Videokanál poslanca

Ďakujem. Nejdem teraz do tej vecnej stránky, len myslím si na 90 %, že tie ITP-čka boli nasadené do procesu, do procesu, teda nemohli ísť podľa tohto zákona 166/2003, takže keď aj, tak určite by sa to v tejto správe neobjavilo. To je môj názor, myslím si, myslím si, že to bolo do procesu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 (zákona) č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2021. To je uvedené v tlači 843.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra SR (Policajný zbor), ministerstvo spravodlivosti (Zbor väzenskej a justičnej stráže) a ministerstvo financií (finančná správa) o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2021.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2021 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 31. januára 2022 na 55. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 120, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem za všetky faktické. Ja som hlavne chcel poukázať na niektoré nespravodlivosti alebo tie nuansy, ktoré tu boli, sú a budú. Napríklad dvaja osemnásťroční kamaráti sa dohodnú, že si vyfajčia jednu cigaretku. Akurát ide hliadka obvodného okolo, no nemá nič zdokumentované, akurát to, že ten, ktorý má možno sedemnásť a pol, si tam, si tam fajčí cigaretku, tak ho chytia a dostane do toho jedného roka. Ale pokiaľ sa to zdokumentuje, že ten osemnásťročný tomu sedemnásť a pol ročnému, tak de facto už spáchal čin na chránenej osobe a za to isté konanie má desať až pätnásť. Proste za to isté. Ako tá nespravodlivosť tu sa nikdy neodstráni. A keby sme chceli uvoľniť v tomto tú drogovú politiku, čo neuvoľňuje nikto, tak to zase zvýhodní nejakých tých dílerov alebo naštartuje to toto, čo tu niektorí tvrdia, a to tu nikto nechce.
Takže naozaj si myslím, že vylepšuje tento návrh, trestnú politiku v Trestnom zákone, ale nie je to ideál a ideál to nikdy nebude.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Drogy sú svinstvo, ja som za tvrdú drogovú politiku v tomto štáte.
Desiatky rokov som robil na polícii a s týmto problémom, čo sa týka nastavenia trestných sadzieb, sme sa zaoberali alebo borili s týmito myšlienkami ix rokov a nikdy sme nenašli riešenie. Ja si myslím, že ideálne riešenie tu ani neexistuje. Vysvetlím vám potom na konkrétnych prípadoch, že prečo tu neexistuje.
Nie som z toho liberálnejšieho spektra z OĽANO, jak to niektorí hovoria, že OĽANO je liberálnejšie, konzervatívnejšie, do tohto zákona som sa vlastne tak pripísal alebo vstúpil som až tak na konci, keď sa, keď sa riešila už tá konkrétna trestnoprávna agenda vlastne vyštrngať tie niektoré animozity. Myslím si, že ako návrh je dobrý, lebo úlohou trestného zákona alebo samotného trestného súdnictva je nie len samotné trestanie, ale ten trest, aby bol primeraný a hlavne spravodlivý. Trestný zákon pozná psychotropné, omamné látky. Nepozná mäkké drogy, nepozná tvrdé drogy. Pozná omamné, psychotropné látky. Ani tento návrh zákona neprinesie spravodlivosť alebo nespravodlivosť, stále sa nájdu, a plno prípadov bude, ak prejde a bude schválený a bude sa aj podľa tohto postupovať alebo aj podľa návrhu zákona, ktorý má Kolíková v MPK momentálne. Stále sa nájdu prípady ako Džunko a podobne. Vysvetlím vám to prečo.
Teraz keď sa menia u toho prechovávania jednorazových dávok sadzby, či to bude do 3 rokov, či to bude do 1 roka, pokiaľ má čistý register trestov, tak tam aj tak nebude mať nič, teda nieže nebudem tam mať nič, bude tam mať podmienečný trest odňatia slobody. Teraz sa tam dáva možnosť, že pokiaľ nastúpi na to ochranné liečenie a naozaj v tej skúšobnej dobe dodrží všetko tak, ako má, čo v pri ambulantnej forme určite robia tie testy, či ten, ktorý sa lieči, či užíva, alebo neužíva, proste zistia či pofajčieva, alebo nepofajčieva tu marihuanu, alebo či si dáva pervitín. No a podľa toho sa automaticky na súd dostane, či dodržiava tu skúšobnú dobu, alebo nie. A keď to ochranné liečenie nezaberie, tak sa mu to znova premení na trest, takže či to je do jedného roka, do dvoch, do troch, dobre, to je na diskusiu, v podstate toto nehrá rolu. Problém je v tom, že vy môžete chytiť toho užívateľa s jednou dávkou, dajú vás do 171-ky ods. 1, kde môžte dostať ten trest do jedného roku, ale čo by ste spravili ako vyšetrovateľ? Hneď by ste sa ho spýtali, odkiaľ to má. Mu povie z kúpy, a to si už zoberieme 172-ku, tam je uvedené, kto neoprávnene kúpi, predá, vymení, zadováži, takže aj ten užívateľ si to od niekoho kúpi, zadováži a tam už je trestná sadzba 3 až 10. Jasne, že vám ten užívateľ povie, tu som to našiel alebo neviem čo, oklame vás. A to je o tom, tu je to všetko o tom dokumentovaní. Ak to robí nejaký okres alebo nebodaj, alebo obvodné oddelenie náhodou nájde takéhoto užívateľa, tak mu ho dajú do 171-ky ods. 1, ak to robí trebárs nejaká kriminálka a má tam nejaké ITP, že ide po nejakom varičovi alebo priekupníkovi, tak už je tam nejaký telefonát, máš, nemáš, kúpiš, nepredáš a už to majú zdokumentované a už z neho spravia ako keby dílera, lebo v jednom písmene kto kúpi, predá, vymení, zadováži. To je 3 až 10.
Teraz si zoberieme príklad mladých chlapcov. Sú piati, dávajú si možno raz za mesiac. Idú na nejakú diskotéku, tak za tým drobným dílerom alebo možná za veľkým nedojnú všetci piati, že daj mi po jednej dávke, tak tam dôjde jeden, kúpi tých 5 dávok cigariet, rozdá to tým kamarátom všetkým alebo dá a už z neho spravia ako keby veľkého dílera, keď ho zadokumentujú. Lebo on to už tým mladým predáva, tým svojim parťákom, aj keď sa pred tým zložili na to po 10 eur. A keď sa to správne zadokumentuje, tak má 10 až 15. A vlastne de facto je on užívateľ. Len užívateľ. Ale už vedia z neho spraviť dílera.
Keď sa dobre nezdokumentuje díler a spravíte mu prehliadku, nedajbože, utečú informácie alebo naozaj má pancierové dvere, neviete ich vyvaliť, pred tým to rýchlo spláchne, nájde sa tam zariadenie, dostane nejakú trestnú sadzbu, kde skončí s podmienkou. Preto hovorím to trestné súdnictvo ohľadom drogovej politiky nie je a ani v budúcnosti nebude spravodlivé, čo sa týka jednotlivých osôb a jednotlivých a jednotlivých trestov. Myslím, si že tento zákon vylepšuje ten stav, keď u tej marihuany znižuje niektoré trestné sadzby. To je asi tak v krátkosti všetko.
Ďakujem.

Ďakujem. Však vyjadríme sa potom v druhom čítaní, ale áno, zo zásady sme za to, aby sa diskutovalo maximálne o tej lehote na odloženie, ale nie na lehotu, aby si mestá stihli vybudovať parkovacie domy, ale naozaj, tak ako hovorí predkladateľ, že aj to osadenie dopravnej značky trvá určitú chvíľu, takže nejakú, nejaký priestor na lehotu tam vidím. Keď sme robili prvýkrát tú objektívnu zodpovednosť, už vtedy to tam bolo v návrhu zákona, namietalo sa to, áno, tak sa to vypustilo, teraz sa to schválilo pri tých cyklistoch. Ale áno, som za rozumnú lehotu na osadenie dopravných značiek na chodníkoch, na ktorých si mestá vyhradia právo parkovania.
Čo sa týka hlasovania, tak v najbližšom možnom termíne, takže o 17.00 h.
Ďakujem.

Ďakujem. Na minútku. Ja viem, že slečne, pani nemáme skákať do reči. To som chcel ešte opraviť, že o tejto možnosti zaviesť to cez VZN-ko sme diskutovali, podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov to nie je možné. To je môj osobný názor. Jednoducho zákon má celoslovenskú účinnosť a VZN-ko je právny akt nižšej právnej sily a môže byť len v medziach zákona. A jednoducho nejde to. Teraz by si Bratislava nastavila tak, Košice tak, Prešov tak, proste to nejde.
A čo je podstatné, čo povedal aj pán Svoboda, či Sloboda, ten zákaz nie je všeobecný. Ten zákaz hovorí o tom, že pokiaľ si mesto neupraví niečo značkami a toto je ten možný kompromis, ktorý sa dá spraviť. Lebo parkovacie domy si tu nikto nevybuduje vzhľadom na zákony o verejnom obstarávaní a lehoty a finančné plány miest a tak ďalej a tak ďalej za mesiac, za dva. Ale ide o to, že keď sa chceme baviť o skrátení lehoty, tak sa bavme o tom, že za aký časový, za akú časovú dobu si vedia mestá tú parkovaciu politiku upraviť tým spôsobom, že osadia tie značky na chodníkoch, kde budú chcieť, aby parkovali autá.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán Susko sa v 74-ke odsek 2 odvoláva na tú lehotu do 30 dní, ale je tam odsek 3, „ak národná rada neprijme uznesenie podľa odsekov 1 a 2, postupuje sa podľa návrhu predsedu národnej rady“. A tam to bolo jasné. Ďakujem. (Potlesk.)

Tak ďakujem za všetky faktické poznámky (povedané so smiechom).
Nie, ja chápem ten zámer, jak ste tam aj vy napísali. Ja chápem, ale ja si myslím, že to je zbytočné. Pokiaľ je terajší stav takýto, tak to zmocnenie v zákone musí byť. Ale nemôže sa dať do zákona, že vyhláška bude platiť, až keď to schváli Národná rada. Zmocňovací je zákon. My môžme hlasovať za zákony. Vyhlášky idú, vyhláška je právny predpis nižšej právnej sily a nejde absolútne cez nás. Ale to je tá právna rovina.
Marek sa tu na mňa pozerá. Nie je to len medicínska stránka táto, ale aj právna. A Marek je šachista a vie, že musí pozerať tri kroky dopredu. A takisto je to aj pri ústavnom práve, lebo plno ľudí sa nájde, ktorí dajú tie ústavné sťažnosti a dajú to aj na Európsky súd pre ľudské práva, nájde sa mnoho judikatúry a vždycky je to zložitá téma.
Som za to, aby sa ľudia, pokiaľ to tak cítia, dali očkovať. Pokiaľ to bude nasilu, možno to u niektorých vyvolá úplne opačný efekt. Samotné povinné očkovanie je čo? Kto sa nechce, tak sa ani, aj tak nepôjde očkovať, dostane od regionálneho úradu verejného zdravia voľajakú pokutu, odvolá sa, tak ústredný orgán mu potvrdí tú pokutu a to je asi tak všetko. A nič to nevyrieši. Ale som za to, že z epidemiologického hľadiska je to najlepšia ochrana proti ťažkému ochoreniu, hlavne u tých rizikových skupín.
Ďakujem.

Ďakujem. Dočkal som sa (povedané so smiechom).
Viete čo? Nezvykám chodiť do debaty, do rozpravy, lebo koľko razy tu je veľa balastu a veľa fightu zbytočného, aj teraz som tu čakal pomaly hodinu a podstata veci tohto zákona čo hovorí? Že nemôže sa nariadiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID vybraným skupinám obyvateľstva bez predchádzajúceho súhlasu Národnej rady. Potom je tam ďalej, že všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa povinného očkovania proti covidu nadobúda účinnosť len po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán Mazurek chcel fakty alebo hovoril, že koalícia nemá fakty, tak napríklad tu je jeden fakt, keby to prešlo do druhého čítania, tak OLAF to zmetie zo stola, lebo je tu voľajaký zákon o tvorbe právnych predpisov a ten hovorí jasne, ak, proste toto je nezmysel. Vždycky musí byť zmocňovací, zmocňovacie ustanovenie v zákone a potom môže byť niečo nariadené vo vyhláške.
Teraz k tomu zámeru. Čo hovorí pán Urban, ten zámer, ja si myslím, že ten zákon, ktorý predkladáte, je zbytočný. Ja mám tiež taký istý názor, že povinné očkovanie voči covidu musí mať zmocnenie v zákone. Tu ide v prvom rade o to, že už teraz je v zákone povinné očkovanie zavedené vyslovene v § 51 ods. 1d) a 62 1a) v tomto zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ale vzhľadom na biomedicínske aspekty tohto preventívneho opatrenia samotný rozsah povinného očkovania nie je vymedzený už v zákone, ale stanovuje ho vykonávacia vyhláška 585, ktorou sa ustanovujú tie podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Teda na zmenu predmetnej vyhlášky nie je potrebné hlasovanie v parlamente. Len tu ide z toho biomedicínskeho hľadiska o to, že pokiaľ neprešla tá látka treťou fázou klinického testovania, majú len to podmienečné povolenie, tak z toho právneho hľadiska tu nevidím priestor na to, aby to bolo len vo vyhláške, ale to zmocnenie by muselo ísť do zákona. Najprv do zákona a potom do vyhlášky.
Teraz keď, k tým argumentom. Kto čítal tú analýzu, ktorú vypracovalo ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom spravodlivosti? Tam je napísané, že inštitút povinného očkovania ako záver je legitímnym nástrojom štátu za účelom ochrany verejného zdravia, avšak je ho potrebné aplikovať len v takých prípadoch, kedy takýto zásah do osobnostných práv osôb používajúcich ústavnú, ústavnoprávnu ochranu je preukázateľne spôsobilý naplniť povahu, primeranosť a účel takéhoto opatrenia štátu. Pozitíva povinného očkovania, tam je tá všeobecná povinná, očkovacia povinnosť pre určité profesie a pre najzraniteľnejšie, prevážia negatíva, t. j. povinné očkovanie prejde testom proporcionality, avšak nie pri tých, ktorí sa nemôžu očkovať zo zdravotných dôvodov, tam preváži individuálna ochrana zdravia, a zrejme ani tých, ktorí majú dostatočnú imunitu, teda nie sú rizikom pre verejné zdravie a preváži opäť individuálna ochrana ich zdravia a telesnej integrity. Tam to je jasne napísané, že kedy má prednosť alebo kedy môže byť to povinné očkovanie a kedy nie.
Veľa sa tu rozpráva o tom medicínskom hľadisku, je to – nie je to, neviem, ja nie som doktor. Vy ste doktor, viac sa v tom vyznáte. Ale na druhej strane či už veľa antivaxerov, alebo odmietačov, alebo spochybňovačov, alebo aj tých, ktorí chcú očkovanie, hovoria o svojich ústavných právach. Áno, je tu právo na súkromie. Áno, je to porušenie. Áno, ja to plne rešpektujem. Lenže ďalšie ústavné právo je tiež o ochrane verejného zdravia. To je ďalšie ústavné právo. A vždycky, keď aj na Európskom súde pre ľudské práva skúmali porušenie alebo nejaký konflikt dvoch práv ako v tomto prípade, vždycky sa robila takzvaná Alexyho vážiaca formulka. To je taký test proporcionality, že kedy ktoré právo preváži nad tým druhým, teda či ochrana jednotlivca alebo ochrana verejného zdravia, teda všetkých obyvateľov. A z ktorej, z ktorého ústavného práva možno zobrať a u ktorého pridať.
Už v minulosti bol prieskum na Ústavnom súde a v tom prípade tá Alexyho vážiaca formulka, to je intenzita zásahu a miery uspokojenia. Ten výsledok by v tomto prípade, pokiaľ to nie je po tretej fáze očkovania, tak v tomto prípade by ten výsledok na Ústavnom súde nemusel dopadnúť tak, ak by to povinné očkovanie bolo nariadené plošne. Aj závery tej analýzy hovoria niečo v tomto zmysle.
Aj Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že súčasťou práva na súkromný život je právo každého jednotlivca viesť život podľa svojich predstáv, okrem iného aj právo fyzickej osoby odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zároveň však toto právo nemož... možno obmedziť v prospech verejného záujmu na ochranu obyvateľstva pred šírením prenosných ochorení. Preto by sa musel Ústavný súd vysporiadať s mnohými faktormi, ktoré môžu nakloniť misky váh na jednu stranu, či už ochrany jednotlivca, alebo súkromný život, a na druhej strane ochranu všetkých občanov pri ochrane verejného zdravia vo verejnom záujme. Takže zbytočne to tu budeme rozoberať, ja si myslím, iná situácia by bola, ak by prešla tá očkovacia látka všetkými fázami. Aj teraz máme očkovanie proti chrípke, tuším u vybraných skupín, tuším v domovoch seniorov, kde môžme očkovať osoby nad neviem koľko rokov. Je tam, je tam niečo také vo vyhláške.
Takže len toto v krátkosti, nechcem sa viacej rozkecať.