Videokanál poslanca

Nie, ďakujem.

Prepáčte, dámy a páni. Vážená pani poslankyňa, vážený pán predsedajúci, realizácia pasportizácie športovej infraštruktúry na Slovensku je plánovaná, keďže aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky považuje tieto dáta za veľmi potrebné pre budúce projekty zamerané najmä na rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu športovej architektúry. Sekcia športu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky úzko spolupracuje so Združením miest a obcí Slovenska, so splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport, s Fondom na podporu športu a Slovenským olympijským a športovým výborom za účelom prípravy projektu pasportizácie športovej infraštruktúry tak, aby bola pasportizácia presná, podrobná a kvalitná.
Dôležitým aspektom je aj trvale udržateľná aktualizácia dát. Register športovej infraštruktúry vrátane spôsobu jeho naplnenia aktualizácie bude zároveň predmetom pripravovanej novely zákona o športe.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som zareagovať možno nejakým upresnením faktov, alebo daním do kontextu to, čo ste vlastne obaja teraz ako opoziční poslanci kritizovali alebo namietali, tak chcem povedať, že v zásade s oboma vami súhlasím, s tým, čo ste povedali, akurát je tam ešte niečo, čo treba dodať. A to spôsobilo, prečo nakoniec ten návrh zákona prešiel nejakou modifikáciou. My sme od začiatku presadzovali, a nie je žiadnym tajomstvom, že na ministerstve práce, tak ako mal od začiatku na starosti tú prvú pomoc, prvú pomoc plus a prvú pomoc plus-plus mal na starosti pán štátny tajomník Ažaltovič, tak od začiatku dostal za úlohu pripraviť aj ten trvalý návrh práve na základe odladenia toho, že čo v prvej pomoci fungovalo, aké boli problémy.
Od samého začiatku sme chceli, aby vznikol nový fond zamestnanosti presne takým spôsobom, ako sa ste navrhovali aj vy, ktorý by bol priebežne napĺňaný. Vypočítali sme to, že by to malo byť zhruba 150 miliónov eur ročne a na základe toho vlastne by sme priebežne vzhľadom na to, že takáto veľká ekonomická kríza celospoločenská sa opakuje zhruba raz za desať rokov, tak by to malo garantovať vlastne priebežné napĺňanie toho fondu zamestnanosti tak, aby kedykoľvek bolo možné z neho čerpať. Takýto bol zámer, on je logický, správny, akurát teraz treba povedať to b).
Je úplne logické to, čo ste povedali, pán poslanec Tomáš, že by mali zamestnanci aj zamestnávatelia, tak ako v Nemecku, prispieť časťou svojich odvodov a vláda samozrejme tak isto na plnenie tohto, tohto fondu, aby sa za tých približne desať rokov naplnil na ten, na ten predpokladaný strop a potom by tie peniaze už mohli byť používané aj iným spôsobom. Ale keď sme si kládli otázku, či teraz uprostred tej pandémie a práve teraz, keď budeme musieť vlastne, ak pandémia skončí, čo dúfajme, že končí, prejsť na normálny ekonomický chod, či teraz chceme zaťažiť tých zamestnancov a zamestnávateľov tým, že budú musieť nejakú časť odvodov mať viazané na plnenie tohto fondu zamestnanosti.
Druhá vec, ktorá je, mali sme dve možnosti. Mohla ešte potom vláda fungovať takým spôsobom, že by si povedala okej, tak vláda bude plniť ten fond tými 150 miliónmi ročne, každý rok až do momentu, kým sa nenaplní, no a potom si treba položiť otázku, čo je lepšie v súčasnej situácii? Použiť tých 150 miliónov ročne na sociálne opatrenia, ktoré môžu pomôcť ľuďom? Použiť ich na to, aby sme robili nejakú aktívnu politiku na trhu práce, aby sme podporovali vznik nových pracovných miest? Alebo sa uspokojíme s tým, že, áno, najbližších desať rokov nepoužijeme každý rok 150 miliónov eur, ale o desať rokov budeme mať naplnený fond zamestnanosti. A potom sme sa pozreli na ďalší fakt, ja som si to teraz, aby som vám to povedal presne, viete, koľko štát musel minulý rok vložiť do Sociálnej poisťovne vzhľadom na pandémiu tie zvýšené náklady? Deväťsto sedemdesiat miliónov eur, čiže takmer miliarda. Štát ručí, teraz by som to povedal, za výkon a záväzky Sociálnej poisťovne, to všetci vieme. A zdá sa teda aj mne, aj toto presvedčilo aj mňa, že je v súčasnej situácii lepšie, a tá miliarda minuloročná je dôkazom toho, že štát to robí. Keď sa udeje, tak jednoducho, a teraz, ako to štát urobí? No v tom momente krízy si požičia peniaze, aby zasanoval chod Sociálnej poisťovne. No ale tých desať rokov dovtedy, kým teraz predpokladáme tú, hovoríme o kríze veľkého rozsahu, lebo na také tie bežné výpadky, ktoré, ktoré sú lokálne alebo výnimočné, tak to, samozrejme, bude vedieť Sociálna poisťovňa zvládnuť. Preto sa nám zdalo logické a správne, a na tom riešení dnes ja zotrvávam, radšej použiť tých 150 miliónov eur ročne na podporu nových pracovných miest a sociálnych opatrení, aby sme sa čím skôr z tejto krízy dostali, ako tých 150 miliónov, bolo by to síce pekné, ale ukladať každý rok na jeden účet, kde by sme ich nepoužili, kde by takpovediac ležali ľadom. Toľko na vysvetlenie.
Pán poslanec, spomenuli ste viackrát, že tá miliarda sa mala presunúť. Máte pravdu, mala sa presunúť. Objektívne treba povedať, že kolegovia vo vláde miliardu presunuli. Väčšina išla na pomoc ľuďom v našom rezorte, ale išla aj do zdravotníctva na riešenie problémov s covidom. Áno, myslím si, že sa mala presunúť. Ak by všetky rezorty ostatné naozaj do bodky minuli tie zdroje, ktoré majú k dispozícii, prosím. Ale všetci sa asi obávame, že to nestihnú minúť a že je to veľká škoda.
Posledná vec SZČO. Znovu sme to boli my, ktorí sme presadzovali veľmi urputne, aby SZČO boli súčasťou tejto schémy, lebo si uvedomujeme, že nemôžu zostať bez podpory, keď príde takáto krízová situácia. Je tam jeden psychologický problém a jeden objektívny. Ten psychologický je, že pre SZČO by to s istotou znamenalo, že by museli platiť o trochu vyššie odvody. A oni sami to odmietali. To znamená, ťažko niekoho, nevravím, že všetci, hej, ale bol, bol voči tomu odpor. Tak ťažko niekoho tlačiť do niečoho, že mu povieme presne s tým logickým, no vieš, ale raz za nejaký čas príde nejaká kríza a vtedy budeš potrebovať nejaké peniaze, no ale musíš si priplatiť viacej. Mimochodom nebolo to až tak veľa. My sme to vypočítali na nejakých 5-7 eur mesačne, že to by bolo to zvýšenie, zvýšenie odvodov. Čiže ono by to bolo obhájiteľné, ustáteľné. Ale viete, čo je väčší problém? Osemdesiat percent SZČO platí iba minimálne odvody. A keď si vypočítate, že ako by vychádzala z toho tá podpora na základe tej schémy z kurzarbeitu, na ktorej sa všetci zhodli, že takto by to mohlo byť, tak by to vychádzalo tak málo, že zrejme, že v tej, v tom krízovom stave, v čase, v období by aj tak štát ešte musel nejako pomôcť. A preto sme sa rozhodli ísť takou cestou, že keď sa prejde na trvalý kurzarbeit, tak čo sa týka SZČO, necháme v platnosti nejakú schému, zjednodušene povedané tú dvojku alebo štvorku z prvej pomoci, v nejakej modifikovanej verzii, aby vlastne aj oni mali istotu, že keď bude treba, tak existuje schéma, kde môžu dostať pomoc.
Čiže aby som to zhrnul. Všetko to, čo ste povedali, je relevantné a zvažovali sme to veľmi dlho. A áno, na úvod alebo na začiatku tých rokovaní, keď bola koncepcia, keď sme o tom hovorili aj s ministerstvom financií, s ďalšími a ja som zotrvával na tom vašom presvedčení, ktoré ste dnes deklarovali, ale zdá sa mi, že v tejto situácii by bolo hazardom a rizikom, keď všetci volajú, aj vy ako opozícia logicky, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Čiže zdalo sa mi, zdalo sa nám celej vláde aj sociálnym partnerom, nakoniec veď preto to podporili, oni tiež mali tú predstavu, aj zamestnávatelia aj zamestnanci, podobnú ako vy. Ale preto to asi podporili, aspoň ja to tak odhadujem, že proste tých 150 miliónov ročne, ktoré môžeme používať na vznik nových pracovných miest, je asi teraz efektívnejšie použiť hneď, nech ich takpovediac akože nechať ležať ľadom desať rokov a potom raz za desať rokov ich použiť.
Ďakujem veľmi pekne. A teda ďakujem aj za prípadnú podporu a verím, že toto bude jeden z takých konsenzuálnych návrhov zákonov, ktorý samozrejme, že určite po roku, po dvoch prejde nejakou novelizáciou vzhľadom na aplikačnú prax, pripomienky z praxe. Podstatné je, že nejaký mechanizmus sa podarilo dohodnúť taký, že ide naprieč asi aj politickým spektrom, ale aj naprieč zamestnávateľmi, zamestnancami a potom už vylepšovať to, to už je otázka, ktorá sa bude dať potom ďalej robiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, tento návrh zákona bol široko prediskutovaný jednak politicky, jednak verejnosťou, odbornou verejnosťou, prešiel aj tripartitou s tým, že všetci sociálni partneri nakoniec vyhlásili, vyslovili súhlas s takýmto znením materiálu. Uvedomujeme si, že tento návrh zákona mohol byť aj dokonalejší, ale v medziach našich finančných možností a v medziach toho, aby bola aj všeobecná zhoda na tomto návrhu zákona, ho považujem za dobrý, funkčný, tak aby od 1. 1. 2022 vedel zaviesť do nášho ekonomického, právneho a sociálneho systému trvalý prvok možnosti, ako štát môže podporovať v prípade skrátenej práce problémy zamestnávateľov, ktoré nesúvisia s nejakou ich chybou alebo s nejakým ich subjektívnym nesprávnym rozhodnutím, ale ktoré sa odvolávajú na vyššiu moc, ako je napríklad pandémia, ktorú zažívame, ale môžu to byť aj iné okolnosti, ktoré jednotlivý zamestnávateľ nevedel predvídať, a tak nám to umožní takýto krátkodobý výpadok prefinancovať a pomôcť tomuto zamestnávateľovi udržať pracovné miesta a tým zvýšiť stabilitu na pracovnom trhu.
K tomuto návrhu zákona bude predložený jeden poslanecký pozmeňovací návrh, ktorý je odkonzultovaný s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a preto by som vás chcel poprosiť o podporu nielen zákona, ale aj toho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci, že ste so záujmom prijali náš návrh, ako by sme chceli pomôcť tým ľuďom, ktorí majú problém na Slovensku s dlhmi. A keďže tam padli niektoré faktické otázky, myslel som, že to rozdebatujeme viacej potom v druhom čítaní, kde prípadne, ak budú nejaké doplňujúce návrhy, tak sme im otvorení. Ale aspoň základné fakty, odrazím sa od toho, čo sa pýtal pán poslanec Kočiš, aby ste mali takú chronológiu.
Samozrejme, že hneď ako som prišiel na ministerstvo, sme si uvedomovali, čo tá vlna pandémie urobí v konečnom dôsledku. Preto sme hneď na začiatku tlačili na to, aby bola možnosť odložiť splátky práve kvôli tomu, aby sa ľudia do, do tých dlhových problémov a dlhových pascí nedostali. Súčasne ale sme už na jeseň spustili dva pilotné projekty, to znamená Bratislava a Prešov, kde vlastne sme si nejako skúsili namodelovať, ako by tie dlhové poradne mali fungovať. Pre vašu informáciu, malo by to fungovať takým spôsobom, že v každej tej dlhovej poradni budú vlastne traja experti, ktorí majú pomerne prísne kvalifikačné predpoklady, ktoré by tam mali byť, čiže jeden ekonóm, jeden právnik, jeden psychológ, aby vlastne o tých klientoch bolo postarané podľa toho, že, že, že čo ich páli najviac.
Ďalšia vec, urobili sme si takú mapu, že teda kde by sme chceli pôsobiť. Nakoniec sa ukázalo, že asi najefektívnejšie bude normálne to prekryť s tými regionálnymi úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých je 46, plus potrebujeme nejakých ľudí, ktorí to budú metodicky koordinovať, napočítali sme to teda približne na 150 ľudí. To sú značné finančné prostriedky a dokonca minulého roka sme to teda financovali zo štátneho, zo štátneho rozpočtu, vlastne aj v tomto roku a tento projekt sme zaradili do RIJEKT-u, to sú tie európske peniaze, ktoré prišli mimoriadne a ktoré sa budú dať čerpať od tohto roka. Zatiaľ to máme odfinancované do konca roka 2023 a malo by to stáť, zatiaľ ten rozpočet je zhruba 19 miliónov eur tak, aby sme to dokázali dlhodobo na celom Slovensku udržiavať. Čiže toľko základné fakty k tomu, že ako by to malo fungovať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, zmyslom tejto krátkej novely zákona je umožniť jednoduchú vec, aby prostredníctvom úradov práce sme mohli poskytovať občanom aj dlhové a psychologické poradenstvo. Prečo túto zmenu robíme? Existuje množstvo občanov, ktorí sú dlhodobo v evidencii nezamestnaných napríklad preto, že nie sú schopní splácať svoje záväzky dlhodobo. Jedná sa najmä o exekúcie a preto logicky nie je pre nich motivujúce nájsť si stabilnú prácu, pretože aj tak väčšinu ich príjmu alebo veľkú väčšinu ich príjmu by zobral exekútor, a preto na to, aby sme vôbec mohli týchto ľudí nejakým spôsobom aktivovať, tak potrebujeme im najskôr pomôcť vyriešiť problém s dlhmi. To znamená, aby sme im vedeli poradiť, či je pre nich vhodnejšia skôr reštrukturalizácia ich dlhov, či je vhodnejší skôr osobný bankrot, alebo je to situácia, ktorá sa dá riešiť nejako inak. Keďže máme predjednané prostriedky z Európskej únie, ktoré by sme vedeli použiť na takéto projekty vlastne po celom Slovensku postupne, tak prispôsobujeme tomu aj legislatívu a verím, že tento návrh nájde všeobecnú podporu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán poslanec Taraba, rozumiem to, čo ste hovorili o tom deficite a výdavkoch, len chcem upozorniť, že pokiaľ sa nemýlim, len v tomto roku s ohľadom na tú vlnu pandémie na pandemickú pomoc muselo ísť dokopy už dva miliardy eur. To znamená, to je niečo, čo asi nie je spor, že sme mali vyplatiť. Skôr mám pocit, že opozícia kritizuje, že tam malo ísť ešte, ešte viac. Čiže to je na odbornú debatu. Proste v takomto stave s tým deficitom počítať musíme. Asi ísť na vyrovnaný rozpočet v tomto stave ekonomickej a sociálnej krízy by bolo ilúziou a bolo by to aj škodlivé pre ekonomiku.
Pán poslanec Schlosár, asi neexistuje človek, ktorý mal s pánom Haščákom z Penty toľko sporov ako ja, alebo nie som si istý, či na niekoho dal viac trestných oznámení ako na mňa. A roky som kvôli tomu, ako som sa k Pente správal, chodil na súdy a na vypočúvania a neviem čo ďalšie. Čiže môj vzťah s Pentou rozhodne priateľský nie je.
Pán poslanec Beluský, dôchodková reforma už vo februári vlastne bola v MPK. To znamená, naše nejaké návrhy, predstavy ministerstva práce, ale aj ministerstva financií boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale kvôli plánu obnovy, kde sa tiež finalizovali nejaké limity tej dôchodkovej reformy, sme ešte čakali s tým. Museli sme počkať, kým bude vlastne fixnutý plán obnovy, lebo k tomu sa tiež vyjadruje Európska únia. Ak by vás k tomu čokoľvek zaujímalo, neni problém, akože ozvite sa mi, môžme sa stretnúť, poviem vám, v jakom je to stave. To je taká vec, kde asi by opozícia a koalícia akože mala komunikovať normálne, čiže nemám problém.
Pán poslanec Urban, pán poslanec Kočiš, to sa bude prepočítavať, tie kapacity, čo ste hovorili, čo sa týka nemoc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení kolegovia z vlády, vážené dámy a páni, vážení poslanci, vážené poslankyne, všimol som si v tom poslednom týždni, aj naposledy v debate s pánom poslancom Ficom v RTVS, že teda zo strany opozície bola taká požiadavka, aby sme si rozdebatovali po tom roku, aké veci sa podarili, aby sme si vyhodnotili, ako fungovali vládne opatrenia voči pandémii, voči pomoci ľuďom. A bolo volanie naozaj po takej širokej, plodnej argumentačnej diskusii tuto na pôde Národnej rady. A ja som to vítal aj som avizoval, že sa veľmi teším teda, že v súvislosti s programovým vyhlásením vlády bude dostatočná príležitosť na to, aby sme tieto veci dopodrobna predebatovali.
O to viac ma teda prekvapuje, a asi je dobré, aby to zaznelo, aby to bolo na zázname, že momentálne evidujem v sále prítomných dvoch poslancov zo strany HLAS, jedného poslanca zo strany SMER. Áno, evidujem tu aj poslancov z iných strán, ale teda tie dve, ktoré najviac vyzývali teda, že treba takúto diskusiu podstúpiť, a my sme na ňu pripravení, sme tu s kolegami z vlády pomerne v hojnom počte, aby sme všetky tieto otázky podrobne rozdebatovali, tak zisťujem, že ako obyčajne, ako obyčajne opozícia jedno rozpráva v médiách, ale keď príde na lámanie chleba, tak proste... Ešte raz, je tu jeden poslanec zo SMER-u, dvaja poslanci z HLAS-u. To je trošku málo na to, po čom ste posledné dni a týždne volali.
Ale predsa pokúsim sa reagovať aj pozitívne a konštruktívne na to, čo tu opozícia povedala. Napríklad pán poslanec Blaha povedal pred pár hodinami, že teda sú nejaké veci, za ktoré by sa bolo treba občanom ospravedlniť. A ja s ním súhlasím. Napísal som si v takých poznámkach niekoľko vecí, za ktoré by bolo treba sa občanom ospravedlniť. Pretože, povedzme si to otvorene, ľuďom je jedno, že či sme to my z vládnej koalície, alebo niekto iný z opozície, ľudia potrebujú pomôcť a chcú, aby sľuby politikov boli realizované a dodržiavané. A preto by som sa chcel ospravedlniť občanom Slovenskej republiky za to, že tu boli politici, ktorí desať rokov sľubovali 13. dôchodky a nikdy ich nevyplatili. Až musela prísť táto vláda, aby konečne vyplatila 13. dôchodky vo výške takej, v akej neboli doteraz vyplatené nikdy v histórii Slovenska. Chcem sa všetkým občanom Slovenskej republiky ospravedlniť, že museli na to desať rokov čakať napriek tomu, že im to strana SMER, dnes SMER, HLAS desať rokov sľubovala. Ospravedlňujem sa za to, naozaj hneď, ako to bolo možné, tak sme to urobili.
Po druhé, chcem sa ospravedlniť ľuďom na Slovensku za to, že bývalá vláda diskriminovala ženy ročníkov ´57 až ´63 na dôchodkoch. Nespravodlivo, napriek tomu, že vychovali deti, ktoré veľmi potrebujeme pri ďalšom rozvoji Slovenska, tak neboli za to spravodlivo ocenené. Práve naopak, boli diskriminované. A bola to práve táto vláda, ktorá ich za to odškodnila. Viac ako 100-tisíc žien, ktoré boli diskriminované pri výpočte dôchodkov. Chcem sa za to ospravedlniť, že to trvalo, ale urobili sme to tak, ako sme to sľúbili, tak sme to aj urobili.
Chcem sa ospravedlniť ľuďom na Slovensku za to, že bývalým vládam napriek tomu, že boli o to úpenlivo žiadané, nikdy neprejavili toľko sociálneho cítenia, že by zrušili doplatky za lieky pre dôchodcov, ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a pre deti do šesť rokov. Ale táto vláda to urobila. Chcem sa ospravedlniť občanom, že to trvalo až tak dlho a že k tomu tie predchádzajúce vlády nikdy nedospeli.
Chcem sa ospravedlniť občanom, že bývalá vláda robila politiku zamestnanosti takým spôsobom, až tak do takých podrobností, že na jednom nemenovanom úrade práce na východnom Slovensku dokonca mali zamestnaného špecialistu, ktorý opravoval tým ľuďom so správnou straníckou knižkou autá. Lebo veď treba sa starať. Trošku je problém v tom, že si myslím, že úrady práce by mali pomáhať nezamestnaným a nie zamestnaným. Za to sa chcem ospravedlniť, že také veci sa tu roky diali, ale už sa nedejú, chvalabohu.
Chcem sa tiež ospravedlniť občanom za to, že v ústredí Sociálnej poisťovne za bývalej vlády napriek tomu, že sa hovorilo, že ako treba pomáhať občanom, tým, ktorí potrebujú sociálnu pomoc, ktorí potrebujú, ja neviem, invalidné dôchodky, tak prosím vás pekne, chcem sa ospravedlniť za to, že na ústredí Sociálnej poisťovne sa ťažil bitcoin. To sa dialo v tomto štáte, že tam zamestnanci ťažili bitcoin. Tak už sa to nedeje, ale napriek tomu ako politik sa musím ospravedlniť aj za bývalých kolegov, že takéto veci dopustili.
Chcem sa takisto ospravedlniť všetkým zamestnancom a zamestnávateľom, že napriek desaťročnému volaniu za bývalých vlád nikdy nezrealizovali strany SMER a HLAS kurzarbeit, po ktorom všetci volali, a tvrdili, že sa to nedá. Tak my sme to zrealizovali za pár dní, v čase uprostred pandémie. Chcem sa ospravedlniť všetkým zamestnávateľom a zamestnancom, že to trvalo desať rokov, že to neboli doteraz schopní urobiť.
Takisto sa chcem ospravedlniť tým ľuďom, ktorí žijú v tých klasických, tradičných rodinách, to znamená muž, žena, deti, že až doteraz všetky tie bývalé vlády poskytovali prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dotácie na všetko možné, a ja nespochybňujem, že je to potrebné, ale na normálnu klasickú rodinu ani nebolo zákonné oprávnenie, aby ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny mohlo podporovať rodiny. To sme museli zmeniť až my. Ospravedlňujem sa, že doteraz na to tie vlády kašľali, ale v tomto roku prvýkrát budú vyplatené dotácie aj na podporu rodiny.
Takisto sa musím ospravedlniť občanom, že keď v panike bývalá Pellegriniho vláda zaviedla také plošné opatrenia, aké zaviedla, tak sa zavreli automobilky a v priebehu pár týždňov nám nabehlo 70-tisíc nových nezamestnaných. Bola to chyba. Bola to veľká chyba, že sa to takto urobilo. A my sme teda bojovali do posledného momentu aj vďaka tomu, že sme umožnili testovanie vo veľkých podnikoch, že sa nielenže neprepúšťalo v týchto veľkých priemyselných fabrikách, ale že práve kvôli tomu, akú politiku sme zvolili, dnes tieto fabriky prijímajú nových ľudí. Napríklad naposledy tisíc ľudí v Jaguari, 400 ľudí vo Volkswagene a budeme v takejto politike pokračovať. Pretože my potrebujeme aj nejaký rozvoj po tom COVID-e. Nám nestačí len že zachrániť, čo sa dalo, ale chceme investovať do budúcnosti.
Chcel by som sa ospravedlniť ľuďom, že napriek tomu, že desať rokov za vlád SMER-u a HLAS-u a neviem koho ďalšieho žiadali ľudia, aby si mohli vybrať medzi gastráčmi a finančným príspevkom, že to muselo počkať až na nás a že sme to teda v tomto roku schválili a ľudia si konečne môžu vybrať medzi finančným príspevkom a gastrolístkom. Každý podľa vlastného výberu, každý podľa vlastného uváženia.
A na záver, pán Blaha, keďže som vami začal, sa chcem ospravedlniť občanom Slovenskej republiky, že viedla vláda SMER-u voči USA takú koloniálnu politiku alebo takú, proste takú poníženú politiku, že Slovensko prijalo osem teroristov z Guantánama na Slovensku. Nemci prijali menej. To je viac ako desaťkrát väčšia krajina. To sme naozaj až takto sa museli poklonkovať za nejaké fotky v Bielom dome? Tak to táto vláda nikdy robiť nebude, ale občanom sa za to ospravedlňujem, že sme museli riešiť... Nie, viete, niektorí bojujú proti teroristom a proti terorizmu tak, že sa teda snažia robiť nejaké bezpečnostné opatrenia. My si ich zavoláme rovno! My si ich dovezieme! Len tak. Tak za to sa ospravedlňujem, toto sa už diať nebude.
Potom by som chcel povedať pár poznámok ešte k porovnaniu opatrení, aké urobila táto vláda a tie bývalé vlády, keď prišla naozaj veľká kríza. Chcel by som povedať, že len z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny sme doteraz vyplatili na pomoc ľuďom viac ako 2 mld. eur. Reálne vyplatených, nie sľúbených. Vyplatených k dnešnému dňu. A pomohli sme tým viac ako 500-tisíc ľuďom. A keď niektorí páni alebo dámy z opozície hovoria, že teda ako by to oni vedeli robiť inak a ako treba dať viac, tak im chcem pripomenúť, že v čase najväčšej finančnej krízy, v roku 2008, za prvý rok od vypuknutia krízy, podporili 4-tisíc ľudí. Štyritisíc ľudí sumou 30 miliónov eur. Vy nemáte čo rozprávať, ako sa bojuje proti kríze, lebo vy ste sa vtedy na ľudí vykašľali! Nezamestnanosť stúpla o 140-tisíc ľudí a potom sa to dlhé roky muselo hamovať. Tak musím povedať, že my teda pristupujeme k tomu, aby sme ochránili čo najviac ľudí v práci aj ich zamestnanie, aj ich príjmy násobne a násobne, konkrétne 57-krát štedrejšie a zodpovednejšie ako vy.
Na záver by som chcel povedať, že to, ako sa Slovensko bude vyvíjať ďalej, bude závisieť od toho, ako budeme schopní identifikovať, že do čoho chceme investovať. A my chceme investovať v najbližších rokoch do konkrétnych vecí, ktoré si ľudia môžu skontrolovať, pretože ich uvidia. Nebudú to nejaké divné stratégie neviem čoho, čo si nikto nevie, ani normálny človek, skontrolovať. A chcel by som povedať teda, k čomu sme sa zaviazali konkrétne už v spomínanom pláne obnovy, aby si to ľudia potom mohli kontrolovať.
Po prvé, ideme vybudovať päť nových moderných koncových nemocníc. Jednu v Bratislave, jednu na východnom Slovensku a tie zvyšné tri, diskutuje sa o lokalitách Trenčín, Nitra, Žilina, Martin, Banská Bystrica, v závislosti od toho, že ktorú nemocnicu bude stačiť zrekonštruovať, kde bude treba robiť kompletnú novú výstavbu alebo úplne kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu.
Postavíme 122 nových moderných zariadení sociálnych služieb, pobytových aj ambulantných. Väčšinou komunitného typu. Na to použijeme viac ako 250 mil. eur. Na nemocnice viac ako miliardu eur.
Obnovíme 100 historických verejných budov, ktoré by za iných okolností nemohli slúžiť verejnosti, pretože jednoducho z hľadiska energetických nákladov a ekologických štandardov by nespĺňali kritériá. Investujeme 200 mil. eur presne do tohto, aby sme uchovali toto kultúrne a národné dedičstvo a súčasne aby sme umožnili, aby bolo využívané aj v modernej dobe.
Postavíme viac ako 170 nových materských škôl, tam, kde je to najviac potrebné, aby sme vedeli splniť a pomôcť aj ženám, aby v prípade, ak majú záujem, aby vôbec mali možnosť sa začleniť naspäť do pracovného života, aby vôbec mali dať kam deti, ak majú takýto záujem.
Postavíme 581 úplne nových, úplne fungl nových učební, tried na základných školách, tak aby sa každé dieťa na Slovensku vedelo dostať k modernému procesu výuky, k moderným štandardom a všetkým vymoženostiam, novinkám v oblasti IT, tak aby každé dieťa malo na to nárok a malo na to právo.
A obnovíme 25-tisíc rodinných domov. To je zameranie na energetickú chudobu. To znamená, jedná sa o tie rodinné domy, kde ľudia, ktorí sú v ťažkej finančnej situácii, paradoxne, musia dávať obrovské percento rozpočtu vôbec na to, aby neumrzli počas zimy.
A to si myslím, že toto všetko, to sú veci, ktoré pomôžu reálnym ľuďom po celom Slovensku. To nie sú nejaké vymyslené stratégie, ktoré sa dajú odfajkávať niekde v nejakých uzneseniach. To sú konkrétne veci, ktoré, ktoré každý človek na Slovensku uvidí a každý človek na Slovensku bude mať z toho konkrétny prínos.
Verím, že budeme môcť podebatovať do budúcnosti aj s opozíciou, keď teda vyzývala na debatu, že teda príde do... vidím, že zo SMER-u tu už nie je nikto, pokiaľ sa nemýlim. Pekný víkend želám tým veľkým, volajúcim po diskusii.
A na záver by som chcel povedať trošku s nadsázkou pre milovníkov konšpiračných teórií a politických analytikov, že či viete, kedy na Slovensku padá stredopravá vláda? Vtedy, keď minister práce, sociálnych vecí a rodiny predloží do vlády stratégiu deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb. Akonáhle premiér tento materiál zaradí na rokovanie vlády, tak padla aj Radičovej vláda a padla aj tá doterajšia vláda. Takže ja sa chcem zaviazať kvôli stabilite politického systému, že ďalší návrh na zmenu stratégie deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb už do vlády nepošlem. A prosím pána premiéra Hegera, keby som sa náhodou pomýlil, aby to nezaradil.
Pekný víkend želám. (Potlesk.)

Pán podpredseda, v mene štyroch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA, SMER a ĽSNS – dávam procedurálny návrh, aby dnešné rokovanie už viedol iba pán podpredseda Blanár.
Odôvodnenie, osvedčil sa a niekto si ten 1. apríl musí užiť. (Smiech v sále.)