Videokanál poslanca

Pán predseda Kollár, trošku ste otočili tému z skráteného legislatívneho konania na plnenie vašich predvolebných sľubov, ale vy ste sa nakoniec aj priznali, takže to beriem, že ideme sa teda o tom rozprávať. Veľmi ste kritizovali SkyToll ako podvod, dá sa povedať, veľkého ekonomického rozsahu a v tom sa ja s vami musím stotožniť. My sme SkyToll kritizovali už vtedy, keď sa o jeho zavádzaní rokovalo. Jednoducho SkyToll je systém, ktorý je možno dobre ušitý pre nejakú banánovú republiku, ale nie pre normálne rozvinutú krajinu a likviduje, likviduje tu naše príjmy z dopravy.
Ale, pán predseda Kollár, vy ako kľúčový predstaviteľ vládnej koalície máte v rámci vlády k dispozícii v podstate všetky rezorty, armádu úradníkov, policajtov, vyšetrovateľov. Dokonca máte teraz vlastného špeciálneho prokurátora. A preto sa vás chcem spýtať, že keď tak veľmi s tou zmluvou SkyToll, ktorá je naozaj veľmi zlá pre Slovensko a pre všetkých obyvateľov, keď s ňou, ste deklarovali, že tak veľmi nesúhlasíte, čo ste pre to ako vláda spravili, aby ste ju zmietli z povrchu zemského. Lebo na tomto sa zhodneme, ale my sme opozičná strana, my môžme kritizovať, vás sa pýtať a vy by ste mali prinášať riešenia a to, čo kritizujete, aj uvádzať do života. Čiže ja sa vás, pán predseda, chcem konštruktívne spýtať, čo všetko ste v boji proti skytollskej mafii urobili a čo môžme od vás ako občania očakávať, že sa v tejto veci ide zlepšiť.
Ďakujem pekne.

Kritika zneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania ako keby zarezonovala v tých niektorých častiach koalície, kde jednoducho, áno, ťažko sa to priznáva, že sa to naozaj zneužíva, že, a že zákonodarca, Národná rada, poslanci Národnej rady, ktorí prijímali rokovací poriadok v tom celom znení aj s tým inštitútom skráteného legislatívneho konania, veľmi jasne to vyčlenili na to, aby sa tento inštitút skutočne používal vtedy, keď ide o ohrozenie štátu. Ale vidíme, že koalícia si pod ohrozením štátu predstavuje čokoľvek, čo momentálne pomôže splniť ich politické predstavy, a, žiaľ, občania Slovenskej republiky sa stávajú zajatcami, zajatcami vlády. A je to veľmi smutné.
A naozaj takéto úplne až arogantné používanie inštitútu skráteného legislatívneho konania nás dovedie, kolegyne, kolegovia, k tomu, že z toho skráteného legislatívneho konania sa za chvíľku stane konanie štandardné a že budeme musieť začať hľadať spôsoby, ako spraviť nejaké superrýchle, ultrarýchle alebo jednoducho neodôvodnené iné konanie, a tým pádom sa nielen z Národnej rady, ale aj z celého procesu prijímania zákonov, tých zákonov, ktoré riadia život všetkých obyvateľov, stanú skutočne trhacie kalendáre a úcta ľudí k štátu úplne vyšumí. Ale keď si to dneska vy ako koalícia kladiete za cieľ, tak potom sa vám tento cieľ podarí, alebo darí sa vám ho napĺňať a ten hnev a frustrácia ľudí, ktorí veľmi ťažko prežívajú v týchto časoch, sa bude len stupňovať. To je vaša vizitka.

Pán kolega Susko, ja oceňujem vašu snahu upozorniť na to, že sa tu láme zákon, a na to, že jednoducho koalícia si robí zo zákonov už trhací kalendár a používa ich tak, ako sa im zachce. Ale teraz cez túto krátku prestávku, ktorá predchádzala tomuto vášmu vystúpeniu, som mal možnosť počúvať vyjadrenie poslankyne Zemanovej na ich tlačovej konferencii ohľadom predĺženia núdzového stavu, kde jednoducho posolstvo, posolstvo z tohto vystúpenia je, že im je to vlastne úplne všetko jedno, že im je to jedno, pán kolega, že oni si to proste budú robiť, ako im to zákon umožňuje, neumožňuje, za každú cenu, bez ohľadu na to, ako žijú ľudia, bez ohľadu na to, čo sa tu na Slovensku už deje za systém, a preto si myslím, pán kolega, že táto vaša snaha je síce úprimná, ale zbytočná, lebo vidíme, že tá väčšina jednoducho je väčšinou aj bez ohľadu na to, či zákon bude porušený alebo nie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Jožko Šimko, podľa mňa si veľmi, veľmi kultivovaným spôsobom prispel do tejto debaty a úplne nad vecou. A ja som veľmi rád a ďakujem ti za to, lebo aj ľudia, čo to počúvajú, tak si myslím, že mali dôvod sa nad tým zamyslieť. A ja chcem povedať jednu vec, ktorá podľa mňa vyplynula z tvojej, z tvojho príspevku, ktorý bol motivovaný praxou a praktickými skúsenosťami, že v podstate ty si dal do nejakého protikladu ideálny stav, ktorý by mal byť, a reálny stav, ktorý hrozí, že nastane.
No a poďme sa na to pozrieť, že vlastne aké tie stavy sú. Tak ideálny stav by bol, keby sme na funkcii špeciálneho prokurátora mali skúseného prokurátora, netrestaného. A chystá sa zvoliť stav, keď tam budeme mať neprokurátora a ešte tomu trestaného. Čiže my sme naozaj dnes postavení pred dva veľké protipóly. Medzitým máme tu aj kandidáta Rady prokurátorov, máme tu aj dvoch naozaj že skúsených prokurátorov. Ja ich nebudem obhajovať ani sa za nich stavať, ani nič, ja ich nejako nepoznám, len proste majú nejakú kariéru prokurátorskú za sebou. Ale z nejakého neznámeho, nevysvetliteľného, paranormálneho dôvodu je to obrovské presvedčenie, že najlepším zo všetkých týchto troch alebo štyroch adeptov je ten adept, ktorý nie je prokurátorom a ktorý je trestaný. Adepti, ktorí sú prokurátormi, dokonca aj adepti, ktorí majú podporu odbornej organizácie, Rady prokurátorov, a nie sú trestaní, sú proste všetci horší. A ja teraz len tak nejako komparatívne skúsim alebo analyzujem a vychádza mi to, že tá motivácia, ktorá je za voľbou toho neprokurátora, musí byť iná ako odborná.

Pán poslanec Pročko, vy ste ma asi dobre nepočúvali alebo ste ma nedokázali pochopiť, pretože ja som vo svojom vystúpení kritizoval to, aby post špeciálneho prokurátora zastával neprokurátor. Akýkoľvek neprokurátor. Rovnako by som to kritizoval pri každom jednom kandidátovi, ktorý by bol neprokurátor, bez ohľadu na jeho meno, priezvisko, minulosť, politické nejaké zafarbenie alebo čokoľvek, pretože som naozaj vnútorne presvedčený, že špeciálny prokurátor, rovnako ako generálny prokurátor má byť prokurátor.
My sme s kolegami aj v minulom volebnom období to pretavili do volebného, do návrhu zákona, ktorý jasne hovoril o zmene spôsobu voľby týchto prokurátorov, kde by ich už nevolili politici a poslanci, lebo vždy to bude potom politická voľba, nech to nazveme akokoľvek, ale volili by ich ľudia, ktorí proste robia v práve, prokurátori, sudcovia, ja neviem, notári a tak ďalej. Je to jednoducho právnická obec. A zatiaľ vy ste spravili to, že ste posilnili politickú stránku tejto voľby. A keď to človek kritizuje, keď človek povie, že, že jednoducho s tým nesúhlasí, aby na takejto dôležitej funkcii bol neprokurátor, to je ako keby ste si, ja neviem, za primára chirurgie zobrali mäsiara, tak to je asi rovnaké prirovnanie.
A vy potom sa zmôžete len na tú kritiku, pán poslanec Pročko, že poviete, že nosím rúšku pod nosom. No, tak to je, to je skutočne odborný argument do tejto debaty. To, to čo vám na to povedať? To je vaša vizitka.

Pán kolega, vy ste ma asi buď nepočúvali, alebo nepochopili. Ja som povedal o tom, že špeciálny prokurátor je na čele Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý má jasne vyčlenené svoje kompetencie. A keď si tie kompetencie pozriete a rozoberiete si, že ktoré konkrétne aj skutkové podstaty, aj všetko patrí pod nich, tak pochopíte, že Úrad špeciálnej prokuratúry dnes, keď ľudia čelia týmto nezmyselným šikanám, nariadeniam, vyhláškam a chcú sa obrátiť niekde, aby sa dovolali spravodlivosti a ochrane svojich práv, je veľmi kľúčovou inštitúciou a volíme hlavu, volíme hlavu tohto úradu. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úplne na začiatok musím povedať, aby tu neboli nejaké obvinenia z toho, že my tu niekomu ideme kryť chrbát alebo sa niekoho ideme zastávať, že bola to naša strana, náš poslanecký klub, ktorý v minulom volebnom období zablokoval pokusy o ústavnú zmenu princípu voľby sudcov Ústavného súdu. Čiže my naozaj nemáme dôvod sa na to pozerať politicky, a práve preto si myslím, že máme právo sa k tomuto, k tejto voľbe, ktorá nás tu čaká, pozrieť z politického pohľadu. A síce, že ak odmietame politizáciu kľúčových funkcií a postov v rámci štátu, tak sa nemôžme tváriť, že ak ide o post, ktorý sme niekomu sľúbili alebo ktorý by nám veľmi vyhovoval, tak už tieto pravidlá jednoducho platiť nemusia.
Viete, mne príde celá táto fraška ohľadom voľby špeciálneho prokurátora ako taký typický symptóm, príznak celej tejto vlády. Vy ste úplne účelovo vydali už možno niekoľko desiatok vyhlášok, ktorými ste zmenili život ľudí na Slovensku na domáce väzenie. Každý týždeň to meníte. Potom, keď bolo treba zmeniť pravidlá, aby ste si zabezpečili účasť poslancov tak, aby ste mali ústavnú väčšinu, tak ste ďalšou vyhláškou to zmenili a dokonca pozitívne testovaní poslanci mohli hlasovať tu v pléne Národnej rady. Pokúsili ste sa úplne účelovo ohýbať zákon o voľbe generálneho prokurátora a v tejto snahe vás zastavilo až rázne "nie" od pani prezidentky Čaputovej. No v tejto snahe podriadiť štát, úplne podriadiť štát aj mocenské zložky svojej vláde ste pokračovali aj pri aktuálnej voľbe špeciálneho prokurátora.
Veľmi dobre viete, vládna koalícia, že Rada prokurátorov sa úplne jasne vyjadrila proti tomu, aby bol na post špeciálneho prokurátora volený neprokurátor. To znamená človek, ktorý nikdy prokurátorom nebol. A ja teraz naschvál nehovorím žiadne mená, lebo ja to vôbec nevnímam ako kauzu jednotlivých ľudí, jednotlivých mien, ale ako principiálne zlyhanie a principiálnu chybu, ktorú teraz máme posvätiť hlasovaním.
Rada prokurátorov, ktorú nikto z vás nespochybnil, sa veľmi jasne vyjadrila, že to bude dehonestácia, dehonestácia spôsobu fungovania prokuratúry, ak špeciálnym prokurátorom ako kľúčovým človekom tejto inštancie bude neprokurátor. A vaša vláda na to zareagovala absolútne cynickým a nepredstaviteľným spôsobom, kolegyne, kolegovia z koalície, keď len pár dní pred tak veľmi spochybňovanou voľbou, o ktorej výsledku sa tu už dopredu dlhšie hovorí, ste potvrdili toto pravidlo, keď ste vyvolali škandál po odvolaní generálneho riaditeľa Východoslovenského ústavu srdcovo-cievnych chorôb. Kde ste zo skúseného, obľúbeného lekára alebo kde ste skúseného, obľúbeného lekára nahradili manažérom, ale z oblasti hutníckeho priemyslu. A ja sa pýtam, že či toto, že či toto má byť prax na súčasnom matovičovskom Slovensku.
Vy, ktorí ste mali v programovom vyhlásení vlády skutočne vzletné sľuby o tom, ako bude všetko transparentné a ako sa už nikdy exekutíva nesmie stať nástrojom politickej moci, jednoducho robíte kroky, ktoré keby robil SMER v minulých obdobiach, tak sa o tom píše ešte v The New York Times, The Washington Post a neviem kde všade. Robíte kroky, ktoré keď si poskladáme do nejakej ucelenej mozaiky, sa nedajú nazvať inak ako kroky, ktoré vedú jednoznačne, žiaľ, musím to povedať, k okliešťovaniu základných ľudských práv a slobôd na Slovensku, ktoré zavádzajú v niektorých oblastiach skoro až totalitné praktiky a ktoré práve takýmito prvkami a voľbami, pred ktorými dnes stojíme, spochybňujú aj tie zvyšky dôvery občanov v právny štát, ktoré ešte majú.
A ja vám, kolegovia z vládnej koalície, skutočne nerozumiem. Skutočne nerozumiem, v čom je pre vás Daniel Lipšic tak kľúčová osoba a tak dôležitý a nenahraditeľný človek, aby ste ho v tejto voľbe, tak dôležitej pre celé Slovensko, pretláčali aj napriek tomu, že sú tam možno iní kandidáti. Ja neviem, či sú lepší, či sú horší, ale sú určite prokurátori a dokonca jeden z nich je aj nominant Rady prokurátorov. A táto kŕčovitá vaša snaha v tejto napätej spoločenskej situácii, v ktorej dnes všetci žijeme, je skutočne tragická hlavne z jedného pohľadu.
Mňa teraz vôbec nezaujímajú nejaké obavy o stíhanie ekonomických káuz. Mňa vôbec nezaujíma to, že či bude, keď tam bude Lipšic, či sa to bude môcť zneužívať na prenasledovanie politických oponentov. Keď chcete, tak to spravte, máte v rukách všetku moc, môžte to urobiť. Vôbec ma to netrápi. Mňa trápi, viete čo? Že keď si takýmto spôsobom podriadite aj zvyšky, zvyšky orgánu, ktorý má chrániť práva ľudí, aj proti nedemokratickým vládnym rozhodnutiam, nariadeniam a vyhláškam, tak mi povedzte, kto tých ľudí bude chrániť. Kto tých ľudí bude chrániť, keď špeciálny prokurátor bude človek, ktorý visí predsedovi vlády na opasku? Kto tých ľudí bude chrániť, keď špeciálnym prokurátorom bude človek, ktorý je s predsedom vlády spojený ako advokát so svojím klientom? Kto tých ľudí bude chrániť, keď bude špeciálnym prokurátorom človek, ktorý má s ďalšími členmi vlády veľmi bohaté a dlhodobé politické aj osobné vzťahy? Jednoducho nebude sa v takomto nastavení systému, vážení kolegovia z vládnej koalície, dať hovoriť o nezaujatosti, nestrannosti a objektívnosti prokuratúry a o tom, že ľudia, ktorí budú sa cítiť poškodení vládnymi nariadeniami a vyhláškami, sa budú mať kde obrátiť.
Vieme veľmi dobre, že prokuratúra je špecifický štátny orgán, kde vládne veľmi prísna hierarchia. A hoci teraz sa nerozprávame o generálnom prokurátorovi, ale o prokurátorovi špeciálnom, tento má veľmi jasne, ako aj celý Úrad špeciálnej prokuratúry, má veľmi jasne vyčlenené svoje kompetencie. Kompetencie, ktoré sú práve v súčasnej spoločenskej situácii kompetenciami kľúčovými. Kompetenciami kľúčovými. A ja preto naschvál, naschvál to hovorím takto široko nejako rozchodne, keď to musím tak nazvať, lebo tu sa nebojuje o konkrétne meno dnes. Tu sa bojuje o dôveru ľudí vo veľmi výraznú štátnu prokurátorskú funkciu, ktorú, žiaľ, niektorí predstavitelia vlády a vládnej koalície svojím kŕčovitým postupom už zdehonestovali vopred. Už zdehonestovali vopred.
Nie je to tak dávno, čo sa volil generálny prokurátor. Zvolil sa v podstate konsenzom naprieč politickým spektrom. A si myslím, že to spoločnosti pomohlo. Že to dalo taký signál, že aj keď v mnohých veciach sme úplne na odlišných brehoch, tak proste pri nejakej veci potrebnej pre Slovensko vieme so zaťatými zubami sa nejakým spôsobom aj dohodnú. A podľa mňa by to tak nejako malo byť aj v tomto prípade, ale ak bude tou voľbou silová pretláčaná a zákulisnými ťahmi dohodnutá voľba vopred vybratého človeka, ktorý nie je prokurátor, tak to jednoducho Slovensku nebude môcť pomôcť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyni za úplne absolútne konštruktívne faktické poznámky. Ja by som to tak zhrnul, že teda ja by som videl riešenie tejto situácie v pozmeňovacom návrhu k tomuto zákonu. Ale ten pozmeňovací návrh nepadol, nebol proste tu vznesený, čiže touto cestou sa asi nedá ísť.
Ale ak hovoríte, pán kolega Cmorej, že teda zavedenie tohto zákona zrušilo záväznosť tých technických noriem, ktoré to upravovali (reakcia z pléna), v poriadku, veď ja to nepolemizujem s tým, ja hovorím, že ak by to tak bolo, tak potom musíme nájsť ten mechanizmus, ktorý by zaviedol naspäť tú záväznosť po zrušení tohto zákona, lebo predpokladám, že automaticky to tak asi nebude.
A jednoducho tie veci, ktoré ste tu aj spomenuli o tej definícii, že čo je ihrisko a tak ďalej, tak to si myslím, že to vieme vyriešiť aj nejakým náhradným alebo nejakým menej reštriktívnym spôsobom, ale to už v podstate nie je moja úloha ako opozičného politika. Ja len hľadám riešenie z tejto situácie, ktorá tu vznikla v podstate z dialógu medzi, medzi podpredsedom vlády a koaličnými poslancami. A ja budem veľmi rád, keď možno predkladateľ v záverečnom slove povie, že teda na základe tohto, čo tu celé odznelo, aké bude definitívne riešenie situácie, aby sme úplne s kľudným svedomím a s tým, že ideme pomôcť veci, mohli potom za túto vec hlasovať alebo nehlasovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som pôvodne absolútne nezamýšľal vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Nie je to celkom, ako sa hovorí, moja šálka kávy, ale, ale nie som asi taký typický príklad toho, že akoby to asi v parlamente mohlo fungovať, lebo mňa k tomuto vystúpeniu v rozprave naozaj podnietila tá, tá samotná rozprava tu v tomto pléne. A keďže tie myšlienky sú možno niektoré trošku tak nesúrodé a niektoré možno príliš dlhé na to, aby boli vo faktickej, tak som si to dovolil proste vyriešiť takto.
Rozprávame sa tu o... a možno je to aj preto, teda tu vystupujem, lebo sami ešte musíme v klube nájsť riešenie ohľadom hlasovania o tomto návrhu, lebo sú tam aj za, aj proti veci a jednoducho my sa tu dnes rozprávame o tom, že vlastne, ak by tento návrh z dielne podpredsedu vlády pána Sulíka prešiel, tak sa zruší zákon 371/2019.
Nikto z nás, ani z nás, ani ako všeobecne z poslancov asi nechce znižovať nejaké bezpečnostné štandardy pre detské ihriská, to sa asi zhodneme, však? Len neviem, či ste tento zákon celý čítali, lebo ja som si ho teraz celý prečítal v dôsledku tej rozpravy aj argumentov pána podpredsedu vlády. Ten zákon má 18 paragrafov. Z nich ale, kolegyne, kolegovia, z nich iba jeden jediný sa dotýka bezpečnosti detských ihrísk, všetky ostatné sa dotýkajú v podstate regulácii a tej administratívnej nejakej záťaže s tým spojenej.
Prečo ma to zaujalo a prečo som, prečo to musím povedať? My sme v rámci nášho programu sociálnej pomoci odovzdali už aj niekoľko detských ihrísk aj samospráve, ale teda väčšina, drvivá väčšina bola právnickým osobám rôznym, nejakým občianskym združeniam a tak. A poviem vám, že najväčší problém pri týchto detských ihriskách naozaj nebolo to, že za čo to ideme kúpiť, lebo tie peniaze na to boli aj máme, aj sme dali, ale bol problém ten, aby tie detské ihriská alebo tie crossfitové rôzne, ja neviem, zariadenia a podobné veci, aby splnili všetky zákonmi a neviem, akými normami predpísané požiadavky, aby proste vôbec sa to mohlo realizovať.
A naozaj, keď som ja dnes počúval túto rozpravu, tak sa mi to všetko vynorilo, že, že tá regulácia a tá administratívna záťaž je obrovská, a vystúpil som preto, lebo som privítal ten návrh pána podpredsedu vlády Sulíka, ktorý povedal, že ak by tento zákon bol zrušený, tak dáva on nejaké chlapské slovo na to, že dôjde k právnej úprave, ktorá bude hovoriť, že príslušné technické normy, ktoré upravujú tieto detské ihriská, budú záväzné, ak som to správne pochopil. A ja by som možno (reakcia z pléna), ak nie sú.
Ešte by som možno išiel ja tou cestou, že práve sprísniť tie konkrétne technické normy, keď už, aby sa týkali priamo tej bezpečnosti. Viete prečo? Pretože v § 3 tohto zákona, o ktorom sa bavíme, ktorý sa nazýva základné požiadavky na bezpečnosť detského ihriska, tak v podstate, v podstate nejaké konkrétne údaje, ktoré by mali zabezpečovať bezpečnosť toho zariadenia, bezpečnosť tých detí na ňom, upravujú len, len dva odseky. To je odsek 9 a odsek, odsek asi 10. Odsek 9 a 10, áno, z celkovo asi 11 odsekov a v podstate len tieto dva odseky jedného paragrafu sa týkajú samotnej bezpečnosti týchto detských ihrísk. Zvyšok v tomto celom zákone sú proste tie rôzne administratívne a iné, iné záležitosti.
Ale čo je veľmi dôležité a prečo je veľmi, prečo je veľmi podstatné, aby naozaj došlo k zmene toho mechanizmu záväznosti tých technických noriem, resp. k sprísneniu samotných technických noriem v tejto veci, je to, že tento zákona sa v obidvoch bodoch, ktorý sa odvoláva v tých častiach ohľadom bezpečnosti ihriska na technické normy, tak naozaj vo veľkej miere, vo veľkej miere, kolegyne, kolegovia, sa na veľký počet slovenských technických noriem jednoducho odvoláva a tie pokladá ako záväzné pre naplnenie tohto samotného zákona. Čiže, čiže tento samotný zákon poukazuje na tie technické normy, odvoláva sa na ne a v podstate ich, ich pokladá za nejakú nosnú časť samotnej technickej realizácie uplatnenia týchto požiadaviek bezpečnostných.
Čiže ja som pôvodne si myslel tiež, že, že tým, že zrušíme tento zákon, tak vlastne ideme znižovať bezpečnostné štandardy, a to by som v živote nikdy nepodporil bez ohľadu na to, kto to tu predkladá. Ale keď som si to teraz v rámci debaty prečítal, naštudoval, pozrel si ten mechanizmus, tak ja musím povedať s kľudným svedomím, že ak by došlo k zmene toho mechanizmu úpravy a aplikácie tých slovenských technických noriem do, do realizácie týchto detských ihrísk, prípadne k ich sprísneniu v konkrétnych častiach, konkrétnych bezpečnostných prvkov, tak by sme pre tie deti urobili viac, ako keď máme takýto zákon, ktorý proste tých ľudí administratívne šikanuje. Jožko Šimko ako primátor Rimavskej Soboty vám to jasne vysvetlil. Ale v skutočnosti tú bezpečnosť neprináša.
Poviem konkrétny príklad, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame. V zákone, v zákone, v tom § 3, ktorý som spomínal, sa v odseku 9 hovorí o tom, že treba detské ihriská v prípade, že je možnosť pádu toho dieťaťa z výšky väčšej ako 60 cm, je potrebné ich vybaviť nejakou náraz tlmiacou podlahou alebo nejakou vrstvou, nič viac, nič viac, nič viac. To znamená, niekto povie, že málo je aj 10 cm tlmiacej vrstvy nejakej polyuretánovej. Niekto povie, že stačí 1 cm tvrdenej gumy, tu to proste nijako nie je definované. Všetko, čo je definované, je v odkaze na príslušnú slovenskú technickú normu. Tí, čo sa trošku venujete športu alebo nejakému telocviku, alebo niečomu, viete, aké to je, čo sa týka tlmenia pádov a tak, že proste to nie je celkom jednoduchá téma. A tento zákon naozaj v tej téme, kde človek by čakal, že ten zákon to upraví, že čo všetko žiadame od tých ihrísk, aby tie deti boli úplne že bezpečné, tak on to reálne vôbec neupravuje, on to reálne vôbec neupravuje. Za to tie, za to tie administratívne záťaže a regulácie, tak tie upravuje až príliš podrobne a na xy, zhruba asi na 15 paragrafoch.
Všeobecne z pohľadu tej bezpečnosti, všeobecne je ten zákon, čo sa týka konkrétnych bezpečnostných požiadaviek, neskutočne vágny, neskutočne vágny. A je taký, že podľa tohto sa dá postaviť ihrisko špičkové a podľa tohto sa dá vytvoriť ihrisko proste úplne surové, keď to poviem tak. A úplne neodolné voči zraneniam zbytočne tých detí, lebo všetko podstatné, čo je, tak je v tých slovenských technických normách. A podľa mňa všetko, všetko to za tým ostatné je v tých, aj kolegyňa Cigániková to tu už spomínala, je v tých, v tých pečiatkach, v tých dovoleniach, v tých, v tých rozhodnutiach v tej vyššej cene a tak, ale v skutočnosti, v skutočnosti to, že ihrisko má takúto pečiatku, neznamená, že je pre vaše dieťa bezpečnejšie ako to ihrisko, ktoré ho nemá. To vám musí vyplynúť zo štúdia tohto zákona.
Ja preto tu stojím, a preto možno si poviete, že to teraz akože nejakou silou-mocou hovorím, že ten zákon je zlý. No naštudoval som si ho, pripadá mi ako zlý, pripadá mi, že keď by sa aj zrušil v tejto chvíli, tak sa naozaj žiadne škody nespôsobia, ale iba za toho jedného jediného predpokladu, že pán podpredseda, bol by som rád, keby na mňa reagoval a povedal, ako si predstavuje ten mechanizmus toho, že keď slovenské technické normy naozaj vstúpia do života, keď to tak poviem, čo sa týka tých ihrísk a že budeme cez ne vyžadovať, aby boli tieto normy naplnené.
A možno, ja neviem, možno, pán kolega Kučera, bude lepšie, či nejaká slovenská technická norma priamo rieši tie dopadové plochy, povedzme napríklad alebo niečo také. A tu sprísnime tie veci, dáme tam hrubšie vrstvy, dáme tam lepšie materiály, dáme to tam tak, aby proste tie deti boli v pohode.
Ja som tiež dieťa socializmu, tiež sme sa hrávali na betónových kockách, tiež sme sa hrávali s tehlami a stavebnou suťou, ako s hračkami vonku, vôbec to nikto vtedy neriešil, ako nikto sa tým nezaoberal. Chodili sme po hrdzavých rebríkoch, bolo to úplne v poriadku. Dnes je ale, žiaľ, iná doba. Nanešťastie sme členmi Únie a proste niekedy, niekedy sú tie veci postavené na hlavu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Našťastie.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Skúste mi do toho nevstupovať, prosím vás, pán podpredseda. Môžme si to potom odborne vydebatovať (reakcia z pléna), ale no.
Ale napriek tomu všetkému, napriek tomu všetkému si myslím, že táto iniciatíva je nie zlá, je nie zlá. Stojí za úvahu. A preto ma veľmi prekvapilo ako opozičného politika, keď dochádza k tým treniciam vnútrokoaličným, lebo podľa mňa sa to dalo úplne elegantne vyriešiť a dalo sa to vyriešiť elegantne na prospech tých detí aj prospech tých detských ihrísk. Predsa všetci chceme, aby tých detských ihrísk bolo čo najviac.
Ale dnes naozaj, pán podpredseda, ja vás chcem vyzvať aj z tohto miesta, robte hlavne všetko pre to, aby tie deti mohli ísť von, aby mohli ísť do škôl, aby mohli ísť na tie ihriská, aby sme sa naozaj bavili o niečom a nie iba o virtuálnej slobode pre deti, lebo tá tu nie je.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Cmorej, ja som asi pochopil, čo ste chceli povedať, a ako globálne s celkovým nejakým odkazom vášho vystúpenia musím súhlasiť, len dva také rušivé momenty vám musím proste povedať, lebo mi to nedá.
Jeden je, že znova ste tam sa nechali zatiahnuť, tak ako aj pán podpredseda Sulík, do tej takej polomorbídnej porovnávačky s tými mŕtvymi deťmi, to podľa mňa sa sem až tak veľmi nehodí a trošku to tak, neviem, takú zvláštnu chuť dodáva tej debate.
A druhá vec, a to je podľa mňa systémový problém vašej strany, že vy aj keď máte dobrý nápad ako teraz aj tá argumentácia, dá sa s tým súhlasiť, naozaj akože budeme sa v klube o tom rozprávať, že ako budeme hlasovať, lebo tie argumenty sú proste jednoducho aj dobré, aj sú také niektoré slabšie, ale všetko vždy otočíte na tie peniaze, že proste všetko iba tabuľkovo, sucho na tie peniaze, že proste nemáme tam, lebo chceme dať tam alebo nemáme na to. Ale nie je vždy všetko, viete, len o tých peniazoch. Nedá sa vždy všetko len kvantifikovať na doláre, na eurá alebo na jeny, alebo ja neviem na čo, na ruble, ale niekedy to je aj o niečom inom ako o tých peniazoch.
Podľa mňa aj tá administratívna záťaž, o ktorej sa tu dnes bavíme, áno, na jednej strane sa dá nejako kvantifikovať, že koľko peňazí sa na to vyhodí cez nejakú človeko... človekohodinu práce tých úradníkov, ale na druhej strane tam predsa ide aj o nejaký princíp, že, že čo chceme dosiahnuť, v akom stave to chceme mať nastavené. A to je len taká proste, taká moja výčitka, že možno naozaj nie všetko za každú cenu porovnávať tabuľkovo na tie peniaze.
Ďakujem pekne.