Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

24.7.2021 o 23:24 hod.

JUDr. Bc. PhD., LL.M.

Miloš Svrček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.7.2021 0:10 - 0:25 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nasledujem ďalšou časťou k téme nájomných bytov. Načrtávajú sa tam ďalšie otázky, tak pôjdem zaradom.
Kedy sa začne s výstavbou nájomných bytov, to je dosť taká pertraktovaná otázka, s garanciou štátu a kedy ich aj sa reálne dočkáme? Spustenie výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je podmienené schválením zákona a nadobudnutím jeho účinnosti. Ak všetko pôjde, ako má, a výstavba nájomných bytov s garanciou štátu sa môže začať už budúci rok, teda v roku 2022, prvé byty by sa mohli kolaudovať už v roku 2023. Predpokladáme, že do roku 2030 by sa mohlo vystavať až stotisíc nájomných bytov.
Ďalšia otázka je, kde sa budú nájomné byty s garanciou štátu stavať? Bude to vyvážené v rámci celého Slovenska. Výstavba nájomných bytov s garanciou štátu sa bude primerane sústreďovať do krajských miest a ich okolia, kde je situácia s bývaním najkritickejšia. Po nábehovej fáze predpokladáme, že sa bude výstavba rozširovať ďalej. Chceme stavať byty tam, kde ľudia žijú a pracujú. Naším cieľom nie je stavať byty tzv. na sklad, ale tam, kde bude reálny dopyt po bývaní.
Kto bude mať nárok takýto byt získať? Nájomné byty s garanciou štátu sú určené hlavne pre stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva, ktoré si aj napriek trvalému príjmu nemôžu dovoliť vlastné bývanie v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu. Chceme podporiť mladých ľudí, ktorí sa chcú osamostatniť, mladé rodiny, ľudí sťahujúcich sa za prácou, zamestnancov v štátnom a v súkromnom sektore, Slovákov zvažujúcich návrat na Slovensko. Podmienky na výšku príjmu sa budú líšiť podľa jednotlivých krajov, aby sme odzrkadlili rozdiely v nákladoch na život a reálnych príjmoch. Tieto podmienky sú aktuálne predmetom diskusie aj s jednotlivými ministerstvami.
Kde a ako sa budem môcť prihlásiť? No, prostredníctvom elektronického rezervačného systému s prehľadnou ponukou nájomných bytov s garanciou štátu, ktoré sa budú stavať v danej lokalite. Záujemca sa zaregistruje, vyberie si voľný byt, ktorý si následne zarezervuje. Spustenie elektronického rezervačného systému predpokladáme najneskôr do pol roka od nadobudnutia účinnosti zákona.
A ako sa bude zabezpečovať transparentnosť procesu prideľovania bytov? Transparentnosť procesu zabezpečíme elektronizáciou celého procesu, t. j. eliminujeme akýkoľvek ľudský zásah do procesu výberu, rezervovania a prideľovania bytov. Elektronický systém vyhodnotí záujemcov vopred podľa určených kritérií a v prípade rovnosti pridelí byt tomu, kto si ho zarezervoval ako prvý.
Základnou pointou celého modelu výstavby nájomného bývania s garanciou štátu je garancia, ktorá je ukotvená aj v samotnom názve Nájomné bývanie s garanciou štátu. Táto garancia spočíva v tom, že po dobu minimálne 25 rokov sa pravidlá nebudú meniť. Všetky podmienky budú jasne stanovené zákonom a podporené investičnými zmluvami, ktoré uzatvorí štát s realitnými investičnými fondami. Tieto fondy zabezpečia výstavbu. Cieľom investičných zmlúv bude garancia cenovej stability a výšky nájomného. Ceny nájomného budú stanovené nariadením vlády. Nájomné bude podliehať aj indexácii. Budú sa stavať jedno-, dvoj- a trojizbové byty v trhovom štandarde, ktoré ponúkajú súkromní developeri na trhu s komerčným bývaním.
Pre zabezpečenie kvality výstavby nájomných bytov sa vypracuje aj tzv. dizajnový manuál, ktorý bude upravovať požiadavky na výstavbu bytového domu, bytov a občianskej vybavenosti. Byt bude odovzdaný do užívania nájomcom so štandardným bývaním. To znamená s kuchynskou linkou, so vstavanými spotrebičmi, to znamená chladnička, rúra, varná doska, kúpeľňou a sanitou. Nájomca si bude musieť zaobstarať vlastný nábytok.
Rezervačný systém bude fungovať nasledovne. Záujemcovia o nájomný byt sa budú registrovať v elektronickom rezervačnom systéme. Spustenie systému sa predpokladá do šiestich mesiacov od schválenia tohto zákona, pričom projekt výstavby je teraz pripravený tak, aby vôbec nezaťažil štátny rozpočet, aby sa stavalo tam, kde je po bytoch najväčší dopyt, aby bol dodržaný aj vysoký štandard nájomného bývania a predovšetkým, aby bolo v týchto bytoch znížené nájomné oproti komerčným nájmom.
Hlavnou úlohou štátu bude práve garantovať výšku nájomného, ktorá by mala byť nižšia o 30 až 50 % v porovnaní s komerčným realitným trhom.
Budúcich užívateľov bude asi najviac zaujímať, ako sa k nájomnému bytu dostanú. Mnohí sa obávajú, či bude prístup k bytom dostupný pre každého, či to nebude priestor pre rodinkárstvo alebo pre protekciu. Podľa nášho názoru, aj tak ako je nastavený tento zákon, je úplne transparentný postup pri rezervačnom systéme, kde sa budú zaklikávať títo záujemcovia. Celý proces registrácie bude elektronický, bez možnosti ľudského zásahu, čím bude vylúčené, aby do výberu bytu a jeho rezervácie ktokoľvek zasiahol. Záujemca o byt sa registruje v elektronickom rezervačnom systéme, vyberie si svoj voľný byt podľa svojich preferencií, pokiaľ ide o veľkosť bytu, dispozíciu a lokalitu. Následne si svoj byt zarezervuje. Pokiaľ by došlo k situácii, že si dvaja tí istí záujemcovia vyberú rovnaký byt, elektronický systém byt "pridelí" tomu, kto si ho rezervoval ako prvý.
Chcem zároveň aj zdôrazniť, čo som povedal, nejde o sociálne byty, ale o nový segment bývania na Slovensku. Zdôrazňujem, že ide o nový segment, ktorý nemôžeme zamieňať o sociálne byty pre marginalizované skupiny. Cieľom tohto návrhu je vybudovať na Slovensku nový segment nájomného bývania, ktorý u nás takmer úplne absentuje. Môže byť prioritne určený pre ľudí so stredným až nižším príjmom, zásadne ale pre všetkých, ktorí majú stály príjem, ale napriek tomu si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Do systému nájomného bývania by mohlo spadnúť až predpokladaných 60 % obyvateľstva.
Podmienky na výšku príjmu žiadateľa o nájomný byt ešte nie sú uzavreté, ale dnes už vieme určite, že sa budú líšiť podľa krajov, aby bol systém maximálne spravodlivý.
Pokiaľ ide o zotrvanie v byte a obavy ľudí, či o byt môžu kedykoľvek prísť, táto otázka je irelevantná. Je úplne nezmysel, že človek môže o nájomný byť prísť a skončiť na ulici. To môžu tvrdiť neprajníci tohto projektu, ktorí ale nevedia, o čom hovoria. Ako je totiž už zakotvené v samotnom názve Nájomné byty s garanciou štátu, toto bývanie bude štátom garantované tak, že minimálne 25 rokov sa nebudú pravidlá meniť.
Rovnako tak bude garantovaná aj výška nájomného. Ceny nájomného budú stanovené nariadením vlády, takže ľudia si určite nemusia predstavovať, že by sa mohli ocitnúť na ulici alebo že by sa, že by mohlo dôjsť k vyhadzovu alebo zmien, čo sa týka nájomného.
Podľa rokovacieho poriadku sú zakázané vizuálne pomôcky, čiže ja by som aj veľmi rád ukázal toho pavúka, ako to funguje. Tak ja sa môžem dohodnúť s vami tak, že potom vám to dám do ruky, aby ste si pozreli. Ale celkovo, aby som to tak vysvetlil v pár minútach, aby ste si vedeli predstaviť, tak súkromný developer vystavia nájomné byty. Nájomné byty sa dostanú do vlastníctva realitného fondu. Realitný fond odkúpi ten bytový dom od developera, pričom realitný fond je zložený z financií, ktoré sú od investorov, od bánk, resp. z emisií dlhopisov. Medzi realitným fondom a agentúrou, tou vládnou agentúrou, ktorá bude zriadená zo zákona, dôjde k podpisu investičných zmlúv tak, aby došlo k zagarantovaniu fungovania tohto systému.
Čo sa týka toho spôsobu zaregistrovania alebo dosiahnutia toho nájmu, tak občan, záujemca sa registruje do spomínaného elektronického rezervačného systému a v ňom si zarezervuje byt. Elektronický rezervačný systém predstavuje v podstate dopyt pre realitný fond, o ktorom som hovoril, pričom realitný fond plní systém ponuky bytov pre elektronický rezervačný systém.
Celkovo tým spôsobom, ako sa dostane nájomca k tomu bytu, je stanovený tak, že nájomca podpíše nájomnú zmluvu so správou nehnuteľností, ktorá vykonáva správu tých bytov alebo nájomných budov. Nájomca zaplatí nájomné plus energie klíringovému centru, ktoré komunikuje s realitným fondom. Celkovo tá správa bytov bude zložená z realitného fondu a zo správy nehnuteľnosti. Tieto medzi sebou podpíšu zmluvu o prevádzke bytového domu, pričom tým sa, predtým dôjde k vykonávaniu správy nájomných bytov.
Samozrejme, že tento systém nie je možné povedať v nejakých 10 - 15 minútach, o tom, samozrejme, budú aj potom rokovania v jednotlivých pridelených výboroch, takže toto je na úvod len taký úplne základný, základný nástroj, že ako by to malo fungovať. Samozrejme, potom sa môžeme o tom baviť aj ďalej v rozprave, resp. vo výboroch a v druhom čítaní, ale v záverečnom slove by som ešte sa k tomu vyjadril na základe vašich vystúpení v rozprave. Čiže z mojej strany zatiaľ všetko a následne sa prihlásim ešte do záverečného slova.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.7.2021 23:24 - 23:44 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán presedajúci, vážené dámy, vážení páni, jedným z najväčších problémov ľudí na Slovensku je nepochybne bývanie. Presnejšie to, že si nemôžu dovoliť vlastnú strechu nad hlavou, pričom aj ceny nehnuteľností sa vyšplhali do takých výšin, že pre bežného človeka s bežným príjmom dovoliť si vlastný byt či dom je niečo nedosiahnuteľné.
Zobrať si hypotéku, áno, môžete, ale veľmi často sa tým pádom stávate na celý svoj produktívny život finančným otrokom. Zadlženie Slovákov je, bohužiaľ, katastrofálne a najvyššie v celej Európskej únii a najvyššou položkou slovenských domácností sú práve hypotéky.
Hnutie SME RODINA prichádza taktiež s riešením a s riešením tým, ktoré má pomôcť všetkým ľuďom, ktorí poctivo pracujú, ale nemajú na to, aby si mohli kúpiť vlastný byt či vziať si vysokú hypotéku na 30 rokov. Napriek tomu chcú bývať vo svojom. Na Slovensku, ako som aj spomenul v úvodnom slove, je viac ako 220-tisíc bytov, ktoré nám chýbajú. Celkovo 68 % ľudí vo veku 18 až 34 rokov býva stále so svojimi rodičmi, pričom priemer v Európskej únii je 49 %. V Bratislave cca 120-tisíc ľudí, v úvodzovkách, funguje tak, že bývajú v jednej domácnosti so svojimi rodičmi ako dospelé deti.
Nájomné bývanie je kľúčovým nástrojom štátu pre riešenie sociálnej situácie značnej skupiny obyvateľstva, hlavne ľudí zo sociálne, finančne znevýhodneného prostredia. Napríklad Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa v rámci svojej analytickej činnosti zameral pred dvoma rokmi na porovnávanie pravidiel podpory nájomného bývania v susednej Českej republike a v Rakúsku. Uvedenú aktivitu realizovali slovenskí kontrolóri v rámci medzinárodného projektu. V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 % do 62 % z celkového bytového fondu, pričom prístup k nájomnému bývaniu v Slovenskej republike je na úrovni od 8 do 9 %, čo okrem iného nepriaznivo vplýva na možnosť mobility pracovnej sily, na podporu bývania mladých či hendikepovaných občanov.
Starostlivosť o potreby občanov v oblasti bývania v Slovenskej republike i Českej republike je zverená do kompetencie miest a obcí. Podobne ako v Slovenskej republike aj v Českej republike sa stretávajú s výrazným nedostatkom obecných nájomných bytov a výstavba týchto bytov vykazuje za obdobie rokov 2009 až 2016 klesajúcu tendenciu. Počet dokončených obecných nájomných bytov v Slovenskej republike klesol z 2 305 bytov v roku 2009, to znamená asi 12,24 %, na 359 v roku 2016, to znamená na 2,29. Čiže ešte raz z 12,24 na 2,29 %. Ide o rapídny prepad.
V krajinách bývalého Česko-Slovenska sú formy podpory bývania podobné. Ide napríklad o podporu výstavby nájomných bytov, o príspevok na bývanie či krízové sociálne bývanie. V Českej republike - rovnako ako na Slovensku - je štátna podpora dlhodobo zameraná v prospech vlastného bývania, podpora stavebného sporenia, daňové úľavy z úverov a podobne, ktorá však v spojení s rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok pre získanie hypotekárnych úverov prestáva byť finančne dostupná pre širšie vrstvy obyvateľstva.
Slovenská i česká národná autorita v oblasti externej kontroly ako príklad dobrej praxe používa zavedený systém nájomného bývania v Rakúsku. Ten totiž nie je zameraný len na domácnosti s nízkymi príjmami, ba, naopak, jeho cieľom je dať širokým vrstvám obyvateľstva k dispozícii dostupné a kvalitné bývanie. Táto politika totiž zabraňuje sociálnej segregácii a prispieva k sociálnemu zmieru. Za nájomné bývanie v Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny v spolupráci s obcami, poisťovňami a bankami. Na rozdiel od Slovenskej republiky a Českej republiky sú v Rakúsku zameriavané primárne tieto aktivity na podporu dostupného bývania v nájomných domoch.
Dostupné bývanie je v rámci Európskeho spoločenstva považované za významnú verejnú politiku, ktorá si vyžaduje systémové riešenie zo strany výkonnej moci i zákonodarného zboru. Formy sociálneho bývania, ako je napríklad príspevok na bývanie, jednorazové príspevky či bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, okrem toho, že nestačia pokryť náklady na bývanie, neprispievajú k odstráneniu sociálnej vylúčenosti znevýhodnených skupín obyvateľstva. Nevyhnutnou súčasťou aktívneho riešenia musia byť podľa kontrolných inštitúcií nástroje na zabezpečenie primárneho a cenovo prístupného nájomného bývania za účasti samospráv, štátu, ale aj privátneho sektora, pričom ako vzor môže slúžiť rakúsky model nájomného bývania.
Uveďme si napríklad aj príklad z praxe. Mladý pár z mladej rodiny z malej obce na východe Slovenska sa rozhodol presťahovať za prácou do krajského mesta. Spoločný život chcú odštartovať v nájomnom byte, ale ceny súkromníkov sa im zdajú privysoké. Chceli by využiť lacnejší variant v obecnom nájomnom byte, ktorý poskytuje mesto. Na bytovom odbore magistrátu ich však čaká nepríjemné prekvapenie. Aj keby splnili všetky podmienky na získanie bytu, na niekoľko rokov by sa ocitli na zozname čakateľov bez istoty, že byt nakoniec aj dostanú.
Podobné príbehy sú na Slovensku, bohužiaľ, realitou. Štátom dotovaných bytov s nízkym nájmom je žalostne málo a už dávno pritom nejde len o bývanie pre sociálne ohrozené skupiny s malým príjmom. Mestá ich ponúkajú aj mladým ľuďom, ktorí sa chcú osamostatniť, dôchodcom alebo zdravotne postihnutým osobám. Výška nájomného je vďaka dotácii z ministerstva dopravy a úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania regulovaná. Cena nájmu sa pritom môže pohybovať okolo 200 eur.
Slovensko je v rámci štatistík bývania v Európskej únii raritou. Naša krajina je v rámci Európy známa tým, že ako som už aj spomínal, má jeden z najväčších podielov vlastného bývania.
Nájomné bývanie je v poslednom období veľmi frekventovanou témou aj vďaka celkovej zhoršujúcej sa dostupnosti bývania. Často sa ozývajú aj úvahy, že zvýšením podielu nájomného bývania by sa jednak podporila mobilita na trhu práce a možno aj znížil tlak na rast cien bývania. Podľa dostupných údajov sa na Slovensku prenajímajú hlavne byty.
Aktuálna štruktúra bytového fondu na Slovensku je výrazne determinovaná históriou bývania v bývalom Československu. Najmasovejšia výstavba bola v bývalom Československu zaznamenaná v 60., 70., 80. rokoch, kedy bolo postavených takmer 1,5 mil. bytov. Hlavným fenoménom tejto doby bola paneláková výstavba a jej produktom bol aj najvyšší sídliskový komplex na Slovensku v podobe nám známej bratislavskej Petržalky.
Po rozdelení Česko-Slovenska došlo v dekáde na prelome milénií k výraznému nárastu počtu vlastníkov bytov na Slovensku. Totižto vtedajšia výkonná moc využila tradične výrazný sklon Slovákov k vlastneniu na zbavenia sa štátu starostlivosti o postupne starnúci bytový fond v jeho správe. Súkromná forma vlastníctva nehnuteľností sa takto stala na Slovensku dominantnou. Podľa dostupných údajov drvivá väčšina slovenských domácností býva v súčasnosti vo vlastnom, čím sa Slovensko v Európe radí k premiantom. Výraznejší podiel vlastného bývanie je už len v Rumunsku. Na opačnej strane tohto rebríčka sú Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko.
Rozdielne podiely medzi bývaním vo vlastnom a v prenájme sú v európskych krajinách do značnej miery aj dôsledkom rozdielneho historického vývoja trhu s bývaním v jednotlivých krajinách. Podľa údajov OECD je Slovensko vo vybavenosti bytmi na konci európskeho rebríčka s 360 bytmi na 1 000 obyvateľov. Najlepšie sú na tom Grécko a Portugalsko s vyše 570 bytmi na 1 000 obyvateľov.
Nájomné bývanie nemá na Slovensku výraznejšiu tradíciu. V období rokov 2000 až 2017 pribudlo na Slovensku priemerne 7,75 nájomného bytu na 1 000 obyvateľov. Počty sa, samozrejme, líšia podľa lokality. Napríklad v Bratislave je to len 1,29 bytu na 1 000 obyvateľov, no napríklad v takom Novom Meste nad Váhom je až 26 bytov. Nedá sa však hovoriť, že by celkovo nájomné byty výraznejšie pribúdali. Obce či mestá totiž často po istom čase postavené nájomné byty rozpredajú nájomníkom.
V súvislosti s nájomným bývaním je legitímna otázka, aký je podiel nájomného bývania v jednotlivých typoch nehnuteľností na bývanie, t. j. v bytoch alebo v rodinných domoch. Z dostupných údajov od Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska vyplýva, že na Slovensku sa prenajímajú jednoznačne viac byty ako domy. Platí to pre všetky regióny, aj keď podiely medzi prenajatými bytmi a domami sú v krajoch diferencované. Zrejme je to dôsledok rozdielnej štruktúry bytového fondu v jednotlivých krajoch. Z porovnania dlhodobých priemerov počtu ponúk prenájmov od začiatku roku 2005 do konca roka 2018 dospievame k poznatku, že podstatná časť prenájmov bytov a domov na Slovensku je sústredená v Bratislavskom kraji, to je až vyše 86 % prenájmov bytov a vyše 76 % prenájmov domov. Najmenší podiel prenajímaných bytov na celom Slovensku je v Prešovskom kraji len necelé 1 %. A najmenší podiel prenajímaných domov je z dlhodobého hľadiska v Banskobystrickom kraji len zhruba 1,2 %.
V podmienkach Slovenska vo všeobecnosti prevláda názor, že oveľa výhodnejšie je bývanie obstarať a získať do osobného vlastníctva, ako si ho prenajať. Zdôvodňuje sa to hlavne tým, že pri zhruba podobných mesačných výdavkoch na splácanie úveru na bývanie aj na platenie nájomného v prvom prípade po určitom čase má domácnosť nehnuteľnosť vo vlastníctve, kým v prípade nájomného bývania nie.
Dôležitým faktorom pri rozhodovaní medzi kúpou vlastného bývania a bývania v podnájme je určite samotná ekonomika. To znamená zváženie, ktorá forma bývania je pre záujemcu ekonomicky výhodnejšia. Východiskom takejto úvahy je porovnanie celkových výdavkov na zakúpené priemerné bývanie s celkovým zaplateným nájomným za porovnateľný byt v priebehu stanoveného počtu rokov. Nájomné bývanie je na Slovensku zatiaľ len malou súčasťou celkového bytového fondu a jeho značná štruktúrovanosť zvyšuje nároky na hľadanie vhodných podporných nástrojov na reálny rozvoj jednotlivých segmentov.
A čo ukazujú dostupné prieskumy? Slovensko zaostáva za krajinami Európskej únie. Podiel sociálneho štátneho nájomného bytového fondu dosahuje v niektorých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, až 28,3 % z celkového bytového fondu, kým na Slovensku tento podiel predstavuje aktuálne len okolo 8 až 9 %. Pre porovnanie, v Rakúsku tento podiel predstavuje až 21,3 %. To znamená, že bytový fond nepostačuje potrebám.
Z dôvodu fyzickej a cenovej nedostupnosti bývania na Slovensku až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. V porovnaní s úrovňou Európskej únie v počte bytov na 1 000 obyvateľov Slovensku chýba bezmála, ako som už spomínal, 22-tisíc bytov.
Došlo aj k rapídnemu nárastu výšky nájomného. Priemerné medziročné zvýšenie ceny nájomného 2019 oproti 2018 predstavuje v rámci krajín Európskej únie 4,5-percentné navýšenie, pričom na Slovensku medziročne navýšenie predstavuje až 8 %. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás o maličké prerušenie.
Chcem vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, informovať, že z dôvodu technických záležitostí budeme musieť prerušiť naše rokovanie pri prechode z jedného dňa na druhý 15 minút pred polnocou a budeme pokračovať 15 minút po polnoci. Ešte raz opakujem. Je to z technických dôvodov, ktoré súvisia s natáčaním a potom nejakým spôsobom ukladaním záznamov z rokovania.
Takže, pán poslanec, poprosím vás, že by sme urobili do 45 alebo potom budete pokračovať ďalej a potom budeme mať faktické poznámky. Takže, nech sa páči, ďakujem za pochopenie.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Zároveň sa jedná o nízku mobilitu pracovnej sily, to znamená, že Slováci nie sú ochotní dochádzať denne dlhé vzdialenosti, vyjadrené v cene za dochádzanie je to maximálne 2 eurá a 50 centov. Ak sú viazaní na konkrétnu nehnuteľnosť, rádius, v ktorom sledujú a prejavujú záujem o pracovné ponuky, je pomerne malý.
Väčšina obyvateľov je určite za nájomné bývanie. Ľudia jednoznačne podporujú výstavbu nájomných bytov s garanciou štátu. Najväčší záujem o nájomné bývanie je u mladých ľudí s nižším príjmom. Nájomné by bolo uprednostnené pred splácaním hypotéky, ak by jeho hodnota bola aspoň o 25 % nižšia, ako je komerčná splátka hypotéky. Ľudia stále považujú osobné vlastníctvo nehnuteľnosti, ideálne domu, za dôležité.
Ochota presťahovať sa za prácou, ak je k dispozícii aj vhodné bývanie, je vysoká. Súkromný sektor vie podľa verejnosti zabezpečiť vyššiu kvalitu výstavby a dodržiavania termínov, zatiaľ čo štát poskytne primeranú ochranu a transparentné podmienky. Prečo to už dávno nemáme na Slovensku?
Celý projekt výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je jednoduchší, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Stačí len jedna vec. Chcieť. Chcieť ľuďom pomáhať. Nájomné byty sa stavajú v krajinách západnej Európy úplne bežne, v Rakúsku, v Nemecku, v Holandsku a tak ďalej. Len v neďalekej Viedni je v súčasnosti 220-tisíc nájomných bytov vo vlastníctve mesta v správe Wiener Wohnen, pričom výška mesačného nájomného sa pri dvojizbovom byte s rozlohou 45 m2 pohybuje na úrovni 337 eur 50 centov, teda asi o polovicu menej, ako je nájomné bývanie v Bratislave. Ide teda o vyskúšaný a funkčný model. Nájom pre bežného človeka bude preto v nájomnom byte s garanciou štátu s príspevkom lacnejší približne o 30 % až 50 % v porovnaní s komerčným nájmom.
A ako bude vyzerať nájomné bývanie s garanciou štátu? Byty budú postavené v trhovom štandarde, ktorý ponúkajú súkromní developeri a zodpovedá súčasným požiadavkám trhu na kvalitu. Nejde o žiadne sociálne byty alebo štartovacie byty pre mladé rodiny, z ktorých sa musia ľudia po nejakom čase vysťahovať. Bývanie v nájomnom byte s garanciou štátu bude garantované dlhodobo. Výška nájomného teda pri ich dvojizbovom byte, ktorý bude mať okolo 55 m2, ceny vrátane energie a poplatkov je pri komerčnom nájme v Bratislave okolo 521 eur, v Košiciach 545, v Prešove 482 a v Trenčíne 487 eur. Štátny nájomný príspevok ohľadne tohto bývania bude až o 30 % až 50 % lacnejší.
A prečo chceme stavať nájomné byty s garanciou štátu? Jednak ide o to, že máme tu prítomnú adresnú podporu pre rodiny bez možnosti zneužívania klientelizmu a korupcie. Samozrejme, už mnou spomínaný nedostatočný bytový fond. Máme overené postupy z iných krajín Európskej únie. Bude to mať minimálny dopad na štátny rozpočet. A jednak pôjde o využitie veľkého množstva voľne dostupných zdrojov na trhu súkromného partnerstva.
Nájomné bývanie s garanciou štátu by som teda zhrnul v kocke. Jednak určite budeme mať prítomnú stabilitu a predvídateľnosť systému na minimálne 25 rokov. Štát ako garant bude garantovať túto výšku nájomného pre obyvateľov a efektívne a transparentné pravidlá s dôrazom na kvalitu nájomného bývania budú ustanovené týmto zákonom, ktorý sa aj predkladá.
Máme tu, samozrejme, veľmi prítomné aj dôležité faktory ako efektívnosť, to znamená zabezpečiť čo najviac nájomných bytov s garanciou štátu v čo najkratšom čase. Transparentný a efektívny legislatívny rámec, ale zároveň dostatočne robustný, vyvažujúci, záruky pre štát a ostatné zainteresované strany, efektívny, ako aj jednoduchý systém dodania. Zároveň tu máme prvok ako stabilitu, to znamená stabilný, dôveryhodný a predvídateľný ekosystém pre participantov na trhu. Ja potom aj v závere vysvetlím, ako celý ten mechanizmus a ekosystém funguje alebo bude fungovať. A zároveň aj transparentnosť, to znamená minimálne zaťaženie štátneho rozpočtu a minimalizácia korupčného prostredia.
Určite máte, kolegovia, aj viacero otázok, takže jednak čo sú nájomné byty s garanciou štátu? Je potrebné zdôrazniť, že nájomné byty s garanciou štátu nie sú sociálne ani štartovacie byty. Výstavbou nájomných bytov s garanciou štátu vytvárame úplne nový segment na trhu s bývaním, ktorý vypĺňa medzeru medzi sociálnym bývaním, bývanie pre najzraniteľnejšie skupiny a komerčným nájmom a hypotékami a zároveň poskytuje dlhodobé bývanie s regulovanou výškou nájmu.
Model výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je nezávislý od štátneho rozpočtu a bude obstaraný s použitím finančných prostriedkov súkromných investorov. Nájomné bývanie je len okrajovou formou bývania na Slovensku, a pritom táto forma dlhodobého bývania je bežne rozšírená vo viacerých krajinách Európskej únie. Pre porovnanie, podiel vlastníckeho bývania na Slovensku a priemer Európskej únie je nasledovný:
Priemer Európskej únie, napríklad tu máme číslo, osobné vlastníctvo má 70 %, nájomné bývanie 30 %. Na Slovensku je osobné vlastníctvo oproti tým spomínaným 70 % až 90,9 % a nájomné bývanie je na Slovensku 9,1 % oproti spomínaným 30 % v priemere Európskej únie.
Neviem, pán predsedajúci, ja asi skončím, lebo máme 23.45, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, môžete potom pokračovať...

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... ďalej, pokiaľ budete mať záujem.
Vyhlasujem prestávku, čiže prerušujem toto rokovanie na pol hodiny. Čiže dnes a budeme pokračovať zajtra o nultej hodine a 15 minúte. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 23.45 hodine.)

25. júla 2021

(Pokračovanie rokovania o 00.10 hodine.)
Skryt prepis
 

24.7.2021 23:14 - 23:22 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení nasledujúcich zákonov. Jednak sa to týka novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, novely Zákonníka práce, zákona o dani z príjmov, zákona o dani z pridanej hodnoty, zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o štátnej službe.
Dalo by sa povedať, že cieľom návrhu zákona je vytvoriť predovšetkým prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania. Predpokladaný cieľ tohto predkladaného návrhu zákona je predovšetkým klásť si za cieľ riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva.
Na Slovensku nám aktuálne chýba približne 220-tisíc bytov. Toto číslo reflektuje očakávané zmeny v štruktúre obyvateľstva, to znamená vývoj počtu cenzových domácností a demokratický (demografický, pozn. red.) vývoj.
Fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaralý stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok na hypotekárnom trhu však narastá skupina obyvateľov, ktorí si aj napriek trvalému príjmu nie sú schopní zabezpečiť vlastné bývanie, napríklad v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu, resp. táto forma bývania predstavuje z dlhodobého hľadiska neúnosné finančné zaťaženie domácností.
Rozvinutý a diverzifikovaný sektor bývania je pritom nevyhnutným predpokladom pre uspokojovanie potrieb všetkých skupín obyvateľstva v závislosti od ich príjmových možností. Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu za rok 2019 tvorí nájomný sektor na Slovensku iba 9,1 % z celkového bytového fondu.
Nájomné bývanie je preto téma, ktorá v posledných rokoch vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť a to najmä z dôvodu čoraz väčšej nedostupnosti vlastného bývania pre narastajúcu skupinu obyvateľstva. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vlastné bývanie stáva nedostupným, je významné zvýšenie trhových cien bytov a súčasne sprísnenie podmienok zo strany Národnej banky Slovenska na získanie hypotekárnych úverov. Mladí ľudia na Slovensku to preto veľakrát riešia spôsobom vzájomného spájania, delenia nákladov za prenajaté bytové jednotky, čo negatívne vplýva na ich plány založiť si vlastnú rodinu. Tým, že obyvateľstvo Slovenskej republiky sa čím ďalej, tým viac zadlžuje, tak aj samotná pomoc od priamych rodinných príslušníkov sa časom stane menej reálna a mladí ľudia budú pri ich riešení svojej bytovej otázky odkázaní iba na seba a svoje schopnosti.
Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, Rakúsko, Veľká Británia, a z toho dôvodu je potrebné ísť cestou výstavby nájomných bytov a tým pomôcť ľuďom sa dostať k primeranému bývaniu, nakoľko bývanie je jedným zo sociálnych práv a základnou ľudskou potrebou, pričom jeho kvalita a dostupnosť je jedným z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne obyvateľov.
Programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo schválené v apríli tohto roku vládou Eduarda Hegera, si dalo za sľub občanom, že vytvorí podmienky na výstavbu nájomného bývania, čím zabezpečí dostupné bývanie pre väčšinu obyvateľstva. Musia sa zrealizovať opatrenia pre podstatné zvýšenie motivácie obyvateľov zostať v regióne a zabrániť vysídľovaniu regiónov. Čo najskôr sa musia zrealizovať zvýhodnené podmienky pre výstavbu nájomných bytov v záujme skvalitnenia podmienok bývania a podpory zotrvania mladých rodín v zaostalých regiónoch.
Dostupnosť bývania súčasná vláda považuje za jeden z hlavných pilierov sociálnej politiky štátu. Je preto dôležité podporovať prístup k adekvátnemu bývaniu pre všetkých občanov Slovenskej republiky s cieľom vytvorenia podmienok pre dôstojný život každého, najmä sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva, mladých rodín a skupín obyvateľstva vo vybraných profesiách. Prioritou je taktiež rozvinutie efektívneho, funkčného modelu výstavby ekonomicky dostupného štátneho nájomného bývania. Systém bude založený na analýzach dopytu po štátnom nájomnom bývaní v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Zámerom nového zákona o podpore štátneho nájomného bývania a noviel pridružených zákonov na zlepšenie prostredia na výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania je vyriešiť túto problematiku tak, aby bol dosiahnutý primeraný cieľ, to znamená výstavba nových nájomných bytov a súčasne, aby tento systém bol aj neutrálny voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtu miestnych samospráv.
Výstavba nových nájomných bytov za účelom štátom podporovaného nájomného bývania prináša so sebou nasledovné pozitívne vplyvy na nasledovné oblasti:
Jednak sa jedná o výstavbu nových bytov, ktorými dôjde k stimulu slovenskej ekonomiky po pandémii, ktorá mala negatívny dopad na ekonomiku.
Taktiež zapojením súkromného sektora do štátom podporovaného nájomného bývania sa predpokladá, že výstavba nájomných bytov vrátane pridružených efektov bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Dôjde k využitiu voľných zdrojov na finančných trhoch, prostredníctvom zapojenia viacerých fondov do systému.
Štátom podporované nájomné bývanie by malo byť o približne 30 % lacnejšie oproti komerčnému nájmu, čím sa podporí bývanie pre strednú a nižšiu príjmovú skupinu obyvateľstva, ale najmä pre mladé rodiny s deťmi.
Byty štátom podporovaného nájomného bývania budú situované v rámci celého Slovenska a ich výstavba bude riadená dopytom.
Bude nastavená regulovaná cena nájomného.
Dôjde k zvýšeniu mobility pracovnej sily v regiónoch, čo so sebou prináša aj podporu pre zamestnávateľov.
Systém nájomného bývania prináša so sebou stabilitu a predvídateľnosť na minimálne 25 rokov. Štíhle fungovanie novovzniknutej agentúry s odhadovanými nákladmi.
Návrh zákona má aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na sociálne vplyvy.
Na úvod je to z mojej strany asi všetko a, pán predsedajúci, aj v zmysle § 27 ods. 8 zákona o rokovacom by som využil svoje právo ako navrhovateľ a chcem vystúpiť v rozprave ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2021 14:14 - 14:16 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Linhart, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie aj za poskytnutie týchto informácií, je to v podstate len potvrdenie toho, čo som hovoril aj ja, sme tu viacerí kolegovia poslanci, ktorým napísali príslušníci Ozbrojených síl, že čo sa deje teraz v rámci týchto bezpečnostných zborov.
A, bohužiaľ, áno, aj ja mám informáciu o tom, že systém je nastavený v týchto bezpečnostných zložkách, že ten kto musel ustúpiť, ten, kto sa nechal zaočkovať, tak ten má aj príplatky, má odmeny, ten, kto sa nedal zaočkovať, tak nemá príplatky a má len základný plat.
My ako poslanci Národnej rady máme viacero možností, ako zisťovať informácie, ako sa pýtať, čiže keď budeme mať tú možnosť - a budeme mať tú možnosť aj časovú -, tak budeme interpelovať, Patrick, a ja spoločne s tebou, ministra obrany. Určite nevidím problém aj v tom, že by sme vykonali nejaký prieskum, ja absolútne s tým nemám problém.
A normálne aj takto verejne, keď ma sledujete, príslušníci bezpečnostných zborov, to znamená vojaci, policajti, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, nebojte sa, určite nepôjdu vaše mená von, nemusíte sa toho báť, kľudne napíšte mne alebo Patrickovi Linhartovi, vieme sa za vás postaviť, zistíme tieto informácie, jednoducho aby dochádzalo k takejto situácii, že tu budú niektorí príslušníci bezpečnostných zborov tlačení do toho, aby sa zaočkovali. Toto je absolútny nonsens. Ja som myslel, že to funguje inak, že sme v 21. storočí, ale vidím, že asi, asi ešte od toho máme ďaleko. Čiže sme za vami, postavíme sa za vás a ideme zisťovať, že čo všetko je za tým.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2021 12:07 - 12:09 hod.

Miloš Svrček
 

Vystúpenie v rozprave 24.7.2021 11:20 - 11:32 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Som rád, že už všetci máme za potrebami, už nikto nebude musieť odbiehať na toalety a ideme na to. Ďakujem.
Kolegyne, kolegovia, dnes sa bude hlasovať o zákone, ktorý by zvýhodňoval očkovaných v prevádzkach či na hromadných podujatiach. Do Národnej rady Slovenskej republiky nám bol opätovne doručený návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Konkrétne ide o nasledovné znenie.
V § 48 ods. 4 sa za písmeno y) vkladá nové písmeno z), ktoré znie:
"Dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukazovaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo prostredníctvom potvrdenia o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19,“.
Tu si všimnite hlavne to slovné spojenie, citujem, "dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb". Ja sa pýtam, o aké zariadenia sa podľa ministerstva zdravotníctva jedná. Ide o kostoly, reštaurácie, školy, nemocnice, stanice, supermarkety, fabriky, lekárne? V návrhu zákona nie je právne jasne špecifikované, na aké priestory sa daná právna úprava bude vzťahovať.
Vynárajú sa však aj ďalšie otázky, ktoré sú úplne legitímne. Pýtam sa, prečo sa neotvorí aj otázka, aby ľudia s dostatkom nameraných protilátok boli pokladaní za bezinfekčných, rovnako ako očkovaní alebo testovaní ľudia. Aj prekonanie COVID-u-19 a s tým spojené vybudovanie protilátok u mnohých z nás môže byť ochranou.
Áno, je potrebné pripustiť, že na túto tému nevládne jednotný názor ani medzi odborníkmi, ani medzi lekármi, právnikmi. Mnohým ľuďom lekári vravia, že majú protilátky, aby sa teda ani neočkovali. Iní, naopak, odporúčajú, aby sa ľudia očkovali za každú cenu. Problém je v tom, že doposiaľ ani nebola stanovená jasná hranica protilátok, od ktorej je človek po prekonaní ochorenia chránený. A čo tí, ktorí nemôžu byť očkovaní zo zdravotných dôvodov? Napríklad majú nejaký problém s látkou, ktorá je, alebo zdravotný problém, ktorá je v tej vakcinačnej látke? Tých dáme úplne na okraj spoločnosti? Nemôžeš sa dať zaočkovať? Je to tvoj problém, že nebudeš vedieť potom vyjsť ani na ulicu. Podľa môjho názoru absolútne právny nonsens.
Vážení kolegovia, dostal som aj správu od príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento vojak mal záujem, už tu bolo spomínané od kolegyne pani Vaľovej, o zahraničnú operáciu v zahraničí, tak sa riadne nahlásil do výberového konania, podotýkam, výberové konanie, v ktorom vôbec nebola žiadna zmienka ani podmienka povinného očkovania a ktoré úspešne absolvoval. Na záverečných pohovoroch mu oznámili, že sa rozhodli, že ho zaradia do operácie s odletom na september 2021. No padla otázka ohľadne očkovania. Odpovedal, že nie je očkovaný, necítim potrebu sa očkovať, prekonal som mierny priebeh tohto ochorenia COVID-u-19, starám sa o svoje zdravie, či už formou vitamínov, zdravého životného štýlu a podobne. Nebol to žiaden problém, aj napriek tomu ho zaradili, samozrejme, s poznámkou "nemá očkovanie". Neprešli snáď ani dva týždne a z operačného oddelenia mu volali, že vy ste odmietli nechať sa zaočkovať, mali by ste to prehodnotiť, lebo sa môže stať, že nebudete do operácie vyslaný. Povedal, že berie na vedomie, a neskôr obdržal telefonát z práce, kde už menovaná pani poručíčka nepríjemným hlasom naliehala na to, že sa musí nechať zaočkovať, lebo vyjde nariadenie náčelníka Generálneho štábu o tom, že nezaočkovaní na misiu nepôjdu. A dokonca mu povedala, že si má rýchlo pichnúť Johnson, pretože to je jedna a naraz dávka, lebo vlastne ani s jednou dávkou nemôže ísť, čiže keby išiel s Pfizerom alebo s inou, AstraZenecou, tak by už nestihol ísť na misiu. Sleduje každý deň aj stránku ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a pre vstup na Cyprus vám stačí PCR test, ktorý si kľudne aj zaplatí. Nemá s tým vôbec problém zaplatiť si to.
Takže ide len o nezmyselné separovanie a delenie ľudí podľa pokynu vedenia armády. A čo s týmito ľuďmi? Myslím zopár tých, ktorých nezlomili vyhrážky typu "nedáš sa zaočkovať, nepôjdeš nikde". Ako riešiť tento problém, nakoľko sa cítia diskriminovaní, keďže riadne absolvovali celý výcvik? Dosiahli veľmi dobré hodnotenie, jedná sa o zdravých príslušníkov ozbrojených síl, ale, bohužiaľ, sú asi menejcenní alebo necítia potrebu sa nechať zaočkovať. Taktiež cítia, že im je úmyselne bránené v lepšom zárobku, keď by mali šancu prilepšiť si k svojmu jednomesačnému tisíceurovému platu ďalšou tisíckou v zahraničnej misii.
Čiže na rok, keď pôjde vonku, mohol by zarobiť 12-tisíc, ale týmto, že odmietol sa zaočkovať, tak príde o týchto 12-tisíc euro.
Toto očkovanie podľa môjho názoru, a pozerám sa na to ako právnik, nemá nič spoločné s dobrovoľnosťou. To isté sa deje aj v polícii alebo v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Presne aj kolegyňa včera z nášho poslaneckého klubu čítala vyjadrenie zo Zboru väzenskej a justičnej stráže, kde sa normálne nútene dávajú podmienky na to, aby sa ľudia očkovali. Aj mňa zastavili napríklad na ulici príslušníci ZVJS a mi hovorili, že čo, prepánajána, robíte v tomto parlamente. Vy nás idete dávať, vy nás idete nútiť očkovať? Vy nám dávate takéto podmienky? Sme v slobodnej, demokratickej krajine? Sme v krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie v 21. storočí?
V tejto súvislosti netreba zabúdať aj na Radu Európy, ktorá tu už bola toľko, častokrát spomínaná a ktorá rozhodla v januári 2021 svojím hlasovaním, o spomínanej rezolúcii 2361 o zákaze ustanovenia povinnosti očkovania členským štátom vrátane Slovenskej republiky. Samotný fakt, že odmietnete očkovanie, sa nesmie použiť na diskrimináciu pracovníkov. Preto som aj spomínal to vyjadrenie alebo mail od tohto príslušníka ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde vidíte jasne, že tieto rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy absolútne nie sú dodržiavané. Pýtam sa prečo. Prečo ideme touto cestou, prečo porušujeme medzinárodné právo?
Členské štáty musia zabezpečiť, aby občania boli informovaní o tom, že očkovanie nie je povinné a že na nikoho nesmie byť vyvíjaný politický, mediálny, spoločenský alebo iný tlak, aby bol očkovaný, ak si to neželá. Bohužiaľ, dnes sme na Slovensku, keď sa začínajú ľudia deliť na zaočkovaných, nezaočkovaných, akoby COVID neprenášali jedni i druhí, akoby bunkovú imunitu v rôznej miere nemali rovnako zaočkovaní ako tí, čo prekonali ochorenie COVID-19, ktorú však nikto nesleduje.
Je nešťastné, ak chce niekto zvýhodňovať očkovaných pred ostatnými, pričom sa neštíti diskriminovať nezaočkovaných, akoby oni mali ohrozovať zaočkovaných. V rozpore s vedeckými poznatkami o koronavíruse sa vakcína vyhlasuje za jedinú cestu k slobode a neberie absolútne do úvahy prirodzenú imunitu získanú premorenim, prevenciou či liečbou COVID-u.
Výkonná moc, a to vo všetkej úcte, ako v dobrej viere, by si mala uvedomiť, že ak si je istá, že ňou prijímané opatrenia sú v záujme verejného zdravia, a má na to relevantné odborné argumenty, aby zaviedli súdny prieskum opatrení. Je to náš medzinárodný záväzok a je veľmi nešťastné, aby sa museli naši občania, občania Slovenskej republiky obracať na medzinárodné súdne tribunály.
Ja uvediem jeden príklad. Napríklad Najvyšší správny súd Českej republiky dal za pravdu občanovi, doktorovi, lekárovi, ktorý nemohol vstupovať do prevádzok, hoci sa preukazoval relevantným dôkazom o prítomnosti protilátok proti COVID-u v jeho tele. Prekonal COVID, ťažkú formu, a tento Najvyšší správny súd, najvyššia súdna inštancia, rozhodol, že tento občan bol v nerovnakom postavení oproti osobám, ktoré boli zaočkované alebo ktoré COVID prekonali a u ktorých sa prítomnosť protilátok len predpokladá. Lekár bol podľa súdu diskriminovaný. Toto nie je žiaden hoax, žiaden, žiadna nejaká utópia, fikcia, toto je normálne vyjadrenie Najvyššieho správneho súdu v Českej republike.
V prípade vakcín proti COVID-u zdôrazňujem, že sa stále nachádzame len v ich testovacej fáze, z čoho vyplýva, že nie je možné zaviesť povinné očkovanie. Aj preto chcem apelovať na všetkých kompetentných, aby dôsledne dodržiavali právne a medzinárodnoprávne štandardy, ktoré sa týkajú informovaného súhlasu pri očkovaní týmito vakcínami, pričom je aj problematické očkovanie detí a mladistvých.
Očkovanie, pochopiteľne, vyvoláva veľké emócie. Každý, kto si ctí medzinárodné i vnútroštátne právo, musí chápať, že očkovanie musí zostať dobrovoľné, nikto nemôže na ľudí robiť nátlak. Podľa mňa, bohužiaľ, tento návrh zákona delí ľudí na dve kategórie, na zaočkovaných a nezaočkovaných. Zvýhodňovanie zaočkovaných a na druhej strane znevýhodňovanie nezaočkovaných je podľa môjho názoru absolútne nešťastným krokom.
Nepáči sa nám, že si nezaočkovaní budú musieť platiť za testy. Počuli sme následne, že by sa mali uhrádzať dva testy mesačne, to je podľa môjho názoru absurdne málo. My sme aj ako hnutie SME RODINA dostali len prísľub a nedostali žiadnu istotu, že sa to naplní. Ja uvediem napríklad taký príklad. Predstavte si seniora, ktorý má minimálny dôchodok. Žije niekde v Tisovci, nemá ani na lieky, chce sa ísť najesť napríklad za tri eurá niekde do reštaurácie, lebo je sám, nemá mu kto navariť, ale nie je zaočkovaný alebo sa nemôže dať zaočkovať zo zdravotných dôvodov. Spraví si dva PCR testy, ktoré po šiestich dňoch stratia platnosť. Máte tri dni, tri dni, čo so zvyšnými 24 dňami? Čo za 24 dní sa nedostane vonku na ulicu, nedostane sa do reštaurácie, nedostane sa do lekárne, pochopiteľne, keď má minimálny dôchodok, tak nebude si môcť platiť každé tri dni 70-eurový PCR test. Skadiaľ má tých 70 euro každé tri dni naškrabať? Preboha, to je, to je absolútny nonsens, haluz. Totálna, totálna haluz.
Naše hnutie SME RODINA si vždy stojí za slovom a je na strane ľudí, preto aj dnes pri hlasovaní za návrh zákona, ktorý by mal kategorizovať ľudí na dve skupiny, vyjadríme náš absolútny nesúhlas.
Všetkým odporúčame sa dať zaočkovať, ale absolútne odmietame kategorizovať ľudí na dve kategórie: Tí, ktorí sú očkovaní a môžu všetko, alebo tí, ktorí nie sú očkovaní, tak nemôžu nič, lebo ich to bude stáť finančné zruinovanie. Rovnako vidíme problém aj pri pendleroch a je nevyhnutné, aby sme tieto problémy vyriešili v prospech ľudí.
Otázka: Ideme riešiť túto vec, tento problém len emočne alebo ideme sa pozrieť aj na právne hľadisko? Ideme sa na to pozrieť na základe medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv? Ideme sa na to pozrieť na základe vnútroštátneho práva? Ideme sa na to pozrieť na základe fungovania ústavy? Uplatňovania všetkých medzinárodnoprávnych aj vnútroštátnych princípov ochrany ľudských práv? Ja verím, že áno.
Ja len na záver, aby nedošlo k nejakým dezinformáciám alebo zlému nepochopeniu. Pán minister, pán generál Lengvarský, ja vás mám vo veľkej úcte ako odborníka a človeka, ktorý sa ix rokov venujete tejto oblasti, ako oblasti medicíny, ja len chcem z právneho hľadiska, aby bolo všetko presne v miere aj zákona, aby do budúcna všetky vyhlášky, ktoré budú prijímané v súvislosti aj s touto právnou úpravou, aby boli právne relevantné a aby sme nedochádzali k tomu, alebo neprichádzali k tomu na záver dňa ako v Českej republike, že najvyššie súdne inštancie budú potom takto dávať ako na bežiacom páse rozhodnutia, že došlo k porušovaniu ľudských a základných práv osôb. Aby len bolo na záver dňa pochopené, že o čo nám ide.
Ďakujem pekne, za mňa všetko. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 19:42 - 19:44 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán podpredseda Blanár, ďakujem, že ste aj spomenul pani doktorku Maricu Pirošíkovú. Ja si ju ešte pamätám ešte z pôsobenia na ministerstve spravodlivosti a fakt ide o renomovanú a fundovanú právničku, ktorá nás zastupovala pred medzinárodnými súdnymi inštitúciami. A viackrát som si aj prečítal s ňou rozhovor a jasne hovorí, že očkovanie by malo byť na dobrovoľnej báze. Presne spomínala aj rezolúciu Rady Európy, akým spôsobom by mali postupovať jednotlivé exekutívy a jednotlivé vládne moci vo svojich štátoch, že očkovanie by nemalo byť povinné a nikto nemôže robiť na svojich občanov nátlak.
Bohužiaľ, vláda chce zvýhodňovať očkovaných pred ostatnými, pričom dochádza podľa môjho právneho názoru aj k diskriminácii nezaočkovaných, akoby oni mali ohrozovať zaočkovaných. Omyl. Najväčší problém podľa môjho názoru je to, že vakcína sa vyhlasuje za jedinú cestu k slobode a neberie sa vôbec do úvahy ten fakt, že máme tu aj prirodzenú imunitu, ktorá je získavaná premorením. Lekári alebo advokáti, ktorí si dovolia vysloviť iný názor na medicínsko-právny problém, napríklad povinného očkovania dospelých aj detí, sú, bohužiaľ, označovaní dokonca v niektorých vyjadreniach pomaly až za nepriateľov štátu. Sme v takej absurdnej situácii, že si nepamätám, že by dochádzalo k takýmto veľkým doslova nepokojom na uliciach a k takýmto emočným vypätiam.
Bohužiaľ, chcem aj upozorniť na to, že sa preferuje iba očkovanie a z toho plynúce benefity pre tých, ktorí sa dajú zaočkovať, pričom nezaočkovaným majú byť obmedzené niektoré práva. Ale my nemáme tu len Ústavu Slovenskej republiky, ale máme tu aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 17:05 - 17:07 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, všetci sa určite zhodneme, že áno, očkovanie je dôležité. Očkovanie je tou cestou, ako chrániť zdravie ľudí, ako chrániť ekonomiku, ako chrániť hospodárstvo štátu, ale, bohužiaľ, dnešná predstava v spoločnosti je tá, že buď je človek zaočkovaný a je ten správny, alebo je nezaočkovaný a je dezolát. To je veľmi nebezpečné, nepáči sa mi to a, bohužiaľ, je to smutný príklad toho, ako nám prišla do tejto témy, do témy očkovania politika. Vytvárajú sa tu určité hranice, ktoré by tu nemali byť.
Bohužiaľ, súhlasím s tým aj, čo si povedal, že dochádza zo strany aj médií, aj zo strany mediálnej spoločnosti alebo obce k strašeniu ľudí, vyvíjaniu tlaku na ľudí, aby sa dali zaočkovať, ale pritom máme tu stále skupinu, čo aj hovorím, ktorí sa nemôžu dať zaočkovať, ktorí, ktorí zo zdravotných dôvodov jednoducho nemôžu ísť touto cestou, a to stále hovoríme. Pretože aj prekonanie COVID-u a s tým spojené vybudovanie protilátok u mnohých je a môže byť ochranou. Buďme zodpovední, ale nerozdeľujme ľudí na tých, ktorí sú očkovaní, a ktorí nie sú očkovaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 12:45 - 12:47 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Schlosár, absolútne chápem, kam ste smerovali a orientovali túto diskusiu. Váš príspevok v rozprave, ste členom ústavnoprávneho výboru, čiže chápem aj z toho legislatívneho, právneho hľadiska, že čo ste tým chceli povedať, a stále hovorím, že máme tu ľudí, ktorí zo zdravotného hľadiska sa nemôžu dať napríklad zaočkovať, lebo majú napríklad alergiu na niektorú z látok, ktoré sa nachádzajú vo vakcínach. A to sa pýtam, pretože to nie je v tomto paragrafovom znení, čo s týmito ľuďmi? Dávame ich úplne na okraj, zabúdame na nich, nebudeme ich riešiť? Ja poznám ix ľudí, ktorí sa mi aj ozývajú, ktorí mi telefonujú, píšu: Haló, zabudli ste na nás, čo s nami bude? Lebo vytvárame rovných a rovnejších.
A práve aj vy ste spomenuli alebo aj niektorí kolegovia veľmi dôležité rozhodnutie alebo rezolúciu Rady Európy, ktorá hovorí o tom, aby sme nediskriminovali ľudí. A napriek existencii dokumentu Rady Európy o zákaze diskriminácie pre neočkovaných a o zákaze nútenia k očkovaniu tu jednoducho šermujeme s nejakými COVID pasmi pre lepších a poslušnejších? Odhlasované spomínané uznesenie Rady Európy jednoznačne zakazuje štátom, ja vám to hovorím ako právnik, ktorý číta tie dokumenty, zakazuje štátom povinné očkovanie proti vírusu. Samotný fakt, že odmietnete očkovanie, nesmie žiaden štát použiť na diskrimináciu kohokoľvek, kto nie je zaočkovaný. Bodka. My sa tu nemáme o čom ďalej baviť. A to nehovorím ako politik alebo nejak človek, ktorý by tomu nerozumel. To hovorím ako právnik, ktorý aj pracoval na jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy. Ja som desať rokov robil v štátnej správe, som pracoval s medzinárodnými dokumentmi. My sa tu nemáme o čom baviť. Bodka.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 12:11 - 12:13 hod.

Miloš Svrček Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, samozrejme, vakcinovanie a delenie ľudí na očkovaných, neočkovaných je určite veľmi búrlivou témou, emočnou. Vyvoláva veľké emócie, ani sa tomu nečudujem, pretože delenie ľudí na rovných a rovnejších, si myslím, že v právnom a demokratickom štáte 21. storočia, ešte v členskom štáte Európskej únie nemá obdobu. A ja len pre vašu informáciu, vo Francúzsku alebo v Grécku už vyšli informácie, prezident Macron sa vyjadril, že povinné očkovanie musí byť pre zdravotníkov, pre ošetrovateľov. Som rád, že včera sa opozitne vyjadril proti tomuto návrhu v Českej republike premiér Babiš, ktorý povedal, že nevie si to predstaviť. To isté na Slovensku, neviem si to predstaviť.
Prečo nejdeme aj otvoriť otázky typu, že ľudia s dostatkom nameraných protilátok by boli pokladaní za bezinfekčných? Na nich sa úplne zabúda. Tí, ktorí prekonali COVID, majú dostatok protilátok, prečo nie sú pokladaní tiež za bezinfekčných. Prečo ideme otvárať takéto otázky? Je absolútne potrebné pripustiť, že na túto tému nevládne jednotný názor ani medzi odborníkmi. Však mnohým ľuďom, pokiaľ aj z môjho prostredia mi hovoria, že no, mne lekár povedal, máš dostatok protilátok, nemusíš sa dať očkovať. Potom idem k ďalšiemu doktorovi, ten hovoril svojim pacientom, musíte sa dať zaočkovať, lebo nikde nevyjdete. No tak raz hovoria doktori toto, druhýkrát hovoria doktori toto, čiže zase delíme ľudí na jednu skupinu, na druhú skupinu. Ale problém je aj v tom, že dosiaľ nebola stanovená jasná hranica protilátok, od ktorej je človek po prekonaní ochorenia chránený.
Ale veľmi dobre ste tu spomenuli aj jednu takú zásadnú vec, pri deťoch je povinné očkovanie. A v prípade, ak nedajú rodičia svoje dieťa zaočkovať, tak dostanete sankciu 250 alebo 300 euro. Tak to poďme spraviť aj pri COVID-e. Jednoducho si v tom názore, že nechceš sa dať zaočkovať, dostaneš sankciu 200 euro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis