Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

8.12.2022 o 16:40 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

8.12.2022 16:40 - 16:40 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V prvom rade by som chcel poďakovať Juraj Šeligovi za jeho prejav. Takmer vo všetkom sa s ním zhodujem, čo povedal, a povedal to veľmi trefne a pravdivo. Ja sa sústredím na dve otázky z toho prejavu, ktoré boli povedané. Jednak je to 363 a generálny prokurátor a iba výlučne kvôli tomu, že je OĽANO nepravdivo obviňované z toho, že v týchto veciach nič nerobí, takže vzhľadom na tie dve minúty možno nestihnem vymenovať všetky aktivity, ktoré OĽANO pre to spravilo, ale skúsim aspoň niektoré.
Začneme generálnym prokurátorom. Keď sme tu nastavovali podmienky voľby a odvolávania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, vy sa všetci dobre pamätáte, že my sme vtedy navrhovali, aby sa nemuselo ísť iba disciplinárnym konaním, ale aby stačilo, že ak nevykonávajú obaja títo, ak by sa stalo, že niekto z týchto nevykonáva svoju funkciu čestne, poctivo a riadne, tak budú odvolaní. To bola, bola spoločná práca celej koalície. Akurát to pani prezidentka vetovala a tí, ktorí to najviac nechceli prelamovať, bola vtedy strana ZA ĽUDÍ a SaS. My sme dneska nemuseli stáť pred tým, že musíme ísť len cez disciplinárne konanie, taká je pravda, len niektorí si tu vytvárate virtuálnu realitu zo strany SaS.
Druhá vec, má... Kde bol návrh na zníženie 90 poslancov na podanie disciplinárneho návrhu, kde sme viacerí chceli mať len jednu pätinu. Prečo sa to nestalo? Pretože ministerstvo spravodlivosti pod vedením nominantky SaS akceptovala pripomienku Generálnej prokuratúry, že to nemá byť jedna pätina. Dobre, pán poslanec Baránik si to pamätá, lebo kto dával potom pozmeňujúci návrh, aby to bola jedna pätina? Vetrák a Baránik, čiže znova to bolo OĽANO a SaS, ktoré chcelo niečo zmeniť.
A povedzme si teraz ešte k 363. Kto v auguste predkladal 363? Vetrák a Baránik, čiže OĽANO. Kto podával návrh na Ústavný súd? SaS nemá na to dosť hlasov. Kto podával návrh? OĽANO a SaS. Takže, kolegovia, vráťte sa z virtuálnej reality do reality.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.12.2022 11:40 - 11:40 hod.

Milan Vetrák
Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že dnes budeme mať zasadnutie o 13.15 h. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 15:10 - 15:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Začnem teda od konca.
Miloš Svrček, no jasne, rozumieme si v tom, že to nie je povinnosť. Ja som to hovoril ani nie tak kvôli tebe, ako kvôli tomu, aby tu nedošlo k nejakému nedorozumeniu, že my teraz musíme robiť túto právnu úpravu. Lebo nie ty, ale niektorí poslanci tuná v parlamente to tak interpretujú, čiže to len aby bolo jasné. Keby bolo na SME RODINE a OĽANO, tak podľa mňa v programovom vyhlásení vlády je aj posilnenie inštitútu referenda, to som presvedčený, a preto si myslím, že ak máme urobiť nejakú kvalitnú novelu ústavy, tak by sme sa mali v prvom rade dohodnúť my medzi sebou – OĽANO, SME-RODINA, lebo tí ostatní ti nebudú z opozície hlasovať za to, pretože, že či máš kvalitný, alebo nekvalitný návrh. Tí ostatní ti podporia čokoľvek, aby sa čo najskôr dostali k moci, lebo im nikdy na tom referende nezáležalo, tak ako si presne povedal, že toto skôr naznačujem, že mali by sme my najskôr spraviť kvalitnú úpravu a tú potom ponúknuť ostatným.
K pánovi Kočišovi, my sa len nerozumieme. Ja hovorím o tom, že ak chceme mať odborne dobre spravený návrh aj v zmysle judikátu Ústavného súdu, tak by sme nemali hovoriť o referende, ale mali by sme ľuďom ponúknuť ľudové hlasovanie, tak ako ho máme pri prezidentovi. Čiže ľudia budú mať možnosť rozhodovať, ale urobme to tak, aby to bolo aj v duchu judikatúry Ústavného súdu. Čiže ľudové hlasovanie a potom aj nejaká sankcia za to, že to ľudové hlasovanie bude neúspešné. Pretože to nemôže byť tak, že každú chvíľu tu bude niekto zneužívať tento inštitút, lebo on sa dá aj zneužívať a vždy, keď budú voľby, tak vždy bude skupina na, 350-tisíc ľudí vždy bude, pokiaľ to nebude totalita, ktorá bude nespokojná s tými výsledkami volieb. O tomto hovorím a predpokladám, že všetci, ktorí tu chcú mať nejaký štandardný rozvoj krajiny, nebudú chcieť mať taliansku demokraciu u nás.
Pán Suja, demagóg, alebo jednoduchý. No tak, pokiaľ ste si čítali náš volebný program, tak ste demagóg, lebo klamete. My to tam máme jasne povedané osem rokov, že o predčasných voľbách nie referendum. A pokiaľ neviete čítať, tak potom ste asi ten jednoduchý.
Ďakujem za slovo. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 14:55 - 14:55 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Tak, vážení páni kolegovia, hľadám, či tu je nejaká pani kolegyňa, aktuálne nie, ale aj vážení hostia, ktorí ste hore na balkóne, v prvom rade musím konštatovať, že mi je ľúto, že je nás tu naozaj málo na to, aká vážna téma sa rozoberá. Lebo jedna vec je, že môžme tuto rozoberať aj z takého odborného hľadiska, ale ono deje sa táto diskusia práve v čase, kedy, kedy máme v utorok budúceho týždňa hlasovanie o dôvere vláde, čiže nedá sa to od toho nejakým spôsobom oddeliť a je to aj vysoko aktuálne politická otázka. Ale ja som sa skôr tým politickým otázkam venoval v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona a dnes by som chcel, mám na to aj pomerne krátky čas, necelých desať minút, zareagovať skôr odbornejšie alebo venovať sa tým otázkam, ktoré majú skôr charakter odborný ako politický.
Začnem tým, že OĽANO dlhodobo má vo svojom volebnom programe ustanovenie, kedy hovorí, že chce síce posilniť inštitút referenda, ale predmetom referendovej otázky by nemali byť predčasné voľby. A prečo by nemali byť to aj vysvetlím v tom svojom vystúpení a nakoniec vy sami viacerí ste už poukázali presne na tie problémy, kvôli ktorým sme si dali do volebného programu, že predmetom referenda by nemali byť predčasné voľby. Odhliadnem ale teraz teda, čiže my máme legitímny postoj, ak hovoríme, že my za takýto návrh zákona nezahlasujeme, lebo my budeme postupovať len v duchu nášho volebného programu. Ale teraz si odmyslím, lebo tým by som v zásade mohol aj skončiť, ale odmyslím si teraz, že to máme vo volebnom programe a venujme sa teda naozaj že odbornej diskusii o takomto návrhu zákona, ako keby sme to vo volebnom programe nemali teda. Lebo padajú tu rôzne otázky a podľa mňa nie všetko je riešené práve najšťastnejším spôsobom.
Začnem tým, že slovenská ústava, škoda, že nás opustili teraz poslanci za stranu SaS, že naša ústava hovorí veľmi jasne, že ľud vykonáva moc dvomi rovnocennými spôsobmi. Jedným spôsobom je prostredníctvom zastupiteľov v parlamente a druhý spôsob je prostredníctvom referenda, teda priamou účasťou na rozhodovaní o veciach verejných. Ústava nerobí podmienku, že referendom iba vtedy, ak si to zástupcovia rozmyslia a nechce sa im hlasovať v parlamente. Takto ústava nič takéhoto nehovorí. Čiže naozaj referendum je úplne rovnocenný nástroj, je to jedna z dvoch nôh, na ktorých stojí demokracia.
A pokiaľ by sme sa pozreli aj do ostatných členských štátov Európskej únie alebo do ostatných krajín, hovorilo sa tu o Švajčiarsku, tak ani nie je pravda to, čo povedal napríklad pán Benčík, že väčšina členských štátov nepracuje s inštitútom referenda. Práve naopak, väčšina členských štátov Európskej únie pracuje s inštitútom referenda a dokonca takým spôsobom, že každá novela ústavy, ktorú prijme ich parlament, je obligatórne povinne schvaľovaná v referende. Dokonca až také silné postavenie referenda majú vo väčšine členských štátov Európskej únie. Čiže ak pán Šebej v minulosti robil nejakú analýzu, možno že robil analýzu z osemnásteho, devätnásteho storočia, ale určite nie z dvadsiateho, dvadsiateho prvého storočia, lebo väčšina členských štátov má inštitút referenda ako povinný inštitút, ktorým sa potvrdzuje novela ústavy.
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, tam je, samozrejme, ten inštitút referenda v určitom zmysle dohnaný až do extrému alebo je, dalo by sa povedať, súčasťou rozhodovania aj o bežných zákonoch, ale tam zase platí jedna vec, a to tá, že musí byť nejaký odstup od toho, kedy sa prijme zákon a od toho, kedy ľudia hlasujú v referende, aby tí ľudia nehlasovali pod vplyvom emócií z toho, aká diskusia sa viedla k prijatiu zákona. To znamená, že tam viete hlasovať v referende až o pol roka, o rok neskôr, ako sa zákon prijme, aby ste neboli, aby ste si dali odstup, aby ste si to s chladnou hlavou premysleli a vedeli ten zákon ratifikovať alebo tú ústavnú zmenu. Čo, samozrejme, u nás na takýto spôsob nie sme zvyknutí a u nás je aj problém vôbec diskutovať o tom, či chceme mať povinné referendum, ktorým by sa potvrdzovala novela ústavy, hoci takto to pozná väčšina štátov Európskej únie.
OĽANO vo svojom volebnom programe má, dovolím si povedať, najviac rozpracovaný inštitút referenda, jeho posilnenie, s výnimkou tejto jednej konkrétnej otázky o predčasných voľbách. OĽANO bolo jediné, ktoré aj v minulosti predkladalo v parlamente návrhy zákonov, ktoré terajšia opozícia vždy odignorovala, a to, aby sa posilnil inštitút referenda. To znamená, aby malo silu ústavného zákona, aby sa znížilo kvórum referendové, aby tu bola aj nejaká referendová kampaň, ktorá dnes v zákonoch nie je upravená. My máme upravenú len volebnú kampaň, nie referendovú kampaň, aj keď sa hovorí, že referendová je ako keby volebná. Ale ona nie je, proste chýba táto právna úprava.
Hovorili sme aj o tom, aby sa spojilo napríklad referendum s najbližšími celoštátnymi voľbami, aby bola vyššia účasť. Čiže OĽANO bolo naozaj jediné, ktoré najčastejšie a najrozsiahlejšie chcelo upraviť inštitút referenda tak, aby bolo skutočne tým nástrojom, ktorý sa bude aj využívať. Lebo nemusíme si tu nejako zahovárať, dnes pri inštitúte referenda je najväčšou prekážkou to že vysoké kvórum. Keby bolo znížené kvórum, tak my budeme mať aj oveľa lepšiu skúsenosť s tým, že sa bude rozhodovať v referende. No ale prečo to nie je v programovom vyhlásení vlády, OĽANO to navrhovalo do programového vyhlásenia vlády. No preto, lebo SaS neuznáva inštitút referenda takým spôsobom, aký je zakotvený v ústave, a to, že je to rovnocenný nástroj rozhodovania v rukách ľudí, že si zvolia aj svojich zástupcov do parlamentu a že o dôležitých otázkach verejného záujmu alebo aj teda o úprave, ktorú by chceli prijať, budú rozhodovať aj v referende.
Dotknem sa teraz toho, čo hovorí Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí povedal, že síce je loptička na strane parlamentu, ako to tvrdí predkladateľ, ale Ústavný súd nepovedal, že to musíme riešiť. Ústavný súd povedal, že keď to chcete riešiť, tak je loptička na strane parlamentu. Takže čiastočne súhlasím, čiastočne nie a otázka je, či to chceme riešiť. Niektorí to chcú riešiť, niektorí to nechcú riešiť, ale nie je povinnosť, aby sme to riešili. Ústavný súd tak isto aj povedal, a to je dosť vážna vec, v posledných svojich rozhodnutiach, že inštitút referenda má slúžiť iba na schvaľovanie otázok, ktoré majú normatívny charakter. Teraz teda to preložím do možno do takého jednoduchšieho, ľudovejšieho jazyka. Referendum nemá slúžiť na rozhodovanie o otázkach, ktoré sú otázkami dôležitého verejného záujmu a nemajú charakter ako keby zákona alebo zákonnej právnej úpravy, čo je inak výrazný posun aj oproti tomu, čo hovorí ústava.
My sme dneska v stave, keď Ústavný súd vysvetľuje referendum spôsobom, akým ústava, teda užším spôsobom, akým to ústava umožňuje, ale to v praxi znamená, že my by sme nemali hovoriť pri predčasných voľbách o referende, ale my by sme mali hovoriť o inštitúte, ktorý nazveme ľudovým hlasovaním. My to ľudové hlasovanie už v ústave poznáme, poznáme pri prezidentovi. Čiže ak by sme chceli byť odborne pevne na zemi, tak nebudeme hovoriť o referende, ale budeme hovoriť o ľudovom hlasovaní, v ktorom budeme odvolávať vládu. Tak ako odvolávame prezidenta. Lenže potom s tým budú súvisieť aj ďalšie otázky. Pretože keď máme ľudové hlasovanie o prezidentovi a prezident nie je v ľudovom hlasovaní odvolaný, no tak potom mu začína plynúť nové funkčné obdobie. Čiže je tam určitá sankcia, aby sa to nezneužívalo. Čo bude sankciou za to, že sa tu budú konať referendá každú chvíľu alebo, povedzme, raz do roka a budú neúspešné? Bude sankciou to, že bude parlamentu znova plynúť nové funkčné obdobie? Naozaj takto to bude ako pri prezidentovi? Alebo keď nie, tak potom prečo to máme pri prezidentovi? Prečo aj prezident nemôže byť každý rok odvolávaný? Prečo to tak zrazu u prezidenta môže byť a u parlamentu alebo u vlády to tak nebude. To je naozaj odborná otázka, ktorú tak isto treba riešiť.
Ďalšia odborná otázka je tá, alebo dá sa táto otázka riešiť aj inak, už to tu niektorí poslanci naznačovali, že aby sme zamedzili tomu, že tu bude každý rok referendum a že sa tu tými referendami úplne stane demokracia talianskeho typu, no tak sa to obmedzí na prvý a posledný rok, že sa nemôže a môže sa to len druhý, tretí rok, že pôjdeme do nejakých obmedzení buď časových, alebo iných. Čiže to je tak isto relevantná otázka, ktorú treba rozobrať. No a keď o tom hovoríme, tak určite patrí do ústavy aj to, že referendum má silu ústavného zákona, lebo to konštatoval už Ústavný súd. A tiež by sme sa mali asi zamyslieť nad tým, že keď v zmysle ústavy nie je možné výsledok referenda prelamovať počas najbližších troch rokov zákonnou úpravou, a hovoríme o dvoch nohách toho, demokracie a právneho štátu, tak potom by to malo platiť asi aj naopak, že keď sa, povedzme, ak to má silu ústavného zákona, že keď sa niečo prijme ústavným zákonom, tak tiež by to nemalo byť prelamované referendom, lebo inak potom to referendum, ak to úplne zrovnoprávňuje, dostane navrch. Ono by nemalo mať navrch.
Čiže my sme za referendum, ale v zmysle volebného programu, nie o predčasných voľbách, aj kvôli tomu, čo som teraz povedal, že my nechceme, aby tu bola demokracia talianskeho typu, ale my chceme, aby sa mohlo v referende rozhodovať. Čiže my nesúhlasíme s tým návrhom, ktorý má SaS, že by sa to zúžilo len na hlasovanie v parlamente a nedali by sme aj ľuďom možnosť o tom rozhodovať. S tým určite nesúhlasíme. A ja som to hovoril len pre prípad, že by sme išli čisto do odbornej diskusie a urobili by sme naozaj odbornú, takú odbornú novelu ústavy, ktorá by aj zohľadňovala charakter toho hlasovania v zmysle toho, ako to hovorí Ústavný súd. To znamená nie do referenda, ale poďme hovoriť o ľudovom hlasovaní, poďme tam dať aj nejaké sankcie, poďme tam dať aj nejaké časové obmedzenia a potom sa bavme o tom odborne. Potom v princípe čisto formulačne nebude platiť, my hovoríme o referende vo volebnom programe, ale nie o ľudovom hlasovaní. Aj keď teda môže to byť o slovíčkach, ale je to naozaj aj o tom charaktere toho celého a o tom odbornom poňatí problému, ktorý tu pred sebou máme.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

7.12.2022 11:10 - 11:10 hod.

Milan Vetrák
Ja len pripomínam kolegom, kolegyniam, že o trinástej máme ústavnoprávny výbor. Je tam skrátené konanie o štátnych zárukách a ďalšie body, takže zasadačka ústavnoprávneho výboru o trinástej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2022 18:41 - 18:41 hod.

Milan Vetrák
Haló, áno, počujeme sa? Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že zajtra bude o jednej výbor v zasadačke výboru, aby sme prerokovali tie štátne záruky, ktoré sme si stanovili na štrnástu hodinu do druhého čítania.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 1.12.2022 12:36 - 12:36 hod.

Milan Vetrák
Členom ústavnoprávneho výboru, budeme rokovať teraz o jednej hodine v zasadačke výboru k skrátenému a k ďalším bodom, ktoré máme na programe. Ďakujem.
Skryt prepis
 

30.11.2022 11:40 - 11:40 hod.

Milan Vetrák
Chcel by som pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že k skrátenému konaniu o lekároch a ich platoch budeme sedieť o trinástej hodine v zasadačke ústavnoprávneho výboru.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2022 16:56 - 16:57 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
No, my tu vo veľa prípadoch alebo celkovo nemáme vyjasnené v rokovacom poriadku situácie, kedy určitý návrh považovať za rozširujúci a kedy ho považovať za prílepok. Viackrát sme sa tu o tom dohadovali aj na ústavnoprávnom výbore sme sa o tom dohadovali. (Zaznievanie gongu.) V princípe máme tu veľa, veľa prípadov a úplne legitímne, kedy takáto, takýto návrh, ktorý je teraz spravený, pretože tematicky súvisí s voľbami, je to úprava volieb, sa tuná veľakrát považoval za rozširujúci návrh. Súhlasím, že keď sa to dávalo vtedy k tej dépeháčke, tak to bol podľa všetkého prílepok, preto sme to aj stiahli, ale toto je rozširujúci návrh. Čiže môj názor a môj výklad toho je taký, že ak minister si to myslí tiež a vystúpi v rozprave a povie, že súhlasí s takýmto návrhom ako rozširujúcim návrhom, lebo má to, má to charakter rozširujúceho návrhu, tak sa o tom môže hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku parlamentu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.10.2022 11:10 - 11:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem na základe dohody troch poslaneckých klubov (OĽANO, SME RODINA a SMER – SD) nasledovné, nasledovné úpravy. Čiže najprv by sme preložili dve hlasovania, jednak o tlači 1117, to je pán poslanec Karahuta a miestne kvóty, aby sa vedelo teda, čo to je. A ďalšie hlasovanie o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, to je tlač 1040. Tieto dve hlasovania by sme presunuli na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. A potom by sme na najbližšiu riadnu schôdzu, teda tú ďalšiu, Národnej rady Slovenskej republiky presunuli aj nasledovné parlamentné tlače, teda legislatívne návrhy, jednak tlač 1095, to je pán poslanec Čepček, daň z príjmov, potom tlač 1161, to je pani Zemanová, emisné kvóty, potom tlač 1163, to je poslanecký návrh, pani poslankyňa Hajšelová a pán poslanec Svrček, predčasné voľby, potom tlač 1158, to je pán poslanec Čepček, voľná nedeľa, a teda toto sú tie tlače, ktoré by sa presunuli na najbližšiu riadnu schôdzu parlamentu.
A ešte jedna úprava, že by sme o tlači, teda o návrhu na odvolanie pani predsedníčky výboru pre zdravotníctvo hlasovali až na úplný záver všetkých hlasovaní, ktoré teraz budeme mať. Čiže tieto úpravy sú v procedurálnom návrhu mojom.
Skryt prepis