Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené dámy a páni, veľmi si vážim, že ste takmer jednomyseľne podporili do skráteného konania aj do druhého čítania zákon o inflačnej pomoci dôchodcom alebo inak povedané ten tzv. štrnásty dôchodok. Ako som vás ale upozorňoval už pred dvomi dňami, bez schválenia novely zákona o štátnom rozpočte nemôže Sociálna poisťovňa tieto, túto mimoriadnu inflačnú pomoc vyplatiť. Inými slovami, aj keby to parlament schválil, tak Sociálna poisťovňa by bola zaviazaná, aby ich vyplatila a zákon o rozpočtových pravidlách by ju zaväzoval, aby to nevyplatilo. Ja nechcem do takejto pozície dostať orgány Sociálnej poisťovne, ktorá navyše hospodári tento rok mimoriadne efektívne, aby som im vyrábal takýto stred zákona. Proste bez toho to nemôžeme vyplatiť.
Čiže preto ešte raz, vláda predložila návrh na skrátené legislatívne konanie k návrhu novely zákona o štátnom rozpočte.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, v rozprave včera jeden z pánov poslancov, konkrétne pán poslanec Richter, povedal jednu vec, ktorá ma zaujala, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť. On povedal, že možno je chybou, že dlhy budúcnosti chceme riešiť, ale zabúdame na dlhy minulosti.
Dámy a páni, dôchodkový systém na Slovensku je totálne nespravodlivý. Nerieši krivdy minulosti, diskriminuje súčasných dôchodcov v prospech budúcich dôchodcov, ale napriek tomu je finančne neudržateľný. Mnou predložená reforma I. piliera všetky tieto problémy rieši a navyše rodičovský bonus úplne mení doterajšiu liberálnu paradigmu dôchodkového systému ako takého.
Bismarckov dôchodkový systém, podľa ktorého štát prevzal úplnú zodpovednosť za človeka v starobe, ktorý funguje na celom svete vrátane Slovenska už viac ako sto rokov, totiž rozbíja súdržnosť rodiny a spôsobuje demografický pokles. Ak totiž zodpovednosť za človeka v starobe má výlučne štát, potom z ekonomického hľadiska dobre vychované deti nie sú pre človeka v produktívnom veku investíciou do budúcnosti na starobu, kde sa dobre vychované deti o svojich rodičov postarajú. Ak má zodpovednosť za starostlivosť o človeka na dôchodku štát a všetci v spoločnosti to takto vnímajú, potom sú z ekonomického hľadiska deti pre človeka v produktívnom veku zbytočným nákladom. Z čisto ekonomického hľadiska sú deti zbytočnou stratou peňazí a voľného času.
Na Slovensku podľa prepočtov, ktoré sme robili zhruba pred tromi rokmi, výchova dieťaťa stojí rodičov do 20. roku života 50- až 70-tisíc eur jedno dieťa. Ak by rodič, rodičia toto dieťa nemali, týchto 50- až 70-tisíc eur by mohli použiť vo vlastný prospech.
Tieto moje tvrdenia, žiaľ, nie sú iba mojimi úvahami, ale sú podopreté tvrdými faktami.
Fakt č. 1. V každom štáte po zavedení Bismarckovho dôchodkového systému - on bol zavedený asi pred 150 rokmi necelými prvýkrát v Nemecku - došlo o jednu generáciu neskôr k radikálnemu demografickému poklesu. Československo a Slovensko sú veľmi dobrým príkladom toho, ako zavádzanie Bismarckovho systému pôsobilo na demografiu na našom území, pretože práve na území Slovenska a na území Československa bol dôchodkový systém zavádzaný postupne v etapách a vieme historicky zrekonštruovať, čo to v danej skupine obyvateľstva urobilo s demografickým vývojom o nasledujúcu generáciu.
Ako prvý bol dôchodkový systém na Slovensku zavedený ešte v 18. storočí pre baníkov v okolí Banskej Štiavnice. V tom čase na Slovensku bol priemerný počet detí na jednu rodinu približne osem. Bolo to bežné všade. A iba v prostredí baníkov v Banskej Štiavnici, kde bol ako prvý zavedený dôchodkový systém na Slovensku, o generáciu neskôr bol zaznamenaný demografický pokles, to znamená, že počet detí klesol približne na polovicu.
Neskôr bol zavedený dôchodkový systém pre štátnych zamestnancov v Československu. O generáciu neskôr došlo u týchto ľudí k výraznému demografickému poklesu. Potom bol zavádzaný postupne v celej spoločnosti. Naposledy bol zavedený dôchodkový systém aj pre samostatne zarábajúcich roľníkov, ktorí nevstúpili do družstva na Orave v 70. rokoch. Aj u týchto ľudí akonáhle bol zavedený tento typ dôchodkového systému, došlo k zhruba polovičnému demografickému poklesu. Alebo teda demografický, demografický, populačný rast, počet detí sa zmenšil na polovicu. Čiže toto je prvý fakt. Takto pôsobí takto nastavený demograficky, dôchodkový systém.
Po druhé. Súčasný dôchodkový systém veľmi silným spôsobom diskriminuje na dôchodku matky s deťmi. Súčasný ekonomický systém je totiž nastavený tak a tak funguje na Slovensku, že podľa posledných prepočtov, a toto je dôležité, tento fakt č. 2, príjem matky ešte šesť rokov po narodení prvého dieťaťa je o 55 % nižší, než by mala, keby toto dieťa, toto prvé dieťa nemala. Nie je to len kvôli tomu, že dajme tomu jej kolegyňa, ktorá pôsobí v rovnakej pozícii, obe sú dajme tomu účtovníčky v rovnakom veku, vykonávajú rovnakú prácu, boli rovnako ohodnotené, za tých šesť rokov urobí nejaký kariérny postup. Je to aj kvôli tomu, samozrejme, že takáto mamička v zvýšenej miere aj po tom, čo nastúpi do zamestnania, má pokles príjmu z toho, že dieťa je občas choré, občas s ním treba ísť na nejakú preventívnu prehliadku, čokoľvek ďalšie. A tento fakt, že mamička má takýto pokles príjmov v porovnaní so svojou rovesníčkou, ktorá dieťa nemá, spôsobuje, že matky sú na Slovensku trestané za lásku, s ktorou vychovávali svoje deti, na dôchodku.
Znova podľa prepočtov, ktoré sme robili zhruba pred dvomi rokmi, by som vás chcel informovať, že pri nástupe na dôchodok, teraz hovorím o budúcich dôchodcoch, o takých mamičkách, ktorých sa to teraz týka alebo v budúcom, v ďalších rokoch bude týkať. Mamička s jedným dieťaťom v porovnaní so svojou kolegyňou, ktorá pracovala na rovnakej pozícii, vykonávala tú istú prácu, ale nemala dieťa, je to 47 eur mesačne, táto diskriminácia, 564 eur ročne. Mamička s dvomi deťmi na dôchodku pri nástupe na dôchodok mínus 80 mesačne, 960 eur ročne. Deväťsto šesťdesiat eur ročne. Uvedomme si, že vlastne najvyšší 13. dôchodok, ktorý aktuálne vyplácame, je tristo eur. Diskriminácia mamičky s dvomi deťmi na dôchodku je 960 eur ročne. Mamička s tromi deťmi ročne 2 200 eur, mamička so štyrmi deťmi na dôchodku diskriminácia 2 952 eur na dôchodku ročne.
V čom je táto nespravodlivosť a diskriminácia matiek do neba volajúca? Pretože v našom systéme dôchodkovom deti financujú, pracujúce deti financujú dôchodok súčasných dôchodcov. Solidárne všetky. Bez ohľadu na to, či súčasní dôchodcovia majú deti, nemajú deti, či sa rozhodli nemať deti, či nemohli mať deti, či došlo k nejakej nehode, solidárne financujú dôchodky všetkých, a tak je to správne! Tak je to správne, že sme v tom solidárni. Čo ale nie je správne, je to, že ten, kto prišiel o príjmy a výrazné príjmy počas svojho života, je navyše ešte za to, že vychoval pracujúce deti, ktoré financujú dôchodkový systém, brutálne diskriminovaný. Toto nie je fér. To je obrovský dlh z minulosti, ktorý sa rodičovským bonusom aspoň čiastočne, čiastočne a vysvetlím, prečo je to potom čiastočne, snažíme riešiť.
Táto diskriminácia je veľmi reálna, popísaná, štatisticky dokázaná, ale nikto z kritikov rodičovského bonusu sa ju nesnaží nijako riešiť. To ponechávame faktom. Ponechávame faktom, že státisíce a státisíce matiek na dôchodku sú diskriminované. Nám sa už podarilo aj vďaka vám, poslancom Národnej rady, odstrániť jednu diskrimináciu matiek pri nástupe na dôchodok, to boli tie ročníky 57 až 64, 65, za čo som vám vďačný, ale myslím si, že treba niečo urobiť, to bolo, do 100-tisíc žien sa to týkalo. Toto sa týka vysokých státisícov žien na dôchodku.
Teraz by som chcel urobiť to porovnanie, ako som povedal. Predstavme si mamičku na dôchodku, ktorá má dve deti, ktoré pracujú za priemernú mzdu. Priemerná mzda bola minulý rok 1 133 eur. V takom prípade tieto dve deti by mamičke prostredníctvom rodičovského bonusu bez toho, aby sa im akokoľvek zvýšili odvody alebo dane, prispeli plus 408 eur. Ale diskriminácia tejto mamičky je 960 eur. Čiže de facto zavedením rodičovského bonusu iba čiastočne, výrazne, ale nie úplne, zmenšujeme diskrimináciu matiek na dôchodku.
Táto reforma, ktorú predkladám, je navyše dlhodobo udržateľná. Nikomu sa dôchodky neznížia, každému budú stúpať, ale je faktom neskrývaným a deklarovaným vopred, že rodičom s deťmi budú dôchodky stúpať viac ako tým, ktorí deti nemajú alebo ktorých deti nepracujú. To je verejne pomenovaný fakt, takto je tá reforma urobená, napísaná. Toto nezamlčiavam, toto je takto. Čiže rodičom s deťmi pomôže tento návrh dôchodkovej reformy najviac. Podstatné pre mňa je, že nikomu ďalšiemu neuškodí. Aj všetkým ostatným budú dôchodky stúpať, akurát v nižšej miere a v nižšom pomere ako rodičom s deťmi na dôchodku.
Pán poslanec Richter správne povedal, že táto reforma pomôže 80 % dôchodcov a 20 % dôchodcov neuškodí. Námietky, ktoré vznášajú kritici môjho návrhu dôchodkovej reformy, stoja väčšinou na vode a nie na faktoch. Tie základné fakty v čom spočíva tá diskriminácia a neférovosť súčasného dôchodkového systému a k čomu vedie, som pomenoval na úvod.
Liberálni ekonómovia a analytici, progresívni analytici tvrdia, že rodičovský bonus zhoršuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. Samotný rodičovský bonus, nie moja reforma. Teraz hovorím o rodičovskom bonuse. To je pre mňa vyznamenanie, že to hovoria. To totiž znamená a je to dôkaz proti tvrdeniam pána poslanca Tomáša, vážim si, že ste si prišli vypočuť aj záverečné slovo, aj keď už nebudete mať možnosť reakcie, ktorý tvrdil, že vlastne sa tie dôchodky znižujú. Nie. Rodičovský bonus navyšuje od budúceho roka o 200 až 250 mil. objem peňazí, ktoré sú v dôchodkovom systéme. Ak navyšuje rodičovský bonus 200 až 250 mil. do dôchodkového systému, nemôže súčasne platiť, že znižujeme dôchodky. Nejde to dokopy. Akurát platí to, čo potvrdzujem, že rodičom s deťmi zvyšujeme viac ako rodičom na dôchodku bez detí. A považujem to za fér.
Naspäť k liberálnym kritikom. Liberálni kritici zabúdajú povedať ešte jeden fakt, že, samozrejme, rodičovský bonus sú peniaze navyše. To znamená, keby bol presadený sám osebe, zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ale moja reforma ako celok zlepšuje udržateľnosť verejných financií v najbližších 50 rokoch o 3 % HDP. A keď liberálni kritici kritizujú, že by som mal "zarezať do živého" viacej a šetriť v horizonte 50 rokov finančné prostriedky štátu a riešiť udržateľnosť verejných financií, tak sa chcem opýtať, náš rezort pripravil reformu, ktorá šetrí alebo rieši dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 3 % HDP. Ktorý rezort alebo ktorá reforma z ktoréhokoľvek iného rezortu urobila aspoň kúsoček. Tí, čo ma kritizujú, prečo nekritizujú zdravotníctvo. A v zdravotníctve nemáme výpadky vo verejných financiách? Farmafirmy sa nám tam nenabaľujú? To neni nič proti zdravotníctvu, iba sa snažím poukázať na to, veď tu máme veľké žrúty peňazí v iných rezortoch. Tam sa reformy nemusia robiť?
Progresívni a liberálni kritici môjho návrhu reformy však zamlčiavajú, a to ja nenechám bez povšimnutia, jeden zásadný fakt. Automatickým vstupom do II. piliera, ktorý presadzujú súčasne v tejto reforme dôchodkového systému, spôsobujú z hľadiska dlhodobého, dlhodobej udržateľnosti verejných financií rovnaký výpadok, ako je rodičovský bonus. Keď porovnávame iba dva kúsky z tej dôchodkovej reformy, automatický vstup a rodičovský bonus, výpadky sú rovnaké. Ale rodičovský bonus kritizujú, lebo vraj zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a automatický vstup presadzujú, lebo je to vraj fajn. Tam už neriešime dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tam tí obhajcovia dlhodobej udržateľnosti, tam im stačí ten fakt, že no, ale to je v poriadku, to oni považujú za dobrú vec. A ja žiadam iba reciprocitu a vyváženosť. Porovnajme si navrhované dobré veci, spočítajme si, koľko stoja. A žiadam aj liberálnych a progresívnych kritikov môjho návrhu dôchodkovej reformy, nech si urobia poctivo domáce úlohy, tak ako som si ich urobil ja a nech teda nájdu úspory vo verejných financiách. Ja som ich našiel alebo zrealizoval prostredníctvom tohto návrhu v celkovej výške 3 % HDP. A čo navrhujú oni? Okrem teda toho, že máme znížiť dôchodky, lebo to teda ja neakceptujem.
Navyše liberálni a progresívni kritici môjho návrhu dôchodkovej reformy sa snažia neustále zamlčať jeden podstatný fakt. A keď tu pán poslanec Richter včera uvažoval nad tým, že pred tými 9 rokmi, keď sa zvažovalo ako ďalej v dôchodkovom systéme, že či náhodou neurobili chybu, tak si myslím, že ju urobili. Urobili ju konkrétne v tom, že to nastavenie II. piliera v súčasnom dôchodkovom systéme je také, že budúci rok viac ako 1,1 mld., to je každoročné, ale budúci rok to bude viac ako 1,1 mld., odíde zo súčasných peňazí, ktoré odvádzajú pracujúce deti na Slovensku do II. piliera na budúce dôchodky. Viete, ako bola robená reforma II. piliera, keď sa to vtedy pred vyše 20 alebo pred 20 rokmi začínalo? Tam sa hovorilo, že, samozrejme, že bude treba peniaze na vykrytie II. piliera. Povedalo sa, že na to sa minú peniaze z privatizácie. Aj sa minuli peniaze z privatizácie SPP a po dvoch rokoch, po troch, keď sa minuli, čo sa dialo? Akosi sa zamlčalo súčasným dôchodcom, vážení dôchodcovia, budete mať nižšie dôchodky preto, aby v budúcnosti mali vyššie dôchodky ľudia z II. piliera. Toto akosi tým súčasným dôchodcom nikto nehovorí, že sú obetovaní II. pilierom. A to konkrétne tak, že ak by neboli povinné odvody do II. piliera, tak každý dôchodca s priemerným dôchodkom by mal o 50 eur vyšší dôchodok. Len tak. A keď sa pýtame, prečo v Českej republike majú vyššie dôchodky ako my, to je presne pre to. Lebo oni pred 10 rokmi opravili ten II. pilier tak, aby nežral až toľko peňazí. Prepáčte za ten výraz, ale tak to je. Ale o tom nikto nehovorí. To sa akosi zamlčiava.
A to, čo mi je zvlášť nechutné zo strany niektorých liberálnych a progresívnych kritikov tohto dôchodkového systému, je, tohto návrhu reformy je, že zamlčiavajú ďalší podstatný fakt, ktorý v tejto rozprave odznel veľakrát.
Vážení občania, z 1,7 mil. ľudí, ktorí sú v II. pilieri, s istotou vieme povedať, že ak sa veci budú vyvíjať tak, ako ich dnes vieme predvídať, polovica z týchto ľudí bude mať oveľa horšie dôchodky, ako keby zostali v I. pilieri. A to nikoho netrápi. A ja sa domnievam, že to nikoho netrápi preto, lebo tí liberálni a progresívni analytici a kritici s nadštandardnými príjmami, áno, ľudia s príjmom vyšším ako priemerná mzda, tí budú mať z II. piliera lepšie dôchodky ako ľudia z I. piliera. A čo tie státisíce a státisíce ľudí, ktorí si už ani nepamätajú, že sú v II. pilieri, a budú mať o polovicu nižšie dôchodky kvôli tomu. Tí akosi nikoho nezaujímajú.
Viem, že sa to ťažko počúva a vždy som za to hejtovaný a kritizovaný, keď to pripomeniem. Ale ja som povinný sa starať o každého budúceho dôchodcu, nielen o tých, ktorí nadštandardne zarábajú a II. pilier je pre nich výhodný. Ja sa musím starať aj o dôchodky, ktoré o 5, 10 rokov, 15, 20 rokov dostanú tí ľudia, ktorí nemajú vyššie príjmy, ako je priemerná mzda. Aj takí u nás žijú, dokonca takých je väčšina. A na nich sa zabúda, o nich sa nehovorí. Ani sa nehovorí o tom, že aký vývoj na kapitálových trhoch môžme v najbližších rokoch očakávať. To bude limonádka? To budú pripisované rasty a historické stúpania indexov. A ako to vieme na základe vývoja v posledných rokoch? Je naozaj najvýhodnejšie pre všetkých sporiteľov čo najviac ich nahádzať do akcií? To je veľká otázka. Veľká otázka na odbornú diskusiu.
Považujem za úplne zvrátené, že matky, ktoré vychovali deti, ktoré na Slovensku pracujú, financujú solidárne, a tak je to správne, dôchodkový systém pre všetkých, aj pre tých, ktoré deti nemajú. Tak je to správne, je to solidárne. Ale súčasne nielenže za to dostávajú diskrimináciu pri dôchodkoch, ale ešte navyše, keďže tie deti majú pravdepodobnosť, že budú mať výrazne vyššie príjmy ako minimálna mzda, ako priemerná mzda, z ktorých sa im potom budú počítať dôchodky, je veľmi malá. Oni teda na II. pilieri nezarobia. A namiesto toho, aby sme mali v sebe aspoň toľko slušnosti, že aspoň čiastočne im skompenzujeme túto diskrimináciu, toto vôbec neriešime, necháme to tak. Nikdy neprestanem na toto poukazovať a nikdy sa nevzdám toho, aby sme matky, ktoré vychovali deti, ktoré pracujú na Slovensku, aspoň čiastočne odškodnili za tú diskrimináciu, ktorej už desaťročia na Slovensku čelia.
Rodičovský bonus výrazne pomáha 80 % dôchodcom. Presnejšie približne 820-tisícom. Niektorí namietajú, že tých zvyšných 25, 20 % dôchodcov starobných nebude mať rodičovský bonus. Tomuto argumentu aj rozumiem, ale priznám sa, že aj sa mi nezmestí do hlavy, keď môžem pomôcť 80 % dôchodcov k zvýšeným dôchodkom a 20 % dôchodcom musím pomôcť inak, znamená to, že to neurobím? V štáte takmer neexistujú rozhodnutia, ktoré by sme ako politici dokázali urobiť, ktoré by pomohli 100 % občanov. Také rozhodnutia takmer neexistujú. Vždy je to tak, že sa snažíme nejakej skupine ľudí, nejakému čo najvyššiemu percentu pomôcť a iným neublížiť. Ako príklad by som uviedol napríklad zrušenie doplatkov na lieky pre deti do šesť rokov. To znamená od nula do päť rokov. To je iba 20 % všetkých nezaopatrených detí na Slovensku. Ale urobili sme to a možno o tri roky budeme vedieť urobiť aj to, že to budú deti do sedem rokov. Proste postupne robíme tie kroky, ktoré ľuďom pomáhajú aj s vedomím, že nepomôžeme naraz úplne všetkým, keď to môžme urobiť, tak to urobme, keď môžme niečo urobiť, tak pomôžme.
Predstavte si situáciu, že myslím, minulý týždeň vláda prijala nariadenia, kde sa rozhodneme pomôcť poľnohospodárom, ktorí mali problém so suchom tento rok. Bude argumentom proti tomu, aby sme im pomohli to, že dajme tomu aj akvaparky mali problém. Veď pomôžme aj akvaparkom, ale to neznamená, že kým nepomôžeme akvaparkom, nepomôžeme ani poľnohospodárom.
Na záver by som sa chcel vyjadriť k otázke, ktorú považujem za veľmi citlivú a relevantnú. Máme v spoločnosti niekoľko desiatok tisíc ľudí s ŤZP, medzi nimi niekoľko desiatok tisíc detí. Argumentom, ktorý je vznášaný voči rodičovskému bonusu, je, že takéto dieťa väčšinou, máme aj ľudí s ŤZP, ktorí pracujú, a tým pádom odvádzajú odvody, ale takéto dieťa, je veľa takých, ktorí nemôžu odvádzať odvody, to znamená, nevedeli by ich rodičia dostávať rodičovský bonus sprostredkovane od týchto svojich detí. Vždy som na túto námietku reagoval s tým, že toto si uvedomujem, ale nie všetky problémy, ktoré v spoločnosti máme, sa dajú riešiť v rámci dôchodkového systému a hovoril som o tom, že týmto ľuďom štát musí pomôcť a musí pomôcť inými prostriedkami a nie prostredníctvom dôchodkového systému.
Chcel by som teraz urobiť taký malý finančný odpočet, že som sa na to nevykašľal, ale myslel som to vážne, keď som to hovoril. V roku 2019 Slovenská republika vyplatila na kompenzácie, všetky kompenzácie osôb s ŤZP 396 mil. eur. Sú to také tri kategórie - príspevok na asistenciu, opatrováky a všetky ostatné kompenzačné príspevky. Skúste si tipnúť, koľko vyplatí Slovenská republika v roku 2023, na základe tých zmien a valorizácie a ďalších vecí, ktoré sme už urobili, a navýšením, samozrejme, 564 mil. eur. To znamená nárast od roku 2019 do roku 2023 od 168 mil. eur. Takýto nárast nebol v žiadnom segmente obyvateľstva, v žiadnom segmente pomoci, ktorý štát nejakej skupine obyvateľstva pomáha. 168 mil. eur pre 85-tisíc ľudí s ŤZP, to sú najmä poberatelia opatrovákov a príspevku na asistenciu. To znamená navýšenie, porovnanie roka 2019 a 2023, 1 976 eur v priemere na jedného človeka s ŤZP. Navýšenie, to čo štát dáva na pomoc ľuďom s ŤZP, na jedného človeka, hovorím o ročnom samozrejme, 1976 eur. Teraz si to porovnajme s dôchodcami.
Priemerný dôchodok bol v roku 2019, na konci roka približne 470 eur. Dnes je približne čosi menej ako 520 eur, započítajme aj januárovú valorizáciu, 580 eur. To je rozdiel 110 eur. Ročne je to 1 320 eur. Aby sme si predstavili, že takýto dôchodca by dostal ešte aj rodičovský bonus a dajme tomu, že má dve deti, ktoré zarábajú približne priemernú mzdu, tak by to bolo plus 400 eur v tomto roku. Dostávame sa na sumu 1 720 eur, navýšenie príspevku takémuto dôchodcovi. Ešte stále je to o 250 eur nižšie navýšenie na pomoc dôchodcovi v porovnaní s osobou, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie. To znamená výrazne viac pomáhame osobám s ŤZP.
Navyše ešte som veľmi rád, že do druhého čítania prešiel návrh pani poslankyne Žitňanskej, ktorý vlastne dorovnáva opatrováky pre ľudí, ktorí doteraz poberali tú nižšiu sumu opatrovateľského príspevku, ak by som započítal iba časť tejto sumy, tak ako je doteraz napísaná, tak by to bolo plus ďalších 500 eur zvýšenie ročné pomoci na jedného človeka, ktorý potrebuje pomoc od štátu.
Na záver by som povedal už iba posledný argument v prospech rodičovského bonusu. Aj rodiny, ktoré majú dieťa s ŤZP, majú častokrát dieťa, deti, ktoré pracujú, ktoré nie sú ŤZP. Má zmysel vyliať s vaničkou aj dieťa a nezaviesť rodičovský bonus, dajme tomu, matke s tromi deťmi, z ktorých jedno je ŤZP, to znamená nebude môcť poberať rodičovský bonus, ak to dieťa nepracuje? Ale súčasne jej vezmeme aj rodičovský bonus na dve deti, ktoré pracujú? To je naozaj to, čo by mamička, ktorá má dieťa s ŤZP, od nás chcela? Ja si myslím, že veľkej väčšine rodín, ktoré majú aj dieťa s ŤZP, pomôže aj rodičovský bonus.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Čiže čo, čiže, pán predseda, aby som správne pochopil, že aký je teraz proces?

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, ide o vylepšenie dlhodobo ťažko fungujúceho I. piliera nášho dôchodkového systému. Teším sa, že môžem v parlamente tento návrh predniesť a chcel by som vás požiadať o jeho podporu.
Chcel by som vopred avizovať, že po dohode so Sociálnou poisťovňou pani poslankyňa Hajšelová prednesie pozmeňujúci návrh, týkajúci sa možnosti zrealizovať tzv. generálny pardon, to znamená, aj v súvislosti s pandémiou umožní odpustiť penále a následné príslušenstvo, aby Sociálna poisťovňa nemusela vymáhať toto príslušenstvo od ľudí, ktorí počas pandémie, ale aj pred ňou, alebo aj potom, nedokázali splatiť svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni, samozrejme, za predpokladu a podmienky, že musí splatiť istinu tohto svojho záväzku.
Ďakujem veľmi pekne a, samozrejme, potom zareagujem prípadne na otázky alebo podnety v diskusii, v rozprave. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené dámy a páni, myslím si, že je to jeden z tých zákonov, ktorý sa dá nazvať že pekný, lebo robí dobrú vec a zavádza možnosť, prosím? (Reakcia z pléna.) Kľudne. Pani bývalej europoslankyni dám za pravdu, že pochádza z Bruselu, to znamená, že snažíme sa zaviesť do našej legislatívy to a zavádzame týmto návrhom zákona, aby aj otec po narodení dieťaťa si mohol zobrať dvojtýždňovú platenú dovolenku, ktorú bude platiť Sociálna poisťovňa. To znamená, nedávame to, v niektorých štátoch je to urobené tak, že ju platí zamestnávateľ, u nás to dávame tak, že to bude platiť Sociálna poisťovňa.
V priebehu diskusie medzi prvým a druhým čítaním nás oslovilo, aj mňa oslovilo viacero pani poslankýň a pánov poslancov, či by bolo možné niečo ešte upraviť v tomto návrhu zákona, takže by som vás chcel poprosiť, že pozmeňujúci návrh, ktorý prednesie pani spravodajkyňa Žitňanská, ktorý upravuje, keďže bola jednou z tvorkýň alebo tvorkyňou tejto smernice, tak by chcela upresniť niektoré formulácie tak, aby lepšie vystihovali ducha alebo text tej smernice. Je to po konzultácii s našimi kolegami, kolegyňami na ministerstve, čiže podporujeme tento pozmeňujúci návrh.
Rovnako pani poslankyňa Marcinková predloží dva pozmeňujúce návrhy, s ktorými, ktoré takisto sú odkonzultované, súhlasíme s nimi a tiež vás chcem poprosiť o podporu. Pani poslankyňa Pleštinská takisto prednesie pozmeňovák, ktorý je s nami odkonzultovaný, a vyjadrujeme mu, jej podporu, alebo tomuto pozmeňováku. A pán poslanec Lukáč, pani poslankyňa Hudecová prednesie pozmeňujúci návrh, keďže pôvodne mal byť tento zákon schválený tak, aby účinnosť mohla byť 1. 10., ale keďže 1. 10. už bola, tak to bude pozmeňovák, ktorý vlastne posunie účinnosť na 1. 11.
Iba ako záverečnú vec hovorím, že to, že účinnosť bude od 1. 11. neznamená, že otec nemôže využiť tento návrh zákona aj na vyčerpanie otcovskej dovolenky na dieťa, ktoré sa narodí už v priebehu októbra, pretože je tam lehota šiestich týždňov, dokedy si musí túto dvojtýždňovú otcovskú dovolenku vyčerpať. Čiže ak táto novela alebo ak tento, táto novela Zákonníka práce prejde a dieťa sa narodí napríklad 15. októbra, napriek tomu, že účinnosť zákona bude až od 1. novembra, tak si ešte bude môcť vlastne otec vybrať otcovskú dovolenku.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu zákona.

56.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o vlastne transpozičnú novelu na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb. Mali sme to urobiť do 28. júna tohto roku, ale keďže boli diskusie o tomto návrhu zákona a chceli sme vyjsť v ústrety všetkým pripomienkam alebo dať priestor na diskusiu, tak druhé čítanie máme dnes.
Ide vlastne o to, aby sme vedeli posúdiť, aby výrobky a služby pre osoby so zdravotným postihnutím boli dodávané, poskytované s požadovanou kvalitou, a týmito vybranými službami sú elektronické komunikačné služby, služby poskytujúce prístup k mediálnym službám, služby v oblasti dopravy, vybrané finančné služby, služby elektronického obchodu, a chcel by som vás v zásade poprosiť o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní.
Na výbore pre sociálne veci bola o tom diskusia. Výbor, pokiaľ si dobre spomínam, jednomyseľne prijal, neprijal, prijal (reakcia z pléna), dobre, neviem, či jednomyseľne, ospravedlňujem sa teraz, pardon, prijal k tomu vlastne v spoločnej správe aj nejaké upresňujúce veci.

Takže ďakujem veľmi pekne za vašu prípadnú podporu.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som doplniť to, čo pani poslankyňa Vorobelová povedala, o niektoré veci, o ktorých sme aj osobne diskutovali na tom spoločnom stretnutí s poslancami Národnej rady, a o ktorej, o ktorých som ju informoval na tom stretnutí, tak by som bol rády, aby zazneli aj tu. Pretože tieto argumenty, výhrady, otázniky pani poslankyňa aj tam prezentovala. Čiže nepovažujem to za nič nekorektné, lebo sme mali možnosť o tom debatovať. Moja odpoveď na to, čo hovoríte, je asi takáto.
Po prvé, asi by nikoho nenapadlo rušiť školskú inšpekciu. Tento orgán tu dlhé roky je a nikto nespochybňuje zmysluplnosť jej fungovania. Asi by nikoho nenapadlo dnes riešiť Slovenskú obchodnú inšpekciu. Jednoducho je, sú to orgány, ktoré v medziach svojej pôsobnosti zabezpečujú dohľad, alebo Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Viete, v čom som ja urobil najväčšiu chybu v tomto návrhu zákona? Mal som ho na úvod nazvať Úrad na dohľad nad sociálnou starostlivosťou. Myslím si, že všetky ostatné veci sú vydiskutovateľné, ale toto vzbudilo možno takú psychológiu, že niekto chce potenciálne môže robiť zle. Lebo to, čo ste spomínali, že niekto môže šikanovať pri kontrolách v zariadeniach sociálnej, ale to môže aj dnes. A deje sa to? Nesťažujú si, čo ja viem, teda minimálne za to obdobie, pokiaľ som ja ministrom, že by sa zariadenia sociálnych služieb sťažovali, že ich niekto šikanuje. Väčšinou mi hovoria, aj keď debatujeme o tomto návrhu zákona, že vám veríme, pán minister, že vy to nebudete robiť. Ale čo keď náhodou príde niekedy v budúcnosti niekto, kto to bude chcieť zneužiť.
A práve kvôli tomu, aby sa to dalo, aby sme obmedzovali a obmedzili akékoľvek potenciálne zneužitie alebo šikanovanie zo strany tých, ktorí budú kontrolovať, tak podporujem dva pozmeňujúce návrhy. Aj pána predsedu Ledeckého, aj pani poslankyne Žitňanskej, Drábikovej a ďalších, ktorí podpísali ten druhý, ktorý, si myslím, že všetky tie výhrady, ktoré boli, dúfam, že na všetky sme nejakým spôsobom reagovali a dúfam, že to bude v poriadku.
Merateľný ukazovateľ. Ja mám merateľný ukazovateľ. Myslím si, že vieme povedať, že približne 10 % tých finančných prostriedkov, ktoré dnes majú putovať tým, ktorí sú na to najviac odkázaní, to znamená ľuďmi s ŤZP alebo seniorom, alebo tí, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb alebo aj neformálnu starostlivosť, čiže opatrova..., tí, ktorí poberajú opatrovateľské príspevky, príspevok na asistenciu. Nejde tam, kde má ísť, ale jednoducho tak ako vždy, keď je objem finančných prostriedkov príliš, príliš veľký, no tak sa to aj myslím v objeme celého štátu, no tak sa to aj zneužíva. A deje sa to aj v tomto sek..., tak ako, tak ako všade. Kde ide o stovky a stovky miliónov eur. A môj merateľný ukazovateľ je, že si myslím, že už len tým, že inšpekcia vznikne a začne fungovať bez toho, aby kohokoľvek šikanovala. Iba to, že začne normálne, vecne kontrolovať, či napríklad ten, kto poberá opatrovateľský príspevok a má sa starať o svoju starú mamu, nie je pol roka v Anglicku. Asi by ho nemal poberať. Nie? Lebo ten opatrovateľský príspevok je na to, aby, aby opatroval toho, koho má opatrovať. To znamená, takéto najzákladnejšie, najrukolapnejšie veci si myslím, že keď len sa pozrieme na ne, tak, tak to môže spôsobiť zhruba 10 % úsporu týchto prostriedkov. A znamená to, a to je môj merateľný ukazovateľ, aby tie prostriedky, ktoré ušetríme a budeme ich môcť poskytnúť tým ľuďom a zariadeniam sociálnych služieb, ktorí si to zaslúžia a potrebujú to. Ten môj merateľný cieľ je desaťnásobok toho, čo tá inšpekcia bude stáť. Povedal som vám to aj na osobnom stretnutí a hovorím to aj, hovorím to aj tu. A tento desaťnásobok, ktorý chcem dosiahnuť, to znamená 50-60 miliónov eur, ktoré budeme môcť použiť naozaj pre tých, ktorí to potrebujú, je viacej ako tých 5-6 miliónov eur, ktoré by sme ušetrili tým, keby tá inšpekcia nevznikla.
Ešte by som chcel povedať, že je tam jedna dôležitá vec. Súčasťou plánu obnovy nie je len vznik inšpekcie v sociálnych službách, ale už tento týždeň oznámime vypísanie výzvy na viac ako 192 miliónov eur pre zariadenia sociálnych služieb, ktoré vďaka plánu obnovy budú môcť byť postavené nové alebo budú môcť byť zrekonštruované. A to si myslím, že je významná prínosná vec a teším sa na to, že pre mnoho seniorov alebo ľudí s ŤZP to výrazným spôsobom zlepší kvalitu života na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, ktorí ste vystúpili v rozprave, oceňujem vecný tón a ja budem takisto vecný. Ale musím byť kritický, žiaľ, a odrazím sa presne od toho, s čím pán poslanec Viskupič skončil. Ja oceňujem tú verbálnu podporu, ktorú opoziční poslanci SaS, SMER-u, Republiky vyjadrili tomuto návrhu. Ale, žiaľ, podľa zákona o rozpočtových pravidlách nie je možné vyplatiť tie 14. dôchodky, bez, bez zmeny zákona o štátnom rozpočte. To znamená, že ja vlastne vás chcem poprosiť a vítam tú podporu, že aby sme to posunuli do druhého čítania a potom my budeme riešiť, že ako to, ako to urobiť tak, aby, aby vôbec sme tie 14. dôchodku mohli vyplatiť.
Tu nejde o to, že Sociálna poisťovňa, áno, chvalabohu, je v dobrej kondícii, možno bude mať napriek kríze najlepší rok v histórii tento rok. Alebo určite to bude jeden z úplne najlepších rokov. Čiže tam neni problém s tým, že by Sociálna poisťovňa nemala keš, nemala proste dostatok hotovosti na to, aby to vyplatila. Ide o to, že zákon o štátnom rozpočte nám stanovuje nejaké limity výdavkov. A ja sa obávam, že bez vyriešenia tohto problému nebudeme vedieť tie 14. dôchodky vyplatiť.
Druhá vec, ktorú by som sa odrazil, pán poslanec Richter, keď ste spomínali, že bude treba robiť aj ďalšie veci na pomoc seniorom. A nielen seniorom. To je znovu to, čo chcem povedať, veď na to, aby sme to mohli urobiť potrebujeme urobiť novelu zákona o štátnom rozpočte, ktorú ste pred pár hodinami nepodporili, aby sme zvýšili ten limit výdavkov, ktoré na to môžme dať. Ťažko môžte na jednej strane hovoriť, že bolo by treba ešte pomôcť tomu, tomu, tomu, urobiť nejaké ďalšie opatrenia na pomoc seniorom. Ale keď nepodporíte to, že aby to z hľadiska zákona o rozpočtových pravidlách, pravidiel bolo možné, tak ťažko sa s tým dá niečo urobiť.
Teraz ešte vecne, pán poslanec Richter, k tomu, čo ste hovorili. Vy ste hovorili, že český model sa vám páči, lebo česká vláda istým spôsobom predfinancovávala tou valorizáciou dôchodcov. A my sme urobili to isté, akurát sme to neurobili prostredníctvom valorizácie, ale prostredníctvom toho, že sme predsunuli 13. dôchodok, teraz dávame vlastne alebo navrhujeme ďalšiu mimoriadnu inflačnú pomoc dôchodcom alebo 14. dôchodok, keď to tak nazveme. Keď si spočítate, koľko peňazí takýmto spôsobom dáme na podporu dôchodcov, nielen seniorov, ale aj invalidných dôchodcov a sirotských dôchodcov, no tak si myslím, že to výhodnejšie pre našich seniorov ako ten český model, a to najmä preto, že aj 13., aj tento 14. dôchodok je urobený ako sociálne opatrenie. Ja si myslím, práveže je to dobré, že to nie je klasický dôchodok, pretože takýmto spôsobom máme možnosť najviac pomôcť tým, ktorí majú najnižšie príjmy. Práve tým 360-tisícom, o ktorých ste hovorili, že sú pod 430 eur, práve tým dáme najviac. Keby to valorizácia, práve im by sme dali najmenej.
A toto bol aj môj argument, s ktorým som argumentoval zástupcom Združenia kresťanských seniorov a Jednoty dôchodcov Slovenska ako dvoch najväčších organizácií dôchodcovských, že prečo si myslím, že tento typ pomoci je výhodnejší, sociálne lepší v tom danom momente, lebo najviac pomôže tým najchudobnejším dôchodcom.
Posledná poznámka, ktorú by som chcel povedať, alebo dve ešte. Ešte jedna poznámka je takáto. Pán poslanec, my môžeme pomáhať dôchodcom nielen tým, že im zvýšime príjmy, ale rovnakým spôsobom a možno ešte účinnejšie v tom, že zoškrtáme výdavky, ktoré musia mať, alebo obmedzíme nárast tých výdavkov, ktoré sú. A práve tie peniaze z novely štátneho rozpočtu mali ísť dvomi spôsobmi k seniorom.
Po prvé, v prípade, ak by to bolo potrebné, už na konci tohto roka im vyplatiť isté predfinancovanie ako vankúš na ten nárast energií, ktorý hrozí po novom roku. To znamená, to je jedna časť, čo sa týka teda veľa dôchodcovských domácností. Ja by som si tipol že možno 80 %. Samozrejmé, že k tomu máme aj rodiny s deťmi a k tomu máme aj rodiny domácností, ktoré sú bez detí, ale podľa mňa tak 80 % dôchodcovských domácností zatiaľ na základe tých našich prepočtov by sa toto mohlo týkať. A to znovu nebudem môcť urobiť bez novely zákona o štátnom rozpočte. My sme si to nevymysleli, že proste nemáme čo robiť, tak dávame do parlamentu novelu zákona o štátnom rozpočte. Tak keď chceme dať vyššiu pomoc, musíme urobiť novelu zákona a zdvihnúť výdavkové limity v rozpočte.
No a teraz posledná poznámka, sám ste hovorili, že vy ste boli ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo vaša vláda fungovala, teraz to tak poviem, že v dobrých časoch. V 2013 ste dali mimoriadnych dôchodkov 68 miliónov na pomoc dôchodcom. V 2014: 81, v 2015: znovu 81, v 2016: 90, v 2017: 75, v 2018: 80, v 2019: 150. V dobrých časoch, keď ekonomika dobre fungovala, hospodársky rast fungoval, nezamestnanosť sa znižovala. My sme v roku 2020 v inflačnom dali 300 miliónov, v 2021 300 miliónov navyše riadnych dôchodkov a v tomto roku dokopy, ak nakoniec vyriešime ten problém a podarí sa nám nejakým spôsobom novelizovať rozpočet, tak to bude v tomto roku 750 miliónov. 750 miliónov, ktoré idú iba seniorom, sú určené iba seniorom a ktorými predfinancovávame podobne ako česká vláda tú valorizáciu, ktorá príde 1. januára. A v rozpočte na budúci rok, v tom, ktorý sa pripravuje, máme viac ako 500 miliónov zatiaľ na výplatu peňazí určených iba pre seniorov mimo tej valorizácie, mimo riadnych dôchodkov už aj po započítaní valorizácie.
Čiže určite si uvedomujeme, že seniori sú tá kategória občanov, ktorým musíme pomôcť. Ja ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny súčasne musím urobiť to, a vždy na to hľadím tak, že máme tu 1,1 milióna starobných dôchodcov a máme na Slovensku 1,1 milióna nezaopatrených detí. To znamená, že ja chcem, aby v spoločnosti bola rovnováha v tom, aby tie peniaze, ktorými podporujeme rodiny s deťmi, boli v rovnováhe s tými peniazmi, ktorými podporujeme seniorov, lebo to je rozumné, tak má štát fungovať. Peniaze pre seniorov sú výraz istej úcty a ohodnotenia a dôstojnosti, ktorú majú seniori za to, čo pre túto spoločnosť urobili, požívať na Slovensku. Ale súčasne musíme aj istým spôsobom investovať do tých, ktorí tvoria budúcnosť tohto štátu a tohto národa. Preto ja sa vždy snažím, zatiaľ to tak je, pri tom návrhu alebo pri príprave toho rozpočtu na budúci rok, aby tie sumy boli vyvážené. To znamená, že to, čo dávame dôchodcom, aby sme investovali aj do detí a opačne, aby sme to, čo investujeme do detí, aby sme aj seniorom vyjadrili úctu za to, čo pre túto spoločnosť urobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, ide nám o doručenie inflačnej pomoci, mimoriadnej inflačnej pomoci pre dôchodcov v celkovej výške 207 miliónov eur, ktorá by bola vyplácaná v priebehu mesiaca november a október takým spôsobom, že by bola vyplatená všetkým dôchodcom, to znamená starobným dôchodcom, vdovským, vdoveckým dôchodcom, invalidným dôchodcom aj sirotským dôchodcom s tým, že tí s najnižšou výškou dôchodku by dostali 210 eur, postupne by táto suma vyklesávala až na úroveň 35 eur pre dôchodcov, ktorí majú vyšší príjem ako 900 eur mesačne, príjem je myslený z dôchodku. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, tento zákon chce zaviesť to, aby štát mohol kontrolovať dokopy je to približne jednu miliardu eur, ktoré sa v tomto štáte poskytujú na sociálnu pomoc najmä na kompenzácie ľudí s ŤZP, kompenzačné príspevky, opatrovateľské príspevky, príspevok na asistenciu a súčasne, aby mohol štát kontrolovať aj zariadenia sociálnych služieb efektívnejšie ako doteraz, aby sme vedeli predchádzať takým prípadom, ako sa stali pred rokom v Osadnom. A ešte dôležitý ďalší aspekt tohto zákona je, aby sme vedeli zabraňovať tým tzv. domom hrôzy, tie prípady, ktoré sa stávajú, že niekto neoprávnene poskytuje sociálnu službu a štát, vlastne nelegálne poskytuje a štát sa vlastne nevie brániť.
Samozrejme, že tým, že je to nový návrh zákona, tak bolo okolo toho množstvo diskusií, pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, teraz nemyslím legislatívne pozmeňujúcich, ale návrhov, ktoré by mali tento zákon vylepšiť. S potešením konštatujem, že toto bol jeden z tých zákonov, kde som naozaj zavolal na rokovanie úplne všetkých poslancov Národnej rady, nielen sociálneho výboru, ale aj ďalších, ktorí sa o túto problematiku zaujímajú. Prešli sme si úplne všetky návrhy, ktoré by mohli vylepšiť tento zákon. Myslím, že veľkú väčšinu sme akceptovali.
Chcel by som avizovať, že v rozprave by mali byť prednesené podľa mojej informácie minimálne dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh pána predsedu sociálneho výboru, pána poslanca Ledeckého. Tento návrh zákona precizuje to, tento pozmeňujúci návrh precizuje to, aby zariadenia sociálnych služieb, ktoré, samozrejme, musia zniesť to, aby boli kontrolované, ony sú kontrolované už dnes, ale aby sme obmedzili možnosť, že by inšpekcia nejakým subjektívnym úsudkom alebo postupom mohla niektoré sociálne zariadenie, zariadenie sociálnych služieb šikanovať alebo pristupovať k nemu príliš prísne. Som rád, že s pánom poslancom Ledeckým aj s kolegami na ministerstve sa nám podarilo dospieť k zhode, a preto by som chcel pánov poslancov, pani poslankyne poprosiť, aby takýto pozmeňujúci návrh podporili.
Rovnako pani poslankyňa Žitňanská by mala v rozprave predložiť, pani poslankyňa Drábiková nakoniec, ďakujem. Pani poslankyňa Drábiková prednesie ďalší pozmeňujúci návrh, s ktorým takisto súhlasím ja osobne, aj kolegovia na ministerstve, a ktorý rieši to, aby inšpekcia mohla nielen kontrolovať prijímateľov pomoci od štátu, ale aby mohla kontrolovať a vstúpiť ako účastník konania aj do konaní na úradoch práce, ktoré rozhodujú o priznaní niektorého príspevku štátu pre osoby s ŤZP. Inými slovami, aby sa každý človek, ktorý ma pocit, že úrad práce nerozhodol správne a neposkytol a nerozhodol o pridelení napríklad opatrovateľského príspevku, sa mohol obrátiť na inšpekciu, a tá mohla vstúpiť do konania, aby mohla byť v istom zmysle, nazvime to, že advokátom alebo ďalším hlasom, ktorý vysloví svoj odborný súd preto, aby zákon bol dodržaný a aby každý človek dostal to, na čo má nárok.
Dokonca v niektorých prípadoch stanovujeme aj povinnosť, že inšpekcia bude musieť vstúpiť do konania. Pokúsim sa to povedať zjednodušene, že v čom to má byť. Vtedy, ak sa náhodou stane, a môže sa to stať, poznáme to v každých štátnych orgánoch, že sa to môže stať, kde prvostupňový orgán, to znamená úrad práce na okresnej úrovni, neprizná nejaký príspevok, odvolací orgán neprizná nejaký príspevok, ale súd rozhodne, že takýto postup bol nezákonný a že treba konať odznova, tak v takom prípade inšpekcia bude povinná vstúpiť do toho konania, aby istým spôsobom aj dozerala na to, že či ten proces následne bude korektný.
Opäť, tento pozmeňujúci návrh vznikol po niekoľkomesačnej, po niekoľkomesačnej debate a ja som s výsledkom spokojný a chcel by som vás znovu poprosiť, aby ste aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Drábikovej, pani poslankyne Žitňanskej a ďalších, aby ste podporili hlasovaním. Myslím si, že vylepšuje tento návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.