Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegynka Pleštinská, ďakujem za milé slová a určite áno, budeme sa venovať aj, aj takýmto veciam, čo si spomínala, takže máme na to štyri roky. Verím, že sa nám to podarí.
Pán kolega Faič, začnem asi, áno, stanovili sme si ambiciózne ciele, áno, nie všade sú dátumy, ale myslím si, že budú nás hodnotiť voliči, občania a budeme sa musieť snažiť, aby sme v ich hodnotení takto o štyri roky obstáli.
A čo sa týka reformy samosprávy, súhlasím. Samospráva sa nedá reformovať len na úrovni samosprávy, musí to byť na úrovni celej verejnej správy, celého centrálneho riadenia štátu. A áno, dá sa len súhlasiť, komplexný audit a trikrát, trikrát merať, potom raz rezať. Takže áno.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov ku finančnej a hospodárskej časti programového vyhlásenia vlády.
Verejné financie a hospodárstvo sú spojené nádoby. Tak ako bez funkčného a konkurencieschopného hospodárstva nemôžu byť zdravé verejné financie, rovnako bez správnych rozhodnutí v oblasti verejných financií sa nebude ekonomika rozvíjať. Kríza spôsobená koronavírusom, ale aj touto krízou prekryté ukončenie hospodárskeho cyklu nám spoločne pripravilo obrovskú výzvu. Výzvu, o ktorú nikto z nás nestál. Výzvu, ktorá nás všetkých postavila pred náročnú prekážku. Túto prekážku musíme prekonať, ak sa chceme dostať čo i len do prvého levelu.
Viackrát v tejto sále odznelo, že programové vyhlásenie nereflektuje aktuálnu situáciu s koronavírusom. Nie je to pravda. Napríklad hneď prvé odstavce kapitoly Verejné financie pojednávajú o aktuálnej situácii. Dovolím si zacitovať: "S ohľadom na zhoršený ekonomický výhľad z dôvodu boja proti COVID-19 sú najbližšou prioritou vlády Slovenskej republiky krátkodobé a cielené opatrenia na pomoc ohrozeným skupinám podnikov, zamestnancov, živnostníkov", resp. samostatne zárobkovo činných osôb. "Budeme naďalej veľmi operatívne reagovať na nový vývoj. V úvodnej fáze sa zameriame hlavne na hotovostnú výpomoc a úvery so štátnou garanciou pre podnikateľov aj pre občanov. Po stabilizačnej fáze sa zameriame na opatrenia na obnovenie hospodárskeho rastu. Opatrenia pôjdu ruka v ruke s posilnením udržateľnosti verejných financií v krátkodobom aj dlhodobom horizonte." Práve udržateľnosť verejných financií je "základom pre ekonomickú stabilitu a udržateľný ekonomický rast a rozvoj".
Rovnako aj kapitola programového vyhlásenia vlády venujúca sa hospodárstvu uvádza: "Budeme napomáhať štrukturálnym zmenám, ktoré budú potrebné, aby sa slovenská ekonomika adaptovala na novú situáciu po odznení krízy, ktorú vyvolala celosvetová pandémia a s ňou súvisiace opatrenia. Všeobecne bude prioritou vlády Slovenskej republiky podpora väčšej diverzifikácie slovenského hospodárstva. Vláda (SR) bude vytvárať priestor a podmienky na podporu inovácií v oblastiach, ktoré pomôžu nielen zmierniť dopady súčasnej krízy, ale v budúcnosti pomôžu obdobným situáciám predchádzať."
Slovensko dlhé roky pokračovalo v konvergencii, teda postupnom dobiehaní ekonomickej úrovne pôvodných členov Európskej únie. Tento proces sa však v posledných rokoch zastavil. Pokračovanie v konvergenčnom procese slovenskej ekonomiky potrebuje nový impulz. Práve aktuálna koronakríza môže a musí byť týmto novým impulzom. Slovenská ekonomika sa dostáva do kľúčovej fázy, v ktorej je nevyhnutné naštartovať rast založený na zvyšovaní produktivity výrobných faktorov. Do tohto procesu okrem iných musíme zapojiť aj existujúce piliere našej ekonomiky, ako je automobilový sektor a jeho najbližší dodávateľský reťazec.
Budeme vytvárať priaznivé podmienky pre podnikanie, podnikateľské prostredie s jednoduchými zákonmi a nízkym administratívnym, finančným a regulačným zaťažením pre všetkých a zásadným zjednodušením daňového a odvodového systému.
Budeme vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj malých, stredných i veľkých podnikov. Pri tvorbe legislatívy a politík bude vláda prihliadať na záujmy mikro, malých, stredných a stredných podnikov a budeme uplatňovať princíp "najprv mysli v malom".
Takisto zvýšime atraktívnosť podnikania, najmä pre mladých ľudí, a to zjednodušením štartu podnikania a takisto zavedením jednotného daňovo-odvodového paušálu pre živnostníkov a pre malé podniky.
Zavedieme univerzálnu voľnú živnosť, ktorá vytvorí jednoduchšie a priaznivejšie podmienky pre efektívny rozvoj rodinného podnikania, podnikania mladých či podnikania žien alebo seniorov.
Takisto uskutočníme komplexný audit poplatkového zaťaženia podnikania. Za posledné roky veľmi narástlo zaťaženie podnikateľov poplatkami do rôznych fondov. Je potrebné sprehľadniť systém poplatkov a prehodnotiť ich tak, aby boli primerané, zmysluplné a vyberali sa len v odôvodnených prípadoch.
Tiež urobíme audit všetkých hlásení a výkazov vyžadovaných štátom. Množstvo údajov, ktoré štát požaduje, je duplicitných alebo sa ich výsledok v dostatočnej miere nevyužíva. Rôzne typy výkazov, štatistických zisťovaní vytvárajú zbytočnú a neprimeranú administratívnu záťaž. Po dôslednom audite ich zjednodušíme a znížime ich počet.
Takisto vykonáme revíziu trhového dohľadu, pričom jednoznačne vymedzíme pôsobnosť jednotlivých dozorných orgánov tak, aby sa odstránili aj prípadné negatívne kompetenčné konflikty. Nové nastavenie vytvorí podmienky pre koordináciu dozorných orgánov a zároveň umožní, aby dozor prioritne smerovali na komplexné oblasti.
Ďalším, ďalšie veci, ktoré pomôžu našej ekonomike. Zavedieme povinnosť predkladateľov nových regulácií v prvej fáze nezvyšovať a následne znižovať regulačné zaťaženie v ich kompetencii. S účinnosťou od 1. 1. 2021 vláda zavedie princíp one-in, one-out a s účinnosťou od 1. 1. 2022 princíp one-in, two-out. Každá novozavádzaná regulácia v oblasti hospodárskej politiky bude musieť mať vyčíslený finančný vplyv nárastu administratívnej záťaže na podniky aj občanov a zároveň navrhnutý ekvivalentný pokles, resp. dvojnásobný pokles administratívnej záťaže. Cieľom je, cieľom je systémovým spôsobom zastaviť nárast a následne dosiahnuť znižovanie regulačných povinností s akcentom na ex post hodnotenie ich účelnosti a opodstatnenosti a to vo všetkých sektoroch. Takto po vzore viacerých krajín docielime zníženie administratívnej záťaže, ktorá dnes výrazne brzdí slovenskú ekonomiku.
A v tomto momente sa zasa vrátim do kapitoly verejných financií. Úlohou verejných financií je efektívne spravovať disponibilné zdroje, ergo financie, ktorých sa museli formou daní a odvodov vzdať všetky subjekty, subjekty v ekonomike. Aj z tohto dôvodu zabezpečíme fungujúce trojročné rozpočtovanie a zlepšenie proticyklickej funkcie verejných financií. Teda aby sme v dobrých časoch dokázali výrazne šetriť a v zlých časoch dokázali výrazne pomáhať ekonomike.
Zavedieme záväzné rozpočtové pravidlá na strednodobom horizonte prostredníctvom výdavkových stropov. Presadíme jasné pravidlá na tvorbu a použitie rezerv a zohľadnenie budúcich záväzkov pri významných rozhodnutiach. Vláda Slovenskej republiky takisto posilní rozpočtovanie orientované na výsledky a informovanie o cieľoch verejných politík. Sfunkčníme programové rozpočtovanie. Stanovíme výsledkové ciele pri jednotlivé ministerstvá v rozpočte verejnej správy a budeme ich pravidelne verejne hodnotiť. Zanalyzujeme doterajšie fungovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a v spolupráci s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť predložíme návrhy potrebné na jeho zlepšenie.
Takisto – a tu sa budeme aj naväzovať trochu na minulú vládu – významne posilníme úlohu hodnoty za peniaze v rozpočtovom procese; opatrenia revízií výdavkov vrátane možných presunov financií medzi jednotlivými kapitolami schválené vládou budú zohľadnené v návrhu rozpočtu a vo výdavkových limitoch. Závery revízie výdavkov vrátane návrhov úsporných a hodnotových opatrení budú verejne prezentované a diskutované, ale hlavne sa – na rozdiel od minulosti – dostanú aj do praxe, nielen na papiere. Ak totiž dokážeme efektívne využiť každé jedno dostupné euro vo verejných rozpočtoch, bude možné splniť maximum úloh z programového vyhlásenia.
Z pléna tiež padali výčitky, že programové vyhlásenie je príliš dlhé. S týmto tvrdením však môžem súhlasiť len do tej miery, že dlhší dokument nie je automaticky lepší ako kratší. Nie je však možné povedať, že dlhší dokument je automaticky horší.
Programové vyhlásenie je vízia. Je to vyjadrenie ambícií našej vlády, je to náčrt, ako si predstavujeme Slovensko o štyri roky. Ambície sú dôležité. Je dôležité mať stanovené ambiciózne ciele, pretože práve súťažou medzi konkurenčnými cieľmi je možné dosiahnuť maximálnu efektívnosť využitia verejných zdrojov.
Takže áno, je pravdepodobné, že sa nám do konca volebného obdobia nepodarí splniť 100 % cieľov z programového vyhlásenia. Ak by to tak bolo, boli by sme, myslím si, najúspešnejšou vládou slnečnej sústavy a v najbližšom priľahlom vesmíre. Čakajú nás však štyri roky práce, úsilia a prekonávania prekážok, aby sme si mohli o štyri roky povedať, že Slovensko sa stalo krajinou, kde sa oplatí študovať, pracovať, podnikať a žiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo dňa 28. apríla 2020, nová voľba IV - opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo v opakovanej novej voľbe IV vydaných a poslanci si osobne prevzali 138 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 138 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady zistili, spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 138 odovzdaných hlasovacích lístkov bol jeden neplatný a 137 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za pána Mariana Kotlebu hlasovalo: za 58 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov,
- za pána Radovana Slobodu hlasovalo: za 75 poslancov, proti hlasovalo 50, zdržalo sa 12 poslancov.
Na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvolený pán poslanec Radovan Sloboda.

Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča (potlesk) oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky. (Doznievanie potlesku.)

Ďakujem pekne. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo dňa 23. apríla 2020 ako nová voľba IV.

Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bolo v novej voľbe IV vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 138 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Mariana Kotlebu hlasovalo za 62 poslancov, proti 66, zdržalo sa hlasovania 10 poslancov.
- za pána Radovana Slobodu hlasovalo za 71 poslancov, proti 52, zdržalo sa 15.
Na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nebol zvolený žiaden z navrhovaných kandidátov. Keďže predseda Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba, ktorej termín bude určený neskôr.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktoré sa konalo 23. apríla 2020.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 133 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za Augustína Hambáleka hlasovalo za 0, proti 72, zdržalo sa 61,
- za Radovana Hrádeka hlasovalo za 12, proti 71, zdržalo sa 50,
- za pani Vladimíru Klimentovú za 0, proti 71, zdržalo sa 62,
- za pána Jána Knappa hlasovalo za 31, proti 58, zdržalo sa 44,
- za pána Jiřího Kubáčeka hlasovalo za 0, proti 71, zdržalo sa 62,
- za pána Karola Kubelu za 0, proti 71, zdržalo sa 62,
- za pána Mareka Mališa za 1, proti 68, zdržalo sa 64,
- za Radovana Ondrejku za 0, proti 69, zdržalo sa 64,
- za pána Ladislava Orosza za 85, proti 15, zdržalo sa 33,
- za pani Janku Piskovú za 0, proti 70, zdržalo sa 63,
- za pána Jaroslava Rybanského za 1, proti 70, zdržalo sa 62,
- za pána Miroslava Sopka za 2, proti 67, zdržalo sa 64,
- za pána Juraja Vačoka za 0, proti 70, zdržalo sa 63 a
- za pána Petra Zoľáka za 0, proti 72, zdržalo sa 61.
Na voľbu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán zvolený pán Ladislav Orosz.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci, pán predsedajúci za slovo. Zápisnica o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 23. apríla 2020. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov. Po vykonaní hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 141 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:
- za pána Andreja Majerníka hlasovalo za 93 poslancov, proti 17 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov.
- za kandidáta Jána Mazáka hlasovalo 92 poslancov za, proti 18 a zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.
- za pani kandidátku Alenu Svetlovskú hlasovalo za 83 poslancov, proti 14, zdržalo sa 44.
Na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení pán Andrej Majerník, pán Ján Mazák a pani Alena Svetlovská.
Overovatelia poverujú svojho člena Mariána Viskupiča oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážení páni podpredsedovia vlády, vážené panie ministerky, vážení páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky (tlač 68).
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o, so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky bolo predložené vládou Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky v termíne stanovenom čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedený materiál bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred 6. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 68.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predniesol predseda vlády Slovenskej republiky Igor Matovič dňa 20. apríla 2020 s tým, že schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bola prerušená do 22. apríla 2020. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 68 zo dňa 20. apríla 2020 pridelil uvedený návrh na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil termín na prerokovanie do 22. apríla 2020 do 14.00 hod. a gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne, výbory vyslovili súhlas s predloženým programovým vyhlásením vlády, vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.
Gestorský výbor na základe uznesení výborov k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky (tlač 68) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky:
1. schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky,
2. vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.
Konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 19 z 22. apríla 2020. Výbor určil poslancov Mariána Viskupiča, Juraja Gyimesiho, Petra Kremského, Milana Kuriaka, Annu Miernu, Erika Ňarjaša, Jozefa Hlinku a Tomáša Lehotského za spoločných spravodajcov výboru. Zároveň ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi ešte pár slov. Potreba zmeny, to je to, čo ľudia jednoznačne deklarovali pred voľbami a to, čo si vybrali aj vo voľbách. Po vládach SMER-u prevzali kormidlo strany pripravené na reformy, strany, ktorým nestačil pred voľbami leták na to, aby občanom ukázali, aké majú plány, strany, ktoré aj po voľbách svoje plány napísali podrobne a starostlivo. Koaličnou zmluvou a teraz programovým vyhlásením vlády strany OĽANO, SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ ukazujú, ako chcú tým kormidlom krútiť, aby zo Slovenska urobili prosperujúcu krajinu, do ktorej sa začnú navracať ľudia (zaznievanie gongu) a kde sa oplatí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Panie poslankyne a páni poslanci, zachovajme úctu k rečníkovi a buďme trošku tichšie.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
... a kde sa oplatí pracovať, podnikať, študovať a žiť.
Správu nad Slovenskom sme prevzali v časoch korony, v časoch, ktoré sú absolútne bezprecedentné. Každá z krajín sveta s nimi zápasí po svojom, všetci hľadáme, skúšame, snažíme sa vybrať to, čo pre ľudí vnímame ako najlepšie. Pred dvoma mesiacmi nikto netušil a nepredpokladal, ako veľmi vírus zasiahne do nášho života, ako veľmi zmení bežné veci, na ktoré sme boli zvyknutí a ako veľmi bude ovplyvňovať naše konanie. Napriek tomu vláda sa sformovala. Experti sa začali stretávať a okrem hasenia najnutnejších a ozaj veľkých problémov sme začali pre krajinu písať cestovnú mapu. Dnes tú mapu máme na stole. Koalícia vytvorila plán pre Slovensko.
V programovom vyhlásení vlády, ktoré dnes pred nami leží, je zhmotnených mnoho stoviek človekohodín práce. Žiadna vláda pred nami nemala na jeho napísanie takú ťažkú situáciu a taký časový tlak. Napriek tomu je to vyhlásenie, ktoré je prienikom predstáv odborníkov a rozumných riešení. Hlavným motívom pri jeho písaní boli občania, ktorým tento štát slúži.
Pri písaní vládneho programu sme denne videli pred sebou ľudí, opatrovateľku pracujúcu v Rakúsku, študenta, ktorý vypĺňa prihlášku na vysokú školu, samu matku dvoch malých detí, čakateľa na operáciu, zamestnaných, podnikajúcich, študujúcich, dôchodcov od Košíc cez Kráľovský Chlmec, Detvu, Ružomberok, Oravský Podzámok po Nitru či Bratislavu. Tí všetci tejto krajine veľa odovzdávajú. A mali by od nej veľa dostávať naspäť. Je najvyšší čas, aby sme tieto účty začali vyrovnávať.
Pred vami, vážení kolegovia, je 121 strán náročného textu. Každý z rezortov sa snažil zhutniť svoje plány a predstavy o lepšom Slovensku do čo najstručnejších bodov. Nesľubujeme svetový mier, nesľubujeme všeobecné prázdne frázy o lepšom svete. Pripravili sme veľmi konkrétne riešenia, veľmi presnú postupnosť toho, ako pomôcť krajine. Stovky malých aj veľkých riešení. Stovky toho, čo chceme prijať, ale aj toho, čo musíme nechať v minulosti. Sú to riešenia, ktoré vznikali na základe odborných posudkov a súčasne ešte také, ktoré čakajú na doplnenie v podobe lepších a užitočnejších zákonov.
Je to začiatok práce, ktorá nás čaká. Odrazový mostík. Základ. Nevymýšľame si. Riešenia v tomto vládnom programe sa opierajú o zdroje, ktoré vieme, kde nájsť. Vieme čo a vieme za koľko. Vieme prečo a vieme, kam to všetko smeruje. Nie sú to výstrely do tmy ani pokusy a omyly. Hovorí hlas rozumu, pretože ten je viac než marketing a vytĺkanie bodov.
Neteším sa na to, ako s pompou budeme tesne pred voľbami odškrtávať povinné jazdy. Naopak, teším sa na systematickú prácu, ako postupne, po malých krokoch budeme napĺňať, k čomu sa teraz zaväzujeme. Tak, aby každý človek na Slovensku po štyroch rokoch tejto vlády mohol povedať, toto sa zlepšilo, toto mi pomohlo, pre toto sa mi žije ľahšie. Je to programové vyhlásenie, o ktoré sa môžu oprieť dobré zákony. Zákony pre ľudí.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, koronavírus nám pripravil náročné a hektické časy a musíme na dennej báze reagovať. Preto aj aktuálne prerokúvaný zákon bude vhodné doplniť ešte o nasledujúci pozmeňovací návrh. Dovoľte mi ho najprv odôvodniť.
Z dôvodu mimoriadnych a neplánovaných väčších výdavkov a menších príjmov štátneho rozpočtu si Slovensko bude musieť požičať v tomto roku prostredníctvom emisií štátnych cenných papierov výrazne vyššiu sumu ako 5,4 mld. eur, ktorú máme schválenú v zákone č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020. Navýšenie tejto hodnoty je podľa súčasného zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách limitované na 6,3 mld. eur.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky však pravdepodobne dosiahne túto hraničnú hodnotu 6,3 mld. eur už v máji 2020 a podľa platnej legislatívy už nebude môcť kryť svoje ďalšie záväzky novými emisiami štátnych cenných papierov až do konca roku 2020. Toto by spôsobilo postupne stratu likvidity a neskôr platobnú neschopnosť štátu, keďže hrozí, keďže hrozí, že Slovensko nebude mať dostatok finančných zdrojov na krytie všetkých svojich záväzkov v tomto roku. Je preto nevyhnutné zmeniť celkovú hodnotu zdrojov z predaja štátnych cenných papierov a úverov na krytie záväzkov spôsobom, že emisie vydané v období pandémie sa nezapočítajú do limitov určených v zákone o štátnom rozpočte na rok 2020 a v zákone o štátnom dlhu a štátnych zárukách. Týmto spôsobom sa umožní plynulé financovanie štátu v priebehu celého tohto roka.
Teraz prečítam úplne znenie pozmeňovacieho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení zákona č. 75/2020 Z. z. (tlač 67).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu:
K čl. I
Za doterajší bod 12 sa vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 32 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Objem zdrojov na krytie záväzkov štátu v roku 2020 získaný z emisií štátnych cenných papierov uskutočnených od začatia obdobia pandémie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie najneskôr do 31. decembra 2020 sa v roku 2020 nezapočítava do limitov podľa osobitných predpisov, poznámka pod čiarou 40z), najviac do výšky 10 mld. eur."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 40z) znie:
"40z) § 4 ods. 3 zákona č. 386/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona č. 468/2019 Z. z."
Doterajší bod 13 je potrebné primerane prečíslovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážení členovia finančného výboru, rokovanie nášho výboru sa uskutoční zajtra 20. apríla o 10.00.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mazurek, ja by som v tejto súvislosti znova chcel oceniť všetkých ľudí, občanov, firmy, ktoré i v týchto ťažkých časoch si budú plniť všetky svoje povinnosti, nielen splácať úvery, ale aj všetky ďalšie platby, pretože aj takto nám v tejto krajine pomáhajú túto krízu prekonať.
Všetko, čo počas krízy bude fungovať, jej pomáha, aby čím skôr skončila.