Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Som veľmi rád, že pokračujeme v nastúpenom trende, ktorý sme v tomto volebnom období začali, a to tým, že sme jednak zaviedli veľmi prísne vypočutie u kandidátov na generálneho prokurátora, takisto sme spresnili ustanovenia, ktoré sa týkajú vypočutia kandidátov na ústavných sudcov a teraz prichádza s podobným návrhom predseda výboru pre kultúru a médiá, tiež z hnutia OĽANO, ktorý chce stransparentniť proces výberu kandidátov na funkcie, ktoré spadajú do oblasti jeho pôsobnosti. Je to trend, ktorý sa aj hnutie OĽANO, aj táto vláda snaží presadiť. Jednoducho viac transparentnosti, viac verejnosti do procesov, ktoré súvisia s verejnými funkcionármi a všade tam, kde sa nakladá s verejnými prostriedkami. Snažíme sa v druhom čítaní vždy vylepšovať návrh zákona, pokiaľ zistíme, že sú niektoré veci nejasné alebo aj nie úplne najsprávnejšie legislatívnotechnicky upravené. Ja by som rád predložil taký veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý je výlučne legislatívnotechnickým vyjasnením predloženého návrhu zákona. Nájdete ho ako bod na zváženie aj v stanovisku parlamentnej legislatívy. Rád by som ho teda predniesol.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kristiána Čekovského a Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V čl. 1 v bode 1 v § 6 ods. 2 sa slová "prihlásených kandidátov" nahrádzajú slovami "kandidátov navrhnutých podľa ods. 3".
Odôvodnenie už som spomínal, je to legislatívnotechnické vylepšenie textu, keď parlamentná legislatíva nám dala na zváženie, či v tom samotnom texte hovoriť o prihlásených kandidátoch alebo, tak ako sa inde v texte platného zákona hovorí, o buď predložených kandidátoch alebo kandidátoch navrhnutých. Čiže zvolili sme alebo dali sme na toto odporúčanie a zvolil som práve v tomto pozmeňujúcom návrhu takéto spresnenie, ktoré nebude odkazovať na prihlásených kandidátov, lebo oni sa sami neprihlasujú, ich musí niekto navrhnúť, ale na navrhnutých kandidátov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcel by som vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ako aj podporu celého návrhu, ktorý predkladám spolu s predsedom Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ja už som sľúbil, že ako navrhovateľ sa nebudem hlásiť do tej písomnej rozpravy, teda to bolo, to bolo prvý a poslednýkrát, ale však aj takto môžem vystúpiť a to je pravda.
Ďakujem pekne za slovo v prvom rade a no mám tu dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, určite tú normatívnu časť prečítam celú, ale aby som nenaťahoval čas, tak budem sa snažiť to odôvodnenie skracovať v miere, v akej je to nevyhnutné. Ešte predtým než sa k nim dostanem, by som rád v krátkosti zhrnul tú rozpravu, ktorá bola na výboroch, aj tie výhrady, prípadne pripomienky či poznámky k tomuto návrhu zákona.
Jedna z tých pripomienok sa týkala slovného spojenia, keď pri možnosti upustenia od vybratia poplatku alebo zníženia poplatku pri, pri Slovákoch žijúcich v zahraničí, tak sa používa v návrhu zákona slovné spojenie ´dlhodobo sa angažuje v prospech tej krajanskej komunity´, čo pôsobilo dosť vágne a tak neurčito, hoci to je teda prepojené na to, že dáva tam stanovisko Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a nakoniec rozhoduje aj ten príslušný správny orgán. Ja som, samozrejme, rád vyšiel v ústrety tým, ktorí, ktorí toto namietali a preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý budete počuť, sa táto pripomienka rieši spôsobom, že tá dlhodobá angažovanosť bude musieť byť v tom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nejakým spôsobom písomne zdokumentovaná a preukázateľným spôsobom.
Čiže nepôjde len o to, že by povedzme úrad napísal, že áno, potvrdzujem, že táto osoba sa dlhodobo angažovala a tým by to mohlo aj skončiť, to je pravda, že aj takto by sa to mohlo zobrať v praxi, ale okrem toho, že ten Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí tú dlhodobú angažovanosť, tak bude musieť byť aj nejakým spôsobom odôvodnená, čiže preukázateľným spôsobom sa tá osoba bude musieť dlhodobo angažovať predtým než v prospech komunity krajanskej, predtým než podá žiadosť o udelenie občianstva, ak, ak toto bude práve dôvodom na prípadné upustenie od vybratia poplatku alebo jeho zníženia.
Ďalšia pripomienka, ktorá zaznela v diskusii na výboroch, smerovala k tomu, že niektoré tie ustanovenia boli naformulované troška ťažkopádnym spôsobom a že by stálo za úvahu to rozčleniť do písmeniek, proste troška sa pohrať viacej s tou legislatívnou technikou, čomu som tiež vyšiel v ústrety, len výsledkom toho je, že teda ten pozmeňujúci návrh, hoci vecne sa v ňom nič nebude meniť oproti pôvodnému návrhu, tak bude znieť troška inak, lebo bude rozpísmenkovaný, bude inak legislatívno-technicky upravený.
No a ešte bola jedna taká pripomienka k tomuto návrhu zákona a tá sa týkala toho, že v dôvodovej správe nie je odôvodnené, prečo, prečo ten poplatok pri jednotnom vzorovom formulári, ktorý sa týka verejných listín, sa znižuje práve na päť euro. Že odkiaľ teda viem a ako som dospel k tomu, že tie výrobné náklady na to sú práve päť euro. Je pravda, že mohol som to napísať aj do tej dôvodovej správy, nabudúce to tak už urobím, som si neuvedomil naozaj, že môže to byť aj tento aspekt pre niekoho dôležitý, ale už máme v platnosti zákon, ktorý sa netýka správnych poplatkov, lebo toto je zákon o správnych poplatkoch, ale máme zákon o súdnych poplatkoch. A v zákone o súdnych poplatkoch je presne tento istý formulár, ktorý slúži na voľnejší obeh verejných listín v rámci Európskej únie a tento formulár je tiež spoplatnený alebo jeho vydanie piatimi eurami. Takže to je ten dôvod, pre ktorý presne tú istú sumu za presne ten istý formulár dávame nielen do zákona o súdnych poplatkoch, ale aj do zákona o správnych poplatkoch, ktorý vlastne týmto návrhom zákona meníme.
Toľko k tým výhradám, viacej nejakých ďalších výhrad k tomuto návrhu zákona nebolo. No okrem týchto výhrad, ktoré zazneli na výboroch, som sa ešte mal možnosť stretnúť aj so zástupcami ministerstva vnútra, ministerstva zahraničných vecí, aby sme si ešte raz pre istotu prebehli znenie tej právnej úpravy, či by náhodou nechceli niečo pozmeniť alebo doplniť. Pri ministerstve vnútra to bolo v poriadku. Pri ministerstve zahraničných vecí, keďže máme otvorené konzulárne poplatky v tomto návrhu zákona, tak prišiel podnet, aby sa rozšírila tá časť, ktorá sa týka konzulárnych poplatkov, ešte o ďalšie konzulárne poplatky, ktorých sumu, pri ktorých sa tá suma bude znižovať, a to z dôvodu, že medzičasom došlo k novele príslušného nariadenia Európskej únie, ktorá, ktoré tieto poplatky upravuje. Keďže sme mali otvorené práve konzulárne poplatky a v tom istom zákone, tak som chcel, aj by som týmto chcel vyjsť v ústrety ministerstvu zahraničných vecí, ktoré ma o to požiadalo, čiže jeden z tých pozmeňovákov, a preto sú dva, jeden z tých pozmeňujúcich návrhov práve vychádza z tých konzultácií s ministerstvom zahraničných vecí a druhý z tých pozmeňujúcich návrhov rieši skôr tie legislatívno-technické vylepšenia, ktoré sme si vysvetľovali s parlamentnou legislatívou, ktoré vyšli z podnetov na jednotlivých výboroch, kde bol tento návrh zákona prerokovaný.
Takže toľko, toľko za mňa k uvedeniu tých dôvodov, prečo teraz by som rád aj predložil tieto dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Začnem tým, ktorý sa týka tých legislatívno-technických vylepšení.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Je to tlač 215.
Čiže tento návrh skupiny poslancov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I bod 1 znie:
"V sadzobníku správnych poplatkov v časti 1 všeobecná správa sa položka 2 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
"p) Vyhotovenie viacedičného štandardného formulára podľa osobitného predpisu päť eur.""
Odôvodnenie. To, čo som aj uviedol už v rozprave, teda zjednocujeme to aj formulačne presne tak, ako je to uvedené v zákone o súdnych poplatkoch. Pôvodne tam bola použitá trocha iná legislatívna technika, formulačne to bolo trocha inak, ale vecne sa nič nemení.
Bod 2. V čl. I bode 2 sa slová "podľa písmen p) a r)" nahrádzajú slovami "podľa písmena p)".
Odôvodnenie. Súvisí to s tým prvým bodom. V tom pôvodnom návrhu sme mali dve písmená, teraz ich skracujeme do jedného, pretože to robíme podľa toho vzoru zákona o súdnych poplatkoch, takže musíme upraviť aj v tomto bode 2 súvisiacu, musíme urobiť súvisiacu legislatívnu úpravu, legislatívno-technickú úpravu.
Bod 3. V čl. I bod 4 znie:
"V sadzobníku správnych poplatkov časti 2 vnútorná správa v položke 20 sa za časť Oslobodenie vkladá časť Splnomocnenie, ktorá znie:
"Splnomocnenie.
a) správny orgán môže poplatok podľa tejto položky znížiť alebo upustiť od jeho vybratia u osoby, ktorá je osobou bez štátnej príslušnosti alebo
b) má vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí z osobitného dôvodu, ktorým je skutočnosť, že táto osoba sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku alebo pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej, alebo skutočnosť, že táto osoba sa preukázateľným spôsobom dlhodobo angažuje v prospech komunity Slovákov žijúcich v zahraničí; správny orgán posúdi túto skutočnosť po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí."."
Odôvodnenie. Ja to zjednoduším, nebudem čítať celé, ako je uvedené v pozmeňováku. Sú to tie dve veci, ktoré som spomínal. Jednak sa tam dopĺňajú tie slová "preukázateľným spôsobom sa dlhodobo angažuje" a takisto sa ten text, ktorý bol taký hutný a taký ťažkopádny, rozdeľuje do dvoch písmeniek, ale inak vecne a formulačne sa už nič ďalšie v ňom nemení.
Bod 4. V čl. I sa vypúšťa bod 5, to je súvisiaca legislatívna úprava s tým, že konzulárne poplatky a to, čo bolo upravené v tom všeobecnom splnomocnení v rámci konzulárnych poplatkov, sa presúva do položky 247, kde sa to isté upravuje, ale je, je inde umiestnené v tej časti o konzulárnych poplatkoch prílohy zákona o správnych poplatkoch.
Bod 5. V čl. I sa za bod 6 dopĺňa nový bod 7, ktorý znie:
"7. V sadzobníku správnych poplatkov v časti 18 konzulárne poplatky v položke 247 sa za časť Oslobodenie vkladá časť Splnomocnenie, ktorá znie:
"Splnomocnenie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky alebo Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky môže poplatok podľa tejto položky znížiť alebo upustiť od jeho vybratia u osoby, ktorá
a) je osobou bez štátnej príslušnosti alebo
b) má vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí z osobitného dôvodu, ktorým je skutočnosť, že táto osoba sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku alebo pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej a športovej, alebo skutočnosť, že táto osoba sa preukázateľným spôsobom dlhodobo angažuje v prospech komunity Slovákov žijúcich v zahraničí; Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky alebo Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky posúdi túto skutočnosť po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí."." Koniec úvodzoviek za celým textom, aj za týmto konkrétnym ustanovením.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zase zjednoduším. Znovu, pôvodné slová "dlhodobo sa angažuje" boli doplnené slovami "preukázateľným spôsobom sa dlhodobo angažuje" a presúvame, pôvodne boli navrhnuté v časti, v úvodnej časti prílohy k správnym poplatkom, kde sa hovorí o konzulárnych poplatkoch, bol text, ktorý hovoril o tom upustení od poplatku a znížení od vybratia alebo znížení toho samotného poplatku s tým, že ministerstvo zahraničných vecí považovalo za vhodnejšie, aby sme text tejto časti presunuli pod položku 247 po zvážení teda všetkých tých súvislostí, ktoré, o ktorých ten návrh hovorí. Čiže nič sa vecne znova nemení, len sme presunuli z inej časti prílohy zákona o správnych poplatkoch pod položku 247 tento text.
To je vlastne ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý bol o tých legislatívno-technických vylepšeniach a o tom, čo hovorilo aj stanovisko parlamentnej legislatívy.
No a tento druhý pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, ten sa týka vlastne rozšírenia niektorých položiek v konzulárnych poplatkoch, ktoré súvisia so zmenou nariadenia Európskej únie č. 219/1155 z 20. júna 2019, ktorým sa vlastne novelizuje vízový kódex Európskej únie ešte pôvodne v znení Spoločenstva, Európskeho spoločenstva. Čiže dôvodom je, je to v podstate rozširujúci návrh, ktorý sa týka časti, ktorá je v novele zákona otvorená, teda konzulárnych poplatkov, ale keďže si zase znova sám predkladám tento rozširujúci návrh svojmu návrhu zákona, tak s tým aj súhlasím a z pohľadu legislatívnych pravidiel a rokovacieho poriadku by tým pádom nemal byť problém.
Čiže návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 6 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová "s výnimkou položky 240 sadzobníka". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú."
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že podľa § 6 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch je sadzba poplatku všeobecne určená v sadzobníku pevnou sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku, navrhuje sa ustanoviť výnimka z tohto pravidla z dôvodu, že sadzba poplatku v položke 240 tohto sadzobníka, že ju ustanovuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva. Čiže je to určitým spôsobom aj, aj harmonizácia s týmto nariadením Európskej únie.
Bod 2. V čl. 1 sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. Poznámka pod čiarou k odkazu 16b znie:
"^16b) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), (Úradný vestník EÚ čiastka L 243 z 15. 9. 2009) v platnom znení."." Koniec úvodzoviek aj za tým ustanovením, aj za celým novelizačným bodom.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. V nadväznosti na vloženie nového bodu 5 sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
Odôvodnenie. Navrhuje sa aktualizovať túto poznámku pod čiarou z dôvodu novelizácie, ktorú sme robili v tom predchádzajúcom bode tohto pozmeňujúceho návrhu, čiže ide o súvisiacu legislatívno-technickú úpravu aj kvôli tomu, že to nariadenie už bolo medzičasom päťkrát novelizované a teda malo by sa uvádzať ako v platnom znení, už nie v tom svojom pôvodnom bez tých novelizácií. Čiže ide aj o legislatívno-technickú úpravu toho samotného odkazu a vlastne poznámky pod čiarou.
Bod 3. V čl. 1 sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY položka 240 vrátane časti Oslobodenie a časti Splnomocnenie znie:
"Položka 240
a) žiadosť o udelenie schengenského víza, 16b) odkaz, sadzbu poplatku ustanovuje osobitný predpis, znova odkaz 16b)
b) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv 35 euro,
c) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to v záujme Slovenskej republiky 35 eur,
d) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné v súvislosti s udelením povolenia na pobyt v Slovenskej republike, okrem prípadu podľa písmena e) 60 eur,
e) žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné v súvislosti s prevzatím udeleného povolenia na pobyt v Slovenskej republike 10 eur,
f) podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorým bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, 80 eur."
Tá časť Oslobodenie znie takto:
"1.Od poplatku podľa písmena a) sú oslobodené osoby podľa osobitného predpisu. odkaz 16b).
2. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení, to je bod 2, rodinní príslušníci občanov Európskeho hospodárskeho priestoru, odkaz 16c).
Bod 3. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení rodinní príslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa druhého bodu.
Bod 4. Od poplatku podľa písmena f) sú oslobodené osoby, ktoré podávajú odvolanie proti rozhodnutiu útvaru policajného zboru, a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana."
Teraz časť Splnomocnenie znie takto:
"Bod 1. Správny orgán môže oslobodiť od poplatku aj ďalšie osoby podľa osobitného predpisu. Odkaz 16b).
Bod 2. Správny orgán môže v jednotlivých prípadoch poplatok znížiť alebo od neho upustiť z dôvodu podpory kultúrnych alebo športových záujmov, ako aj záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja a ostatných oblastí zásadného verejného záujmu alebo z humanitárnych dôvodov.
Bod 3. Správny orgán vráti poplatok z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 16b).
Bod 4. Správny orgán vráti poplatok podľa písmena f), ak sa odvolaniu vyhovie.
Bod. 5. Poplatok podľa písmena a) tejto položky je možno platiť aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného podľa osobitného predpisu. Je to, tam je odkaz 16b)."." Koniec úvodzoviek aj za tým samotným ustanovením, aj za celým tým novelizačným bodom.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. V nadväznosti na vloženie nového bodu 6 sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
Teraz odôvodnenie: Ako som spomínal, je to v súvislosti s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 219/1155 z 20. júna 2019, ktorým sa novelizuje vízový kódex Spoločenstva. Vzhľadom na to, že podľa čl. 16 tohto vízového kódexu Komisia každé tri roky posúdi, či je potrebné revidovať výšku vízových poplatkov a v prípade potreby prijme delegované akty týkajúce sa zmeny vízového kódexu, pokiaľ ide o výšku vízových poplatkov. Navrhuje sa výslovne neustanoviť výšku sadzby správneho poplatku, ale priamo odkázať na vízový kódex. To nie vo všetkom, ale tam v tej jednej položke to bol odkaz priamo na ten kódex bez uvedenia sumy.
Sadzba správneho poplatku za žiadosť o udelenie národného víza, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a za žiadosť o udelenie národného víza, ak je to v záujme Slovenskej republiky, sa zvyšuje na 35 euro. A potom sa tam upravujú ešte tie ďalšie sadzby, ako som ich čítal, ale v princípe ide o to, že bolo potrebné upraviť tieto sadzby kvôli novelizácii vízového kódexu, na čo ma upozornil minister zahraničných vecí a požiadal ma formou tohto rozširujúceho pozmeňováku o to, aby som, aby som, keď sú už otvorené konzulárne poplatky, tam tieto veci ešte aj upravil.
No a potom máme bod 4, ktorý je posledným v tomto pozmeňujúcom návrhu a ktorý znie:
"V čl. 1 sa za bod 6 dopĺňajú nové body 7 až 10, ktoré znejú:
"Bod 7. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa vypúšťajú položky 252, 257 a 258.
Bod 8. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa v položke 261 vypúšťajú písmená c) a e). Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
Bod 9. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa za položku 264 vkladá položka 264a, ktorá znie:
"Položka 264a Podanie žiadosti o výpis z registra trestov 10 eur.".
Bod 10. V sadzobníku správnych poplatkov v časti XVIII. KONZULÁRNE POPLATKY sa v položke 265 vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).".
V nadväznosti na doplnenie nových bodov 7 až 10 sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
Teraz krátke odôvodnenie k tomu: Navrhuje sa vypustenie položiek 252, 257, 258 a písmen c) a e) z položky 261 tejto prílohy k zákonu o správnych poplatkoch z dôvodu, že tieto neboli v praxi vykonávané. Keďže položka 265 upravuje výšku správnych poplatkov pre osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, je z vecného hľadiska lepšie, aby výška správneho poplatku bola upravená v samostatnej položke 264a. Čiže je to taká kombinácia legislatívno-technických úprav, potrebných úprav, ktoré vyplývajú z posledných noviel vízového kódexu a keďže sme mali v tomto návrhu zákona naozaj otvorené konzulárne poplatky, tak bola možnosť rozšíriť tieto položky o ďalšie položky, ktoré sa týkali konzulárnych poplatkov, o ktoré ma požiadalo ministerstvo zahraničných vecí, čomu som rád vyhovel aj teda za cenu, že sú to takéto rozsiahlejšie pozmeňujúce návrhy a že som teda aj nejakým spôsobom kvôli ním natiahol trochu čas v tejto rozprave.
Ďakujem za pozornosť, aj za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja teda ešte potom vystúpim v rámci rozpravy ako navrhovateľ, aj keď som sa aj tuná pripísal na tých 30 minút, takže to môžme tým pádom zrušiť.
Ale už v prvom čítaní som povedal tie základné ciele toho návrhu zákona, ktorý, ktoré chceme dosiahnuť. Potom v rámci tej rozpravy by som sa venoval určitým podnetom, prípadne pripomienkam, ktoré zazneli počas rokovaní vo výboroch k tomuto návrhu zákona, a mám aj pripravené dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a vysvetlím prečo, aj vysvetlím, prečo sú dva a čo obsahujú. Sú vylepšeniami prípadne rozšíreniami toho návrhu zákona, ktorý je predkladaný.
K samotným cieľom návrhu zákona OĽANO aj vládna koalícia, lebo bolo to jednak vo volebnom programe OĽANO, ale, hnutia OĽANO, ale aj je to v programovom vyhlásení vlády, že budeme sa snažiť zjednodušovať podmienky nadobúdania štátneho občianstva rôznymi formami a jednou z tých foriem, akým to vieme zjednodušiť, je aj, že znížime poplatok osobám, ktoré sa uchádzajú o udelenie štátneho občianstva. V prípade Slovákov žijúcich v zahraničí to bolo doteraz 700 euro a týmto návrhom zákona znižujeme tento poplatok paušálne, teda pre každého z tých žiadateľov na 400 euro. Prečo práve 400 euro? Ja by som bol, samozrejme, radšej, keby to bola aj nižšia suma, ale táto suma vychádza z konzultácií, ktoré som mal s ministerstvom vnútra, ktoré s touto sumou pracuje, aj pokiaľ ide o návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, takže som nechcel ani ja nejak nabúravať štátny rozpočet, budúcoročný. Verím výhľadovo, že by táto suma sa mohla v budúcnosti aj znížiť, ale zatiaľ si myslím, že je aj veľmi pozitívnym signálom to, že to vieme z tých 700 euro dostať na 400 euro.
To, čo sa tam ešte navyše oproti tomu pôvodnému zámeru, že znížme len tento poplatok v tomto návrhu zákona, upravuje, je aj možnosť odpustenia, teda upustenia od výberu tohto poplatku alebo ešte ďalšieho potenciálneho zníženia tej sumy predsa len, ale to len v určitých prípadoch. A tie prípady sú také, keď tá daná osoba, ktorá žiada o udelenie štátneho občianstva z toho prostredia Slovákov žijúcich v zahraničí, buď bola nejak nejakým významným prínosom pre Slovenskú republiku, alebo sa nejakým významným spôsobom zaslúžila o rozvoj svojej vlastnej krajanskej komunity, z ktorej pochádza, alebo sa dlhodobo angažuje v prospech tejto svojej komunity.
No a to, že či sú tieto dôvody naplnené, samozrejme, o tom v konečnom dôsledku rozhoduje ten príslušný správny orgán. Buď je to v zahraničí konzulárny úrad, alebo je to na Slovensku teda príslušný správny orgán ministerstvo vnútra alebo teda okresný úrad. Ale pokiaľ ide o toto rozhodnutie, tak tomu ešte predchádza stanovisko Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý predsa len ako úrad, ktorý má na starosti tieto krajanské komunity a komunikáciu s nimi, vie najlepšie posúdiť, ktoré tie osoby z prostredia krajanov sú také tie angažovanejšie, ktoré boli naozaj prínosom či už pre Slovensko alebo pre danú krajanskú komunitu. To je teda jeden z tých cieľov návrhu zákona.
Potom tento návrh zákona rieši aj možnosť upustenia od výberu poplatku alebo zníženie poplatku pri udeľovaní štátneho občianstva, pokiaľ ide o osoby bez štátnej príslušnosti. Na to ma svojho času upozornilo aj ministerstvo zahraničných vecí, že máme určité nezrovnalosti a nedostatky ešte z minulého obdobia v zmysle medzinárodného dohovoru, ktorý sa týka týchto osôb, takže ja som rád, keďže tematicky to súvisí, rád som tieto veci zapracoval aj do tohto návrhu zákona. A potom je tam taká tretia oblasť, ktorá sa týka voľného obehu verejných listín v rámci Európskej únie. Tam je prijaté nariadenie v tejto otázke, teda na úrovni Európskej únie, ktoré, ktoré stanovuje, aby náklady a ten poplatok, ktorý sa má zaplatiť za zjednodušený taký jednotný formulár, vzorový formulár, ktorý sa používa pri vydávaní týchto verejných listín, aby ten poplatok sa rovnal len výrobným nákladom, ktoré súvisia s vyhotovením takejto listiny. A my sme ten poplatok mali vyšší, ako boli len výrobné náklady. To nariadenie Európskej únie je platné už od minulého roka a je to určitým spôsobom nedostatok našej legislatívy, že doteraz takto neupravovala. Takže keď sme sa tematicky dotkli oblasti, ktorá súvisí so správnymi poplatkami, tak už v rámci toho v tomto návrhu zákona predkladám aj odstránenie určitého aproximačného deficitu Slovenskej republiky vo vzťahu k tomuto priamo aplikovateľnému nariadeniu Európskej únie.
Toľko zatiaľ za mňa na úvod k tomu, čo prebehlo na výboroch, a k vylepšeniam tohto návrhu zákona sa potom vyjadrím v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Som aj, som veľmi rád, že odzneli tu aj naozaj príklady priamo z praxe, lebo ja, ja tú prax s nakladaním s finančnými prostriedkami politických strán nemám, bolo mi to vysvetlené, som sa veľa pýtal o tom, najmä ma zarazilo, tie pripomienky niektorých opozičných kolegov, že by to malo znamenať, keď zrušíme ten osobitný účet v Štátnej pokladnici, automaticky nejaké, nejaké zjednodušenie korupčného nakladania s tými peniazmi. Bol som taký zarazený, potom som naozaj medzi prvým a druhým čítaním ohľadne toho si dosť zisťoval a vyšlo mi presne to, čo ste hovorili a som rád, že ste spomenuli aj ten audit.
Naozaj každá strana je auditovaná. Ten audit prebieha podľa medzinárodných štandardov a zákon o legalizácii príjmu z trestnej činnosti sa týka tak isto komerčných bánk, čiže ja tam reálne nevidím nejaký dôvod na to, aby to samo o sebe znamenalo, že by sme sa prikláňali alebo išli podporovať nejaké korupčné praktiky tým, že to prenesieme. Ale takéto výhrady naozaj zaznievali na niektorých výboroch a som sa nimi musel zaoberať, aj som sa chcel, lebo teda nielen hnutie OĽANO je hnutím, ktoré chce bojovať proti korupcii a klientelizmu a myslíme to vážne. Takže verím, že aj iné strany a takáto výhrada bola vážna tak som to zobral seriózne a snažil som sa, ale zistil som, že podľa mňa to bola neopodstatnená námietka voči tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. V budúcnosti sa tomu vyhnem, aspoň nebudeme strácať čas pri tom vypodpisovaní sa, ale v prvom rade, ako som už hovoril v tom svojom úvodnom slove, prebehla diskusia na výboroch.
Pani spravodajkyňa aj konštatovala, že na jednom z tých výborov, práve na tom gestorskom nebolo prijaté stanovisko. Ten výbor v tom čase nebol uznášaniaschopný. Na tých ďalších dvoch výboroch, tam som mal možnosť tak isto vysvetliť veci, ktoré s týmto návrhom súvisia, prebehla tam aj diskusia a ako som aj spomenul, nie všetky reakcie boli iba pozitívne, boli tam aj určité negatívne reakcie. A ja by som sa ich v krátkosti v tomto svojom vystúpení dotkol. Okrem toho by som rád aj predniesol pozmeňujúci, doplňujúci návrh, v princípe je to, pozmeňujúci, doplňujúci je to preto, lebo v tom súčasnom návrhu zákona sa nachádza prechodné ustanovenie a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh spočíva v novom znení týchto prechodných ustanovení, ktoré sa zároveň aj rozširujú, teda dopĺňajú, rozširujú sa, takže je to preto aj pozmeňujúci aj doplňujúci, ale ten odsek 1 zostáva taký istý, ako bol v tom návrhu, ktorý bol pôvodne predložený. Dopĺňa sa potom o odseky 2 až 5, ale tomu sa budem venovať na záver.
K tým niektorým takým spornejším otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch. Jedna z tých otázok smerovala k tomu, že či bolo nevyhnutné, aby sme teda povinne rušili ten osobitný účet, ktorý musia mať politické strany a hnutia v súčasnosti v Štátnej pokladnici, či sa nedalo uvažovať skôr nad tým, že bola určitá alternatíva, že kto si chce nechať, nech si ponechá, kto nechce, nech si ho zruší, bude mať len v komerčných bankách. Áno, legislatívno-technicky to bola alternatíva, to som pripustil na výbore a ide skôr asi o to, že sa nám nezdalo najvhodnejšie, aby to takto bolo, lebo potenciálne naozaj potom by sa úplne takým, by som povedal, až falošným spôsobom z toho mohol aj vytĺkať určitý politický kapitál v tom, že hoci to nie je transparentný účet, ale je to účet v Štátnej pokladnici a niektoré tie názory naozaj smerovali k tomu, že automaticky tým, že účet v Štátnej pokladnici tak je nejakým spôsobom transparentnejší, ako keď je komerčnej banke. On v podstate transparentný nie je ani v Štátnej pokladnici ani v komerčnej banke, lebo Štátna pokladnica neposkytuje transparentný účet. Takže nevideli sme to, alebo ani ja som to nevidel ako predkladateľ ako taký vážny dôvod, aby sme museli ísť do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by zaviedol dobrovoľnosť. Zostali sme v tom, že v tom návrhu takým spôsobom zakotvený, že ten, to zrušenie osobitného účtu bude, bude povinné pre všetky politické strany a politické hnutia.
Potom padla taká vážnejšia námietka, kde som ale nedostal nejaké podrobnejšie vysvetlenie, a to, že tým, že by sme zrušili účet v Štátnej pokladnici a presunie sa výlučne len do komerčných bánk, tak by bolo nejakým spôsobom jednoduchšie sa dopúšťať určitého korupčného chovania zo strany politických strán a hnutí. Keď som sa na to na výbore aj pýtal, tak nejaké podrobnejšie vysvetlenie som nedostal. Prakticky osobitný účet je tu od roku 2019, čiže ak by sme prijali túto argumentáciu, tak to by znamenalo, že tí, ktorí to tvrdia, musia mať aj nejaké skúsenosti do toho roku 2019, že v rámci tých politických strán a hnutí, kde fungovali, dochádzalo k nejakým korupčným praktikám. Ja takú skúsenosť z pohľadu hnutia OĽANO nemám a ani mi nikto z tých, ktorí nejakým spôsobom toto kritizovali, mi nejakú svoju praktickú skúsenosť neuviedol. Čiže pokiaľ naozaj tam bol úprimný záujem upozorniť na nejaké praktiky, ktorým by napomáhal tento návrh zákona, tak sa to už malo stať do tejto chvíle, lebo už nám zostáva iba hlasovanie o tomto návrhu zákona, ak nebude prednesený nejaký ďalší pozmeňujúci návrh okrem toho, ktorý, ktorý uvediem o chvíľu.
Tak isto to, že prenesieme účet alebo finančné prostriedky zo Štátnej pokladnice na účet do komerčných bánk z pohľadu napríklad nejakej legalizácie príjmu z trestnej činnosti, tak ten zákon sa vzťahuje aj na komerčné banky. Čiže ani tam som nejak nevidel nejaký priestor na to, aby, aby to, že zostane to v Štátnej pokladnici, bolo výhodou. Samozrejme, môžme sa baviť všeobecnejšie a odmyslieť si ten kontext nejakých korupčných praktík. Môžme sa baviť všeobecne o tom, či by nebolo správnejšie, či by nebol správnejší prístup, keby všetci mali alebo verejné subjekty, subjekty samosprávy mali účet iba v Štátnej pokladnici. Áno, to je iný prístup. Nedá sa označiť za nesprávny. Je to legitímny postoj, ale, žiaľ, vidíme aj ten spôsob, akým doteraz fungovala Štátna pokladnica z hľadiska svojej flexibility a v porovnaní s komerčnými bankami nemajú záujem mať v Štátnej pokladnici účty ani samosprávy, či už sú to mestá, obce alebo župy, a teraz vidíme, že ani tie politické strany, až na výnimky, nevidia nejakú výhodu v tom, že by to bolo v Štátnej pokladnici.
Čiže ja by som povedal skôr tak, že ak v budúcnosti sa Štátna pokladnica nejakým spôsobom zoperatívni, proste bude flexibilnejšia, tak potom sa vráťme k tej úvahe, či by naozaj všetky tie verejné subjekty, vrátane politických strán, nemali mať tam povinne účty, ale v súčasnosti je to naozaj zbytočná administratívna záťaž pre nich a nenapomáha to ani veci, lebo tie strany potrebujú s finančnými prostriedkami, ktoré dostali, ich potrebujú používať na vyvíjanie svojej politickej činnosti a agendy, na prípadne aj vyplácanie odmien ľudí, ktorí s nimi spolupracujú atď., čiže nateraz to v praxi naozaj nefunguje. Ak to v budúcnosti sa zmení, tak potom sa dá k tomu vrátiť aj komplexnejšie, ako len vo vzťahu k politickým stranám.
Pokiaľ ide o ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dôvodom je situácia, ktorá vznikla v súvislosti s výročnými správami. Konkrétne s výročnou správou politických strán za rok 2019, keď sme v jednotlivých zákonoch, ktoré sa týkajú pandémie COVID, schvaľovali rôzne prechodné ustanovenia a schválili sme aj prechodné ustanovenia v zákone č. 85/2005, ktorý sa týka politických strán a politických hnutí, a to spôsobom, že výročnú správu majú politické strany predkladať do niekoľkých mesiacov po skončení krízovej situácie. Len ťažko odhadnúť, koľko krízová situácia potrvá, koľko, ako sa nám podarí pandémiu zvládnuť a prakticky by, prakticky by hrozilo troška, taký nelogický výsledok alebo dôsledok toho celého, že by sme výročnú správu za 2020 ako politické strany predkladali skôr, ako za rok 2019, čo nie je veľmi želateľný dôsledok ani z pohľadu ministerstva vnútra a preto spoločne s ministerstvom vnútra a z konzultácií s nimi som aj vypracoval tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý reaguje práve na tento aspekt predkladania výročných správ za rok 2019 a výročných správ za rok 2020. Je to jednak na spresnenie spôsobu a lehôt, v akých sa majú tieto správy predložiť. Nemalo by to byť nejakým spôsobom, nemalo by to pôsobiť negatívne voči žiadnej z politických strán a hnutí. Je to naozaj na, jednak aj na pomoc ministerstvu vnútra aj ostatným, aby sme vedeli, dokedy to treba predložiť, aby sme neboli v neistote, že kedy krízová situácia skončí a dokedy bude treba presne predkladať tie jednotlivé správy, aby sa nám toto obdobie aj neúmerne nepredlžovalo, lebo predsa len tie výročné správy, to už, tie už majú v sebe prvok transparentnosti. To už naozaj je o tom, že aby verejnosť vedela, ako politické strany a hnutia hospodárili s verejnými financiami za uplynulý rok. A práve zhodou okolností tento aspekt, že by sa to nejako neúmerne predlžovalo, by veľmi transparentnosti a nejakému princípu verejnosti nenapomohol.
Takže ja si dovolím prečítať aj ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka teda návrhu môjho vlastného, ktorý som predložil, a to, a teda tento pozmeňujúci návrh znie: Teda návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 5 znie:
"5. Za § 34g sa vkladá § 34h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§34h Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. decembra 2020.
(1) Strana prevedie nepoužité finančné prostriedky z platobného účtu vedeného v Štátnej pokladnici na platobný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky zriadený na úhradu výdavkov na činnosť strany a zruší svoj účet zriadený v Štátnej pokladnici najneskôr do 31. decembra 2020.
(2) Na účely splnenia povinnosti podľa § 30 ods. 1 doručí strana štátnej komisii výročnú správu za rok 2019 najneskôr do 31. marca 2021 a výročnú správu za rok 2020 najneskôr do 31. mája 2021.
(3) Štátna komisia zverejní výročné správy strán za rok 2019 na svojom webovom sídle a uloží ich vo verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 31. mája 2021 a výročné správy za rok 2020 najneskôr do 31. júla 2021.
(4) Štátna komisia predloží Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výročných správach za rok 2019 do 30. júna 2021 a informáciu o výročných správach za rok 2020 do 31. augusta 2021.
(5) Ustanovenia § 34g sa na účely odsekov 2 až 4 nepoužijú."."
To bol koniec tej normatívnej časti pozmeňujúceho návrhu a to odôvodnenie ja teraz celé čítať nebudem. Máte ho aj písomne predložené. Ja som už tú podstatu povedal v tých slovách, ktoré predchádzali predloženiu toho pozmeňujúceho návrhu.
Naozaj ide v prvom rade o to, a je to aj po konzultácii s ministerstvom vnútra, aby sa nám vyjasnilo, akým spôsobom a v akých lehotách najmä sa majú predkladať výročné správy za rok 2019 a za rok 2020, aby to bolo jasne terminované a nie tak, ako je to dnes otvorene, že, ak sa nemýlim, do troch mesiacov po skončení krízovej situácie, aby tam nám nedochádzalo naozaj k tomu, že 2020 správa bude predchádzať správe za rok 2019. Prechodné ustanovenia boli otvorené. Je to vlastne rozšírenie tých prechodných ustanovení. Čiže v zmysle tých doterajších, by som povedal, zvyklostí, ktoré tu v parlamente boli, sa dá považovať tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh zároveň aj za rozširujúci návrh a keďže si ho predkladám sám sebe k vlastnému návrhu, tak s takým rozšírením aj súhlasím. S tým by nemal byť problém a z pohľadu legislatívnych pravidiel a zatiaľ k tejto téme toľko. Samozrejme, som pripravený odpovedať na vaše prípadné otázky alebo pripomienky k tomuto.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, niečo sme si k tomuto návrhu zákona už povedali aj v prvom čítaní, následne prebehlo rokovanie na výboroch. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu na výboroch. Bola rôznorodá. Nestretol sa tento návrh iba s pozitívnym ohlasom. Boli aj negatívne ohlasy na neho, skôr také pochybnosti, ktoré ale neboli dopovedané, takže k niektorým by som sa v krátkosti, potom budem mať vystúpenie, takže v rámci toho vystúpenia venoval. Budem aj, rád by som aj predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ale v princípe, o čo ide.
Politické strany, politické hnutia majú v súčasnosti tri druhy účtov. Jednak je to ten bežný platobný účet v komerčných bankách. Je to účet, ktorý majú na účely volebnej kampane. To je ten jediný transparentný z tých troch, ktoré majú. A potom je to osobitný účet, ktorý bol zavedený v roku 2019 ako účet, ktorý musí byť vedený v Štátnej pokladnici a istým spôsobom v praxi sa ukázalo, že až neprimerane obmedzuje politické strany, politické hnutia v tej bežnej prevádzke, v tej operatíve, ktorú vykonávajú v tom politickom, pri politickej činnosti. A tak isto samotné vedenie účtu v Štátnej pokladnici je oveľa menej flexibilné, ako vedenie účtu v komerčných bankách. Stále to tak platí, je to už dlhú dobu, zatiaľ sa nič nezmenilo.
Čiže ten prevládajúci názor aj poznatky z praxe sú také, že ten osobitný účet nejako nepreukázal svoju životaschopnosť, ani nejaké veľké opodstatnenie a preto sa navrhuje týmto zákonom tento osobitný účet zrušiť s tým, že by zostali dva účty, jeden ten klasický bežných, teda ten platobný bežný účet v komerčných bankách a potom účet na účely vedenia volebnej kampane, ten transparentný, aby všetci videli, akým spôsobom a na čo politické strany vynakladajú aké peniaze na, vo volebnej kampani. No a samotný zákon upravuje aj prechodné obdobie po zrušení tohto účtu, v ktorom tie zostatky, ktoré zostanú na účte v Štátnej pokladnici, by sa mali previesť na ten bežný platobný účet politických strán a politických hnutí.
Ja zatiaľ toľko. Pokiaľ ide o predstavenie návrhu zákona a potom, keďže som prihlásený do rozpravy, tak sa budem venovať otázkam, ktoré vyplynuli z diskusie na výboroch a tak isto aj podaniu pozmeňujúceho návrhu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, navrhujem zaradiť do programu 16. schôdze návrh na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, je to tlač číslo 316, a to jednak z dôvodu, že nás o to žiada Súdna rada, a z časového hľadiska pred viac ako hodinou ústavnoprávny výbor aj odsúhlasil, alebo odporučil odsúhlasiť Národnej rade tento materiál, preto ho navrhujem zaradiť až teraz a navrhujem ho zaradiť na stredu, teda na stredu 21. októbra o 16.30 hod., kedy sú na programe aj iné voľby, takže by sa to dalo takto spojiť.

Ďakujem pekne za slovo. Asi nestihnem zareagovať na všetko, ale na niektoré veci, ktoré tu boli uvedené, najmä také, ktoré mali odbornejší charakter, lebo na tie politické nebudem reagovať.
Bolo tu povedané, že robíme z ľudí hlupákov. Nie. Práve tento návrh zákona konečne vyjasňuje, akú majú povahu jednotlivé opatrenia, ktoré zasahujú ľuďom do ich práv a povinností. Tento návrh zákona aj ľuďom povie, či majú nárok na náhradu škody, či majú nárok na ušlý zisk. A nemiešajme teraz jablky (jablká, pozn. red.) s hruškami, pretože ja tiež súhlasím s tým, že tu musia byť ako ďalší nástroj aj kompenzačné opatrenia. A je rozdiel medzi kompenzačným opatrením a je rozdiel medzi ušlým ziskom a náhradou škody, teda medzi odškodnením. Lebo vy hovoríte stále o odškodnení, ale keď budeme, keď sa musia meniť občianske preukazy alebo nejaký podnik alebo obec musí si zriadiť čističku odpadových vôd, to všetko budeme potom odškodňovať? Veď to, to nie je správny prístup, o tomto my hovoríme. Odškodnenie sem nepatrí, ale kompenzácie áno a budeme aj my pozorne sledovať, ako vláda bude prijímať rôzne kompenzačné opatrenia, ale to sa nerovná ušlý zisk a náhrada škody, to nie je to isté.
A k tým ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) veciam, ktoré hovoril pán, pán poslanec Susko, no veď tá úprava platí do budúcna. My ju vieme nastaviť len do budúcna. Ak tam to výslovné zmocnenie nestačí, s tým už dneska nevieme nič spraviť, to malo byť od začiatku nastavené tak, aby to bolo v poriadku.
A keď niekto hovorí, že prečo sa vraciame do minulosti, ja sa nerád vraciam do minulosti, ani by som sa nevracal, pokiaľ by nešlo o zákony z roku 2007, z roku 2013 a z roku 2015, ktoré treba opraviť. Ale my nehovoríme, že tu je nejaké pochybenie, to nikto z nás nehovorí. My len vyjasňujeme veci, aby mali správnu mieru a aby boli jednoznačné.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, ostatní prítomní, diskutujeme tu už druhý deň o návrhu zákona a diskutujeme pomerne intenzívne. Nakoniec tí, ktorí ste členmi ústavnoprávneho výboru, tak viete, že včera sme končili až o pol desiatej večer. Bola tam veľmi podrobná a aj miestami rozsiahla odborná diskusia za účasti zástupcov vlády, ďalších odborníkov zo strany vlády, kde sme diskutovali aj o tých veciach, ktoré zazneli v rozprave z prvého čítania. Pretože aj my máme isté pochybnosti o tom, ako sú navrhnuté niektoré ustanovenia. Aj my ako poslanci sa stretávame s tým, že sa na nás obracajú ľudia a pýtajú sa nás, akým spôsobom majú vnímať niektoré opatrenia či už Úradu verejného zdravotníctva, vlády, a sú to všetko legitímne otázky a je správne, že sa o tom rozprávame, že na to upozorňuje aj opozícia, že na to reaguje vládna koalícia a že sa snažíme vylepšovať aj v druhom čítaní tento návrh zákona.
Nie je to dôvodom na predloženie, určite nie to, že vláda nemá čo robiť, že si vymýšľa nové opatrenia, pretože aj tí z vás, ktorí namietali, že Generálna prokuratúra spochybňuje zákonnosť niektorých opatrení, charakterizuje pandémiu týmto spôsobom: "Prokuratúra si je vedomá, že ohrozenie pandémiou ochorenia COVID-19 je mimoriadne závažné, keďže ide o neobyčajne nákazlivé ochorenie ohrozujúce zdravie obyvateľov nielen Slovenskej republiky, ale celého sveta, teda že ide o mimoriadne závažné ochorenie neobyčajne nákazlivé."
To, čo som tu včera počul zo strany niektorých z vás o virózke, soplíkoch a podobne, ako naozaj nie je dôstojné tomu, čo sa v tejto krajine deje z pohľadu pandémie. Aj tí z vás, ktorí sa odvolávate na Generálnu prokuratúru, tak potom to berte ako celok, nevyberajte z toho iba to, čo sa vám hodí, a nepolitizujte okolo toho. Aj Generálna prokuratúra vníma vzniknutú situáciu ako mimoriadne závažnú. A mimoriadne závažnej situácii musia zodpovedať aj mimoriadne a vážne opatrenia.
A jedným z takých je aj tento návrh zákona, pretože dal by sa rozdeliť na dve ťažiskové oblasti. Prvá oblasť je oblasť zdravotníctva, kde sa prijímajú aj rôzne nové opatrenia a mechanizmy, ktoré budú vedieť lepšie identifikovať nakazených ľudí a ohnisko nákazy a ľudí, ktorí prenášajú toto ochorenie. No a potom sú to tie otázky legislatívno-právne, legislatívne alebo ústavnoprávne, ktoré vyjasňujú stav a právny stav v súvislosti s opatreniami, ktoré vydávajú orgány, ktoré sú zodpovedné za riešenie krízovej situácie, osobne Úrad verejného zdravotníctva či ministerstvo zdravotníctva.
Ak sa pýtame, že prečo až teraz, no tak môžme sa, môžme sa na to pozrieť z rôznych uhlov pohľadu, ale mňa zaujíma napríklad aj pohľad samotnej Generálnej prokuratúry. Veď Generálna prokuratúra je ústavný orgán, ktorý má chrániť zákonnosť v tomto štáte, ktorý má chrániť tiež ľudské práva a slobody, má na to upozorňovať. A pýtam sa, čo robila Generálna prokuratúra od 6. marca, kedy bolo vydané prvé podľa nej nezákonné opatrenie? 6. marca bolo vydané podľa nej prvé nezákonné opatrenie. Koho to bolo, za koho vlády to bolo 6. marca? To nebola táto vláda ešte. A čo robila prokuratúra od 6. marca do konca septembra, keď na to upozornila?
No ja som si všimol, že robila niečo úplne iné. Nezmyselným spôsobom si snažila obraňovať svoje privilégiá a postavenie. Generálna prokuratúra sa viacej starala za posledné mesiace o to, či otvoríme prokuratúru neprokurátorom, starala sa o to, aké budú dôvody odvolania generálneho prokurátora, ale nestarala sa vôbec o to, či sú tu nejakým spôsobom porušované ľudské práva a slobody a sú tu vydávané nezákonné opatrenia.
Tak nech sa najprv Generálna prokuratúra pozrie sebakriticky sama na seba, ako pristupovala k ochrane ľudských práv a slobôd v tejto krajine. Lebo starala sa len sama o seba.
Kde vznikol problém? Problém nevznikol tento rok, to všetci vieme. Problém vznikol v roku 2007, keď bol prijatý zákon o ochrane zdravia. A znova sa spýtajme na to, že kto bol vtedy vo vláde, keď sa prijímal tento zákon? Kto bol zodpovedný za to, akú budú mať povahu tie opatrenia, s ktorými máme dneska problém? To nebola táto vláda. Ale viacerí z vás, čo tu sedíte, ste už boli súčasťou tej vlády. Čo ste robili vtedy, aby tie opatrenia mali správnu formu? Čo ste robili vtedy, aby tie opatrenia mali zákonný charakter, ak sú naozaj nezákonné? Lebo to zatiaľ nikto nepovedal. To je reakcia tuná na pani poslankyňu Cigánikovú, zatiaľ nikto nepovedal, že to bolo nejaké pochybenie, to je len váš názor a to treba si aj povedať takto. A čo ste robili v tom roku 2007, keď ste to nastavili chybne, ak to je chybné?
A pýtajme sa ďalej. Čo sa tu dialo v roku 2013 a 2015, keď bol prijatý zákon o tvorbe právnych predpisov a v ´13. roku o publikácii opatrení, ktoré vydávajú miestne orgány štátnej správy, keď tam máme takisto nedoladený právny stav? Keď nevieme, akým spôsobom, presne nevieme, že akým spôsobom sa majú publikovať tie opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Keď dneska tuná spresňujeme v tom návrhu zákona, že sú to opatrenia miestnych orgánov štátnej správy, musíme novelizovať zákon. V 2013 a 2015 tiež nebola táto vláda pri moci. Vy ste to mali plne v rukách, dokonca v istom období sami, ktorí ste tu za SMER a HLAS.
Tak začneme sebakriticky. A keď hovorí pán Fico, že podávajú nám pomocnú ruku, tak mám tomu veriť, že to je úprimné? On nám chce teraz pomáhať, keď 13 rokov od 2007. neurobil nič v tých opatreniach, aby to správne nastavil? A v čom by nám tak pomohol, keď 13 rokov nevedel vôbec s tým nič robiť?
K skráteným legislatívnym konaniam. To je všeobecne problém ktorejkoľvek vlády, ktorá tu bola v minulých obdobiach. A položme si ruku na srdce, chceme s tým niečo robiť? Lebo my tu pravidelne skracujeme rôzne lehoty, aby sme nemali dostatok času na riadne posúdenie toho, čo si tu predkladáme a chceme schvaľovať. Tu bola aj minulá vláda aj táto vláda. Prečo si skracujeme tie lehoty, prečo k tomu nechceme pristupovať dôsledne? Tak najprv si položme túto otázku a odpovedajme si na ňu, či to naozaj myslíme vážne, či naozaj chceme niečo robiť aj so stíšením legislatívneho procesu, aj s tým, aby sem vláda, a to je jedno ktorá, aby nepredkladala návrhy zákonov, ktoré nespĺňajú podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Veď tuná pred istou dobou stála aj pani prezidentka a povedala to jasne, že ak sme prišli a chceme robiť novú kultúru aj novú právnu kultúru, tak si dodržujme vlastné pravidlá. A to hovorím sebakriticky aj do našich radov. A potom mi je jedno, či pán Dostál tu hovorí niečo potichu a jemne a diplomaticky, alebo sa postaví za pult a bude tu kričať, lebo podstatný je ten obsah toho, čo hovorí. Obsah toho je taký, že nám vláda aj v minulosti, vláda nedáva parlamentu dostatok času, aby sa mohol kvalitne zaoberať posúdením toho, čo je do parlamentu predložené. Áno, je to pravda. Robí to zatiaľ každá vláda a nie je to, nie je to plus. A pritom máme aj v programovom vyhlásení vlády napísané, ja to, ja to odcituje: "Vláda podporí snahu parlamentu zlepšiť kvalitu tvorby práva." Tak sa nad tým vážne zamyslime a povedzme si, čo s tým chceme robiť.
Ja osobne chcem, aby budúci rok som predložil aj s inými poslancami novelu rokovacieho poriadku, v ktorom príde aj k stíšeniu legislatívneho procesu, v ktorom asi troška inak by sme nastavili to, kto bude posudzovať, akým spôsobom skrátené legislatívne konania. Lebo znova si povedzme, škoda, že teda pán poslanec Fico odišiel, ale ste tu viacerí takí už oveľa skúsenejší, ako som ja, ja som nový poslanec, ale povedzte mi, rokovací poriadok je prijatý od roku 2006. Pomerne veľkú dobu ste tu boli poslancami viacerí z vás a čo, kto z vás spravil pre to, aby sme mali kvalitnejší legislatívny proces, aby sme mali kvalitnejšiu tvorbu práva, aby sme tu mali viac priestoru na to, že budeme to vedieť kvalifikovane posúdiť? Ja si na nič iné nepamätám. Dokonca by som zjednodušene mohol povedať, že to opatrenie, ktoré sme prijali za tejto vlády na ústavnoprávnom výbore, že pozmeňujúce návrhy sa nemôžu predkladať neskôr ako 48 hodín pred rokovaním výboru, že to je za tých posledných 20 rokov to najvážnejšie opatrenie, čo tento parlament prijal na to, aby mohol lepšie posudzovať kvalitu toho, čo sa mu predkladá na rokovanie. A ak je to naozaj tak a ak sa, ak sa nemýlim, tak to je, by som povedal, veľmi chabé, veľmi úbohé, čo tento parlament v minulom období dokázal v otázke zlepšovania kvality tvorby práva. A nad tým by sme sa mali zamyslieť a, samozrejme, potom to môžme rozoberať aj z iných pohľadov, ale nad tým by sa mala zamyslieť aj vláda, mali by sme spoločne sa dohodnúť na tom, ako to ideme zlepšiť.
Lebo aj samotné posudzovanie skráteného legislatívneho konania. Ja som sa informoval na to, ako napríklad v tomto prípade prebiehalo skrátené legislatívne konanie na výbore pani predsedníčky, na zdravotníckom výbore, a keď hovoríme o rôznych zlepšeniach a rôznych pochybeniach, tak začnime od toho, ako prebieha to rokovanie na tých výboroch. Veď to nie je o tom, že tam minister príde a bude si opakovať to, čo je v odôvodnení skráteného legislatívneho konania. Mňa nezaujíma to, čo tam povie až tak minister, ja to mám v tej dôvodovej správe. Mňa zaujíma to, ako vyhodnotia poslanci súlad s rokovacím poriadkom parlamentu. To sú pravidlá, ktoré my sme dali pre skrátené legislatívne konanie. Je to mimoriadna situácia? Je tam ohrozenie základných práv a slobôd? Je tam ten obrovský dopad na, na rozpočet? Je tam nejaký súvis s ohrozením bezpečnosti? Alebo potom tá špecifická, tie medzinárodné ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), to teraz nebudem spomínať, ale vyhodnocuje to takto poctivo ten výbor, aby sme my mohli potom v parlamente, ktorí nie sme toho účastní, posúdiť, či sú naozaj dané dôvody na skrátené legislatívne konanie? No obávam sa, že nie.
A, pani predsedníčka zdravotníckeho výboru, ani teraz to tak nebolo. Ani teraz ste nešli takto poctivo a neposudzovali ste to. A teda začnime potom zase sami od seba, lebo aj tam je kameň úrazu toho, prečo nám potom neskôr povedzme pani prezidentka vracia zákony sem späť do parlamentu a bude, bude sa to možno opakovať, ak budeme stále takto povrchne prechádzať tými skrátenými legislatívnymi konaniami. A ja nehovorím, že nie je dôvod. Ja tu vidím dôvod v tomto prípade na skrátené legislatívne konanie. Ale spôsob, akým sa to posudzuje, má, je dosť nedokonalé, by som povedal.
V tomto konkrétnom prípade však povedzme si to aj širšie. Hovorí sa tu o právnom štáte a o tom, že by mohli byť ohrozené základné práva a slobody. Ja s tým súhlasím, pretože ak tí ľudia sú v neistote, čo pre nich znamená opatrenie, ktoré im zasahuje do práv a slobôd, tak sú ohrozené ich práva a slobody. Ale včera na výbore sme sa dozvedeli, že ak by sme mali ísť v plnej miere napríklad do náhrady ušlého zisku a škody, tak nás to bude stáť približne 6,5 mld. eur. Tak to by potom, to už nehovoríme o tom, že to sú obrovské hospodárske škody, to hovoríme o tom, že by sme skrachovali, pretože na to nie sú peniaze.
Čiže aj tento dôvod tu mal byť uvedený a mal byť posúdený a neviem o tom, že by bol. Čiže v plnej miere si to povedzme a povedzme si, že sú tu dôvody, ale povedzme si aj to, že to chceme v budúcnosti lepšie vyhodnocovať. A ja si myslím, že by to nemal byť iba gestorský výbor, ktorý vecne posudzuje tú oblasť, lebo ten na to možno nemá tak zostavených členov výboru, ako by bolo potrebné, ale že by sa mal k tomu vyjadrovať aj finančný výbor, najmä k tým obrovským hospodárskym škodám, a vždy a že by sa mal možno k tomu vyjadrovať aj ústavnoprávny výbor, či sú splnené podmienky, ktoré dáva judikatúra Ústavného súdu na skrátené legislatívne konanie. Lebo tak by to bolo poctivo a zodpovedne a tak to už malo byť nastavené dávno - a ste tu mnohí z vás od roku 2006, ktorí ste s tým nič nerobili.
Čiže teraz tuná vykrikovať, že my tu niečo ideme porušovať, že či skrátené, neskrátené. No začnite najprv aj vy od seba a povedzte si, čo ste vy spravili pre to, aby to tu bolo dobre nastavené. (Potlesk.)
K tej poznámke, že kto vládne, ktorá tu bola, áno, budúci rok, budúci rok spravme novelu rokovacieho poriadku a potom si to zhodnotíme. My máme mandát na štyri roky a verím tomu, že my tu nastavíme tie pravidlá, ktoré tuná tie predošlé vlády za 20, 30 rokov nedokázali. Čiže potom nás hodnoťte na konci volebného obdobia, či sa nám to podarilo nastaviť. Nie po polroku, keď sa tu boríme s tými nedostatkami, ktoré nám tu zanechala bývalá vláda, a nielen s tými, aj s tou pandémiou ako takou.
K ďalším otázkam. Pochybenie, nulitná nezákonnosť. Áno, môže mať vlastný názor, že tu došlo k nejakému pochybeniu, ale povedzme si rovno, a zatiaľ si to povedzme aj naozaj takto na priamo, že zatiaľ žiadny príslušný orgán žiadne pochybenie vlády pri vydávaní tých opatrení nekonštatoval. Žiadny príslušný orgán. Sú tu len individuálne názory rôznych poslancov a ľudí, ktorí častokrát ani sami nedodržujú tie opatrenia, ktoré sú na ochranu ich zdravia a zdravia hlavne tých ostatných. Lebo aj tie rúška, ktoré nosíme, my ich nenosíme preto, aby sme chránili sami seba. Čiastočne áno, ale hlavne preto, aby sme chránili iných. To je hlavne prejav solidarity voči tým ostatným, keď sme náhodou nakazení, aby sme nenakazili tých ostatných. Tu nedošlo zatiaľ k žiadnemu pochybeniu. Je tu akurát názor Generálnej prokuratúry, že možno, že možno sú tie opatrenia nezákonné. Ale ak ste si čítali tie upozornenia Generálnej prokuratúry, tak tam je jasne povedané aj niečo iné, že ony nie sú nulitné ani podľa Generálnej prokuratúry. Nie sú nulitné. Ony sú možno nezákonné a tú nezákonnosť musí niekto najprv konštatovať. To nemôže robiť ani Generálna prokuratúra. Tú nezákonnosť bude museť konštatovať až súd na základe podania príslušného a to je tiež otázne, či to niekomu sa podarí dokázať, že to bolo nezákonné.
Čiže nedramatizujme hneď od začiatku a nevyhlasujme tu všetkým, že sú neplatné tie opatrenia, sú nulitné. To nie je pravda, to nehovorí ani tá Generálna prokuratúra. To je váš individuálny názor, ktorým len sa snažíte politizovať a priživovať na tejto téme a spoch... (Potlesk.) A spochybňovať opatrenia, ktoré sú tu prijímané na ochranu života a zdravia. A motivovať ostatných, aby ich prestali uplatňovať a aby sa ešte viac navyšoval ten počet infikovaných ľudí, aby tu bola ešte ťažšia situácia, aby vy ste mohli povedať, že aká je táto vláda, a pritom sami sa na tom naozaj častokrát iba priživujete a napomáhate tomu, aby sa tá situácia zhoršovala. Nehovorím, že každý z vás, nebudem teraz takto paušalizovať, ale viacerí z vás áno. A videli sme to aj tuná v parlamente, keď si niektorí ostentatívne nechcú dať ani rúško, hoci mali predtým pozitívny test na COVID. (Potlesk.)
Teraz k tým niektorým aspektom návrhu zákona, o ktorých tu bola doteraz debata. My sme to, my sme to rozoberali včera až tri hodiny na ústavnoprávnom výbore. Bola to pomerne náročná diskusia. Nič sme si nedarovali, to poviem otvorene. Môže potvrdiť pán minister aj pán podpredseda vlády a, lebo nemáme ani na všetko rovnaký názor, ale snažíme sa tie problematické ustanovenia vylepšiť, a tak sa dotknem niektorých z nich.
To, čo nám tu zanechali bývalé vlády v prípade opatrení, bolo to, že naozaj nevieme, nemáme presne zadefinovanú, zadefinovaná, aká je povaha tých opatrení, aká má byť forma, ako ich máme publikovať. To je problém, ktorý tu zanechali bývalé vlády v tých zákonoch z roku 2007, 2013 a 2015. To, čo rieši tento zákon, je, že vyjasňuje problém, akú majú povahu, akú budú mať povahu a charakter do budúcna a akým spôsobom budú publikované. To, čo nám ešte zostane doriešiť neskôr, a to, čo sa nám teda nepodarí celkom doriešiť teraz, je, že tie opatrenia, ktoré budú vydávané formou vyhlášok u tých regionálnych úradov verejného zdravotníctva, že nebudú mať zatiaľ presne upravený proces tvorby náležitostí, aké by mali spĺňať, pretože nebudú podliehať zákonu o tvorbe právnych predpisov. To je ešte úloha, ktorá nás čaká na, v najbližšom období, ale je to ospravedlniteľné z dôvodu takého, že tí ľudia majú dnes v prvom rade riešiť vzniknutú pandémiu a majú riešiť situáciu v daných regiónoch, aby sme ju úspešne zvládli, a nemajú dnes dostatočné kapacity na to, aby tak poctivo pripravovali tie opatrenia na rozdiel od ministerstva zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva, ktorý takéto kapacity má.
Čiže to je niečo, čo nám zostane ešte do najbližšieho polroka, ale, ale samotná, samotné ustanovenia, ktoré konečne vyjasňujú povahu a charakter tých opatrení, je niečo, čo je prínosom tejto vlády do zle nastavenej legislatívy z roku 2007, 2013 a 2015. A to je to najpodstatnejšie, ktoré od nás požaduje aj Generálna prokuratúra v niektorých tých častiach svojho stanoviska. A to je aj to, čo Ústavný súd teda konštatoval alebo by mal konštatovať, že nie je vyjasnená povaha týchto opatrení a ich publikácia, to, aký majú charakter, akým spôsobom by mali byť prijímané.
To treba naozaj oceniť a treba oceniť aj to, že sa k tomu táto vláda odhodlala, pretože sa to nedefinuje ľahko. Naozaj aj tí z vás, ktorí hovoria, že tie ustanovenia by sa možno ešte rôznym spôsobom dali vylepšovať, áno, veď preto prišiel aj pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje aj tie samotné prechodné ustanovenia. V tých prechodných ustanoveniach, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, lebo to bolo tiež včera predmetom diskusie, v tých prechodných ustanoveniach my meníme opatrenia na vyhlášky, ale nie spätne. Nie spätne. Lebo včera tu bola veľká diskusia o tom, či to budeme robiť spätne. Diskutovali sme o tom aj na ústavnoprávnom výbore. Tak ako je to teraz preformulované, je to, je to už lepšie, ale znamená to inými slovami to, že odo dňa nadobudnutia účinnosti toho zákona sa z tých vyhlášok stávajú opatrenia.
Vôbec to nie je ideálne, uznávam, je to neštandardné riešenie, ale zatiaľ nebolo ponúknuté lepšie. Nebolo ponúknuté lepšie ani včera na ústavnoprávnom výbore, kde by som to aj od zástupcov opozície očakával, keď to predtým v pléne kritizujú, že ako by nám chceli pomôcť, lebo ja som tú pomoc zatiaľ naozaj nevidel prakticky, len takto slovne deklarovanú. Ale kde inde by tá pomoc mala byť preukázaná ako na výbore, kde to podrobne rozoberáme, kde ideme slovko po slovku, kde sa hráme s tými slovíčkami, kde sa častokrát aj názorovo nezhodneme a sem-tam sa stane, že sa aj slušne pohádame, kde inde by sme mali túto pomoc dostať od vás, ak nám chcete naozaj pomôcť? Lebo zajtra už, zajtra už bude neskoro. Však dneska ideme prijať ten návrh zákona.
Áno, robí sa to vo veľmi zrýchlenom procese, ja z toho nie som natešený, ale niekedy si tá situácia vyžaduje aj to, aby sme robili veci rýchlo, aby sme rýchlo riešili situáciu, a keď dokážeme my na to nejakým spôsobom zareagovať povedzme aj formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý má takmer 20 bodov, tak si myslím, že jeden, dva body na vylepšenie, keď nám chcete pomôcť, sa zvládnuť dali. Ak nie včera, tak najneskôr dnes, najneskôr dnes v pléne.
Pokiaľ ide o tú diskutovanú otázku, ktorá sa týka nároku na náhradu škody a ušlého zisku, môj názor je taký, asi nebudem osamotený v tom, že sú situácie, kedy treba jednak vyvažovať medzi ľudskými právami a slobodami, sú situácie, kedy to vyváženie nemusí byť 50 : 50, ako sa hovorí, nemusí to byť úplne rovnaké. A treba si aj zadefinovať, čo je verejný záujem v týchto veciach.
Verejný záujem Slovenska musí byť v tom, aby štát neskrachoval, ak by mal vyplácať náhradu aj ušlý zisk každému, koho sa dotkne opatrenie v čase pandémie. Verejný záujem je aj to, že ochrana zdravia a života musí mať prednosť pred ekonomikou. Nie všetci s tým súhlasíme, môj názor je taký, že musí. Naznačoval to už čiastočne aj Ústavný súd a naznačil to, nieže naznačil, rozhodol v tomto duchu tak aj rakúsky Ústavný súd. Nakoniec sa na to odvoláva vláda aj v dôvodovej správe. Aj rakúsky Ústavný súd už v júli povedal, že pokiaľ sa v určitom balíku opatrení proti pandémii prijímajú obmedzujúce opatrenia voči prevádzkam a podnikateľom, napríklad, že sa zakazuje vstup do tých podnikov alebo sú tam ďalšie obmedzujúce opatrenia, pokiaľ je to v balíku opatrení proti pandémii, tak tie subjekty, tí podnikatelia nemajú nárok na náhradu škody. No nemajú, povedal to rakúsky Ústavný súd a verím tomu, že ak niekto to zažaluje na Ústavnom súde na Slovensku, že ten výsledok bude rovnaký.
Veď tí, čo sme právnici, dobre vieme, akým spôsobom Ústavný súd Slovenskej republiky zaujíma stanoviská k istým veciam. Skôr sa inšpiruje judikatúrou z Českej republiky, zo západných vyspelých demokratických krajín, takže tá pravdepodobnosť, že sa bude inšpirovať rakúskym Ústavným súdom a tým odôvodnením, ktoré dali, je vysoko, vysoko, je vysoká, je vysoko pravdepodobná. Ja tomu verím, že to bude rovnako, keď to niekto zažaluje, a nebojím sa toho, ak by to niekto zažaloval.
Jednoducho my musíme vylúčiť ten nárok, lebo potom by sme museli uvažovať aj nad tým, že keď prijmeme akúkoľvek inú legislatívu, nielen v oblasti pandémie, keď dáme nejaké nové požiadavky či už v oblasti životného prostredia, alebo v iných oblastiach, to budeme aj potom umožňovať, aby tí podnikatelia, ktorí musia vybudovať, určité zariadenia nakúpiť, aj tým budeme, aj tých budeme odškodňovať? Veď to má podobnú povahu. A to nie je správne.
A aj dnes už platný zákon hovorí o tom, že náklady na opatrenia, ktoré sú podnikatelia povinní znášať, ich musia znášať oni sami. Akurát bola nejasnosť, čo pod tými nákladmi máme rozumieť. Či tie náklady sú náhrada škody aj ušlý zisk a vláda to len vyjasňuje. Ona nezavádza, ona nevylučuje nanovo nejaké nároky týchto osôb. Ona vyjasňuje, čo máme rozumieť pod nákladmi, a myslím si, že je to správne, ako z ľudského hľadiska áno. Voči niektorým to bude mať vážny dopad, bude to kruté, ale sme v mimoriadnej situácii, konštatovala to nakoniec aj Generálna prokuratúra, vieme to všetci. A musíme sa rozhodnúť, čo je verejný záujem v tejto veci a čo preváži. A väčšina z nás, aspoň tak si to myslím, to vyhodnocuje tak, že musí prevážiť ochrana života a zdravia aj pred ekonomikou.
Potom sa tu diskutovalo aj dosť o tom, že či úrady verejného zdravotníctva už mali doteraz právomoc prijímať rôzne opatrenia. Áno, v tomto, v tomto sa, či mali, teda inými slovami, vecnú pôsobnosť vo veciach, v ktorých konali. V tomto sa nezhodujeme s názorom Generálnej prokuratúry, že by nemali túto vecnú pôsobnosť, a uvidíme, akým spôsobom sa s tým vysporiada súd. Veď nakoniec tam nie je len upozornenie Generálnej prokuratúry, je tam aj, je tam aj podanie na Ústavnom súde.
A vychádzame troška z iného konceptu a nemáme dôvod hovoriť o tom, že by ten koncept bol zlý. Ten koncept vychádza z toho, že aj doteraz už mohli úrady verejného zdravotníctva prijímať opatrenia, ktoré prijímali. A Generálna prokuratúra nakoniec nehovorí o tom, že by nemali tú vecnú pôsobnosť vôbec. Generálna prokuratúra v tom upozornení hovorí, že chýbalo výslovné zmocnenie v zákone na to. No a dnes to výslovné zákonné zmocnenie tiež už máme. Máme tam spomenuté všetky tie opatrenia, ktoré boli prijímané, ale to neznamená, že predtým tam to zmocnenie nebolo, len nebolo výslovné. A otázka je, či muselo byť, alebo nemuselo byť. A to už je na posúdení súdu. Ale to je, to je predmet sporu, nie to, že či by tam predtým neboli v zákone ustanovené tieto oprávnenia. Ony tam boli. Bola tam tá globálna klauzula, ktorá to umožňovala, tak sa ten zákon vykladal, tak si ho vykladáme aj my a nezaviedli sme my ten výklad, ten výklad tu už bol predtým. No a uvidíme, ako sa vysporiada s iným názorom prokuratúry nakoniec Ústavný súd.
Na záver by som povedal, že nie je to jednoduchá právna úprava. Možno mať naďalej pochybnosti o niektorých ustanoveniach, áno, pretože nie všetko vieme posúdiť my a my nie všetko, na posúdenie všetkého sme my aj príslušní, ale myslím si, že táto úprava oveľa viac vyjasňuje a vylepšuje ten doterajší stav, ktorý my sme nezaviedli, my sme ho zdedili, museli sme sa s ním vysporiadať a musíme ďalej bojovať s tým, aby sme pandémiu zvládli.
A treba v tomto smere vládu podporiť, pretože bez toho, aby mala v rukách opatrenia, ktoré zavádza aj tento zákon, a bez toho, aby aj ľudia vedeli, čo to znamená, keď sa voči nim prijme určité opatrenie, tak nebudeme vedieť túto krízu úspešne zvládnuť.
A preto by som chcel požiadať aj ostatných aspoň alebo minimálne koaličných poslancov, aby sa tiež pozreli na tento návrh optikou, že nie je zrovna nejaký veľmi ústretový voči ekonomike a voči rôznym náhradám škôd a ušlých ziskov, ale aj ústretový voči ochrane života a zdravia, ktorú, si myslím, že si všetci ceníme úplne najviac zo všetkého. A ako to poznáme, že keď človek nemá zdravie a nie je zdravý, tak tie ostatné veci už potom nie sú také dôležité.
Čiže začneme od toho, aby sme si zabezpečili na Slovensku dostatočnú úroveň ochrany a zdravia a popritom v miere, v akej je to možné, samozrejme, riešme aj ďalšie veci vrátane ekonomiky. Ale nerobme to opačne, lebo ľudia, keď nebudú mať zdravie, tak im bude nanič, že majú veľa peňazí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Zvolávam schôdzu ústavnoprávneho výboru na pol siedmu, na pol siedmu hodinu v zasadačke ústavnoprávneho výboru. (Reakcie z pléna.)