Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

20.10.2021 o 15:27 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 2.2.2022 16:36 - 16:40 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ako som už uviedol na začiatku, tak tým ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým bola zmenená Ústava Slovenskej republiky, bola vykonaná novelizácia všetkých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkali Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá mala za cieľ zohľadniť zaradenie Najvyššieho správneho súdu do sústavy súdov. Hierarchické postavenie Najvyššieho správneho súdu je rovnocenné s postavením Najvyššieho súdu. Zaradenie Najvyššieho správneho súdu do sústavy súdov teda vznikla ďalšia najvyššia súdna inštancia, ktorej pôsobnosť je vymedzená odlišne od pôsobnosti Najvyššieho súdu, čo je napokon aj rozlišujúcim kritériom medzi oboma súdmi.
S poukazom na tú všeobecnú časť dôvodovej správy k ústavnému zákonu č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústava, Najvyšší súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí, zatiaľ čo Najvyšší správny súd je najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva. Preskúmanie rozhodnutí výboru podľa čl. 5 tohto ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. je výkonom správneho súdnictva, a teda výkladom novej úpravy v Ústave Slovenskej republiky možno dospieť k záveru, že táto agenda patrí do pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu. Uvedené je podporené aj tou skutočnosťou, že procesná úprava v Správnom súdnom poriadku neumožňuje aplikovať tento procesný predpis Najvyššiemu súdu. Na podporenie jednoznačnosti tohto výkladu, ako aj na zamedzenie vzniku prípadných kompetenčných sporov medzi Najvyšším súdom a Najvyšším správnym súdom, sa javí ako vhodné riešenie precizovanie znenia dotknutého článku.
Momentálny stav je taký, že podľa § 11a Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Najvyšší správny súd rozhoduje o správnej žalobe proti rozhodnutiu Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Predmetný ústavný zákon, ktorý novelizujeme, v čl. 5 hovorí, že rozhodnutie výboru je preskúmateľné súdom, na preskúmanie rozhodnutí je príslušný Najvyšší súd SR. Podľa rozlišovania sily právnych predpisov má ústavný zákon prednosť pred zákonom. Ústavný zákon však hovorí o preskúmaní rozhodnutia Najvyšším súdom, ktorý však už nemá správne súdnictvo. Zmocnenie na rozhodovanie vo veci správnej žaloby má Najvyšší správny súd, ten však musí rešpektovať silu prednostného právneho predpisu, teda prednosť litery ústavného zákona, tým sa vlastne dostávame do vákua.
A právo na súdnu ochranu je ústavné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Z tohto dôvodu teda už sa vyskytol jeden konkrétny prípad, v ktorom vlastne Najvyšší správny súd pod spisovou značkou 2SNR-1/2020 dňa 19. 11. 2021 podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Ďakujem, skončil som.
A ešte na záver chcem povedať, že aj keď je to ústavný zákon, je tam potrebná tá 90. Neviem, ako bude hlasovať opozícia, ale toto naozaj nie je politická vec, to je otázka toho, že každý má právo na súdnu ochranu, a tu sa dostávame do vákua, že zákon vyššej sily, teda ústavný zákon hovorí, že to preskúmavanie patrí Najvyššiemu súdu, ale Najvyšší súd už nemá správne súdnictvo, toto správne súdnictvo má už len Najvyšší správny súd, ktorý to aj v kompetencii má, ale má to len v zákone, takže je to oprava chyby, že to musí ísť pod Najvyšší správny súd, a... a to je všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.2.2022 16:32 - 16:33 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Takže v krátkosti uvediem ten zákon, potom sa viacej vyjadrím v rozprave.
Takže cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je podporiť jednoznačnosť výkladu čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu vo vzťahu k určeniu súdu príslušného na preskúmanie rozhodnutia výboru. Ako už viete, minulý rok, v roku 2020 sme schválili novelu ústavy, ústavných zákonov, ktoré sa týkali aj zriadenia Najvyššieho správneho súdu, do kompetencií sa im dalo aj preskúmavanie v rámci správnych žalôb rozhodnutie Výboru Národnej rady na preskúmanie rozhodnutí NBÚ, avšak sa nezmenil tento ústavný zákon, a keď si zoberieme silu právnych zákonov, tak ústavný zákon má prednosť pred zákonom a spôsobuje to nezrovnalosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2021 14:56 - 14:56 hod.

Lukáš Kyselica
Pán Susko, jedna drobnosť, ste čítali čl. I § 17, 117, ale nedávam ako námietku na opakovanie čítania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2021 18:53 - 18:54 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja som za to, aby to prešlo do druhého čítania a určite sa prihlásim do písomnej, nech mám viacej času.
Ale každopádne ako z praxe viem povedať, myslím si, že mnohokrát tá 363 pomohla v správnej veci. Naozaj. Ale veľakrát podľa mňa, ale nechcem hodnotiť teraz konkrétne rozhodnutia, lebo je to irelevantné. Ale nastavme si tu mantinely. Pri súčasnom, zase musíme brať do ústavy, teda do úvahy aj zriadenie prokuratúry. Je zriadená v ústave. Je to ako prokuratúra ako monokratický orgán. Je rozdiel, ako to majú upravené v Čechách, kde je štátne zastupiteľstvo.
Ale hovorím, otvorme debatu a poďme sa o tom baviť. Ja si myslím, keď upravíme trestný proces, tak ako majú moderné krajiny, tak žiadnu 363 potrebovať nebudeme. Tu stačí, aby sa vec vyšetrila do pár mesiacov a aby išla na súd. A súd by to v nejakom konaní posúdil. Naozaj. Toto je alfa a omega.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2021 18:39 - 18:49 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tento návrh považujem za legitímny. Treba sa tu baviť o tejto 363. Čo sa týka konkrétneho návrhu, nie je celkom podľa môjho gusta, ale do druhého čítania by som ho pustil a potom by sa dal vyprecizovať. Každopádne som za, aby sa otvorila debata. Prečo? Spravíme si taký konkurz, taký mierny exkurz do minulosti, ako sa vyvíjala táto 363.
Ešte Radičovej vláda prijala pred rokmi tú novelu zákona, ktorá mala zamedziť, aby sa na tých najvyšších miestach, teda na najvyšších poschodiach prokuratúry, zametali nejaké kauzy pod koberec. Priniesla tzv. zrušenie negatívnych pokynov. Teda nadriadený prokurátor nemôže napríklad nepodať obžalobu. Na Generálnej prokuratúre vtedy našli spôsob ako túto novelu v podstate negovať. Vtedajší prvý námestník Ladislav Tichý, ktorý v neprítomnosti vykonával funkciu generálneho prokurátora, vydal nový príkaz o mimoriadnych opravných prostriedkoch, medzi prokurátormi známy ako 363, do neho doplnil, že generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Dodatok, ktorý umožňuje rušiť uznesenie o vznesení obvinenia, vlastne spôsobuje problémy najmä v korupčných trestných veciach. Väčšinou sú pri nich kľúčové dva-tri dôkazy, a to najmä odposluchy, obrazovo-zvukové záznamy či použitie agenta, ktorý sa už neskôr nedajú účinne zopakovať. Ak ich účelovo vlastne GP vyhodnotí alebo nehovorím, že účelovo, ale ak ich GP vyhodnotí ako nezákonne, s vecou sa už nepohne a nie je možné usvedčiť páchateľa. Polícia musí tú trestnú vec ukončiť.
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bol do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaný zákonom 301/2005 za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy Najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je jedným z troch mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Trestného poriadku, ktorými možno zrušiť právoplatné rozhodnutie. Je upravený v 363 a v nasledujúcich. Čo tam je, to každý vie.
Aplikácia tohto inštitútu v prípravnom konaní je vylúčená v prípade právoplatného rozhodnutia vydaného sudcom pre prípravné konanie. Voči rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie je minister spravodlivosti oprávnený podať dovolanie, ak sú splnené podmienky upravené 369 (1), 371 (1) alebo (2). Trestný poriadok neupravuje, voči ktorým rozhodnutiam prokurátora alebo policajta možno využiť tento inštitút. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní, o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Podľa čl. 7 ods. 2 tohto príkazu právoplatným rozhodnutím v prípravnom konaní sa rozumie najmä uznesenie, ktorým sa rozhodlo o výške náhrady, o zaistení nároku poškodeného podľa 50-tky, o uloženie, o žiadosti obvineného, navrátenie lehoty, o uložení poriadkovej pokuty. Podľa § 97, 98 o vrátení vecí a tak ďalej a tak ďalej.
Tento príkaz explicitne neuvádzal uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť. To sa zmenilo vydaním nového príkazu č. 3/2012, príkaz generálneho prokurátora z februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz generálneho prokurátora, kde sa do čl. 7 ods. 2 za písm. g) vkladá nové písm. h), ktoré znie: "Podľa § 206 o uznesení obvinenia." Teda to je to, čo hovorím. Zároveň sa do čl. 7 za ods. 3 vložil nový ods. 4, ktorý znie: "V čase konania podľa 363 nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v piatom diele druhej hlavy, druhej časti Trestného poriadku ani podať obžalobu."
Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto konaní spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Pôjde jednak o operatívnejšie konanie a jednak o odbremenenie súdov, na ktoré prichádzajú ďalšie nové formy konania a rozhodovania, teda o odklony. Pri tomto opravnom prostriedku sa upravuje, uplatňuje tzv. úplný revízny princíp, nakoľko generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom návrhu na využitie tohto opravného prostriedku. Generálny prokurátor v rámci revízie rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
K možnosti generálneho prokurátora využiť postup podľa 363 sa vyjadroval aj Ústavný súd vo svojom uznesení, spisová značka 2 ÚS-494/2014 z 22. augusta 2014, tento nález však nezohľadňuje pôvodné znenie Trestného poriadku, kde sa, kde v § 363 bola pridaná aj druhá veta v tomto znení: "Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Ústavný súd konštatuje, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor preskúmal na základe návrhu obvineného na postup podľa § 363 zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal. To je z uznesenia Ústavného súdu.
Vo vzťahu vtedy k platnému zneniu zákona k celkovej možnosti generálneho prokurátora využíva tento opravný prostriedok proti uznes..., pri uznesení o vznesení obvinenia Ústavný súd uvádza: Navyše využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa javí Ústavnému súdu ako otázne. Ústavný súd rešpektujúc právomoc generálneho prokurátora interpretovať 363 Trestného poriadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami. Tento výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k 363 v 2005, v ktorom sa uvádza: Treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Uvedený nález však zohľadňuje pôvodné znenie zákona, ktoré počítalo s prieskumom podľa 363 len pri rozhodnutiach vo veci. Novelou Trestného poriadku 401/2015 však táto veta bola odstránená. Takže keď tvrdia, že to zaviedol Lipšic a tak ďalej, tak to sú všetko nesprávnosti.
Dôvodová správa k tomuto kroku uvádza, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutia procesné, medzitýmne, meritórne prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Nie je preto podľa názoru možné jeho obsah preniesť priamo aj na znenie a aplikáciu súčasného § 363. Napriek tomu Ústavný súd argumentáciou z tohto nálezu, a teda spochybnenie využitia mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia uvádza vo svojich uzneseniach aj v čase po prijatí tejto novely.
Rozmýšľam, mám tu toho viacej, ale čas nemám. Takže už asi budem končiť. Ďakujem. Mám tu toho viacej, ale hovorím, to by bolo ešte aspoň na pol hodinu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2021 16:49 - 16:51 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Pani Vaľová, sami viete, že ten systém služobných hodnotení nefunguje. Nefunguje to, nefunguje to. Pokiaľ chcete niekoho takýmto spôsobom vyhodnotiť, trvá to rok a pol. Naozaj. (Reakcia z pléna.) No, ja vám hovorím, že trvá to rok a pol. A keď je niekto neschopný niekde na mieste a napríklad na nejakom okresnom úrade si prednosta s vedúcim odboru dávajú žaloby na seba po súdoch, tak ako chcete mať takého podriadeného, ktorý má riadiť nejaký odbor? Ako môžte od neho vyžadovať nejaké plnenie úloh?
Pán Kočiš, áno, povedal som to tak, jak som to povedal, ale viete, jak som to myslel. Pokiaľ má OĽANO ministerstvo vnútra, pod ktoré spadajú okresné úrady, a bola koaličná dohoda, že všetky okresné úrady obsadzuje OĽANO, tak kto? Kto? Áno, ľudia z OĽANO. Pokiaľ by mne nedali nejakú úlohu nájsť nejakého, jak sa hovorí, prednostu, čo je politická funkcia, predĺžená ruka vlády, niekde zo Žiliny, kde nepoznám nikoho, ako by som to robil? Tak zrejme by som sa pýtal poslancov, ktorí sú tu od Žiliny a tak ďalej a tak ďalej.
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.11.2021 16:31 - 16:41 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Už minule som v rozprave povedal snáď k zákonu snáď všetko. Takisto sme boli v nejakých televíznych reláciách, rozhlasových reláciách. Tiež som povedal záležitosti ohľadom tohto zákona. Mám rád aj tu v parlamente vecnú debatu. Pán Muňko povedal vecnú pripomienku vo faktickej, ostatní, ja som sa ani neprihlásil do faktickej, lebo to bolo zbytočné. A takisto budem rád, keď budú nejaké faktické na moje vystúpenie a budú vecne reagovať. Keď ste boli, pán Šutaj, vedúci Úradu vlády a mali ste v gescii aj zákon o štátnej službe, tak očakávam, že keď bude faktická, tak, tak bude vecná. Chcem sa vás spýtať, zákon o štátnej službe hovorí o princípoch profesionality, stability, politickej neutrality a tak ďalej a tak ďalej, je to v zákone 55/2017.
Vy ste v predchádzajúcom volebnom období schválili zákon 35/2019 o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týka sa to daňovákov, colníkov, proste, aj ozbrojené zložky, čo sú ohľadom finančnej správy, aj neozbrojené. Tiež je tam v čl. 2 princíp politickej neutrality, v čl. 6 princíp profesionality, v čl. 7 princíp stability.
A v § 105 ods. 4 je napísané: „Prezidenta a viceprezidenta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie minister; minister môže odvolať prezidenta a viceprezidenta aj bez uvedenia dôvodu.“
105 ods. 5: „Riaditeľa daňového úradu, colného úradu, riaditeľa KÚFS, námestníka riaditeľa daňového úradu, námestníka riaditeľa colného úradu, námestníka riaditeľa KÚFS ustanovuje a odvoláva z funkcie prezident. Z funkcie ich možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu.“
105 ods. 6: „Z riadiacej funkcie okrem funkcie prezidenta, viceprezidenta môže príslušníka finančnej správy odvolať aj prezident. Generálneho riaditeľa sekcie môže prezident odvolať z funkcie aj bez uvedenia dôvodu.
V tomto zákone sú tiež princípy politickej neutrality, profesionality, stability. Kto chce, môžme si vytiahnuť tabuľky, po nástupe našej vlády – za tie necelé dva roky – koľko ľudí bolo, ako to vy nazývate, krágľovaných? Koľko, podľa tohto zákona a podľa týchto paragrafov? Tak si, prosím, odpustite toto, že tu ideme krágľovať ľudí!
Takisto ohľadom hasičov. Je tu zákon 315/2001. Keby sme to chceli robiť tak jak vy, tak to vypucujeme hneď na začiatku, tak jak ste to robili vy. Ja som zatlieskal akurát Erikovi Tomášovi na tú poslednú vetu, kde povedal, že nastal čas pre čistky. V živote som toto nepovedal. Bol som v televí... bol som v rozhlasovej relácii a tam som povedal, že ľudia od nás očakávali, a myslím si, že ste to očakávali aj vy, že po zmene vlády dôjdeme a proste spravíme to čo vy alebo aj predchádzajúce vlády, že to proste vypucujeme, vyčistíme, tak jak ste to robili aj vy. Len my sme to nerobili. Naozaj sme to nerobili, sme dali tým ľuďom príležitosť, šancu, a tá príležitosť tu bola. Ale keď tu človek vidí, že niektoré funkcie alebo niektorých ľudí neviete podľa terajšieho zákona o štátnej službe dostať preč, tak z toho dôvodu sme museli pristúpiť k tomuto, aby sme tento zákon spravili. Kde bola Rada pre štátnu službu v predchádzajúcom období? Vám nekritizovala tento zákon? Princípy politickej neutrality, profesionality, stability, zákon o finančnej správe, detto.
A čo sa týka prednostov, jedna zásadná vec. Výberové konania na prednostov neboli. Nemôžu byť. To musíte vedieť, pán Šutaj, ako vedúci Úradu vlády. Je to menovací princíp. Prednosta je tzv. predĺžená ruka vlády. To každý vie. Čo ste čakali? Čo ste čakali? No. Takže bol nejaký híring. Vy ste jak menili prednostov? Pani Pleštinská to povedala, do dvadsiatich štyroch hodín si nestihol zobrať ani ceruzku zo stola a bol vymenený. U nás sa povedalo, že sa spraví ten nejaký híring. Tak kto najlepšie pozná tých ľudí v tých okresoch, krajoch, keď je nejaký poslanec z OĽANO? No kto? No kto? A keď aj došlo k zhode k nejakému menu, tak to došlo na ministerstvo vnútra a minister vnútra musí dať návrh na vládu a vláda menuje. Takže opakujem, menovací princíp minister nemusel akceptovať. A v niektorých prípadoch ani neakceptoval.
Čo sa týka tých policajtov, preberali sme to s viacerými. Či to bol prílepok, alebo nebol to už prílepok, už to je irelevantné, proste prezidentka to vrátila s tým, že je to prílepok. Ja som sa odvolával na čl. 6, kde je uvedené jedným, čl. 6 ohľadom tvorby legislatívnych pravidiel, kde je uvedené: „Jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov,“ len ak ich novelizáciou, týchto právnych predpisov, „len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca.“
A čo sa týka policajtov alebo čo sa týka aj tohto zákona 55, nikto tu nehovorí o upratovačkách a neviem čom, toto sa týka vedúcich, len vedúcich. A keď vedúcich, tak chceme ísť podľa princípov, ktoré sú aj v programovom vyhlásení vlády. A v programovom vyhlásení vlády sa jasne hovorí: stransparentniť výberové konania. A to sa aj robí. Áno, sem-tam dostávam nejaké šumy, že nie celkom to bolo v súlade nejak, že možná tam už dopredu vedeli, kto tam pôjde. Áno, to bolo, je a bude, bohužiaľ. Ale ono sa to robí. Teraz si predstavte, že chcete dať nejakého uja napríklad na vedúceho odboru životného prostredia okresného úradu. Ten vedúci musí ovládať minimálne 60 zákonov, voľákych, ja neviem, 50 nariadení ohľadom životného prostredia. Kto si to lajzne, že tam dá nejakého takéhoto bez vzdelania?
A kde sa robia tie výberové konania teraz? Neviem, jak to bolo za vás, ale pokiaľ sa vypíše výberové konanie napríklad na vedúceho odboru životného prostredia niekde aj na východe, tak výberové konanie sa robí v Bratislave na ministerstve vnútra. A to výberové konanie sa tak robí, že ide tam prednosta, ide tam zástupca odborov, sú tam z osobného úradu, všetko z ministerstva vnútra. A nakoľko to je životné prostredie, tak tam posielajú z gestorského ministerstva, teda z ministerstva životného prostredia dôjdu do komisie a vyberajú.
A čo sa týka tých policajtov, ste právnik. Nikto tu nehovorí o odvolávaní. Ten paragraf je úplne o inom. Každý hovorí niečo, ale podľa mňa nikto si neprečítal ten nález 540/2012. Ten nález Ústavného súdu nehovorí o tom ako o odvolacom dôvode bez udania dôvodu, to ani Ústavný súd nejudikuje. Ústavný súd judikuje to, že je tam uvedené, že v tom odvolaní nebol uvedený dôležitý záujem služby. A ten dôležitý záujem služby, to je to hlavné. To je to hlavné a tá pointa ostáva v zákone. Dôležitý záujem služby je v tom, tak jak napríklad u vojakov, tak takisto aj policajti tento paragraf musia mať, len nesmie byť zneužívaný na to, ako vy hovoríte, na krágľovanie. Ja som za, policajti nie sú bábovky, Policajný zbor je riadený zhora, na základe príkazov a rozkazov sa riadi. A teraz si predstavte, že nejaká ekologická katastrofa vznikne pri odstraňovaní PCB látok. No kto by tam mal ísť? Najlepšie environmentalisti z prezídia. Škoda, že len 10 minút bolo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2021 18:58 - 18:59 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 713). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady SR pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.10.2021 15:27 - 15:29 hod.

Lukáš Kyselica
Hlasovanie bude dnes o 17.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 15:21 - 15:23 hod.

Lukáš Kyselica Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dominika Drdula, Jozefa Pročka, Marcela Mihálika, Romany Tabák a Radovana Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 664).
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim... s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je zapracovaný v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedeným pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzke, na schôdzi Národnej rady v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 100 na svojej 43. schôdzi.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.
Skryt prepis