Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Najprv k pani poslankyni Kolíkovej. Pani poslankyňa, aj keby som nastupoval za čias Šalamúna, absolútne to nemá vplyv a význam na to, že čo tu riešime dnes, pretože som bol absolvent právnickej fakulty, takže neviem, že čo tu spomínate Harabina. Ináč vy ste pôsobili ako štátna tajomníčka Ficovej vlády, takže vy ste tá posledná, ktorá tu môže moralizovať.
Ďalšia vec ohľadne toho klamstva. Keď počujem z vašich úst, že hovoríte vy o mne, že ja tu klamem, pre mňa je to kompliment, ďakujem pekne. A čo sa týka toho zaseknutia, že ja tu hovorím o nejakej neúčinnej alebo neaplikovanej súdnej mape, že ja som teraz argumentačne niekde skĺzol, tak ja som na začiatku, vy ste vyšli vonku, ja som na začiatku povedal, že hovorím o tých problémoch, ktoré sú momentálne pri takto nastavenej súdnej mape, ktorú ste nám tu vy zanechala a v prípade, ak by minister Karas neprišiel s týmto svojím návrhom, tak by sa nám to od 1. 1. všetko zosypalo. A vy buďte rada, že s tým prišiel, lebo ja na vašom mieste, by som bol ticho a šúchal nohami pod stolom. (Potlesk.) A ešte aj ďakoval za to, že s tým prišiel, pretože viem a počujem názory odbornej verejnosti, že čo ste to zanechala.
Čo sa týka poslanca pána Pročka, ako by lepšie mohli pôsobiť alebo ako nastaviť ten systém. Myslím si, že to závisí od morálneho nastavenia toho dotyčného sudcu a jednoducho do počtu 1 300 sudcov hádzať ľudí, ktorí sa spreneverili svojmu pôsobeniu, že ich viete narátať na prstoch jednej ruky. Bohužiaľ, tí morálni, správni, čestní sudcovia za to nemôžu. Takže ja si osobne myslím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme na stole návrh zákona, v ktorom už bola dosť široká diskusia aj rozprava. Účel poznáme, posun účinnosti jednak zákona o sídle obvodov a jednak o zriadení správnych súdov. Ja som veľmi rád, že prebehla široká diskusia so stavovskými organizáciami aj sudcov, diskusia s Generálnou prokuratúrou, Najvyšším súdom, jednak súdnymi predstaviteľmi, čiže okresných, krajských súdov. Viem, že pán minister mal aj stretnutie v Prešove s predsedami okresných a krajských súdov. Takže tá potrebná vecná diskusia určite prebehla, ani sa nečudujem že prebehla, pretože máme na stole veľmi dôležitý zákon. Ale ja by som sa venoval a skôr orientoval svoju rozpravu na to, že by sme tu boli dnes v dobe, keby tu nesedel pán minister, keby nepredložil v skrátenom konaní tento návrh zákona a keby sme mali od 1. januára 2023 účinnú právnu úpravu k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré sme schválili tento rok. Čiže ja by som sa venoval skôr tomu, prečo bolo potrebné prísť s touto právnou úpravou, prečo tu sedí dnes minister spravodlivosti a prečo prišiel s takouto právnou úpravou do pléna.
V prvom rade by som chcel venovať pozornosť na pozoruhodné určovanie počtu miest sudcov od roku 2020, kedy sa nevychádzalo z existujúcich ukazovateľov zaťaženosti, ale sa kalkulovalo napríklad s redukciou odvolacích súdov a personálne sa posilňovali do budúcna vybrané odvolacie súdy, či súdy, kde mali pôvodne sídliť správne súdy.
Pani bývalá ministerka prideľovala na tieto súdy nové miesta sudcov a ostatné ako keby sa opomenulo. Napríklad aj včera som spomínal, do Žiliny boli pridelené miesta na správne kolégium v čase, keď tam mal byť správny súd. V súvislosti so zmenenou kauzálnou príslušnosťou by mohlo dôjsť aj k tomu, že veci došlé súdu do 31. 12. 2023 dokončí tento súd aj napriek tomu, že od 1. januára nasledujúceho roku 2023 nebude kauzálne príslušný. Na Krajský súd v Bratislave z Krajského súdu v Trnave, ani z Krajského súdu v Nitre nedôjde žiaden sudca obchodného kolégia. Naopak, z Krajského súdu v Bratislave odchádzajú tri sudkyne, to znamená celý senát, vybavujúce poručenskú agendu, pričom ich neskončené veci zostávajú na Krajskom súde v Bratislave. Teda predseda súdu by musel ich veci prerozdeliť medzi iných sudcov nešpecializujúcich sa na tú poručenskú agendu. Vzhľadom na súdnou mapou prijatý režim prekladania sudcov správneho kolégia na správny súd, to znamená ich žiadosti, preverenie spôsobilosti, akt preloženie Súdnou radou Slovenskej republiky a čas vymedzený do konca roka 2020, teda neurčenia jasných časových úsekov nie je podľa môjho názoru možné k 1. januáru 2023 stanoviť, koľko sudcov zostane na pôvodnom súde. A teda sa im dá zveriť vybavovanie agendy pochopiteľne, ktorá tam zostala a s akým počtom sa dá kalkulovať ako so sudcami správneho súdu, teda pripravovanie rozvrhu práce je len o niečom, čo aj tak by bolo celkom inak.
V prevažnej väčšine sa na správne súdy majú záujem preložiť sudcovia okresných súdov, ktorí s agendou správneho súdu doposiaľ nepracovali, nie sú na ňu špecializovaní, pričom ani nie sú predsedami senátov, čo absolútne znefunkční od prvého dňa fungovania správnych súdov, keďže senátom nebude mať kto predsedať. Nie je preto podľa môjho názoru vhodné, aby sudcovia okresných súdov boli prekladaný na správny súd bez absolvovania výberového konania, čím sa vlastne stanú sudcami súdu vyššieho súdu bez výberového konania.
Potom sa pýtam, aká je to špecializácia? Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 151/2022 Z. z. umožňuje sa do výberového konania na predsedu správneho súdu mohol prihlásiť, tuším je to do 31.12. 2022, aj sudca ktoréhokoľvek súdu, teda aj okresného súdu. Sudca nižšieho súdu, teda môže vykonávať funkciu predsedu správneho súdu, teda vyššieho súdu. A podľa môjho názoru je tu možné badať konflikt právnych noriem, lebo teraz poviem úplne explicitne, § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 jasne hovorí, že uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa. Čiže je reálne, ako sa to javí aj napríklad pri správnom súde v Bratislave, kde vyhrala výberové konanie na predsedu súdu na dobu určitú, vtedy poverená bývalou pani ministerkou Kolíkovou, sudkyňa, hoci ešte neprešla súdnou radou. No a táto sudkyňa, ktorá v agende správneho súdnictva nikdy nepôsobila, nemá skúsenosti so správnym súdnictvom, preto pri spracovaní rozvrhov práce nemusí obsiahnuť všetkú problematiku a osobitosti správneho súdnictva, ktoré reálne existujú a ktoré treba riešiť.
Zákonným sudcom je sudca určený rozvrhom práce. Pri začatí konania je náhodným výberom vygenerovaný zákonný sudca. Zánikom správnych kolégií a po zriadení správnych súdov zaniká aj inštitút zákonného sudcu na krajskom súde. A následne by mali byť spisy náhodne prerozdeľované medzi sudcov nového správneho súdu, ako to bolo pri najvyššom správnom súde.
Ministerstvo spravodlivosti za čias pôsobenia pani exministerky Kolíkovej však tvrdilo, že sudca krajského súdu si aj po zriadení správneho súdu, na ktorý bude preložený, svoje spisy z krajského súdu ponechá.
Po prvé, ak majú byť správne súdy úplne novými súdmi a sudcovia nie sú automaticky prekladaní na nové súdy, tak potom aj spisy musia byť prerozdeľované medzi novými sudcami.
Po druhé, ak majú byť správne súdy právnymi nástupcami správnych kolégií krajských súdov a sudcovia prechádzajú na správne súdu, v úvodzovkách, automaticky, vtedy si nechajú svoje spisy aj na správnych súdoch a kontinuálne v nich rozhodujú. V súčasnosti sú však zmiešané prvky z obidvoch možností, čo je absolútne nelogické.
Ďalej. Bez toho aby sudcovské rady prerokovali návrh rozvrhu práce, rozvrh práce nemôže byť prijatý podľa § 45 ods. 7 písm. c), § 50 ods. 4 zákona 757/2004. Ide o zabezpečenie inštitútu prerokovania rozvrhu práce so sudcovskou samosprávou, ktorá má prerokúvať námietky sudcov k rozvrhu práce, čo v prípade rozvrh práce správneho súdu ako aj mestských súdov na rok 2023 chýba. V prípade, že by predseda súdu prijal za normálnych okolností rozvrh práce bez prerokovania v sudcovskej rade alebo v pléne do 15. 12. kalendárneho roka, čiže máme na to mesiac, dopustí závažné disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 5 zákona 757/2004. Toto stále platí a nebolo zrušené. Ak predseda nenapraví a nepripraví tento rozvrh práce do 15. 12. 2022 poruší zákon. Ak ho pripraví, poruší ho tiež. Takže máme tu absolútne právne Kocúrkovo.
V súčasnosti je napríklad na Krajskom súde v Bratislave 16 sudcov správneho kolégia a z toho aktívne pracuje 13 sudcov. Ak by sme prirátali súčasný počet sudcov Krajského súdu v Trnave a v Nitre, ide o osem sudcov, štyri plus štyri, spolu 24 sudcov pre západoslovenský obvod. Zvýšenie miest na 44 je síce veľmi pozitívne minimálne pre Krajský súd v Bratislave, ktorý je dlhodobo personálne poddimenzovaný a narastá počet nevybavených vecí na správnom kolégiu, to teraz budem vyslovene čítať, pretože chcem byť presný faktami: 3 930 nevybavených vecí a 3 642 nerozhodnutých vecí na 13 aktívnych sudcov, v priemere na jedného sudcu pripadá 302,3 nevybavených vecí a 280,2 nerozhodnutých vecí. Toto nebude možné reálne naplniť a už vôbec nie "špecialistami".
Sudcovia dlhodobo upozorňovali, my sme aj chodili do regiónov, ako tu aj ostatní kolegovia hovorili, rok sme sa bavili s predsedami okresných, krajských súdov, hovorili nám to a my sme to aj pani ministerke hovorili, nechcela o tom ani počuť. Všetko bude fungovať. Vidíme stav, aký je naozaj. Upozorňovali aj sudcovia naozaj opakovane ministerstvo spravodlivosti a žiadali o pridelenie nových miest sudcov, no nedostali vôbec odpoveď. Nie že kladnú, zápornú, nedostali vôbec odpoveď. Boli absolútne ignorovaní.
Počty zamestnancov predstavujúcich obslužný aparát je odvodzovaný od počtu sudcov na tom-ktorom súde. Do 31. 12. 2022 pôjde o iné stavy ako po 1. januári 2023. Zmena pri určovaní počtov zamestnancov, že by sa nevychádzalo z inej konštaty legislatívne, podchytená nebola. Neexistuje. Z tohto pohľadu sa dajú určiť miesta zamestnancov na nových súdoch až po 1. januári 2023, čo bude významné pre zmeny, či ukončovanie pracovnoprávnych vzťahov.
Ďalšia otázka. Zriadenie spoločnej podateľne. Pri mestských súdoch v Bratislave prinesie právny aj faktický zmätok, či už bude fyzicky jedna v jednej budove súdu alebo v každej budove súdu, vrátane budovy terajšieho Okresného súdu Bratislava V, ktorý ako, samozrejme, vieme od 1. januára 2023 zaniká a nie je zrejmé, či pôjde o akýsi spoločný prístup do registrov každého mestského súdu, nie je rovnako zrejmé, že komu bude patriť a komu budú patriť zamestnanci podateľne. Ak budú zamestnancami konkrétneho súdu, nemôžu logicky generovať priradenie veci sudcovi iného súdu, lustrovať pre iný súd, či vytvárať obal iného súdu.
Ďalšia vec. O pripravenosti kapacít serverov budúcich mestských súdov či úložísk Mestský súd Bratislava IV dosiahne veľkosť terajšieho krajského súdu. Ďalej o možnosti prístupu do jednotlivých registrov. Predsedovia súdov ani sudcovia neboli počas pôsobenia predchádzajúceho vedenia informovaní.
Pri mestských súdoch v prípade presunu sudcov, administratívy a spisov do jednej budovy stále nie je legislatívne ani technicky definované, do ktorej, či akej bude nevyhnutné na čas niekoľko mesiacov neuskutočňovať pojednávania a upovedomiť o tom aj strany konania. Konať sa však bude musieť vo veciach s určenými lehotami, čo však prinesie značné ťažkosti pre všetkých zúčastnených.
Nebola ani len naznačená úprava zmeny podpisových certifikátov, ich vydanie bude mať masívnu podobu a ich vydávanie samo osebe bude prekážkou pre vydávanie rozhodnutí bez certifikátu sudcu, ktorý nevie, samozrejme, podpísať takéto rozhodnutie. Stav legislatívnej nepripravenosti už môže v prítomnom čase spôsobovať prieťahy v konaniach, keď niektorí sudcovia určujú termíny pojednávaní na začiatok roku 2023 a stále nevedia kam. Samozrejme, teraz je situácia iná, lebo však máme tu už inú právu úpravu, teda návrh.
Legislatívne nie je ani len načrtnutý spôsob určovania toho-ktorého súdu sudcu pre prípravné konanie v trestnom konaní jeden službukonajúci sudca pre prípravné konanie nemôže fyzicky ani časovo zvládnuť všetky návrhy v tejto agende v celej Bratislave. Dokiaľ ich bude viac, vôbec nie je zrejmé, ako bude určený nápad týchto vecí, keďže sa tu neuplatňuje náhodný elektronický výber, čo bude mať za následok aj porušenie zásady zákonného sudcu.
Preloženie trestných sudcov existujúcich okresných súdov na premenovaný Mestský súd Bratislava s kauzálnou príslušnosťou v trestných veciach cez rozvrh práce, uvedené sa týka sudcov ostatných grémií, pri všetkých mestských súdoch naráža ja podľa môjho názoru na Ústavu Slovenskej republiky, aj keby bol vykonaný s ich súhlasom, keďže sudca môže byť preložený na iný súd len rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky, ak nejde o výsledok disciplinárneho konania alebo nie je rozvrhom práce predsedov súdu.
Ak by naopak všetci trestní sudcovia mali sedieť v budove Justičného paláca, nie je nijako zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže verifikované, či bude možné zabezpečiť v rovnakom čase predvedenie väčšieho počtu obvinených a odsúdených na hlavné pojednávania, verejné zasadnutia, výsluchy, vzhľadom na technické a personálne možnosti väznice a nevyhnutné aj bezpečnostné opatrenia. Jedna chodba slúžiaca na predvádzanie takýchto osôb do Justičného paláca po rozsiahlej a nákladnej rekonštrukcii budovy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Žiadnym spôsobom nebolo napríklad doriešené alebo vyriešení napojenie na prokuratúry, v korelácii s ich miestnou príslušnosťou. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu serverov, spojení s novým rozvrhom práce a elektronický spôsob podávania opravných prostriedkov obhajcami nielen vo väzobných veciach, kde sa často môžu alebo musia rozhodnúť do niekoľkých hodín, či dní je reálne obava, či tieto podania nebudú včas alebo vôbec priradené k správnym spisom, čo bude mať priamy následok na porušenie ústavného práva obvinených osôb na obhajobu.
Nebolo vôbec vyriešené, ako má byť zabezpečená agenda ITP, preverení zamestnanci, sudcovia, register týchto spisov, keďže o spisy, ktorých obeh a vedenie spadá pod prísny režim osobitne nielen upravený, ale aj kontrolovaný Národným bezpečnostným úradom. Napriek jedným z najčastejších argumentov, že súdna mapa vytvorí špecializáciu sudcov, a tým pádom kvalitnejšie rozhodnutia pre občanov, legislatívne nastavenie týchto argumentov pri mestských súdoch, bohužiaľ, popiera. Sudcovia, ktorí sa stanú sudcami na jednotlivých mestských súdoch, teda špecializovaní na jednotlivé agendy, si prenášajú svoje spisy aj v minoritných agendách, ktoré nespadajú pod špecializáciu toho-ktorého dotyčného mestského súdu. Nie je zrejmé, či na týchto súdoch budú vytvorené registre pre takýto typ agendy.
Ja chápem, absolútne si uvedomujem, že reforma alebo súdna mapa bola výsledkom aj programového vyhlásenia vlády, že sme sa zaviazali ako táto vláda, de facto bývalá koalícia, prijať ju k zrealizovaniu, aplikovaniu tejto súdnej mapy, pretože bola naviazaná aj na plán obnovy. Absolútne chápem. Ale na druhej strane, keď sa tu tvárime, že tento návrh, ktorý bol predložený zo strany ministerstva spravodlivosti, momentálne ohľadne posunu účinnosti týchto dvoch právnych noriem, že je niečo zlé, neprijateľné, že sa kazí, ruší súdna mapa, tak to nie je pravda. Práve naopak, toto, čo som tu teraz prečítal, to sú faktické nedostatky súdnej mapy, ktoré potrebujeme doriešiť, resp. zodpovedný rezort, ktoré potrebuje doriešiť do júna 2023, pretože neviem si predstaviť, čo by nastalo v oblasti justície, keby nám to všetko všetkým spadlo na hlavu. A to som tu aj hovoril o ústavnom práve na obhajobu a spravodlivý proces v rámci jednotlivých tých procesov, ktoré sa dotýkajú dotyčnej osoby.
Takže z uvedeného hľadiska ja môžem povedať za seba, že určite tento návrh podporím, aj hnutie SME RODINA podporí tento návrh, pretože je doslova takou barličkou alebo pomocou na to, aby nám celý tento systém a táto súdna mapa, ktorá bola prijatá, a objektívne môžem povedať, že som bol rád, že došlo k nejakej takejto úprave, že sme postupovali v súlade s programovým vyhlásením vlády, tak aby nám to nespadlo všetkým na hlavy, tak som rád, že došlo k takémuto kompromisu a že je teraz momentálne v pléne v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ďakujem za vystúpenie, pani poslankyňa Kolíková. Ja sa možno dotknem tých rodinných súdov. Áno, máte pravdu. Rodinné súdy a agenda rodinných súdov bola v programe hnutia SME RODINA, my sme mali aj viacero diskusii, keď ste bola ešte ministerka spravodlivosti a keď ste s nami prerokovala tento návrh súdnej reformy alebo súdnej mapy. My sme tam dávali aj svoje podnety a návrhy, ale osobne si myslím, že celá súdna mapa nestojí len na rodinných súdoch, že sú tu ďalšie oblasti, ktoré, ktoré sú oveľa závažnejšie a dôležitejšie. Ja som minimálne rád, že pán minister Karas aj opravil sudcovské rady v tomto návrhu, pretože dal prerokovanie rozvrhov s existujúcimi sudcovskými radami, rozvrhy mestských súdov pôjde cez všetky sudcovské rady terajších okresných súdov.
A čo sa týka ešte previerky spôsobilosti, lebo vy ste to aj včera spomínali, aj teraz ste sa dotkli previerok spôsobilosti v rozprave, vy veľmi dobre viete, že ak sudca neprejde previerkou spôsobilosti, zostáva na súde, na ktorom je odteraz, a to je podľa vás systematické? Každý sudca každý rok prechádza podrobnou majetkovou previerkou cez Súdnu radu, je kontrolovaný v registroch reálnych stavov oproti deklarovanému. Ak je sudca korupčný, ako sa tu tvrdí aj v rozprave, aj včera, aj dnes, tak potom nech sa ukáže na jeho majetok. Kde sú tie desiatky korupčných sudcov, o ktorých sa rozpráva? Súdna rada týmto spôsobom, ktorý nastavila pani exministerka, preverila sudcov pri majetkových priznaniach na rok 2021. Tak potom zjavne nie je pravda, čo dookola sa podsúva verejnosti a dokonca podľa môjho názoru aj boli obalamutení poslanci, že treba pretrhnúť korupčné väzby. Kde sú tie korupčné väzby? Ukážte nám ich. Normálne treba to verejne povedať a ukázať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. A ja tiež by som chcel reagovať, ale skôr faktami. A pre mňa je také pozoruhodné určovanie počtu miest sudcov od roku 2020, pretože v rámci tejto oblasti sa nevychádzalo z existujúcich ukazovateľov zaťaženosti, ale sa kalkulovalo s redukciou odvolacích súdov a personálne sa posilňovali do budúcna vybrané odvolacie súdy či súdy, kde mali pôvodne sídliť správne súdy.
A, pani Kolíková, vy ako exministerka ste prideľovala na tieto súdy, nové miesta sudcov, ostatné boli doslova ignorované a napríklad do Žiliny boli pridelené miesta na správne kolégium v čase, keď tam mal byť správny súd.
V súvislosti so zmenou aj kauzálnej príslušnosti dôjde k tomu, že veci došlé súdu do 31. 12. 2022 dokončí tento súd napriek tomu, že od 1. januára 2023 nebude kauzálne príslušný. Napríklad na Krajský súd v Bratislave z Krajského súdu v Trnava ani z Krajského súdu v Nitre nedôjde žiaden sudca obchodného kolégia. Naopak, z Krajského súdu Bratislava odchádzajú tri sudkyne, celý senát vybavujúce poručenskú agendu, pričom ich neskončené veci zostávajú na Krajskom súde v Bratislave, teda predseda súdu by musel ich veci prerozdeliť medzi iných sudcov, nešpecializujúcich sa na poručenskú agendu.
Ja chápem, že v dvojminútovej faktickej poznámke nie je možné všetko dopodrobna a do detailu povedať, ale fakt aj môj predrečník povedal, že sú tu kroky alebo sú tu fakty, na základe ktorých je potrebné tento balík súdnej mapy predĺžiť a tú účinnosť posunúť.

Ďakujem pekne, pán predseda.
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, z ktorého vyplýva podpora cestovného ruchu ako jedného z najdôležitejších pilierov rozvoja ekonomík v regiónoch Slovenska, ako aj podpora športu sa vzhľadom na aktuálnu bezprecedentnú situáciu na trhu s energiami navrhuje zaviesť znížená sadzba DPH vo výške 10 % zo základu dane na tie plnenia poskytované v súvislosti so športom, pri ktorých je predpokladaná vysoká energetická náročnosť na strane vstupov.
Cieľom navrhovaného opatrenia je snaha o zachovanie poskytovania čo najširšieho spektra vymedzených služieb, ako aj umožnenie prístupu k predmetným aktivitám pre čo najširšiu verejnosť. Z uvedeného dôvodu preto predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz – k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov – prečítam.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia. Citujem.
1. K čl. I nový bod 9
Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:
V § 27 ods. 2 v úvodnej vete sa za slovo "základu dane sa" vkladá čiarka a slová "okrem § 85 ods. 9,".
Doterajšie body 9 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I k doterajšiemu bodu 28, v doterajšom bode 28 sa § 85 km dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Do 30. apríla 2023 sa znížená sadzba dane 10 % zo základu dane uplatňuje na prepravu osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení na účely vykonávania športu a na vstupné do umelých kúpalísk, poznámka pod čiarou 39."
V doterajšom bode 28 sa slová "Poznámka pod čiarou k odkazu 38 znie:
"38) § 62 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z."." nahrádzajú slovami "poznámky pod čiarou k odkazom 38 a 39 znejú:
"³⁸⁾ § 62 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z.,
³⁹⁾ § 19 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene zákona č. 306/2012 Z. z."."
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo.
Ja kvitujem a chcem poďakovať navrhovateľom, že predložili takýto návrh zákona, lebo, presne ako aj spomenul pán poslanec Kyselica, dosť často sa stáva pri jednotlivých administratívnych úkonoch dosť komplikovaných vecí, takže som rád, že takýmto návrhom zákona sa upresňuje postup pri jednotlivých, pri jednotlivých úkonoch.
A som aj rád, že, alebo kvitujem aj to, že cieľom tohto predloženého návrhu zákona nie sú nejaké radikálne zmeny v tomto zákone, ale predovšetkým ide o doplnenie a precizovanie konkrétnych ustanovení zákona.
Veľmi som rád, že dochádza aj v rámci zmeny zákona o rodine k zjednoteniu postupu pri cirkevných aj civilných sobášoch, čo sa týka miestnej príslušnosti, lebo dosť to pomôže v rámci týchto, v rámci tejto oblasti.
Takže myslím si, že určite tento návrh zákona by malo podporiť celé plénum, lebo je to veľmi efektívne, čo sa týka vykonávania sobášov.
Takže ďakujem ešte raz pekne za predloženie tohto návrhu zákona.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, áno, máme na stole vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel. Ako aj pán minister spomenul, predmetom tohto návrhu zákona je v krátkosti zavedenie podmienok skúšobnej prevádzky automatizovaných vozidiel a plne automatizovaných vozidiel, ako aj úprava ďalších aspektov súvisiacich so zavedením takýchto vozidiel do skúšobnej prevádzky na pozemných komunikáciách. Týmto návrhom zákona sa taktiež zavádza úprava kompetencií národného koordinátora inteligentnej mobility a rozšírenie kompetencie orgánu typového schvaľovania v oblasti vydávania povolenia na skúšobnú prevádzku.
My keď sme mali aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru na stole tento návrh zákona, tak sme aj ako jednotliví členovia výboru kvitovali, že v rámci prípravy tohto návrhu zákona došlo aj ku komparácii s jednotlivými právnymi úpravami z iných krajín Európskej únie. Pri, som veľmi rád, že pri koncipovaní tohto návrhu zákona ministerstvo dopravy a výstavby aj prihliadalo na skúsenosti z iných krajín Európskej únie, ktoré už oblasť inteligentnej mobility zadefinovali vo svojich právnych úpravách a poriadkoch. No a tieto skúsenosti z iných krajín Európskej únie boli v návrhu tohto, návrhu zákona rešpektované a modifikované vo vzťahu k špecifikám právneho poriadku Slovenskej republiky.
Dochádza k zmenám viacerých návrhov zákona, či už zákona o organizácii činnosti vlády, o organizácii ústrednej štátnej správy, aby v rámci predchádzania možných kompetenčných sporov sa vymedzila pôsobnosť Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky predovšetkým pre tvorbu a uskutočňovanie politiky inteligentnej mobility, ako aj jeho vymedzenie za národného koordinátora pre inteligentnú mobilitu. Dochádza tam aj k zmenám ďalších zákonov, ako správny poplatok poplatkoch v cestnej premávke a tak ďalej a tak ďalej, a to už bolo predmetom prvého čítania, takže nebudem sa k tomu vracať. Ale vystala požiadavka na predloženie do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme riešili aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Takže ja si teraz dovolím prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý rieši vypus, vypustenie možnosti udelenia výnimky z pravidiel cestnej premávky, keďže ide o spochybniteľnú fakultatívnosť konaniu štátneho orgánu. A taktiež týmto pozmeňovákom sa upravuje znenie definície automatizovaného vozidla a plne automatizovaného vozidla vzhľadom na to, že definície týchto druhov vozidiel pre kategórie vozidiel M, N a O sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady z 2019 pod číslom 2144.
Takže poprosím zastaviť časomieru, idem prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Ľuboša Krajčíra a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel, pod tlačou 1106.
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozvojom automatizovaných vozidiel sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. III bode 8 § 55b ods. 3 sa slovo „aj" nahrádza slovom „rovnako".
2. V Čl. III sa vypúšťa deviaty bod.
3. V Čl. IV bode 2 § 2 ods. 2 písmeno ac) a ad) znejú:
„ac) automatizovaným vozidlom automatizované vozidlo podľa osobitného predpisu^6a) alebo iné motorové vozidlo navrhnuté a skonštruované tak, aby sa dokázalo určitý čas samostatne pohybovať bez nepretržitého dohľadu vodiča, pri ktorom sa ale zásah vodiča predpokladá alebo vyžaduje,
ad) plne automatizovaným vozidlom plne automatizované vozidlo podľa osobitného predpisu^6b) alebo iné motorové vozidlo navrhnuté a skonštruované tak, aby sa dokázalo pohybovať samostatne,".
4. V Čl. IV bode 2 sa na konci dopĺňa tento text:
„Poznámky pod čiarou k odkazom 6a a 6b znejú:
„^6a) Čl. 3 ods. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2018/858 a ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 78/2009, Európske spoločenstvo č. 79/2009 a Európskeho spoločenstva č. 661/2009 a nariadenia Komisie Európskeho spoločenstva č. 631/2009, Európskej únie č. 406/2010, Európskej únie č. 672/2010, Európskej únie č. 1003/2010, Európskej únie č. 1005/2010, Európskej únie č. 1008/2010, Európskej únie č. 1009/2010, Európskej únie č. 19/2011, Európskej únie č. 109/2011, Európskej únie č. 458/2011, Európskej únie č. 65/2012, Európskej únie č. 130/2012, Európskej únie č. 347/2012, Európskej únie č. 351/2012, Európskej únie č. 1230/2012 a Európskej únie 2015/166 (z Úradného vestníka Európskej únie L 325 zo 16.12. 2019) v platnom znení.
^6b) Čl. 3 ods. 22 nariadenia Európskej únie 2019/2144 v platnom znení."."
To je celé znenie tohto zákona alebo pozmeňujúceho návrhu.
Takže ja som rád, že cieľom tohto návrhu zákona je pripravenie tej zákonnej úpravy na neustále napredujúci technický a technologický pokrok v oblasti mobility využívacej automatizované systémy a inteligentné systémy, a konkrétne sa tu aj zavádzajú podmienky skúšobnej prevádzky automatizovaných vozidiel a plne automatizovaných vozidiel, ako aj úprava ďalších aspektov súvisiacich so zavedením takýchto vozidiel do skúšobnej prevádzky na pozemných komunikáciách.
Takže, kolegovia, ja môžem len kvitovať, že sa predložil zo strany rezortu dopravy takýto návrh a tiež by som chcel poprosiť o podporu tomuto návrhu. Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dôvodom na spracovanie tohto legislatívneho návrhu a predloženie je naliehavá požiadavka na skrátenie doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb. Problematiku riešia schválené nové zákony Národnej rady 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ale ich účinnosť je posunutá až na apríl 2024, čo z hľadiska potreby najmä plnenia úloh plánu obnovy je nedostatočný termín. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť navrhovanej úpravy nemá návrh ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani upravovať väzby na súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy existujúcej právnej normy tak, aby sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v rozpore s už schválenými predpismi účinnými od 1. 4. 2024, prípadne aby sa využili úpravy v nich prijaté, ak je to možné.
Najefektívnejším riešením pre naplnenie účelu legislatívnej úpravy nie je len čiastková úprava procesov alebo lehôt jednotlivých druhov správnych konaní, ale ich integrácia do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia. Pri ostatných stavbách tak stavebný úrad urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Návrh rozširuje rozsah možností pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby na podklade územného stanoviska príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa síce zavádza nový inštitút, ten je ale v súlade s úpravou prijatou v zákone, ktorú som spomínal, 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní pod pojmom citujem: „záväzné stanovisko“, a jeho zavedením už v tomto návrhu sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu.
Teda týmto návrhom, ktorý predkladám s pánom Lukáčom aj s pani Hajšelovou, upravujeme zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o to ´územné stanovisko´, ktoré som spomínal, ako aj o rozsah, ktorý je obmedzený iba na vyhodnotenie súladu stavby so zámermi územného plánovania a vyhodnotenie posúdenia, či stavba nie je v rozpore s ostatnými podkladmi na posúdenie v prípade absencie územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň sa tým obmedzuje rozsah záväzného stanoviska obce, ktoré už nebude obsahovať posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou. Návrh zákona umožňuje vykonať prerokovanie stavby stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Navrhovaná úprava do účinnosti uvedených predpisov znižuje aj regulačné zaťaženie a umožní výrazne skrátiť lehoty povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie. Nie je riešením iba pre vymedzený okruh stavieb, ale je univerzálnym riešením pre všetky stavby.
Myslím si, že ide o veľmi účelný, účelový a efektívny návrh zákona, takže ja by som chcel poprosiť aj o podporu tohto zákona. Za mňa všetko v úvodnom slove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. V krátkosti. Cieľom návrhu zákona je úprava a harmonizácia legislatívnych rámcov s aktuálnymi potrebami sektoru cestovného ruchu na Slovensku. Pri príspevku na odstránenie negatívnych následkov pandémie COVID-19 sa vypúšťa dátum 31. decembra 2022, aby naďalej zostala možnosť poskytovať tento príspevok na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie a nebola viazaná na konkrétny termín.
Dopĺňa sa príspevok na pomoc podnikom v súvislosti so zmiernením negatívnych ekonomických následkov v sektore cestovného ruchu, keďže podniky zasiahla aj ekonomická kríza. Taktiež sa upravuje prechodné ustanovenie, pri ktorom je snaha zabrániť zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré aj bez nesplnenia povinnosti podľa § 14 čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19 a z tohto dôvodu sa vypúšťa povinnosť preukazovať splnenie podmienok podľa § 14 ods. 1 k 31. decembru 2022.
Takže v krátkosti, čisto legislatívno-technicky, by som povedal, že ide o návrh zákona, ktorým chceme pomôcť jednotlivým podnikom a sektoru cestovného ruchu.
Ďakujem pekne, v úvodnom slove za mňa všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V krátkosti. Navrhovaná zmena reflektuje na aplikačné problémy z praxe pri nedostatočnom zdanení rôznych objektov využívaných na podnikanie, ktoré nie sú stavbami podľa zákona o miestnych daniach. Súčasne sa reaguje aj na negatívnu prax úmyselnej zmeny účelu využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia s cieľom zaistenia nižšej sadzby dane, ako je sadzba dane pre skutočné využitie stavby a tým získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia. Cieľom tohto návrhu zákona je rozšírenie osobitného režimu zdanenia pre transformačné stanice a predajné stánky o ostatné objekty používané na podnikanie, ktoré nie sú stavbou podľa zákona o miestnych daniach. Ide napríklad o rôzne modulové stavby, dočasné stavby alebo premiestniteľné objekty, ktoré môžu podliehať povoleniu podľa stavebného zákona, ale ich umiestnenie v priestore sa realizuje inak ako pevným spojením so zemou alebo ukotvením pilótmi. V súčasnosti sa z pohľadu zákona o miestnych daniach tieto objekty nezdaňujú ako stavby a pozemky pod nimi sú zdanené v štandardnom režime, to znamená, že parcela sa zaradí podľa toho, ako je vedená v katastri nehnuteľností.
Zámerom tejto legislatívnej úpravy je teda zlepšiť pozíciu správcu dane pri dokazovaní účelu využitia stavby v bežnom zdaňovacom období tak, aby nebolo potrebné dokazovať minulosť, ale prítomnosť. Inými slovami, pri daňovej kontrole bude rozhodujúci skutočný účel využitia stavby zistený v reálnom čase vykonania daňovej kontroly, uvedená výnimka zo zdanenia podľa účelu využitia stavby k 1. januáru však platí len pre zdaňovacie obdobie, v ktorom sa daňová kontrola vykonala. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane vykonať daňovú kontrolu do zániku práva vyrubiť daň aj za iné zdaňovacie obdobia. Tento režim sa navrhuje stanoviť len k stavbám, ku ktorým daňovník na to isté zdaňovacie obdobie podal riadne alebo čiastkové daňové priznanie. Ak sa v rámci vykonanej daňovej kontroly nepreukáže alebo nepotvrdí konkrétny účel využitia stavby v čase vykonanej daňovej kontroly, zaradí sa stavba medzi ostatné stavby podľa § 10 ods. 1 písm. i), a tak sa aj zdaní pre príslušné bežné zdaňovacie obdobie.
Ďakujem pekne, za mňa v úvodnom slove všetko.