Videokanál poslanca

Pán minister Heger, ja budem reagovať na tú časť, ktorú ste chceli adresovať nášmu poslaneckému klubu, pretože ja som to pochopil takto, ak sa mýlim, tak ma opravte, že vy sa snažíte vlastne tú extrémnu nenažranosť bánk ospravedlniť skrze učenie Ježiša Krista, príbeh Ježiša Krista a nejakú kresťanskú morálku, čo mi naozaj dokopy v žiadnom prípade nejde.
O čo ide nám, nám ide predovšetkým o to, že keby tie banky samotné mali čo i len najmenší cit voči svojim nielen klientom, ale celkovo obyvateľom Slovenskej republiky, tak sami by si pri súčasne extrémne vysokých príjmoch odpustili tieto úroky na 6 či 9 mesiacov. Ony to ale nedokážu. Neurobia to, pretože biznis, zárobok, to je to hlavné.
Ak si zhrnieme tie základné fakty, o ktorých hovoril napríklad bývalý minister financií, že banky len za posledný rok získali čistý zisk, opakujem, čistý zisk viac ako 640 mil. eur, ak si vezmeme do úvahy to, že teraz ste, ako hovorím, nariadili všetkým, aby používali platobné karty, a drvivá väčšina obyvateľov Slovenska, keď sa pozriete do obchodov, to rešpektuje. A banky z týchto platieb kartou majú vždy províziu a to sú, to sú obrovské milióny eur, neviem si to ani predstaviť. A keď ešte vezmeme do úvahy to, že štát ručí za úvery, ktoré dnes poskytujú alebo môžu poskytovať podnikateľom len preto, že ste im teraz zakázali podnikať a na druhej ako riešenie poskytujete úver, tak nielenže banky sú teraz v špičkovej situácii, v takej situácii, ktorú im môže jednoducho každý závidieť, ale ešte prichádzate s návrhom, ako im ešte viac umožniť zisk, zarábať, jednoducho získavať viac a viac.
A čo je na tom zlé, čo je na tom diktát? Veď v podstate čokoľvek, čo štát robí, čokoľvek, čo aj krízový štáb prikazuje obyvateľom by sme mohli nazvať diktát. Viac tie Matovičove opatrenia sa podobajú diktátu, ale nie to, že niekto chce, aby keď už sú solidárni všetci podnikatelia, živnostníci, zamestnanci, tak nech sú aspoň trošičku, trošku solidárne tie banky, ale ony to nedokážu a vy im v tomto krásne slúžite.

Pán kolega Pročko, ja som tak sedel dole na poslaneckom klube, riešil som si niečo na počítači a v pozadí šumela televízia. A tak si tak v duchu hovorím, že čo tá žena to tam vrieska. A keď som sa otočil, hovorím si, pána, to je Pročko. Tak už som vás potom začal sledovať a vypočul som si všetky tie vaše hysterické výkriky a uvedomil som si, že to vaše vystúpenie, ktoré ste tu predviedli, to veľmi divadelne dobre zahrané vystúpenie by bolo skvelým námetom na scenár, mohli by ste o tom napísať divadelnú hru, volalo by sa to Skrotenie hysterickej ženy, v hlavnej role Jozef Pročko, scenárista Jozef Pročko, režisér by tiež mohol Jozef Pročko. Podľa mňa by to malo nesmierny úspech.
Viete, vy ste vždy boli v tých vašich televíznych debatách veľmi dobrým komikom. Vy ste boli také niečo ako Forrest Gump slovenských televíznych obrazoviek a všeobecne vás tá verejnosť tak trochu brala ako toho zabávača. Ja som sa tiež rád pozeral, keď ste mali tú šou, keď ste chodili v tom čertovskom kostýme a hádzali ste tie loptičky do toho pletiva. To si pamätám ako dnes. To vám išlo lepšie, ako byť poslancom, mimochodom, mohli by ste sa k tomu vrátiť. No ale narozprávali ste tu priam neuveriteľné veci.
Okrem toho tónu, akým to bolo povedané, hovorili ste o všetkom možnom prakticky, len nie o životnom prostredí. Spomenuli ste aj napríklad to, že naša politická strana hrá nejaké divadlo, že si natáčame nejaké videá, potom tu robíme ňuňuňu na seba navzájom po nejakých vystúpeniach. Neviem, čo predvádzali (povedané so smiechom) teraz vaši vlastní poslanci, ako vám ďakovali. Ale každopádne Ľudová strana Naše Slovensko, konkrétne naši poslanci sa stovkami eur pravidelne skladali celé štyri roky a pomáhali sme rôznym sociálne slabším rodinám po celom Slovensku. A teraz, keď sme navrhli to zníženie platov, máte problém s tým, priznať to verejne, že SAS-ka bola proti na koaličnej rade, a tým pádom ste ten zákon nemohli predložiť, a tak ste si vymysleli ten váš pseudofond, aby ste niečo riešili.
Viete, ono je to vtipné, ono je to komické, ale pre ľudí to naozaj nič neprinesie, a preto na koniec, na záver taký ten návrh.
Naozaj skúste sa vrátiť k tomu čertovskému kostýmu, k tomu Jožo Pročko pokúša, aby to neskončilo ako v tej pesničke od Horkýže slíže.

Ďakujem, Marian, za špičkové vys..., vystúpenie. Musím od A po Z súhlasiť. Mne je normálne nevoľno, keď vidím teraz všetkých tých koaličných poslancov, ako sa tu usmievajú od ucha k uchu, pritom smiať sa im môže dobre, keď zarábajú 4 200 v čistom, ale keď si zoberú napríklad nejakého majiteľa malej rodinnej kaviarne, z ktorej v podstate prichádza celý príjem jeho rodiny, ktorému vláda zakázala podnikať, a ako riešenie na chýbajúce príjmy mu povedala, zober si úver od tej komerčnej banky, ktorej oni ručia za ten úver, to znamená, že tá samotná banka nemá žiadne riziko pri poskytnutí toho úveru, a potom sa postavia so spásonosnou myšlienkou. Inštitúciám, ktoré zarábajú stovky miliónov eur na Slovensku ročne čistého zisku, povedia, že áno, bolo by fajn, keby ste tým klientom odpustili na šesť či deväť mesiacov splácanie úverov, lebo sme im zakázali získavať si príjem, ale v poriadku, ak si chcete za to obdobie účtovať úroky a následne im predražiť ten úver, aby v konečnom dôsledku zarobili, aby ste v konečnom dôsledku zarobili ešte viac ako predtým, v poriadku, veď prečo by sme ako vláda mali nejakým spôsobom zasahovať ráznejšie.
A to nehovorím o tom opatrení, že všetkých teraz presviedčame, aby platili kartami , čo je síce krásne pri šírení koronavírusu, ale zamyslite sa nad tým, ako zvýšenie objemu platieb kartou zvýšilo príjmy bánk. Lebo platba kartou vždy znamená pre tú banku určité percento z každej platby. To znamená, banky teraz zarábajú na tejto situácii najlepšie. A potom keď hovorí Marián Kotleba tu celému tomuto plénu, že banky na tomto najviac zarobia, že banky sú tí, ktorí, tie inštitúcie, ktoré víťazia na tej celej tejto krízy, tak to nie je dôvod na úsmev. Je to jednoducho fakt. Je to smutný fakt a my sa musíme prebrať.
A potom sa tu netvárte, že pomáhate ľuďom! Netvárte sa, že pomáhate tým konkrétnym ľuďom, ktorých sa dotkli tieto vaše opatrenia, pretože takýmto spôsobom pomáhate predovšetkým tým bankám. Nie je to jednoducho fér a je to skutočne hanebný čin.

Martin, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. V podstate sa stotožňujem s tým, čo si hovoril, ale musím ti trochu vytknúť ten prístup, keď si hovoril o tom, že vláda by mala vyjednať nejaké lepšie podmienky s tými bankami, pretože na jednej strane banky sa prezentujú teraz v nejakom spásonosnom svetle ohľadne toho, že idú predlžovať to jeho splácanie úverov a odpustia na šesť či deväť mesiacov svojim klientom, ale na druhej strane si už neodpustia tie úroky, ktoré sa hromadia za to mesa..., za to obdobie, na ktoré to týmto klientom predĺžia, a tým pádom, ako si povedal, na každom jednom klientovi zarobia nejakých pár stoviek eur. V prípade takých inštitúcií, ako sú banky, ktoré pôsobia na Slovensku, a ich čistý zisk sa ráta v stovkách miliónov eur, jednoducho takáto vec nemá nejakú, nejaké adekvátne opodstatnenie. A podľa môjho názoru nie je teraz nutné hľadať nejaký kompromis s bankami, v žiadnom prípade. Národná rada by mala jednoznačne a jasne rozhodnúť, žiadne úroky si za tých šesť či deväť mesiacov rátať nebudete. A basta.
Nie je predsa pekné, keď na jednej strane hovoríme ľuďom, treba sa jednoducho, treba si pritiahnuť opasok, podnikateľom, malým živnostníkom, prevádzkovateľom, ja neviem, reštaurácií, kaviarní povieme, zoberte si úver, ale bankám povieme, áno, vaše úroky sa budú rátať a o toľko sa predražia úvery týchto klientov. To znamená z môjho pohľadu to nie je fér, pretože inštitúcie ako banky sa majú kde uskromniť, pretože ich príjmy sú priam neuveriteľné.
A z tohto hľadiska hovorím jasne, Národná rada by mala jednoznačne a jasne rozhodnúť, že nič také sa akceptovať nebude.

Pán poslanec Šefčík, mne sa naozaj ťažko hľadajú slová ako. Keď vám išlo o nejaký stand up komický výstup, tak ste to urobili naozaj dobre, ako zasmiali sme sa všetci, zabávali sme sa. Ale úprimne, ja som potom na konci videl, že vy to myslíte vážne, že vy ste úplne stratený v realite, že vy neviete, o čom hovoríte, kde to hovoríte, prečo to hovoríte.
Hovoríte to ešte aj k zlému bodu programu, lebo vy ste teraz vystupovali k členom výboru, nie k predsedom výboru. To znamená, ja mám pocit, že tak ako vášmu predsedovi vysadili tie tabletky, ktorým ho dopovali mesiac pred voľbami (reakcie z pléna), tak zrejme došli aj vám, pretože toto sú naozaj vážne veci.
Tu sa bavíme úplne vážne, že, ja neviem síce, čo ste chceli týmto povedať, ale úprimne takéto vystúpenia v parlamente, viete, to úplne degraduje celú úroveň tejto siene. A hlavne keď ide o to, že tie miesta, konkrétne miesta, konkrétne pozície vo výboroch boli do-hod-nu-té na spoločných rokovaniach, tie veci boli dopredu dohodnuté, a potom sa začalo štrajkovať, potom sa začali veci meniť. Váš sám predseda povedal, že, áno, tie pozície budú dané aj našej politickej strane, potom zrazu to neplatilo, sami porušujete dohody a teraz jednoducho sa tu hráte na nejakých, ja neviem, hodnotových alebo akýchkoľvek ľudí.
Jednoducho vy sa vysmievate demokracii. A keď vás uráža to, že si politická strana na základe normálnych, priamych dohôd s vašou vlastnou stranou nominuje svojich kandidátov do výborov, tak vás neuráža nejaké, nejaké osobnostné preferencie konkrétnych ľudí, ale uráža vás demokracia, uráža vás to, že niekto si dovolil vo voľbách vybrať ľudí, s ktorými vy nemusíte sympatizovať!
Ja napríklad tiež nemusím sympatizovať s tým, že niekto volil vás, keď očividne ani neviete, kde ste a čo sa okolo vás deje, ale každopádne takýmto spôsobom šliapať proti demokracii, šliapať po demokracii a potom o demokracii celý čas hovoriť, pán Šefčík, naozaj zobuďte sa, otvorte si oči, tu už nie ste niekde na detskom ihrisku, ale v parlamente.

Ďakujem. Začnem, pán poslanec Žiak, ja som to povedal, že apelujem na pána ministra a hlavne ako člena vlády. A to, že možno čiastkovo tie jeho kompetencie zapadajú aj do tejto témy. Nejde o to, že by som tomu nerozumel, ale ide mi o to, že teraz je tá situácia, kedy to môžem povedať, nebudem čakať do pondelka, pretože by to malo byť povedané.
Čo sa týka mojich kolegov, ďakujem pekne za tieto v podstate súhlasné stanoviská. Ide o to, že píšu mi ľudia, píše mi kamarát, známy, ktorý prevádzkuje malé železiarstvo a vníma to, že on musí mať zavreté a potom ide nakúpiť potraviny do Kauflandu a vidí, že ten istý skrutkovač, ktorý predáva aj on, si ľudia veselo kupujú v tom hypermarkete. Kupujú si ho tam za drahšiu cenu, ako to predáva on a nemôže s tým nič robiť. A potom ja sa nedivím, že sa takýmto ľuďom doslova tlačia slzy do očí, keď vidia, že proste vláda na jednej strane zakáže im prevádzkovať tieto podniky, čo vzhľadom na opatrenia na koronavírus sa môže zdať adekvátne, samozrejme, ale na druhej strane toto v ďaleko väčšej miere povolí u zahraničného kapitálu, o ktorom veľmi dobre vieme, že optimalizácia ich daní a nejaký prínos do štátneho rozpočtu ani zďaleka nie je taký, ako je to práve u tých malých slovenských podnikateľov, tých živnostníkov, na ktorých spadajú omnoho, omnoho iné opatrenia a kontroly, ako je to pri týchto zahraničných subjektoch.
Preto chcem ešte raz apelovať naozaj v dobrom, aby sa vláda zastala slovenských malých podnikateľov a živnostníkov, aby tieto veci boli skrze pána ministra alebo aj ktoréhokoľvek iného člena vlády otvorené na rokovaní a prijaté opatrenia úplne jednoduchého typu, aké prijali v Taliansku, aby tieto reťazce zatvorili tie regále, na ktorých majú teraz úžasný profit iba vďaka tomu, že všetky tržby z malých podnikateľov sme presmerovali na tých zahraničných.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.

122.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, asi sa zhodneme všetci na tom, že Slovensko sa nachádza vo veľmi ťažkej situácii. Nielen Slovensko, v podstate celý svet. A že tu máme doslova státisíce ľudí, ktorých či už pracovné miesta alebo priamo ich podnikania sú doslova v existenčnom ohrození. Tieto veci je potrebné akútne riešiť, a preto určite nemám problém podporiť tento prvý návrh opatrení, ktorý sa týka toho ošetrovaného príspevku pri mimoriadnej situácii, nemocenského v karanténe, príspevku na podporu udržania pracovného miesta a tiež, samozrejme, podobného príspevku pri samostatne zárobkovo činných osobách.
Všetci vieme, že toto je asi prvý návrh opatrení, pretože naďalej tu máme ľudí podnikateľov, ktorí musia platiť dépeháčku, ktorí musia platiť odvody, a to sú veci, ktoré ich pri dlhodobejšom zastavení príjmov môžu doviesť úplne k existenčnému nieže riziku, alebo k úplnému krachu ich podnikania.
Ja len chcem využiť toto miesto a tento čas a to, že tu máme prítomného člena vlády Slovenskej republiky, ktorého kompetencie sa, aj keď možno nepriamo, ale dotýkajú problematiky, ktorú chcem otvoriť a ktorou chcem apelovať na túto vládu. Všetci dobre vieme, že v rámci karanténnych opatrení a ďalších vecí, ktoré prijal ústredný krízový štáb, musia byť zatvorené všetky prevádzky okrem potravín a drogérií. Máme tu teda obrovské množstvo malých slovenských podnikateľov, živnostníkov, eseročiek, ktorí majú nejaké malé prevádzky napríklad železiarstvá, farby-laky, ja neviem, papiernictvá, elektro, textil a podobne, ktorí musia mať tieto prevádzky zatvorené a ktorých sa týkajú aj tieto opatrenia, pretože prišli o svoje príjmy.
Potom tu máme ale reťazce Kaufland, Tesco, Lidl, ktoré vo svojich portfóliách ponúkaných tovarov neponúkajú len potraviny a drogériu. Ponúkajú tam aj elektro, ponúkajú tam aj železiarske veci, papiernictvá a ľudia to tam chodia vo veľkom v tejto chvíli nakupovať, pretože vedia, že ten ich malý slovenský lokálny predajca má zatvorené. Čo sa teda deje?
Tieto opatrenia fungujú ako kladivo na malých slovenských živnostníkov a zahraniční majitelia reťazcov, ako je Kaufland, Lidl a podobné, sa dnes smejú, pretože im spôsobujú vianočné tržby. Tie isté veci, ktoré dnes doháňajú malých slovenských podnikateľov ku krachu, spôsobujú obrovský nárast tržieb u veľkopodnikateľov. V Taliansku, keď zaviedli tieto opatrenia, tak donútili tieto reťazce, aby uzatvorili regále, ktoré obsahovali elektro, ktoré obsahovali proste všetky ďalšie veci netýkajúce sa drogérií a potravín.
A ja chcem z tohto miesta v mene všetkých slovenských podnikateľov apelovať na vládu, aby ste to otvorili, aby ste donútili týchto zahraničných podnikateľov, týchto majiteľov reťazcov nech okamžite uzatvoria tieto regále, pretože to spôsobuje úplne devastačný efekt na slovenských malých podnikateľov. Určite všetci uznáte, že nie je fér, ak ja musím mať zatvorené a niekto iný to môže veselo ďalej predávať. Potom sa nielenže všetky tieto opatrenia míňajú účinku, ale vedieme tu samovraždu slovenskej ekonomiky, vedieme tu samovražedný útok na našich malých podnikateľov. Preto mi dovoľte ešte raz v dobrom apelovať priamo na pána ministra a na celú vládu, aby ste tieto veci čo najrýchlejšie riešili, aby ste ukázali slovenským podnikateľom, že nechcete zvýhodňovať zahraničný kapitál nad tým slovenským, ale že stojíte na ich strane v tejto mimoriadne ťažkej situácii, kedy to doslova bytostne potrebujú. Ďakujem všetkým veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Šudík, začnem vami. Vy ste mi povedali, že vláde treba dôverovať. No, dôverovať môžem frajerke, snúbenici, žene, ale vláde určite nie. Vládu treba kontrolovať, každého politika – aj mňa, aj vás – treba kontrolovať, netreba nám dôverovať.
Pán poslanec Kremský, vy ste ma tu chceli poučovať o používaní zdravého rozumu a hneď následne vám bolo odpovedané, že čo má spoločné so šírením koronavírusu to, keď niekto chce odpočúvať vaše hovory. To už jednoducho so zdravým rozumom nejakým spôsobom asi nekorešponduje. A hlavne, keď hovoríte, že tu zneužívame tieto veci na politické ciele a že tieto informácie nebudú zneužívané. Veď tu máte ľudí, ktorí priamo zneužívali informácie, ktoré nemali byť verejné. Tu sedí pán Grendel, ktorý má s tým bohaté skúsenosti. A potom sa nedivte, že nemáme dôveru voči tejto vláde a nechceme jej umožniť to, aby mohla takýmto bezprecedentným zásahom jednoducho špehovať svojich vlastných občanov.
Pán poslanec Žiak, vy ste mi povedali v podstate to, že by ste so mnou súhlasili, ale jediné, čo vám bráni v tom so mnou súhlasiť, je to, že som hádzal dlažobnú kocku. Chcem vás vyviesť z toho, z tej štyri či päť, či šesť rokov starej dezinformácie, z toho hoaxu, ktorý šíria práve liberálne médiá, ja som nikdy žiadnu dlažobnú kocku nehádzal. A keď nájdete také video, kde také niečo uvidíte, dám vám 10-tisíc eur tu na fleku pred všetkými. To znamená, nabudúce sa zdržte týchto nezmyslov. A keďže som teraz vyvrátil to jediné, prečo mi nemôžte veriť, dúfam, že budete proti tomu návrhu zákona.
Celkovo, drahí páni kolegovia, kolegyne, toto nemá spoločné s koronavírusom prakticky nič. Nepotrebujeme počúvať telefonáty, nepotrebujeme čítať esemesky, nepotrebujeme ukladať IP-adresy. Potrebujeme dbať a žiadať od obyvateľov Slovenskej republiky zodpovednosť, ale nie tým, že ich budeme desiť takým spôsobom, že im budeme jednoducho narúšať ich súkromie úplne bezprecedentným spôsobom.
Ďakujem všetkým veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, všetci, ako sme tu, si asi uvedomujeme, že sa nachádzame vo veľmi neľahkej situácii a nikto z nás by asi nemal problém hlasovať za návrh zákona, ktorý umožňuje rezortu spravodlivosti normálne, riadne fungovanie, tak ako je to potrebné, to znamená pozmeniť lehoty, pri ktorých je to nutné, alebo obmedziť napríklad konanie dražobných aktivít a podobných vecí, ktoré môžu pomôcť pri šírení koronavírusu, pomôcť, samozrejme, v tom negatívnom svetle. Keď sa tak zamyslíme, tak práve tento parlament, kde nás tu sedí 150 v jednej miestnosti dlhé hodiny celý deň, vieme o tom, že každý z nás môže byť infikovaný bez toho, aby sme o tom vôbec tušili, je tu možno stovka ďalších zamestnancov, tak práve tento parlament najaktívnejšie v súčasnosti asi na Slovensku pomáha pri šírení koronavírusu. Ale keď už sme sa rozhodli, že to spoločne prekonáme, vyležíme, vypijeme si nejaké tie čaje a všetci budeme zdraví, tak v poriadku.
Každopádne nesúhlasím s tým, aby vláda za účelom boja proti koronavíru; a to si plne uvedomujem, že je množstvo ľudí, ktorí porušujú tie karanténne opatrenia aj napriek tomu, že by mali cítiť osobný pocit nejakej sebazodpovednosti nielen za seba, ale aj za svojich blízkych, možno ľudí, ktorí sa nachádzajú v tých rizikových skupinách a ktorých práve tento koronavírus ohrozuje najviac, tak títo ľudia častokrát túto karanténu porušujú, títo ľudia sa stretávajú s tými svojimi blízkymi, nezdržiavajú sa doma, navštevujú rôzne, ja neviem, kultúrne aktivity možno nejaké súkromné, možno nejaké obchody, jednoducho, chodia na výlety do prírody. Vieme dobre, že tatranské chodníky sú plné, jednoducho bývam tam, viem dobre, ako to tam v súčasnosti vyzerá.
Každopádne si ale nemyslím, že by sme mali prijať takéto bezprecedentné opatrenie, ktorým umožníme v tomto prípade Úradu verejného zdravotníctva, aby mohol špehovať svojich vlastných občanov. A nielen tak hocijakým spôsobom. Vedieť, kde kedy sa presne nachádza bez toho, aby ten človek vydal súhlas na to, aby tento úrad mohol sledovať jeho polohu. Vedieť, s kým telefonoval, o čom telefonoval, ukladať tieto dáta, aj keď do obmedzeného času, zatiaľ čo vláda môže v budúcnosti bez problémov predĺžiť, stačí súhlas tohto parlamentu, nie je podľa mňa v tejto chvíli adekvátne.
Nie je to adekvátne z toho dôvodu, že ja napríklad nie som ako pán poslanec Osuský, ktorý tu vystúpil s tým, že jemu vôbec nevadí, keď niekto odpočúva jeho hovory, keď ho sleduje, nakrúca, fotografuje a proste vníma úplne každú aktivitu jeho tela. To je jeho súkromná vec. Ja osobne si vážim svoju slobodu natoľko, že nemám záujem o to, aby niekto sledoval moju polohu, nemám záujem o to, aby ma niekto odpočúval a počúval, o čom telefonujem. Nie preto, že by som sa bál, že konám nejakú nelegálnu aktivitu, ale preto, že sloboda človeka má byť posvätná natoľko, aby sa do takýchto základných ľudských práv a slobôd jednoducho nezasahovalo. A v tomto prípade, keď hovoríme o tomto bezprecedentnom zásahu, jednoducho nie je namieste umožniť tomuto úradu takto špehovať svojich občanov.
Bol to práve Benjamin Franklin, ktorý povedal ten známy citát, keď pán Osuský tu tak rád cituje, tiež mu zacitujem, že "človek, ktorý je ochotný vzdať sa svojej osobnej slobody za účelom získania dočasného pocitu bezpečia, si nezaslúži ani slobodu a ani bezpečie". A my sme tu práve v tejto chvíli, keď sa rozhodujeme o tom, či k takémuto kroku pristúpime. A ja vás chcem, ctené plénum, požiadať, aby sme takéto veci neschvaľovali. Nielenže nemáme problém schváliť nejaké tie lehoty, ako som povedal, schváliť obmedzenie ďalších aktivít, ktoré sa môžu možno podľa legislatívy na Slovensku konať, ak krízový štáb ešte nerozhodol o tom, že zakázal ich konanie, ale nevstupujme takýmto bezprecedentným spôsobom do slobody každého jedného z nás. Nevstupujme takýmto spôsobom do základných ľudských práv obyvateľov Slovenskej republiky, nešírme ďalej paniku a hlavne, keď chceme bojovať proti tomu koronavírusu, tak zabezpečme hlavne to, aby boli tie základné hygienické podmienky dodržiavané predovšetkým tu v budove Národnej rady.
To znamená, na záver, skutočne v tejto chvíli nepovažujem za adekvátne takýmto spôsobom zasiahnuť do osobných práv každého jedného z nás. Nepovažujem za adekvátne, že toto vláda chce takýmto spôsobom urobiť, a žiadam vás, nepodporme takúto novelu zákona. Je to veľmi nebezpečné. Ideme tým za ten pomyselný rubikon a takouto cestou by sme sa vydať nemali ani v takejto krízovej situácii.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Dostál, ja som dúfal, že môj prvý príhovor v tomto pléne po mojom návrate bude trochu iný. Ale, bohužiaľ, ste zase neprekvapili. Vidím, že sa tu nič nezmenilo.
Mne je úprimne ľúto, že vy sa stále titulujete do pozície nielen prokurátora, to znamená žalobcu, ale ešte dokonca aj sudcu, pretože načo je vlastne Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď vlastne môžme vymenovať nejakú novú inštitúciu, bude sa volať Ondrej Dostál a ten bude rozhodovať, kto je a kto nie je fašista a na koho vy ukážete, kto je fašistická strana, ten má, bohužiaľ, smolu. Čo, že ho volia voliči v demokratických legálnych voľbách, že si ho vedome zvolili? To nebude záležať, pretože pán Dostál je predsa ten najväčší, najdokonalejší, najlepší a on určí o tom, kto bude a kto nebude fašista.
To znamená, nielenže ste sa v tomto prejave vysmievali voličom našej politickej strany a práve preto na vás reagujem, ale vy ste sa vysmiali aj Najvyššiemu súdu a celej demokracii ako takej.
To znamená, svedčí to o vás predovšetkým to, že sa správate fašisticky. (Potlesk.)