. Hej, to je jedna napríklad z vyhlásení; sa toho týka jedno z vyhlásení, ktoré takýto podnikateľ musí urobiť.
To, čo je dôležité súčasne vedieť, je, že ak ktokoľvek, samozrejme, ráta sa to najmä s veriteľmi, mali by za to, že bola zneužitá táto dočasná ochrana pre podnikateľov, tak v prípade, že by napadol takúto dočasnú ochranu, tak bude súdom zrušená. Ja potom poviem aj k tomu viac, ale ešte sa vrátim k tomu začiatku. Takže základom je, že podnikateľ nám urobí vyhlásenia, súd na základe týchto vyhlásení, ak sú kompletné v zmysle zákona, tak vydá o tom rozhodnutie, ktoré bude zverejnené v Obchodnom vestníku a v momente, kedy nadobudne, kedy je vyhlásené, tak nadobudnú účinky tejto dočasnej ochrany pre podnikateľov. Následne, ako som povedala, ktokoľvek to môže napadnúť, ak to nebol poctivý záver a neboli splnené podmienky, ráta sa najmä že s veriteľmi, a súd následne takúto dočasnú ochranu zruší, ak sa to preukáže. A následkom je, že všetko, o čo znížil ten majetok v tej spoločnosti, automaticky nám spadne do podstaty, ktorá sa bude riešiť v rámci, predpokladáme, konkurzu, rovnako všetky úkony, ktoré urobil, sú priamo odporovateľné, to znamená, nie je vôbec potrebné podať voči nim žalobu. Toto je tá prísnosť, ktorú tu zavádzame.
Na základe množstva pripomienok, je pravda, ktoré sme dostali, s tým, že sa javí, že táto právna úprava nemá dostatočné nástroje a brzdy voči podnikateľom, ktorí sú nepoctiví a budú to zneužívať, my sme ich reflektovali, ja k nim poviem, aj o čom sú vlastne pozmeňováky, ktoré sme pripravili v spolupráci aj s poslancom Jurajom Šeligom. Ale to, čo chcem povedať, je, že tá právna úprava, s ktorou sme prišli do parlamentu, nie je právna úprava, ktorú by sme robili za deň, hej, my sme na nej pracovali už niekoľko týždňov a inšpirovali sme sa právnou úpravou, ktorá je v Rakúsku, v Nemecku, v Česku. V Česku, by som povedala, vo veľkej miere je totožná tá právna úprava, ktorá prišla ako vládny návrh zákona. A tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sme následne spracovali aj s poslancom Jurajom Šeligom, ktorý ich predkladal do ústavnoprávneho výboru, sa teraz dostali na základe nich. Ak ich takto schváli Národná rada, tak sa dostaneme do režimu, že naša právna úprava bude prísnejšia, ako je v okolitých krajinách.
Keď sme porovnávali tie modely, tak v Česku, by som povedala, je, bol taký voľnejší model, to je ten, ktorý my sme navrhli, Nemecko má prísnejší model a ten, ktorým sme sa inšpirovali potom pri pozmeňujúcich návrhoch, ktorým sme to celé sprísnili, je najmä nemecký model a my sme išli ešte ďalej. To len ako pre informáciu, aby sme vedeli, že súčasne naši podnikatelia, ktorí majú medzinárodné obchodné styky, tak vlastne budú čeliť tomu, že podobné právne úpravy, ktoré v okolitých krajinách, že aj to, ja si myslím, že treba mať na mysli, že tak ako sú oni v pozícii dlžníkov, niekde môžu byť v pozícii veriteľov, takže tie vzťahy, ktoré sú proste v rámci Európskej únie vzájomne, tak na jednej strane sa ich budú týkať v nejakom režime v tých krajinách a v nejakom režime u nás. Tak len aby sme si uvedomili tiež v tejto súvislosti, my tu sprísňujeme režim, ale vlastne voči nim na druhej strane ten režim bude trošku iný a bude každopádne voľnejší. Tak nám to vychádza teraz, ale v poriadku, my sme zreflektovali aj v rámci tých pozmeňujúcich návrhov to, že treba byť azda prísnejší na Slovensku voči tým nepoctivým zámerom, takže ak bude tento vládny návrh zákona schválený s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, tak ten, tá právna úprava bude prísnejšia pri porovnaní.
Ja si dovolím povedať zopár slov k tým pozmeňujúcim návrhom, lebo si myslím, že to je kľúčové, aby sme už takto vnímali ten vládny návrh zákona. Takže máme tu jeden pozmeňovací návrh, ktorý priamo súvisí s podnikateľmi a ktorý nám sprísňuje ten začiatok. Takže ak som povedala, že to stojí vlastne na vyhláseniach, tak my tu sprísňujeme obdobie, ktoré sa berie do úvahy pri tomto podnikateľovi a berieme do úvahy osobitne obdobie, ktoré predchádza, predchádzalo kríze, to znamená, že pozeráme sa na to, či naozaj je tu priama súvislosť s tým zhoršením situácie na strane podnikateľa, a osobitne sú tu veľmi prísne opatrenia, ktoré sú následne. Sprísňujeme lehotu pre súd, ktorý keď bude napadnuté, ak bude napadnutá takáto dočasná ochrana, tak to sprísňujeme spôsobom, že súd bude, súd má lehotu, aby dal v tom prípade takémuto podnikateľovi, že do piatich dní mu musí predložiť, odkedy dostane návrh na zrušenie pre nepoctivosť, tak to bude lehota do piatich dní predložiť podklady, ktoré by mali preukázať, že či došlo k ukracovaniu veriteľov, k tomu sú tie podklady takto spísané, a následne má lehotu bezodkladne o tom rozhodnúť. Bezodkladne je najkratšia možná lehota, ktorú môžme vlastne súdu dať, nie je to v dňoch, to je pravda, nie je tam napísaná priamo takáto lehota, ale určite to nemôže byť ako v mesiacoch, bavíme sa o tom, že by to malo byť rozhodnutie súdu, ktoré je v dňoch, a môžme rátať s tým, že by to mali byť rozhodnutia, ktoré platia pre súd ako v prípade neodkladných opatrení, to znamená v zásade do mesiaca by to rozhodnutie malo byť.
My súčasne predkladáme ešte jeden návrh, ktorý súvisí aj s množstvom podnetov, ktoré boli a tie súviseli práve s otázkou, že tak ako sú účinky v tom vládnom návrhu zákona, ktorý máte, tak účinky v § 17 ods. 6 najmä v súvislosti s nájmom, ktoré by nám tu spadali a vlastne chránili nám tých podnikateľov aj v nájomných vzťahoch, tak nebolo tam obmedzené obdobie, ktoré by bolo jasne špecifikované ako obdobie, v ktorom nie je možné vypovedať zmluvu. A my pri tých nájomných vzťahoch sme mali o tom veľkú debatu, že ako k tomu pristúpiť, a nakoniec sme urobili to, že v rámci druhého balíka, ktorý tam máte ako pozmeňovací návrh, sme urobili to, že my sme nájomné vzťahy vôbec osobitne upravili. To znamená, že to, čo je v druhom pozmeňovacom návrhu od Juraja Šeligu, je, že nájomné vzťahy celoplošne upravujeme a pri nich platí pravidlo, že podnikateľ, ktorý sa dostane do zložitej situácie v období od 1. apríla do 30. júna, tak ak za toto obdobie nie je schopný zaplatiť nájom a s tým súvisiace úhrady, tak má lehotu do konca roka ich zaplatiť a pre platobnú neschopnosť, že nevie, že nie je schopný pokryť práve toto trojmesačné obdobie, tak pre toto trojmesačné obdobie mu nie je možné vypovedať nájomnú zmluvu. To znamená, že ak sa nám dostane do napríklad omeškania už za júl, tak, samozrejme, že aj je možné vypovedať tú zmluvu, aj platí s tým všetko, čo platí v zmluvných vzťahoch. Takže my len, my len chránime vlastne ten nájom na to obdobie troch mesiacov.
S ohľadom na to, že sme mali množstvo dopytov aj v súvislosti s fyzickými osobami, tak sme aj tu zobrali úplne, dá sa povedať, že sme prekopírovali nemecký model, ktorý platí ako pre túto kritickú situáciu, to znamená, že sme sem vlastne zobrali všetky nájomné vzťahy a tým pádom sme vlastne pokryli aj fyzické osoby, ktoré sme aj tak rátali, že budeme musieť vyriešiť, takže tým, preto je to aj v druhom pozmeňovacom návrhu, ktorý nám rieši fyzické osoby a nielen podnikateľov, preto sme to dali aj samostatne, aby to bolo v tomto trošku zrozumiteľnejšie, ale je faktom, že tento nájom nám vlastne súčasne chráni tých podnikateľov, a preto platí osobitný režim.
Ešte k tomu druhému pozmeňovaciemu návrhu, pretože ten, ja si myslím, že tiež je dôležité k nemu povedať viac. My v ňom posúvame lehotu, ktorá tu bola stanovená na moratórium pre konkurzy, tá bola 30. apríl, posúvame ju na 30. máj pre fyzické osoby. A to, čo je ešte dôležité, je, že riešime tu aj odklad exekúcií. Tie, ktoré sú nové a ktoré, ktorým môžu fyzické osoby čeliť s ohľadom na novú situáciu kvôli pandémii, tak tam dávame možnosť odkladu na šesť mesiacov, ak si o to požiada. To znamená, nie je to automatické, ale ak si dané osoby požiadajú, je tu zrejmá príčinná súvislosť s ich platobnou neschopnosťou po 12. marci, tak v takom prípade je tu vlastne možnosť priamo odklad exekúcií a ak o to požiadajú, tak im bude vyhovené.
To je v krátkosti z môjho pohľadu všetko a ak budú otázky, tak som, samozrejme, pripravená reagovať.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis