Videokanál poslanca

Pani poslankyňa, ďakujem pekne, že okrem témy obmedzovania zákazu potratov sa začalo hovoriť konečne aj o podpore žien, ktoré nechcene otehotnejú. Ak žena neplánovane otehotnie a rozhodne sa plod donosiť a o nenarodené dieťa sa nevie sama postarať, treba jej určite všemožne aj pomáhať. A to nielen počas tehotenstva, ale prvý rok dieťaťa, počas celého jej života. Sociálna pomoc či dávky sú však často jednorazové, nízke, chýbajú kvalitné a cenovo dostupné služby starostlivosti o deti, cenovo dostupné nájomné bývanie a tak ďalej a tak ďalej. Treba hovoriť ženám pravdu, kým sa rozhodnú pre donosenie plodu, ale aj o ťažkostiach a rizikách, ktoré ich s veľkou pravdepodobnosťou čakajú.
Údaje zo zisťovania o príjmoch, o životných podmienkach domácností hovoria jednoznačne. Takmer 37 % jednorodičovských domácností s jedným alebo viac závislými deťmi žije v riziku chudoby a patria dlhodobo medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva vystavených príjmovej a materiálnej chudobe, ako aj sociálnemu vylúčeniu. Určite by bolo lepšie, keby sa štát viac staral o tieto skupiny, napríklad podporovaním poradenských centier.
Treba si uvedomiť, že keď niečo zakážeme, bude to mať určite aj určité následky. Môžeme si povedať, že zakážeme potraty, ale chcel by som vedieť, akú pomoc ponúknu ženám nielen jednotlivci, ale aj štát. Niektoré ženy budú aj tak hľadať spôsoby, ako podstúpiť interrupciu, otázne je, ako im dokážeme pomôcť. Život ženy sa zmení aj tak, či pôjde na interrupciu, alebo si dieťa nechá.
To, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od narodenia, to všetci veľmi dobre vieme. Vieme, že podľa našej ústavy je ľudský život hodný ochrany už od počatia. Ide o to, akej ochrany a aké práva dotknutých osôb máme pri tejto ochrane zvážiť. Preto tento zákon určite podporím a ešte raz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zaujalo ma, čo ste rozprával ohľadne zastaralosti zákona, že z ktorého roku ho máme a koľkokrát bol novelizovaný. Áno, je zastaralý, mal by byť novelizovaný a mali by sa zohľadniť najnovšie medicínske a vedecké poznatky, ale nie je správne, aby sme v jeden mesiac mali aj na stole štyri návrhy zákonov v tejto oblasti. Pri tak citlivej téme by podľa mňa v tejto téme mala prebehnúť celospoločenská diskusia a zákonodarci by mali pripraviť jeden dobrý zákon, ktorý by mal v podstate vyhovovať väčšine. A samotní aj odborníci hľadajú odpovede na to, čo je správne, ale hlavne sa pozerajú na to, aký dopad bude mať na samotné ženy a nenarodené deti.
V čom je presne tento zákon, súčasný zákon zastaralý? Ja som aj vyčítal z tých dodatkov alebo vykonávacích vyhlášok k zákonu, že dokonca aj tuším chrípka alebo herpes môžu byť indikáciou na potrat. No v dnešnej dobe mi to už pripadá šialené a mali by sa upraviť podmienky. Zároveň by som aj zaviedol do zákona, aby ženy uvádzali dôvod, prečo chcú podstúpiť interrupciu. Veď v súčasnosti sú potraty dovolené do 12. týždňa tehotenstva aj bez udania dôvodu a keby sa uvádzali dôvody, uvideli by sme, čo presne ženy trápi, aké sú dôvody pre interrupciu a mohli by sme tak lepšie pomôcť. Samozrejme, štát asi tuší, aké sú najčastejšie príčiny interrupcií, ale keby chcel adresnejšie pomôcť, tak môže. Na druhej strane však oficiálne ich štát nevie. Žena sa rozhodne, lekár s ňou vypíše potrebné papiere a ide na zákrok. Ďalšie informácie od samotných žien už štát nemá a nevieme, či bol hlavný dôvod vek, ekonomická situácia alebo nátlak partnera. Je dôležité to vedieť a na základe toho môže aj štát lepšie nastaviť systém pomoci tejto cieľovej skupine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, vy ste vo svojej rozprave a vystúpení spomínal aj tému rodiny a detí. A ja by som v podstate upriamil aj pozornosť na jeden fakt, že musíme si uvedomiť, že v tomto sektore robí najviac žien. Ženy na Slovensku v dobrom zdraví dožívajú, ak sa dobre pamätám a nemýlim, iba 54 a pol roka, a to je v podstate najmenej zo všetkých krajín Európy. A na tzv. flexibilizáciu trhu práce najviac doplácajú – podľa môjho názoru, ale aj podľa odborných kruhov – deti. Ak necháme obchody v nedeľu zatvorené, podporíme tým aj rozvoj najprirodzenejšieho vzťahu medzi rodičmi a deti. A čo na to potrebujú? No určite je to čas. Ten im my vieme aspoň v istej miere práve vďaka tej spoločnej strávenej nedeli aj ponúknuť. Takýto rozvoj pozitívnych záujmov detí znamená ochranu ich práv, ktorá musí byť či už v našom domácom, ale aj v európskom kontexte zásadnou prioritou.
V rámci svojho vystúpenia ste aj spomínal, že vo viacerých štátoch Európskej únii sú voľné nedele chránené zákonom v súčasnosti, príkladom, ako ste spomínal, môžu byť Nemecko, do istej miery Belgicko, Francúzsko, ale aj náš sused Rakúsko. Ale v mnohých krajinách na túto tému prebiehala aj účelná diskusia. A v tej diskusii by sme mali postupovať a venovať sa aj my naprieč celým politickým spektrom na Slovensku a to s jediným cieľom – nájsť ten vhodný model, ktorý by pomohol našim deťom tráviť viac času s ich rodinami.
Ďakujem.

Ja len v krátkosti, ja chcem oceniť fundovanú diskusiu, ktorá prebiehala v dnešnú rozpravu. Samozrejme, že je to politické dramatizovanie, ktoré tu bolo aj minulý týždeň, určite patrí k tomu legislatívnemu procesu, či už na pôde parlamentu, alebo aj potom v rámci pripomienkovania, keď sa do toho bude zapájať iná verejnosť. Ale určite ako je neprípustné, aby do toho odborného, do tej odbornej oblasti alebo do tej diskusie sa preferovalo vulgarizovanie alebo vystupovanie takým spôsobom, ako, ako sme videli minulý týždeň. Ale tak ako aj v rámci rozpravy som povedal, určite to presadenie, aby sa do voľby a kandidátov na generálneho prokurátora zahrnuli aj kandidáti z inej právnickej profesie alebo obce, čo som aj hovoril, napríklad z advokácie, resp. justície, určite to bude aj pozitívny prínos pre samotnú prokuratúru a prokurátori samotní, ktorí sa tiež prihlásia do tejto voľby alebo vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom, samozrejme, určite privítajú tú odbornú úroveň a tú súťaživosť, z ktorej v podstate potom záverom dňa vzíde vhodný kandidát na generálneho prokurátora. Človek určite s nepochybnou morálnou autoritou a odborne fundovaný, za ktorého sa nebudeme hanbiť. Z mojej strany len toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som na margo vystúpenia pána predsedu Vetráka chcel povedať len toľko, že, áno, súhlasím s tým, že ústavnoprávny výbor určite nasadí vysokú latku na vypočúvanie všetkých kandidátov, ktorí sa prihlásia na výber generálneho prokurátora, a budeme skúmať nielen odborné znalosti, ale určite aj prax a taktiež tú morálnu integritu kandidáta, či má to postavenie a možnosť zastávať tak dôležitú funkciu.
Ja by som ešte chcel aj povedať tak na pripomenutie. V roku 2017 sa prijalo nariadenie na úrovni Európskej únii o Európskej prokuratúre, prokuratúre pre momentálne 22 členských štátov. A hlavný európsky prokurátor sa podľa tohto nariadenia vyberá z uchádzačov, ktorí sú aktívnymi členmi nielen prokuratúr, ale aj súdnictva jednotlivých členských štátov. A z toho vyplýva, že o najvyšší post toho hlavného európskeho prokurátora sa môžu uchádzať nielen prokurátori, ale aj sudcovia, aktívni sudcovia. To znamená, že podľa tohto nariadenia možno obsadiť tú hlavnú Európsku prokuratúru aj neprokurátorom. Tam, jak sa dobre pamätám, podľa tohto nariadenia každý členský štát navrhuje troch uchádzačov o funkciu európskeho prokurátora z uchádzačov, ktorí sú príslušníkmi tohto členského štátu.
Čiže pýtam sa, keď nie je problém na tej európskej úrovni, prečo máme my tu na slovenskej úrovni takýto veľký problém s tým, že otvárame tú možnosť prihlásiť sa aj iným odborníkom z oblasti trestného práva uchádzať sa ako kandidát o generálneho prokurátora?
Ani presadenie zmeny v obsadzovaní funkcie generálneho prokurátora neznamená podľa môjho názoru, aby sa ním nemohol a nemal stať aj aktívny prokurátor. A podľa môjho názoru zmena znamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vláda Slovenskej republiky si v programovom vyhlásení na roky 2020 až 2024 dala za cieľ predovšetkým zvýšiť dôveru občanov v právny štát, zvýšiť vymáhateľnosť práva a bojovať proti korupcii a klientelizmu. Prioritou by malo byť presadenie transparentného a širšiemu okruhu kandidátov otvoreného modelu navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora.
Zmena vo vedení Generálnej prokuratúry je jednou z kľúčových pre naplnenie týchto záväzkov, a tým aj pre zvýšenie kvality života občanov, pre zdravé a spravodlivé Slovensko, Slovensko, aké chceme asi všetci. Na margo informácií, ktoré sa v roku 2019 vyplavili, sa ukázalo, ako fatálne môže generálny prokurátor zlyhať a zároveň aká kľúčová táto funkcia je, keďže generálny prokurátor má obrovské právomoci. Hovorím predovšetkým o období, keď Trnka riadil prokuratúru a keď bolo Kočnera vidno v budove Generálnej prokuratúry, pomerne často vidieť. Podľa viacerých prokurátorov o blízkosti a vplyve Kočnera na vedenie prokuratúry najlepšie vypovedalo jeho auto, ktoré parkovalo na mieste vyhradenom pre prokuratúru.
Čaká nás závažný krok, dovŕšiť proces zmeny na Generálnej prokuratúre tak, aby sa aj v praxi potvrdzovala rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Zvolená osoba generálneho prokurátora na základe jej morálnych predpokladov by mala poskytovať garanciu, že bude nezávislá a nestranná bez ohľadu na to, kto za ňu zahlasoval. Nikto nebude môcť spochybniť výber v rámci kandidátov, keďže sa na nich budú klásť vysoké nároky. Okrem odborných predpokladov budú musieť spĺňať aj osobnostné predpoklady na výkon tejto funkcie, ako napríklad to, že ich doterajší život dáva záruku, že budú funkciu generálneho prokurátora vykonávať riadne a čestne.
Funkcia generálneho prokurátora je jednou z kľúčových pozícií v štáte. V oblasti prokuratúry však podľa mňa chýbajú aj prvky, ktoré by fungovanie prokuratúry urobilo ešte transparentnejšie a samostatnejšie. Ide napríklad o zmenu Rady prokurátorov na model podobný Súdnej rade, kde sú aj zástupcovia iných mocí. I vláda Slovenskej republiky zároveň deklarovala vo svojom programovom vyhlásení, že presadí otvorenie Rady prokurátorov aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi a ktoré spĺňajú najvyššie morálne a odborné kritériá. Pričom úroveň otvorenosti a transparentnosti jej rokovaní by mala nastaviť podľa vzoru Súdnej rady.
Verejní činitelia musia mať nielen práva, ale aj zodpovednosť za svoje konanie. Je načase skončiť s politikou ruka ruku myje, s politikou beztrestnosti verejných činiteľov či s politikou vydierania. Nikto, kto si ctí demokratické princípy, nepristúpi na žiadne dohody o porušovaní etiky v politike, na žiadne kompromisy na úkor demokracie práva a spravodlivosti.
Generálna prokuratúra je kľúčovou inštitúciou pri nastoľovaní vlády zákona a vyvodzovaní zodpovednosti voči porušovateľom. Preto je namieste práve v dnešnej dobe zvýšiť transparentnosť pri výbere nového generálneho prokurátora tak, aby sa ním stala morálne čistá a odborne erudovaná osobnosť z právnickej obce. Určite sa aj v radoch prokurátorov nachádzajú morálne a odborne spôsobilí a vhodní kandidáti na túto pozíciu.
Slovenská prokuratúra prešla za dlhé obdobie iba kozmetickými úpravami a dnes vidíme, že to nestačí. Je možné už teraz povedať, že mimoriadne kvalitný kandidát môže vzísť rovnako z prostredia vnútra prokuratúry, ako aj z externého právnického prostredia. Prokuratúra totiž ťažko, prekonávajúc negatívne dôsledky Trnkovej a Kočnerovej éry, dokázala v posledných rokoch vygenerovať dostatok odvážnych, odborne zdatných a morálnych osobností, ktoré by určite zastávali túto funkciu so cťou. Rovnako aj externé právne prostredie, ako akademická obec, Policajný zbor, súdny systém, advokácia, by dokázalo určite ponúknuť osobnosti, ktoré by mohli uspokojiť aktuálnu spoločenskú objednávku po riadnom fungovaní zákonnosti.
Prokuratúra je v dnešnej dobe systémom, ktorý je uzavretý, a dôsledkom toho je tá skutočnosť, že pomaly nám začal vykazovať prvky, ktoré by v demokratickej spoločnosti nemali čo hľadať. Prokuratúra, ktorá je hermeticky uzavretá, potrebuje nový vietor, nový profesijný systém, novú krv. Z tohto hľadiska je teda argument o otvorení voľby širšiemu okruhu kandidátov spojený s verejným vypočutím kandidátov pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady oprávnený a správny. Verejné vypočutia majú skutočne potenciál eliminovať kandidátov, ktorí nie sú morálne a odborne na dostatočnej úrovni.
To by nám však nemalo stačiť. Výberový proces nemá byť zužovaný iba na vyraďovanie slabých kandidátov. Mal by byť aj o hľadaní vhodných riešení pre Generálnu prokuratúru a kandidátov, ktorí ich dokážu najlepšie naplniť. V mnohých štátoch je prokuratúra súčasťou výkonnej moci, vlády a zároveň jej podlieha, pretože koná a podáva obžaloby v mene štátu a jej pôsobnosť je najmä v trestnoprávnej oblasti pri vymáhaní trestnoprávnej zodpovednosti pred súdom.
Chcel by som upriamiť pozornosť aj na správu o európskych štandardoch, týkajúcich sa nezávislosti súdneho systému, nezávislosti prokuratúry, prijatú Benátskou komisiou v roku 2010. Komisia k vymenovaniu a odvolaniu generálneho prokurátora uvádza nasledovné, citujem: "Je dôležité, aby metóda výberu generálneho prokurátora bola taká, aby sa dok..., aby si dokázala získať dôveru verejnosti a rešpekt právnických a sudcovských kruhov. Preto je potrebné do procesu výberu zapojiť aj profesionálnu apolitickú expertízu. Avšak želanie vlády musí mať určitú kontrolu nad vymenovaním a je opodstatnené z dôvodu významu stíhania trestných činov pre usporiadané a efektívne fungovanie štátu.
Referencie týkajúce sa profesionálnej kvalifikácie kandidátov by mali poskytnúť relevantné osoby, ako napríklad predstaviteľa v právnickej osobe vrátane prokuratúry a občianskej spoločnosti. To znamená, že rozhodujúcim kritériom výberu by nemalo byť to, či je kandidát prokurátor, alebo nie je prokurátor, ale predovšetkým osobnosť a kvality kandidáta."
Ináč chcel by som kolegom aj zároveň pripomenúť, že podľa súčasnej právnej úpravy sa prokurátorom môže stať aj advokát, sudca, súdny exekútor alebo notár. Právna norma tieto subjekty nevylučuje. Aj generálnym prokurátorom nemusí byť výslovne alebo výlučne právnik z prostredia prokuratúry. Veď v konečnom dôsledku si zoberte, že otvorenie voľby pre väčší počet kandidátov môže priniesť nielen vyššiu kvalitu výberu, ale môže byť aj dôležitým prvkom a krokom k systémovej zmene fungovania prokuratúry. Podľa môjho názoru i prokurátori by mohli mať záujem, aby sa do ich uzavretého systému zaviedli také prvky otvorenosti verejnej kontroly, ktoré by v konečnom dôsledku pomohli k navráteniu dôvery v prokuratúru.
Preto je správne v dnešnej dobe začať s rozšírením ponuky kandidovať na funkciu generálneho prokurátora aj iným právnickým profesiám, najmä rešpektovaným justičným kapacitám v oblasti trestného práva, resp. iným aktérom so skúsenosťou z trestného práva, prípadne erudovaným odborným kapacitám z akademickej obce.
Dámy a páni, na Slovensku je dlhodobo nízka dôvera v štátne inštitúcie, políciu a justičný systém. Zvlášť po udalostiach po vražde dvoch mladých ľudí vníma verejnosť so zvýšenou citlivosťou každé podozrenie z kontaktov príslušníkov štátu a pochybných skupín či osôb. Prokuratúra nás má chrániť pred tým najhorším, pred zločincami a kriminálnikmi. A dnes máme po správach z minulých mesiacov viac ako len pocit, že to nerobila tak, ako očakávame. Verejná kontrola a možnosť vyvodenia zodpovednosti za zlyhanie automaticky vytvárajú tlak, aby verejní činitelia konali tak, ako im to ukladá zákon.
Vo voľbách konaných vo februári 2020 občania Slovenskej republiky vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Masívne odmietli politikov, ktorí dlhé roky zneužívali poslanie spravovať veci verejné na osobné obohacovanie a zneužívali orgány činné v trestnom konaní na prenasledovanie nepohodlných ľudí. To viedlo až k strate viery občanov v kľúčové inštitúcie štátu, ako je aj prokuratúra.
Strany a hnutia tvoriace vládnu koalíciu získali dôveru na základe prísľubu zmeniť Slovensko na skutočne právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Na taký štát, kde budeme radi pracovať, podnikať a žiť. Aj preto je potrebné prijať opatrenia, ktoré by nesporným spôsobom zvýšili šancu, aby sa generálnym prokurátorom stal ten najlepší možný kandidát zo súčasnej právnickej obce.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len na margo vystúpenia pána poslanca povedal toľko, že ja ho beriem ako odborníka na poli medzinárodnom, ako fundovaného veľvyslanca, a bol som trošku taký zarazený tým, k čomu sa vyjadroval ohľadne stavu demokracie na Slovensku. Hovoril o tom, že dochádza k politizácii Generálnej prokuratúry, že dochádza ku kriveniu zákonov a dokonca k pošliapavaniu demokracie týmto návrhom, ktorý podala súčasná vláda, vládna koalícia, resp. poslanci.
Tak po tom, že čo sme tu boli svedkami v posledné roky, keď sme videli, aké výhody nám prinieslo Trnkobranie, čoho svedkami sme boli v správach, keď sa ľudia chytali za hlavu doslova, že čo sa to deje na Generálnej prokuratúre, keď sa chytali za hlavu a hovorili, že jednoducho toho je už dosť. Tak dvanásť rokov vlády SMER-u nám prinieslo jediné zistenie alebo fakt, a to je to, že na Slovensku máme dlhodobo najnižší stupeň dôvery zo strany občanov voči justícii, voči Generálnej prokuratúre, resp. voči polícii.
A táto vláda si dovolila predložiť návrh zákona, ktorým by došlo k zvýšeniu transparentnosti pri výbere generálneho prokurátora? A to je pre vás taký problém? Po tom, čo sme tu boli svedkami tých 12 rokov, resp. ďalšie roky predtým, vy by ste mali byť prví, ktorí by podporili tento návrh zákona. Vy už teraz viete, že z ktorého prostredia bude vybraný generálny prokurátor? Či to bude z vnútorného, interného, spomedzi prokurátorov, alebo z externého? Ja to neviem. Ja si to nedovolím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Mňa zaujala taká myšlienka, ktorú spomínal pán poslanec Schlosár, že ústavnoprávny výbor alebo členovia tohto výboru, ktorý bude zodpovedný pri vypočúvaní kandidátov na generálneho prokurátora, že nie je dosť kompetentný na to, aby vedel klásť erudované otázky. Ja si dovolím s tým nesúhlasiť, lebo však i v minulosti sme videli, ako prebiehala voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu, že bolo to v podstate pod veľkým verejným dohľadom, či už za účasti médií, alebo zástupcov akademickej obce, profesijných združení, ktoré jednoducho prostredníctvom aj tých poslancov vedeli klásť otázky na jednotlivých kandidátov, a tie verejné vypočúvania, ten híring v podstate prebiehal dosť tvrdo, dovolím si povedať a tí jednotliví kandidáti boli dosť grilovaní. Čiže predpokladám, že to isté bude prebiehať aj pri výbere kandidátov na generálneho prokurátora.
Čiže v podstate dovolím si aj povedať, že argument o otvorení voľby širšiemu okruhu kandidátov v spojení s verejným vypočúvaním kandidátov pred týmto orgánom Národnej rady je určite opodstatnený a správny. A verejné vypočúvania podľa môjho názoru majú skutočne aj potenciál eliminovať kandidátov, ktorí nie sú dostatočne morálne a odborne na odbornej úrovni. Výberový proces podľa môjho názoru nemá byť zužovaný iba na vyraďovanie tzv. toxických kandidátov, ale určite aj mal by byť takým procesom na hľadanie lepších, efektívnejších procesov, ako by mala Generálna prokuratúra fungovať. Čiže podľa môjho názoru je to určite správny postup, aby boli kandidáti vypočúvaní pred týmto výb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. No ja len tak v krátkosti.
Všetci vieme, že cestovný ruch sa z dôvodu opatrení krajín v súvislosti s COVID-19 značne obmedzil a poskytovanie zájazdov a iných služieb cestovného ruchu je ovplyvňované súčasnými mimoriadnymi situáciami alebo okolnosťami.
Je dobré, že návrh zákona by mal plošne riešiť také stavy, keď je cestovanie značne obmedzené alebo znemožnené. Dobré je aj to, že hlavným účelom návrhu zákona je možnosť cestovnej kancelárie umožniť cestujúcemu alternatívy k zájazdu, ktorý nie je možné poskytnúť. Preto je dobré, že došlo k predloženiu uvedeného návrhu, a plne ho podporujem a, samozrejme, je aj dobré, že v druhom čítaní dôjde k väčšej diskusii k tomuto návrhu zákona, pretože aj súhlasím, čo tu hovorili moji predrečníci, bol dosť krátky čas na to, aby sme sa k tomu oboznámili, a určite to bude predmetom aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem pekne.