Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vyjadril som sa v jednej televíznej debate v súvislosti s týmto návrhom štátneho rozpočtu alebo zmeny štátneho rozpočtu, že, a čo by som chcel podčiarknuť, že neoliberálno-ekonomickú politiku považujem za hnusnú, za hnusnú. Tým som sa nechcel dotknúť ľudí, ktorí majú liberálne ekonomické názory. Sám som ich v minulosti mal, ale chcel by som vysvetliť tú podstatu, v čom ju považujem za hnusnú.
Liberálna ekonomická politika, najmä neoliberálna ekonomická politika hodnotí stav krajiny z toho ekonomického hľadiska na základe nejakých globálnych republikových čísel. Takto nám rastie HDP, takto nám rastú priemerné mzdy, takto nám rastie ekonomika. Je to fantastické, robíme to dobre.
Ale tá ekonomika štátu sa skladá z minimálne troch zložiek. Jedna je štát, druhé sú, nazvime to, firmy a tretia sú ľudia. A, žiaľ, s globalizovanou ekonomikou je čoraz častejším javom, že sa pozriete na nejakú krajinu, pozriete si jej globálne čísla z pohľadu ekonomického rastu, z pohľadu deficitov, z pohľadu, ja neviem, všetkého toho, o čo, čom rozprával pán poslanec Viskupič. A však treba o tom hovoriť, v poriadku. A máte pocit, že v tej krajine sa fantasticky žije, lebo proste rastie, má malý deficit, proste je to paráda. Investori jej veria.
No, ale potom si prepočítate, koľko percent z toho HDP, ktoré sa tam vyprodukuje, ide naozaj ľuďom. A zistíte, že čoraz menej. No, ale ja to beriem tak, že my tu zastupujeme tých ľudí, ktorí nás volili, že by sme mali hrať ten balans, že v poriadku, však je logické, keď sa má dariť ekonomike štátu, tak sa má dariť aj štátu, že vie viacej investovať, pretože viacej vyberie na daniach. Nemyslím, že bude zvyšovať daňové sadzby, ale že proste, keď ekonomika funguje, tak logicky vyberieme väčšiu dépeháčku, nie? Však to je v poriadku, to chceme. Môžme opravovať budovy, ktoré sú 30 rokov zanedbané. To chceme.
Samozrejme, nech sa darí aj firmám. Veď keď sa firmy rozvíjajú, zamestnávajú ďalších ľudí, nech majú vyššie príjmy, nech majú vyššie zisky, v poriadku. Je to v poriadku. Ale to najpodstatnejšie, čo musíme strážiť, je, že či sa tým ľuďom nedarí čoraz horšie a horšie. Či ten balík z toho koláča, ktorý dostávajú z tej ekonomiky, je čoraz menší a menší. A v čase pandémie je to podľa mňa tak a v tom spočíva hnusnosť tej liberálnej ekonomickej politiky vo svojej podstate. Teraz to nevyčítam ľuďom konkrétnym, ktorí ju presadzujú, sám som do roku 2008 v zásade bol ekonomický liberál. A potom som zistil, ako k tomu tie globálne ekonomické trhy pristupujú. Paráda, odškodníme tie najväčšie firmy, tým pomohol štát, myslím, v Spojených štátoch amerických, kde tá kríza začala, a ideme ďalej. Neni žiadny problém. Lebo tieto firmy, ktoré narobili tú paseku, sú príliš veľké na to, aby skrachovali, tak ich zachránime, ony si rozdelili odmeny a ideme ďalej. A sme presne v tom istom stave, kde sme boli pred viac ako desiatimi rokmi. Tak to ja už nechcem takto k tomu pristupovať.
A v čase pandémie je úplne jednoznačné, že buď nejaké peniaze doručíme ľuďom a budeme mať vyšší deficit, alebo ich nedoručíme ľuďom. Proste k ľuďom sa tie peniaze nedostanú. Nemáme na výber možnosť, že poďme teraz šetriť. Šetríme na štáte, to robíme. U nás sme tiež 10 % mzdových nákladov na ministerstve ušetrili tento rok. Ale nemôžme šetriť na tých ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc.
Len aby bola taká vedomosť, že ako je to v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. My sme vyplatili celkovo vyše 2 mld. pomoci. To nebolo, že to zostalo na ministerstve. To bolo to, čo sme dokázali nájsť aj v spolupráci s ministerstvom financií, s ďalšími rezortami, že to už takpovediac odišlo z účtov štátu a došlo na účet ľudí, na podporu zamestnanosti, SOS dotácie, ďalšie veci.
Za desať mesiacov pandémie v minulom roku sme vyplatili 1 mld. eur. Ale za prvé štyri mesiace tohto roku sme vyplatili ďalšiu miliardu eur. Tak si porovnajte ten pomer v tom objeme, že koľko je to mesačne. Ale my sme, logicky, nevedeli predpokladať, keď sa pripravoval štátny rozpočet, aká veľká tá vlna pandémie v prvých štyroch mesiacoch tohto roku bude. A to je vyplatená pomoc. To neni navýšenie rozpočtu akoby na nejaké prehajdákanie. To je vyplatená pomoc.
SOS dotácie. Za celý minulý rok sme vyplatili na SOS dotácie, to sú tí ľudia, ktorí sú bez príjmu, ktorí proste prišli, potrebujú rýchlo pomôcť aspoň nejakým základným príjmom, sme vyplatili 16 mil. eur za celý minulý rok. V tomto roku aktuálne som si teraz, jak som počúval tú debatu, nechal poslať aktuálne číslo, sme vyplatili už 40 mil., 40 mil. za, berte to, že štyri mesiace verzus tých desať mesiacov minulého roku.
A teraz, pán poslanec Viskupič, poviem to na príklade, ktorý som rád, že si spomenul, a to je tá Sociálna poisťovňa, o ktorej hovoríš, že manažment dobre hospodári. Ja som rád, že je taký všeobecný názor, že ten manažment hospodári dobre a, samozrejme, že sa snažia šetriť, kde môžu. Ale, pán poslanec, ty si asi neuvedomuješ jedno v tom uvažovaní, že on hospodári dobre preto, lebo sme v tomto roku navýšili pomoc pre zamestnávateľov, preplácame im od februára 100 % mzdy vrátane odvodov. To znamená, sme si vlastne zabezpečili tou pomocou, že tá Sociálna poisťovňa môže lepšie hospodáriť, lebo vlastne sme zabezpečili aj platenie odvodov. To je v poriadku, však to sme chceli.
Len upozorňujem, pán poslanec, že ono by to tak nebolo, keby neprišla tá vlna v tomto roku a keby sme spoločne nenavýšili na tú pomoc na preplácania 100 % mzdových nákladov. Ale to je nový výdavok. To je nový výdavok. S tým sme nepočítali v tom rozpočte za minulý rok, pardon, keď sme minulý rok schvaľovali rozpočet na tento rok.
Hovoril si, pán poslanec Viskupič, že SaS je rozpočtovo zodpovedná strana. To je v poriadku, ja to rešpektujem. Ale ja chcem povedať, že SME RODINA je v tomto zmysle sociálne zodpovedná strana, ktorá sa musí pozerať aj na to, že tí ľudia potrebujú pomoc teraz. Teraz potrebujú doručiť tú pomoc. Im nepomôže, obrazne povedané, keď teraz niekto zomrie od hladu, ale my mu povieme, že vieš čo, zomrel si síce od hladu, ale zase tí, ktorí prežili, o päť rokov nebudú museť splácať taký vysoký deficit. No, ale to už tým, ktorí sú teraz v problémoch, je figu platné.
Inými slovami. Ja rešpektujem makroekonomický pohľad na ekonomiku. Nemôžme ho odignorovať. Ale pre nás, myslím ako politikov, musí byť rovnako dôležitý, ak nie dôležitejší najmä v čase krízy. A najmä v čase krízy to musí byť dôležitejší pohľad na mikroekonomiku. To znamená, na rodinné rozpočty. Na rozpočty, každomesačné rodinné rozpočty tých ľudí, či sú, alebo nie sú schopní to zvládnuť. Toto najmä v čase krízy musíme byť schopní zabezpečiť.
Hovoril si, pán poslanec, že čo hrozné sa deje s tými štátnymi úradníkmi alebo zamestnancami štátu, že teda ako im rastú platy v roku 2020. No, ja chcem povedať za rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, neviem, či by si s dobrým odchádzal, keby si povedal pracovníkom úradov práce, pracovníkom detských domovov alebo zamestnancom v sociálnych službách, alebo v zariadeniach sociálnych služieb, keby si im povedal, že im narástli platy v minulom roku. No, nenarástli.
Ďalšia vec. Samozrejme, že som rád, ale to som považoval za psiu povinnosť, že po dlhých rozhovoroch, rokovaniach s ministerstvom financií sa nám podarilo zabezpečiť aspoň to, aby tí ľudia, ktorí robili cez víkendy, cez sviatky, niektorí museli byť v tých zariadeniach sociálnych služieb zavretí v karanténach týždne, niektorí, že dostali odmenu. A to ja nepovažujem za niečo, možno ak tá odmena je tam započítaná tá covidová v tých číslach, čo si hovoril, tak možno to vyzerá, že im nejako narástli platy. No ony im nenarástli platy. To ja považujem za úplnú ako, aspoň to minimum, ktoré sme im museli, museli uhradiť.
Na záver veľmi krátko by som chcel zareagovať na dvoch opozičných poslancov. Pán poslanec Tomáš, ja vás ubezpečujem, že za ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rád a okamžite vyplatím každé euro ako sociálnu pomoc pre ľudí, ktorí to potrebujú, ktorú sa nám podarí v rozpočte nájsť. Milerád podporím každý akokoľvek štedrý opozičný návrh, ktorý môže pomôcť ľuďom, pokiaľ nájdeme tie peniaze v štátnom rozpočte. Ale vy veľmi dobre viete, že momentálne v tom štátnom rozpočte peniaze vieme nájsť iba tak, že navýšime deficit. Ak to myslíte úprimne, to, čo ste hovorili, tak ja vám dávam záväzný prísľub, že ak podporíte tento návrh štátneho rozpočtu, ktorý vlastne navyšuje tú možnosť pomáhať ľuďom, určite nájdeme spôsob, ako zohľadniť aj vaše predstavy a presadiť nejaký spoločný návrh, ktorý ľuďom pomôže v tejto ťažkej pandemickej dobe. Ale nedá sa robiť dve veci naraz. Kritizovať, že je veľký deficit, a brať peniaze a potom hovoriť, že treba nájsť peniaze, ktoré treba rozdeliť.
Pán poslanec Kamenický, viem, že budeš vystupovať dlhšie, ale tvoju argumentáciu som videl aj tu, aj v médiách. Chcem povedať iba jednu poznámku. Ten rozpočet, to, čo hovoríš, že to, čo je pod povrchom toho rozpočtu, že on je zle pripravený alebo že sú tam, alebo zle čerpaný alebo ako, tak chcem len povedať, že ten rozpočet na ministerstve financií, aspoň ja som sa stretával v súvislosti s rokovaniami o rozpočte z toho odborného hľadiska, ktorí sa mali k tomu vyjadrovať aj o rozpočtových výdavkov a všetkom, s tromi ľuďmi - pán Hagara, pán Kiss, pán Majerský. Títo ľudia pracovali na ministerstve a v rovnakých pozíciách za tvojho pôsobenia na ministerstve, za pôsobenia exministra pána Kažimíra, podľa mňa aj za pána exministra Mikloša, pokiaľ si dobre spomínam. Predpokladám, že ešte aj za pána exministra Počiatka, keď bol na ministerstve financií, títo ľudia tam pôsobili. To znamená, ja očakávam, že, teda predpokladám, že nikto nespochybňuje nejakú odbornú erudíciu týchto ľudí. Milerád by som od týchto ľudí takpovediac vytrieskal viacej peňazí pre sociálne veci. Ale ak teda oni tvrdia, že je nejaký problém, tak ja mám pocit, že to je prototyp ľudí, ktorí, akože štátnych úradníkov, s ktorými ja sa hádam na dennej báze, sa hádam už rok o každé jedno euro. Ale neočakávam, že teda exminister financií, ktorý pravdepodobne dôveroval týmto ľuďom, keďže ich tam nechal, že teraz bude spochybňovať ich prácu.
Chcem vás poprosiť naozaj všetkých, aby ste podporili túto zmenu štátneho rozpočtu, lebo ja viem povedať za náš rezort, že sú to len výdavky, ktoré sme buď v druhej vlne už vyplatili, alebo vyplatíme. Čiže ten nárok takpovediac vznikol a ľudia budú potrebovať pomoc aj teraz, práve teraz, keď tá pandémia už akoby končí, aby sa tá ekonomika vrátila do normálnych koľají, aby sme ju pomohli naštartovať.
Takže chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh novely štátneho rozpočtu podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
