Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Uvádzajúci uvádza bod
25.5.2022 o 11:32 hod.
JUDr. PhD.
Milan Vetrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Takže ako som avizoval, ja by som rád na konci svojho vystúpenia predniesol dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú výsledkom rokovaní najmä o ustanoveniach toho takzvaného veľkého kompetenčného zákona. V každom prípade jeden z tých pozmeňovákov obsahuje aj legislatívno-technické vylepšenia samotného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktoré vyplynuli zo stanoviska parlamentnej legislatívy.
Len na pripomenutie, jadrom toho návrhu alebo hlavným cieľom toho návrhu je, aby sa vrátila kompetencia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú mal od roku 2005 do roku 2012. To znamená, aby bol opätovne koordinačným orgánom, koordinačným úradom v otázkach slovenského zahraničia. Tak bol ten úrad kedysi aj nastavený, preto sa aj zriaďoval. Tí, ktorí sa venujete tejto oblasti a išli by sme ešte ďalej do minulosti, tak viete, že v deväťdesiatych rokoch bol vytvorený Dom zahraničných Slovákov, následne bol začiatkom alebo v 2001 – 2002 bol vytvorený funkcia splnomocnenca pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten Dom zahraničných Slovákov skôr sa venoval kultúrnej oblasti, že usporadúval rôzne kultúrne a spoločenské podujatia so Slovákmi v zahraničí alebo aj v zahraničí, teda buď na Slovensku, alebo v zahraničí s tým, že splnomocnenec zase riešil viac také koncepčné záležitosti, rôzne stratégie a tak isto aj ďalšie oblasti, či už to bolo vzdelávanie, mal na starosti aj novelizáciu samotného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pretože tá, ten prvý zákon bol prijatý ešte v deväťdesiatych rokoch. Dnes už máme zákon, ktorý bol prijatý roku 2005.
No a ten zákon, ktorý bol prijatý v roku 2005, teda v ňom bola zavedená koncepcia jedného úradu, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do ktorého sa zlúči aj Dom zahraničných Slovákov aj funkcia splnomocnenca s tým, že splnomocnenec nebude už odkázaný len na taký malý svoj sekretariát a na servis Úradu vlády, pod ktorý v tom čase patril, teda v tom roku 2005, ale že sa mu vytvorí, alebo že sa vytvorí úrad, na ktorého čele bude predseda, ktorý bude ako keby takým pokračovateľom splnomocnenca vlády. Ale hlavná vec bola tá, aby mal koordinačnú funkciu. To znamená, aby mohol ten úrad koordinovať jednotlivé ministerstvá, ktorých agenda čiastočne zahŕňa aj zahraničných Slovákov, ale jednotlivé ministerstvá, a vidíme to aj v súčasnosti, aj v minulosti sme to videli, pristupovali k tejto agende veľmi individuálne, nekoordinovane a nato, aby sa dosiahol určitý výsledok, aby nedochádzalo k duplicitám, aby celkovo práca vo vzťahu k slovenskému zahraničiu bola systémová, tak je potrebné, aby to mal v rukách jeden úrad, ktorý bude koordinovať tie ministerstvá.
Čiže to je aj účelom tohto zákona, aby sme sa znova vrátili do čias, kedy a k tej pôvodnej myšlienke, ktorá bola, prečo vlastne ten úrad vznikal. Pretože pokiaľ ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu a má plniť len to, čo plní teraz a čo plní od toho roku 2012, keď to pán Lajčák takto domrvil, s prepáčením, tak je potom zbytočné, aby ten úrad bol. Pretože ak ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu, tak rozdeľovanie dotácií a udeľovanie osvedčení o Slovákoch v zahraničí môže urobiť ktorékoľvek iné ministerstvo, ktoré si tam zriadi svoj odbor. Čiže, ak chceme mať ďalej úrad, je potrebné, aby mal koordinačnú funkciu, aby to malo nejaké opodstatnenie, aby sme nevynakladali každý rok milión eur na prevádzku a na servisné služby, ktoré by v zásade bez tej koordinačnej funkcie mohlo plniť aj ministerstvo zahraničných vecí. Však to nakoniec v minulosti tie osvedčenia aj udeľovalo, len potom sa to presunulo na tento úrad. No, čiže to je hlavný cieľ. A potom v kompetenčnom zákone sa spresňovali ustanovenia, ktoré umožnia, aby tento úrad mal opätovne koordinačnú funkciu.
No, to bol ten základ a k tomuto základu, keďže bol otvorený aj kompetenčný zákon, sa pridali, alebo sa realizovali diskusie, ktoré súviseli ani nie tak so zahraničnými Slovákmi ako s tým, že bol ten zákon otvorený, kompetenčný zákon otvorený a bolo treba niektoré veci promptne riešiť. Jednou z takých vecí, a to sa pamätáte, keď bol schvaľovaný zákon o výstavbe a územnom plánovaní, tak tri body v tomto zákone boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Oni boli vyňaté kvôli tomu, že bol rozdielny názor medzi poslancami vládnej koalície v otázke, či je potrebné, aby ten nový úrad, ten celoštátny stavebný úrad mal začať fungovať aj s pomocou podpredsedu vlády pre legislatívu až od 1. 1. ´23, alebo tak ako preferoval a stále preferuje aj podpredseda vlády pre legislatívu, už od 1. júna alebo od 1. júla, myslím, tohto roku. No, a vtedy sa dali tie body na samostatné hlasovanie, a prvý z tých bodov nebol schválený a ďalšie dva body boli schválené. Čiže treba s tou situáciou niečo robiť. Tak buď všetky tie tri body by sa dali na ten neskorší termín, alebo by sa ten bod čo neprešiel mal dať na so skoršou účinnosťou. No a nakoniec tá dohoda je na tom, že sa vrátime k tej predstave pána podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorú stále aj naďalej má, že by aj on poskytoval ten servis tomu úradu skôr, čiže nie až od budúceho roka. No a to je vlastne aj obsahom polovice toho jedného z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré prečítam. Teda znova sa vrátime k tomu bodu, ktorý nedávno nebol schválený, ale nedáva to takto zmysel, takže treba s tým spraviť poriadok, no a dať to na správnu mieru, aby jednotlivé právne predpisy boli aj medzi sebou zosúladené.
Pokiaľ ide o druhý pozmeňujúci návrh, to sa zase viacerí pamätáte, sme minulý rok schvaľovali veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní a riešili sa tam mnohé otázky, okrem iného aj otázku predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a toho, že akým spôsobom bude robený výber tohto predsedu, a respektíve akým spôsobom budú a kto bude mať v kompetencii výberové komisie, ktoré s tým súvisia. V tom zákone sa v tom čase sa preferovala alternatíva, že by to mal byť podpredseda vlády pre legislatívu. No ale postupom času, keďže ten zákon už aj nejakým spôsobom je aplikovaný, postupom času sme prišli na to, alebo hlavne jednotliví členovia vlády prišli na to, že by bolo správnejšie keby tak ako v minulosti mal túto kompetenciu samotný Úrad vlády, nie úrad pána podpredsedu vlády pre legislatívu. No a keďže sa to inak nedá dať na pravú mieru ako zákonom, tak druhý pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, sa zaoberá práve touto otázkou, aby sa kompetencie, ktoré súvisia s výberovými konaniami, pokiaľ ide o Úrad pre verejné obstarávanie, presunuli od podpredsedu vlády pre legislatívu na samotný Úrad vlády Slovenskej republiky.
Takže toľko na vysvetlenie. To nastalo, tieto všetky zmeny nastali medzi prvým a druhým čítaním aj kvôli tomu, že ten zákon je v parlamente už niekoľko mesiacov. Takže, samozrejme, keď sú otvorené zákony takýmto spôsobom, čo nie je veľmi štandardné, tak potom sa aj využíva ten priestor, že ten zákon je otvorený a všetky výsledky rokovaní, ktoré medzitým prebiehajú, sa nejakým spôsobom aj potom zohľadnia formou pozmeňujúcich návrhov v tom samotnom zákone. Čiže to na odôvodnenie, prečo teraz prichádzam s týmito pozmeňujúcim návrhmi.
Ja ďakujem, samozrejme, všetkým, ktorí sa okrem mňa podieľali na tom, aby sme sa mohli dostať ku koncovke pri novele zákona o zahraničných Slovákov, novele veľkého kompetenčného zákona, či už na vládnej úrovni, alebo medzi poslancami, a chcel by som aj z tohto miesta vás všetkých požiadať o podporu. Je dôležité, ak chceme, aby v oblasti zahraničných Slovákov sme mali nejaký výsledok, ktorý bude koordinovaný a systémový, aby sme dali šancu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aktuálne spadá pod gesciu ministerstva zahraničných vecí a teda koaličnej strany SaS, ale chceme všetci, aby bol nejaký výstup, aby bol systémový a koordinovaný, a táto novela zákona tomu dáva príležitosť alebo dáme príležitosť formou tohto zákona k tomu, aby to nastalo.
Samozrejme, ten proces nebude krátkodobý. Bude potrebné istý čas, aby úrad si znovu navykol na svoju koordinačnú funkciu, ale má pomerne náročné výzvy pred sebou a ja verím, že o tých výzvach sa potom aj viac porozprávame, keď bude schválený ten nelegislatívny materiál, ktorý bude koncepciou starostlivosti o Slovákov v zahraničí a vyjadrením štátnej politiky voči ním na najbližších 5 rokov. Predpokladám, že teda asi na septembrovej schôdzi by sme si viacej povedali o tých výzvach, keď príde na informáciu ten nelegislatívny materiál, ktorý schvaľuje vláda, ale parlament mal vždy možnosť o ňom rokovať a brať ho na vedomie. Takže toľko za mňa. Pokiaľ ide o informácie, ktoré sa týkajú procesom medzi prvým, druhým čítaním a o čom sú vlastne pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz prečítam. Tak začneme prvým pozmeňujúcim návrhom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Je to tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V Čl. II sa dopĺňajú body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V § 24 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Úrad vlády Slovenskej republiky predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.
4. V § 24 ods. 12 sa slová „obstarávanie,1cd)" nahrádzajú slovami „obstarávanie1cd) a", za slovami „podľa osobitného predpisu" sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
5. V § 24 ods. 13 sa slová „8 až 11" sa nahrádzajú slovami „9 až 12".
6. V § 40ai ods. 4 sa slová „§ 24 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 9".".
To je ten prvý pozmeňujúci návrh. No, a teraz ten druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve návrhu zákona sa slová „o zmene a doplnení zákona" nahrádzajú slovami „ktorým sa mení a dopĺňa zákon".
2. V Čl. II úvodnej vete sa vypúšťajú prvé slová „v znení", za slová „zákona č. 187/2021 Z. z." sa vkladá čiarka a slová „a zákona č. 368/ 2021 Z. z." sa nahrádzajú slovami „zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/ 2021 Z. z., zákona č. 55/ 2022 Z. z. a zákona č. 137/ 2022 Z. z.".
3. V Čl. II sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. § 1aaa sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Podpredseda vlády podľa odseku 1 od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynulo šesť mesiacov od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou, napomáha predsedovi Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pri plnení jeho úloh súvisiacich s administratívnym, organizačným, technickým a materiálnym zabezpečením činnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.".".
Nasledujúce novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
4. V Čl. II sa vypúšťa bod 2.
5. V Čl. III sa slová „1. apríla 2022" nahrádzajú slovami „1. júna 2022".
Tu len upozorňujem ostatných, že ešte toto budem konzultovať s legislatívnym odborom parlamentu, lebo máme tam 1. jún 2022, čo súvisí s tým, že aj tá no novela zákona alebo ten zákon o výstavbe a územnom plánovaní má účinnosť od 1. júna ´22, tak sa to chcelo zosúladiť, ale my sme sa dostali v procese tak ďaleko, že neviem, ak chceme pani prezidentke nechať tú jej právomoc, ktorú má, ktorá vyplýva aj z ústavy a zákona, aby na podpis, tak tento termín sa už teraz stáva problémom. Takže to ešte budem konzultovať. To avizujem dopredu, že možno bude treba posunúť ten termín až na 1. júl. A druhá vec, ktorú by si mal aj pán spravodajca zaznamenať, že ten bod 3 tohto pozmeňujúceho návrhu by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie. Čiže bod 3 na osobitné hlasovanie a potom o bodoch 1, 2, 4, 5 spoločne, ďalšie hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne. Ak sú nejaké otázky, samozrejme, k tomuto, rád zodpoviem.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2022 11:32 - 11:48 hod.
Milan VetrákLen na pripomenutie,...
Len na pripomenutie, jadrom toho návrhu alebo hlavným cieľom toho návrhu je, aby sa vrátila kompetencia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú mal od roku 2005 do roku 2012. To znamená, aby bol opätovne koordinačným orgánom, koordinačným úradom v otázkach slovenského zahraničia. Tak bol ten úrad kedysi aj nastavený, preto sa aj zriaďoval. Tí, ktorí sa venujete tejto oblasti a išli by sme ešte ďalej do minulosti, tak viete, že v deväťdesiatych rokoch bol vytvorený Dom zahraničných Slovákov, následne bol začiatkom alebo v 2001 – 2002 bol vytvorený funkcia splnomocnenca pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten Dom zahraničných Slovákov skôr sa venoval kultúrnej oblasti, že usporadúval rôzne kultúrne a spoločenské podujatia so Slovákmi v zahraničí alebo aj v zahraničí, teda buď na Slovensku, alebo v zahraničí s tým, že splnomocnenec zase riešil viac také koncepčné záležitosti, rôzne stratégie a tak isto aj ďalšie oblasti, či už to bolo vzdelávanie, mal na starosti aj novelizáciu samotného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pretože tá, ten prvý zákon bol prijatý ešte v deväťdesiatych rokoch. Dnes už máme zákon, ktorý bol prijatý roku 2005.
No a ten zákon, ktorý bol prijatý v roku 2005, teda v ňom bola zavedená koncepcia jedného úradu, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do ktorého sa zlúči aj Dom zahraničných Slovákov aj funkcia splnomocnenca s tým, že splnomocnenec nebude už odkázaný len na taký malý svoj sekretariát a na servis Úradu vlády, pod ktorý v tom čase patril, teda v tom roku 2005, ale že sa mu vytvorí, alebo že sa vytvorí úrad, na ktorého čele bude predseda, ktorý bude ako keby takým pokračovateľom splnomocnenca vlády. Ale hlavná vec bola tá, aby mal koordinačnú funkciu. To znamená, aby mohol ten úrad koordinovať jednotlivé ministerstvá, ktorých agenda čiastočne zahŕňa aj zahraničných Slovákov, ale jednotlivé ministerstvá, a vidíme to aj v súčasnosti, aj v minulosti sme to videli, pristupovali k tejto agende veľmi individuálne, nekoordinovane a nato, aby sa dosiahol určitý výsledok, aby nedochádzalo k duplicitám, aby celkovo práca vo vzťahu k slovenskému zahraničiu bola systémová, tak je potrebné, aby to mal v rukách jeden úrad, ktorý bude koordinovať tie ministerstvá.
Čiže to je aj účelom tohto zákona, aby sme sa znova vrátili do čias, kedy a k tej pôvodnej myšlienke, ktorá bola, prečo vlastne ten úrad vznikal. Pretože pokiaľ ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu a má plniť len to, čo plní teraz a čo plní od toho roku 2012, keď to pán Lajčák takto domrvil, s prepáčením, tak je potom zbytočné, aby ten úrad bol. Pretože ak ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu, tak rozdeľovanie dotácií a udeľovanie osvedčení o Slovákoch v zahraničí môže urobiť ktorékoľvek iné ministerstvo, ktoré si tam zriadi svoj odbor. Čiže, ak chceme mať ďalej úrad, je potrebné, aby mal koordinačnú funkciu, aby to malo nejaké opodstatnenie, aby sme nevynakladali každý rok milión eur na prevádzku a na servisné služby, ktoré by v zásade bez tej koordinačnej funkcie mohlo plniť aj ministerstvo zahraničných vecí. Však to nakoniec v minulosti tie osvedčenia aj udeľovalo, len potom sa to presunulo na tento úrad. No, čiže to je hlavný cieľ. A potom v kompetenčnom zákone sa spresňovali ustanovenia, ktoré umožnia, aby tento úrad mal opätovne koordinačnú funkciu.
No, to bol ten základ a k tomuto základu, keďže bol otvorený aj kompetenčný zákon, sa pridali, alebo sa realizovali diskusie, ktoré súviseli ani nie tak so zahraničnými Slovákmi ako s tým, že bol ten zákon otvorený, kompetenčný zákon otvorený a bolo treba niektoré veci promptne riešiť. Jednou z takých vecí, a to sa pamätáte, keď bol schvaľovaný zákon o výstavbe a územnom plánovaní, tak tri body v tomto zákone boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Oni boli vyňaté kvôli tomu, že bol rozdielny názor medzi poslancami vládnej koalície v otázke, či je potrebné, aby ten nový úrad, ten celoštátny stavebný úrad mal začať fungovať aj s pomocou podpredsedu vlády pre legislatívu až od 1. 1. ´23, alebo tak ako preferoval a stále preferuje aj podpredseda vlády pre legislatívu, už od 1. júna alebo od 1. júla, myslím, tohto roku. No, a vtedy sa dali tie body na samostatné hlasovanie, a prvý z tých bodov nebol schválený a ďalšie dva body boli schválené. Čiže treba s tou situáciou niečo robiť. Tak buď všetky tie tri body by sa dali na ten neskorší termín, alebo by sa ten bod čo neprešiel mal dať na so skoršou účinnosťou. No a nakoniec tá dohoda je na tom, že sa vrátime k tej predstave pána podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorú stále aj naďalej má, že by aj on poskytoval ten servis tomu úradu skôr, čiže nie až od budúceho roka. No a to je vlastne aj obsahom polovice toho jedného z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré prečítam. Teda znova sa vrátime k tomu bodu, ktorý nedávno nebol schválený, ale nedáva to takto zmysel, takže treba s tým spraviť poriadok, no a dať to na správnu mieru, aby jednotlivé právne predpisy boli aj medzi sebou zosúladené.
Pokiaľ ide o druhý pozmeňujúci návrh, to sa zase viacerí pamätáte, sme minulý rok schvaľovali veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní a riešili sa tam mnohé otázky, okrem iného aj otázku predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a toho, že akým spôsobom bude robený výber tohto predsedu, a respektíve akým spôsobom budú a kto bude mať v kompetencii výberové komisie, ktoré s tým súvisia. V tom zákone sa v tom čase sa preferovala alternatíva, že by to mal byť podpredseda vlády pre legislatívu. No ale postupom času, keďže ten zákon už aj nejakým spôsobom je aplikovaný, postupom času sme prišli na to, alebo hlavne jednotliví členovia vlády prišli na to, že by bolo správnejšie keby tak ako v minulosti mal túto kompetenciu samotný Úrad vlády, nie úrad pána podpredsedu vlády pre legislatívu. No a keďže sa to inak nedá dať na pravú mieru ako zákonom, tak druhý pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, sa zaoberá práve touto otázkou, aby sa kompetencie, ktoré súvisia s výberovými konaniami, pokiaľ ide o Úrad pre verejné obstarávanie, presunuli od podpredsedu vlády pre legislatívu na samotný Úrad vlády Slovenskej republiky.
Takže toľko na vysvetlenie. To nastalo, tieto všetky zmeny nastali medzi prvým a druhým čítaním aj kvôli tomu, že ten zákon je v parlamente už niekoľko mesiacov. Takže, samozrejme, keď sú otvorené zákony takýmto spôsobom, čo nie je veľmi štandardné, tak potom sa aj využíva ten priestor, že ten zákon je otvorený a všetky výsledky rokovaní, ktoré medzitým prebiehajú, sa nejakým spôsobom aj potom zohľadnia formou pozmeňujúcich návrhov v tom samotnom zákone. Čiže to na odôvodnenie, prečo teraz prichádzam s týmito pozmeňujúcim návrhmi.
Ja ďakujem, samozrejme, všetkým, ktorí sa okrem mňa podieľali na tom, aby sme sa mohli dostať ku koncovke pri novele zákona o zahraničných Slovákov, novele veľkého kompetenčného zákona, či už na vládnej úrovni, alebo medzi poslancami, a chcel by som aj z tohto miesta vás všetkých požiadať o podporu. Je dôležité, ak chceme, aby v oblasti zahraničných Slovákov sme mali nejaký výsledok, ktorý bude koordinovaný a systémový, aby sme dali šancu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aktuálne spadá pod gesciu ministerstva zahraničných vecí a teda koaličnej strany SaS, ale chceme všetci, aby bol nejaký výstup, aby bol systémový a koordinovaný, a táto novela zákona tomu dáva príležitosť alebo dáme príležitosť formou tohto zákona k tomu, aby to nastalo.
Samozrejme, ten proces nebude krátkodobý. Bude potrebné istý čas, aby úrad si znovu navykol na svoju koordinačnú funkciu, ale má pomerne náročné výzvy pred sebou a ja verím, že o tých výzvach sa potom aj viac porozprávame, keď bude schválený ten nelegislatívny materiál, ktorý bude koncepciou starostlivosti o Slovákov v zahraničí a vyjadrením štátnej politiky voči ním na najbližších 5 rokov. Predpokladám, že teda asi na septembrovej schôdzi by sme si viacej povedali o tých výzvach, keď príde na informáciu ten nelegislatívny materiál, ktorý schvaľuje vláda, ale parlament mal vždy možnosť o ňom rokovať a brať ho na vedomie. Takže toľko za mňa. Pokiaľ ide o informácie, ktoré sa týkajú procesom medzi prvým, druhým čítaním a o čom sú vlastne pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz prečítam. Tak začneme prvým pozmeňujúcim návrhom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Je to tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V Čl. II sa dopĺňajú body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V § 24 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Úrad vlády Slovenskej republiky predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.
4. V § 24 ods. 12 sa slová „obstarávanie,1cd)" nahrádzajú slovami „obstarávanie1cd) a", za slovami „podľa osobitného predpisu" sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
5. V § 24 ods. 13 sa slová „8 až 11" sa nahrádzajú slovami „9 až 12".
6. V § 40ai ods. 4 sa slová „§ 24 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 9".".
To je ten prvý pozmeňujúci návrh. No, a teraz ten druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve návrhu zákona sa slová „o zmene a doplnení zákona" nahrádzajú slovami „ktorým sa mení a dopĺňa zákon".
2. V Čl. II úvodnej vete sa vypúšťajú prvé slová „v znení", za slová „zákona č. 187/2021 Z. z." sa vkladá čiarka a slová „a zákona č. 368/ 2021 Z. z." sa nahrádzajú slovami „zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/ 2021 Z. z., zákona č. 55/ 2022 Z. z. a zákona č. 137/ 2022 Z. z.".
3. V Čl. II sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. § 1aaa sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Podpredseda vlády podľa odseku 1 od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynulo šesť mesiacov od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou, napomáha predsedovi Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pri plnení jeho úloh súvisiacich s administratívnym, organizačným, technickým a materiálnym zabezpečením činnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.".".
Nasledujúce novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
4. V Čl. II sa vypúšťa bod 2.
5. V Čl. III sa slová „1. apríla 2022" nahrádzajú slovami „1. júna 2022".
Tu len upozorňujem ostatných, že ešte toto budem konzultovať s legislatívnym odborom parlamentu, lebo máme tam 1. jún 2022, čo súvisí s tým, že aj tá no novela zákona alebo ten zákon o výstavbe a územnom plánovaní má účinnosť od 1. júna ´22, tak sa to chcelo zosúladiť, ale my sme sa dostali v procese tak ďaleko, že neviem, ak chceme pani prezidentke nechať tú jej právomoc, ktorú má, ktorá vyplýva aj z ústavy a zákona, aby na podpis, tak tento termín sa už teraz stáva problémom. Takže to ešte budem konzultovať. To avizujem dopredu, že možno bude treba posunúť ten termín až na 1. júl. A druhá vec, ktorú by si mal aj pán spravodajca zaznamenať, že ten bod 3 tohto pozmeňujúceho návrhu by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie. Čiže bod 3 na osobitné hlasovanie a potom o bodoch 1, 2, 4, 5 spoločne, ďalšie hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne. Ak sú nejaké otázky, samozrejme, k tomuto, rád zodpoviem.
Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2022 11:27 - 11:29 hod.
Milan VetrákĎalší dôvod prečo sme to vracali hore-dole, sme to najprv presunuli na jún, teraz sme to vrátili zase na túto schôdzu, bol ten, že popri zákone o zahraničných Slovákoch je v návrhu otvorený aj ten takzvaný veľký kompetenčák, veľký kompetenčný zákon, kde je potrebné niektoré veci vyjasniť, respektíve dotiahnuť, a k tomu budú smerovať aj dva pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím. Prečo sú dva? Lebo tiež sa to nejakým spôsobom vyvíjalo tá diskusia aj tie rokovania o zmenách, ktoré by bolo potrebné spraviť v kompetenčnom zákone, preto sa to nedalo do jedného pozmeňujúceho návrhu. Ten prvý už bol podaný a potom boli dorokované ešte ďalšie veci, tak sa spracoval druhý pozmeňujúci návrh, ktorý na konci svojho vystúpenia potom prečítam. V zásade toľko za mňa na úvod s tým, že všetky ďalšie podrobnosti aj obsah pozmeňujúceho návrhu potom prednesiem, keď sa prihlásim do rozpravy. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 24.5.2022 11:24 - 11:34 hod.
Milan VetrákDiskusia, ktorá sa týkala mediálnych zákonov, či už ide o tento konkrétny zákon, alebo aj ten, čo bude nasledovať, zákon o publikáciách, teda bývalý tlačový zákon, bola pomerne rozsiahla, trvala niekoľko...
Diskusia, ktorá sa týkala mediálnych zákonov, či už ide o tento konkrétny zákon, alebo aj ten, čo bude nasledovať, zákon o publikáciách, teda bývalý tlačový zákon, bola pomerne rozsiahla, trvala niekoľko týždňov. Riešili sa naozaj rôzne témy. Nakoniec sami to vidíte na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú podávané, nehovoriac o tom, aká pomerne rozsiahla je spoločná správa k obom zákonom. Čiže nedá sa povedať, že by pani ministerka nebola ochotná či už ustúpiť, alebo hľadať kompromis, alebo hľadať to najvhodnejšie riešenie. Naozaj sa to dá prirovnať k ostatným alebo k reformám, reorganizáciám, ktoré sme toto volebné obdobie robili, či išlo o súdy, nemocnice a národné parky a podobne. Naozaj sú, boli tie rokovania niekedy pomerne náročné a svojím spôsobom ešte aj stále prebiehajú, lebo neboli prečítané všetky pozmeňujúce návrhy.
Takže robíme všetko pre to, aby sme aj mediálnu oblasť dostali na kvalitatívne vyššiu úroveň, ako tomu bolo doteraz. Už len to, že povedzme pri printových médiách riešime aj ich elektronickú verziu, nechcem sa tomu dlho venovať, lebo to je ten ďalší zákon, je samo osebe po mnohých rokoch veľký posun vpred.
Vzhľadom na to, že sme rokovali veľmi dlho, rokovali sme niekoľko týždňov, tak sa pôvodné termíny, ktoré boli v návrhu zákona stanovené na skorší termín, sa posunuli alebo je ich potrebné posunúť a to bude predmetom toho môjho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý je šestnásťbodový, ale prevažná väčšina, v zásade dá sa povedať, že z tých šestnástich bodov pätnásť je výlučne o tom, že sa budú posúvať termíny, ktoré boli stanovené skôr, že sa budú zreálňovať, budeme ich posúvať tak, aby to zodpovedalo času, kedy schvaľujeme tento návrh zákona.
Je tam jedna výnimka, je to bod 12, kde sa rieši otázka, aby, alebo kde sa zohľadňuje skutočnosť, že deti buď vzhľadom na nízky vek nevedia čítať ešte vôbec, alebo nie dostatočne rýchlo na to, aby dokázali plnohodnotne sledovať titulkované vysielanie. Práve preto by nemala byť pri detských programoch stanovená spoločná kvóta pre programy sprevádzané titulkami a programy tlmočené do slovenského posunkového jazyka nepočujúcich a v slovenskom posunkovom jazyku nepočujúcich.
Zároveň sa navrhuje skrátiť prechodné obdobie, počas ktorého je verejnoprávny vysielateľ povinný zabezpečovať multimodálny prístup v nižšom podiele, ako je podiel ustanovený v § 55 návrhu zákona. Čiže toto je jediná vecná úprava v tom prvom pozmeňujúcom návrhu, inak sú to, v zásade z tých šestnástich bodov tých 15 je o posune termínov.
Potom budem predkladať ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý už rieši viaceré problematiky aj vecne, že nie je to taký legislatívno-technický, ako je ten prvý. V princípe sa, v princípe sa riešia dve témy. Prvou, prvou sú komunitné médiá a druhou je spôsob, ako uplatňovať právo na vyjadrenie. To je osobitná časť zákona, ktorá, ktorá rieši otázky, ak dôjde k nepravdivému vyjadreniu v médiách. Čiže začnem tými komunitnými médiami.
Viacerí z vás máte skúsenosti, najmä tí, ktorí ste komunálni poslanci alebo teda starostovia, primátori, že na komunálnej úrovni fungujú lokálne a regionálne rozhlasové a televízne... televízni prevá... alebo prevádzkovatelia rozhlasového a televízneho vysielania s tým, že títo prevádzkovatelia majú často podobu obchodných spoločností. V tomto zákone sa zavádza pojem komunitných vysielateľov alebo komunitného vysielania, ktoré je postavené na trochu inom princípe, na princípe neziskovosti, na princípe takom, že sa poskytuje to vysielanie prevažne pre danú lokálnu alebo regionálnu, hlavne lokálnu komunitu s tým, aby sa trocha aj posilňoval taký, nazveme to, že lokálpatriotizmus. Jednoducho, aby sme dostali aj oblasť a, oblasť komunálnych médií a komunitných médií, aby sme ich zregulovali spôsobom, že môžu dostávať potom aj určitú formu podpory, pokiaľ dodržia podmienky, ktoré sú stanovené zákonom.
Ja by som v tejto chvíli k tomu len spresnil, že aj tie lokálne a regionálne rozhlasové, rozhlasoví prevádzkovatelia, ktorí dnes majú formu obchodnej spoločnosti a chceli by sa stať komunitným médiom, lebo mne to, priznám sa, na začiatku nebolo jasné, potom sme si to s ministerstvom vysvetlili, budú môcť byť komunitnými vysielateľmi v prípade, že teda dôjde k zmene, ktorá sa aj zaznamená v obchodnom registri, že ich podnikanie neslúži na účely dosiahnutia zisku. Čiže nebudú musieť robiť transformáciu na neziskové organizácie alebo podobné subjekty, ale budú môcť zostať aj v tej právnej forme, v akej podnikajú dnes, ale budú musieť naplniť tú podmienku, že neslúžia na účely dosahovania zisku. Čiže nestane sa nám to, čoho som sa ja pôvodne obával, že by tieto lokálne rozhlasové a televízni vysielatelia nejakým spôsobom zanikli alebo mali by problém sa stať komunitnými médiami, lebo v podstate ony tými komunitnými médiami boli aj doteraz, len nemali tú formu, ktorú sa už bude po novom vyžadovať v zmysle mediálneho zákona.
Rovnako pri komunitných médiách sme riešili aj otázku práva na vyjadrenie a ďalších povinností, ktoré vyplývajú zo zákona, s tým, že bude platiť aj pre komunitné médiá, že v prípade, že či už zámerne, alebo nechtiac uverejnia nejakú nepravdivú informáciu, tak budú podliehať režimu tých opravných prostriedkov, v tomto prípade práva na vyjadrenie, ktoré platí aj pre iné médiá.
K tomu samotnému mechanizmu, ako riešiť situáciu, kedy médiá uverejnia nepravdivý alebo doteraz aj pravdu skresľujúci údaj alebo informáciu, je to pomerne citlivá téma. Dá sa to uchopiť viacerými spôsobmi. Osobitne citlivá je téma, ktorá sa týka priznania tohto práva verejným funkcionárom. Nediskutujeme to tu prvýkrát v tejto sále ani v parlamente. Ja som síce nový poslanec a pamätám si z minulosti, že táto téma tu bola pomerne široko diskutovaná. Nakoniec aj viaceré politické strany sa toho dotkli vo svojich volebných programoch. Máme niečo uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, aj pokiaľ ide o mediálny zákon ako taký, ale aj jednotlivé jeho súčasti. Dá sa to v podstate uchopiť viacerými spôsobmi. Nie je na to jednotný názor. Myslím si, že ani v tejto sále pri verejných funkcionároch by v podstate sa to mohlo riešiť tak, že nie je im priznané nič. Mohli mať priznané právo na opravu, mohli mať priznané právo na vyjadrenie povedzme len k skutkovým tvrdeniam, mohli mať priznané právo na vyjadrenie aj k hodnotiacim úsudkom. Dokonca, keď som rokoval s ministerstvom kultúry, tak sme so štátnym tajomníkom ešte sa nám podarilo vymyslieť taký mechanizmus práva na opravu takú v rozšírenej forme. Čiže naozaj nebola to, nebola to ľahká diskusia. Je to pomerne náročná téma.
Ja v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesiem, budem hovoriť o práve na vyjadrenie iba k skutkovým tvrdeniam aj pre verejných funkcionárov aj kvôli tomu, že si myslím, že ten koncept, s ktorým prišla pani ministerka, a teraz môžme si odmyslieť verejných funkcionárov, s ktorým prišla vo vzťahu aj k bežným ľuďom, že by nemalo, nemali by sa, nemalo by sa to vyjadrenie týkať hodnotiacich úsudkov, si myslím, že je správna, pretože ak by sa, ak by dochádzalo k zneužívaniu tohto práva na vyjadrenie, tak by naozaj potom tie vyjadrenia mohli byť iba o tých hodnotiacich úsudkoch, čo by jednak neprimerane zaťažovalo médiá a jednak by to ani neplnilo účel, lebo pokiaľ či už o bežnom človeku, alebo o verejnom funkcionárovi sa povie skutkové tvrdenie nesprávne, tak si myslím, že inteligentný čitateľ, keď sa mu dá na pravú mieru to skutkové tvrdenie, tak pochopí, že všetky tie hodnotiace úsudky, ktoré boli popritom povedané, neboli namieste a netreba to podľa mňa riešiť tým, že budeme v médiách čítať to, že ako novinár niečo prestrelil a potom by mu politik za to nadával naspäť, že takto by to podľa mňa nemalo fungovať, aj keď v iných krajinách to funguje takisto rôzne.
Čiže ja plne rešpektujem to, že každý na toto môže mať iný názor. Ten kompromis alebo konsenzus sa vôbec nehľadá ľahko. Tým, že pani ministerka nastavila iba vyjadrenia k skutkovým tvrdeniam, tak sme to rozšírili aj na verejných funkcionárov v tomto konkrétnom pozmeňováku. Takže idem čítať pozmeňujúce návrhy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Na pána poslanca Vetráka bude reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Podmanický.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ešte prečítam tie pozmeňujúce návrhy.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Aha, prepáčte. Nech sa páči, pán poslanec.
Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. No akurát mi to tak vyšlo, že som to odôvodnenie tých pozmeňujúcich návrhov povedal v rámci desiatich minút. Čiže teraz, kolegovia, neviem, či to vôbec stihnem do tej obednej prestávky, lebo sú to pomerne rozsiahle pozmeňujúce návrhy, ale uvidíme.
Tak, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách). Je to tlač 762.
Vládny návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 58 ods. 3 sa slová "1. januárom 2022" nahrádzajú slovami "31. májom 2022".
2. V čl. I v § 228 ods. 1, ods. 3 až 8, § 231 ods. 1 až ods. 4, § 232 ods. 1 a 2, § 235, § 236 ods. 1, § 237 ods. 1 a § 238 ods. 1 sa slová "účinných do 31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "účinných do 30. mája 2022".
V čl. I v § 228 ods. 2 sa slová "od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022 do 30. júna 2023".
V čl. I v § 228 ods. 4 sa slová "skončí 31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "skončí 31. mája 2022".
5. V čl. I v § 229, § 232 ods. 2, § 236 ods. 2, § 238 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 a § 241 ods. 1 a 2 sa slová "od 1. januára 2022" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022".
V čl. I v § 230 a § 236 ods. 3 sa slová "k 1. januáru 2022" nahrádzajú slovami "k 31. máju 2022" a v § 230 sa slová "do 30. júna 2022" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2022".
V čl. I v § 231 ods. 2 sa slová "k 31. decembru 2021" nahrádzajú slovami "k 31. máju 2022".
V čl. I v § 231 ods. 3 sa slová "31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "31. mája 2022".
9. V čl. I v § 234 ods. 1 až 3 a § 235 sa slová "pred 1. januárom 2022" nahrádzajú slovami "pred 31. májom 2022".
10. V čl. I v § 234 ods. 1 až 3, § 236 ods. 2, § 237 ods. 2 a § 238 ods. 2 sa slová "k 31. decembru 2021" nahrádzajú slovami "k 30. máju 2022".
11. V čl. I v § 239 ods. 1 sa slová "od 1. januára 2022 do 30. septembra 2022" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022 do 31. decembra 2022".
12. V čl. I v § 239 ods. 5 sa v úvodnej vete slová "od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022 do 31. decembra 2026" a písmeno a) znie:
"a) najmenej 25 % všetkých vysielaných spravodajských programov a publicistických programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku, najmenej 15 % všetkých vysielaných detských programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a najmenej 15 % všetkých vysielaných detských programov tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku,".
13. V čl. VI bode 8 sa v nadpise § 27a a v § 27a písm. a) slová "1. januára 2022" nahrádzajú slovami "31. mája 2022".
14. V čl. IX bode 22 v § 43d sa v nadpise a v odsekoch 2 a 4 slová "1. január 2022" vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami "31. máj 2022" v príslušnom gramatickom tvare.
15. V čl. IX bode 22 v § 43d ods. 3 a 4 sa slová "31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "30. mája 2022".
No a bod 16. V čl. XIII sa slová „1. januára 2022" nahrádzajú slovami „31. mája 2022" a slová „22. až 24. bodu a 26. bodu" sa nahrádzajú slovami „bodov 15 až 17 a 19".
Teraz najmä informácia, tak aj pre vás, ale hlavne pre pána spravodajcu, v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať body 53, 195, 196, 198, 201, 202, 203, 204, 208, 209, 211, 216, 232, 253, 254 a 259 zo spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie. Pre istotu sa spýtam, či to pán spravodajca stihol zachytiť, ale vlastne je to zavesené na webe, takže je to tam vidieť. Aj pre vás ostatných, že budeme musieť vyňať niektoré body spoločnej správy, lebo tento pozmeňujúci návrh je s nimi v kolízii. Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh.
A teraz ten druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Pročka, Milana Vetráka, Moniky Kozelovej, Anny Andrejuvovej, Petra Dobeša, Dominika Drdula, Martina Fecka, Györgya Gyimesiho, Evy Horváthovej, Jána Kerekrétiho, Mareka Krajčího, Petra Kremského, Karola Kučeru, Lukáša Kyselicu, Petra Libu, Jany Majorovej Garstkovej, Radovana Marcinčina, Anny Miernej, Marcela Mihalika, Richarda Nemca, Zity Pleštinskej, Anny Remiášovej, Jána Szőllősa, Mareka Šefčíka, Jaromíra Šíbla, Márie Šofranko, Tomáša Šudíka, Vojtecha Tótha, Richarda Vašečku a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), tlač 762.
Vládny návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 3 ods. 2 písm. a) bod 2 a ods. 3 písm. a) bod 2, § 4 ods. 2 písm. a) bod 2 a ods. 3 písm. a) bod 2 a § 7 ods. 3 a 4 sa slovo „ekonomikou" nahrádza slovom „hospodárstvom".
2. V čl. I v § 107 ods. 6 sa slová „§ 61" nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 4 písm. e), § 61 a § 212 až 214,".
3. V čl. I v § 212 ods. 2 sa nad slovo „predpisov" umiestňuje odkaz 91.
Poznámka pod čiarou k odkazu 91 znie:
„91) Napríklad § 13 až 16 Občianskeho zákonníka."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v § 212 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak nie je možné uverejniť vyjadrenie vo vysielaní programu, v akom bolo vysielané príslušné skutkové tvrdenie, pretože taký program sa už nevysiela, vyjadrenie sa uverejní v programe, ktorý ho nahradil, alebo v čase, ktorý zodpovedá času vysielania pôvodného programu obsahujúceho skutkové tvrdenie, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týka."
5. V čl. I v § 212 ods. 7 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až f) sa primerane preznačia.
6. V čl. I v § 213 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Práva vyplývajúce z osobitných predpisov, odkaz 91), tým nie sú dotknuté."
7. V čl. I v § 213 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak nie je možné uverejniť dodatočné oznámenie vo vysielaní programu, v akom bolo odvysielané príslušné skutkové tvrdenie, pretože sa taký program už nevysiela, dodatočné oznámenie sa uverejní v programe, ktorý ho nahradil, alebo v čase, ktorý zodpovedá času vysielania pôvodného programu obsahujúceho skutkové tvrdenie, ktorého sa žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia týka."
Tak to je aj ten druhý pozmeňujúci návrh. Samozrejme, ak budú nejaké faktické poznámky k tomuto, čo som povedal, tak rád na ne zareagujem.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.5.2022 11:18 - 11:18 hod.
Milan VetrákVystúpenie s procedurálnym návrhom 11.5.2022 11:38 - 11:39 hod.
Milan VetrákVystúpenie s procedurálnym návrhom 25.2.2022 17:38 - 17:38 hod.
Milan VetrákVystúpenie v rozprave 16.2.2022 14:13 - 14:23 hod.
Milan VetrákNo je to tak, žiaľ, že ten názor slovenskej diplomacie je veľmi prísny na to, aby sme sa vedeli niekde v tom priestore hýbať ešte viac smerom k zjednodušeniu nadobudnutia štátneho občianstva alebo v určitej väčšej miere tolerancie napríklad u tých osôb, ktoré spomína aj pán poslanec Dostál, čiže u tých potomkoch emigrantov a tak ďalej, ale môžem potvrdiť, že aj vzhľadom na ústretovosť ministra vnútra a jeho zamestnancov sme urobili maximum, čo sme vedeli, a myslím si, že aj to maximum, ktoré sa podarí, veľmi zjednoduší práve pre tie osobitné kategórie našich potencionálne slovenských občanov možnosť nadobudnutia slovenského štátneho občianstva. Je pravda, že ani tie tri roky neriešia všetkých. Riešia, teda v zásade už neriešia len, len tú otázku, ktorá súvisí s našimi spoluobčanmi maďarskej národnosti, teda ak sa nemýlim, lebo, priznám sa, že nie som si momentálne vedomý štátov, ktorí mali jeden alebo dva roky, teda keby sme išli do tých troch rokov, a, samozrejme, nerieši tú základnú otázku, či vôbec takýto spôsob straty štátneho občianstva nie je, nie je v skutočnosti odnímaním, ale to musí vyriešiť len Ústavný súd, pretože o tejto úprave, ktorá platí už niekoľko rokov, zatiaľ naozaj ani ten Ústavný súd sa nedokázal zhodnúť, či to je tak, alebo onak. A uvidíme, či ešte bude teda druhá možnosť, aby o tom rozhodoval, lebo dnes by už musel rozhodnúť, ako som spomínal, jednoznačne. Čiže už by musel to vyriešiť definitívne.
A pokiaľ ide o ten pozmeňujúci návrh, ja nebudem teraz opakovať to odôvodnenie. Ja som to odôvodnenie v zásade povedal vo svojom prvom príspevku. Riešime, len zosumarizujem, čo všetko sa tu rieši. Rieši sa tu otázka tzv. fiktívnych pobytov, čiže zavádzajú sa tu ustanovenia, ktoré by mali zabrániť tomu, aby si niekto v zahraničí viedol alebo mal uvedený fiktívny pobyt. Dávajú sa právomoci ministerstvu vnútra pomerne flexibilné na to, aby mohlo overiť, či osoba mala alebo má fiktívny pobyt v zahraničí, tak aby sa slovenské štátne občianstvo neudeľovalo osobám alebo aby ho nestrácali tí, ktorí neboli dobromyseľní, ale sa snažili podvádzať. Ďalej sa tu rieši tá otázka osôb, ktoré majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, aby mohli vo výnimočných prípadoch aj bez podmienky splnenia pobytu získať štátne občianstvo. Riešia sa tu rôzne legislatívnotechnické vylepšenia, a teda o čo konkrétne ide, tak to teraz na záver svojho vystúpenia prečítam v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, ako som už uviedol, je podaný viacerými poslancami.
Prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela, Milana Vetráka, Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 440).
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
„1. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
11. V § 7 odsek 3 znie:
(3) Žiadateľovi, ktorému bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, 12) možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak
a) má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, alebo
b) má na území Slovenskej republiky povolený pobyt a významne sa zaslúžil o prínos pre komunitu Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorej pochádza, v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tam za tou citáciou boli, samozrejme, ukončené úvodzovky. Odôvodnenie čítam, teda, pardon, bod 2.
2. V čl. I bode 11 v § 7 ods. 7 sa slová „možno udeliť“ nahrádzajú slovami „sa udelí“, slová „30. júna 2021“ sa nahrádzajú slovami „31. marca 2022“ a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa žiadateľ na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.“
3. V čl. I bod 12 znie:
12. V § 8 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta a štvrtá veta, ktoré znejú:
„Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3 písm. b) posudzuje ministerstvo po predchádzajúcom stanovisku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladá ju ministrovi, ktorý o nej rozhoduje v súlade s podmienkami uvedenými v tomto zákone. Proti rozhodnutiu ministra o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa druhej vety a tretej vety nemožno podať rozklad.“
4. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 8a ods. 5 sa slová „§ 7 ods. 2 až 6“ nahrádzajú slovami „§ 7 ods. 2 až 7.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 20 vkladá nový bod 21, ktorý znie:
21. V § 8a ods. 10 štvrtá veta znie:
„Sľub neskladajú deti mladšie ako 14 rokov a osoby, ktorým to ich zdravotný stav neumožňuje.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 22 a 24.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „podmienka pobytu sa považuje za splnenú, ak sa štátny občan Slovenskej republiky na území cudzieho štátu počas tejto doby skutočne zdržiaval.“
8. V čl. I bode 26 v § 9 ods. 18 druhej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa tento text: „ministerstvo si vyžiada aj ďalšie doklady, ak sú potrebné na preukázanie pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území cudzieho štátu. Ak sa po prijatí oznámenia podľa predchádzajúcej vety preukáže, že podmienka pobytu podľa prvej vety nie je splnená, ministerstvo zašle tomu, kto oznámil nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva, písomné oznámenie o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) a o vykonaní záznamu o jeho strate v Ústrednej evidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky a v registri obyvateľov Slovenskej republiky.“
9. V čl. I sa vypúšťajú body 32 a 33.
10. V čl. I sa za bod 44 vkladajú nové body 45 a 46, ktoré znejú:
„45. V § 16a ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo.“
46. V § 16a ods. 2 tretej vete sa vypúšťajú slová „alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony,“.
11. V čl. II sa slová „1. júla 2021“ nahrádzajú slovami "1. apríla 2022“.
Ešte by som rád uviedol, že v súvislosti s týmto predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod 2 spoločnej správy výborov na samostatné alebo na osobitné hlasovanie. To zdôrazňujem hlavne pre pani spravodajkyňu, aby si to vedela poznamenať, čiže bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Ja ďakujem veľmi pekne za pozornosť a rád by som všetkých požiadal, aby podporili jednak tento pozmeňujúci návrh, a jednak aj celý návrh zákona. Čakáme na to niekoľko mesiacov, čakajú na to všetci ľudia v zahraničí niekoľko mesiacov, už rokov, dá sa povedať, lebo však Ficov zákon platí niekoľko rokov, a verím, že sa nám to nakoniec dneska podarí. A myslím, že pán minister má rovnaký názor, a teda žiadam o to nielen koalíciu, ale aj opozíciu, ak im záleží na našich občanoch žijúcich v zahraničí.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.2.2022 11:54 - 11:55 hod.
Milan VetrákNo a posledná poznámka teda v rámci tejto reakcie je, že naozaj chcem oceniť prístup mimo poslaneckého klubu OĽANO, ktorý, ktorý mal v tejto veci pán poslanec Dostál, pretože on je názorovo, myslím si, že veľmi podobne v tejto otázke ako my, takže aby, aby teda to nebolo na neho, lebo on sa snažil, ale, ale sú isté limity aj tie snahy potom a... ale verím, že teda si budú pamätať tí ľudia aj zo zahraničia, že, že aj on sa podieľal na tom, aby napr. pri tých potomkoch a pri... a pri iných osobách to občianstvo bolo možno jednoduchšie nadobudnúť.
Vystúpenie v rozprave 16.2.2022 11:36 - 11:52 hod.
Milan VetrákNa úvod ale musím povedať, že nech už boli úmysly akékoľvek, či už pána Blanára, alebo aj iných, pri prijímaní toho zákona v praxi to nedopadlo dobre, lebo už ako pán podpredseda parlamentu Grendel povedal, my sme kvôli 150 občanom, ktorých sa to malo pôvodne týkať a ktorí boli zasiahnutí týmto zákonom, sme obetovali štátne občianstvo takmer 4-tisíc ľudí, ktorým sme výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnili ich životy. Čiže tak to len hodiť cez palubu, že áno, však keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, tak podľa mňa toto nie je dobrý prístup, ani fér prístup a my sme sa zaviazali či už pred voľbami, alebo aj v programovom vyhlásení vlády, že my napravíme ten, tak nemusíme to volať Ficov, ale bola to jeho vláda, Ficov zlý zákon, tak zákon predchádzajúcej vlády, aby niekto nebol z toho potom prehnane dotknutý.
No a v čom je teda základný rozdiel, lebo aj pán Blanár a ďalší majú pravdu, že aj táto vláda sa inšpirovala tak trochu tou smernicou ministra vnútra, ktorú vydala predchádzajúca vláda, kde sa hovorí o tých piatich rokoch, ktoré je potrebné, aby ľudia v zahraničí žili a mali tam reálny pobyt na to, aby nestratili štátne občianstvo. No základný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo smernica ministra vnútra je interným aktom a negarantuje nikomu, že sa mu to štátne občianstvo vráti, čiže to, tam na to nie je zákonný nárok, tak tento zákon to hovorí už výslovne a garantuje ľuďom, že sa im štátne občianstvo za určitých podmienok vráti, a to je, to je výrazný posun. To je výrazný rozdiel, lebo to je nárokovateľné, toho sa viete domáhať, proste viete s tým niečo robiť. Ale pokiaľ máte len obyčajnú smernicu ministra vnútra, ktorá jeden deň platí, druhý deň môže byť zrušená, niekomu dá, niekomu nedá, ten sa mu páči, vyšlo slnko, bolo, bolo zlé počasie, proste tak sa, tak sa s ľuďmi nemá zaobchádzať. Čiže už keby sa nič iné nestalo, tak toto je výrazný posun a my aj tými piatimi rokmi, ja to vysvetlím aj ešte neskôr, riešime podstatnú časť slovenských občanov v zahraničí.
Čo je napísané v programovom vyhlásení vlády? Je tam niekoľko vecí a ja to postupne rozoberiem. Hovoríme pri občianstve o tom, že chceme zjednodušiť udeľovanie občianstva Slovákom žijúcim v zahraničí. Teraz ale myslíme na tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí. Buď majú to osvedčenie, ktoré im vydáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo, alebo sú, spĺňajú podmienky na to, podľa zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, že môžu byť takto označení. Tak už minulý rok poslanci OĽANO predložili v parlamente návrh, ktorý bol schválený, ktorým sme znížili poplatok za udelenie občianstva zo 700 euro na 400 euro na jednu osobu. To už bol prvý krok.
Čo robíme teraz a bude aj... aj bude o tom hovoriť asi aj pán Grendel v tom pozmeňujúcom návrhu. My hovoríme, že dokonca aj bez, aj bez pobytu na Slovensku v prípade, že ide výnimočne o osoby, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj ich krajanskej komunity v zahraničí alebo aj vo vzťahu k Slovensku, tak aj bez podmienky pobytu na základe stanoviska Úradu pre Slovákov v zahraničí budú tieto osoby, títo Slováci v zahraničí môcť dostať občianstvo. Čiže nemys... myslím si, že už by sme to mohli uvoľniť vo vzťahu k týmto osobám len tak, že by sme sa dostali potom na úroveň toho, ako to dneska robí Maďarsko, a to zase naša zahraničná diplomacia nechce, takže dali sme to len na výnimky, je to určitý kompromis, už, myslím si, že ďalej ak chceme byť aj nejako konzistentní aspoň trochu a aj rešpektovať to, čo hovorí naša diplomacia, tak už ďalej sme nevedeli ísť. A myslím si, že aj toto bude výrazný posun v prospech tých, ktorí majú status Slováka žijúceho v zahraničí.
Potom druhá kategória, ktorá sa vám ozývala formou mailov, to sú tí potomkovia bývalých emigrantov zo zahraničia, ktorí prišli o občianstvo preto, že odmietali žiť v socialistickom režime a ušli, proste emigrovali do zahraničia, najčastejšie do zámoria, do západnej Európy, ale aj inde. No a Česká republika týchto potomkov, teda vnukov alebo deti, ktorí z nejakého dôvodu, takisto niesla motiváciu, verím, že je to dobrý úmysel u všetkých, ktorí chcú mať štátne občianstvo bez toho, aby na Slovensku v živote boli alebo mali tu pobyt, tak vám aj viacerým písali emaily, že poďte s nami niečo robiť, však aj my chceme mať slovenské štátne občianstvo. Česká republika to, to vyriešila tak, že dokonca bez nejakého procesu udeľovania štátneho občianstva povedala, že táto kategória osôb, keď prehlási vo forme prehlásenia, že ja chcem byť českým štátnym občanom, tak sa stane českým štátnym občanom. A tak to majú aj v zákone.
My sme úplne nechceli ísť touto cestou, hoci viacerí z nás aj poslanci to navrhovali, že nebuďme iní alebo horší ako Česká republika voči našim občanom, však bola to emigrácia z Československa, to nebola emigrácia iba zo Slovenska. No tak tam slovenská diplomacia naša s tým nesúhlasila a trvala na tom, že tam musí byť pobyt. Musí tam byť pobyt, musí, musia byť tí ľudia preverení v tých systémoch schengenských a neviem akých, či to náhodou tam nemá nejaký záznam a podobne. No tak dobre, tak sme to rešpektovali, ale museli sme to dotiahnuť aj do konca a to je to, čo poslanci OĽANO robili, a, samozrejme, aj v spolupráci s pánom poslancom Dostálom, teda keď ho tu vidím, aby som ne... aby bol, bol férový, to je to, čo sme robili medzi prvým a druhým čítaním, že sme sa ešte stretli s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, stretli sme sa s ministerstvom vnútra, ľuďmi, ktorí majú na starosti udeľovanie štátneho občianstva, pretože klasický zákon o pobyte je nastavený tak, že musíte spolu so žiadosťou o pobyt aj uviesť účel, na aký žiadate ten pobyt, na účel štúdia, na účel zamestnania, na účel podnikania.
A to sa nám zdalo neprimerané, aby osoby, ktorých chceme riešiť výsostne ako potomkov zo zahraničia, by si mali ešte teraz umelo vytvárať nejaké podmienky, ktoré ani nemajú reálne, čiže bolo by to také nie celkom úprimné, a tak sme sa dohodli aj na rokovaniach s ministerstvom vnútra, aj s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, že sa, že sa zmení nariadenie ministra vnútra a že sa uvedie ako ďalšia výnimka práve pre týchto potomkov, že to, že nebudú musieť preukazovať, že sem prichádzajú na účely pobytu, štúdia a zamestnania, podnikania, ale že budú posudzovaní s tzv. osobitným zreteľom, to znamená, že bez týchto účelov budú môcť dostať pobyt, ktorým následne zabezpečí po preverení v tých jednotlivých systémoch ministerstva vnútra, že dostanú následne aj občianstvo, ale to občianstvo im bude udelené. Čiže bude ten proces trochu zložitejší, ako je v Čechách, ale je to výrazný, výrazný posun a my sme sa rozprávali aj videokonferenčne aj s pánom poslancom Dostálom, nedávno s týmito ľuďmi, ktorí spísali petíciu, ktorí o to žiadajú, a toto riešenie, ktoré sme nakoniec dosiahli, je aj pre nich prijateľné, tak aby to považovali naozaj za výrazný posun v ich prospech, za to, čo chceli dosiahnuť, tak vám aj všetkým chcem povedať, že naozaj voči tejto kategórii osôb táto vláda urobila maximum, čo mohla, aj hlavne naši poslanci, či už poslanci OĽANO, alebo pán poslanec Dostál.
No a teraz tu máme tretiu kategóriu, tých klasických slovenských štátnych občanov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a žijú v rôznych krajinách a vo vzťahu k nim máme v programovom vyhlásení vlády napísané dve veci, že ak nemajú prísť o občianstvo, tak by mali mať dlhodobý pobyt v zahraničí - to si presadila slovenská diplomacia, ja osobne s tým nesúhlasím a mnohí poslanci tiež nie, ale dobre, je to tam - a potom tam máme ďalšiu, ďalšiu podmienku a to je, že by sme mali zabrániť tomu, aby v budúcnosti už slovenskí štátni občania prichádzali o občianstvo, že aby ho nestrácali. No tak pozrime sa na základe týchto dvoch vecí, ako sa nám podarilo naplniť v tomto návrhu zákona tieto kritériá, a ja vám chcem aj uk... teda poukázať na to, že sa to podarilo len čiastočne, žiaľ.
Čiže začneme tým, že ten koncept aj to, čo kedysi bolo napádané na Ústavnom súde, a je veľká pravdepodobnosť, že aj tento zákon bude napadnutý na Ústavnom súde, bola postavená na tom, či pri strate občianstva, tak ako je formulované v slovenskom zákone, ide naozaj o stratu občianstva, alebo ide o odňatie občianstva, pretože pokiaľ by išlo o odňatie občianstva, tak ten zákon je protiústavný aj tento náš, ktorý teraz budeme schvaľovať, a pokiaľ ide naozaj o stratu občianstva, tak vtedy je to v poriadku. A keď o tom naposledy, totiž ide o to, že to, ako nastavuje sa strata občianstva, sa veľmi podobá na to, čo je odňatie občianstva. A keď o tom naposledy rozhodoval Ústavný súd, tak sudcovia sa na tom súde ústavnom, nevedeli dohodnúť, skončilo to remízou a v minulosti platil zákon, ktorý už dnes nie je, ale v minulosti platil zákon, ktorý hovoril, že keď to na Ústavnom súde skončí remízou, tak sa neprijíma žiadne rozhodnutie, a tak sa to aj stalo, že Ústavný súd neprijal v tejto veci žiadne rozhodnutie, čiže dodnes nevieme, či tento náš systém odnímania, alebo straty občianstva, teda strata občianstva je odňatím, alebo je iba stratou. No ale my sme už v roku 2020 v rámci reformy justície prijali pravidlo, že sudcovia Ústavného súdu nebudú môcť skončiť remízou, oni keď budú aj medzi sebou mať remízu názorovo, tak sa musia rozhodnúť, že ktorá, ktorý názor prevláda. Čiže dnes už keď to dá niekto na Ústavný súd po prijatí tohto zákona, tak už tí sudcovia budú musieť povedať, či je to strata, alebo odňatie, a my tým v zásade aj vyriešime ten dlhoročný problém, ktorý tuná stále riešime, že ide o stratu, alebo ide o odňatie.
No tak, nechám to na tých ústavných sudcov, lebo my, my sme, my sme tuná to nedokázali nejakým spôsobom medzi sebou vyriešiť a nedá sa ani povedať teraz jednoznačne, že by tento návrh zákona bol protiústavný, lebo tak to nikto zatiaľ nepovedal, a možno Ústavný súd povie, že je to v poriadku.
No a teraz poďme ďalej, čiže prečo sa zrazu tam objavilo päť rokov? Je to preto, lebo SMER v minulosti dal tých päť rokov, ako to tvrdil pán Blanár a ďalší. No nie je to tak, je to preto, že ministerstvo zahraničných vecí si robilo analýzu, je pomerne rozsiahla, má niekoľko desiatok strán, ja ju mám tuná aj so sebou, analýzu hlavne európskych krajín, pretože chcelo preukázať, že teda to štandardné udeľovanie občianstva a strata sa deje vtedy, keď máte päť rokov ako podmienku, aby človek žil v zahraničí a tam požiadal o cudzie štátne občianstvo, a keď je tam aspoň päť rokov a požiada o to cudzie štátne občianstvo, tak nepríde o to slovenské.
No a tá analýza hlavne tých európskych krajín naozaj preukázala to, že väčšina z nich, väčšina z nich mala a má tú podmienku buď päť rokov, to sú krajiny ako Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Spojené štáty, Írsko, Luxembursko, Turecko, Malta, Albánsko, Portugalsko, alebo viac ako päť rokov dokonca, a to sú krajiny ako Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko, Rumunsko - nie, Rumunsko nie, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Čierna Hora a Nórsko. Čiže minimálne v týchto krajinách my dodržíme aj programové vyhlásenie vlády, keď hovoríme, že už títo občania nebudú strácať naďalej občianstvo, pretože jednoducho ak hovoríme päť rokov, tak oni skôr ako po piatich rokoch tam, kde žijú ani nemôžu dostať to cudzie štátne občianstvo. Čiže voči týmto, voči týmto občanom v tých štátoch žijúcich sme si splnili programové vyhlásenie vlády.
No ale potom tu máme aj ďalšie krajiny, čo vyplýva aj z tej analýzy ministerstva zahraničných vecí, ako sú Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Taliansko, tam žijú aj zahraniční Slováci dosť, alebo teda Slováci ako so slovenským občianstvom, nielen zahraniční Slováci, a Albánsko, Bosna a Hercegovina, tak tam už, tam už je to skôr výnimočne. Ale potom máme aj krajiny, ako je Kanada, Argentína a Austrália, kde vo všetkých týchto... raz-dva-tri štyri... siedmich krajinách sveta odhadom podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, žije 240-tisíc slovenských občanov, odhadom. Je to hrubý odhad, je to horná hranica, môžeme byť troška realistickejší, povedať si, že pôjdeme na spodnú hranicu, teda asi o polovicu menej, 120-tisíc ľudí, môžme si povedať, že možno desatina z toho bude riešiť občianstvo, čiže 12-tisíc ľudí, dajme tomu, môžme to kľudne znižovať, ale aj tých 12-tisíc ľudí je ohrozených, keď sú to krajiny, ktoré nemajú päť rokov. Týchto sedem krajín hovorí, že už po troch rokoch reálnych väzieb a života v týchto krajinách, po troch rokoch môžete u nich požiadať o cudzie štátne občianstvo, a keď to títo naši slovenskí občania spravia v Austrálii, Kanade, Argentíne, Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku, keď to tam spravia, že po troch rokoch budú chcieť mať tie isté výhody ako iní občania krajiny, kde žijú, tak prídu o slovenské štátne občianstvo, žiaľ.
Čiže v tomto smere my nenapĺňame programové vyhlásenie vlády a je mi to veľmi ľúto, lebo poslanci OĽANO urobili všetko pre to, aby sme znížili tú hranicu na tri roky, dokonca, ak sa nemýlim, tuná pani spravodajkyňa aj podala pozmeňujúci návrh, ale keďže naši koaliční kolegovia sa tomu bránia zubami-nechtami, nechcú to, hoci niektorí aj vo volebnej kampani hovorili, že však nedávajme žiadnu podmienku v podobe roku a podobne, tak nebudeme to hrotiť a nebudeme predkladať teda taký pozmeňujúci návrh, ale chcem povedať na záver tohto vystúpenia, že ak prídu naši slovenskí občania v Kanade, v Austrálii, v Argentíne, v Rumunsku, Poľsku, Švédsku a Taliansku o slovenské štátne občianstvo kvôli tomuto zákonu, tak ako ho schválime, aj to tiež budem schvaľovať, lebo je tam aj mnoho dobrých vecí, ale ak prídu v týchto krajinách, tak to nebude kvôli poslancom OĽANO, ale bude to kvôli všetkým ostatným aj našim koaličným partnerom, ktorí odmietli znížiť túto hranicu na tri roky, a to treba otvorene povedať a priznať si, pretože iba my sme za to bojovali, aby sa to štandardizovalo tak, aby to bolo všade bez straty štátneho občianstva.
My sme nechceli riešiť ten extrém, ktorý je v Maďarsku, ten by, tam by potreboval aj pán Gyimesi, aj ďalší nula rokov. My sme chceli štandardizovať to tak, aby sme si naplnili programové vyhlásenie vlády, ale keď to koaliční partneri naši nechcú, tak preberajú plnú zodpovednosť za to, že títo naši štátni občania v spomenutých krajinách o štátne občianstvo môžu prísť a pravdepodobne aj prídu.
Ďakujem za slovo.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.2.2022 11:19 - 11:19 hod.
Milan Vetrák