Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie s najdlhším trvaním občianskoprávnych a obchodných sporov. Čo je však najhoršie, v otázke dôveryhodnosti v justíciu sme tým najhorším v rámci Európskej únie.
Reforma justície nepočká. Cieľom je naplniť záväzok z programového vyhlásenia súčasnej vlády v oblasti spravodlivosti, ktorým sa obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákonná spravodlivosť platili pre každého, uplatnili naplno.
Až 72 % Slovákov neverí v justíciu. Horší výsledok v rámci štátov Európskej únie dosiahlo len Chorvátsko. Je to najhorší výsledok od roku 2004. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometru, ktorý vypracovala Európska komisia ešte v novembri 2019. Dôvera v inštitúcie na ochranu práva na Slovensku sa preto otriasla v základoch. Niet sa čo čudovať. Veď po tom, ako sme všetci pozerali úryvky z Threemy alebo zábery z kancelárie bývalého generálneho prokurátora Trnku, ako sme videli v záberoch následné "trnkobranie", ako aj po informáciách o prepojení závadových osôb s vrcholovými predstaviteľmi Policajného zboru, prokuratúry, justície sa ľudia začali oprávnene pýtať, či je štát, v ktorom bývajú, schopný vôbec chrániť práva svojich občanov, postarať sa o ich bezpečnosť a nastoliť spravodlivosť, ak je vážne či menej narušená.
Z prieskumu ďalej vyplývalo, že dôvera v súdnictvo na Slovensku sa zhoršila o 10 % od posledného alebo predchádzajúceho prieskumu v máji minulého roka. Justícii na Slovensku v novembri 2019 verilo 23 % opýtaných, 5 % sa nevedelo vyjadriť. Medzi meraniami v máji a novembri sa objavili informácie o ďalších prepojeniach viacerých sudcov na Mariána Kočnera, ktorý čelí aj obžalobe v prípade viacerých závažných káuz.
Tieto prieskumy sú potvrdené a potvrdením skutočnosti, že štátna moc, ktorej je súdnictvo súčasťou, bola ovládaná zločincami. Systém je určite na základe týchto faktov potrebné zmeniť od základu, ktorý je prehnitý, skorumpovaný a pripravený urobiť čokoľvek, aby to tak aj zostalo.
Verejnosť často podrobuje justíciu silnej kritike – a to je v poriadku. Veď sudcovia, resp. justiční funkcionári na okresných, na krajských súdoch, resp. na Najvyššom súde sú väčšinou voči uvedeným náladám aj verejnosti konfrontovaní a bránia sa aj tvrdeniami, že v súdnych konaniach je vždy polovica, ktorá je nespokojná, lebo neuspejú v sporoch. Kľúčová je dôveryhodnosť súdov. Ale nízka dôvera v justíciu na Slovensku je alarmujúca, pričom je to nebezpečné pre demokraciu, je to nebezpečné aj pre zahraničné investície, pretože keď je vysoká miera korupcie a nedôvera v justíciu, tak aj zahraniční podnikatelia si určite rozmyslia, či k nám prídu, a preto je to určite vážny problém.
Európska komisia každý rok vypracováva hĺbkovú analýzu progresu jednotlivých členských štátov Európskej únie a okrem iného v oblasti vnímania korupcie a súdov, tak ako som aj spomenul v úvode svojej reči, sme jedným s najhoršími. Podľa týchto výsledkov nás dokonca predbehli balkánske štáty, ako Rumunsko, Bulharsko, a je v podstate paradoxom, že tieto krajiny, ktoré pred niekoľkými rokmi, 20 – 25 rokmi, si prešli občianskou krvavou vojnou, tak majú dôveru v justíciu ešte vyššiu ako na Slovensku. A slovenskí sudcovia sa, paradoxne, môžu učiť od svojich rumunských, resp. srbských kolegov.
Po zdravotníctve je korupcia v oblasti súdov druhou najrozšírenejšou. Nemožno sa preto čudovať, že ľudia sú frustrovaní najmä z dĺžky súdnych konaní, do istej miery aj z kvality rozhodcovskej činnosti. Situácia sa určite nezlepší, ak dôjde len k pomalým známkam zlepšovania nášho justičného systému, ako napríklad k znižovaniu počtu nedoriešených prípadov alebo k prijatiu opatrení na zefektívnenie a skvalitnenie napríklad prostredníctvom informatizácie.
Chcem podotknúť, že pod informatizáciou nemyslím napríklad krok bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti ešte z čias pána ministra Boreca, keď sudcom nakúpil notebooky a laptopy, na ktorých sa hrali deti sudcov. Je zrejmé, že efektívna justícia je kľúčovou na budovanie dôvery v rámci podnikania. A fungujúca justícia a vymožiteľnosť práva na jednej strane a prílev investorov na strane druhej sú dve prepojené nádoby.
V prehlbujúcej sa kríze dôvery je nevyhnutné, aby sa téma právneho štátu stala skutočnou prioritou. Presadzovanie systémových opatrení, nové nastavenie pravidiel pre kreovanie Ústavného súdu, Súdnej rady, vyvodzovanie dôslednej a včasnej zodpovednosti, to všetko je potrebné vnímať ako nevyhnutnú potrebu na navrátenie hodnôt v rámci justície a ochrany ústavnosti na Slovensku. Avšak od slov je potrebné prejsť k činom. Reforma a zloženie Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša návrh zákona o reforme súdnictva z dielne súčasnej vlády, tak ako to bolo aj zakotvené v programovom vyhlásení vlády.
Ja vítam, že Súdna rada by mala mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Zloženie Súdnej rady z členov menovaných alebo volených rôznymi zložkami moci je silným legitimizačným prvkom.
Okrem toho by sa mal zaviesť regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelených voľných miest na volebné obdobia alebo volebné obvody. Volebné obvody ako západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský, to vítam. Aspoň budú mať všetky regióny svoje paritné zastúpenie v rámci Súdnej rady.
Návrh zákona, samozrejme, rozširuje aj pôsobnosť Súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Chvalabohu, doteraz nám to chýbalo, konečne je to tu zakotvené. Okrem toho sa má zrušiť rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné stíhať sudcov len v prípadoch, ak bol spáchaný trestný čin.
Dosť často sa z radov opozície namieta verejnosť volieb, či už je to v rámci sudcov Ústavného súdu, respektíve čo sme boli aj svedkami včera, generálneho prokurátora. A chcem len poukázať na čl. 134 ods. 2, v ktorom sa v súlade s programovým vyhlásením vlády zakotvuje ústavná požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Verejná voľba je podľa môjho názoru transparentná vo vzťahu k voličom aj k ústavným sudcom. Znemožňuje prípadné tzv. zákulisné dohody a vytvára lepší priestor voličom na vyvodenie zodpovednosti voči poslancom, ako hlasovali.
Neobstojí ani argument, že v prípade verejnej voľby nie je ústavný sudca nestranný voči alebo vo vzťahu k poslancom, ktorí ho volili. Takzvaná vzdialenosť medzi hlasom poslanca v prospech konkrétneho kandidáta, zvolením kandidáta a rozhodovaním v konkrétnej veci je príliš veľká.
Ústavný zákon v oblasti justície chce definitívne ustanoviť alebo ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Konečne! Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, resp. 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov Ústavného súdu by to bolo vo veku 72 rokov.
V rámci vekového cenzusu by som sa chcel pristaviť. Pravidlá by mali platiť pre všetkých rovnako. Obzvlášť v inštitúciách, ktorá je garantom spravodlivosti. Do súčasnosti totiž platí systém, že odvolávanie alebo odvolanie sudcov sa posudzuje jednotlivo. V minulosti sa objavili ľudia, ktorých Súdna rada dokonca neponúkla pani prezidentke na odvolanie aj napriek vysokému veku, pričom kamarátsky postupovala Súdna rada voči niektorým sudcom a išlo o viaceré známe mená. V talároch navyše zostávali ľudia, ktorí mali problémy s vysvetľovaním vlastných korupčných káuz, čím roky, samozrejme, súdnictvo stagnovalo. Veď boli časy, že si mohli odskočiť z profesie dokonca do politiky, ak sa im tam ani nedarilo, tak sa potom vrátili naspäť.
A dnes sme v dobe, že obdobným praktikám, keď v justícii zostávajú skutoční veteráni, odzvonilo s príchodom aj nového vedenia Súdnej rady. Jej členovia v septembri vyhoveli požiadavke jej predsedu pána profesora Mazáka a posunuli na odvolanie tých, ktorí dovŕšili hranicu 65 rokov. Práve výber nových sudcov, ktorí majú dostatočné odborné, ale aj morálne kvality, bude najnáročnejšou úlohou. Rada má navyše vyberať iba takých, pri ktorých nehrozia rizikové kontakty na závadové osoby. Spravodlivosť by predsa mala platiť práve tam, kde ju majú inštitúcie vytvárať, garantovať a predovšetkým dodržiavať.
Zastaviť by som sa chcel aj pri vzniku Najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal postavenie ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti správneho práva a prešli by nám aj kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov, prokurátorov, v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd alebo jeho zriadenie dotvára podľa môjho názoru súdny systém v štáte, ktorý chce byť nielen právnym, demokratickým, ale aj moderným štátom 21. storočia. Správne súdnictvo podľa môjho názoru predstavuje silnú a nezastupiteľnú ochranu jednotlivcov pred nezákonnosťou a výčinmi exekutívnej moci s tým, že jeho zriadenie je vyjadrením aj rešpektu voči správnemu súdnictvu ako takému. Vítam aj taktiež zriadenie justičného alebo odborného, odbornej justičnej stáže, ktorá má v podstate umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na následné výberové konanie.
Dámy a páni, podstatou uvedenej reformy justície je hlavne to, aby nedochádzalo k obavám, že sa justičné orgány, ako napríklad Súdna rada Slovenskej republiky, podriadi vláde a parlamentu, tak ako sme toho boli nezriedka svedkami v minulých obdobiach. Súdna rada sa v terajšom zložení podľa môjho názoru musí skloniť len pred jedným, pred Ústavou Slovenskej republiky, resp. aj pred zákonmi našej krajiny. Všetky navrhnuté opatrenia alebo úpravy v danom návrhu sú patričnou reakciou na katastrofálny stav slovenskej justície a navrhované legislatívne opatrenia predstavujú nielen prirodzenú politickú reakciu na krízové javy v justícii, ale aj príspevok k upevneniu právneho štátu na Slovensku.
Aktivitu vlády Slovenskej republiky treba preto kvitovať, lebo je určite aj verejným tajomstvom, boli sme aj toho svedkami v posledných obdobiach, že dosiahnutie na Slovensku malo na niektorých súdoch aj svoju cenovku. Očista justície musí teda určite pokračovať, ale to nielen zatýkaním sudcov, ale aj približovaním sa rozvinutým krajinám sveta. A to hovorím na margo toho, čo som povedal aj v úvode, aká je tu dôvera v justíciu.
No a na obnovenie fungujúceho právneho štátu potrebujeme spojiť sily širokej verejnosti a spoluprácu celej demokratickej politickej scény. Potrebujeme však aj vôľu a iniciatívu samotných sudcov vo vnútri systému. To, čo sa stalo, že došlo k zatknutiu viacerých sudcov vrátane dokonca čelných predstaviteľov Najvyššieho súdu, ako bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu, chápem, že sudcovia už nemôžu zmeniť, že tu ostane určitý pach toho, čo sa tu dialo. Týmto však chcem vyzvať aj všetkých slušných sudcov, aby pomohli k zmene justície do budúcnosti a aby sa nemuseli hanbiť aj pred svojimi deťmi a vnúčatami, ako konali. Aby nerobili len to, čo sa od nich očakáva ako štandard, za ktorý sú kvázi platení, ale aby dali do toho aj viac energie a spravili aj prácu nad rámec toho, za čo sú platení, a pomohli tak zlepšiť mienku ľudí a moc štátu, ktorú reprezentujú.
Dámy a páni, táto reforma justície, resp. vládny návrh zákona, ako som spomínal, upravuje alebo zakotvuje viaceré nové inštitúty, ktoré nám tu chýbali a ktoré, verím, že v najbližšom období určite zvýšia dôveru občanov Slovenskej republiky voči justícii.
Pani ministerka, držím vám palce v tomto boji a, samozrejme, aj v príprave ďalších systémových a inštitucionálnych zmien. Moju podporu máte.
Ďakujem.
