Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

3.12.2020 o 11:09 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.12.2020 9:06 - 9:10 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Pán poslanec, veľmi ma to mrzí, že práve vy ste vystúpili teraz s takýmto, s takouto pripomienkou, lebo aj včera sme tu k tomu sedeli, rozprávali sme sa o tom. Ja som pripravená vám bola kedykoľvek, aby, aj vášmu celému klubu, aby sme o tom diskutovali, naozaj aj s predsedom ústavnoprávneho výboru, by som povedala, nonstop od momentu, kedy išiel samotný návrh do pripomienkového konania ešte na úrovni vlády. Ešte keď som bola ako ministerka spravodlivosti, keď som to predkladala v rámci ministerstva spravodlivosti, samotný návrh, ktorý išiel, to znamená, to bolo v júni, tak som o tom široko diskutovala už naprieč, že som pripravená sa o tom rozprávať so všetkými klubmi. Takže ja len že nerozumiem potom, keď hovoríte, že tu bol nedostatok času.
A naviac, naviac samotné, samotný obsah novely ústavy vyplýva z programového vyhlásenia vlády. To znamená, to poznáme z marca. Keby ste si pozreli časť k spravodlivosti, tak je tu úplne jednoznačné, čo budeme upravovať v zákone ústavnom o reforme justície. Takže bolo vopred vlastne zrejmé od marca, že na tom pracuje ministerstvo spravodlivosti a že pracuje na novele ústavy. Ja som sa tým nejak netajila, niekoľkokrát som k tomu aj mediálne sa vyjadrovala. Takže bolo zrejmé, že legislatívne práce sú od marca. V júni, akonáhle skončili legislatívne práce, tak tento materiál bol posunutý do legislatívneho procesu.
To znamená, že bol jasný verejný materiál, na základe toho prebehlo riadne celé legislatívne konanie, žiadne nebolo skrátené. Prebiehalo vlastne celé leto až do septembra. Na základe podnetov aj stavovských organizácií, aj Súdnej rady bol ešte tento riadny legislatívny proces predĺžený ešte o ďalšie dva až tri týždne, práve na ich podnet, že chcú ešte viac času. Takže aj to sme urobili, takže nebolo to len že dodržanie lehôt. Bolo to, ešte nad rámec týchto lehôt sme predlžovali celé konanie. To znamená, ktorýkoľvek subjekt v podstate, ktorý by povedal, že ešte potrebuje viac času, my sme boli pripravení. Pripomienky, ktoré prichádzali aj po uplynutí lehoty, sme všetky akceptovali, so všetkými sme sa vysporadúvali. Nehovorím, že sme ich prijali ako do obsahu, ale všetky sme riešili.
Ak hovoríte o stavovskej organizácii, hovoríte o jednej. Tých je viac. Je to napríklad aj Združenie za otvorenú justíciu. Vy hovoríte združenie za... ZSS myslíte. Áno, máte pravdu, s tým sme sa stretli. To znamená, neakceptovali sme ich pripomienky. Nech by sme aj rok sa spolu o tom rozprávali, máme jednoducho iný, rozdielny názor na vec. Možno keby ste sledovali ich vyjadrenia aj k akciám, ktoré súvisia momentálne s očistou justície, tak boli naozaj veľmi zdržanlivé a, by som povedala, že zo strany tejto stavovskej organizácie dodnes nezaznelo jasné odsudzujúce vyjadrenie, ktoré by naozaj odmietalo akékoľvek praktiky, ktoré, by som povedala, sú nekalé. Jednoznačný postoj z ich strany mi jednoducho chýba, čo sa týka postoja predstaviteľov justície. Ostatní sa k tomu vyjadrili. Ale z tohto, konkrétne z tejto stavovskej organizácie mi to naozaj vyjadrenie dodnes chýba. Ich vyjadrenie, ktoré bolo k samotnej novele ústavy, môžte sa s ním oboznámiť podľa mňa vo veľkej miere, nenachádzam tu pripomienky, ktoré by som mohla akceptovať. Proste sú to pripomienky, ktoré sú vlastne v rozpore s programovým vyhlásením vlády. To znamená v programovom vyhlásení vlády, tej vlády, ktorej ste aj vy koaličný poslanec.
Takže ja som pripravená sa s vami o tom rozprávať, samozrejme, si to všetko prebrať, ale nemyslím si, že to je otázka legislatívneho procesu. Ten legislatívny proces je dostatočne dlhý. Akože bavíme sa o pol roku. A ja som povedala jasne, chceme zriadiť Najvyšší správny súd. Ak ho chceme zriadiť, toto je kľúčová vec aj v rámci tejto novely ústavy. Ja ako ministerka spravodlivosti, v úvodzovkách, nepotrebujem naťahovať obsah tejto novely o ďalšie ustanovenia, ktoré nesúvisia priamo s reformou. Ale ako som povedala, je to novela ústavy, tak ako ste vy povedali sám, je to základný zákon štátu, je to veľmi zásadná vec.
Keď je v parlamente, ja predsa nemôžem zakázať poslancom, aby sme diskutovali o novele ústavy aj zo širšieho uhla. To znamená, ja nemôžem zakázať poslancom vydávať pozmeňujúce návrhy. Nemôžem im to zakázať ani v ústavnoprávnom výbore, ani v iných výboroch, nemôžem im to predsa zakázať ani tu v rámci pléna, proste taký legislatívny proces je. Tá možnosť tu je. Ja som to povedala a ja si to uvedomujem, že keď je pozmeňovací návrh v pléne, ale tomu musíte čeliť vždy. Jednoducho taký priestor tu je.
A ja aj vám rozumiem. Ja som, pre vašu informáciu, sa o tom rozprávala aj s pani prezidentkou, sme si to vysvetlili, myslím si, že tu bolo veľa nedorozumení, aj ktoré súviseli s jej vyjadrením, a nemyslím si, že je to takého vážneho charakteru, ako ste to popísali. A osobitne ma to mrzí, že ako koaličný poslanec máte k tomu takéto výhrady a v rámci toho priestoru, ktorý máme ako koalícia, že ste ho nevyužili. To ma veľmi mrzí.
Skryt prepis
 

3.12.2020 19:01 - 19:02 hod.

Mária Kolíková
Ja sa musím priznať, že mala som tu, mám tu viacero bodov, ktoré som chcela povedať, ale ja by som chcela asi povedať iba jednu vetu, nakoniec nechcem ani zabíjať náš čas. Pán poslanec, čo sa babe snilo, to sa babe stalo. A to je všetko, čo môžem povedať k tomu, čo ste povedali. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2020 16:46 - 16:53 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ja chcem veľmi poďakovať pánovi predsedovi Ústavného súdu, že máme možnosť takejto legitímnej diskusie, ale chcem k tomu povedať, myslím si, že je veľmi zložité tu porovnávať u nás právnu úpravu s Francúzskom, s Nemeckom. Jednoducho je nejaká hierarchia noriem, ktoré riešia ústavné princípy štátu. Je veľmi zložité to porovnávať s Nemeckom, kde máme hierarchiu základných zásad ústavy, ústavu, ústavné zákony. Ústavu s ústavnými zákonmi neporovnával Ústavný súd v Nemecku. To znamená, že tu sa, tu porovnávame jednoducho systémy, ktoré nie sú takto porovnateľné. My z ústavy sme mali doteraz jednoznačné a nespochybniteľné, že Ústavný súd mal kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou, nie ústavných zákonov s ústavou. To znamená, zobral si niečo, čo mu nepatrí. Pre orgány štátu predsa vyplýva, že majú konať v zmysle zákona.
To znamená, aj Ústavný súd je predsa viazaný ústavou, ale nad rámec svojej kompetencie sa rozhodol v jednom prípade a nieto, že by sme sa teraz rozhodli tu kabinetne, že ideme teraz rozvíjať nejakú diskusiu o probléme, ktorý sme si vymysleli. Diskusia ohľadom predmetného nálezu je dlhodobá. To znamená, vyšli k tomu publikácie, ktoré sa tomu venovali. Nie to, že my by sme sa zrazu rozhodli, že ideme riešiť niečo, čo by tu nebolo. My jednoducho riešime tému, ktorá bola problematická. A nebolo to kabinetné. Bolo to v rámci riadneho pripomienkového konania. Ja už som povedala. Bol tu riadny návrh, bol začiatkom leta. Čo sa týka zmeny ústavy a následne v rámci riadneho pripomienkového konania ešte kým išiel návrh zmeny ústavy na vládu, jednoducho toto bola zásadná pripomienka na doplnenie. Takže to ešte bolo ďalej predmetom riadnej verejnej diskusie až poteraz. To znamená, máme teraz december, ale vlastne prinajmenšom od jesene, ako diskutujeme vlastne o tejto právnej úprave, je tým konfrontovaný, samozrejme, aj Ústavný súd a vzájomne vedieme legitímnu debatu k tomu a máme zato, že ako ústavodarca jednoducho môžeme povedať, že tie limity sú nasledovné. A môžme sa baviť o tom, keď si zadefinujeme, čo je tým materiálnym jadrom, čo sú tie základné zásady, ktoré má teda posudzovať potenciálne Ústavný súd. A potom si môžme povedať, že mu dávame túto kompetenciu. Ale takto to dnes povedané nemáme, takže je namieste v tomto momente len sa vrátiť, to, čo ústavodarca chcel, a povedať: Ústavný súd má kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou. Ale nie ústavných zákonov a nie súlad ústavy. Veď hádam ústavodarca je ten, ktorý povie, čo je ústava. Je tu nato Ústavný súd, aby nám hovoril, čo je ústava? Ja si myslím, že nie. Na to je predsa ústavodarca. Ten určuje, čo má byť obsahom ústavy.
Takže myslím si, že v tomto ani sme nepreskočili diskusiu, len sme nadviazali na to, čo už tu bolo predmetom odbornej verejnej diskusie dlhodobo a to riešime. Rozumiem, že je k tomu nesúlad s predstaviteľmi Ústavného súdu, ale je absolútne legitímne, že sme túto otázku položili na stôl a chceme ju takto riešiť.
K ďalším témam, ktoré tu zazneli, a k otázke riadneho legislatívneho procesu. No buď spochybníme, že poslanci majú právo dávať pozmeňovacie návrhy aj v pléne, alebo to berieme, že je to ich legitímne právo a potom sa jednoducho vysporadúvame aj s tým, že aj v rámci ústavy, ktorá je v riadnom legislatívnom procese a diskutujeme o nej od leta, to znamená, máme ju vlastne takmer pol roka na stole, jednoducho máme pozmeňovací návrh, s ktorým sa vysporadúvame v rámci riadneho čítania v parlamente. Tak si potom povedzme, že pozmeňovacie návrhy poslanci dávať nebudú.
Ja témy, ktoré, ktorým čelím na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov, nie sú témy, ktoré by boli nové, to znamená, o prokuratúre dlhodobo diskutujeme, o nálezoch, ktoré sa týkajú prokuratúry a o ich postavení. Samozrejme, že sme tomu čelili aj v rámci koalície a máme zato, že zásadne len hovoríme, že prokuratúra v rámci vymedzenia orgánu, to je vlastne ten pozmeňovací návrh, tak mu aspoň rozumiem, od pána poslanca Baránika, je to pozmeňovací návrh, ktorý definuje prokuratúru. Definuje ju spôsobom, že dáva tu priestor pre verejnú kontrolu pre parlament a pre vládu, ale fakticky parlament dnes tú kontrolu má v rámci správ, ktoré dáva špeciálny prokurátor a generálny prokurátor. Myslím si, že potenciálne aj do budúcna môžme uvažovať o tom, že môžu byť napríklad podávané disciplinárne návrhy aj voči prokurátorom od iných zložiek moci, ako len z prokuratúry, hej? Toto je ten priestor, ktorý sa tu núka v rámci novej právnej úpravy.
Čo sa týka sociálnych práv, prekvapuje ma, že z lavíc, ktoré máme teraz neobsadené, zaznieva nedodržiavanie legislatívneho procesu. Môžme sa pozrieť, akým spôsobom bola prijatá právna úprava k dôchodkovému stropu. Skúsme si to porovnať, akým riadnym legislatívnym procesom sme sa zaoberali s týmto návrhom, ako sme sa vážne zaoberali dopadom na verejný rozpočet. V súvislosti s touto právnou úpravou si treba všimnúť, že je tu práve aj riešenie udržateľnosti a verejné financie. A myslím, že z tohto pohľadu si myslím, že skôr zodpovednejšie je k tomu pristupované z pohľadu tohto poslaneckého návrhu.
Toľko len k legislatívnemu procesu.
Ja ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 3.12.2020 14:08 - 14:10 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Takto, pán poslanec, ja vám dám, samozrejme, k tomu aj písomnú odpoveď, dostanete ešte viac informácií k tomu. Ja si myslím, že je absolútne legitímny ten návrh, ako ho predkladáme. Možno, možno k tomu ešte povedať, že kultúrne rozdiely medzi okresmi Zlaté Moravce a Nitra vidieť aj v rozdielnych nárečiach. Podľa jazykovedcov Nitra patrí do západoslovenského nárečového makroregiónu a okres Zlaté Moravce už do stredoslovenského.
My pri súdnej mape, tak ako sme ju navrhovali, sme neboli úzkoprsí, musím sa priznať s tým, ako momentálne máme verejnú správu členenú. To znamená, sústredili sme sa naozaj na to, čo je cieľom v rámci reformy justície. To znamená, že aj s ohľadom na to koľko vecí ako často vybavujeme na súdoch, keď ste to už takto povedali, lebo podľa mňa to nie je o tom, že idem si niečo vybaviť na súd. Ako na súd naozaj v priemere ide človek raz za rok, ak sa nebavíme o tom, že ste podnikateľ a riešite priebežne nezaplatené faktúry, ale s tým súvisí skôr, by som povedala, upomínací súd, exekučný súd potom, ktorý má nakoniec na jednom mieste v rámci Slovenska. Je to elektronické, elektronický výkon súdnictva, takže akože tu si len povedzme, že čo riešime. My tu riešime zmysluplnosť nových obvodov s ohľadom na nápad, s ohľadom na blízkosť jednotlivých obvodov, ktoré k sebe patria a, a veľmi dôsledne sme sa tým zaoberali a bude vám to zrejmé aj z odpovede, ktorú vám dáme.
Takže ja rozumiem aj to, čo vy hovoríte. Aj to je legitímny postoj. My sme sa snažili k tomu pristúpiť s ohľadom na, by som povedala, všetky možné informácie, ktoré, ktoré existujú s ohľadom aj na, aj na históriu tých jednotlivých regiónov a nešli sme na to úzkoprso podľa verejnej správy, lebo to by sme potom tú novú súdnu mapu nerobili s ohľadom na potreby justície.
Skryt prepis
 

3.12.2020 14:02 - 14:06 hod.

Mária Kolíková
 

Uvádzajúci uvádza bod 3.12.2020 11:09 - 11:14 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si dovolím iba zopár poznámok z toho, čo tu odznelo. Skúšobné hlasovanie. Len zopár poznámok.
Skúšobné hlasovanie má aj Spolkový snem v Nemecku. Nech sa páči, môžme to, samozrejme, namietať, porozprávajme sa o nemeckých kolegoch, aké s tým majú skúsenosti. Nevidím žiadny dôvod spochybňovať indikatívne hlasovanie, ktoré tu prebehlo. Je zrejmé, že takéto indikatívne hlasovanie nemá záväzný účinok. Proste má to zmysel. Nech sa páči, môžme sa inšpirovať tu.
Môžme sa inšpirovať aj z Najvyššieho súdu USA, ktorý rovnako používa takéto skúšobné hlasovanie vo veciach, ktoré súvisia s jeho rozhodovaním. Takže nevidím dôvod to spochybňovať. Myslím si, že môžme sa týmto inšpirovať. Nech sa páči aj pre vás, páni poslanci, ktorí ste sa s tým stretli prvýkrát, ale predtým, ako to budete spochybňovať, tak pozrite sa aj na prax z ostatných krajín, ktoré môžu byť pre nás, čo sa týka demokracie, naozaj inšpiráciou.
Čo sa týka Ústavného súdu a jeho kompetencie, resp. nekompetencie, prisvojenia si kompetencie posudzovať súlad ústavy s ústavnými zákonmi. Stretla som sa tu s pripomienkami, že ak to takto zadefinujem v ústave, to znamená, dáme jej jasné vymedzenie, že Ústavný súd takúto kompetenciu nemá, že to je cesta záhuby demokracie právneho štátu na Slovensku. Tak som to porozumela z tých pripomienok, ktoré som si tu vypočula. Ale keď porovnáme Ústavný súd, Ústavný súd tu máme zvolený na 12 rokov. Je tu pravidelná obmena predstaviteľov ústavodarného zboru, zákonodarného zboru každé štyri roky, to znamená, toto je jasná a priama zodpovednosť občanom od zdroja moci. Takže aká je tu obava? Aká je tu obava z prijímania ústavy, ústavných zákonov? Máme jasnú legitímnu moc, na základe ktorej prijímame, momentálne diskutujeme o novele ústavy. V čom je obava?
Tajná voľba verzus verejná voľba. Ja si myslím, že si tu vzájomne splietame verejná voľba, ktorá súvisí s verejnými funkcionármi, a tajná voľba, ktorá súvisí s voľbami všeobecnými, kedy si volíme verejných, kedy si volíme verejných funkcionárov. To znamená, ak sa bavíme o zdroji moci, áno, o tom bola, o tom bola, samozrejme, aj zmena v roku ´89, aby sme mali slobodné voľby a s tým súvisí tajná voľba. Tajná voľba predstaviteľov zákonodarného zboru, tajná voľba, ktorá súvisí s voľbou prezidenta, prezidentky Slovenskej republiky, ale to je niečo iné. Je to zásadne niečo iné baviť sa o všeobecných voľbách, kde musí byť jasná garancia slobody rozhodnutia každého občana. A je to iné, ak máme verejných funkcionárov, ktorí sa zodpovedajú svojim občanom, ktorí im zverili moc.
To znamená, ako majú vedieť, ako zodpovedne pristupujeme k výkonu moci, ktorú sme vlastne od nich dostali iba zverenú na nejaký čas? Akým spôsobom má dôjsť potom k vyhodnoteniu, k braniu na zodpovednosť tých predstaviteľov? Ako zodpovedne pristupovali napríklad k voľbe generálneho prokurátora? Ako majú vedieť, či ich zástupca, ktorého si zvolili do parlamentu, volil naozaj toho, ktorý je morálne čistý? Ktorý je podľa predstáv tých, ktorí nám zverili moc. Ako to majú vyhodnotiť? Cítite sa vydierateľní, keď hlasujete o zákonoch? Potom tiež aj to má byť tajná, tajná voľba pri zákonoch? Aj tu budeme vydierateľní? Takto to vnímame? Ako podľa mňa jasne treba odlíšiť, či sa bavíme o verejných funkcionároch a voľbou, ktorá súvisí s mandátom, ktorý im je len zverený . Bavíme sa tu o nejakej verejnej kontrole, ktorej jednoducho podliehame, akým spôsobom potom má byť vyhodnotená naša práca. Mali by byť braní na zodpovednosť pri ďalších voľbách.
A keď sa bavíme už o tom spochybňovaní a o tej zaujatosti, tak nakoniec treba sa pozrieť aj na rozhodovanie súdov, ktorých vnímame ako nezávislé. Pri rozhodovaní majú byť nestranné. Ale tu tiež existuje právo na vydanie odlišného stanoviska. To znamená, sudca sa môže jasne prejaviť v tom, že povie, akým spôsobom vlastne hlasoval a určite to neznamená, že od toho momentu je zaujatý v tej veci. Proste chce vyjadriť svoj postoj k danej veci, povedať k tomu svoje dôvody. Takúto možnosť máme. Máme ju aj pre všeobecné súdnictvo, máme ju aj pre Ústavný súd, to znamená, že jasne sa vymedziť a povedať, prečo a ako som sa postavil k danej veci, k jej rozhodnutiu. Ja si myslím, že neznamená samo osebe nijakým spôsobom, že daná osoba má byť vydierateľná alebo je vydierateľná. A myslím si, že tu zásadne nedochádza k rozlišovaniu, kým sme a o čom je voľba do Národnej rady, kde, samozrejme, tajná voľba je absolútne na mieste.
Čo sa týka judikátu z roku ´95, ten tu bol viackrát spomínaný, Ústavného súdu, bol prekonaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúrou Ústavného súdu. Takže ak sa opierame o judikatúru, skúsme naozaj potom pracovať s tou, ktorá je aktuálna.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2020 10:36 - 10:38 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som iba veľmi krátko chcela reagovať. Komisia, ktorá tu bola zriadená pri ústavnoprávnom výbore, mala som tam aj predstaviteľa za ministerstvo spravodlivosti, takže neviem, ktorí ústavní právnici, kľudne si ich vymenujme. Pokiaľ ja viem, áno, jeden bol výhradne proti, ostatní sa skôr vyjadrili za, niektorí mali výhrady, ale vo väčšine skôr to bolo pochopenie. Takže, ak tu ideme pracovať s komisiou, ktorá mala k tomuto nejaké zásadné výhrady, nie je to pravda. Akože kľudne si môžeme povedať mená, ja ich viem konkrétne, ako sa k tomu vyjadrovali, nie je to pravda, čo hovoríte, pán poslanec.
Takže podľa mňa prikrývať sa komisiou, že podporuje vaše vnímanie, nie je pravdivé. Tak to potom, potom to hovorme naozaj, ako to bolo a nepoužívajme tu pojmy a nejaké orgány nepravdivo. To k tomu.
Naopak, ja si myslím, že keby sme si naozaj tu robili vážnu debatu s ústavnými právnikmi, tak by to bolo skôr podporené, pretože je toto predvídateľný spôsob. Ja úplne rozumiem a teším sa, samozrejme, lebo to vnímam ako veľmi legitímnu diskusiu na vyjadrenie pána predsedu Ústavného súdu a úplne legitímne to vnímam v tomto momente istým spôsobom ako keby boj, ale normálny demokratický boj medzi dvoma inštitúciami, ústavodarca verzus Ústavný súd, ako to bude s novou kompetenciou.
Je úplne namieste vypočuť si, ako sa k tomu stavia Ústavný súd. Ja si myslím, že každý orgán, ktorému sa odoberá niečo, čo si prisvojil, už teraz akokoľvek to zoberieme, tak sa mu to nebude páčiť, keď bude mať o nejakú kompetenciu menej. Beriem to za úplne legitímnu vážnu debatu, ktorá je namieste, aby tu bola.
Som veľmi rada, že tu pán predseda je. Podľa mňa túto diskusiu aj tento dialóg treba spoločne zviesť, ale je úplne namieste a legitímny postoj ústavodarcu, tak ako sme ho vyjadrili, a žiadna obava za tým nemusí byť z toho, že by sme išli demolovať demokraciu. Skutočne nie, keď si porovnáme aj právne poriadky s inými krajinami, to vôbec nie je tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2020 10:17 - 10:32 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si reagovať na vás, pán poslanec Susko, a pokúsim sa naozaj veľmi vecne. Som si urobila zopár poznámok, nebudem reagovať na všetko, ale iba na to, čo sa mi zdá dôležité, aby tu zaznelo.
Súlad ústavného. Najprv sa zastavím pri otázke právomocí Ústavného súdu preskúmavať ústavný zákon s ústavou. Ústavný súd túto kompetenciu nemal z ústavy. Sám si ju prisvojil v jednom rozhodnutí, ktoré je excesom. Z neho vyplýva, že Ústavný súd nevie, čo je materiálne jadro ústavy, proste si to vymyslel. Tí, ktorí sa venujeme ústavnému právu aspoň trochu, vieme, že to je exces, vie to aj pán predseda, proste je to tak. A to nie je teraz o tom, že my teraz hovoríme, že keď sa mu to nepodarilo raz, tak vieme, že sa mu to nepodarí do budúcna. Je z toho jednoducho zrejmé, že takto bezbreho to nechať a nijakým spôsobom na to reagovať, nie je namieste. Znamená to, ako keby určitý priestor pre svoju vôľu, to znamená, Ústavný súd sa jednoducho vymkol zo svojej role, proste to sa stalo. A je úplne prirodzené a namieste, aby na to ústavodarca reagoval.
Áno, povedala som na ústavnoprávnom výbore, že viem si predstaviť veľkú legitímnu debatu o tom, že keby sme dali kompetenciu Ústavnému súdu posudzovať ústavné zákony s ústavou, že si treba povedať, v akých prípadoch to prichádza do úvahy. A že treba sa naozaj veľmi vážne zaoberať s tým, čo je materiálne jadro ústavy. A nestačí to len povedať, pretože Ústavný súd veľmi dobre vie a vedel, že ak sa rozhodol ísť touto cestou, ktorú mu ani ústava nedáva, tak to musí byť absolútny exces. To znamená, vysporadúva sa s otázkou, čo materiálnym jadrom je. Ale je zjavné, že to proste tieto medze porušil, išiel úplne mimo nich a v tom je zhoda. V tom nie je nezhoda medzi ústavnými právnikmi, my vieme všetci, že to, čo sa stalo, sa nemalo stať. Jednoducho, že tu Ústavný súd pochybil, a preto hovorím, Ústavný súd sa javí a ukázal, že nie je zrelý na to, aby sme mu jednoducho kompetenciu, ktorú si privlastnil a z ústavy nemá, aby sme ho nechali, aby sa to bezbreho v rámci judikatúry nejakým spôsobom utriaslo. Že tu je namieste, aby ústavodarca povedal nie, nemáš túto právomoc, nemal si ju. Ale je legitímne a ja som povedala v rámci ústavnoprávneho výboru, viem si predstaviť veľmi legitímnu debatu a rozprávať sa, aký ten priestor je namieste, aby Ústavný súd mal, a to nie je jednoduchá otázka.
Nestačí teraz návrh pána Suska a pána poslanca, kde by sme to zadefinovali nejakým spôsobom nejakými vymedzenými pojmami. Tu si treba naozaj povedať, čo pod tými pojmami je, lebo my vieme povedať, že mali by to byť prípady, kedy sa jednoducho rozvracia demokratický charakter štátu. Ale je zjavné, že Ústavný súd, keď sa rozhodol vôbec touto cestou ísť, že to vôbec takto nebol schopný poňať. Ako máme teraz my veriť tomu, že to vie, odkiaľ to máme zobrať? Táto debata tu jednoducho neprebehla.
Keď sa pýta pán poslanec, že prečo sa ponáhľame, chceme zriadiť Najvyšší správny súd, to by som povedala v jednoduchosti. Chceme dať Súdnej rade jasné kompetencie, ktoré momentálne nemá. V súvislosti aj s previerkami a je to dôležité aj pre sudcov, aby to bolo predvídateľné, aké má vlastne kompetencie, aký ten priestor je, je to dôležité. K tomu netreba teraz niekoľkomesačné ďalšie debaty, tu sú jednoducho jasné otázky, ktoré boli postavené, ku ktorým sú odpovede, ktoré chceme riešiť. A preto táto debata, ktorá je legitímna, môžeme ju viesť a veďme ju a hľadajme, čo teda je tým priestorom do budúcna pre Ústavný súd. Ale v tomto momente keďže to jasné nie je, tak nemôžeme to nechať bezbreho. Toto nie je predvídateľnosť práva ukázať, dať priestor Ústavnému súdu nech to nájde v rámci judikatúry. Ako máme tomu dôverovať? Myslím si, že je prirodzené, že by tá debata mala prebehnúť, áno, nie je to ľahká debata, budeme sa rozprávať o tom, či všetky ústavné zákony, či tie, ktoré súvisia so zmenou ústavy, či tie budú vlastne súčasťou toho materiálneho jadra, alebo tie ostatné ústavné zákony, ktorých by sa to vlastne týkalo, či tzv. organické, ktoré sa tak nazývajú v zmysle francúzskeho práva.
Ako tu vlastne sme sa bavili o pojmoch, ktoré ani ústava nepozná, to znamená, že pri vymedzení, pri otázke, ako by sme vymedzili ich vlastne tú kompetenciu pre Ústavný súd, ako tá debata je, je naozaj zložitá. To sa nedá teraz vybaviť ako jedným pojmom, ktorý dáme do ústavy, že toto je tá oblasť, v ktorej teda Ústavný súd konať bude. To sa jednoducho takto nedá, ten priestor je obrovský, o ktorom sa treba rozprávať, a treba, aby bol jasný pre všetkých aj pre vás, aj pre opozíciu, aj pre koalíciu.
Takže preto to nie je možné teraz a, áno, je dôležité, aby sme neotáľali a sú veci, ktoré proste vyriešiť máme. Je namieste Najvyšší správny súd zriadiť. Momentálne je zrejmé, že disciplinárne senáty napríklad plne nefungujú, odvolacie, ktoré súvisia aj s vyvodzovaním disciplinárnej zodpovednosti sudcov. To, čo ponúkame pri zriadení Najvyššieho správneho súdu, je tu plná kompletná inštitúcia, ktorá to bude mať jednoducho ako jednu z hlavných kompetencií. A chcem urobiť všetko preto, aby bola plne funkčná a zriadená.
A ja sa hneď vrátim k tomu, čo napádal pán poslanec, že ideme si vytvoriť Najvyšší správny súd podľa svojich predstáv. Tak, aby bolo zrejmé, v rámci Súdnej rady máme dnes predstaviteľov súdov, sudcov v jasnej väčšine k ostatným predstaviteľom ostatných mocí. Nová právna úprava v rámci ústavy to upravuje do budúcna. My neriešime teraz, nejdeme teraz urobiť zmenu tejto Súdnej rady v jej zložení. My to rešpektujeme. My navrhujeme upraviť zloženie Súdnej rady do budúcna, kde iné zložky moci, to znamená, vláda, zákonodarná moc a prezident budú dávať predstaviteľov, ktorí sú mimo súdnej moci. Ale to je do budúcna. To znamená, my teraz tých predstaviteľov, ktorých máme v Súdnej rade, tých reprezentantov nemeníme. A to, čo je dnes zrejmé, je, že je tam viac sudcov, to znamená, že z čoho je obava? Pretože Súdna rada je tá, ktorá bude vyberať ľudí na Najvyšší správny súd. Z čoho je obava? Akým spôsobom to ide ovplyvňovať táto koalícia? Však my sme nezmenili, my sme nezmenili Súdnu radu v tom ostatnom zložení. My sme ju nechali, rešpektujeme ju. A dnes naozaj je tam viac predstaviteľov súdnej moci, keď ich napočítame. Tak v čom je obava?
Čo sa týka tých iných predstaviteľov, ktorí by sa nám mohli dostať na Najvyšší súdny súd mimo súdnictva. Na Najvyšší správny súd, tak ako je pripravená právna úprava, je k tomu vykonávací predpis, to je zákon, jednoznačne upravuje aj akým spôsobom sa vlastne bude obsadzovať Najvyšší správny súd. Pre Najvyšší správny súd my dávame hlavnú kompetenciu Súdnej rade. To znamená, že v prvom rade tu bude priestor, aby na Najvyšší správny súd prišli predstavitelia súdov už dnes, to znamená, či je to z Najvyššieho súdu možno predpokladať správne kolégium, alebo to môžu byť sudcovia zo správnych kolégií z krajských súdov, môže sa tam, samozrejme, prípadne prihlásiť aj uchádzač z okresného súdu, ale tí, čo sú predstavitelia tých iných, z iných povolaní, tak tí majú aj dnes prístup na Najvyšší súd. Takže to nie je tak, že my dnes niečo špeciálne otvárame pre Najvyšší správny súd. Aj dnes do výberového konania sa môže prihlásiť advokát, sú k tomu vymedzené podmienky, ale môže. Aj dnes môžete ísť priamo na krajský súd. Ako to nie je niečo, čo by sme nemali my v právnom poriadku, my už máme takto teraz vymedzený ten, tú možnosť a je to podľa mňa v poriadku. Ak uspeje v rámci výberového konania, nech sa páči. Tuto výberové konanie bude mať v rukách Súdna rada, tak kto iný. Súdna rada bude mať priestor vlastne obsadiť Najvyšší správny súd do augusta. Ak ich neobsadí, všetky ďalšie pozície idú v zmysle riadneho výberového konania, tak ako to platí aj pre Najvyšší súd. To znamená, ten priestor tu bude len do augusta, aby sme mohli urobiť plne funkčný Najvyšší správny súd. Ale ak nevyužije tento priestor, tak potom sa pôjde normálne riadnym výberovým procesom. Tak je nastavená tá právna úprava.
Statika definície Súdnej rady. Pán poslanec, toto bol návrh z akademického prostredia na stretnutí, kedy som prvýkrát predstavila ústavu, teda túto zmenu ústavy, bol tam pán predseda Ústavného súdu, pán predseda Najvyššieho súdu, pán predseda Súdnej rady, verejná ochrankyňa práv, boli tam aj, prizvali si títo predstavitelia týchto zložiek, týchto orgánov verejnej moci aj ľudí z akademického prostredia. Od jedného akademika tu bol návrh na, na definíciu Súdnej rady, nám sa zapáčila a takýmto spôsobom sme ju prijali. Zaznelo to ako podnet na tomto prvom stretnutí. Že jednoducho do ústavy je namieste, aby Súdna rada nezačala tým, z koho je zložená, ale tam patrí definícia pre Súdnu radu. V tejto súvislosti sa veľmi teším, že tu bude aj pozmeňovací návrh a ja verím, že bude súčasťou aj rokovania dnes na definíciu prokuratúry, pretože rovnako, keď si pozrieme prokuratúru, chýba tu jasná definícia prokuratúry a ja som rada, že viem, že bude tu aj takýto pozmeňovací návrh od jedného poslanca, myslím si, že je to veľmi dôležité. Že jednoducho je to orgán, ktorý je priamo vymedzený ústavou, tak je namieste, aby ústava povedala, aký to orgán je. My sme vychádzali, my sme vychádzali z vymedzenia Súdnej rady, samozrejme, sme brali ohľad aj na judikatúru Ústavného súdu a rovnako sme sa na to pozerali aj pri vymedzení prokuratúry.
K nezávislosti Súdnej rady. Ja si myslím, že nezávislé, nestranné majú byť súdy. V Súdnej rade máme predstaviteľov aj výkonnej, aj zákonodarnej moci, prezident, prezidentka tu dáva svojich predstaviteľov a neviem, o akej nezávislosti máme tu hovoriť o takomto orgáne. Nezávislý, nestranný má byť jednoducho súd, keď rozhoduje, od ostatných zložiek moci, ale tu už v tom samotnom zložení toho orgánu je, je namieste hovoriť o legitimite tohto orgánu robiť zásadné rozhodnutie, ktoré súvisia s kreáciou súdnej moci. Ale rozprávať tu o tom, že je to nezávislá ďalšia zložka. Nie, je to orgán legitimity. Podľa mňa úplne je namieste tak, ako je zadefinovaný tento pojem pre Súdnu radu a hovorím, že je to pojem, ktorý prišiel z akademického prostredia bez akéhokoľvek nášho vplyvu, je to jednoduchá a jasná definícia a myslím si, že je úplne vyvážená vzhľadom na všetko, čo v ústave má byť.
Združenie sudcov Slovenska a jeho aktuálne vyjadrenie k, k novele ústavy. Ja by som to povedala takto. Nepovedala som, že sme akceptovali všetky výhrady Združenia sudcov Slovenska, to naozaj nie. My sme mali stretnutie aj s predstaviteľmi Združenia sudcov Slovenska. Združenie sudcov Slovenska trvá na svojom. Treba povedať, že naozaj sme mali veľmi vecné, konštruktívne stretnutie so Súdnou radou, s Najvyšším súdom aj nakoniec so sudcami, ja som mala s nimi priamo stretnutia. So Združením sudcov Slovenska takto vecne a konštruktívne to stretnutie nedopadlo. Áno, je to pravda. Veľmi zásadne sa rozchádzame v pojmoch ako momentálne predstavitelia tohto, tejto, tohto, tohto združenia. Tie argumenty, ktoré prezentujú, sú podľa mňa v rozpore s tým, čo potrebuje Slovensko dnes a ako sa definuje ako demokratický a právny štát. Áno, stanovisko, ktoré prišlo od Združenia sudcov Slovenska, má podľa mňa, obsahuje viaceré právne, nechcem povedať rovno nezmysli, ale povedala by som to asi diplomatickejšie. Pracovanie s judikatúrou Ústavného súdu je podľa mňa nenáležité. Používanie pojmov nezávislosti rovnako nenáležité. Je veľmi pekné používať pojmy nezávislá justícia a nestranná, veľmi dobre sa to počúva, ale podľa mňa treba naozaj zvážiť kedy a akým spôsobom sa využíva táto argumentácia, aby sme skutočne ňou len nepotierali právnu úpravu, ktorá je sama osebe zmysluplná a účinná a potrebujeme ju dnes.
Ja si vôbec nemyslím, že právna úprava, ktorá súvisí so vzatím sudcu do väzby, by nejakým spôsobom mala spochybniť postavenie sudcu a malo by to byť nejakým spôsobom nástroj na spochybnenie nezávislosti justície. Ak dnes zoberieme sudcu do väzby, teda podľa, pardon, podľa novej právnej úpravy, ktorú navrhujeme, tak o nej rozhodne sudca. Môžete podať opravný prostriedok, znovu je to nadriadený orgán, môžete ísť s tým aj na Ústavný súd. To znamená, sú tu tri zložky súdnej moci. Je tu prvý stupeň, druhý stupeň odvolací, možnosť prieskumu na Ústavnom súde. Ja, ja neviem, že kde vidíme obavu, že by súdna moc sama osebe nechránila aj predstaviteľov súdnej moci takisto ako ostatných pri rešpektovaní zákona. Neviem, nevidím dôvod pre obavu a nakoniec aj po, musím povedať, po debate nakoniec aj s predstaviteľmi Ústavného súdu máme zato, že táto právna úprava je namieste a je to dostatočnou garanciou pre justíciu.
Čo sa týka predsedu, predsedníčky Najvyššieho správneho súdu. Áno, ja som uvítala tento pozmeňovací návrh a treba povedať, že tí, čo sme fanúšikmi, ako sa, ktorou cestou sa vybral Najvyšší správny súd v Čechách, tak prvý predstaviteľ predsedu v tom čase nebol sudcom. To znamená, že tá právna úprava, tak ako bola navrhnutá, vlastne predpokladá, že daná osoba musí byť aktívne v pozícii sudcu. Ten návrh vlastne, ktorý je tu ako návrh, ktorý bol prijatý v rámci ústavnoprávneho výboru vlastne dáva priestor, môže to byť aj osoba, ktorá v tom čase sudcom nie je, ale vlastne pri takej definícii, ako to bolo predtým, by sa ani pán Baxa fakticky u nás predsedom súdu stať nemohol.
Ja si myslím, že je to len vytvorenie priestoru pre Súdnu radu, aby vyberala čo najlepšieho predstaviteľa takého toho novozriadeného Najvyššieho správneho súdu a ja by som nijakým spôsobom nespochybňovala odbornosť a legitimitu Súdnej rady vedieť vyhodnotiť, kto bude tým najlepším kandidátom na predsedu Najvyššieho správneho súdu.
Toľko ďakujem.
Skryt prepis
 

3.12.2020 9:02 - 9:26 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Ústavného súdu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi vlastne cťou, že vám môžem predstaviť v tomto procese legislatívnom v parlamente návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava. Vnímam, že je to jeden z kľúčových návrhov, ktorý predkladá táto koalícia parlamentu, pretože súvisí s hodnotami, ktoré vyznávame, a považujeme za dôležité, aby sa objavili jednoznačne v ústave a súvisia priamo s reformou justície.
Celý návrh novelizácie ústavy bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády. Ako som už hovorila v prvom svojom slove, tak riešime kľúčové otázky, ktoré súvisia s pôsobnosťou Súdnej rady, s ohľadom na všetko, čo sa dnes deje v justícii, potrebu očisty, ktorá je jednoznačná. Potrebujeme mať úplne jasné mantinely pre Súdnu radu, aké má možnosti v rámci previerok, ktoré súvisia so sudcami, či už s tými, ktorých máme v systéme, alebo s tými, ktorí nám do systému vstupujú. S tým súvisí i potreba jednoznačného vymedzenia pôsobnosti Súdnej rady smerom k previerkam sudcov, či už to súvisí s majetkovými priznaniami až po preverenie statočnosti alebo by sme mohli povedať spoľahlivosti sudcu pre jeho výkon funkcie v súdnictve. Aby mohla Súdna rada splniť tieto všetky nové kompetencie, ktoré má jasne vymedzené jednak v ústave, ale potom aj vo vykonávacom predpise, právna úprava v ústave na to priamo reaguje, to znamená, chceme profesionalizovať Súdnu radu a jednak tým, že okrem predsedu Súdnej rady dávame možnosť profesionalizácie aj pre podpredsedu Súdnej rady. Je to veľmi dôležité preto, aby Súdna rada bola plne funkčná a spôsobilá vykonávať naozaj v tomto smere rozsiahlejšie kompetencie, ktoré sú jasne vymedzené v ústave a potom sa odzrkadľujú aj vo vykonávacom zákone.
To, čo vnímam ako úplne kľúčové v rámci tejto novely, je zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Najvyšší správny súd je jednak dôležitý pre oblasť tzv. správneho súdnictva, to znamená pre oblasť sporov občana so štátom, či už sú to stavebné konania, daňové konania, colné konanie, ale to, čo je kľúčové, je, že Najvyššiemu správnemu súdu dávame disciplinárnu právomoc nad sudcami, prokurátormi aj ostatnými právnickými profesiami, ku ktorým to vymedzí zákon. To znamená, či sú to exekútori, notári, ale, samozrejme, veľká debata tu bude aj v pôsobnosti smerom k advokátom. Bez novely ústavy by zriadenie Najvyššieho správneho súdu nebolo možné. V tomto smere je úplne kľúčová novela práve v tomto bode, ak chceme mať jednoznačnú inštitúciu, ktorá má takúto pôsobnosť, a to Najvyšší správny súd je nevyhnutná zmena ústavy.
V súlade s programovým vyhlásením vlády v novele ústavy sú jasne vymedzené nové kompetencie Ústavného súdu, ktoré súvisia s kreovaním Najvyššieho správneho súdu. To znamená, istým spôsobom na jednej strane odbremeňujeme Ústavný súd, na druhej strane mu dávame podľa mňa kľúčovú kompetenciu v súvislosti aj s individuálnym prieskumom sťažností fyzických a právnických osôb. Dávame možnosť do budúcna tiež začať konanie o súlade právnych predpisov. To znamená, mimo vymedzených orgánov verejnej moci dávame tento priestor aj fyzickým a právnickým osobám. Myslím si, že je to kľúčové pre ochranu ústavnosti, čo sa týka súladu právnych predpisov s ústavou.
V súvislosti s jasným vymedzením priestoru, v ktorom sudcovia vykonávajú justíciu, je dôležité, aby bolo zrejmé nielen začiatok na základe akých podmienok, ale aj koniec. To, čomu sme čelili, bolo nejednoznačné, kedy vlastne sudca končí s výkonom funkcie sudcu. Ústava k tomu jednoznačne dáva pravidlo a to... Návrh, ktorý vlastne k vám prišiel, je návrh 65 rokov s možnosťou pre sudcu, aby sa predĺžil na 68. Po veľkej debate aj s predstaviteľmi justície, aj s poslancami, keď bol tento návrh už v parlamente, nakoniec ja sa teším, že ten nový konsenzus je a bude v súlade, bude aj súčasťou pozmeňovacieho návrhu, je nakoniec 67 rokov. Si myslím, že či jeden, alebo druhý variant je vynikajúci, pretože je to dôležité aj že bude jednoznačné, kedy a akým spôsobom končí výkon funkcie sudcu a myslím si, že je to aj dôstojný spôsob pre zánik funkcie sudcu.
Vymedzujeme vekový cenzus nielen pre všeobecných sudcov, ale aj pre ústavných sudcov. Nie je to náš výmysel. Súvisí to aj s odporúčaniami Benátskej komisie, ktorou sme sa zaoberali pri vymedzení otázky takéhoto vekového cenzu, a práve preto je rozdielny vekový cenzus, ktorý je stanovený, pre sudcov Ústavného súdu a pre sudcov všeobecného súdnictva, pretože je to iný výkon justície. Je to iný výkon súdnictva, prieskum ústavnosti, čo je, by som povedala, kľúč pre kompetenciu Ústavného súdu, jednoducho iný výkon súdnictva, ako ten, ktorý majú denno-denne s príslušným nápadom sudcovia v rámci všeobecného súdnictva. V rámci toho je namieste rozlišovať výkon funkcie všeobecného sudcu a Ústavného súdu, a preto je tu rozdielny aj vek, pri ktorom predpokladá novela ústavy zánik funkcie.
V súlade s tým, že máme zato, že treba jasne vymedziť priestor, v ktorom koná sudca, a keď pochybí, tak aké je vyvodenie jeho zodpovednosti. Bolo namieste zaoberať sa aj otázkou, ako je vymedzená imunita sudcu. Najprv bol návrh vypustiť úplne tento článok práve po debate veľmi širokej aj s predstaviteľmi justície a nakoniec odbornej a širokej verejnosti. Ostáva tu imunita, ale je naozaj jednoznačne vymedzená tak, že ak sudca pochybí tak vážne, že sa jedná o trestný čin alebo disciplinárne previnenie, tak pre takúto situáciu imunita neplatí. Je to absolútne namieste, je to v súlade s právnym štátom, demokraciou, je to v súlade s ústavami aj iných krajín v rámci Európskej únie, v rámci Európy a si myslím, že to je dobrá cesta, ktorou sa bude uberať aj Slovensko.
Denno-denne sme konfrontovaní aktuálne prípadmi korupcie, zneužívania právomoci verejných činiteľov veľmi úzko prepojenými s predstaviteľmi justície. Tieto prípady jednoznačne nás traumatizujú vôbec ako spoločnosť a prispievajú k tomu, že dôveryhodnosť justície naozaj rapídne klesá. Neviem, či je ešte možné, aby sa nám dostala na nižší bod, kam sme sa dostali s dôveryhodnosťou justície na Slovensku. Verím tomu, že právna úprava, ktorú prinášame, ktorá je súčasťou tejto zmeny ústavy, by mala práve napomôcť k tomu, že mechanizmy, ktoré sa javia, že neboli dostatočné v rámci aj justície, tak budú účinné. A práve na to, aby boli účinné, je potrebná táto zmena ústavy, pretože jednoznačne je potrebné k tomu vymedziť ako úlohu pre Súdnu radu, jednoznačne s tým súvisia aj vymedzenia nanovo imunity, jednoznačne s tým súvisia aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu.
Takže vnímam ako veľmi kľúčový nástroj práve túto zmenu ústavy, aby sme sa posunuli ďalej a mali tu jasné mechanizmy aj do budúcna, aby systém na Slovensku fungoval tak, že tí, ktorí v justícii nemajú byť, tak boli na základe systému, ktorý bude fungovať, z neho boli vytlačení, boli jednoznačne označení a justície sa vedela takýmto spôsobom očistiť. Pretože tým, že Súdna rada bude mať jasnú kompetenciu v tejto oblasti, bude priebežne každý rok sa naozaj dôsledne zaoberať majetkovými priznaniami. Ak tu budú jednoznačné pochybenia, ak tu nebude preukázané legálne nadobudnutie majetku, bude mať na to nástroje, aby mohla, mohla pokračovať ďalej so zisťovaním, či daná osoba sudcu vie alebo nevie preukázať nadobudnutie takéhoto majetku. Ak tu budú naďalej pochybnosti, aby k tomu mohla dať príslušné účinné podnety či už smerom k tomu, že sa dôsledne bude zaoberať vôbec celkovou spoľahlivosťou danej osoby, alebo spustí mechanizmy disciplinárnych konaní, trestných konaní na to, aby takéto osoby sme dostali z justície von. Je to dôležité preto, aby tí sudcovia, ktorých si naozaj vážime, že v justícii sú, aby tí získali dôveru aj u verejnosti. Ale dá sa to jedine tak, že tí, čo tam nepatria, tak ich dostane odtiaľ von.
Návrh na zmenu ústavy, ktorý máte, nebol zo dňa na deň. Už v marci v programovom vyhlásení vlády sme jednoznačne povedali, čo má byť súčasťou reformného balíka tejto vlády v oblasti justície a čo sa predpokladá, že bude v ústavnom zákone, teda čo sa predpokladá, že bude súčasťou zmeny ústavy. To znamená, že od marca bola konfrontovaná široká verejnosť, čo plánuje táto vláda urobiť v oblasti justície, čo plánuje, že bude súčasťou zmeny ústavy a súvisí s tým reformným balíkom pre očistu justície. Od marca do júna veľmi intenzívne pracovala legislatívna skupina na ministerstve spravodlivosti s ústavnými právnikmi či už to boli z ľudia praxe, alebo akademici na príprave novely ústavy.
Začiatkom leta bol návrh daný do legislatívneho procesu. To znamená v riadnom, plnom legislatívnom procese. Bol tu priestor celé leto pripomienkovať návrh ústavy. My sme veľmi dôsledne brali všetky podnety, ktoré prišli, či už z oblasti justície, či už z oblasti ostatných pripomienkujúcich subjektov. Veľmi dôsledne sme osobitne vyhodnocovali pripomienky Súdnej rady, Najvyššieho súdu, ale aj ostatné pripomienky, ktoré prišli, od jednotlivých sudcov, súdov.
Ja osobne som mala stretnutie so všetkými sudcami v rámci Slovenska, v rámci stretnutí s predstaviteľmi justície všeobecných súdov. Mala som osem stretnutí, ktoré boli organizované s predsedami krajských súdov. To znamená, dala som možnosť každému sudcovi sa so mnou stretnúť a diskutovať o novele a o zmenách, ktoré sú tu. Aj s ohľadom na podnety, ktoré som dostala priamo aj z týchto diskusií, tak som ich reflektovala potom následne v rámci legislatívneho procesu. Osobitne veľmi dôsledne sme vyhodnocovali vekový cenzus, tak ako sme ho nastavili. Preto ja som rada, že či už by to bol návrh, ktorý bol súčasťou už návrhu, ktorý išiel do parlamentu, ale aj ten, ktorý viem, že bude súčasťou pozmeňovacieho návrhu, ktorý som povedala, že sa mení na 67 a je to fixná a jasná hranica pre vek. Viem, že toto je prijateľné pre justíciu a je to podľa mňa dôležité. Teda chcem povedať, toto nebolo robené od stola, toto nebolo robené nijakým spôsobom kabinetne. Bolo to robené naozaj v úprimnej, veľkej diskusii naprieč so všetkými. Každý mal možnosť sa vyjadriť. Nielen koaliční partneri, ale ktokoľvek. Ktokoľvek, kto mal zato, že tá reforma je alebo nie je dôležitá. Každý sa mohol vyjadriť, každý podnet, ktorý prišiel, tak sme sa s ním dôsledne zaoberali. Následne návrh išiel do legislatívneho procesu ďalej. V septembri bol schválený vládou, prišiel návrh do parlamentu a, samozrejme, ďalej sme viedli veľmi vážne rokovanie a dali sme priestor, samozrejme, aj poslancom, aby sa vyjadrili k návrhu zmeny ústavy, pretože a chcem osobitne sa tomu venovať, pretože viem a čakám, že určite bude predmetom debaty aj to, čo je a čo nie je prílepkom, čo teraz vnímam, že na jednej strane je dôležité, ale v niečom mi príde, že už je to nejaká atraktívna téma, ktorou sa treba zaoberať, bez ohľadu na to, či tu vôbec niečo je alebo nie je prílepkom.
Návrh na zmenu ústavy bol vedený k reforme justície. Faktom ale je, že akýkoľvek návrh, ktorý príde do parlamentu, tak si myslím, nemôžem vnímať ani ja ako predstaviteľ vlády, že úzkoprso bude sledovať len to, čo som mala ja ako predkladateľ na mysli. To znamená, že jednoznačne musí mať aj poslanec k dispozícii priestor, aby s ohľadom na tú právnu úpravu, ktorá je otvorená, tak k nej mohol dať nejaký pozmeňovací návrh. Si myslím, že o tom je úloha poslancov. A je absolútne v poriadku, keď k tomu je daný priestor. A že to nemusí byť v úplnej zhode s predkladateľom. Jednoducho tak to je.
Ak sa jedná o zmenu ústavy, tak som si vedomá toho, že od začiatku tu bol priestor na realizáciu reformy justície. Tak bol aj robený celý návrh. Ale uvedomujem si, keďže sa jedná o zmenu ústavy, tak aj v rámci parlamentu bol namieste napríklad už pozmeňovací návrh v oblasti školstva, ktorý bol, že rozširujeme právomoc prezidentky na odvolávanie profesorov, lebo to súvisí s aktuálnou verejnou diskusiou aj k otázke plagiátorstva. To znamená, že už tu sa otvoril vlastne ten priestor na to, že ústava a zmena ústavy nie je iba o reforme justície, ale jednoducho je aj k iným oblastiam, ktoré jednoducho do ústavy patria.
Otváram túto debatu preto, lebo čakám, keď budú prípadne ďalšie pozmeňovacie návrhy od poslancov, že prvou debatou bude k tomu, čo je a čo nie je prílepkom. A preto chcem k tomu zaujať jasný postoj hneď teraz. Ak by sme veľmi úzkoprso pristupovali k tomu, že ústava a zmena sa môže týkať len reformy justície, tak by to potom vyzeralo tak, že ak by sme chceli zmeniť napríklad toto oprávnenie pani prezidentky, pána prezidenta, tak by sme asi museli otvárať iba právo na vzdelanie alebo by sme museli otvárať, neviem, asi oblasť v ústave, ktorá súvisí len so školstvom. To znamená, upozorňujem na to preto, a pritom je jasné, že má zmysel, ak chceme teda bojovať s plagiátorstvom, toto oprávnenie rozšíriť a keďže máme na stole zmenu ústavy, tak je podľa mňa úplne legitímne, že je tu poslanecký návrh na rozšírenie takejto právomoci. A to len ukazujem na príklade, že rozumiem, že ak sa stretnem aj s pozmeňovacím návrhom, ktorý je absolútne legitímny, že treba sa ním vážne zaoberať a nemôžem úzkoprso nazerať iba na to, že by sa mi páčilo, keby to súviselo len s reformou justície. Otváranie ústavy je jednoducho veľká vec. Každý máme nejaké predstavy, čo má byť v základnom zákone štátu. A ja úplne rozumiem legitímnej požiadavke aj poslancov, keď majú návrh zmeny ústavy na stole, že uvažujú nad tým, čo by v ústave malo byť ešte zakotvené. To len chcem povedať k tomu, keď sa budeme stretávať s pozmeňovacími návrhmi a budeme o nich diskutovať a budeme uvažovať o tom, že či to súvisí, alebo nesúvisí s justíciou. Chcem len k tomu povedať, že je absolútne legitímne, že nejaký návrh ani nebude úplne korešpondovať s témou justície.
A keďže tu vidím pána predsedu Ústavného súdu, vnímam, že je dôležité sa pozastaviť pri jednej téme. Ja som sa stretla s tým, že téma, kto má navrch či Ústavný súd, alebo ústavodarca, a to či to má, alebo nemá riešiť zmena ústavy, že to riešenie, ktoré navrhujeme, a to je vymedzenie prísne kompetencie Ústavného súdu v tejto súvislosti, že to bolo, že táto právna úprava bolo prijatá kabinetne. Stretla som sa s tým a chcem k tomu zaujať tiež teraz jasný postoj.
Tak ako som povedala, my sme celý návrh na zmenu ústavy dávali do legislatívneho procesu v júli. Téma bola jednoznačná pre zmenu ústavy a tá súvisela s reformou justície a aj s vymedzením niektorých kompetencií Ústavného súdu, pretože sa to týkalo otázky kreovania Ústavného súdu, otázky vymedzenia osobitne tých kompetencií, ktoré súvisia so zriadením Najvyššieho správneho súdu. A tu veľmi legitímne v rámci legislatívneho procesu prišiel podnet v čase, vlastne v rámci legislatívneho riadneho procesu, to znamená, my sme dali návrh, prišli pripomienky od pripomienkujúcich subjektov a jedna z tých pripomienok bola, že je tu potrebné s ohľadom aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu vymedziť kompetencie Ústavného súdu v tejto oblasti, pretože je jednoznačné, že v zmysle ústavy Ústavný súd nemá právomoc posudzovať ústavnosť, ústavný zákon s ústavou.
A keďže sa k tomu priklonil v jednom rozhodnutí a bolo veľmi kontroverzne aj tak vnímané širokou verejnosťou, že je namieste, aby ústavodarca k tomu zaujal postoj a tento vzájomný vzťah medzi ústavodarcam a Ústavným súdom vymedzil. Vnímala som to ako veľmi legitímnu požiadavku. Bola k tomu veľká a široká diskusia v rámci koalície. Naozaj široká aj s ústavnými právnikmi a dospeli sme k záveru, že je to veľmi legitímne a že je namieste takúto právu úpravu urobiť. Veľmi transparentne následne potom, ako došlo k dohode, že je namieste mať aj takéto vymedzenie v novele ústavy. Toto vymedzenie išlo ďalej na legislatívnu radu vlády, to znamená riadny verejný proces. Zverejnený návrh išiel ďalej. Táto časť už bola aj v návrhu zmeny ústavy, ktorá išla na vládu, z vlády do parlamentu. To znamená, pri najmenšom trikrát to bolo jednoznačne verejné, že je súčasťou návrhu aj vymedzenie tejto kompetencie, takže žiadnym spôsobom to nebol žiadny kabinetný návrh, ale som zato, že je úplne legitímne, aby v pripomienkovom procese sa jednoducho upravoval návrh, ktorý tam ide. Veď potom o čom je celý pripomienkový proces, ak by to bolo o tom, že ide návrh od predkladateľa a nejakým spôsobom sa nemení. Veď je úplne prirodzené, že ak ja otváram nejakú tému osobitne s vymedzením postavenia Ústavného súdu, že jeden zo subjektov príde s tým, že má návrh ešte upraviť nejakú ďalšiu časť, ktorá s tým jednoducho súvisí. Takže určite odmietam akékoľvek úvahy o tom, že to bolo kabinetné. Bol to riadny legislatívny proces. Nemusíme súhlasiť, samozrejme, s tým, že či tá právna úprava sa nám páči, alebo nepáči, ale popieram akokoľvek, že by sa kabinetne prijala táto navrhovaná zmena vymedzenia Ústavného súdu a ústavodarcu.
Ja mám zato, že je úplne legitímny návrh, ktorý predkladá, ktorý prekladám parlamentu, že sa takýmto spôsobom vymedzí postavenie Ústavného súdu a ústavodarcu. Čakám k tomu aj legitímnu diskusiu a môj postoj ako predkladateľa k tomu je ten, že si myslím, že je dôležité, aby sme vymedzili postavenie pre Ústavný súd. Môže mať veľké debaty k tomu do budúcna, že čo môže byť potenciálne materiálnym jadrom ústavy, k tomu naozaj treba veľkú debatu. Povedať si, čo tým materiálnym jadrom naozaj je, ak by sme potenciálne uvažovali do budúcna, že očakávam od Ústavného súdu, aby také materiálne jadro chránil. Ale bez toho, aby sme mali takúto debatu a mali k tomu úplne jasno naprieč, naprieč, to znamená nielen koalícia, ale aj opozícia. A tu musí byť úplne jednoznačná zhoda, pretože je to veľmi významná kompetencia, aby Ústavný súd mal navrch nad ústavodarcom a posudzoval, že či jeho krok je, alebo nie je v súlade s tým materiálnym jadrom, aby sme mali úplne jednoznačnú zhodu, že čo to vlastne je to materiálne jadro. Takže bez toho, aby sme to takto zadefinovali, tak máme zato, že teraz je dobré si povedať jasne, kto ten priestor na posudzovanie ústavy má a máme zato, že v tomto momente to má ústavodarca.
Úvahy o tom, že tým pádom bezbreho je tu priestor na prípadné zneužívanie moci väčšinou, ktorá má viac ako 90 hlasov, úplne odmietam, pretože si myslím, že sa stačí pozrieť aj okolo a vidíme, že ten priestor, ak by tu naozaj niekto takýto bol a mal by takúto úvahu o zneužívaní moci, tak môže uvažovať o tom, že potom zruší Ústavný súd a vybuduje si to nanovo. A nie je to úplne nepredstaviteľné, pretože jeden z našich susedov nám ukázal, že sa to dá.
Takže ja by som naozaj v tomto bola možno veľmi citlivá, ale čakám, že aj pán predseda nám k tomu niečo povie Ústavného súdu asi možno aj k tejto téme. Ale myslím si, že je úplne legitímne aj túto vzájomnú debatu k tomu mať a si myslím, že v tomto aj ten návrh predkladateľa je v tomto momente správny.
Nejakým spôsobom tým nechceme znevažovať postavenie Ústavného súdu ani nejakým spôsobom predstaviteľov Ústavného súdu. Jednoducho si len myslíme, že v rámci vyváženia vzájomných mocí, že toto je dobré nastavenie a nejakým spôsobom tým nepredurčujeme ani nehodnotíme Ústavný súd a ani kvalitu. Týmto smerom vôbec naša úvaha nie je. Ide len smerom k tomu mať tu jasno vo vzájomnom vzťahu.
Účinnosť navrhovaných zmien, ktoré navrhujeme v ústave, je od 1. januára 2020. Máme tu len vymedzené niektoré prípady, kde osobitne tie, ktoré súvisia so zriadením najvyššieho, pardon, 2021, so zriadením Najvyššieho správneho súdu, ktorý ma začať vykonávať vlastne v plnosti svoju účinnosť až od 1. augusta 2021, že tu osobitne je posunutá táto účinnosť.
V súvislosti s Najvyšším správnym súdom, čo sa týka účinnosti tejto novej právnej úpravy, tak 1. január 2021 je ten moment, kedy by mal byť zriadený Najvyšší správny súd, to znamená, že by mala prebehnúť voľba predsedu, predsedníčky Najvyššieho správneho súdu pred Súdnou radou a následne do augusta 2021 tu bude priestor na to, aby sa plne vybudoval Najvyšší správny súd s novým predsedom, predsedníčkou a bol plne funkčný od augusta budúceho roka.
Veľmi mi záleží na tom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby sa aj cez túto zmenu ústavy naša spoločnosť posunula v hodnotách ďalej. Aby sme mohli veriť, že na Slovensku platí spravodlivosť pre každého, že môžeme justícii dôverovať a máme k tomu potrebné opatrenia.
Ja si dovoľujem vás preto požiadať o podporu pri prerokovaní tohto vládneho návrhu ústavného zákona, pretože som presvedčená, že práve táto zmena takýmto nástrojom je.
Nech sa páči, pán predsedajúci, ďalej dám priestor v rozprave a teším sa na diskusiu.
Skryt prepis
 

26.11.2020 14:43 - 14:49 hod.

Mária Kolíková
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, práce legislatívne na novom Občianskom zákonníku, rovnako na zákone o obchodných spoločnostiach prebiehajú v maximálnom možnom tempe. V priebehu budúceho roka rátame s tým, že budú ukončené, a ten ďalší rok pôjde návrh či už nového Občianskeho zákonníka, alebo zákona o obchodných spoločnostiach do legislatívneho procesu.
Skryt prepis