Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán presedajúci, vážené dámy, vážení páni, jedným z najväčších problémov ľudí na Slovensku je nepochybne bývanie. Presnejšie to, že si nemôžu dovoliť vlastnú strechu nad hlavou, pričom aj ceny nehnuteľností sa vyšplhali do takých výšin, že pre bežného človeka s bežným príjmom dovoliť si vlastný byt či dom je niečo nedosiahnuteľné.
Zobrať si hypotéku, áno, môžete, ale veľmi často sa tým pádom stávate na celý svoj produktívny život finančným otrokom. Zadlženie Slovákov je, bohužiaľ, katastrofálne a najvyššie v celej Európskej únii a najvyššou položkou slovenských domácností sú práve hypotéky.
Hnutie SME RODINA prichádza taktiež s riešením a s riešením tým, ktoré má pomôcť všetkým ľuďom, ktorí poctivo pracujú, ale nemajú na to, aby si mohli kúpiť vlastný byt či vziať si vysokú hypotéku na 30 rokov. Napriek tomu chcú bývať vo svojom. Na Slovensku, ako som aj spomenul v úvodnom slove, je viac ako 220-tisíc bytov, ktoré nám chýbajú. Celkovo 68 % ľudí vo veku 18 až 34 rokov býva stále so svojimi rodičmi, pričom priemer v Európskej únii je 49 %. V Bratislave cca 120-tisíc ľudí, v úvodzovkách, funguje tak, že bývajú v jednej domácnosti so svojimi rodičmi ako dospelé deti.
Nájomné bývanie je kľúčovým nástrojom štátu pre riešenie sociálnej situácie značnej skupiny obyvateľstva, hlavne ľudí zo sociálne, finančne znevýhodneného prostredia. Napríklad Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa v rámci svojej analytickej činnosti zameral pred dvoma rokmi na porovnávanie pravidiel podpory nájomného bývania v susednej Českej republike a v Rakúsku. Uvedenú aktivitu realizovali slovenskí kontrolóri v rámci medzinárodného projektu. V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 % do 62 % z celkového bytového fondu, pričom prístup k nájomnému bývaniu v Slovenskej republike je na úrovni od 8 do 9 %, čo okrem iného nepriaznivo vplýva na možnosť mobility pracovnej sily, na podporu bývania mladých či hendikepovaných občanov.
Starostlivosť o potreby občanov v oblasti bývania v Slovenskej republike i Českej republike je zverená do kompetencie miest a obcí. Podobne ako v Slovenskej republike aj v Českej republike sa stretávajú s výrazným nedostatkom obecných nájomných bytov a výstavba týchto bytov vykazuje za obdobie rokov 2009 až 2016 klesajúcu tendenciu. Počet dokončených obecných nájomných bytov v Slovenskej republike klesol z 2 305 bytov v roku 2009, to znamená asi 12,24 %, na 359 v roku 2016, to znamená na 2,29. Čiže ešte raz z 12,24 na 2,29 %. Ide o rapídny prepad.
V krajinách bývalého Česko-Slovenska sú formy podpory bývania podobné. Ide napríklad o podporu výstavby nájomných bytov, o príspevok na bývanie či krízové sociálne bývanie. V Českej republike - rovnako ako na Slovensku - je štátna podpora dlhodobo zameraná v prospech vlastného bývania, podpora stavebného sporenia, daňové úľavy z úverov a podobne, ktorá však v spojení s rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok pre získanie hypotekárnych úverov prestáva byť finančne dostupná pre širšie vrstvy obyvateľstva.
Slovenská i česká národná autorita v oblasti externej kontroly ako príklad dobrej praxe používa zavedený systém nájomného bývania v Rakúsku. Ten totiž nie je zameraný len na domácnosti s nízkymi príjmami, ba, naopak, jeho cieľom je dať širokým vrstvám obyvateľstva k dispozícii dostupné a kvalitné bývanie. Táto politika totiž zabraňuje sociálnej segregácii a prispieva k sociálnemu zmieru. Za nájomné bývanie v Rakúsku zodpovedajú jednotlivé spolkové krajiny v spolupráci s obcami, poisťovňami a bankami. Na rozdiel od Slovenskej republiky a Českej republiky sú v Rakúsku zameriavané primárne tieto aktivity na podporu dostupného bývania v nájomných domoch.
Dostupné bývanie je v rámci Európskeho spoločenstva považované za významnú verejnú politiku, ktorá si vyžaduje systémové riešenie zo strany výkonnej moci i zákonodarného zboru. Formy sociálneho bývania, ako je napríklad príspevok na bývanie, jednorazové príspevky či bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, okrem toho, že nestačia pokryť náklady na bývanie, neprispievajú k odstráneniu sociálnej vylúčenosti znevýhodnených skupín obyvateľstva. Nevyhnutnou súčasťou aktívneho riešenia musia byť podľa kontrolných inštitúcií nástroje na zabezpečenie primárneho a cenovo prístupného nájomného bývania za účasti samospráv, štátu, ale aj privátneho sektora, pričom ako vzor môže slúžiť rakúsky model nájomného bývania.
Uveďme si napríklad aj príklad z praxe. Mladý pár z mladej rodiny z malej obce na východe Slovenska sa rozhodol presťahovať za prácou do krajského mesta. Spoločný život chcú odštartovať v nájomnom byte, ale ceny súkromníkov sa im zdajú privysoké. Chceli by využiť lacnejší variant v obecnom nájomnom byte, ktorý poskytuje mesto. Na bytovom odbore magistrátu ich však čaká nepríjemné prekvapenie. Aj keby splnili všetky podmienky na získanie bytu, na niekoľko rokov by sa ocitli na zozname čakateľov bez istoty, že byt nakoniec aj dostanú.
Podobné príbehy sú na Slovensku, bohužiaľ, realitou. Štátom dotovaných bytov s nízkym nájmom je žalostne málo a už dávno pritom nejde len o bývanie pre sociálne ohrozené skupiny s malým príjmom. Mestá ich ponúkajú aj mladým ľuďom, ktorí sa chcú osamostatniť, dôchodcom alebo zdravotne postihnutým osobám. Výška nájomného je vďaka dotácii z ministerstva dopravy a úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania regulovaná. Cena nájmu sa pritom môže pohybovať okolo 200 eur.
Slovensko je v rámci štatistík bývania v Európskej únii raritou. Naša krajina je v rámci Európy známa tým, že ako som už aj spomínal, má jeden z najväčších podielov vlastného bývania.
Nájomné bývanie je v poslednom období veľmi frekventovanou témou aj vďaka celkovej zhoršujúcej sa dostupnosti bývania. Často sa ozývajú aj úvahy, že zvýšením podielu nájomného bývania by sa jednak podporila mobilita na trhu práce a možno aj znížil tlak na rast cien bývania. Podľa dostupných údajov sa na Slovensku prenajímajú hlavne byty.
Aktuálna štruktúra bytového fondu na Slovensku je výrazne determinovaná históriou bývania v bývalom Československu. Najmasovejšia výstavba bola v bývalom Československu zaznamenaná v 60., 70., 80. rokoch, kedy bolo postavených takmer 1,5 mil. bytov. Hlavným fenoménom tejto doby bola paneláková výstavba a jej produktom bol aj najvyšší sídliskový komplex na Slovensku v podobe nám známej bratislavskej Petržalky.
Po rozdelení Česko-Slovenska došlo v dekáde na prelome milénií k výraznému nárastu počtu vlastníkov bytov na Slovensku. Totižto vtedajšia výkonná moc využila tradične výrazný sklon Slovákov k vlastneniu na zbavenia sa štátu starostlivosti o postupne starnúci bytový fond v jeho správe. Súkromná forma vlastníctva nehnuteľností sa takto stala na Slovensku dominantnou. Podľa dostupných údajov drvivá väčšina slovenských domácností býva v súčasnosti vo vlastnom, čím sa Slovensko v Európe radí k premiantom. Výraznejší podiel vlastného bývanie je už len v Rumunsku. Na opačnej strane tohto rebríčka sú Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko.
Rozdielne podiely medzi bývaním vo vlastnom a v prenájme sú v európskych krajinách do značnej miery aj dôsledkom rozdielneho historického vývoja trhu s bývaním v jednotlivých krajinách. Podľa údajov OECD je Slovensko vo vybavenosti bytmi na konci európskeho rebríčka s 360 bytmi na 1 000 obyvateľov. Najlepšie sú na tom Grécko a Portugalsko s vyše 570 bytmi na 1 000 obyvateľov.
Nájomné bývanie nemá na Slovensku výraznejšiu tradíciu. V období rokov 2000 až 2017 pribudlo na Slovensku priemerne 7,75 nájomného bytu na 1 000 obyvateľov. Počty sa, samozrejme, líšia podľa lokality. Napríklad v Bratislave je to len 1,29 bytu na 1 000 obyvateľov, no napríklad v takom Novom Meste nad Váhom je až 26 bytov. Nedá sa však hovoriť, že by celkovo nájomné byty výraznejšie pribúdali. Obce či mestá totiž často po istom čase postavené nájomné byty rozpredajú nájomníkom.
V súvislosti s nájomným bývaním je legitímna otázka, aký je podiel nájomného bývania v jednotlivých typoch nehnuteľností na bývanie, t. j. v bytoch alebo v rodinných domoch. Z dostupných údajov od Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska vyplýva, že na Slovensku sa prenajímajú jednoznačne viac byty ako domy. Platí to pre všetky regióny, aj keď podiely medzi prenajatými bytmi a domami sú v krajoch diferencované. Zrejme je to dôsledok rozdielnej štruktúry bytového fondu v jednotlivých krajoch. Z porovnania dlhodobých priemerov počtu ponúk prenájmov od začiatku roku 2005 do konca roka 2018 dospievame k poznatku, že podstatná časť prenájmov bytov a domov na Slovensku je sústredená v Bratislavskom kraji, to je až vyše 86 % prenájmov bytov a vyše 76 % prenájmov domov. Najmenší podiel prenajímaných bytov na celom Slovensku je v Prešovskom kraji len necelé 1 %. A najmenší podiel prenajímaných domov je z dlhodobého hľadiska v Banskobystrickom kraji len zhruba 1,2 %.
V podmienkach Slovenska vo všeobecnosti prevláda názor, že oveľa výhodnejšie je bývanie obstarať a získať do osobného vlastníctva, ako si ho prenajať. Zdôvodňuje sa to hlavne tým, že pri zhruba podobných mesačných výdavkoch na splácanie úveru na bývanie aj na platenie nájomného v prvom prípade po určitom čase má domácnosť nehnuteľnosť vo vlastníctve, kým v prípade nájomného bývania nie.
Dôležitým faktorom pri rozhodovaní medzi kúpou vlastného bývania a bývania v podnájme je určite samotná ekonomika. To znamená zváženie, ktorá forma bývania je pre záujemcu ekonomicky výhodnejšia. Východiskom takejto úvahy je porovnanie celkových výdavkov na zakúpené priemerné bývanie s celkovým zaplateným nájomným za porovnateľný byt v priebehu stanoveného počtu rokov. Nájomné bývanie je na Slovensku zatiaľ len malou súčasťou celkového bytového fondu a jeho značná štruktúrovanosť zvyšuje nároky na hľadanie vhodných podporných nástrojov na reálny rozvoj jednotlivých segmentov.
A čo ukazujú dostupné prieskumy? Slovensko zaostáva za krajinami Európskej únie. Podiel sociálneho štátneho nájomného bytového fondu dosahuje v niektorých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, až 28,3 % z celkového bytového fondu, kým na Slovensku tento podiel predstavuje aktuálne len okolo 8 až 9 %. Pre porovnanie, v Rakúsku tento podiel predstavuje až 21,3 %. To znamená, že bytový fond nepostačuje potrebám.
Z dôvodu fyzickej a cenovej nedostupnosti bývania na Slovensku až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. V porovnaní s úrovňou Európskej únie v počte bytov na 1 000 obyvateľov Slovensku chýba bezmála, ako som už spomínal, 22-tisíc bytov.
Došlo aj k rapídnemu nárastu výšky nájomného. Priemerné medziročné zvýšenie ceny nájomného 2019 oproti 2018 predstavuje v rámci krajín Európskej únie 4,5-percentné navýšenie, pričom na Slovensku medziročne navýšenie predstavuje až 8 %. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás o maličké prerušenie.
Chcem vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, informovať, že z dôvodu technických záležitostí budeme musieť prerušiť naše rokovanie pri prechode z jedného dňa na druhý 15 minút pred polnocou a budeme pokračovať 15 minút po polnoci. Ešte raz opakujem. Je to z technických dôvodov, ktoré súvisia s natáčaním a potom nejakým spôsobom ukladaním záznamov z rokovania.
Takže, pán poslanec, poprosím vás, že by sme urobili do 45 alebo potom budete pokračovať ďalej a potom budeme mať faktické poznámky. Takže, nech sa páči, ďakujem za pochopenie.

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Zároveň sa jedná o nízku mobilitu pracovnej sily, to znamená, že Slováci nie sú ochotní dochádzať denne dlhé vzdialenosti, vyjadrené v cene za dochádzanie je to maximálne 2 eurá a 50 centov. Ak sú viazaní na konkrétnu nehnuteľnosť, rádius, v ktorom sledujú a prejavujú záujem o pracovné ponuky, je pomerne malý.
Väčšina obyvateľov je určite za nájomné bývanie. Ľudia jednoznačne podporujú výstavbu nájomných bytov s garanciou štátu. Najväčší záujem o nájomné bývanie je u mladých ľudí s nižším príjmom. Nájomné by bolo uprednostnené pred splácaním hypotéky, ak by jeho hodnota bola aspoň o 25 % nižšia, ako je komerčná splátka hypotéky. Ľudia stále považujú osobné vlastníctvo nehnuteľnosti, ideálne domu, za dôležité.
Ochota presťahovať sa za prácou, ak je k dispozícii aj vhodné bývanie, je vysoká. Súkromný sektor vie podľa verejnosti zabezpečiť vyššiu kvalitu výstavby a dodržiavania termínov, zatiaľ čo štát poskytne primeranú ochranu a transparentné podmienky. Prečo to už dávno nemáme na Slovensku?
Celý projekt výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je jednoduchší, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Stačí len jedna vec. Chcieť. Chcieť ľuďom pomáhať. Nájomné byty sa stavajú v krajinách západnej Európy úplne bežne, v Rakúsku, v Nemecku, v Holandsku a tak ďalej. Len v neďalekej Viedni je v súčasnosti 220-tisíc nájomných bytov vo vlastníctve mesta v správe Wiener Wohnen, pričom výška mesačného nájomného sa pri dvojizbovom byte s rozlohou 45 m² pohybuje na úrovni 337 eur 50 centov, teda asi o polovicu menej, ako je nájomné bývanie v Bratislave. Ide teda o vyskúšaný a funkčný model. Nájom pre bežného človeka bude preto v nájomnom byte s garanciou štátu s príspevkom lacnejší približne o 30 % až 50 % v porovnaní s komerčným nájmom.
A ako bude vyzerať nájomné bývanie s garanciou štátu? Byty budú postavené v trhovom štandarde, ktorý ponúkajú súkromní developeri a zodpovedá súčasným požiadavkám trhu na kvalitu. Nejde o žiadne sociálne byty alebo štartovacie byty pre mladé rodiny, z ktorých sa musia ľudia po nejakom čase vysťahovať. Bývanie v nájomnom byte s garanciou štátu bude garantované dlhodobo. Výška nájomného teda pri ich dvojizbovom byte, ktorý bude mať okolo 55 m², ceny vrátane energie a poplatkov je pri komerčnom nájme v Bratislave okolo 521 eur, v Košiciach 545, v Prešove 482 a v Trenčíne 487 eur. Štátny nájomný príspevok ohľadne tohto bývania bude až o 30 % až 50 % lacnejší.
A prečo chceme stavať nájomné byty s garanciou štátu? Jednak ide o to, že máme tu prítomnú adresnú podporu pre rodiny bez možnosti zneužívania klientelizmu a korupcie. Samozrejme, už mnou spomínaný nedostatočný bytový fond. Máme overené postupy z iných krajín Európskej únie. Bude to mať minimálny dopad na štátny rozpočet. A jednak pôjde o využitie veľkého množstva voľne dostupných zdrojov na trhu súkromného partnerstva.
Nájomné bývanie s garanciou štátu by som teda zhrnul v kocke. Jednak určite budeme mať prítomnú stabilitu a predvídateľnosť systému na minimálne 25 rokov. Štát ako garant bude garantovať túto výšku nájomného pre obyvateľov a efektívne a transparentné pravidlá s dôrazom na kvalitu nájomného bývania budú ustanovené týmto zákonom, ktorý sa aj predkladá.
Máme tu, samozrejme, veľmi prítomné aj dôležité faktory ako efektívnosť, to znamená zabezpečiť čo najviac nájomných bytov s garanciou štátu v čo najkratšom čase. Transparentný a efektívny legislatívny rámec, ale zároveň dostatočne robustný, vyvažujúci, záruky pre štát a ostatné zainteresované strany, efektívny, ako aj jednoduchý systém dodania. Zároveň tu máme prvok ako stabilitu, to znamená stabilný, dôveryhodný a predvídateľný ekosystém pre participantov na trhu. Ja potom aj v závere vysvetlím, ako celý ten mechanizmus a ekosystém funguje alebo bude fungovať. A zároveň aj transparentnosť, to znamená minimálne zaťaženie štátneho rozpočtu a minimalizácia korupčného prostredia.
Určite máte, kolegovia, aj viacero otázok, takže jednak čo sú nájomné byty s garanciou štátu? Je potrebné zdôrazniť, že nájomné byty s garanciou štátu nie sú sociálne ani štartovacie byty. Výstavbou nájomných bytov s garanciou štátu vytvárame úplne nový segment na trhu s bývaním, ktorý vypĺňa medzeru medzi sociálnym bývaním, bývanie pre najzraniteľnejšie skupiny a komerčným nájmom a hypotékami a zároveň poskytuje dlhodobé bývanie s regulovanou výškou nájmu.
Model výstavby nájomných bytov s garanciou štátu je nezávislý od štátneho rozpočtu a bude obstaraný s použitím finančných prostriedkov súkromných investorov. Nájomné bývanie je len okrajovou formou bývania na Slovensku, a pritom táto forma dlhodobého bývania je bežne rozšírená vo viacerých krajinách Európskej únie. Pre porovnanie, podiel vlastníckeho bývania na Slovensku a priemer Európskej únie je nasledovný:
Priemer Európskej únie, napríklad tu máme číslo, osobné vlastníctvo má 70 %, nájomné bývanie 30 %. Na Slovensku je osobné vlastníctvo oproti tým spomínaným 70 % až 90,9 % a nájomné bývanie je na Slovensku 9,1 % oproti spomínaným 30 % v priemere Európskej únie.
Neviem, pán predsedajúci, ja asi skončím, lebo máme 23.45, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, môžete potom pokračovať...

Svrček, Miloš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
... ďalej, pokiaľ budete mať záujem.
Vyhlasujem prestávku, čiže prerušujem toto rokovanie na pol hodiny. Čiže dnes a budeme pokračovať zajtra o nultej hodine a 15 minúte. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 23.45 hodine.)

25. júla 2021

(Pokračovanie rokovania o 00.10 hodine.)