Ďakujem veľmi pekne za slovo. A možno moje vystúpenie bude úplne iné ako všetky ostatné, ktoré tu dnes k tejto téme zaznejú. Ale vôbec sa zaňho nebudem hanbiť. Aj vonku, keď sa ma novinári pýtali, že či predpokladám, že tu bude niekto, kto bude nejakým spôsobom sabotovať tento návrh a bude tomu brániť, aby bol prijatý, som povedal, že nepredpokladám, lebo však skoro všetci poslanci hlasovali za skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu. Ale moje svedomie by mi nedovolilo zároveň povedať, čo si o tomto návrhu a tomto hlasovaní v skutočnosti myslím. A rovnako som aj novinárom povedal, že bol by som rád, aby dnes tento návrh cez tento parlament neprešiel.
Dovoľte, aby som povedal, prečo si myslím, že by to bolo správne. Na druhej strane, vopred beriem a nikoho, ani koaličných poslancoch, ani opozičných nenahováram, aby ste to urobili, aby ste sa riadili tým, ako si, čo si praje Matovič. Ja tu vystupujem teraz ako minister financií a človek, ktorý by mal byť v štáte zodpovedný za to, aby sa prostriedky na mzdy štátnych zamestnancov medzi ľuďmi rozdeľovali spravodlivo.
Spravodlivá mzda za odvedenú prácu je už rozoberaná v Biblii pred dvetisíc rokmi. Je to základný pilier spravodlivosti v akejkoľvek spoločnosti a spravodlivé odmeňovanie utužuje súdržnosť akejkoľvek spoločnosti. Či už tú spoločnosť berieme firmu, či tu spoločnosť berieme, povedzme si, jeden rezort, napríklad zdravotníctvo, školstvo, alebo či tú spoločnosť berieme v širšom ponímaní ako všetci štátni zamestnanci, alebo celý štát. Vieme, že v situácii, kedy štát narába s obmedzenými zdrojmi a štátny rozpočet, ak by sme nemali obmedzené, alebo ak by sme mali neobmedzené zdroje, tak asi neprijímame zákon o štátnom rozpočte. Míňame, každému dávame, čo mu vidíme na očiach. Ale ak raz máme obmedzené zdroje, mali by sme sa správať ako zodpovední ľudia, ktorí nehľadia len na jednu skupinu ľudí štátnych zamestnancov, ale ktorí pozerajú a hľadajú tú vnútornú spravodlivosť alebo snažia sa ju udržiavať.
Týmto návrhom, ktorý sa dnes prijme, my urobíme extrémnu nespravodlivosť medzi odmeňovaním zdravotníkov v nemocniciach. A to, čo hovorím, to nie je preto, že závidím nemocničným lekárom, ktorých prácu si vážim a najmä tých, ktorí sú kvalitní, dobrí, poctiví, ústretoví a sú odborníci. Politicky sa nezhodneme a stojí pán Baláž na úplne druhej strane, ale keď teraz tak letmo som pozrel, akurát som tu zbadal pohľad jedného lekára, o ňom som počul iba dobré, čo sa týka odbornosti a je zrejme fachman vo svojom fachu. Zároveň prajem každému pánovi v tejto sále, aby jeho odbornosť nepotreboval využívať. Ale ten návrh, ktorý predkladáme, ten vôbec nepomáha alebo nesnaží sa rozdeľovať medzi nemocničnými lekármi, medzi tými, ktorí sú naozaj fachmani vo svojom odbore a ktorí sú fušeri. Medzi tými, ktorí sú ochotní a urobia pre pacienta alebo znesú aj modré z neba, a medzi tými, ktorí ho majú na saláme. Medzi tými, ktorí sú ochotní potiahnuť a operovať možno aj poobede v nie úplne zvyčajných hodinách, a medzi tými, ktorí povedia, že o druhej padla. Lebo jednoducho má na to nejaké svoje odborárske právo. Medzi tými, ktorí v žiadnom prípade a nikdy nezoberú úplatok. A medzi tými, ktorí bez problémov ho kedykoľvek zoberú a ešte si ho aj chladnokrvne vypýtajú. Medzi tými, ktorí sú schopní vydierať a brať si za rukojemníkov chorých ľudí, a medzi tými, ktorým sa to hnusí.
Tento návrh úplne rovnostársky, komunisticky nadeľuje všetkým rovnako. Prepáč, Ďuro, keď ťa tu vidím, neber to osobne, medzi lekárom v Kráľovskom Chlmci a medzi lekárom v Bratislave. Veľmi chybné rovnostárske odmeňovanie, kde vôbec nepozeráme na kvalitu poskytnutej práce, na ochotu toho daného lekára, na tímovosť toho daného lekára, kde nepozeráme na to teda, či je skorumpovaný, alebo nie je, či je ochotný pracovať aj a urobiť niečo viac a možno skracovať nejaké čakacie doby, kde vôbec neprikladáme alebo nepozeráme, nevyhodnocujeme nejaké key pillars alebo nejaké ciele a vyhodnocujeme ich. Ale kde rovnostársky všetkým a tvárime sa, že týmto sme my vyriešili problém.
Keď sme rokovali s lekárskymi odborármi, tak keď som hovoril, že použime ten balík, my sme ochotní, chceme vidieť nejakú reformu za to z pohľadu ministerstva financií, aby sme naozaj sledovali najlepší záujem pacienta, použime ten balík, okej, chcete 100 mil. eur navyše voči českým platom, ale ja by som chcel vidieť, že budeme za to aj niečo od lekárov očakávať. Že za tým bude nejaký lepší výkon, viac výkonov, kratšie čakacie doby, ústretovejší prístup možno voči, voči pacientov, možno voči personálu. Nie, nie. My potrebujeme nových kolegov v nemocniciach, a preto tento návrh dávame a my potrebujeme všetkým rovnako zvýšiť koeficienty. Hovorím dobre, počkať. Hovoríte, že potrebujete nových kolegov a nejde vám o vaše vlastné platy, lebo voči nám sedeli ľudia, ktorí práve mali tú prax od 20 do 30 rokov, kde bol najväčší spor, či predĺžime z 20 na 30 rokov a teda pri týchto atestovaných lekárov, či pôjdeme z 2 % vyššie na 3 %.
Dobre, tak si skúsme spraviť skúšku správnosti. A hovorím im, že keď vám ide o to, aby ste mali nových kolegov, tak presne tú istú sumu použime na nábor nových kolegov, aby si nemocnice mohli získať zo zahraničia možno našich Slovákov, ktorí študovali v Brne, v Olomouci a vyštudovali tam medicínu a zostali v českých nemocniciach, a budete mať náborové príspevky 100-tisíc, 50-tisíc, koľko nemocnica bude potrebovať, bude si vedieť hairovať, nakúpiť, headhunting, alebo akokoľvek tomu povieme, robiť si nábory v zahraničí a získať naozaj najkvalitnejších z kvalitných atestovaných odborníkov, aby ich získali do slovenských nemocníc. Nie, nie, nie, nie, my chceme koeficienty pre všetkých rovnako. No tak ešte raz. Buď vám ide o získanie nových kolegov do nemocníc, čo stále tu hovoríte za týmto stolom, alebo vám ide o rovnostárstvo pre všetkých. Lebo v tom čase, keď sme sa bavili, ponuka na stole bola – dorovnanie českých platov. Štyritisícdvestosedemde... pardon, 4 240 eur v priemere, čo v tom prípade už bolo približne o 3 % viac ako české platy.
Oni nie, my potrebujeme pridať a pýtali si dodatočných sto miliónov eur, lebo potrebujeme nových kolegov. A stále ako Hlava XXII sme sa nevedeli pohnúť ďalej. Hovorím, keď potrebujete nových kolegov, tie isté peniaze vám dáme, len ich sústreďme naozaj na získavanie kvalitných atestovaných odborníkov, ktorých nalákame do tých nemocníc. Nie. My potrebujeme všetkým rovnako zvýšiť koeficient. Nič iné mi z toho nevyplynulo, len im išlo o peniaze, pre všetkých rovnako, bez ohľadu na to, na najlepší záujem pacienta. A toto ma na tom mrzí.
Míňame veľmi vzácne zdroje na to, aby sme jednu skupinu zdravotníkov výrazným spôsobom preplatili, lebo dušu na srdce, či ruku na srdce (povedané so smiechom), pardon, dať český plat na Slovensku, už môžme byť všetci veľmi spokojní a povedať si, že naozaj sme vyšli veľmi v ústrety. Ale pýtať si okrem toho ešte ďalších sto miliónov, lebo my chceme mať ešte o desať percent viac ako v Čechách, považujem naozaj za amorálne konanie. A teraz nieže za amorálne konanie tých lekárov v tých nemocniciach, nie od tých odborárov, ktorí tam voči nám sedeli. Sa tvárili, že oni sa musia poradiť a že čo teda nejaký kompromis. V skutočnosti som videl, chlapci, štyria, sa dohadovali tam, si povedali, že tak takto budeme vydierať, však teda máme tú moc, máme v rukách rukojemníkov, tých chorých ľudí napojených na prístroje a podobne, a budeme tlačiť tú vládu, však teda môžeme. Vyšlo nám to v 2011, vyjde nám to aj teraz. Považujem to naozaj za hyenizmus, amorálne konanie a takéto branie si rukojemníkov za rovné, rovno, rovnaké branie si rukojemníkov, jako keď terorista zoberie, unesie lietadlo a povie, že ho vyhodí do povetria, keď sa mu nesplní jeho modré, želané modré z neba.
Mrzí ma to, že takto musím hovoriť, a ešte raz upozorňujem, nehovorím o nemocničných lekároch. Hovorím o odborároch z LOZ, z Lekárskeho odborového združenia, ktorých reprezentuje pán doktor Visolajský, ktorým týmto verejne vyslovujem, že ním pohŕdam, lebo tento človek týchto ľudí viedol, áno, zrejme mu postavia aj sochu na Slovensku, ale to, čo urobil, je naozaj amorálny skutok voči spravodlivosti minimálne v tých nemocniciach.
Ako sa teraz budú cítiť tie zdravotné sestry?! Dennodenne budú s tými svojimi kolegami a budú vidieť, že tuto odborári lekárski nám vyjedli našu misku. Tie peniaze patrili všetkým, ale privlastnila si ich iba jedna skupina ľudí, lebo prví vyzbierali výpovede. Vie vari hlbšie klesnúť lekár, v tomto prípade odborár – lekár, ktorý by sa mal riadiť Hippokratovou prísahou, ktorá hovorí, že v akejkoľvek životnej situácii prioritný bude záujem na ochrane zdravia a života toho chorého človeka. Môže vari hlbšie klesnúť, ak takýto človek povie a nahucká ostatných 2 100 ľudí na kľúčových pozíciách, ešte strategicky tak, aby to boli tie kľúčové anesteziologické oddelenia v nemocniciach, aby vypol doslova srdce nemocnice, a zoberie si za rukojemníkov chorých ľudí a povie, že keď sa to nedá, tak on v pohode stiahne tých nahuckaných 2 100 ľudí, keď nedostane o 10 % viac ako české platy, on nahucká tých ľudí, zoberie ich z nemocníc a spôsobí to, že mnoho ľudí na to doplatí zdravím a mnoho ľudí na to doplatí svojím vlastným životom.
A keď sa tých ľudí takto opýtate zoči-voči pri tom stole po desiatkach hodín rokovaní, že či to naozaj myslia vážne, že či naozaj Hippokratova prísaha nič nehovorí a že či naozaj sú toto schopní spraviť len preto, aby namiesto českých platov mali ešte o 10 % viac, tak povedia, viete čo, to nás nezaujíma, toto sú naše požiadavky a vy to buď splníte, alebo nesplníte, a keď nám to nesplníte do 30. novembra, tak vás to bude stáť mnohokrát viac po 1. decembri, lebo túto zľavu, čo vám ako vláde ponúkame, tak tá zľava platí iba do konca novembra.
Prepáčte, vy dnes stopäťdesiati sa tu idete ukloniť do hlbokého úklonu pred vydieračmi, pred ľuďmi, ktorí si brali rukojemníkov alebo chorých ľudí za rukojemníkov. A tým, že to robili lekári oblečení v odborárskych plášťoch, tak sa idete ukloniť pred vagabundami, ktorí si brali alebo spáchali najväčší zločin, ktorý lekár môže spraviť, a to je brať si život človeka do zálohy a hroziť, obrazne povedané, že ho odpojí od prístrojov. Lebo voči nám tam sedeli ľudia a zastupovali ľudí, ktorí jediní vedeli ovládať tie prístroje. Oni jak by od toho 1. decembra odišli, ak dnes im teda nedáte to výpalné, tak oni sú schopní od zajtra odísť od tých ľudí napojených na prístrojoch. Od tých ľudí, ktorí držia, ktorých tie prístroje držia pri živote.
Vy sa dnes a dnes Národná rada Slovenskej republiky, najvyšší zákonodarný orgán, ide ukloniť pred vydieračmi, ktorí spáchali najväčší zločin voči spoločenskej morálke počas 33 rokov existencie demokratického Slovenska. Lebo áno, do politiky som išiel preto, lebo považujem za absolútne zlyhanie politika, keď okráda svojich vlastných voličov a na to doplácajú ľudia v nemocniciach, lebo jednoducho keď niekto zo spoločného kradne, je menej peňazí na ochranu životov a zdravia, a tým pádom na korupciu v politike doplatia chorí ľudia v nemocniciach. Čiže toto považujem za dno konania politika. Ale za ešte omnoho väčšie dno považujem, ak takýto istý proces pácha samotný lekár, ktorý by sa mal riadiť Hippokratovou prísahou.
Viem, že nie je veľa odvážnych možno ľudí, ktorí by dnes sa postavili proti. Za tých, ktorí tú odvahu nemajú a možno to tak cítia, tu dnes stojím. Stojím tu za všetky tie zdravotné sestry, všetkých tých sanitárov, tých fyzioterapeutov, záchranárov a všetkých 24 iných zdravotníckych profesií, ktorí v zdravotníctve pôsobia. Stojím tu za tých ambulantných lekárov a ambulantné sestry. Moja mama celý život robila detskú sestru v ambulancii. Dnes viem, že len preto, lebo si niekto povie, že má tú moc nad životom a zdravím, že si povydieral vládu a ukradol doslova ostatným zdravotníkom sto miliónov eur, ktoré mu nepatrí, že všetkých tých ostatných 24 zdravotníckych profesií utrie biedu. Obrazne povedané, tam bol veľký stôl, na ktorom bolo 25 tanierov. Tuto si prišiel pán doktor Visolajský a povedal si, ja mám, ja som vyhral jackpot, lebo ja mám tých 2 500 výpovedí a ja teraz ovládam tie životy a zdravia a vy sa všetci zo mňa poseriete, lebo si netrúfnete ísť do zápasu s nami a netrúfnete si bojovať za tú spravodlivosť. Áno, má pravdu, my sme kapitulovali ako spoločnosť, priznajme si to. Hlasovali ste pred hodinou-dvomi za tento návrh tromi, štyrmi, neviem, kedy to presne bolo, že hlasovali 132 zo 134, ktorí ste boli v tejto sále.
A ešte raz hovorím, ja vás teraz nenahováram na poslednú chvíľu, aby sme tu spravili nejakú sabotáž, nejaké kamikadze a ideme teraz do zápasu s nenažranými odborármi. Nie, bohužiaľ, asi je rozhodnuté. Ale spáchali sme zločin voči súdržnosti v tých nemocniciach, voči spravodlivému odmeňovaniu, lebo my sme tu z jednej skupiny ľudí urobili ľudí, ktorí majú nárok mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách.
A ja sa teraz pýtam naozaj, či teda upierame tým ostatným zdravotníckym profesiám, ďalším 24 profesiám mať presne rovnaký nárok, mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách. A pýtam sa v širšom ponímaní, upierame vari tento nárok všetkým ostatným profesiám v štáte? Tým štyristotisíc... 470-tisíc iným zamestnancom štátu okrem nemocničných lekárov? A pýtam sa, keď im to upierame, z akého dôvodu im to upierame?
Prečo by aj učitelia teda nemohli mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách? Prečo by aj kuchárky v tých škôlkach alebo na tých školách nemohli mať o 10 % vyššie platy ako v Čechách? Prečo by rušňovodiči, prečo by policajti, vojaci, úradníci, smetiari, ľudia, ktorí nám pomáhajú možno, alebo vám pomáhajú v tejto budove? Osobne si myslím, že každý z nich má dnes po tomto zlyhaní zákonodarného zboru, keď odhlasuje tento návrh, má odteraz nárok na o 10 % vyššie platy ako v Čechách.
Ak si dávate otázku, čo by nás to stálo, stálo by nás to 4 miliardy eur, ak by sme chceli túto nespravodlivosť vyrovnať, ak by sme si povedali, že dobre, my sme tak bohatý štát, že na Slovensku nebudeme štátnych zamestnancov platiť českými platmi, ale všetkých štátnych zamestnancov zaplatíme o 10 % viac ako v Čechách. Asi všetci vieme, že na štyri miliardy navyše len tak nemáme. Je to približne, približne trošku menej ako polovička výberu z DPH. Je to veľké zlyhanie, je to nemorálne konanie alebo výsledok nemorálneho konania odborárov z LOZ, ktorí sa síce cítia za hrdinov, ale v skutočnosti opľuli všetkých ostatných zdravotníkov, ktorí v nemocniciach a v zdravotníctve na Slovensku pôsobia. Lebo týchto sto miliónov, čo si vybral, zobrali navyše, navyše voči českým platom alebo navyše voči tomu, čo sme už aj v zákone predtým schválili, bude chýbať všetkým tým ostatným zdravotníckym profesiám. A keď to nebude chýbať tým ostatným zdravotníckym profesiám, bude to chýbať chorým ľuďom v tých nemocniciach. Bude chýbať na nové prístroje, bude chýbať na nové lieky, bude chýbať na inovatívne lieky, bude chýbať na možno nové chemoterapeutiká a biologickú liečbu rakoviny, kde Rumunsko má dvakrát či trikrát viacej takýchto liekov, ktoré môžu pacienti užívať a na Slovensku ich nemáme. Je to veľké zlyhanie.
Prepáčte, že som vystúpil k tejto téme, cítil som to za potrebné. Zároveň som hrdý na Moniku Kaveckú, ktorá čochvíľa prednesie pozmeňujúci návrh, kde aspoň čiastočne tú krivdu voči zdravotným sestrám dodatočne vyplníme, a rozšíri počet rokov, ktoré sa budú počítať ako roky praxe z 20 na 30 rokov. A zároveň som veľmi rád, že následne aj kolega Marek Šefčík urobí to isté a predloží rovnaké rozšírenie pre všetky ostatné zdravotnícke, nižšie zdravotnícke povolania alebo profesie v rámci, v rámci nemocníc. Je to aspoň čiastočné ospravedlnenie sa voči všetkým tým okradnutým ostatným zdravotníckym pracovníkom, okradnutým odborármi z LOZ.
A ešte raz na záver, vážim si prácu každého statočného, dobrého, poctivého lekára, či už v nemocnici alebo v ambulancii. Ale mali by sme byť spravodliví. Nemali by sme urobiť ambulantných lekárov ako chudobných príbuzných. Nemali by sme urobiť zo zdravotnej sestry, ktorá dnes musí študovať vysokú školu, ako menejcennú pracovnú silu, ktorá zarába trikrát menej ako lekár. Mali by sme si strážiť a byť schopní bojovať o základnú spravodlivosť pri odmeňovaní, aby nikto nemal pocit, že je platený menej preto, lebo jednoducho niekto si vytrucoval vydieraním a braním si rukojemníkov viac.
Ďakujem pekne.
