Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ako ste už uviedli, predkladám tento návrh zákona za skupinu poslancov, a teda aby bolo aj zrejmé takto verejne, že kto je tá skupina poslancov, tak okrem mňa sú to poslanci pán Dobeš, pán Hus, pán Jílek, pán Liba, pani poslankyňa Pleštinská a pán poslanec Tóth. Zhodli sme sa na tom, že tak, ako to bolo aj uvedené či už vo volebnom programe hnutia OĽANO, alebo aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej...
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ako ste už uviedli, predkladám tento návrh zákona za skupinu poslancov, a teda aby bolo aj zrejmé takto verejne, že kto je tá skupina poslancov, tak okrem mňa sú to poslanci pán Dobeš, pán Hus, pán Jílek, pán Liba, pani poslankyňa Pleštinská a pán poslanec Tóth. Zhodli sme sa na tom, že tak, ako to bolo aj uvedené či už vo volebnom programe hnutia OĽANO, alebo aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024, sú tam viaceré ustanovenia, ktoré smerujú k podpore Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že taká najväčšia diskusia a taká najzásadnejšia vec príde ku koncu tohto roka, keď sa budeme baviť o zrušení zákazu dvojitého občianstva. Ten legislatívny návrh je už v procese.
No ale to nie je jediná vec, ktorá Slovákov zahraničných trápi, sú aj ďalšie otázky, ktoré by im mohli nejakým spôsobom uľahčiť život a nakoniec aj im dať najavo, že vzťah Slovenskej republiky k nim nie je len čisto formálny, ale že má aj nejaké praktické dôsledky a že sú tam aj nejaké opatrenia, ktoré my im dáme najavo, že chceme im vyjsť v ústrety.
No a jedným z cieľov tohto návrhu zákona je práve vyjsť v ústrety Slovákom v zahraničí, pokiaľ ide o udeľovanie štátneho občianstva a výšku poplatku, ktorú musia zaplatiť pri udelení štátneho občianstva. Tá je v súčasnej dobe 700 eur a aj po diskusii s ministerstvom vnútra, ministerstvom financií sme sa zhodli, že je tu priestor na to, aby sa tá výška poplatku znížila zo 700 eur na 400 eur a to je jedným, jedným z cieľov tohto návrhu zákona. V podstate bol to aj pôvodný zámer ministerstva vnútra, zhodli sme sa na tom, že táto vec nemusí čakať až do konca roka, môže ísť aj trocha v predstihu. A navyše ďalšia otázka, ktorá s tým súvisí, je, že či budeme hovoriť len o znížení toho poplatku alebo či tam aj nie je priestor teda uplatniť výnimky a odpustiť ten poplatok v prípade osôb, ktoré sa významnejším spôsobom pričinili o rozvoj slovenskej komunity v zahraničí alebo aj o, alebo vyvíjali aj činnosť v prospech Slovenska a udržiavaniu tých vzťahov medzi materskou krajinou, ktorou je pre nich Slovensko, a krajinou, v ktorej žijú. A som rád, že tak ministerstvo vnútra aj financie súhlasili s tým, že je aj priestor na takúto úpravu a tá je tiež obsahom tohto návrhu zákona.
Takže nepôjde len o samotné zníženie poplatku, ktoré bude, samozrejme, pre všetkých, ale budú aj prípady, a to na základe stanoviska Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré budú znamenať, že konkrétny žiadateľ o udelenie štátneho občianstva môže mať tento poplatok odpustený.
Potom sú tu ešte dva špecifické prípady mimo už vzťahov k Slovákom žijúcim v zahraničí, sú to prípady, ktoré sa týkajú iných osôb, resp. ktoré vyplývajú zo smernice Európskej únie. Jedna z nich, teda tá, ktorá vyplýva zo smernice Európskej únie, smeruje k tomu, aby sa v rámci Európskej únie uľahčil voľný pohyb verejných listín, vyplýva to, konkrétne to vyplýva ani nie zo smernice, ale z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 216/1991, je to nariadenie zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a tak ďalej, o zmene ďalších právnych predpisov Európskej únie.
V princípe cieľom je, aby pri poplatkoch, ktoré sa týkajú toho voľného obehu verejných listín, tie poplatky zodpovedali, dá sa povedať, len materiálnym nákladom na ich výrobu. Čiže znižuje sa ten poplatok oproti minulosti, a teda konečne po viac ako roku aj Slovenská republika dospeli k tomu nariadeniu, ktoré je priamo aplikovateľné a už, už nejakým spôsobom dávno malo byť v praxi zavedené.
Takže to je taký, taký druhý balík, druhý okruh otázok, ktorý sa rieši v tomto návrhu zákona a ten sa už netýka Slovákov v zahraničí, ale týka sa všetkých občanov Európskej únie.
No a tretí okruh otázok sa týka osôb bez štátnej príslušnosti. Tam takisto Slovenská republika má dlhodobo záväzok, ktorý vyplýva z čl. 32 Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti. Je to dohovor z roku 1954, ktorý uvádza, že zmluvné štáty majú uľahčovať, nakoľko je to len možné, asimiláciu udelenia štátneho občianstva osobám bez štátnej príslušnosti. Konkrétne majú vyvinúť maximálne možné úsilie na urýchlenie konania v tejto záležitosti a v čo najväčšej miere - a toto je teraz dôležité - redukovať poplatky a náklady na takéto konanie. Čiže v zmysle ustanovenia tohto dohovoru sa vytvára možnosť znížiť alebo aj výnimočne odpustiť poplatok osobe bez štátnej príslušnosti, bude to v kompetencii ministerstva zahraničných vecí, ktoré s tým, s takýmito osobami má skúsenosti, dlhodobé skúsenosti. Takže to je ten tretí okruh, ktorý prináša tento návrh zákona.
Verím, že teda napriek tomu, že sú pod týmto návrhom zákona podpísaní len niektorí poslanci, že si, že nájde podporu aj u ďalších, ďalších poslankýň a poslancov tohto parlamentu. Verím, že to nebude len zo strán vládnej koalície, viem, že, viem, že viaceré strany, ako ste tu, či sú opozičné alebo koaličné, máte, máte vzťah k Slovákom žijúcim v zahraničí, rozvíjate vzťahy s nimi a kontakty a predpokladám, že aj z vášho pohľadu je dobrá vec, ak im chceme znížiť poplatok za udelenie štátneho občianstva alebo pri tých, ktorí sa tak viac zaslúžili o vzťahy so Slovenskom alebo v prospech komunít, ktoré v zahraničí žijú, tak by sme im mohli ten poplatok výnimočne aj odpustiť alebo vlastne odpustiť, presne tak, znížené ich budú mať všetci.
Tak ďakujem za pozornosť a teším sa na rozpravu. Ak sú nejaké otázky, rád zodpoviem.
Skryt prepis
