Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vrátim sa k tomu, čo už tu zaznelo ako príklad, že teda zo zahraničia je najlepší vlastník. To vôbec nie je pravda. Slovak Telekom sme predali Deutsche Telekomu, kde majoritným alebo významným vládnym akcionárom bol nemecký štát. Čiže aká je to privatizácia, koľko hlúposti sa natáralo. Takisto hlboko pod cenu. Pripomeniem, že ak by sa bola dvihla cena elektrickej energie pred privatizáciou energetických podnikov, tak by tie podiely boli oveľa vyššie pre štát. Takto boli oveľa vyššie pre Dzurindu, Sulíka a Mikloša. A pripomínam znovu, do dvoch možno do troch rokov sa vynaložené prostriedky vrátili a poskladali sme sa na ne všetci. Pričom ak väčšinu zo zdvihnutej ceny elektrickej energie po privatizácii dostali rozvodné spoločnosti, to nemalo žiadny význam, pretože ony v tom čase, odkedy to kúpili a kým sa im dvihla cena, začali brať obrovské dividendy. Nič neinvestovali, nič také veľké, aby to bolo oprávnené. Viacej mali dostať Slovenské elektrárne, producent energie, ktorý mal stále problémy. To len tak na pripomenutie tej minulosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len doplnil to, čo načal predrečník pán poslanec Žiga. Keď sa rozhodla Dzurindova vláda privatizovať v podstate podniky, ktoré sa privatizovať nemali, čiže to, to, to jadro slovenskej ekonomiky, čiže energetiku, tak tam bol zákon o neprivatizácii strategických podnikov, ktorý presadil ešte Mečiar. A pretože sa im nechcelo ísť do toho, aby tento zákon zrušili alebo zmenili, alebo nemali na to politickú silu, tak vymysleli takú špinavú, podlú obezličku, čím popreli všetky pravidlá akciových spoločností, že môžeš mať aj menšinu akcií, ale budeš mať manažérsku kontrolu. A takto sprivatizovali slovenskú energetiku, slovenské distribučky, čiže načo by si kupoval o dve percentá alebo o päť percent viacej, stačí ti mať 49, aj tak si robíš, čo chceš. Potom, veľmi rýchlo nato sa dvihli ceny elektrickej energie a, čuduj sa svete, výrobca, Slovenské elektrárne dostali z toho iba pár percent. Drvivá väčšina bola priklepnutá distribučným spoločnostiam a tým sa za dva roky, možno za tri roky vrátil celý, novým majiteľom sa vrátil celý vklad, ktorý dali do privatizácie. Tak to je už privatizácia takáto, že to mali veľmi rýchlo nazad, a kvôli tomu to bolo takto spravené, aby sa im vložené prostriedky veľmi rýchlo vrátili.

Ďakujem pekne, pán predseda. Podávam návrh na zaradenie bodu programu 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky Informácia ministra hospodárstva o podmienkach predaja 49 % akcií VSE, a. s., nemeckej spoločnosti E.ON.
Odôvodnenie: Žiadame, aby minister hospodárstva vysvetlil, prečo sa Slovenská republika vzdala predkupného práva na uvedené akcie a za akú cenu je predávaný podiel 49 % vo VSE.
Ďakujem.

Áno. Ďakujem pekne. Ústava hovorí o tom, že treba, že sa volia predsedovia výborov tajne, ale o odvolávaní sa nehovorí nič. Táto, tento návrh bol odkonzultovaný s naším organizačným odborom. Som presvedčený, že je v poriadku, ale ak si ctená snemovňa bude myslieť, že by to mal sa k tomu vyjadriť aj ústavnoprávny výbor, nemám s tým problém. Potom môžme odložiť hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podávam doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálnu demokraciu k návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky. Je to tlač 137.
1. Názov materiálu Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky sa na konci dopĺňa nasledovne: "a overovateľov Národnej rady Slovenskej republiky".
2. V bode 1 sa písmeno A "odvoláva" dopĺňa nasledovne: "Poslanca Richarda Rašiho (nezaradený) z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, poslanca Róberta Puciho (nezaradený) z funkcie člena vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, poslankyňu Ľubicu Laššákovú (nezaradenú) z funkcie člena vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, poslanca Róberta Puciho (nezaradený) z funkcie overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca Jána Blcháča (nezaradený) z funkcie overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky."
3. V bode 1 sa písmeno B "volí" dopĺňa nasledovne: "Poslanca Maroša Kondróta, SMER - sociálna demokracia, za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, poslanca Ľuboša Blahu, SMER - sociálna demokracia, za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, poslanca Richarda Takáča, SMER - sociálna demokracia, za overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky a poslankyňu Janu Vaľovú, SMER - sociálna demokracia, za overovateľku Národnej rady Slovenskej republiky."
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, Slovensku sa v boji s koronavírusom zatiaľ darí. Z doteraz publikovaných čísel sa zdá, že máme jeden z najnižších podielov infikovaných na populácii spomedzi všetkých členských krajín EÚ a takisto aj najmenej úmrtí. Veľký podiel na úspechu má skoré prijatie karanténnych opatrení, ktoré zatiaľ poslušne dodržiavame.
Prenos vírusu COVID-19 do Európy zastihol európske štáty a ich zdravotné systémy nepripravené. Plošné prísne karanténne opatrenia pôsobia ako drastická diéta hladovkou. Krátkodobý efekt je výrazný, ale takáto stratégia sa nedá aplikovať dlhodobo, lebo by viedla k samodeštrukcii. Ekonomické dopady pandémie na európske ekonomiky však budú významné. Podľa jarnej prognózy Európskej komisie hospodárstvo eurozóny má v roku 2020 poklesnúť o 7,75 %, aby v roku 2021 vzrástlo o 6,25, takže ani na konci roku ´21 pravdepodobne nedosiahneme úroveň z roku 2019.
Ekonomické náklady karanténnych opatrení sú enormné. Prudký prepad ekonomiky, pokles príjmov domácností a nárast verejného dlhu o viac ako miliardu mesačne. Netreba zabúdať ani na duševné náklady vyplývajúce zo sociálnej izolácie. Zanedbávaním a nedostatočným financovaním starostlivosti o duševné zdravie kladie pandémia koronavírusu na rodiny a spoločnosť ďalší psychický nápor. Starostlivosť o duševné zdravie musí byť základnou časťou všetkých reakcií vlád na COVID-19. Musí byť rozšírené a dostatočne financované.
Hneď úvodom otázka, ako sa vysporiadala naša vláda s touto otázkou a kde sú na to vyčlenené financie a spracované materiály na postup a na opatrenia. Nenašiel som to. Je zrejmé, že každá ekonomika má svoje limity, ako dlho dokáže fungovať v režime prísnej karantény alebo koľkokrát si ňou dokáže opakovane prejsť. Preto je veľmi dôležité, aby prísne plošné karanténne opatrenia nahradil čo najefektívnejší režim, ktorý je pružný, udržateľný a zároveň zabráni tzv. jojo efektu.
Program stability je hlavný strednodobý rozpočtový dokument Slovenskej republiky. Aby to nevyzeralo ako ambiciózna aktivita súčasnej vlády, je potrebné hneď úvodom uviesť, že Slovensko týmto dodržiava povinnosť vymedzenú v čl. 4 nariadenia Rady Európy 473/2013. Vzhľadom na výraznú neistotu ohľadom budúceho ekonomického vývoja budú musieť byť fiškálne ciele aj potreba opatrení na ich dosiahnutie v prípade zmien aktualizované. Preferované by mali byť opatrenia zvyšujúce efektívnosť verejných financií. Dlhodobú udržateľnosť verejných financií musia podporiť aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu. Opatrenia musia byť zamerané na hlavné štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike.
Tu sa možno moje konštatovanie môže prekrývať aj s ambíciami vyjadrenými v programe stability. Zámerne uvádzam ambíciami, pretože toto všetko sa nezabezpečí samé. Na zabezpečenie je potrebný koordinovaný a profesionálny, odborný prístup. Tu nastávajú pochybnosti zabezpečovania a napĺňania ambícií vyjadrených v programe stability. Pokiaľ hovorím o koordinácii, tak sme boli svedkami v priamom prenose, ako sa nedokázal predseda vlády a podpredseda zodpovedný za hospodársku oblasť nielenže koordinovať, ale ani rozprávať o postupe uvoľňovania reštrikčných ekonomických a hospodárskych opatrení a odkazovali si štipľavé výroky cez médiá. To je ten kameň úrazu. Nebudem spomínať odborné a manažérske predpoklady predsedu vlády a ministrov, ktorí v tejto oblasti pôsobia alebo začnú pôsobiť, keď sa im zriadi namiesto úradu ministerstvo.
Vláda chce zvýšiť transparentnosť rozpočtu častejším a zrozumiteľným informovaním o jeho príprave a plnení. To, že už je spoločnosť presýtená nič nehovoriacimi a pritom častými tlačovými konferenciami premiéra a jeho prejavmi na sociálnych sieťach, ťažko uveriť tomu, že takéto náročné odborné témy bude prezentovať občanom Slovenskej republiky, ktorých nazýva štekajúcimi psami a to len preto, že sa občan SR, ktorému to priamo ústava dovoľuje a má na to právo, ak sa chce dostať do svojej práce alebo ku svojej rodine.
Medzi ďalšie ciele patrí zabezpečenie lepšej prípravy investičných projektov s dôsledným uplatňovaním princípov hodnoty za peniaze a zadefinovanie novej stratégie riadenia štátneho dlhu podloženou analýzou rizík a nákladov v súlade s najlepšou praxou vo svete. Tu sa opäť musím vrátiť k personálnym obsadeniam na riadiacich úrovniach. Sú pripravení odborníci, ktorí budú zabezpečovať tieto náročné ciele? Alebo pôjde ďalej vládna garnitúra cestou dosadzovania svojich verných, ale neodborných nominantov? Veď príkladov je za tú krátku dobu naozaj veľa. Stačí spomenúť len nedávnu výmenu riaditeľov nemocníc, keď napríklad riaditeľ detskej fakultnej nemocnice sa ešte ani nestihol stretnúť s ministrom, ktorý ho odvolal po rokoch jeho kvalitnej práce bez slova dôvodu, ale aj schválenie bývalého policajta na miesto riaditeľa pre investície v Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa rozhoduje o strategických investičných projektoch rádovo v sto miliónoch euro a po 24 hodinách ho pod tlakom externého prostredia minister odvolal. Tých príkladov je množstvo a čarovné slovko totálneho zahmlievania vlády je, že výberové konania na tieto dôležité miesta budú ešte v tomto roku. Tomu ale neveria ani tí, ktorí to hovoria.
Súčasťou programu stability sú aj tri revízie výdavkov a súhrnná implementačná správa. Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe prináša ambíciu potenciálnych úspor a to aj pri vytvorení nového ministerstva a aktuálnej tendencii, keď sú pracovníci na ministerstvách z hľadiska počtov zabetónovaní. Nikde vláda nezakomponovala úlohu pre seba, že urobí veľmi dôkladný personálny a finančný audit, ktorý by nastavil efektívny modus vivendi nielen v obsahu prác štátnej správy, ale hlavne v ich počtoch. Predpokladaných skoro 90-tisíc nezamestnaných bude najmä z radov živnostníkov, zamestnancov malých, stredných, ale veľkých firiem.
Súčasne sa v programe stability píše, že vláda posilní úlohu ministerstva financií a Útvaru hodnoty za peniaze pri riadení investícií a investičného rozpočtu. Vytvoria sa kapacity na prípravu a kontrolu projektov počas všetkých fáz životného cyklu investícií od prípravy až po finálne odovzdanie. Posilňovanie kapacít je ale v rozpore s vytváraním úspor na rezortoch.
Revízia výdavkov na informatizáciu spomína potenciál znížiť ročne IT výdavky o 10 až 20 %, čiže 48 až 95 mil. eur. Je však potrebné si plne uvedomiť, v akej dobe žijeme a čo všetko bude potrebné v oblasti IT uskutočniť a vzhľadom na konkurencieschopnosť krajiny a naplneniu moderných a nevyhnutných potrieb nielen občanov, ale hlavne podnikateľov. Slovenská ekonomika bude v roku 2020 výrazne podchladená. Hoci sú opatrenia a zvýšenie spoločenského odstupu len dočasné, obnovenie ekonomického rastu bude sprevádzané zvýšenou nezamestnanosťou a opatrným míňaním domácností. Oživenie tak bude v domácej ekonomike a zahraničnom dopyte len postupné. Produkčná medzera sa neuzavrie hneď, ale až za horizontom prognózy. Karanténne opatrenia sú v kombinácii s nižším zahraničným dopytom, sa odrazia v nižšej produkcii domácich podnikov a dôjde k okamžitému spomaleniu slovenských exportov. V dôsledku nižších tržieb budú podniky nútené výraznejšie znižovať náklady a zmierniť investičnú aktivitu oproti základnému scenáru. A práve investičná aktivita je najviac zasiahnutá v krátkodobom a strednodobom horizonte. Nižšie mzdy a zamestnanosť sa zároveň premietnu do nižšej spotreby domácností, ktorú čiastočne tlmí spotreba verejného sektora. A pokles produkčnej medzery následne zníži inflačné tlaky v ekonomike.
Brusel chce, aby zotavovanie prebiehalo zeleným, digitálnym a odolnejším spôsobom. Slovenskí vládni predstavitelia sa zatiaľ verejne v prebiehajúcej diskusii o podobe hospodárskej obnovy Európskej únie vyjadrovali iba ojedinele. V tomto by mal zazvoniť veľmi silný budík, aby ich zobudil a začali dňom i nocou pracovať na tom, ako budú prostriedky pre Slovensko využité. Je potrebné pripraviť štrukturálne výzvy slovenskej ekonomiky, a to pre zdravotníctvo, vzdelávanie, trh práce a efektívnejšie využívanie zdrojov v ekonomike. Zatiaľ našu vládu nie je počuť ani doma a ani v Bruseli. Tu je priestor na budúce tlačové konferencie a vystúpenia premiéra a členov vlády, aby začali ponúkať pre spoločnosť niečo perspektívne a konštruktívne. Zmysluplné a konštruktívne návrhy, ktoré budú v prospech Slovenska, vieme podporiť. Len musia prísť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa tiež doplniť a opýtať, že prečo ten vek 70 rokov, prečo vôbec sa určuje vek. Ak niekto nechce cestovať alebo nemôže cestovať, nebude. Potom 70 sa mi zdá málo. Ak už to tam chceme mať, tak by som to navrhol vypustiť, potom by som prihováral za vyššiu hranicu.
Ale v bode 6 sa hovorí: „Ak cestujúci, ktorý uzatvoril zmluvu o zájazde, odmietne náhradný zájazd, musí mu cestovná kancelária vrátiť všetky plnenia.“ Z čoho, keď tá cestovka to nemá? Bude sa vytvárať nejaký fond? Lebo to tu nikde nie je povedané. Alebo tie cestovky takto dovedieme ku krachu. Budú musieť vyhlásiť insolventnosť a pôjdu do, do konkurzu. Či toto je cieľ, alebo je nejaká úniková cesta?
Ďakujem pekne.