Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vy ste, pán poslanec Tomáš, veľakrát použili vo svojom prejave slovo sociálny dialóg.
My si veľmi dobre pamätáme, ako prebiehal sociálny dialóg za vlády SMER-u. Odohrával sa veľmi priamo v Bonaparte medzi pánom Kočnerom, pánom Bašternákom, pánom Ficom a dokonca ten sociálny dialóg toho vášho sociálneho štátu ste posunuli, dokonca na medzinárodnú úroveň do Dubaja, kde sa... do sociálneho štátu pán Kaliňák s pánom Bödörom, a dokonca aj na Sicíliu, kde sa bavila pani Trošková s pánom Vadalom o podobe sociálneho štátu na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Súhlasím s vami, pán poslanec Kazda, že treba sa sústrediť na tie najväčšie a najnebezpečnejšie environmentálne záťaže a konečne ich reálne riešiť v rámci finančných možností. Pristúpiť k reálnym krokom, pretože za vlády SMER-u a predchádzajúcich vlád bolo bežné, že milióny eur sa vylievali do rôznych koncepcií, stratégií, štúdií a rôznych analýz, ale reálne pri likvidácii týchto nebezpečných environmentálnych záťaží sa neurobilo vôbec nič. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán presedajúci. Ja už len v krátkosti zareagujem na svojich predrečníkov. Tak, ako to už uviedol aj pán poslanec Miloš Svrček a pán Jílek, netýka sa tento problém len regiónu Zemplína, pretože aj odborníci potvrdili, že tie sedimenty, ktoré sa nachádzajú v rieke Laborec, ale aj z Kyjovského potoka, z odkaliska Poša prenikajú do Kyjovského potoka a následne do rieky Ondava, tým pádom je tomu zamorená aj južná časť východného Slovenska.
Na záver chcem ešte poďakovať pani verejnej ochrankyni práv, že túto tému otvorila aj na pôde parlamentu, pretože dodáva to vážnosť tejto téme a naozaj som rád, že ste sa postavili na stranu obyvateľov východného Slovenska, ktorý tento problém vnímajú ako veľmi vážny a akútny.
Ešte raz ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená ochrankyňa práv, vážený pán minister životného prostredia, som veľmi rád, pani ochrankyňa, že ste otvorili túto mimoriadnu tému, lebo naozaj situácia je vážna. Ja sa tu chcem vyjadriť za obyvateľov regiónu Zemplína, odkiaľ pochádzam - z Východného Slovenska, kde tento región je doslova zamorený polychlórovanými bifenylmi - tzv. PCB látkami.
V podstate náš región - okresy Michalovce, Trebišov, Vranou nad Topľou, ale aj Humenné nazývajú trojuholníkom smrti. Závažný problém je v tom, uviedli ste to aj vy vo svojej práci a už to načrtol aj pán minister životného prostredia, 30 rokov sa v podstate o tento problém nezaujímali. Fatálne zlyhávali štátne úrady, ktoré vlastne si neplnili svoju kontrolnú činnosť, a zatiaľ nám v našom regióne, žiaľ, pribúdajú vážne onkologické ochorenia. Máme tu rôzne vrodené poruchy novorodencov, ochorenia štítnej žľazy, ale nie je to už len problém, ktorý sa týka zdravia ľudí a obyvateľov, ale dokonca aj zvierat. Vieme o tom, že práve kvôli polychlórovaných bifenylom na Zemplínskej šírave už niekoľko rokov platí systém - chyť a pusť, pretože konzumácia, dlhodobá konzumácia rýb zo Zemplínskej šíravy vlastne spôsobuje závažné onkologické ochorenia, pretože, ako vieme, tieto polychlórované bifenyly - PCB látky sa usadzujú v tuku ľudí a dostávajú sa do krvného obehu a ich dlhodobá konzumácia je nebezpečná.
Najnovšie dokonca sa potvrdili aj ďalšie výskumy, že tieto PCB látky obsahuje aj poľovná zver. Teraz nedávno, poznám osobne človeka, ktorý je poľovník a dlhodobo konzumoval zver, ktorá vlastne sa napájala alebo vlastne konzumovala rastliny v blízkosti týchto PCB látok, kde sú rozptýlené, a tento človek má stonásobne zvýšenú hranicu PCB látok vo svojom tele. Nie je to problém len u poľovníkov, ale je to dokonca problém aj malých farmárov a hospodárov, pretože sa nachádzajú tieto PCB látky nebezpečné aj v telách domácich zvierat, hydiny a živočíchov.
Ja som minulý týždeň, záverom uplynulého týždňa absolvoval stretnutie aj s poslancami, niekoľkými poslancami Národnej rady aj s predsedom výboru pre životné prostredie pánom Karahutom práve v tomto regióne, kde sme sa stretli so starostami dotknutých obcí, ktoré sú vlastne postihnuté týmito PCB látkami, ale zároveň, ktoré aj sa nachádzajú v katastri v blízkosti odkaliska Poša. Títo starostovia naozaj konštatujú, že 30 rokov boli vodení za nos. Nikto tento problém neriešil, dlhodobo sa odsúva, sú z toho frustrovaní. Cítia vlastne nezáujem štátu už roky, a preto a aj napriek tomu, že táto situácia je vážne, ako už spomenul aj pán minister životného prostredia, bavíme sa o stovkách miliónov eur pri likvidácii každej záťaži.
Aj vy ste myslím, pán minister, vyčíslili, že likvidácia PCB látok z bývalého štátneho podniku Chemko Strážske bude stáť možno 300 miliónov eur. A ako ste povedali, žiaľ, situácia je taká, že peniaze v tom rozpočte nie sú. Tieto peniaze bude problém získať aj z fondu obnovy, ale naozaj také malé svetielko vidím v tom, že, ako ste už spomínali, z Európskych štrukturálnych a investičných fondov tam určitá nádej je.
Podstatné ale je, čo kvitujem a to vďaka vám, pán minister, aj vďaka ministrovi vnútra pánovi Mikulcovi, aj vďaka ministrovi pôdohospodárstva Jánovi Mičovskému, vidím, že začínate tento problém naozaj riešiť, že hovoríte o týchto environmentálnych záťažiach otvorene. Veľmi kvitujem to, že už v najbližších týždňoch, mesiacoch dôjde k zabezpečeniu tých známych sudov, ktoré sa nachádzajú v areály bývalého Chemka Strážske, z ktorých vlastne sa tieto PCB dostávajú do podzemných vôd, dostávajú sa do potravinového reťazca, že vlastne tieto sudy, ktoré viac ako 30 rokov ležali ľadom sa konečne dostanú do tých kaziet, z kadiaľ bude zabránené ich úniku do podzemných vôd. To veľmi, veľmi kvitujem.
Ďalej oceňujem aj to, že veľké kroky v tomto smere robí aj pán minister Ján Mičovský, ktorý práve týmto starostom predstavil dve technológie, ktoré vlastne umožnia, aby sa PCB látky nedostávali z pôdy do potravinového reťazca a následne do tiel živočíchov. Predstavil tzv. metódu huminových kyselín a zeolitu, ktorá vlastne je schopná naviazať tieto PCB látky na seba a tým pádom sa zabráni, aby sa dostali do potravinového reťazca. Samozrejme, je to metóda, ktorá je v tzv. experimentálnom štádiu, že jej výsledky ešte nie sú úplne známe. Určité výskumy robil oblastný výskumný ústav agroekológie v Michalovciach, ktorý potvrdil, že vlastne táto metóda by mohla vyjsť. Aj keď to ešte nie je úplne definitívne, oceňujem to, že konečne sa začínajú diať prvé reálne kroky po rokoch stagnácie, ktoré vlastne pomôžu obyvateľom zamoreného regiónu Zemplína žiť zdravšie a lepšie.
Nemám čo dodať. Ďakujem pekne. Ďakujem za tú správu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zareagujem na svojich predrečníkov. Tak ako si povedal, Jožko Bubnár, v lete sme sa stretávali so zástupcami miest a obcí, s jednotlivými akcionármi, kde sme pozorne načúvali ich požiadavkám a tomu, akú oni majú predstavu o tom, aby fungovali tieto vodárenské spoločnosti. Mnohí sa zhodujú presne na tom ako my poslanci Národnej rady, že najlepšie bude, ak skutočne voda zostane pod kontrolou štátu, miest a obcí a samosprávnych krajov, ktoré vedia najlepšie garantovať dodržiavanie verejného záujmu, pričom voda nesporne je vzácna tekutina, ktorá má zabezpečovať aj bezpečnosť štátu a jeho zásobovanie pitnou vodou a nie je dobré, aby sa stala predmetom nejakého kšeftovania alebo tvrdého biznisu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, impulzom pre túto legislatívnu zmenu nie je len varovanie Najvyššieho kontrolného úradu, že ochrana pred prevodom akcií vodární mimo verejný sektor zakotvená v stanovách niektorých vodárenských spoločností je nedostačujúca a môže byť prelomená.
Novela zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách reaguje na konkrétny aktuálny prípad z praxe. Je ním reálna hrozba privatizácie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti so sídlom v Košiciach. Táto spoločnosť zabezpečuje zásobovanie pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd v Košickom, Prešovskom a časti Banskobystrického kraja. Je najväčšou vodárenskou spoločnosťou v Slovenskej republike a jej akcionárom je vyše 770 miest a obcí z tohto regiónu. Jeden z drobných akcionárov vodárenskej spoločnosti - obec Čerhov sa rozhodla predať svoje akcie vo vodárňach. Vo verejnej obchodnej súťaži vybrala pravdepodobne nastrčenú firmu s nejasnými motívmi. V skutočnosti nešlo o žiadnu súťaž, lebo jej podmienky neboli nikde zverejnené. Nezákonnosť tejto súťaže len pred týždňom konštatovala v podanom proteste aj prokuratúra v Trebišove a nariadila obci, aby uznesenie svojho zastupiteľstva o predaji akcií zrušila. Podobné snahy budú pokračovať. Podľa dostupných informácií až 50 samospráv má záujem speňažiť svoje podiely vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Ignorujú tým svoju zákonnú zodpovednosť na zabezpečovanie, zásobovanie obyvateľstva vodou, ktorá im vyplýva zo zákona o obecnom zriadení.
Treba zdôrazniť, že ak by sa medzi akcionárov Východoslovenských vodární dostal súkromný subjekt, mohol by potom ďalšie akcie nakupovať priamo. Nebol by už na to potrebný súhlas orgánov spoločnosti ani by neplatilo predkupné právo ostatných akcionárov. Otvorila by sa cesta k faktickej privatizácií vodární.
Je mimo akýchkoľvek pochybností, že verejný sektor si musí zachovať kontrolu nad prevádzkou verejných vodovodov a kanalizácií. Jednoducho preto, že ide o činnosť vo verejnom záujme a zásobovanie vodou má prirodzený strategický význam pre život a zdravie obyvateľstva aj bezpečnosť štátu.
Spomeniem ešte tri závažné dôvody na prijatie tejto novely. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že po odovzdaní vodární súkromným subjektom aj napriek štátnej regulácií stúpla cena vody. Takýmto príkladom je aj susedná Česká republika. Vodárne na Slovensku sú prirodzenými regionálnymi monopolmi. Neexistuje tam konkurenčný tlak, ktorý by tlačil cenu vody nadol. Existuje preto riziko zneužitia tohto monopolného postavenia súkromnými subjektmi, ktorý primárne sledujú zisk a nie verejný záujem. Slovensko by v tomto nemalo opakovať chyby iných krajín, ale sa z nich poučiť. V Anglicku a vo Francúzsku sa v ´90 rokoch spotrebitelia hromadne odpájali od vodovodnej siete, ktorú prevádzkovali súkromné vodárenské spoločnosti, lebo neboli schopní platiť rastúce ceny. Vodárne sa tu preto aspoň čiastočne vrátili do rúk miest a obcí. Aj v Českej republike boli väčšie mestá a obce nútené pre vysoké ceny vodného a stočného vykúpiť vodárenské spoločnosti späť od súkromných vlastníkov.
Je tu aj ďalšie riziko, pretože vodárne by po vstupe súkromného kapitálu museli vracať prostriedky z eurofondov, ktoré použili na budovanie vodovodov a kanalizácie. Na toto riziko jasne upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Fondy Európskej únie sú pritom základným zdrojom financovania vodárenskej infraštruktúry. Všetky vodárne majú obrovské investičné dlhy a tieto externé zdroje nevyhnutne potrebujú.
Dlhodobým problémom vodární aj iných vodárenských spoločností je ich slabá transparentnosť a nedostatočná verejná kontrola. Prevod vlastníctva vodárenských spoločností na súkromné subjekty by len prehĺbil tento negatívny jav. Zmena by pravdepodobne znamenala vyňatie vodárenských spoločností z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní a infozákona, ktorého uplatňovanie vo vodárenskom sektore je už teraz problematické. Je jasné, že ak do podniku vstúpi súkromný subjekt, utajovanie údajov o jeho hospodárení sa len posilní. Opakované podozrenia z konfliktu záujmov a klientelizmu vo vodárňach potvrdzujú, že takýto stav nie je žiadúci.
Som preto rád, že spolu s kolegami zo SaS aj poslanci OĽANO najmä z východného Slovenska predkladáme novelu tohto zákona, ktorá zamedzí kšeftovaniu s vodou, pretože sme presvedčení, že je to naše nerastné bohatstvo. Je to surovina, vzácna tekutina, ktorá patrí nám všetkým a nemala by byť predmetom kšeftovania a rôznych špekulácií, preto tento zákon podporím.
Ďakujem pekne.

Termín hlasovania je dnes o 17. hodine. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, dovoľte mi, prosím, ako navrhovanému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 278), v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada (uznesením, pozn. red.) č. 348 z 21. októbra 2020 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 278) schváliť.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, odporúčajú o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 77 z 23. novembra 2020.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s vami, pani poslankyňa, že bude potrebná komplexná zmena, novela zákona o obecnom zriadení, ale na druhej strane som veľmi rád, že aj keď tento zákon prechádza v oklieštenej podobe, som rád, Juraj, že si otvoril túto debatu na pôde parlamentu, pretože tieto problémy reálne sú. Vidno to podľa aj reakcií starostov, primátorov a aj podľa Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest a obcí Slovenska.
Takže aj napriek tomu, že tento zákon teraz prejde vo výrazne oklieštenej podobe, som rád, že sa o tom konečne diskutuje, pretože máme naozaj reálne problémy z praxe, kde naozaj niektoré samosprávy, župy majú problémy s kontrolórmi, ktorým je odoberané slovo, takže som rád, že táto diskusia tu prebieha a verím tomu, že hoci nie teraz, ale neskôr prijmeme nejakú komplexnú novelu zákona, ktorá to všetko zakomponuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhovanému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 285 z 22. septembra 2020 rozhodla o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač 229, schváliť. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, neprijali žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 62 z 19. októbra 2020. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.