Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ono sa hovorí tomuto, tomuto návrhu zákona, že to je zákon roka, lebo tak zrejme bez tých financií by ten štát fungovať nevedel. Na druhej strane, tentokrát do prijatia do tohto zákona si myslím, že vnášame až trošku viac politiky a politikárčenia, ako by sme mali.
Áno, zažívame bezprecedentné časy. Časy, kedy máme za hranicami vojnu, kedy nám ceny energií stúpli 10,...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ono sa hovorí tomuto, tomuto návrhu zákona, že to je zákon roka, lebo tak zrejme bez tých financií by ten štát fungovať nevedel. Na druhej strane, tentokrát do prijatia do tohto zákona si myslím, že vnášame až trošku viac politiky a politikárčenia, ako by sme mali.
Áno, zažívame bezprecedentné časy. Časy, kedy máme za hranicami vojnu, kedy nám ceny energií stúpli 10, 15-násobne alebo 500, 1 000, 1 500 % a vyvíjajú sa, niečo klesá, niečo rastie, nikto z nás v tejto sále nevie, ako sa budú vyvíjať počas, počas budúceho roka. Obrovská neistota, obrovská frustrácia medzi ľuďmi, úplne logicky. Nádherný priestor na to, aby sa mafia, ktorá tu vo veľkom dvanásť rokov rozkrádala štát, pokúsila za takejto situácie nejakým spôsobom dostať späť k moci.
Na druhej strane, demokratické spektrum a demokratickí voliči logicky potrebujú zabojovať, aby zabránili mafii sa vrátiť k moci, aby nedokonala ten rozvrat, ktorý tu za tých dvanásť rokov započala, ale aj úprimne treba priznať, že situácia nám nepraje. Kopa kríz, ktoré zažívame za dva a pol roka, dva aj, dva roky aj osem mesiacov od volieb, kedy sme de facto do vienka pri vzniku vlády dostali covid a následné krízy s tým spojené, samozrejme, že nie je ústretová, nie je príjemná a má obrovský dopad na verejné financie.
Pred chvíľkou, tak ako aj povedal pán poslanec Oravec, sme sa pozerali na taký spätný pohľad na hospodárenie štátu v súhrnnej správe za minulý rok. Nie je to príjemný pohľad. Samozrejme, že keď si vytvoríme deficit 5,5 % v čase, kedy sme si možno plánovali, že budeme mať vyrovnaný rozpočet, nie je to dobré. Jasné, že ten dlh tu zostáva po nás a niekto ho bude splácať. Na druhej strane, naozaj zažívame bezprecedentné krízy a zažívali sme ich v čase, ten pohľad na ten minulý rok bol pohľad na našu spoločnú vládu aj s kolegami z SaS. Zažívali sme vtedy, v tom čase štyri, päť, šesť kríz zároveň a každá jedna by bola dostatočným danajským darom pre akúkoľvek inú vládu. My sme tých krížov vyfasovali požehnane a je to veľmi ťažké ťahať, poviem, použijem slovíčko, spoločne tú káru.
Áno, jeden koaličný partner povedal, že už nechce ťahať, už chce brzdiť a chce bojovať proti nám, hoci teraz si nedovolím odpustiť tú politickú poznámku, že mne pripadá až, až mi je ľúto, keď vidím politikov z SaS ako sedia, z jednej ruky Fico, z druhej strany, alebo z jednej strany Fico, z druhej strany Mazurek a s týmito obludami sa koordinujú, ako budú bojovať proti našej vláde, ako budú bojovať de facto voči pomoci ľuďom. A je mi až smutne sa pozerať na kolegov z SaS, že do akej situácie sa nechali vmanévrovať svojím predsedom. Dnes títo (reakcia z pléna), o tebe hovorím, dnes títo ľudia a, bohužiaľ, opäť, SaS ide na barikády, kde najprv hovorí o tom, že ako by strašne chceli rokovať o rozpočte a keď ich Marcel Klimek jedenkrát vyzve jedným spôsobom, druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát a všetko zatiaľ neverejne a odmietnuté, tak potom to už urobí aj verejne, aby teda bol o tom nejaký dôkaz, že, že teda poďme rokovať. A namiesto odpovede od ľudí, ktorí vyzývajú k rokovaniu o rozpočte, sa dostane arogantná odpoveď späť, že my už s vami odmietame rokovať, lebo ste s nami nerokovali predtým, ako ste návrh rozpočtu predložili do parlamentu.
No komplikované s takýmito partnermi a ešte raz hovorím, s ľuďmi, ktorí dostali mandát od svojich voličov, že poďme bojovať proti Ficovi a dnes vlastne zradili toho svojho voliča, a s tým, práve s tým Ficom bijú bandu a koordinujú sa, kedy vytiahnu karty a kedy budú ubližovať vláde, kedy budú ubližovať vládnej koalícii a takto kedy budú ubližovať ľuďom. Od týchto ľudí dnes počujeme návrh, že v pohode rozpočtové provizórium treba im dopriať, aj keď to nebude schválené, však aspoň ušetríme. Ale čo znamená to ušetríme? My sme mali možnosť zažiť na rokovaní s našimi partnermi, myslím si, že bude sa tu nachádzať, nachádza sa tu predseda finančného výboru, ten bol určite prítomný na všetkých tých rokovaniach, ktoré sme mali siahodlhé, začiatkom roku, kedy sme sa bavili o tom, teda ako potrebujeme pomôcť domácnostiam, potrebujeme pomôcť firmám, aby prežili energetickú krízu. A počas naozaj desiatok hodín spoločných rokovaní prichádzali len návrhy typu, netreba robiť nič, ono sa to poddá, inflácia klesne, toto nebude trvať naveky a to trh zariadi. No vidíme, ako to trh zariadil, že ceny energií ustrelili dekel, jednoducho trh absolútne zlyhal. Idey tých libertariánov, ľudí, ktorí sa riadia heslom, že, že trh je ten najlepší liek na všetko a všetky bolesti, nedokonalosti len trh najlepšie vyrieši, zlyhali.
Je úplne na mieste dnes, a celá Európa o tom hovorí, že v takýchto situáciách práve sa musí ukázať sila štátu a štát musí prísť s intervenciou a musí prísť s pomocnou rukou a musí seknúť po krížoch obchodníkom, možno aj výrobcom s energiami, ktorí zarábajú obrovské miliardy na tom, že nejaký blázon sa rozhodol zabíjať ľudí v našom susednom štáte. Áno, toto vyvolalo energetickú krízu a videli sme vlastne v podstate predvoj toho, že sa Putin na vojnu na Ukrajine alebo na takéto vydieranie Európy energetické chystal už tým, že v auguste minulého roku začal postupne obmedzovať dodávky plynu do Európy. On vedel čo robí, možno pol roka vopred, rozumné krajiny sa na to chystali. Bohužiaľ, áno, my sme mali partnera v koalícii, ktorý aj keď už ceny začali prudko rásť hovorili, nie, domácnostiam pomáhať netreba.
Včera bola taká úsmevná situácia pre mňa, nebol som síce tu prítomný, ale potom som si pozrel niektoré časti zo záznamu, keď pani prezidentka tu za týmto pultom stála a začala svoje vystúpenia tým, ako hovorila, že ako ju, ako veľmi citlivo vníma, že sa rodiny s deťmi, najmä s deťmi, dostávajú pod hranicu chudoby. Zastavil som si, pustil som si to znova a znova tá istá sekcia, ešte tak rozvinutejšie, ako veľmi citlivo vníma, že sa rodiny s deťmi dostávajú pod hranicu chudoby, najmä rodiny s tromi a viac deťmi, rodiny, alebo rodiny s osamelým rodičom. A nepasovalo mi to do obrazu, ktorý som videl pred pol rokom, alebo necelým, kedy nepodpísala zákon a vetovala zákon o pomoci rodinám s deťmi na Ústavnom súde. A o tomto asi by malo byť v politike, že slová by mali byť v súlade so skutkami. Nemôžeme zahatať pomoc rodinám a potom sa tváriť, ako mi veľmi na tých rodinách s deťmi záleží a ako citlivo vnímam, keď sa rodiny s deťmi do, alebo pod hranicu chudoby dostávajú.
Potom ma zaujala už iba taká maličkosť, súvisí to v podstate s rozpočtom, tak dovolím si ju spomenúť, že pani prezidentka pochválila vládu, že sme od septembra zvýšili platy učiteľom. Pozerám, či dobre počujem a myslím si, že aj učitelia pozerali, či dobre počujú. Vláda nezvýšila platy učiteľom a dupľom nie od septembra, lepšie povedané, v žiadnom prípade nezvýšila platy učiteľom od septembra. Keď sme zvýšili platy učiteľom, zvýšili sme ich od januára o 10 % nasledujúceho a potom od toho nasledujúceho septembra o ďalších o 12 % takisto. Takže tiež podľa mňa by v prezidentskom paláci, keď už chystajú podklady, mali by si dať pozor, či už pri kritike, ale aj pri chvále, a v tomto prípade hovorím, v podstate však nám to mohlo dobre padnúť zo strany vládnej koalície, že nás pani prezidentka pochváli za zvýšenie platov od septembra pre učiteľov, ale zase je čestné povedať, že žiadne také zvýšenie nebolo a učitelia určite ho necítili v svojich peňaženkách. Okrem, samozrejme, 500-eurového príspevku pre všetkých štátnych zamestnancov, ktoré teda, ale teda nebolo smerované len k samotným učiteľom, čo by som osobne ani nepovažoval za zvyšovanie platu.
Dobre, každopádne som chcel povedať o tom, že, a prepáčte, že nejdem možno klasicky teraz hovoriť o číslach. Tie čísla buď už boli v médiách opakovane zverejnené, verím, že ste na svojich poslaneckých kluboch ich preberali, a skôr to beriem to vystúpenie politicky, že postaviť sa teraz k návrhu štátneho rozpočtu, že silou, mocou idem biť politiku, čím horšie, tým lepšie pre našu politickú stranu, čiže doprajem tomu Slovensku a tým ľuďom to obdobie rozpočtového provizória, aby si teda mohli užiť to utrpenie. Lebo keď tí ľudia budú trpieť, tak nás mafiánov z HLAS-u či SMER-u bude viacej a viacej ľudí voliť a máme väčšiu šancu sa vrátiť späť k moci a zabrániť tomu, aby sme sa dostali my či naši pucipajtáši do basy, to je také dosť cynické, amorálne myslenie.
Dnes, ak by 150 poslancov v tejto sále bolo naozaj zástupcami ľudu, tak by nezastupovali svoje vlastné sebecké záujmy alebo záujmy svojich politických strán, ale zastupovali by záujmy 5,4 mil. ľudí. Veľmi zjednodušene, keď deficit štátneho rozpočtu v návrhu je plus, mínus 8 mld. eur, skoro celý, skoro celý, približne 7 mld. eur je určený na väčšiu pomoc ľuďom. Či väčšie mzdy štátnych zamestnancov, približne miliarda, vyššie mzdy zdravotníkov, dokopy to dosiahne okolo pol miliardy eur, vyššie dôchodky, dobre to je rozpočet verejnej správy, Sociálna poisťovňa, mali sme tu pána riaditeľa pred hodinkou možno, o viac ako miliardu budú vyššie dôchodky. 3,5 mld. na pomoc domácnostiam a firmám s energiami. Skúste mi, prosím vás, povedať, že kde sa tuto dá len tak ušetriť 8 mld. eur. Naozaj tie populistické drísty Richarda Sulíka o tom, že však v pohode, aspoň budú šetriť. Nech ukáže teda, že kde budeme šetriť. Nech ukáže príklad svoj vlastný a nech ich poslanci dajú teda návrh, keď ideme šetriť, že teda dobre, dajme platy poslancov na úroveň minimálnej mzdy a teda ukážme, ako prežijeme spolu to rozpočtové provizórium. Alebo vari je to myslené tak, že necháme si platy na súčasnej úrovni a nech šetríme teda na ľuďoch? Nech šetríme na pomoci ľuďom s energiami, nech nedáme zdravotníkom vyššie mzdy, nech nedáme učiteľom vyššie mzdy, nech nedáme zamestnancom v domovoch sociálnych služieb, úradníkom, policajtom, vojakom? Nikomu nedáme, len teda sebe si necháme? Toto je šetrenie? Toto je cesta cez rozpočtové provizórium, ktoré nám kolegovia z SaS tak blahosklonne navrhujú?
Vystaviť ľudí a ešte sa im posmievať do tváre, že však teda v pohode, Slovensko si môže dovoliť rozpočtové provizórium, je neúctivé voči ľuďom. My sme práveže teraz, nasledujúci rok je možno ten najdôležitejší, aby sme ukázali ako Slovenská republika, že sme po tých tridsaťtri rokoch, symbolicky Kristových rokoch, dospeli. A nie, že ukrižujeme tú demokraciu, ktorú sme si tu tridsaťtri rokov budovali. A že ukážeme, že štát je naozaj štátom vtedy, keď pomáha ľuďom v núdzi a že podá tú pomocnú ruku.
A kedy viac by mal podať pomocnú ruku ako v období, kedy ceny energií narástli o stovky percent. To naozaj, páni a dámy v SaS, vy myslíte vážne? A prepáčte, že sa teraz prihováram k vám, lebo od vás najviac očakávam racionálny prístup pri schvaľovaní rozpočtu, že naozaj si myslíte, že je správne povedať ľuďom, že im necháme zaplatiť o 235 % vyššie účty za plyn? Ako teda predbežne avizuje ÚRSO, že toto bude nová regulovaná cena o 235 % viac? Naozaj si myslíte, že máme nechať ľudí zaplatiť o 80 % vyššie účty za teplo? Naozaj si myslíte, že nemusíme teda dať učiteľom o tých, pri tých dvoch valorizáciách počas budúceho roku, to postupne narastie o 23,2 % viac? Po tých dvoch rokoch, kde nedostali de facto nič. Že naozaj im môžme povedať opäť tým učiteľom do očí, že opäť nedostanete nič, lebo my sme tu povýšili politikárčenie a záujem o percentíčka svojej vlastnej strany nad záujem verejný, nad záujem ľudí, ktorých my sme tu mali zastupovať?
Neviem, nemyslím, že to je solidárne, možno to je slobodné, prepáčte, že som si dovolil takto zopsuť názov vaše strany. Ale sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii. A preto si myslím, že ktokoľvek, kto dnes len na základe toho, že si povie, že však ja mám tú moc stlačiť tlačítko a slobodne sa rozhodnúť, že bude rozpočtové provizórium, tak sa správa zároveň nezodpovedne voči ľuďom, ktorých by tu mal zastupovať. Všetci z nás sme tu preto, aby sme mali strážiť a pomáhať spoločenstvu ľudí, ktoré obsahuje 5,4 mil. obyvateľov alebo občanov Slovenskej republiky, ktorí očakávajú práve od nás, aby sme ich nenechali v štichu.
Vystaviť ich rozpočtovému provizóriu je opľutie verejného záujmu, je ignorovanie záujmu núdznych ľudí, ktorí od nás, ako od zástupcov, ktorých si zvolili, očakávajú a je riskovanie s demokraciou na Slovensku. Chaos, ktorý tu môže takéto niečo spôsobiť, môže na konci zabezpečiť to, že práve v takýchto kritických dobách sa vráti obluda k moci a už tú moc zo svojich pazúrov nepustí.
Preto by som bol veľmi rád, aby ste pozerali na návrh rozpočtu bez politikárčenia, bez postranných úmyslov a sledovali pri ňom len jediný záujem, a to je záujem ľudí, ktorých tu zastupujeme. Nesledovali záujem svojho predsedu politickej strany, nesledovali percentá alebo chuť, aby sa percentá našej politickej, preferencií politických strán zvýšili, ale sledovali len to, aby sme minimalizovali počet ľudí, ktorí by sa dostali do takej životnej situácie, že by si nevedeli s ňou po ekonomickej stránke poradiť.
Hlboko nesúhlasím s názorom niektorých teda politikov, v tomto prípade opäť predsedu SaS, ktorý hovorí, že je to katastrofálny rozpočet historicky najvyššieho deficitu a podobne bez toho, aby povedal, čo sa v tom rozpočte v skutočnosti skrýva. A preto ešte raz zopakujem, z 8 miliardového deficitu je tam priamo 7 mld. eur o pomoci ľuďom, 3,5 mld. pre nižšie účty domácností, nižšie účty firiem za energie alebo zamestnávateľov, povedzme si tak, aby sme za tou firmou videli opäť tých ľudí, ktoré tie firmy zamestnávajú. A druhých približne 3,5 mld., sú to vyššie platy všetkých ľudí, ktorých som spomínal.
Závidieť ľuďom, že sa im zvýšia platy v čase obrovskej inflácie nie je namieste. Závidieť ľuďom, že im štát a my spolu zo spoločných financií pomôžeme v čase dramatického nárastu cien energií na to, aby nárast cien energií bol znesiteľný, je správne a opäť, závidieť to ľuďom nie je namieste. Samozrejme platí, ak máte návrh, kde naozaj objektívne sa v tomto rozpočte dá šetriť a dokážete sa sem postaviť a pomenovať presne tie položky, každý z nás to privíta.
Len ja som to zažil pri rokovaniach s kolegami z SaS, keď sme sa bavili o tom teda, že kde, a to bolo vlastne pri debatách o predošlom rozpočte, kedy hovorili, že mali by sme šetriť. Ja hovorím, my sme otvorení, povedzte návrhy kde. No mali by sme šetriť. Od toho je ministerstvo financií, aby povedalo kde. Hovorím, hovoríte, mali by sme šetriť, máte k dispozícii všetky dáta. Keď nemáte dosť, príďte kedykoľvek na ministerstvo financií, vysvetlíme vám. Všetky akékoľvek dáta máte k dispozícii, povedzte, zároveň máte iks ministerstiev pod sebou, povedzte presné položky, kde sa dá šetriť, my to budeme akceptovať, nasadíme šetrenie. Boli by sme blázni, aby sme nešetrili tam, kde treba, alebo kde sa šetriť dá. Toto bolo desiatky hodín opakovaná otázka voči kolegom z SaS a po dlhodobom dopytovaní sa, tak povedzte teda kde, padol jeden jediný konkrétny návrh. Prepustime štátnych zamestnancov.
Hovoríme, okej, fajn, dobre, máme dokopy vo verejnej a štátnej správe 480-tisíc ľudí. Je to celkom slušný počet ľudí. Tak povedzte ktorých teda. Navrhol to tu predseda finančného výboru Marián Viskupič a sedel vtedy na tej koaličnej rade vedľa Braňa Gröhlinga, ministra školstva. Len minútu predtým hovoril o tom, jak by potreboval viacej učiteľov, aj tí učitelia sú de facto štátni zamestnanci, že bolo to v celkom slušnom rozpore. A pýtam sa teda, dobre, tak máme konečne prvý návrh zo strany SaS, kde sa dá šetriť, prepustiť štátnych zamestnancov, povedzte ktorých. My nevieme ktorých, to už musí ministerstvo financií povedať. Ale my vieme, že keď prepustíme jedného, v priemere ušetríme 25-tisíc eur. Všetko pekné, dobre, hovoríte prepustiť, ušetríme 25-tisíc na jednu hlavu, povedzte nám, prosím vás, ktorých. Povedzte, či teda z učiteľov budeme prepúšťať, alebo kucháriek v tých školách, alebo učiteľkách v škôlkach, alebo kuchárkach, upratovačkách v tých školách, alebo úradníkov na ministerstvách, alebo policajtov prepustíme, vojakov prepustíme. Treba povedať ktorých. Alebo máme nadbytok lekárov, alebo máme nadbytok zdravotných sestier, nadbytok možno sanitárov, neviem, údržbárov v tých nemocniciach. Pýtali sme sa a odpoveď sme nedostali.
Ja pevne verím, že dnes naši kolegovia z SaS vzhľadom na svoj pobyt v opozícii naberú viacej odvahy a pri rozpočte aj pri tej debate navrhnú naozaj konkrétny priestor a spôsob, ako v tej danej položke sa ušetriť dá. Lebo počas pobytu našich koaličných partnerov bývalých v koalícii dokázali navrhnúť jedno jediné šetrenie. Prepustiť štátnych zamestnancov bez toho, aby povedali jedného jediného, ktorého konkrétne mysleli, alebo teda v ktorom rezorte by to prepúšťanie malo nastať.
Takže poprosím, buďme racionálni, odložme možno politikárčenie bokom, sledujme len záujem ľudí, ktorých zastupujem, alebo ktorých by sme tu zastupovať mali, alebo sa tak niektorí teda tvárite, že teda ich naozaj zastupujete. Rozoberte návrh rozpočtu do šróbikov, ale buďte racionálni a konkrétni. Vatu a drísty o tom, ako je tam veľký dlh a ako by sme mali šetriť si nechajte. To nikomu nepomôže. Hovorte presne, hovorte presné čísla, hovorte v ktorých položkách, na ktorej strane a verte tomu, každý dobrý návrh sa ráta. My chceme takisto šetriť. Keď máte návrh na vyššie príjmy v rozpočte a budete mať odvahu sa postaviť za tento pult a povedať aj možno ktoré dane, možno pre bohatých, by ste navrhovali zvýšiť pre tých, ktorí si v tejto situácie môžu dovoliť zaplatiť viac, privítame, a poďme sa o tom takto racionálno baviť. Ale len všeobecne kritizovať, mudrovať a používať vzletné a kvetnaté frázy nikomu reálne nepomôže.
Budem veľmi rád, ak táto debata teda bude konštruktívna, ak budeme sledovať záujem ľudí, nie záujem samých seba a našich politických strán a na konci zákon roka alebo rozpočet schválime. Bez rozpočtu, áno, vytvoríte podhubie preto, aby sa nedemokratické sily vrátili späť k moci. Ak si ktorýkoľvek demokrat v tejto sále takéto niečo praje, nebude hlasovať za rozpočet a bude napomáhať k rozvratu a vytvoreniu práve takéhoto podhubia, aké svojho času v tridsiatych rokoch minulého storočia rovnako bolo vytvorené v jednej krajine pár sto kilometrov na západ od nás. To, čo nasledovalo, si asi nikto nepraje, ale sa obávam, že síce možno nie v tak drastickej podobe alebo v neľudskej podobe, ale o demokraciu prísť veľmi ľahko v týchto časoch môžeme.
Príklady, bohužiaľ, už aj v Európe, kedy s demokraciou niekto narába veľmi zvláštne a dokázal si uchopiť možno aj ten volebný systém tak, že v podstate prehrať nikdy nemôže. Takýchto príkladov už máme viacero. Takže skúsme, skúsme sa správať opatrne, skúsme si výdobytok demokracie, ktorý sme si pred 30 rokmi a najmä naši rodičia vydobyli, vážiť a pomôcť ľuďom v čase núdze a o tomto je návrh štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet nie je o tom, aby si Matovič vytvoril kasičku pre seba a mohol si z našich verejných financií zobrať jedno jediné euro. Za 15 rokov v politike som si z politiky nezobral jedno jediné euro. Ani v tomto návrhu rozpočtu takú položku nenájdete. Toto je o spravovaní verejných financií, našich spoločných verejných financií, a na záver teda dovolím si použiť iba ten príklad, aby ste vedeli, ako pristupujeme k verejných financiám, minulý rok, keď sme si mohli požičiavať na nulové úroky, požičali sme si 12 mld. eur v mene nás všetkých 5,4 milióna ľudí za nulové úroky. Ak by sme si to isté požičiavali dnes, zaplatíme na úrokoch skoro 5 mld. eur navyše. Naozaj nám na verejných financiách záleží, správajme sa ako dobrí hospodári a v súlade s týmto je aj návrh rozpočtu, ktorý v mene ministerstva financií predkladám.
Viem, že sa vám to veľmi ťažko, viem sa vžiť do vašej kože, ťažko pozerá na takýto návrh, lebo ho predkladá Matovič. Skúste naňho pozerať, že by to predkladal niekto z vás a nachádzali by ste sa v tejto situácii, alebo boli by ste, chodili by ste dnes v našich topánkach. Verím, že potom sa dokážete povzniesť a dokážete na to pozrieť tak, že naozaj návrh alebo štátny rozpočet má chrániť všetkých nás, najmä tých, ktorí by trpeli z dôvodov energetickej krízy.
Ďakujem veľmi pekne za podporu a verím, že ho schválime na prvýkrát.
Skryt prepis