Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nemal som to v pláne, ale keďže vidíme, ako sa debata v tomto bode vyvíja, tak musím na začiatok takú trošku krátku reakciu. Nikto ma nemôže nejako obviňovať z toho, že by som bol ja s tu sediacim ministrom obrany Naďom nejaká jedna krvná skupina, ale, ale keď vidíme, ako uletel vo svojom vystúpení podpredseda Šeliga, ako potom úplne odletel tu predseda brannobezpečnostného výboru kolega Krúpa, tak musím povedať, že pán minister Naď je tu asi najnormálnejší, ktorý tu dnes sedí, aby predkladal túto, túto obrannú stratégiu. (Reakcie z pléna.)
Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
45.
Podľa mňa je to váhou.
Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Ďalší úlet. No, dalo by sa zhrnúť alebo táto obranná stratégia Slovenskej republiky by sa dala zhrnúť v podstate pár slovami. Aké strašne dôležité a nevyhnutné a bez možnosti akejkoľvek inej alternatívy je naše členstvo v NATO. Ako veľmi dôležité a doslova životná otázka je naše obetovanie sa pre fungovanie Európskej únie. Aké strašne nebezpečné sú hybridné a kybernetické hrozby, ktorým Slovenská republika čelí. A ako musíme byť skutočne v stave bojovej pohotovosti, aby sme boli pripravení na Ruskú federáciu najväčšieho agresora, agresora moderných dôb. Zhruba takto by sa dala v pár výrazoch alebo v niekoľkých možno krátkych vetách zhodnotiť obranná stratégia Slovenskej republiky.
Prierezovo počas alebo v rámci celého tohto dokumentu vidíme to, čo vidíme aj na spôsobe, akým táto vláda pristupuje k riešeniu tej súčasnej COVID situácie, kde jednoznačne môžeme povedať, že súčasná Matovičova vláda je vládou strachu a zastrašovania ľudí. Strachu a zastrašovania. Nie riešenia. Nie praktických, praktických nejakých výsledkov, ale propagandistického šírenia strachu a zastrašovania.
Výsledkom alebo ukážkou toho bol aj tu v priamom prenose pán predseda brannobezpečnostného výboru Krúpa, so svojím referátom, ktorý vlastne nám nepovedal taktiež nič k obrannej stratégii, ale iba k tomu, aké je to všetko úžasné a lesklé a vlastne ako sme všetci tí, ktorí s tým nesúhlasíme, úplne mimo.
Ja mám však na túto obrannú stratégiu trošku iný názor, ale to asi neprekvapí nikoho, a preto by som chcel prikročiť k jej hodnoteniu naozaj konštruktívne a takým tým, takým tým deduktívnym spôsobom. To znamená od toho všeobecného ku konkrétnemu.
Na strane štyri tejto stratégie, v časti politicko-vojenské závery zhodnotenia bezpečnostného prostredia sa v bode 10e) píše, že zhoršené bezpečnostné prostredie v Európe je najmä v dôsledku narušenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny Ruskou federáciou a ďalších ozbrojených konfliktov vo východnej časti Európy a v severnej Afrike a na Blízkom východe. A tu je podľa mňa jeden veľký výkričník. Začíname jedným veľkým výkričníkom v tejto stratégii hneď na štvrtej strane, pretože tie konflikty, ktoré tu sú spomínané, ide aj o konflikty v Afrike a nielen v severnej Afrike, ale aj strednej Afrike, do ktorých sa mocnosti NATO, veľmi silné členské štáty NATO na čele s Francúzskom, snažia veľmi aktívne zatiahnuť aj Slovenskú republiku.
A ak má byť obranná stratégia, aspoň ja to tak vnímam, ak má byť akýmsi pokusom o hodnotenie skutočných hrozieb, ktorým z nejakého vojenského alebo vojensko-politického hľadiska Slovenská republika ako suverénny zvrchovaný samostatný štát čelí, tak ja sa potom pýtam, prečo to tu nie je jasne napísané. Prečo tu nie je jasne napísané, že naše angažovanie v konfliktoch, ktoré absolútne nie sú našimi konfliktami, pretože aj keď odmietam členstvo v NATO, to veľmi dobre viete, tak tieto konflikty v Afrike, do ktorých sa nás snažia Francúzi zatiahnuť, tie nesúvisia ani s pôsobením Severoatlantickej aliancie. Tie nesúvisia ani s pôsobením NATO, tie súvisia čisto s mocenskými cieľmi a s ekonomickými záujmami Francúzka. Ale Slovenská republika ako poslušný, poslušný vojačik v rámci NATO im má pritom jednoducho sekundovať, máme tam poslať svojich vojakov, máme to financovať.
Malo to tu byť jasne napísané. Malo to tu byť jasne napísané, že keď hovorím o rizikách v Afrike, tak tie riziká sú spôsobené tým, že sa staráme do niečoho, do čoho nám absolútne nič nie je. Do čoho nás absolútne nič nie je. A prostredníctvom takýchto angažovaných politikov, ktorí to aj prostredníctvom takýchto dokumentov presadzujú, zaťahujeme do týchto konfliktov všetko obyvateľstvo Slovenskej republiky.
Kolegyne, kolegovia, nie všetci ste boli na tom stretnutí s francúzskym veľvyslancom. Ja som tam našťastie bol. Tam jasne bolo povedané, že Francúzsko čelí obrovským tým teroristickým útokom najmä z dôvodu, najmä z dôvodu, že tí cudzinci, ktorí k nim prichádzajú sa mstia za to, ako francúzski vojaci zabíjajú ich rodiny v strednej Afrike. A nemôžme sa čudovať, že dochádza k takémuto správaniu. Keď vám nejaká okupačná armáda zastrelí vašu rodinu, znásilní vašu sestru alebo ženu, alebo dcéru, jasné, že tí ľudia zúfalí potom robia takéto teroristické činy, ktoré sa dotýkajú nevinných. Ale my predsa nechceme, aby to prišlo aj sem. My predsa nechceme, aby sme sa kvôli našim politikom nechali zatiahnuť do takýchto vojen a aby sem chodili potom nejakí imigranti páchať teroristické činy len preto, lebo zo zúfalosti sa potrebujú proste pomstiť, sa potrebujú pomstiť. O tomto je angažovanie Francúzka v strednej Afrike a o tomto má byť aj to, že Slovensko sa k nim nesmie nikdy pridať. Nesmie nikdy pridať a malo to tu byť napísané a nie je to tu napísané. Je tu napísaná len taká všeobecná vec a hlavne sa odvolávame zase na agresívnu Ruskú federáciu.
Nemôžem s tým súhlasiť, a preto som chcel využiť na tento priestor na vás všetkých, aby ste naozaj aj tí, čo ste vládni poslanci, mohli apelovať na vládu, aby sa Slovenská republika nenechala zatiahnuť do týchto nechutných konfliktov, do ktorých nám nič nie je a ktorých výsledkom sú potom nevinné obete teroristických útokov v západnej Európe najmä vo Francúzku.
Veľké otázky vo mne vzbudzuje bod 26 tejto obrannej stratégie, ktorý je na strane šesť. Budem citovať, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame, pre tých, čo ste to nečítali: "Slovenská republika podporuje iniciatívy NATO a EÚ smerujúce k minimalizácii hrozieb a využitiu príležitostí, ktoré vytvára vesmír." Možnože z pohľadu, ak ste čítali tú knihu Hviezdne vojny, tak z pohľadu tejto knihy je to okej. Ideme sa pripravovať na Hviezdne vojny. Ale dnes v tejto situácii, dnes v tejto situácii, keď každým týždňom nám pribúdajú ľudia, ktorí strácajú prácu, každým týždňom nám pribúdajú firmy, ktoré jednoducho končia, každým týždňom nám vláda prichystá novú a novú nejakú zmätenú vyhlášku, usmernenie alebo akýkoľvek iný nejaký takýto paškvil, na základe ktorého ľuďom menia podmienky na život, tak mi príde absolútne cynické, absolútne cynické, aby sme v tejto situácii, keď skutočne živitelia rodín bojujú o svoje prežitie, aby my sme im tu schvaľovali dokument, ktorý nám povie, že prioritou Slovenska je riešiť priority vesmíru.
Kolegyne, kolegovia, tu si naozaj dajme otázku, že či je úlohou vlády sa strať o blaho svojich občanov v súčasnej situácii aspoň o základnú nejakú bezpečnosť a aspoň o základné živobytie alebo či je úlohou vlády nás zaťahovať do vesmírneho výskumu. Lebo neviem si ja dosť dobre predstaviť to, že v dnešnej situácii, v dnešnom ekonomickom nastavení Slovenskej republiky, kde nám brutálnym spôsobom narastá verejný dlh, však bol predmetom schvaľovania štátneho rozpočtu, tak vysoký deficit sme neschválili alebo Národná rada neschválila nikdy v histórii Slovenskej republiky, ako to bolo teraz naposledy. A v tomto obrovsky deficitnom hospodárení, keď napriek narastajúcim a skutočne kozmickou rýchlosťou narastajúcim verejným deficitom alebo deficitom verejných zdrojov, vláda nedokáže pomôcť firmám a občanom. Napriek tomu všetkému, tak my ideme hovoriť o tom, že chceme riešiť príležitosti z vesmíru. Keby to nebolo smutné, tak je to, je to normálne, je to komiks. Ale, ale, žiaľ, treba to povedať, že to je nie komiks, ale je to výsmech občanom. Je to výsmech občanom, ktorí sa boja o tú svoju prácu, a jednoducho počujú, že Národná rada rieši príležitosti z vesmíru a vláda.
Veľké znepokojenie teraz také pragmatické a vecné vo mne vzbudila poznámka pod bodom 49 na strane 10 tohto dokumentu, bavíme sa stále o obrannej stratégii Slovenskej republiky, budem citovať: "Prioritou vo výstavbe a rozvoji ozbrojených síl Vojenskej polície a Vojenského spravodajstva je plnenie Cieľov spôsobilostí NATO pre Slovenskú republiku." Takže vidíme, že v tomto dokumente ako hlavný cieľ alebo hlavná priorita nie je definované obranyschopnosť, nie je definovaná obranyschopnosť Slovenskej republiky. Nie je definované to, že chceme ozbrojené sily alebo armádu, ako to bolo predtým, postaviť opäť na nohy, ale prioritou je plnenie cieľov spôsobilostí pre zločineckú organizáciu NATO. Čiže nie to, čo potrebujeme my, čo NATO potrebuje od nás, tak to ideme napĺňať. A to má byť, to má byť cieľom, to má byť prioritou, na ktorý, podľa toho čo povedal aj tu pán kolega z brannobezpečnostného výboru, aj pán podpredseda parlamentu, na ktorý ideme vynaložiť miliardy, miliardy.
Čiže opäť to musím zopakovať. Ľudia bojujú so základnými otázkami prežitia v dnešnej dobe. So základnými otázkami prežitia aj z pohľadu ekonomického, aj z pohľadu tých totalitných pravidiel života, ktoré tu vláda proste každým týždňom prináša. Vládny predstavitelia alebo predstavitelia vládnej koalície priznajú, že na základe tohto dokumentu sa idú míňať miliardy, miliardy z daní tých ľudí, ktorí ešte majú z čoho platiť tie dane. A nakoniec sa dozvedáme, že tie miliardy budú minuté nie na, nie na potreby Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale na potreby podľa toho, ako nám to napáskuje a nalinkuje a rozkáže NATO.
Pán minister sa smeje a ja tomu rozumiem, pretože máme na úlohu NATO odlišné pohľady, ale mne to nepríde smiešne, pretože všetci chceme, aby ozbrojené sily boli na tom čo najlepšie. Aby to nebolo len torzo, ktoré chodí niekde Američanom vykonávať servisné úlohy a kryť im chrbát, ale aby sme mohli byť na svoju armádu opäť hrdí. Ale takýmto prístupom sa bojím, že to naozaj dosiahneme len niekedy v tej hviezdnej kozmickej budúcnosti.
Veľmi silným úderom pri strete s realitou je tento dokument na strane 12, ktorý hovorí o podpore obranného priemyslu Slovenskej republiky a o príprave obyvateľstva na obranu štátu. V úvodnom slove sme počuli pána ministra obrany, ako hovorí, že prioritou je podpora a budovanie slovenského obranného priemyslu. Za to ja dávam všetkých desať prstov, všetkých desať prstov. Je predsa prirodzené a podstatné a nevyhnutné, aby sme keď ide o budovanie obranyschopnosti a kapacít na obranyschopnosť Slovenskej republiky, aby sme dávali zarobiť najmä našim slovenským firmám. Lenže problém je v tom, kolegyne, kolegovia, že tieto túžby, sľuby a verejné vyjadrenia sa absolútne rozchádzajú s realitou, sa rozchádzajú s realitou. Stále je podpora vlády pre slovenské firmy, ktoré podnikajú v obrannom priemysle mizivá. Stále je zanedbateľná a stále je na takej hranici, že na základe zákazok od Slovenskej republiky alebo od vlády by tie firmy jednoducho nemali šancu.
A ja s myšlienkou podpory obranného priemyslu Slovenskej republiky absolútne súhlasím. To je, to je vec, ktorú aj keď pán minister deklaruje na výbore, ja mu vždy poviem, že s tým súhlasím, že, že som jednoducho za, lebo to je vec každého vlastenca podľa mňa, otázka každého vlastenca. Predsa nebudeme dávať zarábať cudzím firmám, keď môžeme slovenským, ale to sa týka všetkého nielen obranného priemyslu.
Samozrejme, sú tu ľudia potom, ktorí hovoria, že mechanizmy EÚ nám v tom bránia a tak ďalej, ale na to sa vlastenec nemôže pozerať. Ale chýba mi tu ten reálny skutok, chýba mi tu ten reálny výsledok. Chýba mi tu to, že si vieme povedať, že toto všetko sme dnes dali na podporu týchto firiem. Že toto všetko budú pre slovenskú armádu robiť už len slovenské firmy. Že nám je jedno, čo si o tom bude myslieť v Bruseli alebo v centrále NATO, lebo my máme svoje úlohy. A keď si to vedia iné krajiny vybojovať, keď si to vedia iné krajiny vyboxovať, tak ja som presvedčený, že keď máme takých špičkových politikov, ako je pán minister alebo pán predseda brannobezpečnostného výboru, tak to musíme dokázať aj my. Musíme aj my vedieť dokázať vybojovať to, že naše slovenské firmy musia mať z toho, z tých miliárd, ktoré chceme minúť, musia mať čo najviac a nie, že sa dajú zrnká Slovákom a zvyšok si rozkradnú alebo rozoberú zahraničné konzorciá.
A po teoretickej stránke, po teoretickej stránke je táto časť spracovaná dobre. Pán minister, vidíte, ja viem aj pochváliť. Je spracovaná dobre, ale nie sú tam žiadne ani len trošku, ani len trošku konkretizované záväzné ukazovatele, ktoré by nám mohli dať nejakú nádej, že sa to naozaj v tom vzťahu štát verzus slovenské firmy zlepší.
A teraz hovorím o všetkých firmách všeobecne, za mnou žiadna firma nestojí, ale proste nedá sa na to pozerať, keď peniaze slovenských daňových poplatníkov odchádzajú do cudziny. To je to najhoršie, čo môže byť, to je to najhoršie. (Reakcia z pléna.) Presne tak, chudáci. (Reakcia z pléna.)
Ďalší skvost, kolegyne, kolegovia, je tá časť 6, príprava obyvateľstva na obranu štátu. Vy, čo ste tu starší odo mňa, si to pamätáte ešte lepšie, ja som to tiež zažil, čiže sa k tomu môžem vyjadriť. Súčasťou tohto, o čom tu píšu autori tohto dokumentu, je aj tá branná výchova, branná výchova v školách. Tí, čo ste zažili brannú výchovu, musíte, musíte uznať, že to bolo proste niečo, čo teraz absolútne chýba. To je pravda. Pán minister, zhodneme sa, je to pravda, to tu máte rozpísané. Jednoducho dnes, dnes z tých chlapcov sa proste stávajú... (Reakcia z pléna.) Pán minister, veď aj o vás bude dneska reč, takže potom si to môžme vzájomne vybilancovať. Dnes z tých chlapcov naozaj z tých škôl základných vychádzajú chalani, ktorí nevedia ani ten gumený granát hodiť. Counter-Strike na počítači hrať sa, to je jedna vec a druhá vec je založiť oheň v prírode alebo proste základné veci, ktoré boli predmetom tej brannej výchovy.
Čo mi však vadí, to musím pochváliť, tento, tento zámer musím pochváliť naozaj, je to, je to dôležité, je to proste naozaj nevyhnutné, len vadia mi na tom dve veci, pán minister. Ale nehovorím, že vy za to môžete, len musím to povedať, za tú jednu vec asi áno.
Tá prvá vec, čo mi na tom vadí kardinálne, že prichádzame s návrhom na doplnenie, ako keby vyučovacieho plánu alebo nejakých tematických osnov alebo štátneho vzdelávacieho programu, alebo proste jednoducho týchto vzdelávacích aktivít a predpisov, prichádzame v čase, keď deti nemôžu chodiť do škôl, keď deti nemôžu chodiť do škôl a stále iba počúvame od vlády: "už budúci týždeň budú môcť, budúci mesiac budú môcť," a tie deti nám hlúpnu doma, ostávajú doma. To distančné vyučovanie, to musím ako učiteľ povedať, že to distančné vyučovanie je katastrofa. Po prvé, nie je dodržaná ani hodinová dotácia a po druhé, tá úroveň cez tie počítače aj tí učitelia a ten prístup, no je to proste, tí, čo máte deti, tak viete, že naozaj to nie je plnohodnotná ani polovičná náhrada klasického vyučovania v škole.
V takej, v takejto situácii rozprávať o tom, že v takejto situácii rozprávať o tom, že ideme tam ešte doplniť brannú výchovu a ideme tým deťom rozprávať, aké je to všetko dôležité, to mi príde ako čisté science-fiction, science-fiction. Že cez počítač, cez počítač im to budeme vysvetľovať, ako si majú nasadiť plynovú masku, ako sa majú naučiť založiť oheň a podobné veci.
Čo mi však vadí v tomto bode ešte viac, a to mi vadí teda naozaj veľmi, že súčasťou brannej výchovy, kolegyne, kolegovia, a teraz sa vráti tá paralela, ktorú tu spomínal pán kolega Krúpa na tú Moskvu a na tú ideológiu a na všetky tie veci, ktoré, o ktorých dnes hovoríme ako o niečom neprijateľnom, tak súčasťou tej brannej výchovy má byť, majú byť informácie o zabezpečovaní obrany vrátane významného členstva v NATO a v EÚ. To znamená, súčasťou brannej výchovy má byť propaganda tlačená do detí o tom, aké je NATO a EÚ úžasné, pozitívne a aké je dôležité, že sme tam. A ja sa potom pýtam, ja sa potom pýtam, v čom to je iné, celé toto je v čom iné, ako tie propagandistické časy za čias Sovietskeho zväzu? V čom to je iné, keď priamo na papieri to tu máme napísané, že tá propaganda v prospech NATO a v prospech Únie bude tlačená do detí na hodinách brannej výchovy?
Ja neviem, či s tým naozaj všetci súhlasíte, či je to podľa vás tá správna cesta, ale podľa mňa, podľa mňa je to katastrofa. Učme tie deti tým, tým návykom, učme ich tým základným proste, základným nejakým prvkom, ktoré poslúžia skutočne pre ochranu a obranu, učme im, učme ich používanie osobných ochranných prostriedkov chemických alebo improvizovaných, môžme sa o tom rozprávať, civilná ochrana je moja veľmi taká oblasť, ktorej sa venujem, môžme sa o tom rozprávať, môžme to proste navrhovať, môžme to tam dávať, zlepšovať, dajme na to aj peniaze, ale prosím vás, netlačme priamo v dokumentoch deťom do hlavy propagandu NATO a Európskej únie. Ešte k tomu to NATO, ktoré je proste čisto intervenčná vojenská organizácia, ktorá má za sebou desaťtisíce mŕtvych ľudí. Nie pri obranných, ale pri čisto útočných akciách. Toto mi veľmi vadí. Toto mi veľmi vadí, to tam vôbec nemuselo byť. Nechápem, či to tam niekto dal kvôli tomu, aby tu bol tento, takýto nejaký, takáto nespokojnosť alebo kvôli čomu, alebo či už je to taká arogancia, že proste, áno, ideme to nahlas povedať, že tie deti budú jednoducho vychovávané v duchu NATO a budú z nich úplne, úplne poslušní NATO-vojaci.
No pán minister vraví, že uhm. Tak keď to je tak, uhm, tak potom, potom je to smutné. Je to veľmi smutné. (Reakcia z pléna: "Ako pre koho.".) Ako pre koho, veď jasné, že keď vy ste z Washingtonu, tak pre vás to smutné nie je.
Ďalšia časť (reakcie z pléna), pán Krúpa, keby ste išli sčítavať prezidentské hlasy do Ameriky, možno by to pomohlo.
Na strane 13 v časti VII (reakcie z pléna), môžme ísť spolu. Kolega ma posiela do Afriky, tak môžme ísť spolu do Afriky. Vyriešime viacero otázok jedným ťahom.
V časti VII - zabezpečenie zdrojov na obranu štátu. V bode 71 sa píše o tom, že Slovenská republika vynaloží úsilie o získanie finančnej podpory pre podporu obranného priemyslu, výskumu, vývoja vzdelávania a na tento účel využije hlavne štrukturálne fondy EÚ, Európsky obranný fond, program bezpečnostných investícií NATO a bilaterálne mechanizmy. Poviete si, čo na tomto môže vadiť? Viete, čo na tomto môže vadiť? Na tomto vadí to, že pod tým slovíčkom, výrazom bilaterálne mechanizmy sa ukrýva čarovný spôsob, ako mimo kompetencií NATO, ktorého sme nanešťastie členmi, ale tak už sme členmi, teraz to nevieme v tejto chvíli zmeniť, mimo kompetencií NATO vplyv na vojenskú infraštruktúru ozbrojených síl Slovenskej republiky, čiže na vojenskú infraštruktúru Slovenskej republiky získavajú Spojené štáty americké. Či už je to na letisku Sliač, či už je to na letisku Kuchyňa, alebo na iných strategicky zaujímavých rezortoch, keď to tak poviem, nechcem povedať, že útvaroch, lebo tam ide o tú geografickú skôr polohu v rámci nášho štátu.
Ako rozvojová krajina, ako rozvojová krajina za pár drobných poskytujeme exkluzívny prístup na našu vojenskú infraštruktúru cudzej armáde. Vojenský prístup, ktorý nemá nič s naším členstvom v NATO. Ide len o to, že nejde o hocijakú armádu, ale ide o armádu svetového policajta, o armádu Spojených štátov amerických.
S týmto, si myslím, že nemôže súhlasiť, nemôže súhlasiť žiadny človek, ktorému úprimne záleží na rozvoji ozbrojených síl, ktorému záleží na tom, aby bol dodržaný základný rámec tohto dokumentu, a síce že Slovenská republika je suverénnym, samostatným, zvrchovaným štátom. Žiadna republika totiž nie je suverénna a zvrchovaná, ak sa po jej území pohybujú cudzie vojská.
V minulom volebnom období na brannobezpečnostnom výbore, ktorého som bol členom aj vtedy, náčelník vojenskej polície vtedajší veľmi jasne kritizoval nedostatočné kompetencie vojenskej polície pri kontrole amerických vojakov na slovenskom území. Veľmi jasne to kritizoval a rozprávali sme sa veľmi dlho o príkladoch, ktoré takéto nešťastné a nedostatočné nastavenie kompetencií vojenskej polície voči amerických vojakom v rámci celej Európy a európskych členov NATO prinášalo.
Reakcia vlády je, že v rámci bilaterálnych vzťahov tu ideme prítomnosť americkú posilňovať a jednoducho to bude štát v štáte. To bude štát v štáte, ktorý nám postupne bude prinášať také nemilé udalosti ako hromadný pokus o znásilnenie rumunskej štátnej občianky v Bukurešti, kde páchatelia, príslušníci americkej armády dislokovaní na námornej základni v Konstanci nikdy neboli postavení pred rumunský súd, ale boli stiahnutí naspäť do Spojených štátov amerických a spravodlivosť sa ich nedotkla.
Ak toto, takáto vízia je cieľom, tak potom, áno, potom obrannú stratégiu v takomto znení môžme schváliť. Ak je však cieľom skutočne funkčná armáda v skutočne suverénnej, samostatnej zvrchovanej Slovenskej republike, tak takúto obrannú stratégiu jednoducho odhlasovať nemôžme.
Ďakujem pekne.
