Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme na stole návrh zákona, v ktorom už bola dosť široká diskusia aj rozprava. Účel poznáme, posun účinnosti jednak zákona o sídle obvodov a jednak o zriadení správnych súdov. Ja som veľmi rád, že prebehla široká diskusia so stavovskými organizáciami aj sudcov, diskusia s Generálnou prokuratúrou, Najvyšším súdom, jednak súdnymi predstaviteľmi, čiže okresných, krajských súdov. Viem, že pán minister mal aj stretnutie v Prešove s predsedami okresných a krajských súdov. Takže tá potrebná vecná diskusia určite prebehla, ani sa nečudujem že prebehla, pretože máme na stole veľmi dôležitý zákon. Ale ja by som sa venoval a skôr orientoval svoju rozpravu na to, že by sme tu boli dnes v dobe, keby tu nesedel pán minister, keby nepredložil v skrátenom konaní tento návrh zákona a keby sme mali od 1. januára 2023 účinnú právnu úpravu k týmto dvom návrhom zákonov, ktoré sme schválili tento rok. Čiže ja by som sa venoval skôr tomu, prečo bolo potrebné prísť s touto právnou úpravou, prečo tu sedí dnes minister spravodlivosti a prečo prišiel s takouto právnou úpravou do pléna.
V prvom rade by som chcel venovať pozornosť na pozoruhodné určovanie počtu miest sudcov od roku 2020, kedy sa nevychádzalo z existujúcich ukazovateľov zaťaženosti, ale sa kalkulovalo napríklad s redukciou odvolacích súdov a personálne sa posilňovali do budúcna vybrané odvolacie súdy, či súdy, kde mali pôvodne sídliť správne súdy.
Pani bývalá ministerka prideľovala na tieto súdy nové miesta sudcov a ostatné ako keby sa opomenulo. Napríklad aj včera som spomínal, do Žiliny boli pridelené miesta na správne kolégium v čase, keď tam mal byť správny súd. V súvislosti so zmenenou kauzálnou príslušnosťou by mohlo dôjsť aj k tomu, že veci došlé súdu do 31. 12. 2023 dokončí tento súd aj napriek tomu, že od 1. januára nasledujúceho roku 2023 nebude kauzálne príslušný. Na Krajský súd v Bratislave z Krajského súdu v Trnave, ani z Krajského súdu v Nitre nedôjde žiaden sudca obchodného kolégia. Naopak, z Krajského súdu v Bratislave odchádzajú tri sudkyne, to znamená celý senát, vybavujúce poručenskú agendu, pričom ich neskončené veci zostávajú na Krajskom súde v Bratislave. Teda predseda súdu by musel ich veci prerozdeliť medzi iných sudcov nešpecializujúcich sa na tú poručenskú agendu. Vzhľadom na súdnou mapou prijatý režim prekladania sudcov správneho kolégia na správny súd, to znamená ich žiadosti, preverenie spôsobilosti, akt preloženie Súdnou radou Slovenskej republiky a čas vymedzený do konca roka 2020, teda neurčenia jasných časových úsekov nie je podľa môjho názoru možné k 1. januáru 2023 stanoviť, koľko sudcov zostane na pôvodnom súde. A teda sa im dá zveriť vybavovanie agendy pochopiteľne, ktorá tam zostala a s akým počtom sa dá kalkulovať ako so sudcami správneho súdu, teda pripravovanie rozvrhu práce je len o niečom, čo aj tak by bolo celkom inak.
V prevažnej väčšine sa na správne súdy majú záujem preložiť sudcovia okresných súdov, ktorí s agendou správneho súdu doposiaľ nepracovali, nie sú na ňu špecializovaní, pričom ani nie sú predsedami senátov, čo absolútne znefunkční od prvého dňa fungovania správnych súdov, keďže senátom nebude mať kto predsedať. Nie je preto podľa môjho názoru vhodné, aby sudcovia okresných súdov boli prekladaný na správny súd bez absolvovania výberového konania, čím sa vlastne stanú sudcami súdu vyššieho súdu bez výberového konania.
Potom sa pýtam, aká je to špecializácia? Ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 151/2022 Z. z. umožňuje sa do výberového konania na predsedu správneho súdu mohol prihlásiť, tuším je to do 31.12. 2022, aj sudca ktoréhokoľvek súdu, teda aj okresného súdu. Sudca nižšieho súdu, teda môže vykonávať funkciu predsedu správneho súdu, teda vyššieho súdu. A podľa môjho názoru je tu možné badať konflikt právnych noriem, lebo teraz poviem úplne explicitne, § 37 ods. 3 zákona č. 757/2004 jasne hovorí, že uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa. Čiže je reálne, ako sa to javí aj napríklad pri správnom súde v Bratislave, kde vyhrala výberové konanie na predsedu súdu na dobu určitú, vtedy poverená bývalou pani ministerkou Kolíkovou, sudkyňa, hoci ešte neprešla súdnou radou. No a táto sudkyňa, ktorá v agende správneho súdnictva nikdy nepôsobila, nemá skúsenosti so správnym súdnictvom, preto pri spracovaní rozvrhov práce nemusí obsiahnuť všetkú problematiku a osobitosti správneho súdnictva, ktoré reálne existujú a ktoré treba riešiť.
Zákonným sudcom je sudca určený rozvrhom práce. Pri začatí konania je náhodným výberom vygenerovaný zákonný sudca. Zánikom správnych kolégií a po zriadení správnych súdov zaniká aj inštitút zákonného sudcu na krajskom súde. A následne by mali byť spisy náhodne prerozdeľované medzi sudcov nového správneho súdu, ako to bolo pri najvyššom správnom súde.
Ministerstvo spravodlivosti za čias pôsobenia pani exministerky Kolíkovej však tvrdilo, že sudca krajského súdu si aj po zriadení správneho súdu, na ktorý bude preložený, svoje spisy z krajského súdu ponechá.
Po prvé, ak majú byť správne súdy úplne novými súdmi a sudcovia nie sú automaticky prekladaní na nové súdy, tak potom aj spisy musia byť prerozdeľované medzi novými sudcami.
Po druhé, ak majú byť správne súdy právnymi nástupcami správnych kolégií krajských súdov a sudcovia prechádzajú na správne súdu, v úvodzovkách, automaticky, vtedy si nechajú svoje spisy aj na správnych súdoch a kontinuálne v nich rozhodujú. V súčasnosti sú však zmiešané prvky z obidvoch možností, čo je absolútne nelogické.
Ďalej. Bez toho aby sudcovské rady prerokovali návrh rozvrhu práce, rozvrh práce nemôže byť prijatý podľa § 45 ods. 7 písm. c), § 50 ods. 4 zákona 757/2004. Ide o zabezpečenie inštitútu prerokovania rozvrhu práce so sudcovskou samosprávou, ktorá má prerokúvať námietky sudcov k rozvrhu práce, čo v prípade rozvrh práce správneho súdu ako aj mestských súdov na rok 2023 chýba. V prípade, že by predseda súdu prijal za normálnych okolností rozvrh práce bez prerokovania v sudcovskej rade alebo v pléne do 15. 12. kalendárneho roka, čiže máme na to mesiac, dopustí závažné disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 5 zákona 757/2004. Toto stále platí a nebolo zrušené. Ak predseda nenapraví a nepripraví tento rozvrh práce do 15. 12. 2022 poruší zákon. Ak ho pripraví, poruší ho tiež. Takže máme tu absolútne právne Kocúrkovo.
V súčasnosti je napríklad na Krajskom súde v Bratislave 16 sudcov správneho kolégia a z toho aktívne pracuje 13 sudcov. Ak by sme prirátali súčasný počet sudcov Krajského súdu v Trnave a v Nitre, ide o osem sudcov, štyri plus štyri, spolu 24 sudcov pre západoslovenský obvod. Zvýšenie miest na 44 je síce veľmi pozitívne minimálne pre Krajský súd v Bratislave, ktorý je dlhodobo personálne poddimenzovaný a narastá počet nevybavených vecí na správnom kolégiu, to teraz budem vyslovene čítať, pretože chcem byť presný faktami: 3 930 nevybavených vecí a 3 642 nerozhodnutých vecí na 13 aktívnych sudcov, v priemere na jedného sudcu pripadá 302,3 nevybavených vecí a 280,2 nerozhodnutých vecí. Toto nebude možné reálne naplniť a už vôbec nie "špecialistami".
Sudcovia dlhodobo upozorňovali, my sme aj chodili do regiónov, ako tu aj ostatní kolegovia hovorili, rok sme sa bavili s predsedami okresných, krajských súdov, hovorili nám to a my sme to aj pani ministerke hovorili, nechcela o tom ani počuť. Všetko bude fungovať. Vidíme stav, aký je naozaj. Upozorňovali aj sudcovia naozaj opakovane ministerstvo spravodlivosti a žiadali o pridelenie nových miest sudcov, no nedostali vôbec odpoveď. Nie že kladnú, zápornú, nedostali vôbec odpoveď. Boli absolútne ignorovaní.
Počty zamestnancov predstavujúcich obslužný aparát je odvodzovaný od počtu sudcov na tom-ktorom súde. Do 31. 12. 2022 pôjde o iné stavy ako po 1. januári 2023. Zmena pri určovaní počtov zamestnancov, že by sa nevychádzalo z inej konštaty legislatívne, podchytená nebola. Neexistuje. Z tohto pohľadu sa dajú určiť miesta zamestnancov na nových súdoch až po 1. januári 2023, čo bude významné pre zmeny, či ukončovanie pracovnoprávnych vzťahov.
Ďalšia otázka. Zriadenie spoločnej podateľne. Pri mestských súdoch v Bratislave prinesie právny aj faktický zmätok, či už bude fyzicky jedna v jednej budove súdu alebo v každej budove súdu, vrátane budovy terajšieho Okresného súdu Bratislava V, ktorý ako, samozrejme, vieme od 1. januára 2023 zaniká a nie je zrejmé, či pôjde o akýsi spoločný prístup do registrov každého mestského súdu, nie je rovnako zrejmé, že komu bude patriť a komu budú patriť zamestnanci podateľne. Ak budú zamestnancami konkrétneho súdu, nemôžu logicky generovať priradenie veci sudcovi iného súdu, lustrovať pre iný súd, či vytvárať obal iného súdu.
Ďalšia vec. O pripravenosti kapacít serverov budúcich mestských súdov či úložísk Mestský súd Bratislava IV dosiahne veľkosť terajšieho krajského súdu. Ďalej o možnosti prístupu do jednotlivých registrov. Predsedovia súdov ani sudcovia neboli počas pôsobenia predchádzajúceho vedenia informovaní.
Pri mestských súdoch v prípade presunu sudcov, administratívy a spisov do jednej budovy stále nie je legislatívne ani technicky definované, do ktorej, či akej bude nevyhnutné na čas niekoľko mesiacov neuskutočňovať pojednávania a upovedomiť o tom aj strany konania. Konať sa však bude musieť vo veciach s určenými lehotami, čo však prinesie značné ťažkosti pre všetkých zúčastnených.
Nebola ani len naznačená úprava zmeny podpisových certifikátov, ich vydanie bude mať masívnu podobu a ich vydávanie samo osebe bude prekážkou pre vydávanie rozhodnutí bez certifikátu sudcu, ktorý nevie, samozrejme, podpísať takéto rozhodnutie. Stav legislatívnej nepripravenosti už môže v prítomnom čase spôsobovať prieťahy v konaniach, keď niektorí sudcovia určujú termíny pojednávaní na začiatok roku 2023 a stále nevedia kam. Samozrejme, teraz je situácia iná, lebo však máme tu už inú právu úpravu, teda návrh.
Legislatívne nie je ani len načrtnutý spôsob určovania toho-ktorého súdu sudcu pre prípravné konanie v trestnom konaní jeden službukonajúci sudca pre prípravné konanie nemôže fyzicky ani časovo zvládnuť všetky návrhy v tejto agende v celej Bratislave. Dokiaľ ich bude viac, vôbec nie je zrejmé, ako bude určený nápad týchto vecí, keďže sa tu neuplatňuje náhodný elektronický výber, čo bude mať za následok aj porušenie zásady zákonného sudcu.
Preloženie trestných sudcov existujúcich okresných súdov na premenovaný Mestský súd Bratislava s kauzálnou príslušnosťou v trestných veciach cez rozvrh práce, uvedené sa týka sudcov ostatných grémií, pri všetkých mestských súdoch naráža ja podľa môjho názoru na Ústavu Slovenskej republiky, aj keby bol vykonaný s ich súhlasom, keďže sudca môže byť preložený na iný súd len rozhodnutím Súdnej rady Slovenskej republiky, ak nejde o výsledok disciplinárneho konania alebo nie je rozvrhom práce predsedov súdu.
Ak by naopak všetci trestní sudcovia mali sedieť v budove Justičného paláca, nie je nijako zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže verifikované, či bude možné zabezpečiť v rovnakom čase predvedenie väčšieho počtu obvinených a odsúdených na hlavné pojednávania, verejné zasadnutia, výsluchy, vzhľadom na technické a personálne možnosti väznice a nevyhnutné aj bezpečnostné opatrenia. Jedna chodba slúžiaca na predvádzanie takýchto osôb do Justičného paláca po rozsiahlej a nákladnej rekonštrukcii budovy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Žiadnym spôsobom nebolo napríklad doriešené alebo vyriešení napojenie na prokuratúry, v korelácii s ich miestnou príslušnosťou. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu serverov, spojení s novým rozvrhom práce a elektronický spôsob podávania opravných prostriedkov obhajcami nielen vo väzobných veciach, kde sa často môžu alebo musia rozhodnúť do niekoľkých hodín, či dní je reálne obava, či tieto podania nebudú včas alebo vôbec priradené k správnym spisom, čo bude mať priamy následok na porušenie ústavného práva obvinených osôb na obhajobu.
Nebolo vôbec vyriešené, ako má byť zabezpečená agenda ITP, preverení zamestnanci, sudcovia, register týchto spisov, keďže o spisy, ktorých obeh a vedenie spadá pod prísny režim osobitne nielen upravený, ale aj kontrolovaný Národným bezpečnostným úradom. Napriek jedným z najčastejších argumentov, že súdna mapa vytvorí špecializáciu sudcov, a tým pádom kvalitnejšie rozhodnutia pre občanov, legislatívne nastavenie týchto argumentov pri mestských súdoch, bohužiaľ, popiera. Sudcovia, ktorí sa stanú sudcami na jednotlivých mestských súdoch, teda špecializovaní na jednotlivé agendy, si prenášajú svoje spisy aj v minoritných agendách, ktoré nespadajú pod špecializáciu toho-ktorého dotyčného mestského súdu. Nie je zrejmé, či na týchto súdoch budú vytvorené registre pre takýto typ agendy.
Ja chápem, absolútne si uvedomujem, že reforma alebo súdna mapa bola výsledkom aj programového vyhlásenia vlády, že sme sa zaviazali ako táto vláda, de facto bývalá koalícia, prijať ju k zrealizovaniu, aplikovaniu tejto súdnej mapy, pretože bola naviazaná aj na plán obnovy. Absolútne chápem. Ale na druhej strane, keď sa tu tvárime, že tento návrh, ktorý bol predložený zo strany ministerstva spravodlivosti, momentálne ohľadne posunu účinnosti týchto dvoch právnych noriem, že je niečo zlé, neprijateľné, že sa kazí, ruší súdna mapa, tak to nie je pravda. Práve naopak, toto, čo som tu teraz prečítal, to sú faktické nedostatky súdnej mapy, ktoré potrebujeme doriešiť, resp. zodpovedný rezort, ktoré potrebuje doriešiť do júna 2023, pretože neviem si predstaviť, čo by nastalo v oblasti justície, keby nám to všetko všetkým spadlo na hlavu. A to som tu aj hovoril o ústavnom práve na obhajobu a spravodlivý proces v rámci jednotlivých tých procesov, ktoré sa dotýkajú dotyčnej osoby.
Takže z uvedeného hľadiska ja môžem povedať za seba, že určite tento návrh podporím, aj hnutie SME RODINA podporí tento návrh, pretože je doslova takou barličkou alebo pomocou na to, aby nám celý tento systém a táto súdna mapa, ktorá bola prijatá, a objektívne môžem povedať, že som bol rád, že došlo k nejakej takejto úprave, že sme postupovali v súlade s programovým vyhlásením vlády, tak aby nám to nespadlo všetkým na hlavy, tak som rád, že došlo k takémuto kompromisu a že je teraz momentálne v pléne v druhom čítaní.
Ďakujem pekne za slovo.
