Videokanál poslanca

185.
Ďakujem pekne za slovo. Rozdelil by som tento svoj príspevok na niekoľko častí. Najprv by som spomenul dôvody, pre ktoré sa vypracovala táto malá novela rokovacieho poriadku.
Je to v poradí už druhá v tomto volebnom období. K tomu tiež poviem v prvej časti svojho príspevku, potom spomeniem dôvody, ktoré ma viedli k podaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, prílohou ktorého je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci toho aj spresním, o ktorých bodoch spoločnej správy by sa malo hlasovať osobitne a prečo, a takisto, o ktorých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by sa malo hlasovať samostatne. No a na záver spomeniem aj ďalšie súvislosti, ktoré sa týkajú rokovacieho poriadku ako takého a plánovanej veľkej novely tohto právneho predpisu.
Pôvodným zámerom tejto malej novely rokovacieho poriadku, inak v poradí už druhej, pretože minulý rok sme novelizovali rokovací poriadok, keď sme menili pravidlá vypočúvania či už generálneho, alebo špeciálneho prokurátora, čiastočne aj ústavných sudcov na ústavnoprávnom výbore, a v tej súvislosti bolo potom aj prijatá novela rokovacieho poriadku, ktorá na jednej strane stransparentnila tieto procesy s väčším dôrazom na ich verejnosť a na prvok verejného vypočutia, ale zároveň aj sa priznali väčšie právomoci ústavnoprávnemu výboru, aby aj to samotné verejné vypočutie mohlo mať, mohlo mať zmysel v tom, že nebude len formálne a automaticky sa budú kandidáti postupovať plénu na rozhodnutie. Ale v prípade, ak si ústavnoprávny výbor, ak ústavnoprávny výbor rozhodne, že niektorý z tých kandidátov nespĺňa kritériá, ktoré sú kladené na funkciu, tak môže aj rozhodnúť, že takýchto kandidátov do pléna nepostúpi. To bola tá prvá novela.

Zámerom a cieľom tejto predkladanej novely rokovacieho poriadku bolo, aby sme v čase pandémie upravili dve situácie. Prvá je, prvou je online rokovanie výborov a komisií parlamentu s tým, že pôvodným zámerom bolo aj upravenie online rokovania pléna, len tam sme narazili na viaceré problémy nielen finančné, ale aj organizačno-administratívno-technické, a to najmä z dôvodu, že je potrebné, aby si najskôr Národná rada vyobstarávala a zabezpečila celý nový konferenčný systém aj systém na sledovanie legislatívneho procesu, čo istý čas trvá, čo si vyžaduje určité finančné prostriedky, a, samozrejme, sa aj dohodla na tom, akým spôsobom bude v pléne prebiehať rozprava a hlasovanie, pokiaľ istá časť poslancov bude na diaľku pripojená online a istá časť bude tuná v pléne, alebo ako to vlastne bude. Bude to hybridné, nebude to hybridné? Čiže tých otázok je tam veľa a nakoniec sme z tohto pôvodného zámeru urobiť online rokovanie aj v pléne upustili s tým, že by sa malo riešiť vo veľkej novele rokovacieho poriadku.

A tak sme vlastne sa dostali k tomu, že v tejto malej novele upravujeme len online rokovanie výborov a komisií, aj to zatiaľ iba v čase pandémie s tým, že budeme v priebehu od nadobudnutia účinnosti tejto malej novely rokovacieho poriadku až do vypracovania veľkej novely vyhodnocovať, či by tá online forma rokovania nemohla pokračovať aj mimo pandémie. Sú tu toho aj zástancovia, sú toho aj odporcovia. Uvidíme, ako sa na tom zhodneme.

Druhou vecou, ktorú riešime v tejto novele rokovacieho poriadku, je audiovizuálny záznam, ktorý by sa mal sprostredkúvať z výborov, ktoré sú verejné. Z neverejných výborov sa takýto záznam robiť nebude.

No a tretia vec, ktorú sme riešili ešte v tom pôvodnom znení, ktoré bolo predložené do prvého čítania, to bolo riešenie spravodajcov pri určitých typoch výborov, napr. výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, kde ak počas pandémie vám vypadnú obidvaja overovatelia, ktorí majú mandátne certifikáty, tak ten výbor v podstate je neuznášaniaschopný, lebo bez nich nevie konať ani rokovať, a preto sme tam dali to ustanovenie, že je potrebné, aby overovatelia mali aj svojich náhradníkov, čím znižujeme možnosť nefunkčnosti najmä takýchto typov výborov, ale, samozrejme, hovoríme o náhradníkoch pri všetkých výboroch.

V priebehu alebo medzi prvým a druhým čítaním boli vypracované a schválené stanoviská, bolo to jednak stanovisko vlády, ktoré malo asi 12 bodov, nie všetky sme akceptovali. V krátkosti vysvetlím aj... pozerám, že tá časomiera, aha, beží. Dobre. V krátkosti vysvetlím prečo.

Najprv sme zapracovali... alebo body 3, 4, 5, 7, 8, 9 a prvá časť desiateho bodu sú zapracovaním stanoviska vlády. Týka sa to najmä otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov. V podstate vláda akceptovala z veľkej časti stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov. Nezapracovali sme len tie pripomienky, ktoré v podstate technicky neboli realizovateľné alebo ich Kancelária Národnej rady vyhodnotila ako veľmi finančne aj inak náročné záležitosti. Jednou z nich bolo to, aby celý ten proces prebiehal na webstránke Národnej rady, čo ani dnes tak nie je, keď beží rozprava v pléne, ani dnes sa nedeje celý ten proces toho prenosu a zverejňovania tohto záznamu prostredníctvom webového sídla. Je to riešené iným spôsobom technicky a na diaľku aj cez externé subjekty a takisto to stanovisko z určitého dôvodu mne neznámeho nezohľadňovalo vývoj judikatúry Ústavného súdu, a teda Ústavného súdu, pokiaľ ide o verejnosť konania a toho, kto akým spôsobom môže zhromažďovať a zaznamenávať informácie, pokiaľ je rokovanie výborov verejným.

Potom tam máme body 6, 12 a 13, to sú pripomienky Kancelárie Národnej rady. Boli to v podstate z jednej časti vylepšenia, kde sme zaviedli možnosť online rokovania a aj audiovizuálneho záznamu pri spoločnom rokovaní výborov, čo je dneska viac-menej vzácnosť, ale stať sa to môže, takže to bola aj podľa môjho názoru dobrá pripomienka Kancelárie Národnej rady, a potom sú to tie posledné body, ktoré, jednak prechodné ustanovenia, a jednak posunutie účinnosti tejto novely rokovacieho poriadku, ktorá v princípe nadobúda účinnosť 1. septembra, ale keďže ešte bude potrebné vypracovať podrobné pravidlá rokovania výborov, jednotlivé výbory si budú musieť takéto podrobné pravidlá upraviť a spresniť, tak de facto táto novela rokovacieho poriadku, pokiaľ pôjde online rokovania výborov, nadobudne účinnosť až, až 1. októbra, teda v podstate za predpokladu, že tie podrobné pravidlá rokovania výborov budú dovtedy upravené.

A teda to boli prvé vlastne, teda to boli veci, ktoré sme zapracovali na podnet externých subjektov, teda jednak vlády a čiastočne externých, lebo Kancelária Národnej rady je naša, takže to bola tá druhá sada, no a potom tam zostali body 1, druhá časť 10. bodu a body 2 a 11, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie, lebo to, tie znamenajú určitú vecnú, vecnú zmenu alebo doplnenie. Čiže začnem najskôr tým bodom 1.

Bod 1 v princípe je zohľadnením už platného právneho stavu, kedy počas pandémie sme mali viaceré, sme prijali viaceré zákony alebo niektoré zákony, ktoré mali dopad aj na ústavnoprávny výbor a priznávali ústavnoprávnemu výboru nové právomoci alebo, inak povedané, dávali mu ďalšie úlohy, čo by mal ešte robiť počas pandémie, najmä vo vzťahu k elektronickým komunikáciám a k spracovaniu údajov, osobných údajov, fyzických osôb, jednotlivcov. Počas pandémie to boli tie rôzne systémy ako e-karanténa a podobne a to sa zohľadnilo v zákone elektronických komunikáciách tak, že Úrad verejného zdravotníctva je povinný každoročne ústavnoprávnemu výboru predkladať správy o zákonnosti spracovania takýchto údajov. No a ústavnoprávny výbor toto nemal zohľadnené v rokovacom poriadku, takže dávame veci do poriadku, ako sa povie, a v tom bode 1 dopĺňame § 59 novým písmenom f), kde túto úlohu zo zákona o elektronických komunikáciách ústavnoprávneho výboru dávame výslovne ako úlohu, ktorú má plniť v zmysle platných právnych predpisov.

Potom máme druhú časť bodu 10, kde riešime situácie, ktoré sa už stávajú aj dnes, keď, keď nemáme rokovanie pléna, čiže nebeží schôdza a nastane situácia, kedy je určitá pochybnosť o tom, ako si vykladať rokovací poriadok. Tieto situácie sa riešili spôsobom, že predseda Národnej rady, ak to uznal za vhodné, tak oslovil ústavnoprávny výbor s požiadavkou, aby, aby poskytol výklad rokovacieho poriadku v tej veci, v ktorej predseda potreboval rozhodnúť, napríklad či bola dodržaná šesťmesačná lehota, pokiaľ išlo o, pokiaľ ide o podanie návrhu v tej istej veci alebo rôzne ďalšie otázky vyplývajúce z rokovacieho poriadku. Ono celý tento proces bežal istý čas, ale nebol podchytený v rokovacom poriadku, dial sa v podstate na základe určitej takej dobrej vzájomnej spolupráce medzi ústavnoprávnym výborom a predsedom Národnej rady, ale nebol nikde podchytený v rokovacom poriadku, pretože rokovací poriadok hovorí o tom, že Národná rada žiada ústavnoprávny výbor vtedy, ak sa počas schôdze, tak ako máme teraz, vyskytne nejaká pochybnosť a ak to nejaký poslanec navrhne.

Čiže nebola pokrytá situácia mimo rokovania schôdze a tú upravujem práve v tej druhej časti bodu 10 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a to tak, že pokiaľ sa vyskytne takáto pochybnosť ohľadne rokovacieho poriadku, je to mimo schôdze a predseda Národnej rady po zvážení sa rozhodne, že je potrebné stanovisko ústavnoprávneho výboru, tak požiada o toto stanovisko a ústavnoprávny výbor mu ho poskytne v podstate tak ako to robil aj doteraz.

No a potom tam máme body 2 a 11, ktoré, s ktorými súvisí aj to uznesenie Národnej rady, ale ten samotný pozmeňovák, ja to uznesenie prečítam na záver a tieto body 2 a 11 súvisia s vytvorením... alebo ani nie s vytvorením, lebo tá už, tá komisia už viac ako rok a štvrť funguje, ale so zakotvením Komisie pre tvorbu práva výslovne do rokovacieho poriadku aj s tým, že sa upravujú potom náležitosti, vrátane odmeňovania členov komisie, ktorí, ktorí, alebo osôb, ktoré sú členmi komisie. Ku Komisii pre tvorbu práva by som sa chcel venovať trocha viac a podrobnejšie, a to z viacerých dôvodov. Tá komisia nevznikla náhodne a nebol to nejaký náhly nápad, ktorý, ktorý skrsol v povedzme v mojej hlave alebo v hlave niektorých členov ústavnoprávneho výboru.

Hnutie OĽANO ako jediné, ako jediná z terajších koaličných strán už vo volebnom programe mala časť, ktorá hovorila o kvalitných zákonoch, o kvalitnej tvorbe práva. Táto kvalitná tvorba práva, samozrejme, obsahuje viacero opatrení, alebo ako sa dopracovať ku kvalitnej tvorbe práva, na to potrebujeme viacero opatrení vrátane aj inštitucionálnych opatrení, ku ktorým patrí aj takýto typ komisie, a ešte predtým, než vôbec sme o takýchto veciach hovorili vo volebnom programe, tak už v čase, keď bývalé vlády, keď boli isté pochybnosti o tom, či efektívne ústavnoprávny výbor koná najmä vo veciach, ktoré súviseli s vypočúvaním verejných funkcionárov, tak ešte vtedy ako OĽANO malo taký systém tieňových ministrov, ja som bol vtedy tieňovým ministrom pre spravodlivosť a legislatívu, tak už vtedy som hovoril, že by mal ústavnoprávny výbor si vytvoriť komisie, ktoré mu budú pomáhať pri jeho náročnej činnosti, lebo možno niektorí viete, možno neviete, ale pokiaľ si porovnáte činnosť ústavnoprávneho výboru s inými výbormi, tak o takého bežného výboru, ktorý je vecne zameraný, tak ústavnoprávny výbor zasadá asi trikrát viac do roka ako takéto výbory a nie je to náhoda, pretože tej práce je naozaj o toľko viacej. A oproti takým výborom, ktoré sú povedzme osobitné, kontrolné alebo také, ktoré nezasadajú pravidelne, tak je to niekoľkonásobne viacej.

A na to, aby takúto agendu výbor zvládol, pričom má úplne rovnaký, rovnako početný sekretariát ako tie ostatné výbory, tak jednoducho potrebuje mať okolo seba odborných poradcov, aby tieto úlohy a túto agendu vedel zvládať efektívne a kvalitne a jedným z prostriedkov, ako zvládať svoju agendu kvalitne a efektívne, pokiaľ ide o výbory aj vytvorenie komisie, ktorú predpokladá rokovací poriadok, a viacerí z vás to poznáte, pretože ste členmi výborov, kde takisto sú zriadené aj iné komisie, nie je to len komisia ústavnoprávneho výboru.

Ústavnoprávny výbor má vytvorené dve komisie, jedna je tzv. Nominačná komisia, druhá je táto Komisia pre tvorbu práva. Každé, každá má iné zameranie a každá sa aj inak často stretáva. Tá Nominačná komisia je skôr ad hoc komisia, tam tie náležitosti tých členov nejako neriešime, je to skôr tak, taký honor byť členom tej komisie, sú tam v podstate dekani právnických fakúlt, šéfovia jednotlivých komôr právnických profesií a predsedovia súdov najvyšších a tak ďalej.
No a potom máme túto Komisiu pre tvorbu práva, ktorá sa čiastočne podobá na Legislatívnu radu vlády alebo aj na iné poradné orgány vlády, ktoré, kde tí odborníci, ktorých vláda má, sú za svoju činnosť odmeňovaní, a nevidím dôvod, prečo by nemali byť odmeňovaní aj členovia komisií, ktorí, ktoré má parlament, a to nemusí byť len táto Komisia pre tvorbu práva.
Ja som celkove činnosť Komisie pre tvorbu práva náležitosti jej členov riešil asi rok aj štvrť, kým sme sa dopracovali k tomu, že v rokovacom poriadku je to takýmto spôsobom zakotvené a je k tomu pripojené aj to uznesenie, ktoré rieši náležitosti tých členov. Nebola to jednoduchá úloha, lebo, samozrejme, vždy, keď ide o peniaze, tak, tak zrazu je tisíc vecí prednejších, ale pokiaľ parlament naozaj chce plniť programové vyhlásenie vlády, v ktorom má uvedené, že smerujeme ku alebo chceme dosiahnuť kvalitnú tvorbu práva a kvalitnejšiu tvorbu práva, tak to bez novely rokovacieho poriadku, určitého zosúladenia legislatívnych pravidiel vlády a parlamentu a bez toho, aby sme mali aj efektívne komisie ako poradné orgány ústavnoprávneho výboru, to nedokážeme robiť, pretože náplňou činnosti tejto komisie nie je len to, čo povedzme robí Legislatívna rada vlády na vláde a vo vzťahu k vláde, ale je aj napríklad posudzovanie stanovísk, ktoré, ktoré vypracúva, vypracúva ústavnoprávny výbor a predkladá ich Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom.

K tomu poviem hlavne to, že možno niektorí si neuvedomujete, ale môžte mať aj dobre spravený zákon vecne, aj zle spravený zákon, ale či je dobre, alebo zle spravený, ani v jednom, ani v druhom prípade nemusí byť protiústavný. Ale môžte mať aj dobre spravený zákon, ktorý môže byť protiústavný, lebo vecne sa vám to riešenie páči, ale nakoniec je protiústavné a myslím si, že asi naozaj takou najväčšou hanbou, ktorá sa môže stať poslancom, je ak, ak budú schvaľovať protiústavné zákony. A niekto to musí strážiť a na to je v tomto parlamente ústavnoprávny výbor, ktorý potom aj pred Úst... na Ústavný súd chodí obhajovať tie stanoviská Národnej rady, ktoré Národná rada zasiela Ústavnému súdu, a teda musí mať aj okolo seba vytvorený určité odborné zázemie, ktoré mu v tejto činnosti pomôže. No a práve tým odborným zázemím je Komisia pre tvorbu práva, ktorej členmi sú jednak najznámejší ústavní právnici, či už bývalí ústavní sudcovia, alebo aj niektorí bývalí predsedovia ústavných, ústavnoprávneho výrobu a ďalší odborníci z oblasti trestného práva, občianskeho práva, správneho práva, finančného práva a ďalších odvetí práva s tým, že táto komisia sa tvorila na základe princípu, ak niektorý člen ústavnoprávneho výboru chcel nominovať odborníka do tejto komisie, tak mal takú možnosť a viacerí ju aj využili a neboli to iba zástupcovia koalície.
V tejto komisii máme aj odborníkov, ktorých nominovali opozičné strany, a teším sa tomu, teším sa tomu najmä preto, že rokovací poriadok nie je rokovacím poriadkom koalície, nie je ani rokovacím poriadkom opozície, je rokovacím poriadkom celého parlamentu, nás všetkých, a pokiaľ robíme nejakú novelu, tak by sme sa mali snažiť o to, aby čo najviac a v najväčšej možnej miere boli všetky dobré pripomienky, či už koaličných, alebo opozičných poslancov, do takejto novely zapracované. A ak to nebude do tejto malej novely rokovacieho poriadku, tak ja sa budem snažiť, aby sa tak stalo pri tej veľkej novele rokovacieho poriadku, a už sme sa aj párkrát stretli v takej širšej zostave, vy viete, že som s vami aj komunikoval a, a snažím sa vám buď vysvetliť, prečo si myslím, že niečo možno nie je najvhodnejšie, ale v každom prípade som mal doteraz pocit, že tá diskusia bola konštruktívna, a dúfam, že bude pokračovať, pretože môžme si nakoniec schváliť spoločne taký rokovací poriadok, ktorý, ktorý nám vydrží na dlhšie ako len na štyri roky.

Keďže o tej Komisii pre tvorbu práva hovorím troška naozaj dlhšie, ako, ako som doteraz aj spomínal a zvyčajne som hovoril aj preto, že je, ako som sa dozvedel, je zo strany niektorých poslancov spochybňovaná. Ja už tu nebudem čítať ten celý zoznam, boli sme tu dlho, som si vypísal na dve strany zoznam pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené na základe práce tejto Komisie pre tvorbu práva, tiež išlo o novelu ústavy, čiže šlo o stanoviská, ktoré sa predkladajú na Ústavný súd, alebo konkrétne zákony, kde vďaka práci tejto komisie sme mohli vylepšiť tie návrhy zákonov, ktoré sem, ktoré boli predložené vládou do parlamentu, a nebudem to čítať aj z dôvodu, že za ústavnoprávny výbor v najbližších dňoch aj vydám tlačovú správu, kde to zhrniem, a tam to budete všetci môcť vidieť a pozrieť sa, ktoré návrhy zákonov to boli, a teda pokiaľ aj niektorí poslanci aj na strane koalície hovoria, že, alebo nejakým spôsobom majú pochybnosti, či je užitočné vytvárať si komisie pri výboroch, tak, tak im aj z tohto miesta chcem povedať, že je to užitočné, ale treba si najprv stanoviť cieľ, a teda ku ktorému by mala táto komisia pomôcť, alebo komisia výborov pomôcť, a potom to, samozrejme, vyhodnotiť.
A ja podporím vždy veľmi rád vznik a aj úpravu náležitostí každej inej komisie výboru parlamentu, pokiaľ budem vidieť, že za ňou stojí, za ňou sú nejaké výsledky práce, že aj napomáha činnosti parlamentu, a takým spôsobom bude v postate vyrovnanou, rovnocenným partnerom tej komisii, ktorú si vytvoril ústavnoprávny výbor.
Z toho ešte k tomu, k tým procesným otázkam. Pracovná skupina, ktorú som viedol k tejto novele rokovacieho poriadku ako predseda výboru, bola zriadená niekedy vo februári tohto roka, a keď prebehlo prvé čítanie k tomuto návrhu, tak bola ešte možnosť zaslať, zaslať pripomienky k tejto novele, ak sa dobre pamätám, do 19. apríla s tým, že tie pripomienky, ktoré teda boli nastolené v posledných dňoch aj zo strany niektorých koaličných poslancov, už, žiaľ, budú musieť byť zapracované až do veľkej novely rokovacieho poriadku, lebo každá práca musí mať svoj systém, nejaké pravidlá, nejaký poriadok, a nie je možné si z toho robiť trhací kalendár a aj to bol dôvod pre to, prečo sme niektoré už pripomienky potom nezapracovali.
No a pokiaľ ide o ten ďalší postup, tak v priebehu septembra by mali byť ešte predsedovia výborov a podpredsedovia výborov určitým spôsobom zaškolení k tomu, aby vedeli manažovať online rokovanie svojho výboru, pretože oni budú tí, ktorí budú manažovať takéto rokovania, ktorí tam budú mať pri tej predsedníckej stoličke monitor a budú, budú povoľovať vstup tých účastníkov, či už členov výboru, potencionálne aj ďalších, ale zatiaľ je to na členo... na členoch výboru, aby sa mohli zúčastniť rokovania, a k tomu treba isté zaškolenia, aby sa nám nestalo, že ten výbor bude neuznášaniaschopný nie kvôli pandémii, ale kvôli tomu, že nebude predseda alebo predsedajúci vedieť, ako má manažovať online rokovanie.
Keď sa zabehne, zabehnú ustanovenia tejto novely rokovacieho poriadku, a teda začnú sa uplatňovať, tak by sme sa mali v priebehu jesene tohto roka viac začať venovať aj veľkej novele rokovacieho poriadku. Ja ešte v priebehu leta opätovne oslovím všetkých, či už poslanecké klubu koalície, ako aj poslanecké kluby opozície, aj isté zoskupenia, ktoré tu sú a nemajú poslanecký klub, nech je to férové, aby mi dali podnety do tejto novely rokovacieho poriadku, a ja to počas leta zosumarizujem a na jeseň by sme sa začali zaoberať už veľkou novelou rokovacieho poriadku, ktorá bude istý čas trvať, kým ju vypracujeme a kým sa dohodneme na nových pravidlách, a, samozrejme, budeme to musieť aj, budeme to musieť dohadovať aj s kancelárom Národnej rady, pretože budeme si musieť, budeme musieť rešpektovať aj určité pravidlá, ktoré vyplynú zo zákona o verejnom obstarávaní, a nejako technicky a bezpečnostne nakomponovať aj celý nový systém, ktorý bude Národná rada používať už na základe veľkej novely rokovacieho poriadku.
Ja ešte predtým, než začnem čítať a prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh a potom jeho prílohu, ktorou je uznesenie Národnej rady, ktoré sa týka náležitostí členov Komisie pre tvorbu práva ústavnoprávneho výboru, tak, keďže tu máme pána spravodajcu, tak by som chcel požiadať, potom keď budete vypracovávať tie podklady na hlasovanie, aby ste, aby sme body 1, 3 a 4 zo spoločnej správy výborov vyňali na osobitné hlasovanie s tým, že, s tým, že odporúčam, aby sme ich neprijali, keďže ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh už tie isté ustanovenia upravuje vhodnejším spôsobom, a aby sme body 2 a 11 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vyňali na osobitné hlasovanie, ale tak, aby sa o tých dvoch bodoch hlasovalo spolu. Čiže o bodoch 2 a 11 sa bude hlasovať spolu osobitne a potom o všetkých ďalších bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa bude hlasovať tiež spolu, ale ako v ďalšom hlasovaní, no a tie body 1, 3 a 4 takisto, keď ich vyjmeme na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, tak tiež môžme o nich hlasovať spoločne, 1, 3 a 4 zo spoločnej správy výborov. Tak.
Dobre, na záver som si teda nechal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, a vzápätí za ním prečítam uznesenie Národnej rady, ktoré by sme mali schvaľovať, ak, ak schválime tie body 2, 11 z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je to tlač 459.
1. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
6. § 59 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f) plní ďalšie úlohy, ak to ustanovuje osobitný zákon. 49b)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 49b znie:
„49b) Napríklad § 63 ods. 21 zákona č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
„6. Text § 59 sa označuje ako odsek 1a § 59 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ústavnoprávny výbor si zriaďuje Komisiu pre tvorbu práva ako svoj odborný poradný a konzultačný orgán. Členovi Komisie pre tvorbu práva okrem poslanca patrí odmena. Podrobnosti o zložení, úlohách a rokovaní Komisie pre tvorbu práva upraví štatút, ktorý schvaľuje ústavnoprávny výbor.“.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu:
V čl. I bode 6 v 60a ods. 1 prvá veta znie:
„Verejná schôdza výboru sa počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo aj v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, ak činnosť nevykonáva Parlamentná rada Slovenskej republiky podľa osobitného zákona 84aa)“ – potom zavedenie legislatívnej skratky – „(ďalej len „krízová situácia“), môže uskutočniť aj prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré slúžia na prenos obrazu a zvuku“ – znova zavedenie legislatívnej skratky – „(ďalej len „online forma“), a to na základe rozhodnutia predsedu výboru, alebo ak o to požiada aspoň tretina členov výboru najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolanej schôdze výboru.“
4. V čl. I bode 6 v § 60a ods. 1v druhej vete sa slovo „predchádzajúcej“ nahrádza slovom „prvej“ a slová „48 hodín“ sa nahrádzajú slovami „24 hodín“.
5. V čl. I bode 6 v § 60a ods. 1 v poslednej vete sa slová „mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“ nahrádzajú slovami „krízovej situácie“.
6. V čl. I bode 6 sa v § 60a za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Verejná spoločná schôdza výborov podľa §56 sa počas krízovej situácie môže uskutočniť aj online formou, a to na základe návrhu predsedu určeného gestorského výboru a po dohode s ostatnými predsedami výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, alebo ak o to požiada aspoň tretina poslancov, ktorí sú členmi výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi. Predsedovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, oznámia svoju dohodu podľa prvej vety členom výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi najneskôr 24 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov. Členovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, môžu požiadať o konanie spoločnej schôdze výborov podľa prvej vety najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov.“
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 6 v § 60a ods. 2 a 3 sa slová „prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (prenos obrazu a zvuku)“ nahrádzajú slovami „online formou“.
8. V čl. I bode 6 v §60a ods. 4 sa slová „mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“ nahrádzajú slovami „krízovej situácie“.
9. V čl. I bode 7 v § 61 ods. 2 prvej vete sa za slovo „sa“ vkladajú slová „počas krízovej situácie“ a v prvej a tretej vete sa slová „prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (prenos obrazu a zvuku)“ nahrádzajú slovami „online formou“.
10. V čl. I sa za bod 7 vkladajú body 8 a 9, ktoré znejú:
„8. V § 143 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Kancelária sa na účely ochrany a spracúvania osobných údajov považuje za prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov. 84ab) Osobné údaje osôb prítomných na rokovaní orgánov národnej rady sa spracúvajú v rozsahu meno, priezvisko, pracovné alebo iné zaradenie, hlas a obrazová podobizeň. Kancelária prevádzkuje na webovom sídle národnej rady verejne dostupný archív, v ktorom sú trvalo prístupné verejne dostupné audiovizuálne záznamy z verejnej schôdze národnej rady a výboru vyhotovené podľa § 19 a 51.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 84ab znie:
„84ab) Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/ 2019 Z. z. a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Úradný vestník Európskej únie L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.)“
A ešte v tom bode 10 pozmeňujúceho návrhu máme bod 9, ktorý sa tam v rámci toho vkladá, a to je:
9. V § 146 ods. 1sa na konci pripája táto veta:
„Ak sa v čase medzi konaním schôdzí národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predseda národnej rady; pred rozhodnutím si môže vyžiadať stanovisko ústavnoprávneho výboru.“
Bod č. 11. pozmeňujúceho návrhu:
V čl. I sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie:
8. § 149 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Podrobnosti o odmeňovaní členov Komisie pre tvorbu práva ústavnoprávneho výboru (§ 59 ods. 2) upraví národná rada uznesením.“
12. V čl. I sa za bod 7 vkladá bod 8, ktorý znie:
8. Za § 150d sa vkladá § 150e, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§150e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2021
Kancelária zabezpečí rokovanie výboru podľa § 60a najneskôr od 1. októbra 2021. Verejná schôdza výboru podľa § 60a sa môže uskutočniť až potom, ako si výbor upraví v podrobnejších pravidlách rokovania výboru podrobnosti rokovania online formou.“
No a ešte bod 13 pozmeňujúceho návrhu:
13. V čl. II sa slová „1. júna“ nahrádzajú slovami „1. septembra“.
To bol teda pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ku ktorému je, ku ktorému vlastne v rámci tejto rozpravy predkladám ako jeho súčasti aj uznesenie Národnej rady. Prečítam ho, lebo je to potrebné schváliť, aby bolo možné naplniť ustanovenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a tým pádom aj rokovacieho poriadku.
Čiže Národná rada Slovenskej republiky, VIII. volebné obdobie, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z... teda uvidíme, kedy to bude prijaté, asi dnes, k schválenému, to sa potom doplní, k schválenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 459).
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 149 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schvaľuje podrobnosti o odmeňovaní členov Komisie pre tvorbu práva Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky takto:
1. členovi Komisie pre tvorbu práva Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky - legislatívna skratka - (ďalej len „komisia“) okrem poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí odmena za účasť na rokovaní komisie na základe dohody o vykonaní práce vo výške 20 eur na hodinu,
2. výška odmeny členovi komisie sa určí na základe mesačného pracovného výkazu schváleného predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
3. odmenu vypláca Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky.
Toto uznesenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2021.
Ja len, kým som začal čítať pozmeňujúci návrh, tak som tam mal ešte nejakých 5-6 minút z tých 30 minút, ktoré mi patria ako teda osobe, ktorá vystupuje za výbor. A ja len na záver chcem k tomuto uviesť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte neobmedzený čas. Vy ste navrhovateľ.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Teraz som nevedel, v akej kapacite vystupujem. Ak je to tak, tak ešte pár slov k tomu, čo bolo prečítané.
To samotné uznesenie, ktorým sa určujú výška odmeny, je koncipované na základe informácií, ktoré sme dostali z vlády, kde napríklad členovia Legislatívnej rady vlády dostávajú takýmto spôsobom porovnateľnú odmenu, dokonca asi aj takú istú, čiže neulietame v tomto nejak inde, pričom Komisia pre tvorbu práva, jej členovia sa nezaoberajú len legislatívno-technickými otázkami, ako sa zaberá Legislatívna rada vlády, ale riešia oveľa komplexnejšie veci, najmä ústavnoprávne otázky, ktoré, ktoré súvisia s predloženými návrhmi, ale častokrát aj stanoviská, aj stanoviská, ktoré predkladá Národná rada v konaniach pred Ústavným súdom. Čiže popravde by im patrila vyššia odmena, ale nerobia to pre odmenu, len zase nemôžme od odborníkov, ktorí nie sú zamestnancami štátnej správy, očakávať, že sa dva dni budú venovať príprave študovaním návrhov zákonov, potom celý deň alebo pol dňa, alebo celý deň na komisii zadarmo, pretože ako slobodné podnikanie, keď podnikajú ako advokáti a podobne, tak za ten čas produkujú v podstate stratu, pretože sa musia inak venovať svojim klientom.
Takže z tohto to vychádza a je to bežné aj na vládnej úrovni, akurát tuná v parlamente to bolo také tabu, že niektorí si myslia, že v parlamente majú odborníci robiť zadarmo a pre vládu budú robiť za peniaze. A možno sa pamätáte, že nedávno tu bola ministerka Kolíková, ktorá presadila návrhom zákona, aby odmeny členom dotačných komisií, ktorých má na ministerstve, boli, boli títo členovia platení, a to sme teda prešli úplne bez ničoho. A preto ma prekvapilo, keď niektorí aj mi avizovali, že majú nejaký problém s tým, aby odborníci na komisii výboru, a nech by to bola akákoľvek komisia, mali byť odmeňovaní. Takže toľko k tomu uzneseniu.
A ešte k tomu samotnému pozmeňováku. Tie veci, ktoré som nepovedal. Je to preto aj také rozsiahle, pretože stanovisko vlády, ktoré sa týkalo rokovacieho poriadku, už pripomienkovalo alebo sa týkalo aj vecí, ktoré sa v minulosti v rokovacom poriadku neupravili a mali sa upraviť. Napríklad v rokovacom poriadku nebolo nikdy špecifikované, kto sa považuje za prevádzkovateľa na účely ochrany, na účely spracovania osobných údajov, aké, aký rozsah tých osobných údajov sa spracúva, a pritom sme tu už v minulosti mali aj verejné vypočutia a bez týchto náležitostí sa tu spracovali osobné údaje.
To len na margo toho, prečo je ten pozmeňujúci návrh taký rozsiahly, že v princípe už riešime aj veci, ktoré mali byť vyriešené v minulosti, ale keďže sú stále nedostatkom, tak som sa rozhodol, že, aj som si povedal, že je správne, aby sme ich doplnili do tohto pozmeňujúceho návrhu a nepredlžovali ten stav, kedy rokovací poriadok nie je v súlade s inými osobitnými zákonmi dlhšie, až kým nebude prijatá novela, veľká novela rokovacieho poriadku. Takže, samozrejme, istým spôsobom sa aj, kolegovia, ospravedlňujem za to, že ten pozmeňujúci návrh je taký rozsiahly, ale je to pre dobro veci a v snahe vyjsť v ústrety jednak pripomienkam vlády v čo najväčšom rozsahu, a takisto aj pripomienkam Kancelárie Národnej rady, pretože aj Kancelária Národnej rady, aj pre nich je to novinka a tiež v priebehu tohto legislatívneho procesu si isté veci overovali. Museli sa aj zmestiť do nejaké finančného rámca, ktorý sme si dali v doložke vplyvov na 70-tisíc eur. Za to sa, samozrejme, nakúpila nejaká technika. Mali ste možnosť viacerí vidieť, že na výboroch už je nainštalované webkamera. Sú tam aj v priestoroch medzi stolmi už na viacerých výboroch na koberci položené mikrofóny, aby bolo všetkých dobre počuť, keď bude audiovizuálny záznam robený a keď bude aj online rokovanie.
A všetko to hlavne smeruje k tomu, aby sme boli uznášaniaschopní, pretože pandémia, ktorej čelíme od... v zásade od minulého roka, tak nám pripravila aj situácie, ktoré, na ktoré nebola ani Národná rada pripravená, najmä technicky. A musíme sa s tým nejak vysporiadať. Tak začíname s tým menej náročným. To sú rokovania výborov a komisií. A budeme pokračovať, verím, v tej veľkej novele aj v nejakej forme plénom, ak sa na tom zhodneme, že je to, že je to vhodné. K ďalším otázkam potom sa, samozrejme, rád vyjadrím či už vo faktickej, alebo prípadne si ešte vypýtam slovo.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a takisto chcem požiadať na záver, aby ste tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prijali vo všetkých bodoch tak, ako bol predložený. A zároveň aj to uznesenie, ktoré, ktorým sa naplnia body 2 a 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja takto na úvod len uvediem, že zákon úspešne postúpil do druhého čítania, v rámci ktorého sme sa snažili novelu rokovacieho poriadku ešte vylepšiť jednak o to, čo povedala vláda vo svojom stanovisku, jednak aj o to, čo spomenula vo svojich pripomienkach Kancelária Národnej rady, a takisto určité aj urgentné veci, ktoré ešte sme považovali za dôležité riešiť v tejto menšej novele rokovacieho poriadku, pričom viacerí viete, alebo asi všetci, že v dohľadnej dobe chystáme aj veľkú novelu rokovacieho poriadku.
Podrobnejšie by som o týchto veciach povedal vo svojom vystúpení, kde sa do rozpravy hlásim jednak ako navrhovateľ, ale som tam aj písomne prihlásený za poslanecký klub OĽANO s tým, že cieľom novely rokovacieho poriadku je v prvom rade zaviesť online formu rokovania, hybridnú online formu rokovania v prípade pandémie, či už výborov, alebo komisií výborov, a takisto zaviesť audiovizuálne, audiovizuálny prenos z rokovania výborov v tých prípadoch, keď sú tieto výbory verejné.
To sú také základné body, o všetkom ostatnom potom poviem podrobnejšie v rozprave, do ktorej sa hlásim, ako som už povedal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj vo vašich poslaneckých kluboch sú predpokladám poslanci, ktorí sa venujú téme sociálnych vecí a osobitne aj téme osôb, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie. Predpokladám takisto, že ste už boli informovaní, že ministerstvo práce, sociálnych vecí chystá v najbližšom období takú veľkú reformu, ktorá sa týka príspevkov pre tieto osoby. Myslím si, že ešte bude predmetom dosť veľkých diskusií.
Keď som sa možno dva-tri mesiace dozadu informoval, čo všetko bude obsahom tejto reformy s tým, že som poukázal na niektoré nepresnosti alebo medzery v zákone o kompenzáciách pre tieto osoby a pýtal som sa ministerstva, či aj tieto otázky chce nejakým spôsobom v tej reforme riešiť, tak som zistil, že z tých viacerých otázok práve tá, ktorú riešim spolu s ďalšími kolegami, v tejto novele zákona by ani nemala byť súčasťou tej reformy.
Takže sme sa rozhodli potom spolu teda s tými ďalšími kolegami, kolegyňami, ktoré sú pripísané ako spolupredkladatelia k tomuto návrhu zákona, že by sme časovo predbehli túto veľkú novelu, tú veľkú reformu a v snahe pomôcť tým osobám, ktoré vlastnia najmä nehnuteľný majetok, s ktorým z objektívnych dôvodov nevedia nakladať.
Častokrát sú to nehnuteľnosti, ktoré spoluvlastnia v režime BSM, teda bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo sú tieto nehnuteľnosti zaťažené, povedzme, exekučným záložným právo, alebo hypotekárnym úverom a objektívne s nimi nevedia nakladať. To je podmienka, na ktorej trvalo príslušné ministerstvo. Ja som to pôvodne chcel dať trošku širšie, že tam nebude tá podmienka, že by s nimi nevedeli objektívne nakladať. Jednoducho, že taký stav, že tie nehnuteľnosti sú zaťažené týmito ťarchami a že by sa tie ťarchy mali pri posudzovaní výšky majetku zohľadňovať.
Ministerstvo si potom dalo podmienku, že áno, zohľadňujme to, ale iba v prípade, že preukážu, že naozaj nevedia sa tej ťarchy zbaviť, teda že vlastným pričinením jednoducho tá ťarcha viazne na tom nehnuteľnom majetku. No a v prípade, že teda je to tak, že naozaj nevedia s tým, s tou ťarchou nič robiť, tak v takom prípade bude po novom alebo malo by po novom platiť, že keď sa bude načítavať tá hodnota príjmov a majetku, ktorá nesmie presiahnuť cca 40 000 eur na to, aby boli kvalifikované pre kompenzáciu, tak sa tá ťarcha odčíta. Bude to aktuálna hodnota k tomu stavu pri podaní žiadosti. Čiže tá ťarcha sa odčíta a ona potom priebežne, ako, povedzme, ten človek spláca tú hypotéku alebo ak sa vyrovná to BSM, tak ona sa prehodnotí, pretože ten zákon obsahuje ustanovenie, že osoba ZŤP je povinná informovať o zmenách, ktoré sa týkajú žiadosti o kompenzácie.
Je to jednoduchá novela. Som otvorený diskusii. Chcem poprosiť, aby ste to podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No v rámci toho času, čo mám, sa budem snažiť to nejak na všetko odpovedať.
Nie je to v rozpore s tou koncepciou obce, lebo vlastne obec si povie, že či je možné odpájať a kde je možné odpájať. Napríklad v Bratislave to robí Bratislava ako mesto a v niektorých mestských častiach povie, že je možné, že je to možné v niektorých povie, že to nie je možné. Takže robí sa to týmto spôsobom, a práve preto, že tam dáme slovo primerane, tak to bude znamenať, že tá obec v zmysle svojej koncepcie zváži, či tá žiadosť o odpojenie je v súlade s koncepciou obce, čiže práveže naopak konečne naplníme to ustanovenie o koncepcii obce v oblasti rozvoja tepelnej energetiky, lebo dnes, žiaľ, obec, aj keď vo svojej koncepcii hovorila, že je možné sa odpájať, tak ten doterajší dodávateľ a následne bývalá vláda tým prístupom, aký mala k tomu celému, vlastne nikdy to nedovolila. Čiže práve naopak, teraz umožníme, aby sa postupovalo v súlade s koncepciou obce, ale, samozrejme, ak obec nemá v koncepcii uvedené, že sa môže, je možné sa odpájať, tak sa nebude možné odpájať, tá obec to nedovolí.
Druhá vec, to písmenko d). Tie environmentálne hľadiská, prišli aj pripomienky zo strany, myslím, Priatelia Zeme, aj tí to spomínali. Tam je problém pri poslaneckom návrhu zákona, že jednak, ak zadefinujete určitú podmienku, tak musíte mať aj niekoho, kto to bude kontrolovať a ten, kto to bude kontrolovať, musí existovať a musí, jednoducho musí, musí byť vytvorená tá štruktúra. A to už poslanci nevedia vytvoriť bez súčinnosti ministerstva, to by malo vytvoriť ministerstvo, čiže ministerstvo určite bude riešiť tieto veci vo veľkej novele, ako ste správne spomenuli aj vo svojom vystúpení.
A potom ste hovorili, že nemali ste tie prechoďáky tam spravené. My sme ich tiež dávali v podstate až na konci toho procesu, lebo v minulosti sme to chceli riešiť komplet podľa novej úpravy. Teraz sme sa s ministerstvom hospodárstva dohodli, že to vyriešime takto kompromisne v tých prechodných ustanoveniach, aj keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už pán predseda hospodárskeho výboru na úvod svojho vystúpenia uviedol, že medzi prvým a druhým čítaním sme mali možnosť sa stretnúť s viacerými subjektmi, ktorých sa priamo tento návrh zákona týka. Mali sme rokovanie jednak so Zväzom výrobcov tepla, mali sme takisto rokovanie s malými teplármi, teda s podnikateľmi, ktorí nie sú združení v Zväze výrobcov tepla. Hovorili sme aj so zástupcami ministerstva životného prostredia, so zástupcami ministerstva hospodárstva. Výsledkom stretnutia so zástupcami ministerstva hospodárstva aj vzhľadom na to, že boli zo strany týchto subjektov, ktoré som uviedol, zaslané pripomienky a podnety na vylepšenie návrhu zákona, tak niektoré sme akceptovali s tým, že táto akceptácia je aj po dohode s príslušným ministerstvom hospodárstva.
Ja na konci svojho vystúpenia aj preto prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ale skôr než tak urobím, by som vás chcel informovať, čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním a z akého dôvodu sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podáva, pretože tento návrh nie je jednoduchý, je pomerne rozsiahly, a treba vysvetliť, že prečo to tak je.
Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ani nesmeruje k tomu, že by sme opravovali nejaké chyby z toho prvého čítania, ale jednoducho je to téma, tepelná energetika je téma, ktorá je veľmi kontroverzná. Je, v podstate tie skupiny podnikateľov, ktoré podnikajú na tom regulovanom trhu, a ich záujmy sú tak protichodné, že v princípe urobiť návrh zákona, ktorý by vyhovoval obom skupinám, je v zásade nemožné.
Takých tém je viacero, nakoniec budeme mať na tejto schôdzi aj návrh, ktorý sa bude týkať národných parkov, a tam takisto vidíte, koľko listov dostávame od zástupcov lesníkov napríklad a ako to vnímajú ochranári. Takže sú určité témy, kde neviete nájsť také znenie návrhu zákona, s ktorým by boli všetci spokojní. Ale hovorí sa, že aj dobrý zákon je vtedy, keď nikto s tým nie je spokojný alebo každý s ním je spokojný trošku, tak by som povedal alebo trochu. A toto je ten prípad, ktorý vlastne vyústil aj do pozmeňujúceho návrhu, že tak jedni ako aj druhí si tam vedia nájsť niektoré pripomienky, ktoré z ich pohľadu smerujú k vyváženiu situácie pri podnikaní na trhu v oblasti tepelnej energetiky.
Pokiaľ ide o tie konkrétne otázky, ktoré sme riešili medzi prvým a druhým čítaním. V zásade ten návrh upravuje dve veci. Prvá je zákaz reťazenia cien. Prostredníctvom tohto zákazu by sme chceli dosiahnuť primeranejšie ceny energií pre konečného spotrebiteľa, pre bežných ľudí. A na to, aby sme tak spravili, sme v tom návrhu zákona aj zadefinovali určité, vymedzili sme určité pojmy a zaregulovali sme spôsob, akým by sa mohol dosiahnuť zákaz reťazenia cien. Samotný zákon nedoťahoval tú koncovku toho zákazu, pretože tá koncovka bude dotiahnutá prostredníctvom predpisu ÚRSO, teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale vytvára rámec preto, aby ÚRSO tak mohlo spraviť. Ale keďže tie pojmy boli predmetom kritiky najmä zo strany Zväzu výrobcov tepla, tak sme sa nakoniec a, samozrejme, ešte tam potom bola aj taká pripomienka, že by bolo dobré zadefinovať priamo v zákone, čo je to primárny a sekundárny okruh, tak sme sa nakoniec rozhodli takým spôsobom, že aby sme sa vyhli nejakým siahodlhým diskusiám a zdržiavali prijatie tohto návrhu zákona, tak sme tie sporné pojmy odtiaľ vypustili.
Vypustili sme aj všetky súvisiace ustanovenia, ktoré teda boli naviazané na tieto pojmy s tým, že tie pojmy sa dostanú do veľkej novely zákona, ktorú ministerstvo hospodárstva pripravuje v najbližšom období v priebehu najbližšieho polroka. A dohodli sme sa, že tú ďalšiu diskusiu so Zväzom výrobcov tepla ohľadne týchto pojmov, ako boli, ako je prípojka a tie ďalšie pojmy, ktoré tam boli zadefinované, bude viesť už ministerstvo hospodárstva. A v tej veľkej novele sa bude snažiť dosiahnuť nejakú názorovú zhodu so Zväzom výrobcov tepla.
Na druhej strane primárny, sekundárny okruh my prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu chceme zadefinovať priamo do zákona. Sú to pojmy, ktoré vychádzajú z praxe a bežne ich používal ÚRSO vo svojich rozhodnutiach, nie je to niečo, čo by sme teraz vymýšľali a pôvodne to ministerstvo hospodárstva, tieto dva pojmy, chcelo včleniť do veľkej novely zákona o tepelnej energetike. Ale keďže teraz sme dostali pripomienku zo strany Zväzu výrobcov tepla, aby takéto niečo bolo zadefinované, tak sme im vyšli v ústrety, urobili sme to už v predstihu v tomto návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúce návrhu, ktorý nakoniec prečítam.
Čiže toto sú všetko pripomienky, ktoré vychádzajú zo záverov diskusie, ktorý sme mali so Zväzom výrobcov tepla, a ktorý sme akceptovali, a to je v podstate podstatná časť toho pozmeňujúceho návrhu, pretože tam tých ustanovení, ktoré boli priamo naviazané na tie sporné pojmy, kde to bola naozaj hra o slovíčka bolo viac.
Na druhej strane sme sa snažili reflektovať v určitej miere aj na pripomienky, ktoré prichádzali z druhej strany, a to boli pripomienky zo strany podnikateľov v oblasti teplárenstva, ktorí nie sú združení vo Zväze výrobcov tepla, a sú skôr takými menšími podnikateľmi, strednými podnikateľmi. Tí sa nám dlhodobo sťažujú na to, že pokiaľ chce niekto ukončiť odber tepla, tak v princípe to môže urobiť len na základe zákona, čo sú veľmi výnimočné, vzácne situácie, keď sa mení teda látka, keď sa mení látka, ktorá slúži na vykurovanie. To znamená, keď idete možno z horúcovodu na teplovod a opačne, ale to sú veľmi vzácne situácie. A potom je to už len na základe dohody s doterajším dodávateľom, čo v praxi bolo zvyčajne tak alebo takmer vždy, že ten doterajší dodávateľ tú dohodu jednoducho uzavrieť nechcel. Čiže my teraz dopĺňame do návrhu zákona možnosť výpovede, ale s tým, že musia byť striktne dodržané podmienky, ktoré aj doterajší zákon uvádza a to, že nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ, musí byť jednak technologicky lepší, musí byť, samozrejme, aj priaznivejší voči životnému prostrediu, čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o 20 % viac tepla z obnoviteľných zdrojov energie ako ten doterajší zdroj tepla. A keďže doteraz sa to veľmi nekontrolovalo, či to je naozaj tak, že sú tam splnené tieto podmienky, tak aby sme to vyvážili, tak na druhej strane dávame povinnosť samospráve, aby pri odpojení sa od doterajšieho zdroja tepla, aby tieto podmienky skontrolovala, aby sa nám nestalo, že si niekto bude chcieť vybudovať zdroj, ktorý je horší vo vzťahu k životnému prostrediu alebo je technologicky menej vyspelý, a to je teda druhá časť toho pozmeňujúceho návrhu.
Bola veľká diskusia aj o tom, že či je šťastné vkladať slovíčko do § 12, myslím, ods. 9, ods. 10 je to slovo "primerane", pretože aj v zmysle legislatívnych pravidiel by sa slovo "primerane" malo používať len výnimočne. K tomu sa dá uviesť najme to, že slovo "primerane" bolo v texte návrhu zákona od jeho prijatia v roku 2004 až do roku 2014 a nespôsobovalo nejaké zásadné problémy. Dokonca aj vláda, keď prišla, bývalá vláda, keď prišla s novelou toku 2014, tak nenavrhovala to slovo "primerane" v tom odseku vypustiť. Totiž dneska alebo dnes nie je problém v tom, že keď to slovo "primerane" vypadlo, tak niektorí si ho vysvetľujú ako rovnako, že sa má použiť ustanovenie § 12 ods. 1 až x rovnako aj na tie menšie zdroje tepla, tak ako platia pre veľké a výkonnejšie zdroje tepla a niektorí si to vysvetľujú stále ako primerane. Čiže jednak je nejednotné to, že to slovíčko vypadlo pozmeňujúcim návrhom poslaneckým v tom roku 2014, nebolo to šťastné, pretože to bolo aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, lebo vzťahy sa majú upravovať buď rovnako, alebo primerane, keď sa odkazuje na iný odsek. Aj v praxi to spôsobovalo problémy. Takže sme stáli pred tou otázkou, že ako to napraviť. Vrátili sme tam to slovíčko "primerane" a hlavne návrh zákona upravuje aj to, že sme spresnili, že doterajší dodávateľ sa nebude vo svojich záväzných stanoviskách vyjadrovať ku všetkému, čo ho napadne, tak ako to často robil, ale ako dotknutý subjekt len k tomu, čo je vo verejnom záujme.
Vo verejnom záujme v zmysle zákona o tepelnej energetike je to, aby sa nezasahovalo do tepelnej sústavy spôsobom, ktorý je neprijateľný a ktorý by ohrozil celú tú infraštruktúru, celú tú tepelnú sústavu ako takú, aby sa nerobili zásahy do ochranného pásma tej tepelnej sústavy. K týmto dvom otázkam sa aj v zmysle tohto zákona už bude odteraz ten dodávateľ vyjadrovať. A k tomu zvyšnému to, že či to má dopady na cenu za teplo tých ostatných, ktorí zostanú na tej sieti, či to má dopad na životné prostredie, to bude riešiť obec alebo okresný úrad, hlavne obec, ktorá má na to príslušné oddelenia, ktoré sa k tomu majú vyjadrovať a tá rozhodne v zmysle koncepcie tepelnej energetiky príslušnej obce, či vôbec je možné sa odpojiť, lebo niektoré koncepcie obecné to ani nepovoľujú a ak to povoľujú za akých podmienok. Veď preto sa aj robia tie koncepcie a schvaľujú sa obecnými a mestskými zastupiteľstvami, aby to malo nejaký dosah, lebo, žiaľ, terajší zákon je nastavený tak, že obce si môžu prijímať, čo chcú v koncepciách alebo terajší dodávateľ to môže celé zablokovať, práve pretože v tom svojom záväznom stanovisku sa vyjadruje ku všetkému od ovzdušia cez ochranné pásma až po ceny, ktoré, samozrejme, majú dopad aj priamo na neho. Čiže v podstate sa vyjadruje sám k sebe a to nie vo verejnom záujme a nehovorím to, že si to myslím, ale v roku 2014, vlastne v roku 2015 Najvyšší súd, keď sa zaoberal touto problematikou, tak to presne takto aj konštatoval, že dodávateľ sa nemá vo verejnom záujme ako dotknutý orgán prečo vyjadrovať k inému, ale má sa vyjadrovať len k tým dvom otázkam, ktoré my teraz v zákone spresňujeme, to znamená k ochranným pásmam a zásahom do tepelnej sústavy.
Minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré riešilo túto problematiku, konštatovalo, že tak ako je definované dnes v § 12 ods. 10 veľmi neštandardne to ustanovenie, tak nie je z toho zrejmé, či sa dodávateľ má vyjadrovať len k tým dvom otázkam, teda k ochranným pásmam a k zásahom do tepelnej sústavy alebo či sa má vyjadrovať aj širšie a že je na zákonodarcovi, tak sa priamo v tom odôvodnení píše, aby to v zákone spresnil. Takže my vlastne robíme to, čo chce Ústavný súd, ktorý minulý rok toto konštatoval, a my to spresňujeme tak, ako to tvrdí od roku 2015 aj Najvyšší súd, že dodávateľ tepla sa má vyjadrovať len k dvom otázkam, ktoré sú vo verejnom záujme a ktoré od neho štát, ktorý mu dáva takéto oprávnenie, od neho očakáva.
K tomu ostatnému sa už bude vyjadrovať po správnosti obec, pretože obec si musí zvážiť, či si môže dovoliť zasiahnuť do svojej sústavy tepelnej tak, že povolí odpojenie a nezničí si ju tým a či sú aj splnené ďalšie štandardy ochrany životného prostredia, lepšie technológie, tak aby boli splnené nielen záujmy obce, ale tak, aby v celkovom dôsledku aj štát plnil povinnosti, ktoré má vo vzťahu k Európskej únii z hľadiska emisií, z hľadiska ďalších parametrov a pokiaľ by to tá obec nejakým spôsobom takto nechcela pochopiť, tak ten doterajší dodávateľ vždy prostredníctvom toho záväzného stanoviska, on zostane nakoniec aj účastníkom konania, vie tieto veci namietať. Nad obcou je vždy odvolací orgán, a to zostáva okresný úrad a v prípade územného konania ešte ministerstvo hospodárstvo, ktoré má sledovať práve záujmy štátu, aby tie parametre a tie prísľuby, ktoré štát, ku ktorým sa štát zaviazal aj v oblasti tepelnej energetiky, boli splnené.
Sú tu aj viaceré ďalšie otázky, ktoré my neriešime v tejto novele zákona a budú riešené vo veľkej novele zákona o tepelnej energetike, ktorá by mala v priebehu najbližšieho polroka byť predložená samotným ministerstvom a do toho sme sa púšťať nechceli.
Ja ešte na záver tohto vstupu, kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak by som sa rád vyjadril, lebo viacerí ste to zaregistrovali. Ja som aj viacerým z vás sľúbil, že sa k tomu vyjadrím. Bol publikovaný článok teda, ktorý sa týkal tejto novely zákona, teda vyjadrovalo sa v tom článku k návrhu zákona ministerstvo životného prostredia. Nebolo z toho článku jasné, teda takto, vyjadroval sa spôsobom, že nesúhlasí s týmto návrhom zákona, lebo by to mohlo nejakým spôsobom ohroziť životné prostredie. Nebolo v tom článku uvedené, kto sa za ministerstvo vyjadroval. Ja som sa stretol s vedením ministerstva a zistil som, že to bola iniciatíva úradníkov ministerstva, ktorí boli oslovení novinármi, a vedenie ministerstva o tom ani nevedelo. My sme si to vysvetlili, takže nejaký zásadný súhlas zo strany ministerstva nie je a navyše, tak ako to pochopili úradníci na ministerstve životného prostredia, ani nezodpovedá obsahu toho návrhu. Ja len uvediem, že bolo kritizované, že sa nesúhlasí s tým, aby bol vylúčený dodávateľ ako účastník konania. My vôbec do účastníctva v tomto návrhu zákona nezasahujeme. My riešime dodávateľa len v tej skoršej fáze, keď sa vyjadruje ako dotknutý orgán a to je rozdiel, lebo medzi dotknutým orgánom v zmysle stavebného zákona je rozdiel a medzi účastníctvom je rozdiel. Čiže aj tie samotné pripomienky, ktoré boli publikované v článku, nevychádzajú ani zo znenia toho pôvodného návrhu, ktorý bol predložený. Ja, samozrejme, som aj tento pozmeňujúci návrh poskytol ministerstvu, aby si urobili predstavu a v zásade nemám od nich momentálne nejaké negatívne reakcie.
Ja len k tomu ovzdušiu, lebo na to sa ma viacerí pýtate. Aj tie malé zdroje, ktoré dnes produkujú určité emisie, lebo všetci produkujú emisie aj tie veľké zdroje, aj tie malé zdroje. Tie malé zdroje sú v tých väčších mestách. V Bratislave je to tak, neviem, či aj v Košiciach, ale v Bratislave je to tak, že magistrát, magistrátu sa nahlasujú emisie a magistrát vyrubuje aj poplatky za emisie. Čiže je to pod kontrolou, aj keď, samozrejme, sa nekontroluje každý prípad jeden po druhom a v ostatných mestách a v obciach to robia príslušné oddelenia životného prostredia na okresných úradoch. Takže tento článok o tom nehovorí, ale častokrát zaznievajú takéto výhrady, že nie sú vôbec pod kontrolou emisie. U tých menších zdrojov sú, ale, samozrejme, nie sú na pravidelnej báze.
Na druhej strane pravidelne sa nekontroluje ani to, že či sú zdroje tepla účinnými zdrojmi tepla. Jednoducho dnes tá kontrola tiež nie je v tomto. Ak príde prevádzkovateľ zdroja tepla, ktorý predloží dokumentáciu, že, povedzme, má kogeneračnú jednotku vybudovanú, ktorá ani nemusí byť v praxi zapojená, lebo to nikto nekontroluje, tak mu URSO vystaví potvrdenie, že účinný zdroj. Kedysi na to existovala energetická inšpekcia, ktorá bola zrušená zhodou okolností práve ľuďmi, ktorí dnes pracujú pre Zväz výrobcov tepla.
Takže nechcem sa do toho viacej púšťať. Pokiaľ by tu o tom vznikla debata, tak by sa dalo aj o tom rozprávať, o tých rôznych prepojeniach a tak ďalej, ale nemyslím, že to je kľúčové. Len keď v kontexte o tom rozprávame, tak si treba aj toto uvedomiť, že dnes nemáme ani energetickú inšpekciu, ktorá kontrolovala, ako účinné sú aj doterajšie zdroje tepla. A na druhej strane nekontrolujeme ani jeden po druhom tie menšie zdroje tepla. Takže tie nedostatky sú na oboch stranách a myslím si, že primárne na ministerstve hospodárstva by aj v tej veľkej novele sa s týmto popasovalo, lebo to je určité bremeno, ktoré si nesieme so sebou roky. To sa aj ťažko rieši poslaneckým návrhom zákona, lebo ak by tu mal vzniknúť nejaký subjekt, ktorý bol obdobný energetickej inšpekcii, mal by to prevziať tie úlohy iný orgán, tak to poslanci nedokážu efektne spraviť bez toho, pretože to ponesie so sebou aj finančné dopady, aj personálne dopady, aj administratívu toho celého.
Tieto veci si musí zvážiť ministerstvo hospodárstva. Ja verím, že sa s tým popasujú v tej veľkej novele, pretože tá veľká novela bude zohľadňovať aj tú najnovšiu smernicu Európskej únie, ktorá tiež upravuje podmienky, za akých sa možno odpájať od zdrojov. A tá smernica hovorí, že sa možno odpájať len od účinných zdrojov. Takže tá kontrola tých účinných zdrojov bude podstatná, aby sme vedeli odlíšiť účinné od neúčinných, lebo v zmysle smernice Európskej únie sa v budúcnosti bude možno odpájať len od účinných a od neúčinných, ale od účinných zdrojov by sa odpájať nemalo.
Tak toľko k tým diskusiám a k tomu, prečo sme sa dopracovali k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a ja to teraz prečítam. To odôvodnenie už čítať nebudem, lebo som ho tak svojimi slovami zhrnul v tomto svojom vystúpení. Takže prečítam už len paragrafové znenie alebo ten normatívny text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa body 1a 2 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 3 v § 2 písm. ac) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
3. V čl. I bode 3 v § 2 písmená ad) a ae) znejú:
"ad) primárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla zo zariadenia na výrobu tepla alebo z odovzdávacej stanice tepla do odovzdávacej stanice tepla,
ae) sekundárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla z odovzdávacej stanice tepla do zariadenia na spotrebu tepla."
Koniec toho bodu pozmeňujúceho návrhu.
4. V čl. I sa body 4 a 5 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 11, ktoré znejú:
"8. § 12 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Osvedčenie podľa odseku 1 a záväzné stanovisko obce podľa odseku 8 možno vydať iba v prípade, ak sú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20."
9. § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) Odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa."
10. V § 20 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa."
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
11. V § 20 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V Čl. I sa body 8 až 10 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 11 sa číslo "25" nahrádza číslom "24" a táto úprava sa urobí v danom texte 3x.
8. Čl. I sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
"12. Za § 38ac sa vkladá § 38ad, ktorý vrátane nadpisu znie:
" § 38ad
Prechodné ustanovenia účinné od 1. augusta 2021
V konaní začatom pred 1. augustom 2021, ktoré nebolo právoplatne skončené a v ktorom ešte nebolo vydané osvedčenie podľa § 12 ods. 1 alebo záväzné stanovisko obce podľa § 12 ods. 8, sa postupuje podľa predpisov účinných od 1. augusta 2021."."
Takže to bol pozmeňujúci návrh a ja už len na záver dodám, lebo som k tým prechodným ustanoveniam nehovoril, že aj tam boli rôzne variácie toho, ako ich spraviť, ale nechceli sme už spochybňovať platné záväzné stanoviská obce alebo osvedčenia ministerstva, ktoré boli vydané. Takže tiež sa tam išlo dvakrát do kompromisného znenia, že nejde sa ani úplne podľa nového znenia, ani úplne podľa starého znenia, ale urobil sa tam kompromis, ktorý isté špecifické situácie vyrieši a nie ani v prospech jedných, ani v prospech druhých, ktorí na tom trhu podnikajú, a ich záujmy sú častokrát protichodné.
Ja ďakujem teda za to, že ten návrh zákona v druhom čítaní podporíte, nie je to úplne zrušenie teplárenského nevoľníctva, o ktorom hovorí programové vyhlásenie vlády, ale je to čiastočné uvoľnenie toho doterajšieho režimu a hlavne vyváženie a spresnenie vecí, ktoré požaduje aj Ústavný súd, ktorý hovorí už dlhú dobu, aj Najvyšší súd, že by tak mali byť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade poďakovanie za to, že ste chvíľu počkali. Výnimočne som dochádzal dnes do Bratislavy a zápchy na obchvatoch sú veľké, takže tých päť minút som, žiaľ, meškal.
No a k tomuto samotnému legislatívnemu návrhu, v zásade je veľmi stručný. Bol vypracovaný po zhode medzi v podstate poslaneckými klubmi opozície aj koalície a medzi prvým, druhým čítaním vlastne nevzniklo v rámci diskusie nič, čo by bolo potrebné zapracovať priamo do tohto návrhu zákona.
Takže, ak by predsa bolo niečo, čo treba vysvetliť, som pripravený na diskusiu, ale inak by som vás chcel požiadať, aby ste tento návrh podporili aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ja by som sa chcel teraz troška pána podpredsedu zastať v tom, že ono sa to väčšinou stáva vtedy, keď príde, prichádza návrh z, teda nie priamo od pána podpredsedu, ale z tých úradov, ktoré ako pod neho, pod jeho pôsobnosť patria. A myslím si, že je to hlavne kvôli tomu, že sa ešte potrebuje, potrebuje zohrať jeho úrad s tými ostatnými úradmi, kde už teraz nemajú tých legislatívcov, lebo prešli pod pána podpredsedu ako. A čiastočne musím povedať, že to je aj kvôli tomu, že parlamentná, legislatívne pravidlá parlamentu nie sú úplne zosúladené, a opačne, s legislatívnymi pravidlami vlády a aj niekedy je to dosť náročné sa zhodnúť v názoroch medzi vládnou legislatívou a parlamentnou legislatívou.
Ale áno, ja takisto sa snažím robiť všetko pre to, aby tie návrhy boli dobré, a tak chcel by som sa trošku naozaj zastať aj týmto spôsobom pána podpredsedu, aj keď nie je to asi najšťastnejšie, keď sa tu musíme tým zdržiavať. To súhlasím.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ústavnoprávny výbor je gestorským výborom k tomuto návrhu zákona a ako to už býva pri takýchto rozsiahlejších návrhoch, prichádza aj parlamentná legislatíva s rôznymi vylepšeniami, ktoré majú často legislatívno-technický charakter, a aj v tomto prípade bolo navrhnutých pomerne dosť rôznych vylepšení, ale následne sme mali aj rokovanie s pánom podpredsedom vlády, s vládnou legislatívou a zhodli sme sa, že z toho množstva návrhov na vylepšenie textu, či už v poznámkach pod čiarou, alebo priamo spresnenia niektorých formulácií, vyberieme trinásť, ktoré majú určitý prínos pre právny predpis, pre jeho lepšiu, lepšiu zrozumiteľnosť a porozumenie.
A to je aj odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som teraz rád v rámci tohto môjho príspevku prečítal, pretože inak v princípe ide o technický predpis, tak ako ho vníma aj Európska komisia a vlastne všetky predpisy, ktoré odkazujú na, alebo zákony, ktoré odkazujú na tento zákon, sa tiež považujú za technické predpisy a nič iné v tomto pozmeňováku nie je ako precizovanie právnej úpravy, zlepšenie formulácie textu, spresnenie poznámok pod čiarou. Čiže budem čítať pozmeňovák tak, ako som ho navrhol.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I bode 2 v § 3 ods. 1 písm. h) sa slovo „autorizovaných" nahrádza slovom „notifikovaných".
Bod 2. V čl. I bode 5 (poznámke pod čiarou k odkazu 16), bode 24 (poznámke pod čiarou k odkazu 54), bode 27 (poznámke pod čiarou k odkazu 69) a bode 36 (poznámke pod čiarou k odkazu 81) sa za slová „2017/ 746" vkladajú slová „v platnom znení".
Bod 3. V čl. I bode 6 v § 4 ods. 5 sa slová „hospodárskeho subjektu, tam je zavedený odkaz 16a), alebo podľa osobitného predpisu, tam je zavedený odkaz 16b), len počas mimoriadnej situácie, odkaz 17), z dôvodu nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu." nahrádzajú slovami „hospodárskeho subjektu, 16a), počas mimoriadnej situácie, 17), z dôvodu nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu alebo podľa osobitného predpisu.17a)" a na konci sa pripája táto veta: „Úrad informuje Komisiu podľa osobitného predpisu, 17b).''
Poznámky pod čiarou k odkazom 16a,17a a 17b znejú:
"16a) Čl. 3 ods. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/ 2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25. 6. 2019).
17a) Napríklad čl. 59 nariadenia (EÚ) 2017/745 v platnom znení, čl. 54 nariadenia (EÚ) 2017/746, odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/403 z 13. marca 2020 o postupoch posudzovania zhody a dohľadu nad trhom v kontexte hrozby súvisiacej s ochorením COVID-19 (Ú. v. EÚ L 791, 16. 3. 2020).
17b) Čl. 59 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/745 v platnom znení.
Čl. 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/746."
Poznámka pod čiarou k odkazu 16b sa vypúšťa.
Bod 4. V čl. I bode 8 v § 6 ods. 4 sa za slovo "splnomocnenia" vkladajú slová "alebo jeho preklad".
Bod 5. V čl. I bode 9 v § 9a sa za slovo "subjekt" vkladá slovo "určený".
Bod 6. V čl. I bode 27 poznámka pod čiarou k odkazu 65 znie:
"65) Čl. 16 ods. 2 až 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020."
Bod 7. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 1 písm. e) sa slová "umožniť prijať hospodárskemu subjektu" nahrádzajú slovami "uložiť opatrenie hospodárskemu subjektu prijať", vypúšťajú sa slová "pričom upozornenia a označenia určeného výrobku podľa osobitného predpisu, 66), musia byť v štátnom jazyku," a na konci sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "orgán dohľadu je oprávnený určiť, že upozornenia a označenia určeného výrobku podľa osobitného predpisu, odkaz 66), musia byť v štátnom jazyku,".
Bod 8. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 1 písm. f) sa slová "písmena d)" nahrádzajú slovami "písmen d) a e)".
Bod 9. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 1 písm. k), l) a m) sa slovo "c)" nahrádza slovom "d)".
Bod 10. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 4 písm. g) sa slová "vzoriek, uchovávania a skúšok" nahrádzajú slovami "na činnosti podľa odseku 1 písm. c)".
Bod 11. V čl. I bode 36 poznámke pod čiarou k odkazu 71 sa vypúšťajú slová „ods. 3".
Bod 12. V čl. I bode 36 v § 29 ods. 4 písm. b) sa slovo „h)" nahrádza slovom „i)".
Bod 13. V čl. I bode 36 v § 29 ods. 4 písm. d) sa slovo „g)" nahrádza slovom „h)".
No a na záver ešte navrhujem, aby sa bod 3 zo spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie. Hlavne pre pána spravodajcu.
Takže to bol celý pozmeňujúci návrh, ako ste počuli, v podstate legislatívno-technické záležitosti alebo ustanovenia, návrhy, na ktorých bola zhoda aj medzi vládnou a parlamentnou legislatívou, takisto so súhlasom pána podpredsedu vlády. Ja by som vás všetkých chcel požiadať, aby ste najmä s cieľom lepšej zrozumiteľnosti toho návrhu a lepšieho porozumenia pre adresátov právnej normy podporili aj tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a následne aj celý predpis.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, utíšime sa v sále.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Prosím všetkých členov ústavnoprávneho výboru, aby sa zišli v rokovacej miestnosti výboru o ôsmej hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dve poznámky k tomu, čo bolo povedané.
Áno, budem rád, ak sa aj po dohode s Úradom verejného zdravotníctva a s ministerstvom zdravotníctva dopracujeme k tomu, že aj kapacitne to bude tak posilnené, že budú vedieť štandardne zabezpečovať proces tvorby vyhlášok. Je to, považujem to za nedostatok aj súčasnej právnej úpravy. Ale nechcel som tento nedostatok ani ja povyšovať nad to, aby tieto úrady a najmä tie regionálne pracoviská nemohli pomáhať v prvom rade pri prekonávaní pandémie. Čiže v tomto ani ja nie som z hľadiska tvorby práva nejaký nadšený, ale, ale niečo muselo dostať prioritu.
No a druhá poznámka, že neustupujeme pri tom koncepte náhrady škody od toho, čo sme tu svojho času hovorili, že za, za prijatie legislatívy by mal niekto dostať náhradu škody. Ten koncept je tam stále zachovaný, ale spresňuje formulačne to ustanovenie práve kvôli tomu, že pôvodne sme, alebo stále zastávame názor, že sa to dalo prekonať aj výkladovo a že to tam uvedené nemuselo byť, ale vzhľadom na to, že sudcovia Ústavného súdu dospeli k záveru, že je potrebné, aby to tam formulačne doplnené bolo, tak sme tento iný názor akceptovali a to ustanovenie len spresňujeme. Ale ten základný koncept ponechávame.
To znamená za prijatú legislatívu v tomto ohľade nebude možné mať náhradu škody, teda za takú, ktorá je zákonná.