Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ako som spomínal aj v úvodnom slove, nebudem vyslovene ísť podľa viet, ktoré sú ustanovené v dôvodovej správe. Ja by som možno chcel nadviazať aj na rozhodnutie Ústavného súdu, alebo možno priblížiť, že o čom je ten inštitút referenda. Pre mňa inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo. Čiže vyslovene to je silný inštitút zastupiteľskej demokracie, ktorý máme explicitne ustanovený aj v Ústave Slovenskej republiky.
Napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita na Slovensku ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi krajinami, ako sú napríklad Švajčiarsko. Vo Švajčiarsku, určite viete, ten inštitút referenda je silno zastúpený, tam majú referendá pomaly každý víkend a vyjadrujú sa ku každej otázke, ktorá je stanovená v tom, v tej spoločenskej realite. A od vzniku štátu, od vzniku Slovenskej republiky v ´93, aj keď sa držíme faktov a výsledkov v rámci jednotlivých referend, tak inštitút referenda nenašiel také silné spoločenské uplatnenie.
Samozrejme, je tu polemika, že či náhodou tá hranica 50 % plus jeden občan nie je vysoká, v minulosti to boli aj legislatívne návrhy, ktoré napríklad zakotvovali alebo ustanovovali z opozície v minulom volebnom období, že by sa tá hranica 50 % znížila na 30 %, ale nenašiel takýto návrh oporu. Potom ďalšie otázky, čiže toto je polemika aj pre, nielen pre ústavných právnikov, možno aj tuto na pôdu Národnej rady, a určite viete, že len jedno referendum bolo v histórii úspešné, a to pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ja by som možno ešte spomenul v rámci rozhodnutí Ústavného súdu nález Ústavného súdu z ´95 roku, ktorý si dovolím vyslovene zacitovať, a jedná sa tam o to: „Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov, t. j. ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov alebo od občana, alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť." Jedná sa o rozhodnutie, o nález z 2. mája 1996 42/1995.
Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa môjho názoru najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda. Referendum umožňuje občanom priamo participovať na tvorbe verejných politík. Priama participácia občanov na správe veci verejných naberá mimoriadny význam v prípade, ak Národná rada nechce alebo nemôže, nedokáže prijať potrebné rozhodnutie. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je podľa môjho názoru týmto, čo sme predložili spoločne s kolegyňou, posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa správy veci verejných. Toto nikto nemôže nejak napadnúť alebo nejak žeby negatívne vnímal túto informáciu alebo myšlienku, že ľudia by mali mať možnosť aktívne sa spolupodieľať na správe veci verejných. Takéto posilnenie podľa môjho názoru, čo sa týka účasti občanov na rozhodovacích procesoch, je žiaduce podľa môjho názoru aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade v minulosti ukazovali len svoje úmysly, a práve tu by sa malo posilniť aj postavenie občanov Slovenskej republiky.
Čo sa týka nálezu Ústavného súdu z ´21, z 2021, o ktorom som rozprával aj v úvodnom slove, tu musím upriamiť pozornosť na viaceré závažné fakty. A to je to, že súd uznal, že ústavná úprava referenda je nedostatočná, následkom čoho je aj naliehavá potreba objasniť právnu silu, záväznosť, účinky platne prijatého výsledku referenda. Zároveň Ústavný súd priznal aj, že je potrebné uvedomiť si hranicu výkladu, a to je znenie samotnej Ústavy Slovenskej republiky, preto odstránenie niektorých nedokonalostí, respektíve prípadná zmena niektorých čŕt referenda je už v rukách samotného ústavodarcu. Čiže samotný Ústavný súd povedal, že v prípade ak nie je tá úprava, súčasná úprava súčasnej ústavy dokonalá, je na strane ústavodarcu, aby to riešil.
Okrem toho podľa môjho názoru pozitívom rozhodnutia Ústavného súdu je aj fakt, že súd konečne jednoznačne a definitívne uznal, že návrh prijatia referenda má výlučne právnu silu na úrovni ústavného zákona. V minulosti totižto samotný Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach pripúšťal dve alternatívy. To znamená, že rozhodnutie prijať, prijaté v referende má právnu silu obyčajného zákona, ale aj ústavného zákona, teda táto otázka bola sporná. Preto dnes na základe tohto rozhodnutia z 2021 možno ustáliť, do akej skupiny hierarchie týchto právnych noriem môžeme výsledok referenda zaradiť. Čiže je to dôležité určite pre stabilitu ústavného aj právneho systému v rámci našej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň v náleze konštatuje, že výsledkom ústavného zákona, zákona alebo rozhodnutia v referende, t. j. výsledkom zákonodarnej moci, nemožno zasahovať do pôsobnosti orgánu verejnej moci založeného ústavou pre jeden konkrétny prípad. Čiže takáto zmena je možná len formou zmeny právnej normy alebo právneho predpisu, ktorá sa bude vzťahovať na všetky prípade v období po nadobudnutí účinnosti takejto zmeny. Rozhodnutím v referende ani osobitným ústavným zákonom nemožno pre jednotlivý prípad zmeniť ústavou ustanovené periodicky sa opakujúce funkčné obdobia v rámci Národnej rady, napríklad aj nás ako orgánu verejnej moci, ani takýmto spôsobom ukončiť jeho činnosť v súčasnom obsadení. Čiže práveže toto, čo stále hovorím aj od úvodného slova, aj vo faktických poznámkach a mali sme to aj v prvom čítaní, Ústavný súd nám jasne dal kontúry a taký smer cesty, že kadiaľ by sme sa mali uberať, a teraz je karta na strane ústavodarcu, lebo my sme aj zákonodarcovia, ale aj ústavodarcovia, a práve z toho dôvodu by sme to mali riešiť touto zmenou.
Ja absolútne rešpektujem aj predložené pozmeňujúce návrhy, niektoré politické strany majú iné nazeranie na inštitút referenda, my máme iné nazeranie, podľa môjho názoru aj podľa názoru mojich kolegov v poslaneckom klube SME RODINA by ten inštitút referenda mal určite mať výraznejšiu silu, pretože pre mňa je zastupiteľská demokracia asi to najväčšie, najsilnejšie potvrdenie demokracie. Takže práve z tohto dôvodu sme prišli do pléna s týmto návrhom, ale v rámci rozpravy chcem ešte predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pretože v rámci tej diskusie ešte aj po výboroch vyvstala otázka, že čo v období od prijatia rozhodnutia v referende až po obdobie, keď sa budú konať volebné, teda voľby, parlamentné voľby.
Takže ja ešte v rámci aj predloženého pozmeňujúceho návrhu, ktorý v rozprave predložím, chcem navrhnúť z dôvodu presného určenia skončenia volebného obdobia Národnej rady, ak sa o skrátení volebného obdobia rozhodne referendom, presne explicitne aj zadefinovať, čo sa bude diať v období od vyhlásenia výsledku referenda až po stanovenie volieb do parlamentu. Podľa úpravy v návrhu zákona by deň, dátum skončenia volebného obdobia musel byť uvedený už v samotnej petícii, čo môže byť z hľadiska ústavných, ale aj zákonných lehôt problematické určiť, keďže je ťažké odhadnúť napríklad obdobie, za ktoré sa vyzbiera dostatočný počet podpisov pod petíciu, či prezident Slovenskej republiky využije svoje ústavné právo a obráti sa s posúdením referendovej otázky na Ústavný súd. Takto navrhované skončenie volebného obdobia by bez následných ústavných zákonných úprav mohlo spôsobiť, že volebné obdobie Národnej rady by sa mohlo skončiť skôr ako nasledujúcimi voľbami do Národnej rady a do konania týchto volieb by právomoci Národnej rady Slovenskej republiky nemal kto vykonávať.
Zároveň je to v podstate aj trošku porovnateľné s tou situáciou, ktorú upravuje pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kolíkovej, pretože ona to rieši vznikom a fungovaním parlamentnej rady, ale ja som aj vyjadril sa vo faktickej poznámke, že parlamentnú radu by sme mali nechať pôsobiť len v tých situáciách, ktoré to stanovuje ústavný zákon, ktorý to jasne ako popisuje, kedy sa môže parlamentná rada zvolať a kto je jej členom. Takže ja si myslím, že táto situácia by mala byť riešená skôr týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám, a zároveň posúvam aj dobu účinnosti alebo deň nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona, pretože dnes už máme dosť vysoký termín a osobne si myslím, že v Zbierke zákonov by sa mal tento návrh zákona zverejniť a nadobudnúť účinnosť ústavne komfortným spôsobom aj z časového hľadiska.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Miloša Svrčeka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I bode 3 sa slová „dňom v ňom uvedeným" nahrádzajú slovami „dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky".
2. V čl. II sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 4 v čl. 154h sa slová „1. januára" nahrádzajú slovami „15. januára".
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. A len v krátkosti. Ja ďakujem aj za diskusiu aj v prvom čítaní, aj počas rokovania jednotlivých výborov, hlavne na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Chápem, že sú tu aj otázky týkajúce sa počtu štátov Rady Európy, ktoré to majú explicitne stanovené, ale sám som aj sa vyjadril v rámci tejto rozpravy, že áno, môžu to mať dva štáty stanovené, je tu Lichtenštajnsko, ktoré je malé kniežactvo, ale na druhej strane iks štátov má ďalšie ústavné mechanizmy a inštitúty, ktoré majú stanovené napríklad inštitút referenda, kde sa môže riešiť táto otázka skončenia volebného obdobia, ak sa na tom uznesie dostatočný počet občanov daného štátu a zároveň týmto potom ústavným procesom dôjde k uskutočneniu toho referenda. Potom máme iks štátov, ktoré majú možnosť samorozpustiť sa a ukončiť to volebné obdobie daného štátu. Čiže to, že to majú len dva štáty vyslovene takto stanovené, nás nelimituje v tom, aby sme my riešili túto otázku. A už je len na rozhodnutí Národnej rady a členov Národnej rady ako ústavodarcov, že či dajú zelenú takémuto návrhu alebo takémuto spôsobu riešenia tejto situácie.
Ďakujem pekne.