Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na margo vystúpenia pána Kuffu chcem len povedať toľko, že ja som už myslel, že dôjdeme do takého štádia, že tu budeme počúvať vecné stanoviská, a vidím, že asi, asi sa toho nedočkáme. Ale ja normálne vážne, keď som vás tak teraz počúval, rozmýšľam nad tým, že či vás normálne nenavrhnem na Nobelovu cenu za literatúru, lebo takého prozaika v Nobelovom výbore asi ešte nestretli. Vy sa viete vyjadriť od geneticky modifikovaných organizmov až po karanténne centrá.
Ako normálne ja si myslím, že máme tu nábeh na Danka číslo 2.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Kuffa, zaujalo ma vaše aj vyjadrenie alebo načrtnutie témy, že predškolské vzdelávanie by nemalo byť povinné. No tak ja vám poviem, že napriek silnej tradícií predškolského vzdelávania na Slovensku a kvalitne prepracovaného obsahu predprimárneho vzdelávania v našej krajine počet detí navštevujúcich materské školy nie je vysoký. Pritom investícia do vzdelávania sa spoločnosti a jednotlivcom, viete dobre, že mnohonásobne vracia, ak sa deti zveria do rúk pedagógov už v predškolskom veku.
Ja vám poviem tak pre informáciu, podľa štúdie Svetovej banky sa každé euro vložené do materských škôl vráti spoločnosti až štvornásobne. Ešte aj Európska komisia sa preto snaží v sociálnej oblasti dosiahnuť čo najvyššiu mieru zaškolenosti detí od štyroch rokov do začiatku školskej dochádzky. Európska komisia vyzvala aj členské štáty, aby do roku 2020 dosiahli minimálne 95-percentnú účasť a tomuto cieľu sa absolútne nepribližujeme. I preto došlo k zmene zákona predprimárneho vzdelávania minulý rok.
Na Slovensku je podľa štatistických údajov Eurostatu podiel detí na predškolskom vzdelávaní pod hranicou 80 %, z európskej 28-ky je na tom horšie už len Chorvátsko a priemer Európskej únie je necelých 95 %. Len pre vašu informáciu, z výsledkov PISA vyplýva, že u 15-ročných mladých ľudí, ktorí neabsolvovali predprimárne vzdelávanie, je trikrát väčšie riziko, že budú dosahovať slabé výsledky, než u tých, ktorí absolvovali viac ako rok takéhoto vzdelávania. A investícia do vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve znižuje potrebu väčšej miery výdavkov v neskorších fázach vzdelávania.
Preto absolútne nesúhlasím s vaším vyjadrením, že predprimárne vzdelávanie by malo byť na dobrovoľnej báze. Tá účinnosť zákona, ktorá bola schválená minulý rok, i podľa môjho názoru mala platiť. Je to dobre nastavený systém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel oceniť vystúpenie mojej kolegyne pani poslankyne Hajšelovej. Trefné, úderné, vecné.
Ja by som chcel ešte doplniť na margo jej vystúpenia, že za základný problém demokracie, ako aj moji kolegovia predrečníci povedali, je to, že na Slovensku nám vládne stále oligarchia a nefungujú v dostatočnej miere inštitúty demokracie tak, ako by mali.
Ale programové vyhlásenie vlády má ešte jedno pozitívum, ktoré tu nebolo otvorené ani dnes, ani v minulosti, a to je odstránenie tzv. prílepkov k zákonom. My veľmi dobre vieme, aké, aké problémy nastávali v minulosti, keď k takémuto niečomu došlo, a zase riešenia a dodržiavanie dostatočnej legisvakančnej doby.
No sa na záver by som ešte chcel povedať, že kľúčová v programovom vyhlásení vlády sa javí aj reforma justície a v podstate aj to zavedenie množstva nových inštitútov a zmien zákonov, a ja len verím, že zásadnou zmenou prejde aj spôsob voľby ústavných sudcov, reforma zloženia Ústavného súdu Slovenskej republiky s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov. Samozrejme, sú tu aj viaceré otázky ako zavedenie špecializácie sudcov na hlavné agendy, otázka väzeňstva a prokuratúry, ale to, si myslím, že bude predmetom ďalších rozpráv.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja len v krátkosti, to pán poslanec Suja rozprával o tom, že k programovému vyhláseniu vlády nie sú konkrétne termíny na splnenie tých konkrétnych návrhov, ktoré sú tam uvedené.
Ja chcem len na margo toho povedať, že na to sú štyri roky, aby vláda mala možnosť splniť všetko, čo je uvedené v programovom vyhlásení vlády.
A hovoril ste aj o tom, že chýbajú prvky v poľnohospodárstve, potravinárstve, resp. v tomto segmente priemyslu, ste poslanec Národnej rady, kľudne využite svoju zákonodarnú iniciatívu a môžete predkladať štyri roky návrhy zákonov. Každá iniciatíva sa víta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja len v krátkosti. Pán kolega Pčolinský, spomínal ste tu, že programové vyhlásenie vlády v 2012. až ’16. bol aj dokument, ktorý umožňoval v podstate vtedy jednofarebnej vláde spraviť maximum pre tento štát, a videli sme, ako to dopadlo. Ja som si čítal aj programové vyhlásenia tak v krátkosti v 2006., 2012. alebo ’16. a podľa toho programového vyhlásenia vlády sme tu mohli mať diaľnicu pomaly do Užhorodu a výsledok vidíme, že aký je, že nevieme sa ani dotrepať na východ cez Strečno. A takú paralelu v krátkosti, keď prekročíte rýchlosť, tak dostanete pokutu.
Čo sa stane, keď nesplníte programové vyhlásenie vlády? No nedostanete nič, žiadnu sankciu. Ja by som sa len tak spýtal, na koľko percent bolo splnené programové vyhlásenie z 2006, z 2012 alebo z 2016. Na 50 %?
No ale dnes sme v 2020. a sme vo veľmi ťažkej dobe s COVID-om-19, a preto je potrebné dať politikárčenie bokom, nepredkladať tu programové vyhlásenie vlády, ktoré obsahujú len všeobecné informácie alebo fakty, ale jednoducho prísť s konkrétnymi riešeniami, a preto je na tých 121 stranách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Blanár, spomínal ste, že programové vyhlásenie vlády je na 120 stranách a je zbytočne dlhé. Áno, má 120 strán, ale na rozdiel od predošlých vyhlásení vlád obsahuje aj konkrétne riešenia. A význam tohto programového vyhlásenia vlády nie je daný rekordným počtom strán, ale cieľmi a riešeniami, ktoré sú dané a opísané v programe.
A jedno z prvých pozitív je rozsiahla sekcia, ktorá sa týka navrátenia dôvery ľudí v právny štát. Opatrenia v súdnictve sú rozsiahle a racionálnym spôsobom nastavené. A na realizáciu týchto opatrení netreba veľké finančné prostriedky, stačí len odvaha. Odvaha realizovať kroky k navráteniu dôvery ľudí v justíciu a právny štát.
A po tom, čoho ľudia boli svedkami posledné roky, čo sme videli v správach Kočnera, Jankovskej a ich pucipajtášov, sa nečudujte, že máme čo naprávať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem reagovať na včerajšie vystúpenie pána predsedu výboru pre vzdelávanie. Ja by som rád aj doplnil to, že vláda sa širšie venuje aj reformovaniu financovania školstva, ktoré by sa malo zjednotiť pod, v rámci financovania. Financovanie je totiž dnes roztrieštené a spadá aj pod ministerstvo vnútra, ako vieme. Tak sa člení aj podľa zriaďovateľov, či už súkromných, alebo cirkevných. A po novom by ministerstvo cez zriaďovateľov financovalo vzdelávanie na všetkých typoch škôl. Je to v podstate dosť ťažká úloha, ale je to potrebné čo najskôr riešiť.
A čo chcem ešte vyzdvihnúť, je to, že programové vyhlásenie vlády sa venuje aj deťom, ktoré nevedia po slovensky. To znamená, že materinský jazyk je iný ako ten vyučovací. Ide napríklad o deti, ktoré rozprávajú rómsky, a do prvého ročníka nastupujú bez toho, aby sa vôbec niekedy stretli so slovenčinou. A to je potrebné riešiť. Nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka bude spadať pod kritériá špeciálnych potrieb a dieťa by tak malo dostávať pri vyučovaní adekvátnu podporu od školy. A som preto rád, že programové vyhlásenie vlády rieši tieto opatrenia, a myslím si, že toto je aj veľmi pozitívum tohto programového vyhlásenia vlády.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegom za ich faktické poznámky. Začnem od začiatku. V podstate pán kolega Linhart tu spomínal tiež situáciu v Kežmarku. Práve preto som hovoril o tej prioritizácii stavebných projektov alebo infraštruktúrnych projektov a o tom inštitúte budovania preložiek ciest I. triedy, že to je cestou.
Čo sa týka pána poslanca Kotlebu, vy ste spomínal, že hovorí sa v programovom vyhlásení vlády o zrušení stavebných úradov. Áno, hovorí sa, ale tam sa zároveň hovorí aj to, že naopak sa posilní pozícia špecializovaných okresných úradov pri analýze vplyvov zúčastnených aktérov a posilní sa, samozrejme, aj postavenie Slovenskej stavebnej inšpekcie pri kontrole v stavebníctve.
Čo sa týka tých alternatívnych zdrojov, to je asi na desať minút alebo pätnásť minút, takže v pohode, potom sa môžeme stretnúť a porozprávať o tom.
Čo sa týka pána poslanca Kočiša, samozrejme R4 Via Carpatia absolútna priorita pre východné Slovensko, sám cestujem cez Prešov, takže vidím, že čo sa tam deje. Máme medzinárodné záväzky voči svojim susedom či už v Poľsku alebo Maďarsku. Na Slovensku to stojí takým spôsobom, že z Poľska sa viete dostať po Slovensko a od Slovenska cez Maďarsko dolu na Balkán, ale na Slovensku je s tým problém. Ale momentálne, čo ja mám takú informáciu, čo sa týka obchvatu Prešova, ktorý sa teraz ohľadne D1 stavia, tak ide to na veľmi dobrú, ide to veľmi dobrým tempom, takže Prešov by mal byť riešený. No a tiež sa modlím, aby tá R4 hore na Svidník a Vyšný Komárnik bola čo najskôr riešená.
Ďakujem zároveň pánovi Karahutovi. Spomínal si, že hľadania riešení sú dôležité. Tak ako je to v potravinárstve, tak je to aj v doprave, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky má na dnešnom programe prerokovanie programového vyhlásenia vlády, ktoré sa okrem iného aj prioritne orientuje na proces týkajúceho sa zásadného zlepšenia starostlivosti o jestvujúcu dopravnú infraštruktúru.
Program vlády je založený na takom postupe, aby sa realizovala taká dopravná politika, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém. Oblasť dopravy a výstavby v programovom vyhlásení vlády je zosumarizovaný na jedenástich stranách, z ktorých by som zvýraznil nasledovné oblasti, na ktoré bude prioritne potrebné upriamiť pozornosť pri tvorbe novej dopravnej politike v nasledujúcom volebnom období.
V prvom rade je to inštitút dlhodobého plánovania. Som rád, že sa kabinet zaviazal pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry a k dostavbe diaľnic a rýchlostných ciest, pričom zavedie prioritizáciu investičných projektov v oblasti cestnej infraštruktúry. Tvorená bude zásobníkom projektov na obdobie minimálne desať rokov. Je potešujúce, že nastupujúci kabinet si osvojil myšlienku, s ktorou hnutie SME RODINA prišlo už dávnejšie, to znamená vytvorenie inštitútu dlhodobého plánovania a výstavby a údržby cestnej siete. Tak ako v iných štátoch Európskej únie, aj na Slovensku by mal byť tento predmetný inštitút zavedený čo najskôr.
Aký by bol následok zavedenia tohto inštitútu? To, že ktorákoľvek vláda, ktorá bude riešiť výstavbu nadradenej cestnej infraštruktúry, bude zaviazaná plnením výstavby na základe dlhodobého plánu a nie na základe politických alebo mocenských záujmov. V tejto súvislosti bude možné uskutočniť efektívnejšie plánovanie finančných prostriedkov aj na výstavbu v nasledujúcich obdobiach.
Taktiež nemožno zabudnúť, že dlhodobá koncepcia výstavby strategických stavieb je dôležitým prvkom pre efektívnu prípravu stavebných firiem na výstavbu. V súčasnej dobe stavebné firmy na Slovensku nie sú schopné pripraviť sa do budúcna na plánovanú výstavbu, t. j. na to, čo sa bude stavať, a tým sa nám, samozrejme, predražujú aj v konečnom dôsledku stavby. V čo najskoršom období musí teda dôjsť k zmene dopravnej politiky štátu podľa reálnych hospodárskych možností.
Ďalším inštitútom alebo oblasťou, ktorej sa venuje programové vyhlásenie vlády a ktoré by som chcel zviditeľniť, je zavedenie inštitútu BIM. Som rád, že dlhodobo neuspokojivý stav údržby a opráv celkovej dopravnej infraštruktúry chce kabinet napríklad postupne napraviť zavedením inštitútu BIM - Building Information Management, tak ako to dlhodobo konštatovala alebo o čo bojovala SME RODINA. Tento systém s využitím moderných digitálnych technológií umožňuje sledovať stavebný objekt od fázy projektovania až do ukončenia jeho životnosti. Tým je možné efektívne plánovať údržbu, opravu, veľké rekonštrukcie a ide v podstate o inteligentný proces, ktorý uľahčuje výmenu informácií v rámci procesu návrhu projektu, výstavby a používania stavby.
Ďalším takým inštitútom, ktorý určite by mal byť čo najprioritnejšie riešený v ďalšom volebnom období, je riešenie preložiek ciest I. triedy. Vláda Slovenskej republiky chce v rámci svojich rozpočtových možností prispieť k rozvoju regiónov aj budovaním vonkajších obchvatov, alebo resp. preložiek ciest I. triedy v rámci regiónov Slovenska. Tu musím povedať a konštatovať, že práve uvedená požiadavka, alebo resp. bod pramenil zo stretnutí s predstaviteľmi územnej samosprávy, v rámci stretnutí, ktoré sme mali aj pred voľbami alebo v rámci prípravy volebného programu, a sami nám konštatovali alebo hovorili, že v niektorých regiónoch Slovenska je oveľa efektívnejšie pustiť sa do výstavby týchto obchvatov alebo preložiek ciest I. triedy, ako čakať tridsať rokov napríklad na výstavbu drahých diaľnic alebo rýchlostných ciest, pričom vieme, že v rámci rozpočtových možností alebo na základe stavu štátneho rozpočtu nebude možné sa pustiť v najbližšom období do výstavby týchto určitých úsekov.
Ja by som napríklad aj povedal taký príklad z minulosti. Napríklad mesto Stará Ľubovňa dlhé roky žiadalo alebo požadovalo, aby sa v rámci eurofondov vyčlenili určité finančné prostriedky na výstavbu malého obchvatu, ale za pätnásť rokov nebolo, nebol schopný štát v podstate pomôcť tomuto mestu a nakoniec v podstate si zobralo toto mesto alebo toto mestečko malú pôžičku, na základe ktorej postavil malý jedenkilometrový obchvat a po siedmich mesiacoch rýchlej výstavby ho otvoril. Čiže toto je napríklad aj príklad zlyhania štátu voči územnej samospráve, ako riešiť problémy s dopravou v rámci regiónov.
Finančné zdroje, ktoré sú k dispozícii v rámci dopravnej infraštruktúry, by sa mali viac alokovať určite na väčšiu starostlivosť o cesty I. triedy, ktoré so sebou prinesú aj väčšiu bezpečnosť pre vodičov. Je nebezpečné, ak by štát neriešil zlý, až havarijný stav mostov, nefunkčných zvodidiel, nebezpečných výtlkov a zle bezpečnostne a technicky riešených križovatiek.
A v neposlednom rade štvrtou oblasťou, ktorej by sa mala vláda prioritne venovať v rámci programového vyhlásenia vlády - a ja som aj rád, že v podstate spomína v PVV túto oblasť - je doriešenie rekodifikácie stavebného práva. Prioritou vlády v oblasti výstavby bude preto pripraviť a predložiť do Národnej rady v termíne najneskôr do októbra roku 2020 na schválenie rekodifikáciu stavebného práva ako súčasti občiansko-právnych vzťahov. Súčasný stavebný zákon, vy určite viete, ktorý na Slovensku platí už 40 rokov, majú nahradiť podľa chystaných zmien nové právne normy. A ja verím, že po zlyhaní v rámci predloženia týchto právnych noriem, či už v roku 2016 Ficovou vládou, resp. v 2019 Pellegriniho vládou, sa tento rok podarí predložiť do pléna Národnej rady tieto návrhy právnych noriem.
Je nutné doplniť inštrumenty chrániace aj dotknutých osôb, pričom je potrebné vyvážiť a lepšie ošetriť možnosti vstupovania na pozemky. Po všetkých novelách sa slovenský stavebný zákon stal neprehľadnou motanicou ustanovení a preto je potrebné, ako som už opakoval a hovoril, nový stavebný zákon, ktorý uľahčí realizáciu všetkých druhov stavieb.
Dámy a páni kolegovia, všetci vieme, aká je katastrofálna situácia s dopravou, veď to denno-denne všetci pociťujeme na vlastnej koži. Čo je dôvodom tejto zlej situácie v doprave? Samozrejme chýbajúca a kvalitná cestná infraštruktúra, čo logicky spôsobuje, že regióny Slovenska sa odborne aj ľudsky vyprázdňujú. Môžeme si len domýšľať, čo by bolo, keby boli také regióny ako Orava, Kysuce, Zemplín, Gemer napojené na diaľnicu. Je možné povedať, že investor, ktorý má problém s diaľničným napojením, určite pôjde skôr tam, kde tá diaľnica nechýba, ako napríklad Trnava, Nitra alebo Žilina.
Je potrebné zobudiť sa, pretrieť si oči a pochopiť, že aj na východe, na severe alebo na juhu sú ľudia, ktorí si platia dane a ktorí od štátu očakávajú, že ich prestane diskriminovať v podobe absentujúcej diaľnice alebo rýchlostnej cesty. Preto je potrebné zabezpečiť dopravnú dostupnosť v kritických regiónoch Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry. Mám na mysli predovšetkým dostavbu úsekov D1 a D3.
Dámy a páni, kým náš severný, južný alebo západný sused robí maximum pre to, aby na ich území bola vystavaná infraštruktúra, na Slovensku nám predchádzajúce vlády nielenže diskriminovali naše obyvateľstvo, že nemohli využívať kvalitné cesty alebo železnice, ale spôsobovali nám aj medzinárodnú hanbu, že Slovensko bude prekážkou pri prepojení dôležitých tranzitných koridorov, ako je to v súčasnosti na Kysuciach pri diaľnici D3. Od štátu všetci očakávame, že bude v každej situácii a v každej oblasti potvrdzovať svoju povinnosť garantovať a presadzovať rozvoj diaľnic, rýchlostných ciest, prístavov, železníc, letísk a výstavby nájomných bytov, aby si každý slušný človek bez rozdielu mohol povedať, toto je môj štát, ktorému dôverujem. Treba vrátiť Slovákom dôvod tešiť sa na budúcnosť, ako aj dôvod byť hrdý na to, kým sú.
Na záver by som chcel povedať, že cieľom tohto kabinetu v rámci svojho programu v oblasti rozvoja slovenskej dopravy by teda malo byť realizovanie reálneho programu rozvoja dopravy a nie ísť do pokusov a dlhodobo ignorovať potreby obyvateľstva v oblasti dopravnej infraštruktúry. Držím vám palce, vážená vláda, aby sa vám podarilo presadiť do reality čo najväčšiu časť programu v rámci PVV.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel poďakovať pánovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo pánovi Karahutovi, že otvoril túto tému potravinovej sebestačnosti. Máme v podstate v súčasnosti situáciu s COVID-om 19, ktorá v podstate znamená pre Slovensko problém s tým, že máme obrovský problém s potravinovou sebestačnosťou a ide o, ide o strašiak, voči ktorému neexistuje žiadna účinná vakcína. Máme problém s 35-percentnou potravinovou sebestačnosťou a ty si v podstate človek alebo odborník, ktorý si štyri roky so svojimi kolegami v odbornej skupine pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo v rámci hnutia SME RODINA upozorňoval na tieto problémy a ministerka pôdohospodárstva sa smiala. No myslím si, že v dnešnej situácii sa asi dosmiala a dosmejeme sa asi aj my na jeseň, keď zistíme, že čo budeme mať všetko na pultoch v potravinách.
Ja som rád, že ako predseda výboru pre pôdohospodárstvo si bol aj súčinný pri tvorbe programového vyhlásenia vlády, do ktorého sa dostali konkrétne legislatívne opatrenia, ktoré budú garantovať, že v priebehu najbližších desiatich rokov by mala byť Slovenská republika sebestačná minimálne na 70 %, čo sa týka potravinovej sebestačnosti a podiel slovenských potravín na pultoch by mala byť určite na oveľa vyššej úrovni ako v súčasnosti. Ja aj teraz aj tak od srdca ti poviem, že ja pokladám vidiek za dušu nášho národa, je to určite pilier, na ktorý by sme mali v podstate dávať oveľa, oveľa viac záujmu aj zo strany vlády a som rád, že aj táto vláda dala do programového vyhlásenia vlády túto dôležitú oblasť.
Ďakujem pekne.