Videokanál poslanca

Ja ďakujem takmer všetkým kolegom za veľmi vecné a kultivované faktické poznámky, len ma mrzí, že zase niektorí iní kolegovia tú skutočne slušnú diskusiu posunuli úplne do extrému, ale už si začíname na tie mená zvykať.
Pán poslanec Šefčík, vy ste proste odleteli úplne od tej témy. Vy začnete rúška miešať s kofolou a horalkami. To je dosť ťažko na to reagovať, ale na druhej strane ste hovorili ste o príkladoch. Tak ja vám poviem, ja vám poviem, že pozrite sa na to príkladom zo života detí z chudobných rodín. Všeobecne z rodín, ktoré proste musia každé euro obrátiť, lebo sú na tom tak, žiaľ, aj vďaka politike vašej vlády, kde tomu dieťaťu, pán Šefčík, za cenu jednej nejakej zdravej syrovej celozrnnej bagety vyjdú dve horalky. A čo si myslíte, čo si v takýchto podmienkach to dieťa vyberie? Tak trošku pred tým, ako vypeníte, tak rozmýšľajte.
A, pán poslanec Sloboda, vy ste aj do témy výživy detí dokázali zamiešať váš milovaný COVID. (Smiech v sále.) Pán poslanec Sloboda, vy ste dokázali očkovanie, očkovanie, do ktorého nútite ľudí, zamiešať do toho, ako sa majú deti stravovať. A potom mi hovoríte, aby som vám nehovoril, že ste ultraliberál. Pán poslanec Sloboda, ale ja neviem, či vy viete, ale možno, keď neviete, tak vaša kolegynka Cigániková vás môže doučiť, koľko ľudí zomiera ročne na Slovensku na civilizačné choroby. A to sú úmrtia úplne a jasne dokázané, nie ako fiktívne virtuálne úmrtia na COVID. Takže, keď si toto dáte do poriadku, potom sa rozprávajme o veciach, ktorým nie celkom rozumiete.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh zákona, o ktorom skutočne môžme povedať bez ohľadu na odborné názory jednu vec, že je absolútne apolitický. Že je úplne apolitický a že chce riešiť čoraz prehlbujúci sa problém detskej obezity. Ja budem rád, ak poslanci, ktorí sa venujú zdravotníctvu a sedia tu v sále, tak vyjadria svoj názor na tento návrh zákona, pretože moje vystúpenie k nemu by som začal citáciou z portálu Lekár.sk.
V súčasnosti sa obezita považuje za globálnu epidémiu a stala sa z nej civilizačná choroba. Jej vplyv na úmrtnosť a chorobnosť u detských pacientov je čoraz vážnejší. Spoločenské a technologické zmeny za posledných 30 rokov vytvorili tzv. obezogénne prostredie. Je ľahké zjesť viac, ako je potrebné, sedavý spôsob života a nedostatok pohybu. Taktiež na to má vplyv konzumácia mimo domova, a to vopred spracovaných energeticky výdatných jedál a potravín chudobných na živiny.
V podstate tento odstavec by mohol byť celou dôvodovou správou k nášmu návrhu. Náš návrh hovorí len o tom, že rodičia, ktorí sa snažia to svoje dieťa držať pri zodpovednom stravovaní, vo chvíli, keď to dieťa odíde napríklad do školy alebo na školský internát, strácajú nad ním absolútnu kontrolu. A to dieťa je doslova zavalené ponukou potravinárskych výrobkov, ktoré sa potravinami alebo zdravou výživou v žiadnom prípade nedajú nazvať.
Náš zákon má iba jediný cieľ, a to v rozumnej miere obmedziť zavalenie týchto detí takýmito zdraviu škodlivými potravinami. Ja rozumiem, že sú tu potom fanatickí liberáli ako tu kolega Sloboda, ktorý ani si nevypočuje podstatu a pointu a kritizuje tu a hovorí o tom, že to je obmedzovanie slobody nejakého výberu alebo niečoho. Ale štát predsa má aj regulačnú úlohu. A tá regulačná úloha spočíva v tom, že ak je niečo negatívne a škodlivé, tak to prostredníctvom zmeny zákonov a iných právnych noriem štát upraví a zo spoločnosti odstráni.
Ak na jednej strane počúvame stále o tom, že deti sú čoraz tučnejšie a že v ich potravinách alebo v ich potravinovom nejakom zložení je málo bielkovín, ale je tam veľa cukrov, hlavne jednoduchých cukrov. Tak asi tým, že sa budeme o tom iba rozprávať a budeme to tu kritizovať a budeme na to nadávať, tak tým sa to asi nezmení. Ale asi tým, že zmeníme a zmenšíme a znížime dostupnosť týchto nezdravých potravinových produktov pre deti, ktoré sú mimo dohľad svojich rodičov. To znamená napríklad v školských zariadeniach, tak môžme niečo preto, pán kolega Sloboda, urobiť.
Preto nechápem tú takú trošku divokú kritiku z vašej strany. A naozaj sa na to pozrime triezvo. Pozrime sa na to očami tých rodičov, ktorí pošlú to svoje dieťa, malé dieťa, nehovoríme o tínedžeroch, nehovoríme o vysokoškolských študentoch, malé dieťa do školy, a to dieťa tam nezje ani obed. Nezje ani obed a namiesto toho si kúpi dve koly, namiesto toho si kúpi nejakú čistú cukrovinku. A to už nechcem hovoriť, že cigaretku. A za rok ten rodič to svoje dieťa ani nespozná.
Máme tu kadejaké psychologické štúdie o tom, že cukor v potravinách podporuje ADHD a rôzne iné typy správania detí. Ale keď to chceme nejakým spôsobom vyriešiť, odstrániť ten zbytočný cukor z ich jedálnička, tak proste vidíme, že niekto si to pomýlil s obranou slobody jednotlivca.
Je to proste ako s drogami, či sa vám to páči, alebo nie. Ak tie drogy nebudú pre populáciu dostupné, tak bude drogovať veľmi malá časť ľudí. Ale ak budú dostupné na každom kroku, ak sa tu bude heroín, kokaín váľať len tak dostupne v automatoch, tak mnoho tých ľudí si to len tak dá. Vyskúša a potom zostane na tom závislých. A to je to isté. A je to veľmi, povedal by som až identický princíp s tým, čo sa my snažíme teraz obmedziť. Pretože nebude možné potom tu nariekať nad zdravotným stavom detí, zdravotným stavom populácie, ak takúto jednoduchú apolitickú novelu nebude ochota v tomto pléne schváliť.
A to, že si nebezpečenstvo týchto cukrových pascí, ako sa to niekedy nazýva, uvedomujú už aj slávni ľudia, je to nedávne gesto futbalistu Ronalda, ktorý odsunul kolu, odsunul tú kolu plnú cukru, plnú farbív a napil sa čistej vody. Ale my sme tu asi všetci múdrejší, my sme tu všetci slávnejší, my sme tu všetci populárnejší ako Ronaldo a vieme, že tým deťom treba dať v školách kolu, že im treba dať cukrovinky, že im treba dať podobné hlúposti, ktoré maximálne čo prinesú ich organizmu, je to, že im odvápnia zuby, že im odvápnia kosti.
Takže, kolegyne, kolegovia, úplne triezvo bez politického trička sa postavte k hlasovaniu o tomto návrhu, pretože to dieťa si to zdravie kolou a cukrovinkami pokazí bez ohľadu na to, v ktorej strane je jeho rodič.
Ďakujem pekne.

Tomáš, ďakujem za podporu nášho návrhu. Pre tých, ktorí to až tak dobre nepočúvali. Ten návrh je veľmi jemný, je veľmi mierny. Ten návrh nelikviduje financovanie politických strán, pretože aj taký návrh sme tu dávali, ale podporu nenašiel. Ten návrh zreálňuje a približuje financovanie politických strán k ľuďom. Na Slovensku sú dnes desaťtisíce ľudí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu a my nevidíme dôvod, aby politické strany, ale aj ústavní činitelia boli financovaní z virtuálnej priemernej mzdy, pretože priemernú mzdu na Slovensku má relatívne len veľmi málo ľudí.
Takže nastavenie financovania politických strán nie z virtuálnej priemernej mzdy, ale z minimálnej mzdy, ktorú by mal dostávať každý pracujúci človek, je skutočne v podstate len volaním po spravodlivosti, aby politici, poslanci, ale v tom ďalšom kroku aj všetci ostatní ústavní činitelia, ktorým sa podobným spôsobom vypočítava plat, aby sa so svojimi životmi aspoň trošku priblížili k životom tých ľudí, ktorí každodenne bojujú o svoje prežitie. A, žiaľ, táto nová vláda, od ktorej čakali výrazné zmeny, zmeny k lepšiemu, im k tomu prežitiu vôbec nie úplne pomáha. Skôr naopak. Likviduje a drví ich svojimi nezmyselnými opatreniami, svojimi nezmyselnými nariadeniami až tak, že ľudia dnes úplne verejne hovoria: zlatý Fico, čo sme si to zvolili?

Kolega Martin Beluský, ja ti ďakujem za úplne vecné, triezve predstavenie nášho návrhu, ktorý, ak niekto počúval či už z poslancov, alebo z verejnosti, tak musel pochopiť, že tu ide skutočne o technické opatrenia, ktorých cieľom je znížiť náklady na štátny rozpočet, čo ale v súvislosti s tým, aké zmeny štátneho rozpočtu boli schvaľované touto vládou, by naozaj bol len taký symbolický krok k občanom, ale lepšie aspoň symbolický krok ako žiadny.
Keď si pozrieme tabuľku, koľko peňazí dostali jednotlivé politické strany za výsledky vo voľbách v roku 2020, tak celkom logicky podľa volebného výsledku na prvom mieste je OĽANO viac ako 20 mil. eur. Napriek tomu, že táto strana získala viac ako 20 mil. eur, tak celý národ vidí, ako vláda pod vedením Matovičovej strany zmenila pandémiu na testovací biznis ako vládna strana, ktorá dostala za tieto príspevky za hlasy viac ako 20 mil., sa jednoducho neuspokojila s týmito peniazmi a vládu a vládnutie využili na to, aby im spriaznení ľudia, im spriaznené firmy doslova zbohatli na tej pandémii COVID-19, ktorou tu trpí národ už rok a pol.
Takže vidíme skutočne, tak ako si ty povedal, že ani tie veľké sumy, ktoré dostávajú jednotlivé strany a hlavne tie strany, ktoré mali veľké výsledky vo voľbách, nie sú zárukou toho, že budú tie strany odolné voči korupcii, že budú odolné voči tomu, aby si ich predstavitelia hľadali zdroje ešte niekde. Poviem to ešte tak, že externe alebo proste iným spôsobom. Čiže skutočne tento návrh, táto novela by mala len pozitívne dopady.
Ďakujem ti ešte raz.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Rasťo Schlosár, tebe ďakujem za doplnenie, naozaj z časových dôvodov som už nestihol spomenúť laxný prístup pod vedením pána ministra Mikulca pri riešení kriminality v cigánskych osadách a to, že tam dochádza k zhoršovaniu kriminality z mesiaca na mesiac, to jednoducho všetci ľudia, ktorí v okolí týchto osád žijú, zažívajú veľmi smutným a tragickým spôsobom na svojich životoch a skutočne čakali, že dôjde k nejakému posunu k lepšiemu, pretože bolo to aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, a ten posun je radikálny aj k horšiemu.
No a, pán poslanec Baránik, vy mi stojíte za extra spomienku, pretože vy, keď niečo poviete, to je, to sa musí zapisovať. Vy ste sa stali symbolom právneho bezvedomia na Slovensku. Vy ste hanba nielen strany Sloboda a Solidarita, pán poslanec Baránik, vy ste výsmech právnického vzdelania. Vy ste dehonestácia advokátskej profesie. Vy ste proste chodiaca hanba, pán poslanec.
A ja si vždy doslova užívam vaše faktické poznámky, lebo to je, to je normálne balada na dušu, keď človek ako vy sa pokúša spraviť alebo povedať niečo inteligentné.
Takže ďakujem pekne, pán poslanec Baránik, myslím, že ste pobavili nielen mňa, ale aj celé Slovensko.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu ešte, ja sa najprv jednou vetou vrátim k úvodnému vystúpeniu Roberta Fica, v ktorom veľmi, povedal by som, presvedčivo opísal to, aký bordel dnes panuje v tajných službách, aký bordel v týchto službách panoval v časoch aktívneho pôsobenia ministra Mikulca, ako si rôzni agenti a príslušníci týchto tajných služieb robia na seba navzájom záznamy a potom tieto záznamy pri vhodných príležitostiach na seba vyťahujú, ako namiesto to, aby chránili záujmy Slovenska, Slovenskej republiky, jej obyvateľov, tak proste riešia rôzne hry, klebety, konšpirácie, intrigy a mocenské boje.
Je katastrofa, ak tento stav, ktorý tu bol opísaný bývalým predsedom vlády, náhodou aj dnes platí pre tajné služby. To je proste katastrofa. To by chcelo naozaj nejakú hĺbkovú inšpekciu, vyvodenie skutočnej zodpovednosti a reformy týchto služieb, pretože ak je na tom čo len tretina pravdy z toho, čo tu Robert Fico popísal na začiatku, tak to takto nemôže ostať.
Tým vlastne aj Robert Fico dal odpoveď na otázku, prečo som ani opakovane nemohol byť nikdy ja zvolený za predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu Vojenského spravodajstva, pretože by sa ľudia naozaj mohli dozvedieť to, že mnohí agenti sú skutočne verejne činné osoby, že mnohí, ktorí sú pokladaní za slušných a serióznych politikov, sú v podstate agentami tajných služieb a že rozrobení nie sú, rozrobené nie sú len záujmové osoby, ale možno tretina Slovenska.
Druhá vec, ktorú Robert Fico na začiatku svojho prejavu povedal, že SMER nikdy pomocou trestného práva neprenasledoval politických oponentov, toto je obrovské klamstvo, obrovská lož, pretože sám som bol cieľom týchto perzekúcií. Sedem rokov ma Úrad boja proti organizovanej kriminalite prenasledoval, trestne stíhal, každý druhý mesiac mi robili domové prehliadky a kukláči boli u mňa na návšteve, nakoniec to skončilo odsúdením vyšetrovateľa ÚBOK-u, majora z Banskej Bystrice, kto má záujem o meno, potom mu ho môžem povedať.
Taktiež si veľmi dobre spomíname, ako na objednávku vtedy koaličného partnera Andreja Danka bol rozbehnutý proces na rozpustenie našej politickej strany, ktorý len vďaka odvahe sudcov na Najvyššom súde nebol zrealizovaný do úspešného konca, a bolo tragédiou, že títo sudcovia sa stali potom predmetom zastrašovania a že v rámci výpovede niektorých kajúcnikov vyšlo najavo, že vtedajší minister spravodlivosti Gál veľmi aktívne pôsobil s cieľom ovplyvniť sudcov Najvyššieho súdu, aby rozpustili našu politickú stranu. Dnes sa o týchto ľuďoch ako keby nič nehovorí, nikto si na nich nespomenie.
Taktiež pán Fico zabudol povedať, že keď už nestačilo prenasledovať ľudí cez ÚBOK, tak bola založená NAKA. Presne tá istá NAKA, ktorá sa teraz vymkla spod kontroly a ktorej konanie je príčinou možno aj týchto vecí, ktoré sa tu dnes konajú.
Veľmi dôležité je opäť spomenúť meno pána Beňu, ktorý bol práve vládou Roberta Fica vytiahnutý z pozície krajského riaditeľa Policajného zboru v Banskej Bystrici na vyššie funkcie a ktorý sa veľmi aktívne teraz podieľa na celom tomto bordeli, ktorý sa tu, ktorý sa tu rozohnil, rozpútal.
Taktiež musím vytknúť Robertovi Ficovi, že viackrát vo svojej úvodnej reči spomenul, že za jeho čias sa nestíhali politici, ktorí mali prsty v rozkrádaní štátu počas privatizácie. Ale veď presne to je chyba! Presne to bola obrovská chyba, pretože národ čakal, že tí, ktorí sa zúčastňovali privatizácie, ktorí dostávali štátne podniky za korunu, pôjdu konečne za toto sedieť. Žiaľ, nestalo sa to a stať sa to malo.
No a teraz ale k aktuálnemu hrdinovi tohto odvolávania, k pánovi ministrovi Mikulcovi.
Pán Mikulec, naše dôvody na to, aby sme podporili vaše odvolanie, nesúvisia s tým, že jedna skorumpovaná banda dnes na Slovensku bojuje proti druhej, že policajti, ktorí sú zadobre s jednou skupinou politikov, sa neznášajú s policajtami, ktorí sú zadobre s druhou skupinou politikov, že príslušníci Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v tom hrajú svoje temné spravodajské hry. To je jednoducho nechutná nahota toho, ako sa to tu postupne v tom, ako sa súčasná vláda s bývalou vládou prekárali v tom, kto je horší, vytiahlo na povrch. Obrovská špina, o ktorej keď sa ľudia raz dozvedia v plnom rozsahu, tak tu dôjde k veciam, o ktorých poznáme možno spred dvesto rokov.
Pán Mikulec, naša, naše dôvody na vaše odvolanie sú iné. Naše dôvody sú tie, že polícia pod vaším vedením začala s terorom a zastrašovaním sudcov v čase, keď sudcovia jediní sa mohli postaviť proti protiústavným a protizákonným opatreniam vlády súvisiacim s koronakrízou, keď ľudia sa báli vyjsť na ulicu v dôsledku toho, že policajti, ktorí nechceli týchto ľudí prenasledovať, boli svojimi nadriadenými – a podľa našich informácií z Prezídia Policajného zboru tieto nariadenia išli priamo z vášho ministerstva – tlačení do toho, aby policajti aktívne pôsobili proti občanom, ktorí sa nechceli týmto nezmyselným, protizákonným a protiústavným opatreniam podriaďovať.
Pán Mikulec, polícia pod vaším vedením dostala ľudí pod zámok. Vy ste, pán Mikulec, podporili vládne nariadenia, ktoré z vianočných návštev, veľkonočnej oblievačky a návštevy hrobov svojich blízkych spravili priestupok.
Pán Mikulec, ak vy ste s týmito nezmyselnými nariadeniami a vyhláškami nesúhlasili, mali ste to prejaviť. Vy ste boli ticho. Vaši podriadení tlačili policajtov do aktívnej, aktívnych zásahov proti týmto občanom, ktorí s týmto nesúhlasili
Pán Mikulec, polícia pod vaším vedením použila vodné delo proti demonštrantom, ktorí sa búrili a oprávnene búrili proti týmto opatreniam. Vodné delo. Vy a vaša vláda, ktorí ste hovorili o demokracii a o tom, že ľudia sa nemôžu báť, že už tu nemôže byť taká perzekúcia ako za minulej Ficovej vlády. Ale toto oni nikdy neurobili. Teraz nehovorím o Šarišských Michaľanoch, hovorím o týchto vládnych opatreniach.
Jednoducho, pán Mikulec, vy ste pokračovali aj v tom, že ste rozdeľovali ľudí na našich, resp. vašich a tých druhých. Viete, o čom hovorím? Že polícia pod vaším vedením, pán Mikulec, stíhala ľudí za národné prejavy, stíhala ľudí za prejavy vlastenectva. Ale na druhej strane, keď Igor Matovič povedal, že dosiahol míľnik vraždou Kuciaka a jeho snúbenice, tak sa žiadne trestné stíhanie nekonalo. Keď Matovič povedal o tom, že chce prekonať NSDAP, Hitlerovu stranu, tak sa žiadne trestné stíhanie nekonalo.
Obrovský dvojitý meter, pán Mikulec, ktorý ľudia veľmi citlivo vnímajú a nechápali, kde sa tá spravodlivosť stratila. Nechápali to.
Jednoducho, pán minister Mikulec, ja musím povedať, že vy vo funkcii ministra vnútra ste sa aktívne podieľali na zavádzaní otvorene fašistických praktík v Slovenskej republike, a preto musíte vo svojej funkcii skončiť. Jediné, čo by vás mohlo zachrániť z môjho pohľadu, je to, aby ste sa dnes ešte pred hlasovaním o vašom odvolaní postavili pred národ, ospravedlnili sa celému Slovensku za tie nezmyselné opatrenia, ktoré gniavili ľudí, a dali verejný prísľub, že už nikdy polícia pod vaším vedením takéto opatrenia proti národu neuskutoční.
Ďakujem pekne.

Miro, všetko okej, ale mne sa už nedá počúvať, ako ty vkuse hovoríš o tom, že Pčolinský je politický väzeň. Veď trošku rozmýšľaj nad tým všetkým dookola, alebo teda so všetkými súvislosťami. Ty sa ho zastávaš viac ako samotný Boris Kollár.
Ak by bol totiž Pčolinský skutočne politický väzeň, tak by predsa logicky Kollár a SME RODINA nezostávali v tejto vláde, by predsa nepodporovali vládu, ktorá z ich človeka robí politického väzňa. Keďže však Kollárovci vo vláde ostávajú a ostali, tak asi politický väzeň nie je. A pri tom všetci veľmi dobre vieme, že ak by Kollárovci z tejto vlády odišli, tak táto vláda buď padne hneď, alebo sa rozpadne vo veľmi krátkom časovom slede.
Čiže je to všetko v rukách Borisa Kollára a ja preto nechápem, prečo ty tak veľmi sa toho Pčolinského zastávaš, lebo jednoducho je to nominant vládnej strany, ktorý viedol Slovenskú informačnú službu, a o ňom ako o politickom väzňovi rozprávať je skutočne urážka skutočných politických väzňov a ľudí, ktorých systém, akýkoľvek,
naozaj cielene prenasledoval a šikanoval.

Pán poslanec Žiak, ja, len jedna vec ma zaujala v tom vašom vystúpení. Odvčera, odvčera tu niektorí kolegovia poslanci vyťahujú Trnku, že teda Dobroslav Trnka, že ako slúžil na ovládanie štátu. Ale keď vo funkcii generálneho prokurátora podal podnet na rozpustenie vlasteneckej politickej strany a táto aj rozpustená bola, vtedy ste mu vy alebo vám podobní ľudia tlieskali a nevedeli ste ho vynachváliť, že aký je on etalón zákonnosti a ochrany demokracie a neviem čoho všetkého, a dnes je symbolom korupcie.
Čiže vidíte, že ako rýchlo sa, ako rýchlo sa vedia tie váhy spravodlivosti otočiť. Ako rýchlo sa vie zmeniť tá paradigma, ako sa na nejakého človeka v nejakom postavení, v nejakej funkcii nahliada, ako sa tento človek hodnotí.
A ja si myslím, že, ja si myslím, že tá história postupne dá odpoveď na všetky otázky a na všetky úlohy jednotlivých politikov. Aj na to, či boli zapletení do nejakých spravodajských hier, alebo neboli, či ich konanie bolo motivované dobrým úmyslom a dopadlo zle, alebo bolo motivované naozaj špinavosťou a nejakým, nejakým nekalým, nekalým zámerom.
Ale cieľom tohto môjho, mojej faktickej na vaše vystúpenie bolo poukázať naozaj na to, ako jedného chválite a prejde pár rokov a už je to ten najhorší na svete.
Ďakujem pekne.

Pán Šeliga, musím sa ozvať a reagovať na vás ohľadom voľby policajného prezidenta Kovaříka, lebo veľmi dobre vieme a aj vy ste vedeli o tom, že Kovařík bol vo vysokej funkcii v polícii aj za vlády Ficovej a bol to práve váš minister vnútra Mikulec, súčasný minister, ktorý bol ako jedného len z dvoch kandidátov nominoval na vypočutie pred branno-bezpečnostným výborom Národnej rady. To znamená, výbor pre obranu a bezpečnosť po verejnom vypočutí hlasovaním rozhodol o tom, či a ktorého odporučí minister vnútra na vymenovanie za policajného prezidenta.
Ja ako opozičný člen výboru úplne otvorene vám poviem, keď som si mal vybrať medzi plukovníkom Kovaříkom a podplukovníkom Hamranom, tak to v tom ten výbor bol úplne jasný. Však podplukovník Hamran na verejnom vypočutí prezentoval také myšlienky a také vízie riadenia Policajného zboru, ktoré by viedli k rozkladu, k rozkladu krajských riaditeľstiev. To jednoducho takého človeka som už len z odborného hľadiska podporiť vo voľbe nemohol, preto sme, preto som ja osobne aj vtedy kolega Ďurica ešte vtedy hlasovali za, za plukovníka Kovaříka, ktorého pán minister mohol, ale nemusel vymenovať. On sa rozhodol, že si ho vybral za policajného prezidenta.
Čiže ak dnes hovoríte vy o tom, že za to, čo sa deje v Policajnom zbore, nenesie zodpovednosť minister, ale policajný prezident, tak ste vy, kto máte riešiť ako vláda otázku policajného prezidenta na branno-bezpečnostnom výbore, ale neviňte z toho opozíciu. Opozícia hlasovala podľa toho, čo zaznelo na verejnom vypočutí. A naozaj ja za seba môžem povedať, že som hlasoval podľa vedomia a svedomia, podľa toho, čo tam bolo odprezentované.
Ďakujem pekne.