Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Nasledujem ďalšou časťou k téme nájomných bytov. Načrtávajú sa tam ďalšie otázky, tak pôjdem zaradom.
Kedy sa začne s výstavbou nájomných bytov, to je dosť taká pertraktovaná otázka, s garanciou štátu a kedy ich aj sa reálne dočkáme? Spustenie výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je podmienené schválením zákona a nadobudnutím jeho účinnosti. Ak všetko pôjde, ako má, a výstavba nájomných bytov s garanciou štátu sa môže začať už budúci rok, teda v roku 2022, prvé byty by sa mohli kolaudovať už v roku 2023. Predpokladáme, že do roku 2030 by sa mohlo vystavať až stotisíc nájomných bytov.
Ďalšia otázka je, kde sa budú nájomné byty s garanciou štátu stavať? Bude to vyvážené v rámci celého Slovenska. Výstavba nájomných bytov s garanciou štátu sa bude primerane sústreďovať do krajských miest a ich okolia, kde je situácia s bývaním najkritickejšia. Po nábehovej fáze predpokladáme, že sa bude výstavba rozširovať ďalej. Chceme stavať byty tam, kde ľudia žijú a pracujú. Naším cieľom nie je stavať byty tzv. na sklad, ale tam, kde bude reálny dopyt po bývaní.
Kto bude mať nárok takýto byt získať? Nájomné byty s garanciou štátu sú určené hlavne pre stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva, ktoré si aj napriek trvalému príjmu nemôžu dovoliť vlastné bývanie v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu. Chceme podporiť mladých ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť, mladé rodiny, ľudí sťahujúcich sa za prácou, zamestnancov v štátnom a v súkromnom sektore, Slovákov zvažujúcich návrat na Slovensko. Podmienky na výšku príjmu sa budú líšiť podľa jednotlivých krajov, aby sme odzrkadlili rozdiely v nákladoch na život a reálnych príjmoch. Tieto podmienky sú aktuálne predmetom diskusie aj s jednotlivými ministerstvami.
Kde a ako sa budem môcť prihlásiť? No, prostredníctvom elektronického rezervačného systému s prehľadnou ponukou nájomných bytov s garanciou štátu, ktoré sa budú stavať v danej lokalite. Záujemca sa zaregistruje, vyberie si voľný byt, ktorý si následne zarezervuje. Spustenie elektronického rezervačného systému predpokladáme najneskôr do pol roka od nadobudnutia účinnosti zákona.
A ako sa bude zabezpečovať transparentnosť procesu prideľovania bytov? Transparentnosť procesu zabezpečíme elektronizáciou celého procesu, t. j. eliminujeme akýkoľvek ľudský zásah do procesu výberu, rezervovania a prideľovania bytov. Elektronický systém vyhodnotí záujemcov vopred podľa určených kritérií a v prípade rovnosti pridelí byt tomu, kto si ho zarezervoval ako prvý.
Základnou pointou celého modelu výstavby nájomného bývania s garanciou štátu je garancia, ktorá je ukotvená aj v samotnom názve Nájomné bývanie s garanciou štátu. Táto garancia spočíva v tom, že po dobu minimálne 25 rokov sa pravidlá nebudú meniť. Všetky podmienky budú jasne stanovené zákonom a podporené investičnými zmluvami, ktoré uzatvorí štát s realitnými investičnými fondami. Tieto fondy zabezpečia výstavbu. Cieľom investičných zmlúv bude garancia cenovej stability a výšky nájomného. Ceny nájomného budú stanovené nariadením vlády. Nájomné bude podliehať aj indexácii. Budú sa stavať jedno-, dvoj- a trojizbové byty v trhovom štandarde, ktoré ponúkajú súkromní developeri na trhu s komerčným bývaním.
Pre zabezpečenie kvality výstavby nájomných bytov sa vypracuje aj tzv. dizajnový manuál, ktorý bude upravovať požiadavky na výstavbu bytového domu, bytov a občianskej vybavenosti. Byt bude odovzdaný do užívania nájomcom so štandardným bývaním. To znamená s kuchynskou linkou, so vstavanými spotrebičmi, to znamená chladnička, rúra, varná doska, kúpeľňou a sanitou. Nájomca si bude musieť zaobstarať vlastný nábytok.
Rezervačný systém bude fungovať nasledovne. Záujemcovia o nájomný byt sa budú registrovať v elektronickom rezervačnom systéme. Spustenie systému sa predpokladá do šiestich mesiacov od schválenia tohto zákona, pričom projekt výstavby je teraz pripravený tak, aby vôbec nezaťažil štátny rozpočet, aby sa stavalo tam, kde je po bytoch najväčší dopyt, aby bol dodržaný aj vysoký štandard nájomného bývania a predovšetkým, aby bolo v týchto bytoch znížené nájomné oproti komerčným nájmom.
Hlavnou úlohou štátu bude práve garantovať výšku nájomného, ktorá by mala byť nižšia o 30 až 50 % v porovnaní s komerčným realitným trhom.
Budúcich užívateľov bude asi najviac zaujímať, ako sa k nájomnému bytu dostanú. Mnohí sa obávajú, či bude prístup k bytom dostupný pre každého, či to nebude priestor pre rodinkárstvo alebo pre protekciu. Podľa nášho názoru, aj tak ako je nastavený tento zákon, je úplne transparentný postup pri rezervačnom systéme, kde sa budú zaklikávať títo záujemcovia. Celý proces registrácie bude elektronický, bez možnosti ľudského zásahu, čím bude vylúčené, aby do výberu bytu a jeho rezervácie ktokoľvek zasiahol. Záujemca o byt sa registruje v elektronickom rezervačnom systéme, vyberie si svoj voľný byt podľa svojich preferencií, pokiaľ ide o veľkosť bytu, dispozíciu a lokalitu. Následne si svoj byt zarezervuje. Pokiaľ by došlo k situácii, že si dvaja tí istí záujemcovia vyberú rovnaký byt, elektronický systém byt "pridelí" tomu, kto si ho rezervoval ako prvý.
Chcem zároveň aj zdôrazniť, čo som povedal, nejde o sociálne byty, ale o nový segment bývania na Slovensku. Zdôrazňujem, že ide o nový segment, ktorý nemôžeme zamieňať o sociálne byty pre marginalizované skupiny. Cieľom tohto návrhu je vybudovať na Slovensku nový segment nájomného bývania, ktorý u nás takmer úplne absentuje. Môže byť prioritne určený pre ľudí so stredným až nižším príjmom, zásadne ale pre všetkých, ktorí majú stály príjem, ale napriek tomu si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Do systému nájomného bývania by mohlo spadnúť až predpokladaných 60 % obyvateľstva.
Podmienky na výšku príjmu žiadateľa o nájomný byt ešte nie sú uzavreté, ale dnes už vieme určite, že sa budú líšiť podľa krajov, aby bol systém maximálne spravodlivý.
Pokiaľ ide o zotrvanie v byte a obavy ľudí, či o byt môžu kedykoľvek prísť, táto otázka je irelevantná. Je úplne nezmysel, že človek môže o nájomný byť prísť a skončiť na ulici. To môžu tvrdiť neprajníci tohto projektu, ktorí ale nevedia, o čom hovoria. Ako je totiž už zakotvené v samotnom názve Nájomné byty s garanciou štátu, toto bývanie bude štátom garantované tak, že minimálne 25 rokov sa nebudú pravidlá meniť.
Rovnako tak bude garantovaná aj výška nájomného. Ceny nájomného budú stanovené nariadením vlády, takže ľudia si určite nemusia predstavovať, že by sa mohli ocitnúť na ulici alebo že by sa, že by mohlo dôjsť k vyhadzovu alebo zmien, čo sa týka nájomného.
Podľa rokovacieho poriadku sú zakázané vizuálne pomôcky, čiže ja by som aj veľmi rád ukázal toho pavúka, ako to funguje. Tak ja sa môžem dohodnúť s vami tak, že potom vám to dám do ruky, aby ste si pozreli. Ale celkovo, aby som to tak vysvetlil v pár minútach, aby ste si vedeli predstaviť, tak súkromný developer vystavia nájomné byty. Nájomné byty sa dostanú do vlastníctva realitného fondu. Realitný fond odkúpi ten bytový dom od developera, pričom realitný fond je zložený z financií, ktoré sú od investorov, od bánk, resp. z emisií dlhopisov. Medzi realitným fondom a agentúrou, tou vládnou agentúrou, ktorá bude zriadená zo zákona, dôjde k podpisu investičných zmlúv tak, aby došlo k zagarantovaniu fungovania tohto systému.
Čo sa týka toho spôsobu zaregistrovania alebo dosiahnutia toho nájmu, tak občan, záujemca sa registruje do spomínaného elektronického rezervačného systému a v ňom si zarezervuje byt. Elektronický rezervačný systém predstavuje v podstate dopyt pre realitný fond, o ktorom som hovoril, pričom realitný fond plní systém ponuky bytov pre elektronický rezervačný systém.
Celkovo tým spôsobom, ako sa dostane nájomca k tomu bytu, je stanovený tak, že nájomca podpíše nájomnú zmluvu so správou nehnuteľností, ktorá vykonáva správu tých bytov alebo nájomných budov. Nájomca zaplatí nájomné plus energie klíringovému centru, ktoré komunikuje s realitným fondom. Celkovo tá správa bytov bude zložená z realitného fondu a zo správy nehnuteľnosti. Tieto medzi sebou podpíšu zmluvu o prevádzke bytového domu, pričom tým sa, predtým dôjde k vykonávaniu správy nájomných bytov.
Samozrejme, že tento systém nie je možné povedať v nejakých 10 - 15 minútach, o tom, samozrejme, budú aj potom rokovania v jednotlivých pridelených výboroch, takže toto je na úvod len taký úplne základný, základný nástroj, že ako by to malo fungovať. Samozrejme, potom sa môžeme o tom baviť aj ďalej v rozprave, resp. vo výboroch a v druhom čítaní, ale v záverečnom slove by som ešte sa k tomu vyjadril na základe vašich vystúpení v rozprave. Čiže z mojej strany zatiaľ všetko a následne sa prihlásim ešte do záverečného slova.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán presedajúci, vážené dámy, vážení páni, jedným z najväčších problémov ľudí na Slovensku je nepochybne bývanie. Presnejšie to, že si nemôžu dovoliť vlastnú strechu nad hlavou, pričom aj ceny nehnuteľností sa vyšplhali do takých výšin, že pre bežného človeka s bežným príjmom dovoliť si vlastný byt či dom je niečo nedosiahnuteľné.
Zobrať si hypotéku, áno, môžete, ale veľmi často sa tým pádom stávate na celý svoj produktívny život finančným otrokom. Zadlženie Slovákov je, bohužiaľ, katastrofálne a najvyššie v celej Európskej únii a najvyššou položkou slovenských domácností sú práve hypotéky.
Hnutie SME RODINA prichádza taktiež s riešením a s riešením tým, ktoré má pomôcť všetkým ľuďom, ktorí poctivo pracujú, ale nemajú na to, aby si mohli kúpiť vlastný byt či vziať si vysokú hypotéku na 30 rokov. Napriek tomu chcú bývať vo svojom. Na Slovensku, ako som aj spomenul v úvodnom slove, je viac ako 220-tisíc bytov, ktoré nám chýbajú. Celkovo 68 % ľudí vo veku 18 až 34 rokov býva stále so svojimi rodičmi, pričom priemer v Európskej únii je 49 %. V Bratislave cca 120-tisíc ľudí, v úvodzovkách, funguje tak, že bývajú v jednej domácnosti so svojimi rodičmi ako dospelé deti.
Nájomné bývanie je kľúčovým nástrojom štátu pre riešenie sociálnej situácie značnej skupiny obyvateľstva, hlavne ľudí zo sociálne, finančne znevýhodneného prostredia. Napríklad Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa v rámci svojej analytickej činnosti zameral pred dvoma rokmi na porovnávanie pravidiel podpory nájomného bývania v susednej Českej republike a v Rakúsku. Uvedenú aktivitu realizovali slovenskí kontrolóri v rámci medzinárodného projektu. V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 % do 62 % z celkového bytového fondu, pričom prístup k nájomnému bývaniu v Slovenskej republike je na úrovni od 8 do 9 %, čo okrem iného nepriaznivo vplýva na možnosť mobility pracovnej sily, na podporu bývania mladých či hendikepovaných občanov.
Starostlivosť o potreby občanov v oblasti bývania v Slovenskej republike i Českej republike je zverená do kompetencie miest a obcí. Podobne ako v Slovenskej republike aj v Českej republike sa stretávajú s výrazným nedostatkom obecných nájomných bytov a výstavba týchto bytov vykazuje za obdobie rokov 2009 až 2016 klesajúcu tendenciu. Počet dokončených obecných nájomných bytov v Slovenskej republike klesol z 2 305 bytov v roku 2009, to znamená asi 12,24 %, na 359 v roku 2016, to znamená na 2,29. Čiže ešte raz z 12,24 na 2,29 %. Ide o rapídny prepad.
V krajinách bývalého Česko-Slovenska sú formy podpory bývania podobné. Ide napríklad o podporu výstavby nájomných bytov, o príspevok na bývanie či krízové sociálne bývanie. V Českej republike - rovnako ako na Slovensku - je štátna podpora dlhodobo zameraná v prospech vlastného bývania, podpora stavebného sporenia, daňové úľavy z úverov a podobne, ktorá však v spojení s rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok pre získanie hypotekárnych úverov prestáva byť finančne dostupná pre širšie vrstvy obyvateľstva.
Slovenská i česká národná autorita v oblasti externej kontroly ako príklad dobrej praxe používa zavedený systém nájomného bývania v Rakúsku. Ten totiž nie je zameraný len na domácnosti s nízkymi príjmami, ba, naopak, jeho cieľom je dať širokým vrstvám obyvateľstva k dispozícii dostupné a kvalitné bývanie. Táto politika totiž zabraňuje sociálnej segregácii a prispieva k sociálnemu zmieru. Za nájomné bývanie v Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny v spolupráci s obcami, poisťovňami a bankami. Na rozdiel od Slovenskej republiky a Českej republiky sú v Rakúsku zameriavané primárne tieto aktivity na podporu dostupného bývania v nájomných domoch.
Dostupné bývanie je v rámci Európskeho spoločenstva považované za významnú verejnú politiku, ktorá si vyžaduje systémové riešenie zo strany výkonnej moci i zákonodarného zboru. Formy sociálneho bývania, ako je napríklad príspevok na bývanie, jednorazové príspevky či bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, okrem toho, že nestačia pokryť náklady na bývanie, neprispievajú k odstráneniu sociálnej vylúčenosti znevýhodnených skupín obyvateľstva. Nevyhnutnou súčasťou aktívneho riešenia musia byť podľa kontrolných inštitúcií nástroje na zabezpečenie primárneho a cenovo prístupného nájomného bývania za účasti samospráv, štátu, ale aj privátneho sektora, pričom ako vzor môže slúžiť rakúsky model nájomného bývania.
Uveďme si napríklad aj príklad z praxe. Mladý pár z mladej rodiny z malej obce na východe Slovenska sa rozhodol presťahovať za prácou do krajského mesta. Spoločný život chcú odštartovať v nájomnom byte, ale ceny súkromníkov sa im zdajú privysoké. Chceli by využiť lacnejší variant v obecnom nájomnom byte, ktorý poskytuje mesto. Na bytovom odbore magistrátu ich však čaká nepríjemné prekvapenie. Aj keby splnili všetky podmienky na získanie bytu, na niekoľko rokov by sa ocitli na zozname čakateľov bez istoty, že byt nakoniec aj dostanú.
Podobné príbehy sú na Slovensku, bohužiaľ, realitou. Štátom dotovaných bytov s nízkym nájmom je žalostne málo a už dávno pritom nejde len o bývanie pre sociálne ohrozené skupiny s malým príjmom. Mestá ich ponúkajú aj mladým ľuďom, ktorí sa chcú osamostatniť, dôchodcom alebo zdravotne postihnutým osobám. Výška nájomného je vďaka dotácii z ministerstva dopravy a úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania regulovaná. Cena nájmu sa pritom môže pohybovať okolo 200 eur.
Slovensko je v rámci štatistík bývania v Európskej únii raritou. Naša krajina je v rámci Európy známa tým, že ako som už aj spomínal, má jeden z najväčších podielov vlastného bývania.
Nájomné bývanie je v poslednom období veľmi frekventovanou témou aj vďaka celkovej zhoršujúcej sa dostupnosti bývania. Často sa ozývajú aj úvahy, že zvýšením podielu nájomného bývania by sa jednak podporila mobilita na trhu práce a možno aj znížil tlak na rast cien bývania. Podľa dostupných údajov sa na Slovensku prenajímajú hlavne byty.
Aktuálna štruktúra bytového fondu na Slovensku je výrazne determinovaná históriou bývania v bývalom Československu. Najmasovejšia výstavba bola v bývalom Československu zaznamenaná v 60., 70., 80. rokoch, kedy bolo postavených takmer 1,5 mil. bytov. Hlavným fenoménom tejto doby bola paneláková výstavba a jej produktom bol aj najvyšší sídliskový komplex na Slovensku v podobe nám známej bratislavskej Petržalky.
Po rozdelení Česko-Slovenska došlo v dekáde na prelome milénií k výraznému nárastu počtu vlastníkov bytov na Slovensku. Totižto vtedajšia výkonná moc využila tradične výrazný sklon Slovákov k vlastneniu na zbavenia sa štátu starostlivosti o postupne starnúci bytový fond v jeho správe. Súkromná forma vlastníctva nehnuteľností sa takto stala na Slovensku dominantnou. Podľa dostupných údajov drvivá väčšina slovenských domácností býva v súčasnosti vo vlastnom, čím sa Slovensko v Európe radí k premiantom. Výraznejší podiel vlastného bývanie je už len v Rumunsku. Na opačnej strane tohto rebríčka sú Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko.
Rozdielne podiely medzi bývaním vo vlastnom a v prenájme sú v európskych krajinách do značnej miery aj dôsledkom rozdielneho historického vývoja trhu s bývaním v jednotlivých krajinách. Podľa údajov OECD je Slovensko vo vybavenosti bytmi na konci európskeho rebríčka s 360 bytmi na 1 000 obyvateľov. Najlepšie sú na tom Grécko a Portugalsko s vyše 570 bytmi na 1 000 obyvateľov.
Nájomné bývanie nemá na Slovensku výraznejšiu tradíciu. V období rokov 2000 až 2017 pribudlo na Slovensku priemerne 7,75 nájomného bytu na 1 000 obyvateľov. Počty sa, samozrejme, líšia podľa lokality. Napríklad v Bratislave je to len 1,29 bytu na 1 000 obyvateľov, no napríklad v takom Novom Meste nad Váhom je až 26 bytov. Nedá sa však hovoriť, že by celkovo nájomné byty výraznejšie pribúdali. Obce či mestá totiž často po istom čase postavené nájomné byty rozpredajú nájomníkom.
V súvislosti s nájomným bývaním je legitímna otázka, aký je podiel nájomného bývania v jednotlivých typoch nehnuteľností na bývanie, t. j. v bytoch alebo v rodinných domoch. Z dostupných údajov od Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska vyplýva, že na Slovensku sa prenajímajú jednoznačne viac byty ako domy. Platí to pre všetky regióny, aj keď podiely medzi prenajatými bytmi a domami sú v krajoch diferencované. Zrejme je to dôsledok rozdielnej štruktúry bytového fondu v jednotlivých krajoch. Z porovnania dlhodobých priemerov počtu ponúk prenájmov od začiatku roku 2005 do konca roka 2018 dospievame k poznatku, že podstatná časť prenájmov bytov a domov na Slovensku je sústredená v Bratislavskom kraji, to je až vyše 86 % prenájmov bytov a vyše 76 % prenájmov domov. Najmenší podiel prenajímaných bytov na celom Slovensku je v Prešovskom kraji len necelé 1 %. A najmenší podiel prenajímaných domov je z dlhodobého hľadiska v Banskobystrickom kraji len zhruba 1,2 %.
V podmienkach Slovenska vo všeobecnosti prevláda názor, že oveľa výhodnejšie je bývanie obstarať a získať do osobného vlastníctva, ako si ho prenajať. Zdôvodňuje sa to hlavne tým, že pri zhruba podobných mesačných výdavkoch na splácanie úveru na bývanie aj na platenie nájomného v prvom prípade po určitom čase má domácnosť nehnuteľnosť vo vlastníctve, kým v prípade nájomného bývania nie.
Dôležitým faktorom pri rozhodovaní medzi kúpou vlastného bývania a bývania v podnájme je určite samotná ekonomika. To znamená zváženie, ktorá forma bývania je pre záujemcu ekonomicky výhodnejšia. Východiskom takejto úvahy je porovnanie celkových výdavkov na zakúpené priemerné bývanie s celkovým zaplateným nájomným za porovnateľný byt v priebehu stanoveného počtu rokov. Nájomné bývanie je na Slovensku zatiaľ len malou súčasťou celkového bytového fondu a jeho značná štruktúrovanosť zvyšuje nároky na hľadanie vhodných podporných nástrojov na reálny rozvoj jednotlivých segmentov.
A čo ukazujú dostupné prieskumy? Slovensko zaostáva za krajinami Európskej únie. Podiel sociálneho štátneho nájomného bytového fondu dosahuje v niektorých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, až 28,3 % z celkového bytového fondu, kým na Slovensku tento podiel predstavuje aktuálne len okolo 8 až 9 %. Pre porovnanie, v Rakúsku tento podiel predstavuje až 21,3 %. To znamená, že bytový fond nepostačuje potrebám.
Z dôvodu fyzickej a cenovej nedostupnosti bývania na Slovensku až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. V porovnaní s úrovňou Európskej únie v počte bytov na 1 000 obyvateľov Slovensku chýba bezmála, ako som už spomínal, 22-tisíc bytov.
Došlo aj k rapídnemu nárastu výšky nájomného. Priemerné medziročné zvýšenie ceny nájomného 2019 oproti 2018 predstavuje v rámci krajín Európskej únie 4,5-percentné navýšenie, pričom na Slovensku medziročne navýšenie predstavuje až 8 %. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás o maličké prerušenie.
Chcem vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, informovať, že z dôvodu technických záležitostí budeme musieť prerušiť naše rokovanie pri prechode z jedného dňa na druhý 15 minút pred polnocou a budeme pokračovať 15 minút po polnoci. Ešte raz opakujem. Je to z technických dôvodov, ktoré súvisia s natáčaním a potom nejakým spôsobom ukladaním záznamov z rokovania.
Takže, pán poslanec, poprosím vás, že by sme urobili do 45 alebo potom budete pokračovať ďalej a potom budeme mať faktické poznámky. Takže, nech sa páči, ďakujem za pochopenie.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Zároveň sa jedná o nízku mobilitu pracovnej sily, to znamená, že Slováci nie sú ochotní dochádzať denne dlhé vzdialenosti, vyjadrené v cene za dochádzanie je to maximálne 2 eurá a 50 centov. Ak sú viazaní na konkrétnu nehnuteľnosť, rádius, v ktorom sledujú a prejavujú záujem o pracovné ponuky, je pomerne malý.
Väčšina obyvateľov je určite za nájomné bývanie. Ľudia jednoznačne podporujú výstavbu nájomných bytov s garanciou štátu. Najväčší záujem o nájomné bývanie je u mladých ľudí s nižším príjmom. Nájomné by bolo uprednostnené pred splácaním hypotéky, ak by jeho hodnota bola aspoň o 25 % nižšia, ako je komerčná splátka hypotéky. Ľudia stále považujú osobné vlastníctvo nehnuteľnosti, ideálne domu, za dôležité.
Ochota presťahovať sa za prácou, ak je k dispozícii aj vhodné bývanie, je vysoká. Súkromný sektor vie podľa verejnosti zabezpečiť vyššiu kvalitu výstavby a dodržiavania termínov, zatiaľ čo štát poskytne primeranú ochranu a transparentné podmienky. Prečo to už dávno nemáme na Slovensku?
Celý projekt výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je jednoduchší, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Stačí len jedna vec. Chcieť. Chcieť ľuďom pomáhať. Nájomné byty sa stavajú v krajinách západnej Európy úplne bežne, v Rakúsku, v Nemecku, v Holandsku a tak ďalej. Len v neďalekej Viedni je v súčasnosti 220-tisíc nájomných bytov vo vlastníctve mesta v správe Wiener Wohnen, pričom výška mesačného nájomného sa pri dvojizbovom byte s rozlohou 45 m² pohybuje na úrovni 337 eur 50 centov, teda asi o polovicu menej, ako je nájomné bývanie v Bratislave. Ide teda o vyskúšaný a funkčný model. Nájom pre bežného človeka bude preto v nájomnom byte s garanciou štátu s príspevkom lacnejší približne o 30 % až 50 % v porovnaní s komerčným nájmom.
A ako bude vyzerať nájomné bývanie s garanciou štátu? Byty budú postavené v trhovom štandarde, ktorý ponúkajú súkromní developeri a zodpovedá súčasným požiadavkám trhu na kvalitu. Nejde o žiadne sociálne byty alebo štartovacie byty pre mladé rodiny, z ktorých sa musia ľudia po nejakom čase vysťahovať. Bývanie v nájomnom byte s garanciou štátu bude garantované dlhodobo. Výška nájomného teda pri ich dvojizbovom byte, ktorý bude mať okolo 55 m², ceny vrátane energie a poplatkov je pri komerčnom nájme v Bratislave okolo 521 eur, v Košiciach 545, v Prešove 482 a v Trenčíne 487 eur. Štátny nájomný príspevok ohľadne tohto bývania bude až o 30 % až 50 % lacnejší.
A prečo chceme stavať nájomné byty s garanciou štátu? Jednak ide o to, že máme tu prítomnú adresnú podporu pre rodiny bez možnosti zneužívania klientelizmu a korupcie. Samozrejme, už mnou spomínaný nedostatočný bytový fond. Máme overené postupy z iných krajín Európskej únie. Bude to mať minimálny dopad na štátny rozpočet. A jednak pôjde o využitie veľkého množstva voľne dostupných zdrojov na trhu súkromného partnerstva.
Nájomné bývanie s garanciou štátu by som teda zhrnul v kocke. Jednak určite budeme mať prítomnú stabilitu a predvídateľnosť systému na minimálne 25 rokov. Štát ako garant bude garantovať túto výšku nájomného pre obyvateľov a efektívne a transparentné pravidlá s dôrazom na kvalitu nájomného bývania budú ustanovené týmto zákonom, ktorý sa aj predkladá.
Máme tu, samozrejme, veľmi prítomné aj dôležité faktory ako efektívnosť, to znamená zabezpečiť čo najviac nájomných bytov s garanciou štátu v čo najkratšom čase. Transparentný a efektívny legislatívny rámec, ale zároveň dostatočne robustný, vyvažujúci, záruky pre štát a ostatné zainteresované strany, efektívny, ako aj jednoduchý systém dodania. Zároveň tu máme prvok ako stabilitu, to znamená stabilný, dôveryhodný a predvídateľný ekosystém pre participantov na trhu. Ja potom aj v závere vysvetlím, ako celý ten mechanizmus a ekosystém funguje alebo bude fungovať. A zároveň aj transparentnosť, to znamená minimálne zaťaženie štátneho rozpočtu a minimalizácia korupčného prostredia.
Určite máte, kolegovia, aj viacero otázok, takže jednak čo sú nájomné byty s garanciou štátu? Je potrebné zdôrazniť, že nájomné byty s garanciou štátu nie sú sociálne ani štartovacie byty. Výstavbou nájomných bytov s garanciou štátu vytvárame úplne nový segment na trhu s bývaním, ktorý vypĺňa medzeru medzi sociálnym bývaním, bývanie pre najzraniteľnejšie skupiny a komerčným nájmom a hypotékami a zároveň poskytuje dlhodobé bývanie s regulovanou výškou nájmu.
Model výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je nezávislý od štátneho rozpočtu a bude obstaraný s použitím finančných prostriedkov súkromných investorov. Nájomné bývanie je len okrajovou formou bývania na Slovensku, a pritom táto forma dlhodobého bývania je bežne rozšírená vo viacerých krajinách Európskej únie. Pre porovnanie, podiel vlastníckeho bývania na Slovensku a priemer Európskej únie je nasledovný:
Priemer Európskej únie, napríklad tu máme číslo, osobné vlastníctvo má 70 %, nájomné bývanie 30 %. Na Slovensku je osobné vlastníctvo oproti tým spomínaným 70 % až 90,9 % a nájomné bývanie je na Slovensku 9,1 % oproti spomínaným 30 % v priemere Európskej únie.
Neviem, pán predsedajúci, ja asi skončím, lebo máme 23.45, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, môžete potom pokračovať...

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... ďalej, pokiaľ budete mať záujem.
Vyhlasujem prestávku, čiže prerušujem toto rokovanie na pol hodiny. Čiže dnes a budeme pokračovať zajtra o nultej hodine a 15 minúte. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 23.45 hodine.)

25. júla 2021

(Pokračovanie rokovania o 00.10 hodine.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení nasledujúcich zákonov. Jednak sa to týka novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, novely Zákonníka práce, zákona o dani z príjmov, zákona o dani z pridanej hodnoty, zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o štátnej službe.
Dalo by sa povedať, že cieľom návrhu zákona je vytvoriť predovšetkým prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania. Predpokladaný cieľ tohto predkladaného návrhu zákona je predovšetkým klásť si za cieľ riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva.
Na Slovensku nám aktuálne chýba približne 220-tisíc bytov. Toto číslo reflektuje očakávané zmeny v štruktúre obyvateľstva, to znamená vývoj počtu cenzových domácností a demokratický (demografický, pozn. red.) vývoj.
Fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaralý stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok na hypotekárnom trhu však narastá skupina obyvateľov, ktorí si aj napriek trvalému príjmu nie sú schopní zabezpečiť vlastné bývanie, napríklad v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu, resp. táto forma bývania predstavuje z dlhodobého hľadiska neúnosné finančné zaťaženie domácností.
Rozvinutý a diverzifikovaný sektor bývania je pritom nevyhnutným predpokladom pre uspokojovanie potrieb všetkých skupín obyvateľstva v závislosti od ich príjmových možností. Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu za rok 2019 tvorí nájomný sektor na Slovensku iba 9,1 % z celkového bytového fondu.
Nájomné bývanie je preto téma, ktorá v posledných rokoch vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť a to najmä z dôvodu čoraz väčšej nedostupnosti vlastného bývania pre narastajúcu skupinu obyvateľstva. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vlastné bývanie stáva nedostupným, je významné zvýšenie trhových cien bytov a súčasne sprísnenie podmienok zo strany Národnej banky Slovenska na získanie hypotekárnych úverov. Mladí ľudia na Slovensku to preto veľakrát riešia spôsobom vzájomného spájania, delenia nákladov za prenajaté bytové jednotky, čo negatívne vplýva na ich plány založiť si vlastnú rodinu. Tým, že obyvateľstvo Slovenskej republiky sa čím ďalej, tým viac zadlžuje, tak aj samotná pomoc od priamych rodinných príslušníkov sa časom stane menej reálna a mladí ľudia budú pri ich riešení svojej bytovej otázky odkázaní iba na seba a svoje schopnosti.
Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, Rakúsko, Veľká Británia, a z toho dôvodu je potrebné ísť cestou výstavby nájomných bytov a tým pomôcť ľuďom sa dostať k primeranému bývaniu, nakoľko bývanie je jedným zo sociálnych práv a základnou ľudskou potrebou, pričom jeho kvalita a dostupnosť je jedným z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne obyvateľov.
Programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo schválené v apríli tohto roku vládou Eduarda Hegera, si dalo za sľub občanom, že vytvorí podmienky na výstavbu nájomného bývania, čím zabezpečí dostupné bývanie pre väčšinu obyvateľstva. Musia sa zrealizovať opatrenia pre podstatné zvýšenie motivácie obyvateľov zostať v regióne a zabrániť vysídľovaniu regiónov. Čo najskôr sa musia zrealizovať zvýhodnené podmienky pre výstavbu nájomných bytov v záujme skvalitnenia podmienok bývania a podpory zotrvania mladých rodín v zaostalých regiónoch.
Dostupnosť bývania súčasná vláda považuje za jeden z hlavných pilierov sociálnej politiky štátu. Je preto dôležité podporovať prístup k adekvátnemu bývaniu pre všetkých občanov Slovenskej republiky s cieľom vytvorenia podmienok pre dôstojný život každého, najmä sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva, mladých rodín a skupín obyvateľstva vo vybraných profesiách. Prioritou je taktiež rozvinutie efektívneho, funkčného modelu výstavby ekonomicky dostupného štátneho nájomného bývania. Systém bude založený na analýzach dopytu po štátnom nájomnom bývaní v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Zámerom nového zákona o podpore štátneho nájomného bývania a noviel pridružených zákonov na zlepšenie prostredia na výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania je vyriešiť túto problematiku tak, aby bol dosiahnutý primeraný cieľ, to znamená výstavba nových nájomných bytov a súčasne, aby tento systém bol aj neutrálny voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtu miestnych samospráv.
Výstavba nových nájomných bytov za účelom štátom podporovaného nájomného bývania prináša so sebou nasledovné pozitívne vplyvy na nasledovné oblasti:
Jednak sa jedná o výstavbu nových bytov, ktorými dôjde k stimulu slovenskej ekonomiky po pandémii, ktorá mala negatívny dopad na ekonomiku.
Taktiež zapojením súkromného sektora do štátom podporovaného nájomného bývania sa predpokladá, že výstavba nájomných bytov vrátane pridružených efektov bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Dôjde k využitiu voľných zdrojov na finančných trhoch, prostredníctvom zapojenia viacerých fondov do systému.
Štátom podporované nájomné bývanie by malo byť o približne 30 % lacnejšie oproti komerčnému nájmu, čím sa podporí bývanie pre strednú a nižšiu príjmovú skupinu obyvateľstva, ale najmä pre mladé rodiny s deťmi.
Byty štátom podporovaného nájomného bývania budú situované v rámci celého Slovenska a ich výstavba bude riadená dopytom.
Bude nastavená regulovaná cena nájomného.
Dôjde k zvýšeniu mobility pracovnej sily v regiónoch, čo so sebou prináša aj podporu pre zamestnávateľov.
Systém nájomného bývania prináša so sebou stabilitu a predvídateľnosť na minimálne 25 rokov. Štíhle fungovanie novovzniknutej agentúry s odhadovanými nákladmi.
Návrh zákona má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na sociálne vplyvy.
Na úvod je to z mojej strany asi všetko a, pán predsedajúci, aj v zmysle § 27 ods. 8 zákona o rokovacom by som využil svoje právo ako navrhovateľ a chcem vystúpiť v rozprave ako prvý.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Linhart, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie aj za poskytnutie týchto informácií, je to v podstate len potvrdenie toho, čo som hovoril aj ja, sme tu viacerí kolegovia poslanci, ktorým napísali príslušníci Ozbrojených síl, že čo sa deje teraz v rámci týchto bezpečnostných zborov.
A, bohužiaľ, áno, aj ja mám informáciu o tom, že systém je nastavený v týchto bezpečnostných zložkách, že ten kto musel ustúpiť, ten, kto sa nechal zaočkovať, tak ten má aj príplatky, má odmeny, ten, kto sa nedal zaočkovať, tak nemá príplatky a má len základný plat.
My ako poslanci Národnej rady máme viacero možností, ako zisťovať informácie, ako sa pýtať, čiže keď budeme mať tú možnosť - a budeme mať tú možnosť aj časovú -, tak budeme interpelovať, Patrick, a ja spoločne s tebou, ministra obrany. Určite nevidím problém aj v tom, že by sme vykonali nejaký prieskum, ja absolútne s tým nemám problém.
A normálne aj takto verejne, keď ma sledujete, príslušníci bezpečnostných zborov, to znamená vojaci, policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, nebojte sa, určite nepôjdu vaše mená von, nemusíte sa toho báť, kľudne napíšte mne alebo Patrickovi Linhartovi, vieme sa za vás postaviť, zistíme tieto informácie, jednoducho aby dochádzalo k takejto situácii, že tu budú niektorí príslušníci bezpečnostných zborov tlačení do toho, aby sa zaočkovali. Toto je absolútny nonsens. Ja som myslel, že to funguje inak, že sme v 21. storočí, ale vidím, že asi, asi ešte od toho máme ďaleko. Čiže sme za vami, postavíme sa za vás a ideme zisťovať, že čo všetko je za tým.
Ďakujem.