Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, pán poslanec, za komparáciu z jednotlivých štátov. Ja by som ešte uviedol také porovnanie napr. z Holandska alebo z Belgicka.
V Holandsku je napríklad národná agentúra pre cestnú dopravu, ktorá je v podstate civilnou organizáciou, ktorá má pod sebou práve z organizačného aj právneho, registračného hľadiska presne túto oblasť, čiže registrovanie ŠPZ-iek, a v Belgicku je to federálna služba pre verejnú správu, ktorá tiež je vyslovene špecifikovaná na túto oblasť, a preto hovorím, ako kľudne poďme, nemôžem reagovať na ďalších kolegov, ale takto nepriamo poviem, že určite do budúcna by mala byť diskusia, ja sa tejto diskusii absolútne nebránim, ale poďme aj komunikovať so zodpovednými orgánmi, ako s Prezídiom Policajného zboru, s ministerstvom vnútra, s ministerstvom dopravy, pretože, samozrejme, bude to mať vplyv na, na aj jednotlivé systémy na mýto, ŠPZ-ky, čiže je to obrovská oblasť, preto aj tak chcem vysvetliť nepriamo, že prečo nejdeme teraz do všetkého.
Poďme postupne, poďme salámovou metódou, aby sme videli, že či funguje to, čoho sa dotýkame, tak ako má. Potom keď uvidíme, že je to dobré, tak poďme ďalej, ďalej, tak, aby to bolo v prospech ľudí. Čiže určite týmto návrhom nekončíme, ale ideme ďalej.
Ďakujem.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, áno, veľmi dobre si uviedol, že jeden z tých dôvodov, prečo sa predkladá aj tento návrh zákona, je ochrana životného prostredia.
A ja by len doplnil, aby aj kolegovia vedeli, tak jedna ŠPZ-ka stojí okolo 8,50, čo sa týka výroby a všetkých tých procesov, ktoré s tým súvisia, s tým, že ministerstvo vnútra objednáva ročne okolo tých milión ŠPZ-iek, čiže vychádza nám to od tých 8,5 do 9 mil. eur. Keď si zoberieme, že koľko reálne za rok sa vygeneruje tých ŠPZ-iek na vozidlá, koľko nám tých ŠPZ-iek zostane voľných, to znamená, že okolo tých 4,5 - 5 mil. eur nám ide do koša. Tých 4,5 - 5 mil. eur vieme do budúcna vygenerovať na oveľa dôležitejšie veci alebo ich efektívnejšie použiť v iných, v iných procesoch.
Čiže nejde tu len o úsporu času pre motoristov, nejde tu len o úsporu finančných prostriedkov pre motoristov, ale nepochybne aj o ochranu životného prostredia, pretože keď si predstavíme, aká veľká kopa je tých 400-tisíc ŠPZ-iek, tak, samozrejme, že je to, je to úplne ako scestné, akým spôsobom sa rieši tento proces.
Ďakujem. Len na doplnenie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladám vám teda návrh zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Jeho cieľom je zavedenie možnosti tzv. prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla, tzv. ŠPZ-ka z pôvodného majiteľa motorového vozidla na nového majiteľa motorového vozidlo, pričom pôvodnú tabuľku bude môcť použiť bez ohľadu na to, či má v danom okrese trvalý pobyt.
Viazanosť evidenčného čísla vozidla na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla sa teda vypúšťa úplne a zároveň sa navrhne možnosť ponechania EČV pre predávajúceho pri zmene držby vozidla na inú osobu. Takéto evidenčné číslo vozidla si bude môcť predávajúci prideliť na svoje ďalšie vozidlo. Viac a podrobne o tomto návrhu poviem aj v rozprave, do ktorej sa teraz aj hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Áno, pán poslanec, región východnej Európy je určite zdrojom mnohých potenciálnych hrozieb aj pre Slovenskú republiky vrátane možnosti hybridných, kybernetických a spravodajských operácií, ktoré ste tu spomínal.
Kybernetické útoky sa, bohužiaľ, stali v dnešnej dobe súčasťou tých regionálnych konfliktov a mocenského súperenia. Priniesli napätia medzi štátmi a určite sa ich počet bude zvyšovať. Môžu totiž zásadných spôsobom ohroziť chod štátu, spoločnosti a bezpečnosť občana poškodiť a ochromiť nosné komunikačné, energetické, finančné systémy. Spôsobiť významné ekonomické škody a narušiť spoločenskú stabilitu a verejný poriadok, ako aj ochromiť základné funkcie štátu, ako sa to v mnohých prípadoch v minulosti stalo.
Ja som dnes už spomenul, čo je najväčšia hrozba pre Slovenskú republiku. Nie krajina, ktorú ste v rozprave spomínal, ale skôr Čína. Ak si v prípade Pekingu nedáme pozor, môže sa stať, že príde o suverenitu v kontrole dát. Ak by čínske spoločnosti boli, ktoré sú previazané s čínskym režimom, vstúpili do budovania 5G sietí, na to si musíme dať pozor. Netvárme sa, že kybernetický útok nám hrozí len z východu, zas nebuďme naivní. Každá veľmoc má svoje záujmy.
Ja ešte chcem na záver povedať, že v návrhu bezpečnostnej stratégie v Slovenskej republiky oceňujem určite aj podrobnú časť venovanú budovaniu odolnosti. Veľmi dôležité slovo odolnosť. Ak majú opatrenia na zvýšenie odolnosti byť účinné, musí im predchádzať pomerne detailné zmapovanie existujúcich medzier. A aj od ministerstva zahraničných vecí a od pána ministra očakávam v budúcnosti, že sa stanovia aj ako priorita uskutočnenie auditu bezpečnosti a odolnosti Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kotleba, chcem len dodať, že tento dokument, ktorý máme predložený v rámci rozpravy, je určite rozsiahlejší a podľa môjho názoru po formálnej stránke je dobre spracovaný a vystihujúci podstatu toho bezpečnostného hľadiska alebo stratégie štátu.
Po obsahovej stránke musím však tiež dodať, že napríklad mám výhradu voči chýbajúcemu zvýrazneniu úlohy napríklad krajín V4 alebo spolku Vyšehradskej štvorky napríklad chýba mi tam alebo je tam opomenutý postup v boji proti organizovanému zločinu. Keďže je to bezpečnostná stratégia, tak s týmto si to spájam. Taktiež vzťahy s Tureckom, ale je to vec názoru pochopiteľne. Ale v rámci tejto faktickej poznámky by ma zaujímalo, aký je váš názor na úpravu vzťahov s Ruskou federáciou. Podstatné pre mňa je napríklad ustanovenie bodu 81 tohto návrhu, kde sa konštatuje, že Slovenská republika má záujem rozvíjať dobré vzájomné vzťahy s Ruskou federáciou. V stratégii je dané taktiež aj to, že Slovenská republika chce rozvíjať tieto vzťahy a politická, politika Slovenskej republiky voči Rusku za daných okolností ostane postavená na hľadaní prienikov spoločných záujmov.
Čiže stručne povedané, a je to podľa môjho názoru aj dobré, že Rusko už nie je chápané ako bezpečnostná hrozba, ako to prijala predchádzajúca vláda a jednohlasne. Dokonca zložená aj z ministrov strany SMER schválila v októbri 2017, že to už nie je bezpečnostná hrozba, ale bezpečnostná výzva. A som presvedčený, že nemôže byť na Slovensku a v Európe nikto, kto by nemal záujme na mierovom spoluži... spolunažívaní Európskej únie a Ruskej federácie v priestore od Vladivostoku až po Lisabon, od Baltu až po Stredozemné more. Pretože zák...(Prerušenie vystúpenia časomer.)

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, zaujala ma tá stať, kde ste hovorili napríklad o Číne a jej pôsobení. Áno, bezpečnostná stratégia viac ako v minulosti hovorí aj o Číne, ktorá je globálnejším hráčom ako Rusko a hoci Slovensku je geograficky vzdialenejšia. Vnímam, že dokument sa do veľkej miery odvoláva na jazyk, ktorý v súvislosti s Pekingom používajú jednak Európska únia a NATO. Teda, že Čína môže byť v niektorých oblastiach partnerom, čo sa týka napríklad boja s klimatickými zmenami, ale, samozrejme, v iných môže byť aj konkurentom a rivalom.
Stratégia jasne hovorí, čo je základom politického a bezpečnostno-politického ukotvenia Slovenska. Sú to určite demokracia, ľudské práva, ľudská dôstojnosť, na ktoré sa dokument odvoláva a zároveň sú to fungujúce medzinárodné inštitúcie, ako sú Európska únia a NATO. A pre Slovensko a pre ďalších, ktorí sa hlásia k tomuto hodnotovému nastaveniu, sú to piliere demokratického svetového usporiadania. Z toho nám však na druhej strane vyplýva, že štáty a mocnosti, ktoré podkopávajú túto hodnotovú základňu, sú automaticky výzvou pre našu bezpečnostnú politiku.
Čína je geograficky vzdialená od Slovenska, áno, ale musíme si uvedomiť, že je aj veľmi prítomná, či už prostredníctvom investícií, alebo technologických sietí. A ak si v prípade Pekingu nedáme pozor, vážení, môže sa stať, že napríklad prídeme o suverenitu, čo sa týka kontroly dát, ak by čínske spoločnosti previazané s čínskym režimom vstúpili do budovania 5G sietí na Slovensku. Áno, Čína je v zásade kľúčovou výzvou pre povojnový demokratický systém a inštitúcie, ktoré na základe neho vznikli. Ale ak sa budeme tváriť, že sa nič nedeje a hrozbami sa nebudeme zaoberať môžeme o pár rokov horko zaplakať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, mali ste pravdu, na obranu Slovenska má určite zásadný vplyv aj stupňovanie mocenského šírenia alebo súperenia štátov v rámci bezpečnostného prostredia v súčasnosti. Určite tu musíme badať aj používanie ozbrojenej sily v medzinárodných vzťahoch. Zvyšujú sa kapacity moderných ozbrojených síl, jadrového súperenia v súčasnosti. Obranná stratégia Slovenskej republiky, ktorá tu už mala byť dávno, mala práve reflektovať na takéto činitele alebo fakty. Šestnásť rokov sme tu nemali žiadnu obrannú stratégiu a určite to bolo cítiť nielen v rámci Slovenskej republiky, ale aj v rámci pôsobenia Slovenska v medzinárodných inštitúciách, ako je NATO.
Čo je dôležité určite podotknúť, musíme reagovať na meniace sa bezpečnostné výzvy v rámci súčasnosti. A určite by sme mali posilniť odolnosť našej krajiny, našej spoločnosti. Určite musíme podporiť aktívnu spoluprácu na tvorbe spoločných politík v rámci Európskej únie, keďže bezpečnostná aj obranná a hlavne obranná stratégia by mala reflektovať na tieto činitele.
Podľa môjho názoru tento dokument a s vami aj súhlasím, predstavuje východisko na formulovanie ďalších konkrétnych politík. A určite opatrení, ktoré by mali napĺňať strategické záujmy Slovenskej republiky. Čiže, aby som to tak ozrejmil. Som veľmi rád, že bola predložená táto obranná stratégia v rámci rokovania Národnej rady. Je to len začiatok a verím, že ďalšie politiky, ktoré sa budú robiť, budú vychádzať práve z tohto dokumentu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením č. 522 z 13. januára 2021 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona ihneď na 22. schôdzi Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti a odporúčali ho schváliť. Výbor pre zdravotníctvo bol zvolaný na 14. januára 2021 a o uvedenom vládnom návrhu zákona výbor nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný.
Časť IV spoločnej správy obsahuje dva pozmeňujúce návrhy. Ako spoločný spravodajca navrhujem o nich hlasovať spoločne.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 56. schôdzi 14. januára 2021. Spoločná správa i stanovisko gestorského výboru neboli schválené, keďže podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky výbor nebol uznášaniaschopný. Predseda ústavnoprávneho výboru ma poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že výbory prerokujú návrh zákona ihneď na 22. schôdzi Národnej rady. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca zároveň odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Navrhujem zároveň, aby výbory prerokovali návrh zákona ihneď na 22. schôdzi.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.