Videokanál poslanca

Aj ja sa chcem poďakovať za tento príspevok. Ja sama ako neplánované a možno ani nie s radosťou očakávané dieťa spočiatku, vnímam túto otázku veľmi citlivo. To, čo sa mi na našom zákone páči, je to, že aj v rámci tretieho sektora, kde som dlhodobo spolupracovala s organizáciami, ktoré pomáhali konkrétne ženám, som vnímala jeden veľký problém. A je to problém zlyhania otcov počatých detí, ktorí častokrát nútili svoju partnerku ísť na potrat alebo ju jednoducho opustili po tom, čo sa dozvedeli, že tá žena to dieťatko čaká.
Ďalší veľký problém sú mnohí rodičia, žiaľ, častokrát aj veriaci, ktorí z obavy poškodenia povesti alebo z nedokončenia štúdia takisto sú schopní tlačiť svoju dcéru do toho, aby išla na potrat. Túto situáciu v súčasnosti riešia organizácie, ktoré podávajú pomocnú ruku. A som presvedčená, že aj štát musí podať túto pomocnú ruku práve v tejto neľahkej situácii, pretože tá žena je naozaj pod veľkým tlakom a rozhoduje sa vo veľmi ťažkej situácii. A verím tomu, že mnohé, pokiaľ budú mať zabezpečené dobré podmienky, budú mať zabezpečené bývanie a takisto finančnú pomoc, tak toto nezvratné rozhodnutie zmenia.
Ďalšia vec, ktorej sa chcem len tak v skratke dotknúť. Áno, potrat je fatálny pre dieťa, ale nenahovárajme si, že pre ženu nie je zlý. Potrat môže spôsobiť to, že žena príde o svoju plodnosť, pretože pri potrate sa násilím roztvára krčok maternice. Môže vzniknúť napríklad aj rakovina. Môže veľmi túto ženu poškodiť po zdravotnej stránke a je aj veľmi dôležité, aby tá žena si toto uvedomila. Pretože hovoríme, možnože je to veľa, tie štyri dni, ale lepšie štyri dni rozmýšľať, ako potom celý život ľutovať niečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda parlamentu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila k návrhu tohto zákona. Téma interrupcií je témou, ktorej by sa mnohí ľudia radi vyhli a je veľmi citlivá pre našu spoločnosť.
Interrupcia ako lekársky zákrok je legálna možno posledných 70 rokov, kedy sa začala robiť v Sovietskom zväze. Umelý potrat bol vždy vnímaný ako čosi negatívne a robilo sa to potaj... potajomky. Pôsobili anjeličkárky a potrat bol častokrát cestou, ako zabrániť poškvrneniu povesti, dobrej, niektorého dievčaťa, ktoré prišlo do iného stavu.
Od roku 1986 tu máme v platnosti interrupčný zákon a doteraz každý pokus, ktorý bol, aby sme tento zákon nejakým spôsobom zmenili, bol neúspešný. Náš návrh, ktorý predkladáme za OĽANO, neprináša zmenu tohto zákona v zmysle toho, ako už povedala moja kolegyňa Anna Záborská, aby sme niečo zakazovali, aby sme niečomu bránili, ako nám to aj bolo vyčítané. Nejdeme robiť obštrukcie, nejdeme komplikovať život ženám, ktoré sa v neľahkej životnej situácii rozhodujú, či sú schopné a pripravené donosiť svoje dieťatko.
Náš návrh práve chce pomôcť dvom skupinám žien prioritne, tou prvou sú ženy, ktoré sa rozhodujú pre tento v tejto neľahkej situácií práve kvôli tomu, lebo často čelia tlaku. Čelia tlaku svojej zlej finančnej situácie, čelia tlaku svojim rodičom, to sa týka najmä študujúcich alebo osamelých dievčat, čelia tlaku svojich partnerov.
Keďže roky pôsobím v neziskovom sektore a pôsobila som aj v organizáciách, ktoré aktívne týmto ženám pomáhali v tejto situácii, máme ich tu viacero na Slovensku, a môžem povedať, že mnohé príbehy s dobrým koncom vďačia za pomoc práve týmto organizáciám. Môžem povedať, že vhodne podaná pomocná ruka pomohla zachrániť životy mnohých detí, ktoré by sa inak narodiť nemohli, a takisto pomohli týmto ženám preklenúť neľahké obdobie, kedy sa ocitli bez svojho partnera alebo bez podpory okolia. Tlak okolia a tlak partnera alebo rodičov u mladých dievčat je častokrát naozaj veľmi silným faktorom. Do toho vstupuje lekár, ktorý túto ženu, ktorá žiada o umelé ukončenie tehotenstva, som veľmi rada, že náš zákon to už v návrhu nazýva pravým menom, pretože ak niečo prerušíme, môžme v tom pokračovať. Tlak okolia a k tomu stanovisko lekára, ktorý možno, možno povedal, že máte tam zlé výsledky, nemusí, nemusí to dieťatko byť zdravé. Máte tretie, štvrté dieťa, toto stanovisko lekára je veľmi dôležité.
Preto sme presvedčení, že potrebujeme zabezpečiť aj to, aby žena dostala naozaj dobré informácie, aby sa vedela dobre v tejto svojej situácií zorientovať. Poznáme mnohé prípady aj z praxe poradenskej, aj z okolia, aj z tlače. Nedávno som jeden taký príbeh čítala, kedy žene bolo odporúčaný potrat, pretože lekár diagnostikoval, že dieťatko je mŕtve. Táto žena sa s tým nevedela vnútorne zmieriť, už aj prišla do nemocnice, už aj mala ísť vlastne na tie prvé vyšetrenia na zákrok, ale rozhodla sa, že nepôjde na tú kyretáž, ale pôjde si spraviť ešte ďalšie vyšetrenie. Druhý gynekológ zistil, že srdce dieťatka bije, to dieťatko sa narodilo a tá žena je veľmi šťastná, že vyhľadala túto druhú pomoc.
Niektorí naši kritici a oponenti nášho návrhu sa snažia hovoriť o tom, že vytvárame obštrukciu a že to komplikujeme, ale poznáme príbehy, kedy prvé AFP skóre, ktoré sa robí v ranom štádiu tehotenstva, vyšlo zle. Vyšlo v nejakom percente, nejaká pravdepodobnosť, že by dieťa mohlo byť poškodené, postihnuté a tá žena na základe tejto informácie, pokiaľ jej bola podaná takým spôsobom, že naozaj je to riziko veľké alebo predstavila si do dôsledkov tú situáciu. Je to veľmi ťažké rozhodovanie a ja nepochybujem o tom, že ženy, ktoré sa pre interrupciu rozhodli, že sa rozhodovali veľmi ťažko, reagovala práve na výsledky tohto vyšetrenia. My práve chceme ponúknuť to, aby to druhé vyšetrenie mohlo vyvrátiť alebo potvrdiť vlastne to podozrenie na toto postihnutie.
Ďalší, ďalší faktor, ktorý chce náš zákon zohľadniť, je práve ten sociálny dôvod. Bolo nám namietané, že chceme sa vypytovať žien, že chceme skúmať dôvody, pre ktoré sa rozhodujú pre tento neľahký krok, a že ich tým traumatizujeme. Tá žena je traumatizovaná už samotným tým nečakaným tehotenstvom, tými okolnosťami, prebieha v nej určitý vnútorný boj. Častokrát je to aj o tom, že nevie, či sa bude môcť o to dieťa postarať. A tieto sociálne dôvody tam veľmi vstupujú a my ich nechceme skúmať preto, aby sme tie ženy pranierovali alebo aby sme získavali nejaké dáta. Chceme zistiť, ako to reálne je. Podľa niektorých štatistík 2/3 potratených detí sú deti matiek, ktoré už majú dve a viac detí a na viac sa necítia. Sama som sa stretávala s príbehmi, kedy napríklad nedostatočné bytové podmienky alebo nízky príjem manžela, alebo to, že deti boli rýchlo po sebe, boli dôvodom, prečo tá rodina sa rozhodla teda, že to ďalšie dieťa nezvládne. Čiže ja som presvedčená, že, áno, tento náš návrh zákona je prvým krokom. Prvým krokom pomoci, ktorá nám tu chýba. Nám tu chýba cielená pomoc týmto ženám. Túto pomoc roky supluje tretí sektor a mnohé mimovládne organizácie, ktoré podávajú pomocné ruky. Sú to azylové centrá, je to poradenstvo, sú to projekty konkrétnej finančnej pomoci, ktoré už umožnili záchranu mnohých pôvodne nechcených detí. Mnohé tieto ženy sa nakoniec rozhodli dieťatko si nechať a vychovať ho. Niektoré ženy sa rozhodli pre utajený pôrod a, alebo dali dieťa na adopciu.
Sú mnohé príbehy žien, ktoré naozaj trpia po interrupciách. Nikto, nikto netvrdí, že potrat je niečo dobré. Dokonca aj kritici nášho návrhu zákona a vôbec kritici akejkoľvek regulácie potratov netvrdia, že potrat je dobrá vec. Som presvedčená, že potrat nie je dobré riešenie. Náš návrh zákona tieto potraty nezakazuje. Náš návrh zákona chce umožniť, aby tie ženy, ktoré by to dieťatko aj chceli možno mať, aj boja sa, aby mali možnosť aj prostredníctvom tej finančnej a sociálnej pomoci sa rozhodnúť a dať život tomuto dieťaťu. Toto je cieľom nášho zákona.
Chceme podávať pomocnú ruku a verím, že ďalšie kroky budú nasledovať. V programovom vyhlásení vlády máme predsa tehotenský príspevok. Ja som presvedčená, že tých nástrojov rodinnej a sociálnej politiky je ešte dosť veľa. A myslím si, že toto je, toto je kľúčové, aby sme naozaj poskytli pomoc práve týmto ženám, týmto rodinám, pretože ide o ľudský život.
Ďakujem.

Milí kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem poslancom za všetku podporu, ktorú som dostala. A rada by som zareagovala.
Pán poslanec Kotleba, OĽANO túto tému voľnej nedele nesie dlhodobo. Bolo podaných viacero návrhov zákona, či sa to už týkalo nedeľného predaja, alebo sa to týkalo rušenia nočného kľudu. Je to, je to naša téma. Viacerí sme tu za. Náš klub je v tomto rôznorodý a rešpektujeme sa navzájom, ale je to, je to téma, ktorá má dosť slušnú podporu v našom klube. To, prečo som sa rozhodla, že nekonajme teraz ešte, nechcem to teraz ešte podporiť, je to, že sme v situácii, ktorá je predsa len iná. Nemôžme to popierať, pretože tri mesiace trvajúca kríza a s ňou súvisiace opatrenia postavili našu ekonomiku do trošku inej pozície, než v akej bola predtým, a táto naša ekonomika ešte aj začína z takého zlého štartu po týchto posledných voľbách. Takže z tohto dôvodu som povedala, že v tejto situácii nie som za tento návrh zákona teraz.
Pán kolega Osuský, ja som navrhla, aby tie príplatky boli ponúknuté na piatok, sobotu, dni, kedy je ten nápor najväčší. A nemyslím si, že táto pani predavačka by dobrovoľne išla pracovať v nedeľu, ak by mala porovnateľný príjem aj počas iných dní. Ja si myslím, že predavačky si zaslúžia naozaj príjem, ktorý je dôstojný a nemal by byť závislý od toho, či dokážu odísť v nedeľu zo svojej rodiny alebo nie.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodla som sa vystúpiť v tejto rozprave, keď tu už odznelo naozaj mnoho faktov, mnoho názorov, postojov k predaju a respektíve zákazu nedeľného predaja. V prvom rade by som chcela povedať, že nehovorme o zákaze nedeľného predaja, možno by bolo lepšie hovoriť o regulácii nedeľného predaja. Slovo regulácia, ako aj zákon alebo zákaz naráža na určité bariéry a v mnohých z nás sa ozýva slovo sloboda a prečo ideme obmedzovať slobodu niekoho.
Na druhej strane je zrejmé, že väčšina našich zákonov a väčšina našich všeobecne záväzných nariadení istým spôsobom našu slobodu obmedzuje. Určujú pravidlá, nastavujú to, akým spôsobom môžme, máme fungovať, či to je Zákonník práce alebo iné zákony a nariadenia. Myslím si, že toto je absolútne v poriadku a my ako tvorcovia legislatívy istým spôsobom určujeme charakter tejto krajiny a určujeme to, čo sa považuje za správne, dobré, a podľa, podľa tohto vlastne sa formuje aj postoj verejnosti k týmto oblastiam. Tento postoj sa mení. Som psychologička povolaním a môžem povedať len taký malý kontrast, kedysi bol rozvod manželstva možný, umožnený preto, aby bolo možné rozviesť manželstvá, kde bola závislosť alebo násilie, alebo nevera. Toto boli legitímne dôvody. Na druhej strane po mnohých rokoch praxe sa, až sme sa dostali k tomu, že tie rozvody sa dejú väčšinou z nejakých nezhôd, ktoré sú veľmi nejasne formulované. Čiže chcem povedať toľko, že naozaj to, aký zákon prijmeme, ako sa k nemu postavíme, určuje aj to, ako sa verejnosť k tomu postaví.
Som veriaca a netajím sa tým, netajím sa tým, že som za to, aby predaj v nedeľu bol obmedzený. Toto je môj postoj, ktorý dlhé roky komunikujem, o ktorom hovorím. Nie som za striktný zákaz, som za obmedzenie nedeľného predaja. Som za obmedzenie nedeľného predaja z viacerých dôvodov. Jednak je to ten dôvod kultúrno-náboženský, ktorý tu už bol viacej spomínaný a napríklad aj ten potrebný rytmus tých sviatkov a všedných dní. Je to dôvod sociálny. Voľná nedeľa nie je čisto náboženskou témou, je to téma sociálna, o čom hovoria nakoniec aj dobre predostreté fakty a výstupy, ktoré tu predostrel aj predkladateľ zákona pán Beluský. Je o tom, je to zrejmé aj z toho, ako sa k tomu postavila Konfederácia odborových zväzov, ako sa k tomu postavili cirkvi, ako sa k tomu postavili mnohé zamestnávateľské zväzy. Je to sociálna téma preto, pretože hovoríme síce o tom, že nikoho nenútime v nedeľu pracovať; áno, sú povolania, kde tá nedeľná práca je nevyhnutná, sú to tie prevádzky, zdravotníctvo a tak ďalej, ale hovoríme, že nemusia tie predavačky v nedeľu pracovať, dokonca boli návrhy na výhradu svedomia.
Toto nie je reálny fakt, pretože predavačka, ktorá nemá na výber, či pôjde robiť tam alebo tam, a musí sa rozhodnúť pracovať napríklad v tom hypermarkete, nie je slobodná v tomto rozhodnutí a zamestnávateľ bude k nej inak pristupovať. Toto je realita z praxe, ktorú som zažívala aj počas toho, ako som robila poradenstvo, že mnohé tieto matky možno na jednej strane, ako hovorila Monika Kozelová, oceňovali to, že práve v nedeľu môžu pracovať, kedy sa im môžu o deti postarať príbuzní, na druhej strane som sa stretla s tým, že mnohé tie matky nemali možnosť odmietnuť tú nedeľnú prácu, pretože nechceli o tú prácu prísť. Žiaľ, takýto je fakt.
Psychologický rozmer voľnej nedele a psychohygienický rozmer voľnej nedele je zrejmý. Takisto to už bolo povedané, trávenie toho voľného času v čase, keď deti nie sú v škole, pretože tie deti naozaj do tej školy chodia v pondelok až piatok. Je to tak proste nastavené, hej?
Ešte k tomu sociálnemu rozmeru poviem, k takej tej námietke, ktorá slúži na obhajovanie nedeľnej práce. To, že ľudia pracujúci v nedeľu majú nedeľné príplatky, nemôže byť argumentom na to, aby sme túto nedeľnú prácu podporovali. Toto je skôr nedostatok toho, možno kolektívnych zmlúv, neviem čoho, ale jednoducho nemôžme kompenzovať aj nedostatočný príjem týchto ľudí v maloobchode tým, že im dovolíme veľkodušne, aby si prilepšili v nedeľu. Ja to ľudsky chápem, pretože ľudia, ktorí pracujú v maloobchode, nemajú vysoké príjmy, a preto si prilepšujú. Na druhej strane najväčší nápor zažívajú obchodné prevádzky piatky, soboty, prečo nedáme piatkové, sobotné príplatky?
Nie som zástancom toho, že trh vyrieši všetko, nemyslím si to. A myslím si, že štát je tu na to, aby určoval isté pravidlá a aby chránil svojich občanov a aby nastavoval isté rámce, ktoré sú pre spoločnosť zdravé a prospešné. Na druhej strane namietam voči tomu, že zákon nemá podľa môjho názoru nariaďovať ľuďom, ako majú tráviť voľný čas. Zazneli tu slová o chrámoch konzumu a o tom, že sa meníme na konzumnú spoločnosť, že ľudia si zvykli sa promenádovať v týchto obchodných centrách. Áno, je to pravda. Je to pravda, ale toto nie je otázka zákona a toto nie je otázka zákazu. Ten to nevyrieši. Toto sú veci, ktoré by mala riešiť rodina, ktoré, ktoré, ktoré by mali ľudia riešiť vo svojich rodinách v prvom rade. Zákazom im to nevyriešime. Ako to sú také moje výhrady k tým mnohým veciam, ktoré tu zazneli.
Ešte by som povedala, že moja sloboda končí tam, kde, teda moja sloboda začína a končí tam, kde začína a končí sloboda druhého človeka. Argumentujeme tým, že chceme slobodne nakupovať, ale na druhej strane naša sloboda nakupovať hovorí o tom, že predavačka nie je slobodná byť doma, lebo tam proste bude. Aby som vyjadrila môj názor a aj to, ako budem hlasovať, prejdem... pozerám, koľko mám času, prejdem k tomu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Tri a pol minúty ešte máte, pani poslankyňa.

Drábiková, Lucia, poslankyňa NR SR
Ešte tri a pol minúty, fajn. Čiže môj postoj je takýto. Som za obmedzenia nedeľného predaja. Som za to, aby v nedeľu prioritne boli zavreté prevádzky, ako sú hypermarkety, možno tie obchodné centrá.
Ale chcem povedať jednu vec, táto diskusia tu síce už beží takmer 20 rokov, ale aj tak si stále myslím, že tá diskusia vzhľadom aj na to, akým vývinom počas tejto koronakrízy naša krajina prechádza, nie je ešte dostatočná na to, aby sme pristúpili k jasnému rozhodnutiu, a preto, žiaľ, nepodporím tento návrh zákona. Ale chcem povedať, že toto moje rozhodnutie pramení, pramení aj z tých možných rizík, ktoré tu už boli pomenované.
A chcem ešte povedať na margo koaličnej zmluvy, koaličná zmluva nie je to, že ma k niečomu niekto láme alebo núti, koaličná zmluva je dohoda strán a poslancov, ktorí sa rozhodli, že budú postupovať spoločne (zaznievanie gongu), aby dosiahli verejné dobro a aby ho dosiahli tým, že držia spolu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem sa poďakovať, Monika, za tvoj príspevok a chcem naozaj potvrdiť, že problematika nedostatočnej starostlivosti, nedostatočného zabezpečenia starostlivosti o ľudí, ktorí majú špeciálne potreby na Slovensku, veľmi súvisí aj s druhou stránkou a to je vlastne segment pomáhajúcich profesií, ktoré trpia tým, že sú nedostatočne finančne ohodnotené, že majú nedostatočné podmienky na výkon svojej profesie, a trpíme aj tým, že mnoho týchto ľudí nám chýba.
Keď som pracovala v centre pomoci pre rodinu, roky, a som sa tiež stretávala s rodinami, ktoré mali deti alebo aj dospelých príbuzných, ktorí mali rôzne špecifické potreby, či už to bolo mentálne postihnutie, telesné, alebo kombinované, a poznám prípady naozaj, že ako veľmi ťažko sa títo ľudia dostávali k pomoci a ako veľmi boli nútení sa rekvalifikovať či už na fundraiserov, zháňali rôzne príspevky, museli vybavovať množstvo administratívnych úkonov, častokrát opakovane, a jednoducho ten systém tej pomoci je naozaj veľmi taký byrokratický, veľmi ťažký, komplikovaný. A toto je tiež vec, ktorá nám veľmi chýba a ktorá prispieva práve aj k únave, aj k vyčerpanosti ľudí, ktorí sa o svojich príbuzných starajú. Čiže chcem sa k tomu pripojiť a chcem naozaj na to poukázať, pretože som presvedčená, že jednak potrebujeme v našej spoločnosti zmeniť mentalitu pohľadu na ľudí, ktorí majú takéto špeciálne potreby, a jednak potrebujeme naozaj zabezpečiť systematickú starostlivosť, odľahčovacie, kvalitné odľahčovacie služby.
Takže ďakujem, Monika, a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa chcem, Janka Žitňanská, poďakovať za tvoj príspevok a veľmi sa teším, že sme spolu v sociálnom výbore a teším sa, že naozaj sa tu aj stretlo mnoho ľudí, ktorým problematika zdravotne ťažko postihnutých ľudí leží na srdci a že spoločným úsilím dokážeme týmto ľuďom pomôcť, či už v oblastiach zmieňovaného poradenstva odľahčovacích služieb, ale aj v mnohých ďalších oblastiach, kde tento systém naozaj neponúka dostatočnú pomoc a častokrát je to riešené práve rôznymi ad hoc iniciatívami a neziskovými organizáciami a dobrovoľnými zbierkami. Som presvedčená, ako si spomenula, som rada, že sme to dostali do programového vyhlásenia vlády, že naozaj tomu chceme venovať veľkú pozornosť a chcem vyjadriť naozaj teda podporu a chcem poďakovať za tento príspevok aj za vašu prácu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 88).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 118 z 12. mája 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 88) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovanom návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 33 z 13. mája 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 88. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 86 z 11. mája 2020 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď, vrátane gestorského výboru.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 85 z 11. mája 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 87, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre sociálne veci do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 11. schôdzi a uznesením č. 30 z 12. mája 2020 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

!!!Vymazať rámček!!!