Videokanál poslanca

Maťo Beluský, ja si myslím, že teraz si to povedal tak, že naozaj každý, kto v tom chce vidieť tú dobrú myšlienku a tú snahu, tak to uvidí a kto za tým bude chcieť vidieť iba nejaké výčitky, tak dá priestor tým výčitkám.
No v každom prípade, v každom prípade tí, ktorí chápu, o čo ide, a tí, ktorí rozumejú, ako sa ľuďom devalvujú ich úspory cez infláciu, ktorá, žiaľ, so stupňujúcim sa aj konfliktom na Ukrajine bude naberať ešte vyššie otáčky, tak tí musia pochopiť, že sa s týmto systémom celým musí niečo spraviť, pretože už naša generácia za súčasného nastavenia môže na nejaký dôchodok zabudnúť. To veľmi dobre ľudia na Slovensku vedia. A táto tvoja snaha legislatívna je ako keby takým mementom, takým výkričníkom, že nielen ľudia, ale vláda, hlavne vláda a teda aj, poslanci Národnej rady, uvedomte si, v akom je to zlom nastavení a že sa tu vlastne už idú vytvárať celé generácie ľudí, ktorí, ak sa nič nezmení, tak v podstate reálneho dôchodku, za ktorý si budú môcť financovať život v starobe, sa v podstate nedožijú.
Takže ďakujem ti a som zvedavý teraz aj na kolegu, na teda reakciu zo SaS-ky a potom na hlasovanie v prvom čítaní.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Cmorej, v podstate len ďakujem za kultivovanú, kultivovaný príspevok, kultivovanú reakciu a ja som z neho tak nejako vydedukoval dva také vaše základné postoje. Prvý postoj bol ten, že v podstate sa s týmto návrhom stotožňujete. Z nejakého dôvodu ste ho nepredložili zatiaľ vy, resp. ani vaša strana, resp. ani vláda, ktorej ste súčasťou. A druhý postoj, že niektoré možno technické alebo také legislatívne, alebo ekonomické detaily si predstavujete inak, resp. riešenie týchto otázok si predstavujete inak. Pán poslanec, veď ale o tom, z tohto dôvodu, vlastne presne z toho dôvodu, ktorý vy ste spomenuli vo svojom príspevku, je schvaľovanie zákonov rozdelené do troch krokov, do prvého, druhého a tretieho čítania, kde v prvom čítaní v podstate sa hovorí o myšlienke, či tá myšlienka je hodná toho, aby bola ďalej rozpracovávaná a či bude v pléne Národnej rady dostatočný počet ľudí, poslancov, ktorí na konci dňa povedia, že áno, keď sa to dopracuje, zlepší, sprecizuje, tak že potom, potom má zmysel to prijať v konečnom dôsledku. Potom máme druhé čítanie, ktoré slúži práve na odstraňovanie týchto chýb, na tie pozmeňovacie návrhy, na tie zmeny, a tretie čítanie, ktoré je vlastne na korektúru technických detailov, prípadne legislatívnych preklepov a tak ďalej a tak ďalej.
Takže, pán poslanec, ak to je tak, ako ste to prezentovali, tak potom vám nebude nič brániť v tom, aby ste v prvom čítaní tento návrh podporili a v druhom čítaní sa môžme rozprávať o konkrétnych výhradách, ktoré ste, aj keď zatiaľ len tak všeobecne, lebo ste aj povedali, že ste neboli do detailu pripravený, ale aspoň tak všeobecne ste ich formulovali. Čiže bolo by to veľmi zaujímavé.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič, nemôžem s vami súhlasiť v tom, že prevádzkovanie herní, kasín a podobného hazardu je to isté, čo každé iné podnikanie, a že musíme sa na to pozerať očami, že biznis ako biznis. Určite nie. Keby ste poznali pomery v Banskej Bystrici, tak by ste vedeli, akí ľudia a za akých podmienok prevádzkujú kasína a herne a ako to ostatní tvrdo pracujúci podnikatelia vnímajú. A vynakladať takúto legislatívnu snahu na to, aby ste pomohli v podstate rezortu alebo časti služieb, ktoré profitujú na, dá sa povedať, na ľudskom nešťastí v časoch, keď tu máme mnoho iných podnikateľov, mnoho iných firiem, ktoré padajú na hubu, ktoré proste by chceli od štátu ešte možno nielen finančnú, ale aj ďalšiu legislatívnu pomoc, mi príde také trošku, že sú zle nastavené tie priority. Viete, ja v súvislosti s tým škandálom, ktorý sa týka stravovania na ukrajinskej hranici, s tým, ako boli vybrané gastroprevádzky, ako tam boli doslova priame zákazky a vláda sa spamätala, až keď práve tí maličkí, poctiví podnikatelia začali protestovať a bubnovať na poplach, že čo sa to deje. Tak v takomto čase prichádzať s takýmto návrhom pre herne a kasína mi nepríde ako celkom správne. Keby ste s podobnou iniciatívou vyšli v prospech, ja neviem, ďalšieho, ďalšej pomoci pre gastro alebo pre iné segmenty služieb, ktoré trpeli, je to úplne pochopiteľné, ale kasína nie.

Ďakujem za faktické poznámky. Pokúsim sa aspoň stručne zareagovať.
Pán poslanec Kerekréti, táto novela nie je o platovom zabezpečení policajtov, nie je o zvýšení platov pre tých, ktorí naozaj chcú Policajnému zboru robiť dobré meno a ktorí prácu v Policajnom zbore vnímajú ako službu obyvateľom a Slovenskej republike, ale je o oprávneniach a zmene zákona o Policajnom zbore takým spôsobom, ktoré keby boli schválené vo forme, ako to navrhla vláda, môžu za veľmi širokých podmienok viesť k brutálnemu zasahovaniu do základných ľudských a občianskych práv ľudí na Slovensku a k obmedzovaniu možno až demokratických princípov, v podstate aj každodenného života, takže vôbec to nie je o tom, čo ste hovorili vy, ale chápem váš úprimný záujem a dobrý záujem, len, žiaľ, táto novela to nijako nerieši.
Pán poslanec Benčík, no k veci nič, k veci nič, ale tak to sme si už zvykli na branno-bezpečnostnom výbore, že len veľmi zriedka vy niečo k veci poviete ohľadom bezpečnostných tém, iba vždy naučené frázy a vaše rozprávky, ktoré proste už by vydali aj na knihu deduška Benčíka o rozprávkach a strašiakoch, ale, pán poslanec Benčík, s naozaj teraz s úctou k vašim šedinám, fakt ste k veci nepovedali nič. Nepovedali ste vôbec nič ku vecnej kritike tohto vládneho návrhu zákona. Nepovedali ste nič, čo by stálo za to, aby sme o tom vecne debatovali, takže, s prepáčením, asi len toľko, pán poslanec.
A skutočne, skutočne je na zamyslenie, že prečo vláda k niektorým návrhom tých zmien v paragrafoch a oprávneniach pristupuje až takýmto surovým spôsobom, čo tým sleduje a čo tým chce dosiahnuť.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, novela zákona o Policajnom zbore a ďalších zákonoch, budem sa venovať tomu zákonu o Policajnom zbore veľmi konkrétne s poukázaním na konkrétne ustanovenia a na ich navrhované zmeny.
Veľmi potichu, potichu ministerstvo zapracovalo do tejto novely zmenu v bode 21, ktorá hovorí o novele § 28 zákona o Policajnom zbore, ktorý má názov Oprávnenie uzatvoriť verejné prístupné miesta. Novelizuje sa ods. 3 tohto paragrafu, kde dnes je textácia, že oprávnenia uvedené v ods. 1 a 2 má policajt aj vtedy, ak na verejne prístupnom mieste hrozí teroristický útok alebo ak došlo k teroristickému útoku, a oni, vláda, ministerstvo toto oprávnenie rozširuje o hrozbu hromadného narušenia verejného poriadku. Je to absolútne bezprecedentná záležitosť, kolegyne, kolegovia, ktorá je v príkrom rozpore so zákonom o zhromažďovacom práve č. 84/1990 Zb., kde sú jasne dané postupy a kompetencie, ako sa má postupovať, ako má správny orgán postupovať v prípade, ak na nejakom verejnom zhromaždení dochádza k protiprávnej činnosti, medzi ktorú môžme zaradiť aj hrubé narúšanie verejného poriadku, tak ako to definuje aktuálne prerokovávaná novela zákona o Policajnom zbore.
Ak bude novela o Policajnom zbore schválená v takomto znení, znamená to, že policajt, policajt obyčajný, jeden konkrétny príslušník Policajného zboru, policajt, bude môcť ukončiť akékoľvek verejné zhromaždenie len na základe napr. vymyslenej telefonickej, poviem to, informácie alebo oznamu o tom, že na tomto zhromaždení môže byť hromadne narušený verejný poriadok. Úplne, úplne nepredstaviteľná záležitosť.
Takisto môže takto policajt postupovať v prípade, ak mu dvaja operatívci, napr. z NAKA, o ktorých praktikách sa v posledných mesiacoch veľmi veľa rozpráva, donesú úplne účelovo vymyslene napísané, napísaný úradný záznam, svoj vlastný dokument jedným policajtom napísaný, druhým policajtom podpísaný, na ktorom bude stáť, že oni svojou operatívnou činnosťou prišli na to, že zajtrajšie zhromaždenie môže byť terčom hromadného narušenia verejného poriadku, a už to bude oprávňovať, podľa tejto novely, policajta, aby takéto zhromaždenie zrušil. To znamená, ak tento, tento bod prejde, v navrhovanom znení bude schválený, tak my sa už nehrajme na nejaké demokratické mítingy politické. My sa nehrajme na to, že aj opozícia bude mať právo zvolávať verejné zhromaždenia a prejavovať tam svoj názor, pretože na základe tohto, na základe tohto paragrafu a tejto novely obyčajný policajt, ktorýkoľvek policajt bude môcť takéto zhromaždenie ukončiť.
Kým v súčasnosti zhromaždenie môže byť správnym orgánom buď zakázané, alebo rozpustené, tak zákon presne stanovuje, ako, ako sa takéto opatrenia vykonávajú a aké sú proti nemu možné opravné prostriedky, tak pri novelizovanom § 28 zákona o Policajnom zbore už opravný prostriedok v podstate žiadny nebude. Policajt rozhodne - dovidenia, dopočutia, nech sa páči, finito. Nehrajme sa viac potom na demokratickú krajinu. Nehrajme sa viac potom na to, že občania, nielenže opozičné politické strany, ale občania tu majú právo slobodne demonštrovať za svoje záujmy, prejavovať svoje názory, keď na základe vymyslených úradných záznamov, operatívnych informácií alebo len tak, na základe politického pokynu zhora z okresného, krajského riaditeľstva alebo z Prezídia Policajného zboru to proste roztrasený policajt nejaký veliteľ zásahu alebo v podstate ktokoľvek urobí. To je jedna vec.
Druhá vec, ktorá je taktiež rovnako brutálna, pretože zasahuje priamo do základných ľudských práv a slobôd občanov a obyvateľov a všetkých ľudí, ktorí sa budú nachádzať v Slovenskej republike, pretože proti nim všetkým bude môcť zakročiť Policajný zbor, alebo teda príslušníci Policajného zboru, je bod č. 11 a 12, kolegyne, kolegovia. Bod č. 11 a 12 hovorí o tom, že keď vás po novom, po schválení tejto novely zákona o Policajnom zbore príslušníci Policajného zboru obmedzia na osobnej slobode, čo je najväčší zásah, najväčší zásah do osobných ľudských práv človeka, pretože sa tak vykoná bez rozhodnutia súdu, len na základe subjektívneho zhodnotenia situácie policajtom, tak policajt už o tomto brutálnom zásahu do vašej osobnej slobody nebude musieť viac vydávať úradné rozhodnutie, ale bude stačiť iba zápis, v podstate správa o tom, že sa tak stalo.
V dôvodovej správe na strane 20 ministerstvo až tragikomicky uvádza túto vetu, dovolím si ju citovať: „Taktiež aj možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zaistení osoby do 15 dní je úplne formálna. Zaistenie nemôže trvať dlhšie ako 24, resp. 48 hodín.“
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ak takto uvažuje ministerstvo vnútra, tak my musíme biť na poplach! Kde je právny štát? Kde je ochrana zákonnosti konania Policajného zboru? Pretože ten, kto písal dôvodovú správu, zjavne nepochopil načo tam je, načo tam je tá možnosť podať opravný prostriedok do 15 dní. To nie je kvôli tomu, aby sa zmenilo samotné rozhodnutie o zaistení človeka, pretože to sa už zmeniť nedá, už ten človek bol obmedzený na osobnej slobode 24 alebo 48 hodín. To je v zákone kvôli tomu, aby do 15 dní ten človek mohol napadnúť zákonnosť takéhoto konania Policajného zboru. A verte mi, že v mnohých prípadoch, v mnohých prípadoch sa takéto konanie príslušníkov Policajného zboru ukáže ako protiprávne, ako nezákonné a jednoducho sa ukáže, že tí ľudia boli v práve. Po novom takéto oprávnenie občana zo zákona vypadáva. Policajt vás zaistí, obmedzí na osobnej slobode, spíše o tom iba záznam, vybavená vec. Nemáte žiadnu ďalšiu možnosť sa dožadovať práv a jednoducho napádať zákonnosť tohto rozhodnutia.
A že je to aktuálna otázka, ktorá sa týka súčasnej vládnej koalície a vysokých policajných funkcionárov, o tom hovorí aj uznesenie Úradu inšpekčnej služby pod č. ČV ÚIS 265 OISV 2021, ktoré vedie konanie proti majorovi magistrovi Radoslavovi Chmelíkovi, narodenom 20. marca ’78, služobne zaradenom vo funkcii veliteľ jednotky zvláštnych činností a policajných akcií a súčasne zástupca veliteľa Pohotovostného policajného útvaru odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva policajného zboru Bratislava, číslo odznaku 292 273, v policajnom zbore od 1. marca ’98. Tento major, dlhoročný funkcionár Policajného zboru je totiž práve podozrivý z toho, že vykonal zaistenie osoby, v tomto prípade poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Kotlebu v rozpore so zákonom o Policajnom zbore presne tým spôsobom, že nevydal rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody a jednoducho nepostupoval tak, ako postupovať mal.
A presne na takýchto páchateľov policajnej svojvôle je táto novela doslova ušitá, napísaná na mieru, na meno, aby ďalej a viac neboli zodpovední za svoje protiprávne konanie a aby ľudia, ktorí sa stanú terčom, buď ich vedomého nejakého porušovania zákona, alebo ich nevedomého porušovania zákona, nemali právo sa dovolať pravdy.

Pani poslankyňa, ďakujem za takú trošku inak myslenú kritiku tohto návrhu zákona, takú ako keby globálnejšiu, a žiada sa mi doplniť to vaše vystúpenie o to, že v podstate celé znenie tohto návrhu, ako ďalej chcú oni v podstate riešiť alebo viesť Policajný zbor, dopĺňa aj predstava vlády o osobe policajného prezidenta, o osobe človeka, ktorý na branno-bezpečnostnom výbore na verejnom vypočutí ako svoj najväčší úspech v Policajnom zbore povedal, že to bolo zastrelenie človeka asi na 105 metrov.
Takže toto celé je taká mozaika, ktorá, ako ste vy správne povedali, má v podstate jeden jediný cieľ, ten zákon o Policajnom zbore našiť na to, aby sa tu mohli riešiť politické otázky a politické problémy cez políciu, cez špeciálne útvary, cez útvary zriadené pod Prezídiom Policajného zboru, a tá radová kriminalita alebo tá denná kriminalita, ktorá najviac sužuje obyvateľov, či už je to v oblasti našich tiež občanov, alebo je to v oblasti drogovej kriminality alebo je to v oblasti takej tej pouličnej lúpeži, tak tá v podstate nijakým spôsobom nezostane posilnená, alebo sa v tejto novele zákona metodicky nič v tejto oblasti nezlepšuje.
A keď ste venovali veľkú časť alebo značnú časť svojho vystúpenia tým vlkom, že prečo zabitie vlka musí vyšetrovať prezidiálny vyšetrovateľ, tak, pani kolegynka, možno je to preto, že tých vlkov je plná vláda.

Ďakujem kolegovi Schlosárovi za faktickú poznámku, len ešte by som to upresnil, pretože poslancom, vládnym činiteľom sa žije dobre, majú dobré platy, ale mnohí si možno ani nevedia predstaviť, aké to je, keď človek, dôchodca, ktorý naozaj celý život robil, poctivo pracoval, poctivo tu platil dane, odvody, budoval tento štát, staval tu možno byty, pracoval v škôlke, vychovával deti, obetoval sa, tak dnes, kolegyne, kolegovia, dnes rozmýšľa, či pôjde k zubárovi, lebo ak zaplatí za zubára 80 alebo 100 eur, tak má úspory štvrťročné, polročné úspory má v háji, má minuté. Ten istý človek rozmýšľa, či bude kúriť len cez víkend, alebo bude kúriť aj piatok, pretože tie ceny vďaka úplne liberálnej štátnej cenovej politike ceny energií išli tak vysoko hore, že proste mnoho ľudí si nemôže dovoliť kúriť tak, ako by chcelo.
A v tejto situácii, vážení predstavitelia vlády, v tejto situácii vy idete ľuďom, ktorí tu nič pre Slovensko nespravili, dávať 1,75-násobok toho, z čoho by mali, mali dokázať podľa vás vyžiť občania Slovenskej republiky v tom najťažšom prípade. Ja vás naozaj prosím, aby ste sa nad týmto návrhom zamysleli a aby ste buď upravili tento koeficient na 1-násobok, keď už tak, alebo aby ste išli cestou úpravy sumy životného minima, aby to pre tých ľudí na Slovensku nebolo diskriminujúce a aby znova nemali ešte väčší pocit, že vláda tu slúži kadekomu, len nie občanom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, milá kolegynka, vážení kolegovia a vážený pán minister vnútra, máme tu novelu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Dalo by sa očakávať alebo očakávali by sme, že táto novela bude inšpirovaná a cielená na situáciu, inšpirovaná situáciou a cielená na riešenie situácie ľudí utekajúcich pred konfliktom z Ukrajiny na Slovensko alebo cez Slovensko, ale v skutočnosti o týchto ľuďoch, o týchto trpiacich ľuďoch nie je v tejto novele ani jedno jediné slovo. A to nielen v paragrafovom znení, ale ani v dôvodovej správe.
To znamená, túto novelu zákona o azyle nemôžme hodnotiť optikou konfliktu na Ukrajine, ale musíme sa na ňu pozerať výlučne optikou toho, akým spôsobom zmení azylovú legislatívu na Slovensku, akým spôsobom zmení postavenie ľudí, ktorých sa tento zákon dotýka, to znamená azylantov, cudzincov a tak ďalej oproti obyvateľom Slovenskej republiky.
No, a tak ako som kritizoval túto novelu zákona o azyle aj na rokovaní Brannobezpečnostného výboru Národnej rady, tak si dovolím zopakovať tú kritiku aj tu v pléne, pretože ide o otázku, ktorá nebola do začiatku rokovania o tomto návrhu nijakým spôsobom zmenená alebo vyriešená.
Pán minister vie, že ja som na výbore najviac zo všetkého kritizoval navrhované znenie § 28, ktoré hovorí práve o tých finančných príspevkoch žiadateľom o azyl, nazývaných v tomto zákone azylantom, cudzincom, budem to zjednodušene, zjednodušene nazývať azylant, kde v § 28 sa zavádzajú dve, dva nové, dva nové príspevky. To znamená, schválením tejto novely vznikne týmto azylantom zákonný nárok, zákonný nárok na tieto príspevky zo strany Slovenskej republiky, a to je podľa § 28 ods. 2 taký ten jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima, ktorý v podstate nejako nenapádam, lebo áno, tí ľudia, všetci tí azylanti by mali byť, pretože chceme veriť a chceme dúfať, že Policajný zbor to vie roztriediť, azylantov od kadejakých ekonomických migrantov, takže ak sa bavíme o azylantoch, tak áno, všetci tí azylanti by mali byť v ťažkých podmienkach, a keď jednému alebo každému z nich teda štát vyplatí 1,5-násobok sumy životného minima na to, aby nejakým spôsobom sa mu uľahčil ten, to azylové, azylové konanie alebo ten, ten azylový proces, tak s tým, s tým v podstate nejako veľmi problém nie je.
Čo je však veľký problém, čo je však o to väčší problém ako tento § 28 ods. 2, je § 28 ods. 4, ktorý hovorí o tom, že azylantom, ktorým sa poskytne doplnková ochrana, sa poskytne príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima po dobu šiestich mesiacov. Problém nie je, vážení kolegovia, milá kolegynka, problém nie je v tom, že by sa im nejaký príspevok mal poskytnúť, týmto ľuďom, problém je v tom, ako je stanovený a v akej výške je tento príspevok stanovený.
Máme dnes na Slovensku stanovenú sumu životného minima, ktorá je pre dospelú osobu určená na rok ’22, 2022, vo výške 218 eur. Pre dieťa je určená vo výške 99 eur. A azylant, cudzinec, ktorý príde na Slovensko, bude od Slovenskej republiky dostávať 402 eur. Ešte raz to zopakujem: občan Slovenskej republiky 218 eur, dieťa občana Slovenskej republiky 99 eur, azylant 402 eur.
Mali sme s pánom ministrom na výbore debatu, diskusiu, akým spôsobom by sa táto otázka mohla vyriešiť. A ja som povedal áno, ak chcete, ak chcete týmto azylantom dávať 402 eur, tak to ale upravte tak, aby z toho mali profit aj občania Slovenskej republiky, a síce úpravou výšky životného minima. Ale ak je raz životné minimum stanovené ako nejaká suma, ktorá musí stačiť občanom na život, tak nie je možné, aby cudzinci mali na svoj život 1,75-násobok tejto sumy, to znamená jeden a trištvrtenásobok toho, z čoho mali by v tých najhorších extrémnych podmienkach vyžiť občania Slovenskej republiky.
Považujeme to za absolútne diskriminačné, považujeme to za absolútne neférové nielen z pohľadu výšky životného minima, ale aj z pohľadu výšky dôchodkov ľudí, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody. Zoberte si, že ešte stále je na Slovensku veľmi veľa ľudí, ktorých dôchodok nedosahuje týchto 402 eur. A ja sa teraz pýtam optikou týchto ľudí, v čom sú one... oni menejcenní ako tí cudzinci, ktorí sem prídu. V čom je človek, ktorý celý život platil dane, odvody, pracoval a má dnes dôchodok napríklad 380 eur, v čom je on horší ako cudzinec, ktorý tu neodpracoval ani deň, ktorý tu nezaplatil ani euro daní a dostane od štátu 402 eur?
Dvanásť rokov som robil v školstve. V školstve a v sociálnych službách pracuje dodnes mnoho ľudí, ktorým sa musí ich mzda dorovnávať, aby vôbec dosiahla mzdu predpísanú tabuľkami. A na toto peniaze mnohokrát nie sú, mnohokrát tí ľudia na takéto dorovnanie mzdy, ktorá im patrí, čakajú aj štvrť roka. To je z praxe, to sa nedá spochybniť, aj štvrť roka. A zrazu keď chceme byť štedrí pre cudzincov, pre azylantov, zrazu sa proste peniaze nájdu. Preto aby ste nepovedali, kolegyne, kolegovia, že tu len kritizujem, tak sa preto pýtam, a resp. dávam pánovi ministrovi návrh, aj keď on na výbore argumentoval tým, že to nie je v kompetencii ministerstva vnútra, ale vláda je len jedna a vládu posudzujú ľudia ako celok, prečo sme nešli cestou úpravy sumy životného minima. Prečo sme nešli tou cestou, že by sa životné minimum zdvihlo na takú sumu, aby keď už chceme, tak aby aj tí cudzinci, tí azylanti mali len 1-násobok životného minima? Nemôžu mať 1,75-násobok, kým naši vlastní občania majú 1-násobok. A ešte aj na tú jednotkovú sumu životného minima, ešte aj na tú im vie siahnuť exekútor. Je to z nášho pohľadu absolútne diskriminačné.
Ničím nie je tento koeficient 1,75-násobku v prospech cudzincov oproti občanom Slovenskej republiky, ničím nie je ani v tejto dôvodovej správe tohto návrhu zdôvodnený, nijako to nie je odargumentované, vyargumentované, že prečo by to presne tak malo byť, takže ja by som dal tu v rozprave návrh na to, aby táto novela, tento návrh bol stiahnutý a prepracovaný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky a ešte raz dávam do pozornosti uznesenie Martina Beluského o vyhlásenie referenda za vystúpenie Slovenskej republiky z NATO.
Vážení členovia vládnej koalície, veď nemôžte sa brániť vôli národa, ak obyvateľstvo, ak národ jednoducho v referende by rozhodli chceme zostať v NATO, kolega Beluský povedal, a musíme sa k tomu pripojiť aj my, že áno, výsledky referenda, výsledky vôle národa budeme musieť, aj keď sa nám nebudú musieť páčiť alebo nebudú možno páčiť, budeme musieť rešpektovať, akceptovať. A na druhej strane ak národ, ak obyvatelia sa v referende rozhodnú, že áno, nechceme sa zapájať do žiadnej vojny, chceme si kľudne žiť, chceme mať svoju prácu, venovať sa svojim rodinám a neriešiť žiadnu vojnu, žiadne rakety, žiadne proste ohrozenia ani to, že nám vypadne elektrika a nebudeme mať ako kúriť, a rozhodnú sa pre vystúpenie z NATO, tak potom vy budete musieť taktiež toto rozhodnutie, aj keď sa vám možno páčiť nebude, rešpektovať.
Ale nebráňme ľuďom, nebráňme občanom, aby tento nástroj do rúk dostali, aby svoju vôľu vyjadriť mohli, a keď tu v pléne či už z úst pána ministra alebo vládnych poslancov zaznelo, že ľudia chcú zostať v NATO a že všetky európske krajiny, teraz ešte aj tie, ktoré nie sú v NATO, sa pridávajú, takže to je nezmysel, tak potom sa nemáte čoho báť, potom sa nemáte čoho báť, nechajte ľudí hlasovať a podľa hlasovania uvidíme. Takže ešte raz, referendum za vystúpenie z NATO nie je nič iné, len to, aby národ, aby obyvateľstvo dostalo možnosť sa slobodne vyjadriť na túto vážnu tému.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pán minister, najprv pán minister, taká krátka reakcia, pretože vy ste v tom úvodnom vystúpení, na ktoré sa nedalo reagovať, spustili takú spŕšku úplne od veci útokov na našu stranu aj na mňa osobne. Pán minister, naša strana nie je platená naozaj ani z Ruska, na rozdiel od vás ani z Ameriky, ani z nikade inakade a každá vaša pripomienka a narážka na moje súdne konanie iba potvrdzuje to, že je to politicky motivované a vláda by mala obrovskú radosť a obrovský záujem na tom, aby som bol odsúdený. Takže nech sa páči, kľudne v tom ďalej pokračujte.
No a teraz k tomu, načo tu sme, aj keď je tu trošku málo poslancov vzhľadom na dôležitosť témy - vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl členských štátov NATO na území Slovenskej republiky. Poďme sa na to pozreť pohľadom tých, ktorých sa to najviac týka.
Vladimír Zelenský dnes 15. marca 14.42 hod. na svojom účte na Twitteri: „Pochopili sme, že Ukrajina sa nestane členom NATO.“ Ukrajina sa nestane členom NATO a my tu dnes rokujeme o tom, že na Slovensko má prísť 2 100, za istých podmienok až 4 200 vojakov členských armád NATO, ktoré majú podľa vystúpenia pána ministra v zmysle čl. 5 kolektívnej zmluvy o obrane v rámci NATO zabezpečiť to, že ak by Ruská federácia z nejakého nezisteného a nepochopiteľného dôvodu zaútočila na Slovenskú republiku, tak nám všetky členské krajiny NATO prídu na pomoc. Znova musím zopakovať, že ak by mala situácia sa riadiť podľa tohto článku 5 tejto zmluvy o NATO, tak nie je potrebné sem voziť žiadnych ďalších vojakov členských štátov NATO, pretože Slovenská republika tu má svojich vojakov, ktorí sú tiež vojakmi členských alebo členského štátu NATO, a útok na Slovensko a útok na týchto vojakov je rovnako ako útok na vojakov, ja neviem, holandských, českých alebo amerických útokom na NATO, takže by tiež platil tento článok 5, takže pán minister zjavne v časti, keď hovoril, že je to dôležité kvôli naplneniu tohto bodu, úplne zavádzal, pretože to nemá s kolektívnou obranou NATO absolútne nič spoločné.
S čím má však prítomnosť vojakov iných členských krajín NATO na Slovensku a najmä vojakov Spojených štátov amerických spoločné veľmi veľa, to je niečo úplne iné. V Spojených štátoch totiž existujú dokumenty označované spoločným pojmom ako Grand strategy, ktoré podpisuje priamo prezident Spojených štátov amerických. Medzi týmito dvoma dokumentami sa nachádzajú aj dokumenty s názvom World fighting Concept a US Global Leadershift: Priorities for Twenty-First-Century Defense, to znamená koncept bojových operácií a priority obrany v podstate Spojených štátov amerických z pohľadu globálneho, nejakej globálnej dominancie vo svete.
A keď si prečítate tieto dva dokumenty, tak zistíte, že dva primárne ciele, ktoré sú v súčasnej vojenskej doktríne USA definované, sú zaistiť vojenskú prítomnosť Spojených štátov amerických v krajinách alebo regiónoch, v ktorých by mohol byť ohrozený vojenský záujem Spojených štátov amerických, a druhý cieľ, prioritou Spojených štátov je projekcia vojenskej sily Spojených štátov do oblastí, v ktorých by inak alebo v inom prípade mohlo dôjsť k narušeniu regionálnej dominancie Spojených štátov amerických. Tieto, tieto priority Spojených štátov v podstate iba napĺňajú tú vojenskú teóriu USA, ktorá hovorí o tom, že základným a prvotným cieľom Spojených štátov amerických pri akomkoľvek vojenskom konflikte je preniesť tento konflikt mimo územia Spojených štátov amerických, na územie svojich spojencov, na územie zástupných štátov v tomto konflikte. Vojenskou prítomnosťou armády USA na území Slovenskej republiky sa nestane nič iné, len naplnenie vojenskej doktríny Spojených štátov amerických predchádzať konfliktu na vlastnom území tým, že ten konflikt bude prenesený v tomto prípade na územie Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu, vážené poslankyne, vážení poslanci, nikto, kto nechce, aby sa ukrajinsko-ruský alebo rusko-ukrajinský konflikt pod akoukoľvek zámienkou preniesol aj na naše územie, nemôže hlasovať za to, aby na slovenskom území, na území Slovenskej republiky sa v tejto súvislosti zvyšovala vojenská prítomnosť iných členských štátov NATO, najmä však vojenská prítomnosť Spojených štátov amerických. Skutočne ak máme z tejto situácie ako Slovenská republika vyjsť s čo najmenšími škodami, tak najlepšie a dlhodobo najudržateľnejšie a najstabilnejšie riešenie pre Slovenskú republiku je vyhlásenie vojenskej neutrality. Vojenská neutralita by bola stavom, v ktorom by Slovenská republika úplne jasne a nahlas povedala, že nemá absolútne žiadny záujem na tom, aby sa akýmkoľvek spôsobom miešala do konfliktu veľmocí, pretože na Ukrajine nejde o nič iné ako o konflikt veľmocí, a to Ruskej federácie a Spojených štátov amerických a ich regionálnych a teritoriálnych záujmov. Vyhlásením vojenskej neutrality by sme zároveň pre občanov Slovenskej republiky priniesli obrovskú mieru uspokojenia alebo upokojenia v tom zmysle, že by sme nemuseli traumatizovať obyvateľstvo ďalším nezmyselným zvyšovaním cien plynu, pohonných látok a energií, ktoré jednoducho a nevyhnutne nastanú v prípade, že sa Slovenská republika bude chcieť preorientovať z ruských energetických zdrojov na energetické zdroje zo Západu. Vyhlásenie vojenskej neutrality Slovenskej republiky v podstate v súčasnej situácii nenesie žiadne riziká a prináša, naopak, len benefity pre obyvateľov Slovenskej republiky. Reči o tom, že by sa tým Slovenská republika vydala Ruskej federácii, sú tak nezmyselné a tak neopodstatnené a tak veľmi zavádzajúce, že ani nemá zmysel na ne nejako hlbšie reagovať.
Preto prosím, vážené poslankyne, vážení poslanci, zvážte uznesenie, ktoré tu pred malou chvíľou navrhol poslanec Martin Beluský, a síce uznesenie o tom, aby mali občania Slovenskej republiky právo sa v najvyššej forme demokracie, a to je v referende, všeľudovom hlasovaní, vyjadriť, či majú záujem aj naďalej, aby Slovenská republika ostala súčasťou Severoatlantickej aliancie, NATO, alebo či majú záujem na tom, aby Slovenská republika z tejto aliancie vystúpila a stala sa štátom vojensky neutrálnym.
Ďakujem pekne.