Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
No, Marián, hlavne si popisoval zákon, ktorý už bol schválený. K tomuto terajšiemu si moc toho nepovedal. Ako naozaj už nechcem sa tiež vracať do minulosti, že akým spôsobom to bolo schválené alebo takto. Ja si myslím, že ten zámer je perfektný. Pamätáš si hádam na svoje detské časy. Boli prázdniny, vyšli sme von na ihrisko, boli sme tam pomaly do večera, na obed si došiel domov, dal si si obed a proste sme sa, proste sme boli celý čas na tom ihrisku. A toto tu tým deťom teraz chýba. Fakt majú tablet v ruke a to je ich celodenná aktivita. Že naozaj ako aj psychológovia hovoria, že postcovidové choroby, ktoré nastúpili, to sú tie choroby z toho, že sú tie deti doma. Naozaj keď im umožníme a nastavia sa tie registre správne, tak ako sa majú aj v školstve, aj ohľadom kultúry, aj ohľadom športu, tak tu môžu vyrásť talenty atď. atď. Naozaj tým deťom chýbajú tie aktivity.
Takže zámyseľ je tam dobrý, len to treba zrealizovať a nie stále kritizovať. A vláda sa snaží pomáhať aj tým školám. Však aj teraz včera či kedy vyšla tá správa, že sa tým samosprávam na tieto energie pomohlo tridsiatimi miliónmi. To, že chodia tým školám teraz tie vyššie zálohové platby, to sa odvíja od toho, že ešte nie sú energie vyregulované na budúci rok, ale tie preddávkové už chodia. Ale ja si myslím, že ono sa to všetko upraví. Tak len toľko.

Ďakujem veľmi pekne.
Tak začnem s vami, pán Kočiš. Áno, máte pravdu. Jedno je prevencia a jedno je nejaká represia. Svojím spôsobom, keď sme to schválili, ten zákon, tak sa tu nastavilo, nastavil odsek 3 do tej šesť stovky, kde sa počas určenia osobitného príjemcu prídavku k príplatku a príplatku k prídavku mesačne krátila, krátilo päťdesiatimi percentami, tak zároveň toto ustanovenie vypúšťame. Toto ustanovenie tiež napádala prezidentka, aj keď sme napísali stanovisko za ústavnoprávny výbor, ktoré išlo, že nie je to protiústavné, ale zároveň toto vyhadzujeme a to trestanie nastavujeme tým spôsobom, že aj ten správny orgán nebude mať možnosť dať do tých 331 eur pokutu od nula do 331, ale tá minimálna tam bude tých 20 eur. A to je polovička z tej sumy. To regresovanie alebo to trestanie aj európsky výbor pre sociálne práva uviedol, že v osobitnom kontexte sociálneho zabezpečenia sú tieto regresívne kroky na zabezpečenie udržania a udržateľnosti existujúcich, sociálneho zabezpečenia sú prípustné za predpokladu, že neohrozujú základný rámec vnútroštátneho systému. Ale jednoducho teraz sme to nastavili týmto spôsobom.
A čo sa týka vás, pán Viskupič, áno, máte pravdu, tento návrh zákona bol predkladaný už v lete, vtedy sa ešte o tom nehovorilo, jak pán Matovič teraz, že by sa to urobilo od nula do osemnásť, takže tento zákon tu je. Keď sa schváli, tak sa schváli a keď sa nastaví ten systém, že od nula do osemnásť sa bude vyplácať priamo a nebude to krúžkovné, tak tento zákon sa pozastaví zatiaľ.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže v krátkosti poviem niečo k osobitnej časti navrhovaných zmien. Išlo by o úpravu výšky príspevku, ktorá sa stanovuje na 60 eur za každý kalendárny mesiac od mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši piaty, päť rokov fyzického veku až po kalendárny mesiac, v ktorom dovŕši osemnásť rokov veku. V záujme zabezpečenia flexibility nakladania s príspevkom a zároveň umožniť objednávanie voľnočasových aktivít v dlhšom časovom horizonte sa navrhuje, aby sa príspevok za príslušný kalendárny mesiac pripisoval na konto dieťaťa dvanásť kalendárnych mesiacov vopred. Príspevok sa pripíše na konto dieťaťa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca. V mesiaci, v ktorom sa konto dieťaťa zriadi, sa na konto dieťaťa pripíšu príspevky za trinásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Ustanovuje sa táto výška, maximálna výška zostatku príspevku na konto dieťaťa v sume 1 000 eur.
Ďalej sa navrhuje, aby sa bezodkladne po zadaní osobných údajov do aplikácie oprávnenou osobou platiteľ sprístupnil tejto osobe prihlasovacie údaje a heslo ku kontu dieťaťa. Ak má byť oprávnenou osobou osoba, ktorá nepoberá prídavok na dieťa, platiteľ jej sprístupní prihlasovacie údaje a heslo až po preukázaní, že je oprávnenou osobou. Oprávnená osoba je povinná vyznačiť účasť dieťaťa na každej voľnočasovej aktivite, na ktorej sa dieťa zúčastnilo, a ohodnotiť jej kvalitu. Pokiaľ tak neurobí do siedmich kalendárnych dní, po uplynutí tejto lehoty nemôže nakladať s kontom dieťaťa a zároveň sa dieťa nebude môcť zúčastniť nasledujúcich voľnočasových aktivít objednaných prostredníctvom aplikácie.
Ruší sa časová viazanosť použitia príspevku 60 eur na mesiac.
Čo sa týka postihovania tej školskej dochádzky, tak v súčasnosti je postihované neplnenie si riadnej školskej dochádzky, teda to záškoláctvo, alebo iné ohrozovanie výchovy a vzdelávania či zanedbávanie starostlivosti o povinnú školskú dochádzku zo strany zákonného zástupcu dieťaťa sankciou v podobe pokuty za priestupok alebo správny delikt, a to podľa § 37 a 37a zákona 596/2003. Systém je nastavený tak, že riaditeľ školského zariadenia povinne oznamuje, že dieťa neospravedlnene vynechalo určitý počet hodín za mesiac, resp. určitý počet dní do mesiaca, tak obci, ako aj príslušnému orgánu štátnej správy. Je to tak preto, z toho dôvodu, že obec je povinná uložiť pokutu až do výšky 331 eur aj 50 centov zákonnému zástupcovi dieťaťa, ak si dieťa neplní riadne povinnú školskú dochádzku tak, že neospravedlnene vynechá viac ako 60 hodín v priebehu jedného školského roka. Týmto spôsobom je v súčasnosti postihované len záškoláctvo pri plnení si povinnej školskej dochádzky, nie však záškoláctvo pri plnení si povinného predprimárneho vzdelávania.
Okrem ukladania pokút obcou sa na základe oznámenia riaditeľa školského zariadenia alebo materskej škôlky, školy o záškoláctve dieťaťa určuje podľa zákona č. 600/2003 osobitný príjemca, ktorému sa namiesto rodiča vyplácajú prídavky na dieťa a ktorý je povinný ich použiť na výživu, výchovu a starostlivosť o dieťa. Osobitným príjemcom môže byť obec, alebo ak je to odôvodnené, aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba, napríklad komunitné centrum alebo terénni pracovníci. To sa týka aj príplatku k prídavkom na dieťa.
Nastavený systém záškoláctva pritom vôbec nerozlišuje, či ide o pravé záškoláctvo, záškoláctvo s klamaním rodičov alebo záškoláctvo s vedomím rodičov. Tento zákon o financovaní voľného času zaviedol novú sankciu, a to krátenie prídavkov na deti vrátane príplatkov k prídavkom na deti, ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín do mesiaca alebo viac ako päť dní do mesiaca v prípade povinného predprimárneho vzdelávania, aj v prípade povinného predprimárneho vzdelávania, rovnako aj v prípade, ak rodič alebo právnická osoba alebo zákonný zástupca dieťaťa iným spôsobom riadne nedbá o plnenie povinnej školskej dochádzky alebo povinného predprimárneho vzdelávania najmä pre deti, najmä ak deti neprihlási na takéto vzdelávanie. Preto je potrebné spresniť, že nová sankcia v zákone o pomoci rodinám s deťmi nie je namierená proti konkrétnej skupine obyvateľstva. Z údajov, ktoré uvádza ústredie práce, sociálnych vecí, 51 % detí, pri ktorých je na prídavku na dieťa určený osobitný príjemca z dôvodu záškoláctva, pochádza z oblastí, kde je vyššia miera zastúpenia rómskej komunity. Z uvedeného je zrejmé, že len polovica týchto detí pochádza z marginalizovanej komunity.
Záškoláctvo nie je výlučným problémom len v rómskych komunitách. Okrem toho systém krátenia dávky sa uplatňuje napríklad aj pri rodičovskom príspevku. Napriek tomu sú aj iné spôsoby, ako postihovať záškoláctvo. Aj prezidentka, ktorá systém postihovania detí a ich zákonných zástupcov formou krátenia prídavkov na deti kritizuje a považuje dokonca v rozpore s dohovorom o právach dieťaťa preto aj za protiústavný, vo svojom podaní uvádza, že štát už má vybudovaný sankčný systém prostredníctvom ukladania pokút podľa zákona o správe v školstve a bolo by tak vhodnejšie problém záškoláctva riešiť práve prostredníctvom tohto systému. Nie je to však celkom pravda, lebo súčasný systém ukladania pokút nezahŕňa aj prípady, ak zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a nepostihuje takéto zanedbávanie v situáciách, ktoré sú prepojené na určenie osobitného príjemcu podľa zákona o prídavkoch na deti.
Na druhej strane úpravami navrhovanými v zákone o správe v školstve sa tento zámer dá dosiahnuť, a to je aj predmetom úpravy návrhu zákona. Konkrétne po novom nebude postihované pokutou len ohrozovanie výchovy a vzdelávania dieťaťa či neprihlásenie dieťaťa na povinnú školskú dochádzku alebo neospravedlnené vynechanie viacej ako 60 vyučovacích hodín počas školského roka, ale tiež také isté konanie zákonného zástupcu aj vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu, pričom postihované budú aj prípady vynechania viac ako 15 hodín školského vyučovania do mesiaca a vynechanie viac ako piatich dní do mesiaca v prípade povinného predprimárneho vzdelávania.
Na rozdiel od súčasnosti bude pokutu za takéto porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona možné uložiť aj opakovane, t. j. aj každý mesiac a spodná hranica pokuty nebude nula eur, ale najmenej 20 eur, čo zodpovedá polovici sumy prídavkov na dieťa navýšenej od 1. 1. 2023 podľa zákona o pomoci rodinám s deťmi. Keďže zákonný zástupca dieťaťa môže byť okrem prídavku na dieťa aj príjemcom príplatku k prídavku na dieťa, sankcia by v prípade poberania oboch sociálnych dávok mala byť vyššia ako 20 eur, čo sa ponecháva na zváženie správnemu orgánu, ktorý bude sankciu ukladať.
Takže toľko asi tak v krátkosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže v krátkosti uvediem návrh zákona a potom sa prihlásim do rozpravy ako prvý, kde poviem o tom niečo viac podrobnejšie. Takže navrhujeme zmeniť a doplniť zákon 232/2022 o financovaní voľného času dieťaťa.
Cieľom návrhu zákona je spresniť niektoré ustanovenia zákona o financovaní voľného času dieťaťa z dôvodu zmeny vybraných parametrov tak, aby celý mechanizmus bol efektívnejší a prístupnejší pre všetkých užívateľov, a to pre oprávnené osoby aj poskytovateľov voľnočasových aktivít. Medzi tieto úpravy patrí predovšetkým zmena limitu čerpania z časového na nominálny, t. j. na konte dieťaťa môže byť maximálna suma 1 000 eur. Ďalej, zrušenie časovej viazanosti použitia príspevku 60 eur na mesiac; predĺženie periodicity potvrdzovania účasti dieťaťa na voľnočasovej aktivite a jej hodnotenie z jedného na sedem kalendárnych dní; nastaviť vhodnejší postup postihovania záškoláctva žiakov pri plnení povinnej školskej dochádzky a detí pri plnení povinného predprimárneho vzdelávania prostredníctvom sankcií za priestupky a správne delikty, čo je už aj v súčasnosti spôsob, akým je do určitej miery riešená táto problematika aj v zákone 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve; a vypustiť § 8 ods. 3 zo zákona č. 600/2003 o prídavku na dieťa, ktorý je v súčasnosti namietaný aj prezidentkou Slovenskej republiky pre možnú protiústavnosť v konaní vedenom na Ústavnom súde pod spisovou značkou RVP-1640/2022.
Pán predsedajúci, skončil som. Potom sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže dostávame sa k tomu § 363, čo je možno Achillovou pätou aj tejto koalície. V programovom vyhlásení vlády sme problematiku § 363 zadefinovali tým spôsobom, že preskúmame možnosti zúženia § 363. Ako už iste všetci viete, s kolegom Vetrákom sme predložili návrh tohto zákona, teda novelizácie tohto ustanovenia, okrem toho sú tu ďalšie dve novelizácie z dielne SaS a z dielne, tuším, pána Valášeka. Tie idú ešte ďalej, ale musíme sa pozrieť na politickú realitu aká je, a z toho dôvodu, nakoľko tu boli nejaké určité prísľuby, sme spravili taký návrh zákona, ktorý je, jak sa hovorí, najmiernejší a vracia sa, vracia sa pred rok 2015. Vysvetlím vám teraz genézu, akým spôsobom sa tento § 363, ustanovenie § 363 dostal do Trestného poriadku.
V minulosti to bolo tak, že zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko je to zaradené medzi mimoriadne opravné prostriedky, bol do právneho poriadku implementovaný zákonom 301/2005 za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy Najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákon o rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. To bolo, keď bola tá 141 zo 61.
Jak sa schvaľoval tento zákon 301/2005, tak už podľa dôvodovej správy k tomuto Trestnému poriadku bol zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku, v Trestnom poriadku spočíval v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, to znamená na disciplinárne konanie alebo na priestupok, a vec bola v prípravnom konaní postúpená teda inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečné zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Teda tento mimoriadny opravný prostriedok bol zavedený do právneho poriadku z toho dôvodu, že keď sa nejaké veci niekde na okrese alebo na kraji, jak sa hovorí, stopia, že sa to dá na priestupok alebo že sa to zastaví, tak aby mohol ten generálny prokurátor zasiahnuť.
Podrobnosti o postupe pri zrušení týchto právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol upravený príkazom generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento príkaz explicitne neuvádzal uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť.
To sa zmenilo až vydaním nového príkazu č. 3/2012 z 29. februára 2012, ktorým sa menil a dopĺňal príkaz generálneho prokurátora 4/2006 o postupe prokurátorov, kde sa vložilo za písm. g) písm. h), ktoré znie, že aj podľa § 206 Trestného poriadku o vznesení obvinenia, takže vtedy sa priamo dalo do príkazu generálneho prokurátora, že aj uznesenia o vznesení obvinenia možno preskúmavať. Zároveň sa za čl. 7, do čl. 7 za ods. 3 vložil nový ods. 4, ktorý znie: V čase konania podľa § 363 Trestného poriadku nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v piatom diele, druhej hlavy časti Trestného poriadku ani podať obžalobu. K možnosti generálneho prokurátora využiť postup podľa § 363 Trestného poriadku sa vyjadroval aj Ústavný súd vo svojom uznesení 2 US 494/2014 z 22. augusta 2014. Tento nález však nezohľadňuje pôvodné uznesenie Trestného poriadku, kde v § 363 bola pridaná aj druhá veta v tomto znení, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Ústavný súd tam konštatuje, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor preskúmal na základe návrhu obvineného na postup podľa § 363 Trestného poriadku zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal.
To bolo vo vzťahu vtedy k platnému zneniu zákona k celkovej možnosti generálneho prokurátora využívať tento opravný prostriedok. Pri uznesení o vznesení obvinenia Ústavný súd uvádza, že navyše využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa javí Ústavnému súdu ako otázna. Ústavný súd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasledujúce Trestného poriadku zo znenia ktorého výslovne nevyplýva proti ktorým rozhodnutiam je ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami.
Takýto výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k § 363, v ktorej sa uvádza, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo v ktorom, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Uznesenie o vznesení obvinenia je rozhodnutím, ktorým sa začína trestné konanie proti určitej osobe, nie je to rozhodnutie vo veci samej.
V tejto súvislosti možno uviesť podobnú právnu úpravu v Českej republike podľa § 174a Trestního řádu môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné uznesenie nižšieho štátneho zástupcu o zastavení trestného stíhania o postúpení veci.
Novelou Trestného poriadku 401/2015 však bola odstránená druhá veta z § 363 ods. 1. Dôvodová správa k tomuto kroku uvádza, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutia procesné, medzitímne, meritórne prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme že za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, respektíve jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Nie je preto podľa nášho názoru možné, aby obsah preniesol priamo aj na znenie a aplikáciu súčasného § 363. Napriek tomu Ústavný súd argumentáciu z tohto nálezu a teda spochybnenie využitia mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia uvádza aj vo svojich uzneseniach aj v čase po prijatí tejto novely Trestného poriadku, napríklad v uzneseniach ÚS SR 1 ÚS 756/2016 alebo v uznesení ÚS SR 4 ÚS 612/2018.
Čo sa týka zákazu vydávania negatívnych pokynov, v zmysle § 6 ods. 8 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor môže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodával návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba, teda nemôže, nemôže, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Táto úprava priniesla v roku 2011 tzv. zrušenie možnosti negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora. Toto prijala Radičovej vláda, ktorá mala zamedziť, aby sa na najvyšších poschodiach prokuratúry zametali kauzy pod koberec. Na Generálnej prokuratúre vzápätí našli spôsob, ako túto novelu v podstate negovať. Vtedajší prvý námestník Vladislav Tichý, ktorý v neprítomnosti vykonával funkciu generálneho prokurátora, vydal nový príkaz o mimoriadnych opravných prostriedkoch, medzi prokurátormi známy ako 363, a do neho doplnil, že generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Generálna prokuratúra dala podanie na Ústavný súd na preskúmanie ústavnosti tohto ustanovenia, pretože podľa ich názoru, popiera princíp hierarchického usporiadania a systému organizácie riadenia a kontroly práce na prokuratúre.
Ústavný súd v náleze PL. ÚS 105/2011 uvádza, že napadnutá právna úprava nevytvára stav v rámci, ktorého nemožno korigovať rozhodnutie podriadeného prokurátora, táto možnosť zostáva zachovaná aj naďalej s tým rozdielom, že dochádza k obmedzeniu možnosti uložiť prokurátorovi povinnosť nevykonať niektoré úkony, napríklad nezačať trestné stíhanie, nevzniesť obvinenie alebo vykonať niektoré úkony, teda postúpiť vec na prejednanie inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie. Takéto pokyny by sa mohli priečiť právnemu názoru a presvedčeniu prokurátora a založiť vnútorný konflikt vo vzťahu k osobnej zodpovednosti prokurátora za iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri plnení svojich povinností.
Zákonná úprava však súčasne bezprostredne nadriadenému prokurátorovi zachová právo vykonať úkony vymedzené v § 6 ods. 8 a 9 zákona o prokuratúre namiesto podriadeného prokurátora, a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zákonodarcom zvolený model posilňuje podľa Ústavného súdu integritu vedomia a svedomia prokurátora príslušného vo veci konať pri uplatňovaní ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. To dotvára systém záruk pred potenciálne nezákonným alebo nenáležitým zasahovaním do činnosti prokurátorov v jednotlivých veciach, pričom nepredstavuje ani popretie princípu, podľa ktorého v štruktúre orgánov prokurátori, pôsobia prokurátori vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, umožňuje totiž zvrátiť potenciálne nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie či postup prokurátora bezprostredne nadriadeným prokurátorom.
Keď si pozrieme správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti, tak konštatuje, že z riadiacej a kontrolnej činnosti Generálnej prokuratúry, ale aj krajských prokurátorov možno trend neustáleho skvalitňovania prokurátorského dozoru odôvodní v kontexte s nárastom kvalifikovaných návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní postupom podľa 363, najmä rozhodnutí o vznesení obvinenia. Boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využili mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmavania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Uvažovali sme nad troma variantami, ideálna by bola taká, aká je aj v Českej republike. My sme išli tým druhým variantom, že ten stav sme dostali pred rok 2015, a ešte ďalší variant by mohol byť, že keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok, tak už z princípu to je potrebné zaradiť do tej kategórie, že boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky. Vznesenie obvinenia je len jedna fáza celého trestného konania od predprípravného až po právoplatné odsúdenie páchateľa. Aj vtedy by nebola v zákone možnosť použitia 363, aj keď by nebola v zákone možnosť použitia § 363, tak aj po vznesení obvinenia je vždy možnosť trestné stíhanie zastaviť, je možnosť, aby súd neprijal obžalobu, je možnosť oslobodiť páchateľa. Takže aj táto, aj toto je jedna z možností, ja sa teším na debatu a v prípade, že to prejde do druhého čítania a prešli by aj iné návrhy na úpravu 363, tak som otvorený diskusii a môžme sa o tom odborne pobaviť, či už s akademickou obcou, s advokátskou obcou, prokurátorskou, alebo aj tu v parlamente s poslancami, ktorý variant by bol najideálnejší, ale naozaj zabráňme tomu, aby sa to nevyužívalo ako riadny opravný prostriedok, lebo 363, teda vznesenie obvinenia nie je konečná, nie je konečná v trestnom konaní a nemôže to byť zneužívané ako riadny opravný prostriedok ďalšieho stupňa.
Tak keď chceme byť takí, tak, tak zaveďme ďalšie dva odvolacie inštitúty, dajme, že ešte je aj Najvyšší súd nech preskúma vznesenie obvinenia, dajme tam nech verejný ochranca práv to ešte preskúma, no proste musí to mať nejaké tie limity. Áno, uznávam, vznesenie obvinenia je zásah do práv konkrétnej osoby, ale mal by byť používaný ako mimoriadny opravný prostriedok. Takže buď zvoľme nejaký variant, že preberieme nejaké dovolacie dôvody a len v tých prípadoch sa bude používať, alebo tu bude stále táto debata otvorená a nebude to mať konca kraja. Takže hovorím, zvolili sme najmiernejšiu verziu a som otvorený debate.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže v krátkosti, len dám úvodné slovo, dopĺňame návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 v znení neskorších predpisov, teda Trestný poriadok. Cieľom návrhu zákona je napomôcť obnove dôvery v právny štát úpravou ustanovenia § 363 Trestného poriadku tak, aby jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor Slovenskej republiky. Viac poviem potom v rozprave, aby ste mali možnosť reagovať.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Eštok, budem reagovať na vás, ale začnem tým, pani Laššáková, čo ste povedali, že veru ťažko sa počúva... (Reakcia z pléna.) Nie. Vy ste povedali, že veru ťažko sa počúva úpadok slušnosti. To ste mysleli ten prejav pána kolegu Eštoka? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kyselica nemôžete reagovať na, iba na predrečníka.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
To ste mysleli. Áno, hovorím o pánovi Eštokovi. Ten prejav, však to bola samá stoka, psychopat, vedrá špiny, choré, šialenci, Matovičove ovce a ja neviem čo. To je naozaj ten úpadok slušnosti v parlamente. Nie. To je o tom, čo hovorí pán Šutaj Eštok. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec Jarjabek, nechajte pána poslanca.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
A teraz áno, presne tak. Toto bol prejav? Prejav politika? Počuli ste niekedy, že by sme tu my rozprávali o vás, že ste, ja neviem, korunný Princ Bajaja HLAS-u, že už len kvetované elasťáky vám chýbajú alebo bavlnené kamašle? Však kde sme sa to dostali?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 12. septembra 2022.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, páni poslanci, poslankyne, mám tu jeden pozmeňujúci návrh kratučký.
Ide o to... ide o to, že máme tu tri kategórie: S, P a CIT. Máme to najzákladnejšie S, sú dve výnimky. Čiže toto S dostane automaticky osoba, ktorá získala vzdelanie v študijnom odbore v oblasti bezpečnostných služieb a zároveň vykonávala najmenej prax, najmenej päťročnú bezpečnostnú prax v ozbrojených bezpečnostných zboroch.
Dopĺňame tam ďalšiu výnimku. Ide o to, že ide o osobu s 15-ročnou praxou príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru, ktorá je dostatočným predpokladom na dosiahnutie praktických zručností pre výkon fyzickej ochrany a pátrania v zmysle oprávnení a povinností vyplývajúcich z odbornej spôsobilosti typu S, keďže každý takýto príslušník musí priebežne počas trvania služobného pomeru absolvovať špecializovanú prípravu pozostávajúcu z previerok telesnej, služobnej, streleckej prípravy, použitia donucovacích prostriedkov a tak ďalej.
Takže prečítam v krátkosti ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, Jany Majorovej Garstkovej a Marcela Mihalika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (tlač 974).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 19 ods. 3 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "ak bola príslušníkom ozbrojeného bezpečnostného zboru najmenej 15 rokov"."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Nový bod nadobudne účinnosť 1. augusta 2022, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti v čl. II.
Ďakujem, skončil som.