Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže dostávame sa k tomu § 363, čo je možno Achillovou pätou aj tejto koalície. V programovom vyhlásení vlády sme problematiku § 363 zadefinovali tým spôsobom, že preskúmame možnosti zúženia § 363. Ako už iste všetci viete, s kolegom Vetrákom sme predložili návrh tohto zákona, teda novelizácie tohto ustanovenia, okrem toho sú tu ďalšie dve novelizácie z dielne SaS a z dielne, tuším, pána Valášeka....
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže dostávame sa k tomu § 363, čo je možno Achillovou pätou aj tejto koalície. V programovom vyhlásení vlády sme problematiku § 363 zadefinovali tým spôsobom, že preskúmame možnosti zúženia § 363. Ako už iste všetci viete, s kolegom Vetrákom sme predložili návrh tohto zákona, teda novelizácie tohto ustanovenia, okrem toho sú tu ďalšie dve novelizácie z dielne SaS a z dielne, tuším, pána Valášeka. Tie idú ešte ďalej, ale musíme sa pozrieť na politickú realitu aká je, a z toho dôvodu, nakoľko tu boli nejaké určité prísľuby, sme spravili taký návrh zákona, ktorý je, jak sa hovorí, najmiernejší a vracia sa, vracia sa pred rok 2015. Vysvetlím vám teraz genézu, akým spôsobom sa tento § 363, ustanovenie § 363 dostal do Trestného poriadku.
V minulosti to bolo tak, že zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok, nakoľko je to zaradené medzi mimoriadne opravné prostriedky, bol do právneho poriadku implementovaný zákonom 301/2005 za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy Najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákon o rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. To bolo, keď bola tá 141 zo 61.
Jak sa schvaľoval tento zákon 301/2005, tak už podľa dôvodovej správy k tomuto Trestnému poriadku bol zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku, v Trestnom poriadku spočíval v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, to znamená na disciplinárne konanie alebo na priestupok, a vec bola v prípravnom konaní postúpená teda inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečné zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Teda tento mimoriadny opravný prostriedok bol zavedený do právneho poriadku z toho dôvodu, že keď sa nejaké veci niekde na okrese alebo na kraji, jak sa hovorí, stopia, že sa to dá na priestupok alebo že sa to zastaví, tak aby mohol ten generálny prokurátor zasiahnuť.
Podrobnosti o postupe pri zrušení týchto právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol upravený príkazom generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento príkaz explicitne neuvádzal uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť.
To sa zmenilo až vydaním nového príkazu č. 3/2012 z 29. februára 2012, ktorým sa menil a dopĺňal príkaz generálneho prokurátora 4/2006 o postupe prokurátorov, kde sa vložilo za písm. g) písm. h), ktoré znie, že aj podľa § 206 Trestného poriadku o vznesení obvinenia, takže vtedy sa priamo dalo do príkazu generálneho prokurátora, že aj uznesenia o vznesení obvinenia možno preskúmavať. Zároveň sa za čl. 7, do čl. 7 za ods. 3 vložil nový ods. 4, ktorý znie: V čase konania podľa § 363 Trestného poriadku nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v piatom diele, druhej hlavy časti Trestného poriadku ani podať obžalobu. K možnosti generálneho prokurátora využiť postup podľa § 363 Trestného poriadku sa vyjadroval aj Ústavný súd vo svojom uznesení 2 US 494/2014 z 22. augusta 2014. Tento nález však nezohľadňuje pôvodné uznesenie Trestného poriadku, kde v § 363 bola pridaná aj druhá veta v tomto znení, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Ústavný súd tam konštatuje, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor preskúmal na základe návrhu obvineného na postup podľa § 363 Trestného poriadku zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal.
To bolo vo vzťahu vtedy k platnému zneniu zákona k celkovej možnosti generálneho prokurátora využívať tento opravný prostriedok. Pri uznesení o vznesení obvinenia Ústavný súd uvádza, že navyše využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa javí Ústavnému súdu ako otázna. Ústavný súd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasledujúce Trestného poriadku zo znenia ktorého výslovne nevyplýva proti ktorým rozhodnutiam je ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami.
Takýto výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k § 363, v ktorej sa uvádza, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo v ktorom, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Uznesenie o vznesení obvinenia je rozhodnutím, ktorým sa začína trestné konanie proti určitej osobe, nie je to rozhodnutie vo veci samej.
V tejto súvislosti možno uviesť podobnú právnu úpravu v Českej republike podľa § 174a Trestního řádu môže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné uznesenie nižšieho štátneho zástupcu o zastavení trestného stíhania o postúpení veci.
Novelou Trestného poriadku 401/2015 však bola odstránená druhá veta z § 363 ods. 1. Dôvodová správa k tomuto kroku uvádza, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutia procesné, medzitímne, meritórne prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme že za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, respektíve jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Nie je preto podľa nášho názoru možné, aby obsah preniesol priamo aj na znenie a aplikáciu súčasného § 363. Napriek tomu Ústavný súd argumentáciu z tohto nálezu a teda spochybnenie využitia mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia uvádza aj vo svojich uzneseniach aj v čase po prijatí tejto novely Trestného poriadku, napríklad v uzneseniach ÚS SR 1 ÚS 756/2016 alebo v uznesení ÚS SR 4 ÚS 612/2018.
Čo sa týka zákazu vydávania negatívnych pokynov, v zmysle § 6 ods. 8 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor môže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodával návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba, teda nemôže, nemôže, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Táto úprava priniesla v roku 2011 tzv. zrušenie možnosti negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora. Toto prijala Radičovej vláda, ktorá mala zamedziť, aby sa na najvyšších poschodiach prokuratúry zametali kauzy pod koberec. Na Generálnej prokuratúre vzápätí našli spôsob, ako túto novelu v podstate negovať. Vtedajší prvý námestník Vladislav Tichý, ktorý v neprítomnosti vykonával funkciu generálneho prokurátora, vydal nový príkaz o mimoriadnych opravných prostriedkoch, medzi prokurátormi známy ako 363, a do neho doplnil, že generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Generálna prokuratúra dala podanie na Ústavný súd na preskúmanie ústavnosti tohto ustanovenia, pretože podľa ich názoru, popiera princíp hierarchického usporiadania a systému organizácie riadenia a kontroly práce na prokuratúre.
Ústavný súd v náleze PL. ÚS 105/2011 uvádza, že napadnutá právna úprava nevytvára stav v rámci, ktorého nemožno korigovať rozhodnutie podriadeného prokurátora, táto možnosť zostáva zachovaná aj naďalej s tým rozdielom, že dochádza k obmedzeniu možnosti uložiť prokurátorovi povinnosť nevykonať niektoré úkony, napríklad nezačať trestné stíhanie, nevzniesť obvinenie alebo vykonať niektoré úkony, teda postúpiť vec na prejednanie inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie. Takéto pokyny by sa mohli priečiť právnemu názoru a presvedčeniu prokurátora a založiť vnútorný konflikt vo vzťahu k osobnej zodpovednosti prokurátora za iniciatívny, spravodlivý a nestranný postup pri plnení svojich povinností.
Zákonná úprava však súčasne bezprostredne nadriadenému prokurátorovi zachová právo vykonať úkony vymedzené v § 6 ods. 8 a 9 zákona o prokuratúre namiesto podriadeného prokurátora, a to vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zákonodarcom zvolený model posilňuje podľa Ústavného súdu integritu vedomia a svedomia prokurátora príslušného vo veci konať pri uplatňovaní ústavy, ústavných zákonov, zákonov, medzinárodných zmlúv a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. To dotvára systém záruk pred potenciálne nezákonným alebo nenáležitým zasahovaním do činnosti prokurátorov v jednotlivých veciach, pričom nepredstavuje ani popretie princípu, podľa ktorého v štruktúre orgánov prokurátori, pôsobia prokurátori vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, umožňuje totiž zvrátiť potenciálne nesprávne, resp. nezákonné rozhodnutie či postup prokurátora bezprostredne nadriadeným prokurátorom.
Keď si pozrieme správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti, tak konštatuje, že z riadiacej a kontrolnej činnosti Generálnej prokuratúry, ale aj krajských prokurátorov možno trend neustáleho skvalitňovania prokurátorského dozoru odôvodní v kontexte s nárastom kvalifikovaných návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní postupom podľa 363, najmä rozhodnutí o vznesení obvinenia. Boli zaznamenané prípady zneužívania tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využili mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok, a to iba za účelom účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmavania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Uvažovali sme nad troma variantami, ideálna by bola taká, aká je aj v Českej republike. My sme išli tým druhým variantom, že ten stav sme dostali pred rok 2015, a ešte ďalší variant by mohol byť, že keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok, tak už z princípu to je potrebné zaradiť do tej kategórie, že boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky. Vznesenie obvinenia je len jedna fáza celého trestného konania od predprípravného až po právoplatné odsúdenie páchateľa. Aj vtedy by nebola v zákone možnosť použitia 363, aj keď by nebola v zákone možnosť použitia § 363, tak aj po vznesení obvinenia je vždy možnosť trestné stíhanie zastaviť, je možnosť, aby súd neprijal obžalobu, je možnosť oslobodiť páchateľa. Takže aj táto, aj toto je jedna z možností, ja sa teším na debatu a v prípade, že to prejde do druhého čítania a prešli by aj iné návrhy na úpravu 363, tak som otvorený diskusii a môžme sa o tom odborne pobaviť, či už s akademickou obcou, s advokátskou obcou, prokurátorskou, alebo aj tu v parlamente s poslancami, ktorý variant by bol najideálnejší, ale naozaj zabráňme tomu, aby sa to nevyužívalo ako riadny opravný prostriedok, lebo 363, teda vznesenie obvinenia nie je konečná, nie je konečná v trestnom konaní a nemôže to byť zneužívané ako riadny opravný prostriedok ďalšieho stupňa.
Tak keď chceme byť takí, tak, tak zaveďme ďalšie dva odvolacie inštitúty, dajme, že ešte je aj Najvyšší súd nech preskúma vznesenie obvinenia, dajme tam nech verejný ochranca práv to ešte preskúma, no proste musí to mať nejaké tie limity. Áno, uznávam, vznesenie obvinenia je zásah do práv konkrétnej osoby, ale mal by byť používaný ako mimoriadny opravný prostriedok. Takže buď zvoľme nejaký variant, že preberieme nejaké dovolacie dôvody a len v tých prípadoch sa bude používať, alebo tu bude stále táto debata otvorená a nebude to mať konca kraja. Takže hovorím, zvolili sme najmiernejšiu verziu a som otvorený debate.
Ďakujem.
Skryt prepis