Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda.
Ďakujem, pán poslanec, aj za vystúpenie. Áno, potvrdzujem, aj vaši poslanci v minulom volebnom období prichádzali s niektorými legislatívnymi návrhmi, aby sa zlepšil inštitút a využívanie tohto inštitútu. Ja môžem napríklad povedať, že aj hnutie SME RODINA v minulom volebnom období prišla buď cez vtedajšieho pána poslanca Krajniaka, alebo tuto prítomného pána Pčolinského s návrhom na zmenu zníženia kvóra z 50 % na 30 %, ale vtedajšia politická reprezentácia jednoducho o tom nechcela ani počuť a jednoducho nepustila ďalej ten návrh do druhého čítania. Čo bola pre mňa škoda.
Ale keď sa tu bavíme o možnosti využitia referenda a v nadväznosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu, tak ak si pamätám, tak to bol jún minulého roka a samotná prezidentka Čaputová vtedy vyzvala poslancov, aby zmenili ústavu na základe rozhodnutia a nálezu Ústavného súdu. Lebo ona sama vtedy povedala, že vníma takú ako keby unikátnu zhodu predstaviteľov politických strán na riešenie tejto situácie. Áno, Ústavný súd povedal, že nieže musí, ale mal by sa ústavodarca venovať tejto otázke, a práve preto je to v pléne na programe tejto schôdze, aby sme to riešili. Samozrejme, že to nevnímam ako povinnosť, ale ako právo, aby sme to riešili týmto spôsobom.
A áno, môžeme sa baviť aj o polemike, že čo ľudové hlasovanie. Máme teraz v ústave k dispozícii inštitút ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, samozrejme, aj s následnými ústavnými konzekvenciami pre Národnú radu, ale aj pre prezidenta, ktorý by bol odvolávaný. Poďme sa možno baviť do budúcna ústavnoprávne aj o otázke konzekvencií napríklad pre poslancov, ktorí sa rozhodnú otvoriť túto otázku referenda, že v prípade, ak by nebolo to referendum úspešné a podpísali by sa pod neho, že by prišli o mandát. Napríklad o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie. Áno, referendum, aj sa opravujem, je inštitút priamej demokracie. Súhlasím, samozrejme, a nie sme zvyknutí tuto na Slovensku, u nás v našej krajine na takýto inštitút z jedného jednoduchého, ale logického dôvodu, že v minulosti, v ére a dobe socializmu, samozrejme, takéto prvky boli cudzorodé a nemali sme ústavnú zvyklosť ako mladá demokracia na to, aby sme mohli využívať tento inštitút priamej demokracie.
A čo sa týka aj možno komparácie a porovnania s inými štátmi, mohli by sme to porovnať aj napríklad s tým Švajčiarskom, že aký je tam diametrálny rozdiel medzi Slovenskom a Švajčiarskom. Lebo tam majú desaťročia tento inštitút zakotvený už doslova v krvi. Tam rozhodujú pomaly o všetkom. A samozrejme, je tam aj iné ústavné zriadenie, nemôžeme to porovnať úplne so Slovenskom, ale práve to je jeden z dôvodov, prečo na Slovensku nie je takto hlboko zakorenený v našej krvi a v kostiach občanov tento inštitút.
Čo sa týka permanentnej volebnej kampane, že politické strany si budú vykonávať stále v ďalších volebných obdobiach kampaň. No viete, keby sme sa na to pozreli aj iným obrazom, však politické strany už aj teraz robia volebnú kampaň tým, že presadzujú svoj volebný program, že tu nesedia len a nestláčajú gombík, ale, samozrejme, vystupujú v rozpravách, presadzujú svoj volebný program v jednotlivých oblastiach. Takže je to také no ťažko posudzovateľné, žeby sa robila kampaň. Kampaň sa bude robiť aj tak tým, že tu budú politické strany a budú presadzovať svoj volebný program, však to je normálne v politickej súťaži bežné a normálne.
Ďakujem.

Áno, samozrejme, je to politologická možno aj diskusia, že ako sa na to môžeme pozerať, že aj tento návrh zákona je možno nejakou formou kampane, ale na druhej strane, pán poslanec, však vy určite viete sám, že týmto, ak by došlo teoreticky k schválenie tejto legislatívnej úpravy, tak nedochádza automaticky k predčasným voľbám. Tam sú potom aj inštitúty na to, že či verejnosť alebo spoločnosť využije tú možnosť referenda, alebo či sa Národná rada rozhodne zákonom ukončiť to volebné obdobie. Takže preto ako absolútne sa na to nenazerajme týmto spôsobom, že týmto schválením tohto zákona automaticky dôjde k skončeniu obdobia.
A keď tu rozprávame, že ide o vyvíjanie tlaku možno od strany SMER na to, aby boli predčasné voľby, ja sa za nich nemôžem ako vyjadrovať. My sme úplne normálne prišli regulárne s touto legislatívnou iniciatívou a zase na druhej strane neviem, že či má referendum nejaké veľké šance na úspech, to si netrúfam povedať. Len skôr si myslím, ako som aj povedal v rozprave, že úroveň 50 % na to, aby bolo úspešné referendum nebude dostatočné. A osobne si myslím, že tých 50 % nebude zo spoločnosti hlasovať v tomto referende za predčasné voľby. Čiže skôr si myslím, že opak je pravdou.
Ale hovorím že ešte raz, a to sa opakujem, touto legislatívnou úpravou, aby sme si nemysleli, že automaticky schvaľujeme možnosť skončenia volebného obdobia, a je to aj páka možno pre ďalšie volebné obdobia, že, nedajbože, tu dôjde k situácii, že fakt dôjde k nefunkčnosti Národnej rady a nebudú môcť byť prijímané zákony. Samozrejme, že ústava potom pozná mechanizmy ako v prípade, keď je neuznášaniaschopná viac ako tri mesiace, tak prezidentka má vo svojej právomoci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ako som spomínal aj v úvodnom slove, nebudem vyslovene ísť podľa viet, ktoré sú ustanovené v dôvodovej správe. Ja by som možno chcel nadviazať aj na rozhodnutie Ústavného súdu, alebo možno priblížiť, že o čom je ten inštitút referenda. Pre mňa inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo. Čiže vyslovene to je silný inštitút zastupiteľskej demokracie, ktorý máme explicitne ustanovený aj v Ústave Slovenskej republiky.
Napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita na Slovensku ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi krajinami, ako sú napríklad Švajčiarsko. Vo Švajčiarsku, určite viete, ten inštitút referenda je silno zastúpený, tam majú referendá pomaly každý víkend a vyjadrujú sa ku každej otázke, ktorá je stanovená v tom, v tej spoločenskej realite. A od vzniku štátu, od vzniku Slovenskej republiky v ´93, aj keď sa držíme faktov a výsledkov v rámci jednotlivých referend, tak inštitút referenda nenašiel také silné spoločenské uplatnenie.
Samozrejme, je tu polemika, že či náhodou tá hranica 50 % plus jeden občan nie je vysoká, v minulosti to boli aj legislatívne návrhy, ktoré napríklad zakotvovali alebo ustanovovali z opozície v minulom volebnom období, že by sa tá hranica 50 % znížila na 30 %, ale nenašiel takýto návrh oporu. Potom ďalšie otázky, čiže toto je polemika aj pre, nielen pre ústavných právnikov, možno aj tuto na pôdu Národnej rady, a určite viete, že len jedno referendum bolo v histórii úspešné, a to pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ja by som možno ešte spomenul v rámci rozhodnutí Ústavného súdu nález Ústavného súdu z ´95 roku, ktorý si dovolím vyslovene zacitovať, a jedná sa tam o to: „Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo od občana, alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť." Jedná sa o rozhodnutie, o nález z 2. mája 1996 42/1995.
Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa môjho názoru najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda. Referendum umožňuje občanom priamo participovať na tvorbe verejných politík. Priama participácia občanov na správe veci verejných naberá mimoriadny význam v prípade, ak Národná rada nechce alebo nemôže, nedokáže prijať potrebné rozhodnutie. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je podľa môjho názoru týmto, čo sme predložili spoločne s kolegyňou, posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa správy veci verejných. Toto nikto nemôže nejak napadnúť alebo nejak žeby negatívne vnímal túto informáciu alebo myšlienku, že ľudia by mali mať možnosť aktívne sa spolupodieľať na správe veci verejných. Takéto posilnenie podľa môjho názoru, čo sa týka účasti občanov na rozhodovacích procesoch, je žiaduce podľa môjho názoru aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade v minulosti ukazovali len svoje úmysly, a práve tu by sa malo posilniť aj postavenie občanov Slovenskej republiky.
Čo sa týka nálezu Ústavného súdu z ´21, z 2021, o ktorom som rozprával aj v úvodnom slove, tu musím upriamiť pozornosť na viaceré závažné fakty. A to je to, že súd uznal, že ústavná úprava referenda je nedostatočná, následkom čoho je aj naliehavá potreba objasniť právnu silu, záväznosť, účinky platne prijatého výsledku referenda. Zároveň Ústavný súd priznal aj, že je potrebné uvedomiť si hranicu výkladu, a to je znenie samotnej Ústavy Slovenskej republiky, preto odstránenie niektorých nedokonalostí, respektíve prípadná zmena niektorých čŕt referenda je už v rukách samotného ústavodarcu. Čiže samotný Ústavný súd povedal, že v prípade ak nie je tá úprava, súčasná úprava súčasnej ústavy dokonalá, je na strane ústavodarcu, aby to riešil.
Okrem toho podľa môjho názoru pozitívom rozhodnutia Ústavného súdu je aj fakt, že súd konečne jednoznačne a definitívne uznal, že návrh prijatia referenda má výlučne právnu silu na úrovni ústavného zákona. V minulosti totižto samotný Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach pripúšťal dve alternatívy. To znamená, že rozhodnutie prijať, prijaté v referende má právnu silu obyčajného zákona, ale aj ústavného zákona, teda táto otázka bola sporná. Preto dnes na základe tohto rozhodnutia z 2021 možno ustáliť, do akej skupiny hierarchie týchto právnych noriem môžeme výsledok referenda zaradiť. Čiže je to dôležité určite pre stabilitu ústavného aj právneho systému v rámci našej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň v náleze konštatuje, že výsledkom ústavného zákona, zákona alebo rozhodnutia v referende, t. j. výsledkom zákonodarnej moci, nemožno zasahovať do pôsobnosti orgánu verejnej moci založeného ústavou pre jeden konkrétny prípad. Čiže takáto zmena je možná len formou zmeny právnej normy alebo právneho predpisu, ktorá sa bude vzťahovať na všetky prípade v období po nadobudnutí účinnosti takejto zmeny. Rozhodnutím v referende ani osobitným ústavným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť ústavou ustanovené periodicky sa opakujúce funkčné obdobia v rámci Národnej rady, napríklad aj nás ako orgánu verejnej moci, ani takýmto spôsobom ukončiť jeho činnosť v súčasnom obsadení. Čiže práveže toto, čo stále hovorím aj od úvodného slova, aj vo faktických poznámkach a mali sme to aj v prvom čítaní, Ústavný súd nám jasne dal kontúry a taký smer cesty, že kadiaľ by sme sa mali uberať, a teraz je karta na strane ústavodarcu, lebo my sme aj zákonodarcovia, ale aj ústavodarcovia, a práve z toho dôvodu by sme to mali riešiť touto zmenou.
Ja absolútne rešpektujem aj predložené pozmeňujúce návrhy, niektoré politické strany majú iné nazeranie na inštitút referenda, my máme iné nazeranie, podľa môjho názoru aj podľa názoru mojich kolegov v poslaneckom klube SME RODINA by ten inštitút referenda mal určite mať výraznejšiu silu, pretože pre mňa je zastupiteľská demokracia asi to najväčšie, najsilnejšie potvrdenie demokracie. Takže práve z tohto dôvodu sme prišli do pléna s týmto návrhom, ale v rámci rozpravy chcem ešte predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože v rámci tej diskusie ešte aj po výboroch vyvstala otázka, že čo v období od prijatia rozhodnutia v referende až po obdobie, keď sa budú konať volebné, teda voľby, parlamentné voľby.
Takže ja ešte v rámci aj predloženého pozmeňujúceho návrhu, ktorý v rozprave predložím, chcem navrhnúť z dôvodu presného určenia skončenia volebného obdobia Národnej rady, ak sa o skrátení volebného obdobia rozhodne referendom, presne explicitne aj zadefinovať, čo sa bude diať v období od vyhlásenia výsledku referenda až po stanovenie volieb do parlamentu. Podľa úpravy v návrhu zákona by deň, dátum skončenia volebného obdobia musel byť uvedený už v samotnej petícii, čo môže byť z hľadiska ústavných, ale aj zákonných lehôt problematické určiť, keďže je ťažké odhadnúť napríklad obdobie, za ktoré sa vyzbiera dostatočný počet podpisov pod petíciu, či prezident Slovenskej republiky využije svoje ústavné právo a obráti sa s posúdením referendovej otázky na Ústavný súd. Takto navrhované skončenie volebného obdobia by bez následných ústavných zákonných úprav mohlo spôsobiť, že volebné obdobie Národnej rady by sa mohlo skončiť skôr ako nasledujúcimi voľbami do Národnej rady a do konania týchto volieb by právomoci Národnej rady Slovenskej republiky nemal kto vykonávať.
Zároveň je to v podstate aj trošku porovnateľné s tou situáciou, ktorú upravuje pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kolíkovej, pretože ona to rieši vznikom a fungovaním parlamentnej rady, ale ja som aj vyjadril sa vo faktickej poznámke, že parlamentnú radu by sme mali nechať pôsobiť len v tých situáciách, ktoré to stanovuje ústavný zákon, ktorý to jasne ako popisuje, kedy sa môže parlamentná rada zvolať a kto je jej členom. Takže ja si myslím, že táto situácia by mala byť riešená skôr týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, a zároveň posúvam aj dobu účinnosti alebo deň nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona, pretože dnes už máme dosť vysoký termín a osobne si myslím, že v Zbierke zákonov by sa mal tento návrh zákona zverejniť a nadobudnúť účinnosť ústavne komfortným spôsobom aj z časového hľadiska.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I bode 3 sa slová „dňom v ňom uvedeným" nahrádzajú slovami „dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky".
2. V čl. II sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 4 v čl. 154h sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. A len v krátkosti. Ja ďakujem aj za diskusiu aj v prvom čítaní, aj počas rokovania jednotlivých výborov, hlavne na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Chápem, že sú tu aj otázky týkajúce sa počtu štátov Rady Európy, ktoré to majú explicitne stanovené, ale sám som aj sa vyjadril v rámci tejto rozpravy, že áno, môžu to mať dva štáty stanovené, je tu Lichtenštajnsko, ktoré je malé kniežactvo, ale na druhej strane iks štátov má ďalšie ústavné mechanizmy a inštitúty, ktoré majú stanovené napríklad inštitút referenda, kde sa môže riešiť táto otázka skončenia volebného obdobia, ak sa na tom uznesie dostatočný počet občanov daného štátu a zároveň týmto potom ústavným procesom dôjde k uskutočneniu toho referenda. Potom máme iks štátov, ktoré majú možnosť samorozpustiť sa a ukončiť to volebné obdobie daného štátu. Čiže to, že to majú len dva štáty vyslovene takto stanovené, nás nelimituje v tom, aby sme my riešili túto otázku. A už je len na rozhodnutí Národnej rady a členov Národnej rady ako ústavodarcov, že či dajú zelenú takémuto návrhu alebo takémuto spôsobu riešenia tejto situácie.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem za slovo.
Ja by som išiel od začiatku, ako pán poslanec Dostál aj spomínal, že v dôvodovej správe je uvedená aj veta, ktorá odkazuje na verejné vyjadrenia alebo verejný prísľub pána predsedu Národnej rady, že by sa to malo riešiť takýmto návrhom zákona. No však dôvodová správa je o tom, aby uviedla dôvody, že čo je za tým, však sú to normálne verejné prísľuby, ktoré aj dal, verejne sa vyjadroval k danej téme, takže ja si osobne nemyslím, že by to mal byť nejaký legislatívny problém, že je to v dôvodovej správe, alebo nejaký morálny problém. Pán predseda Národnej rady je takisto poslancom Národnej rady, ktorý má zákonodarnú iniciatívu, môže prichádzať s takýmito návrhmi, takže my na klube sme sa dohodli, že to dáme spoločne aj s kolegyňou Hajšelovou, takže nevidím v tom problém alebo nejakú výčitku, že by to nemalo byť uvedené v dôvodovej správe.
Čo sa týka tých dvoch štátov, tak áno, je to polemické, že dva štáty v rámci Rady Európy z tých 47 to majú explicitne upravené v ústave, ale na druhej strane máte iné ustanovenia v ústavách jednotlivých štátov Rady Európy, ktoré majú možnosť zrealizovať referendum, čiže v rámci toho referenda ľudia sa môžu vyjadrovať k akýmkoľvek otázkam. To, že majú len vyslovene dva štáty explicitne ustanovené, že referendom môžete ukončiť alebo skrátiť volebné obdobie, ja si osobne nemyslím, že je to nejaký problém, ktorý nás má limitovať v tom, že majú to len dva štáty, tak Slovensko to nemôže mať. Sú aj iné inštitúty, ktorými môžu ukončiť to volebné obdobie, napríklad ako v Českej republike, ako ste spomínali, samorozpustením alebo referendami, alebo inštitútom zastupiteľskej demokracie referendom, ako to majú iné ústavy aj naša, samozrejme, ale my máme nález Ústavného súdu, rozhodnutie, ktoré nám jasne povedalo, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne. Zaujala ma napríklad tá vec alebo veta, ktorá je spomenutá aj v dôvodovej správe k tomuto ústavnému návrhu, že len v dvoch krajinách zo 47 z Rady Európy – Lichtenštajnsko a Lotyšsko, majú tieto úpravy zakotvené aj v ústave. Len rozdiel oproti ostatným krajinám je v tom na Slovensku, že my máme z minulého roka rozhodnutie nálezu Ústavného súdu, ktorý nám jasne hovorí, že teraz je karta na strane Národnej rady, respektíve ústavodarcu, aby to riešil. Čiže ja by som sa možno aj opýtal, že v ktorých ďalších štátoch došlo k takémuto rozhodnutiu z najvyššej tej inštitúcie o ochrany ústavnosti a ktoré tieto štáty majú takéto možno rozhodnutia, ktorými sa národné alebo tieto parlamenty mali zaoberať.
Samozrejme, že aj iné štáty majú možnosť samorozpustenia, ako Česká republika, ale vyslovene toto by ma zaujímalo, že či aj iné úpravy toto obsahujú. Čo sa týka ešte parlamentnej rady, tu by som bol dosť opatrný, pretože parlamentná rada podľa ústavného zákona má presne taxatívne vymedzené ustanovenia, kedy môže zasadať. Tuším je tam predseda, podpredsedovia Národnej rady, predsedovia výborov, podpredsedovia výborov, predsedovia klubov a ide o vyslovene výnimočné situácie, kedy ide k ohrozeniu štátu a bezpečnosť, bezpečnosti štátu. Tuším je to vojnový stav alebo výnimočný stav. Čiže tu by som bol trošku ako opatrný. Aj keď vy tam máte v tom pozmeňujúcom, že ďalšia Národná rada, respektíve v ďalšom volebnom období by tom mala potvrdiť alebo zrušiť tie rozhodnutia. Takže tu by som bol ešte na takých pochybách a u mňa je to taká, také polemické.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Predkladám návrh na prijatie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Cieľom predloženej novelizácie je reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júla 2021 o ústavnosti predmetu referenda. Dosť bolo vysvetlené v rámci prvého čítania aj v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru, takže v predmetnom návrhu, len v krátkosti v úvodnom slove, sa navrhuje doplniť možnosť skrátiť prebiehajúce volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky dvoma spôsobmi, a to ústavným zákonom alebo referendom, upresňuje sa doterajšie znenie v čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré môže vyvolávať rozdielne interpretácie. Navrhuje sa priamo do textu Ústavy Slovenskej republiky zakotviť povinnosť pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zabezpečiť zverejnenie platného výsledku referenda v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a do čl. 98 sa navrhuje doplniť nový ods. 3, ktorý jednoznačne ustanovuje záväznosť a priamu účinnosť platného výsledku referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Takýto platný výsledok by mal za následok automatické ukončenie prebiehajúceho volebného obdobia a to dňom, kedy je platný výsledok referenda vyhlásený v Zbierke zákonov.
Ja sa však v rámci rozpravy prihlásim aj do rozpravy, pretože mám pripravený aj pozmeňujúci návrh, ale viem, že aj ostatní kolegovia chcú vystúpiť v rámci otvorenej rozpravy, kde by chceli predložiť pozmeňujúce návrhy, takže v úvodnom slove zatiaľ všetko a vystúpim tiež v rámci rozpravy.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Niektorí politici sa snažia opäť určovať orgánom činným v trestnom konaní, čím sa majú zaoberať a čím, naopak, nie. A ja si myslím, že aj nátlak zo strany politikov, že ako má rozhodovať prokuratúra, je absolútne neakceptovateľné. Spochybňovať rozhodnutia Generálnej prokuratúry na čele s pánom Žilinkom podľa mňa určite nie je tou správnou cestou. A veď keď, ak by nedošlo k využitiu § 363, porušil by ako generálny prokurátor zákon, čo by bolo v konečnom dôsledku aj vyslovene tým nesprávnym krokom v rámci ochrany právneho štátu. Čiže navrhujete, aby práve toleroval nezákonné prípravné konania. Veď toto by bolo fakticky spochybnenie plnenia zákonných úloh prokuratúry.
Nemáte šancu ho odvolať, nemáte dostatok poslancov na to, aby ste ho odvolali, tak to skúšate takýmto spôsobom, že neustále verejne spochybňujete rozhodnutia konštatujúce porušenie zákona. Vy sa v podstate de facto staviate do roly nejakých dozorujúcich prokurátorov, ako keby vy ste vedeli, že čo je obsahom jednotlivých spisov, ako keby vy ste vedeli, že aký je faktický skutkový stav v daných právnych veciach. Posudzujete trestné veci, ako keby ste mali pozíciu aktívneho dozorujúceho prokurátora. A to je to, čo veľmi výrazne ovplyvňuje verejnosť a negatívne ovplyvňuje aj dôveryhodnosť v spravodlivosť.
Kolegovia, prezumpcia neviny nie je fráza, vážení! Aj keď sa to mnohým môže zdať, je to zásadná vec. Môžete si o tejto zásade aj prečítať veľa vecí. Je o tom aj veľa odbornej publikácie, ale v žiadnom článku ani v žiadnej odbornej literatúre nenájdete, že tam platí nejaká výnimka. Po doručení návrhu na Generálnu prokuratúru je pridelený tento spis konkrétnemu prokurátorovi Generálnej prokuratúry, ktorý si vyžiada vyšetrovací spis, preskúma ho, ak dospeje k záve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Po prerokovaní bodu 95.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, z dôvodu, že bod 57 ešte bude obsahovať pozmeňujúci návrh, dávam návrh, aby sa zaradil na rokovanie v stredu 7. decembra 2022 po prerokovaní bodu č. 95, ktorý je termínovaný. Jedná sa o návrh poslancov Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.