Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pellegrini, otvorili ste aj otázku, že ako sa zachová hnutie SME RODINA pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. My sme to už aj viackrát verejne deklarovali a zahlasujeme určite aj za ten májový termín, aj za júnový termín v zmysle pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli alebo budú predložené, a fakt treba si aj otvoriť otvorene otázku, že čo v prípade, že ak by došlo k schváleniu termínu na 30. september. 1. 10. by začali rokovania o novej vláde a pričom by mohlo dôjsť aj k situácii, že nová vláda nebude zostavená a dôjde k patovej situácii, ale dajme tomu v tom pozitívnom zmysle, keby 1. 11. bola vymenovaná vláda, tak tá by mala 30 dní na to, aby pripravila programové vyhlásenie vlády a 1.12. by prišla do parlamentu, kde by požiadala o dôveru a my sa už pohybujeme v tom období, kedy už mal byť aj schválený štátny rozpočet na 2024. Ja si neviem predstaviť, že v prípade, ak by došlo fakt k patovej situácii, že by nedošlo k schváleniu štátneho rozpočtu, na ktoré sú potom naviazané aj rozpočty obcí, samosprávnych krajov. Takže aj toto je jeden podstatný a relevantný fakt, prečo hnutie SME RODINA bude určite hlasovať aj za ten májový termín, aj za ten júnový termín, pretože treba si aj otvorene povedať, že pre správne fungovanie štátnych orgánov je dôležité mať aj nastavené finančné rozpočty na ďalšie obdobia a zároveň máme, samozrejme, stanovené aj míľniky, ktoré vyplývajú z plánu obnovy. Máme tu medzinárodný rating, pozerá na nás medzinárodné prostredie alebo, samozrejme, sme pod drobnohľadom ďalších relevantných inštitúcií, takže hnutie SME RODINA bude postupovať tak, ako som aj teraz povedal.

Ďakujem za slovo.
Áno, samozrejme, Milan, tá diskusia je potrebná a, samozrejme, máme aj my ďalšie návrhy alebo otázky, ktorých, ktorým my sa určite chceme venovať, presne ako aj ty si otvoril v rámci svojej rozpravy otázku zníženia kvóra, že ju máme v súčasnosti na úrovni 50 %, a baviť sa o tejto otázke, presne ako si aj spomenul, riešenia zmeny kompetencií medzi vládou Slovenskej republiky alebo presunutia na výbory Národnej rady, tak ako sme otvorili posledný týždeň túto otázku. Potom možnosť volebného systému, taktiež ďalšie, ďalšie otázky, takže je ich, samozrejme, viacero, a práve preto som aj hovoril, že určite je dôležité venovať sa týmto otázkam, aby, samozrejme, tá ústava bola čo najlepšie orientovaná pre ľudí.
Samozrejme, že na 100 % nevieš úplne vyladiť ten text ústavy tak, aby na sto percent fungoval stále. Aj Ústavný súd v rámci svojich nálezov dáva stanoviská, akým spôsobom by sme to mali riešiť, ale tak ako som povedal aj v rámci posledného svojho vystúpenia, že materiálne jadro ústavy nám dáva tú možnosť, aby sme riešili zmeny ústavy v prípade, ak sú orientované na posilnenie zastupiteľskej demokracie na Slovensku, ale, samozrejme, že tieto zmeny musia byť presne zakotvené v tej ústave, takže máme na to možnosť.
A ja som zástancom odbornej diskusie a veľmi kvitujem aj to, že na ústavnoprávnom výbore bola zriadená komisia pre tvorbu práva, ktorú si ty zriadil, pretože toto je určite jeden veľmi dôležitý fakt, ktorý pomáha tejto odbornej diskusii.
Ďakujem.

V rozprave, áno. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Áno, bolo tu povedané toho všetko, ale nebudem dopodrobna zase otvárať celú túto diskusiu. Ja som toho názoru, že v prípade, ak by sa mali robiť nejaké zmeny ústavy, tak odborná diskusia by mala začať hneď na začiatku volebného obdobia, pretože tá diskusia trvá niekoľko mesiacov, niekedy aj rokov a tých návrhov by sme tu mohli predkladať desiatky, ktoré by boli na stovky strán. Ale teraz máme situáciu, ktorú potrebujeme riešiť aj v zmysle nálezu Ústavného súdu z 2021., a Ústavný súd jasne povedal, že v prípade, teda máme materiálne jadro ústavy a v zmysle tohto materiálneho jadra ústavy my na posilnenie demokracie môžeme zmeniť účinnú a platnú ústavu. Samozrejme, že tá zmena musí byť expressis verbis presne upravená aj v texte ústavy. A práve preto sme aj prišli s takýmto návrhom, ako som aj spomenul vo faktických poznámkach. Pred rokom nám neprešiel tento prvý poslanecký návrh, preto sme prišli aj s kolegyňou Hajšelovou v auguste s druhým poslaneckým návrhom. Prešli sme si všetkými čítaniami aj ústavnoprávnym výborom a ja kvitujem aj ďakujem za odbornú diskusiu v rámci ústavnoprávneho výboru, kde sme riešili túto otázku.
A áno, môže byť riešená aj otázka ľudového hlasovania, otázka volebných systémov, otázka ďalších, ktorých, ktoré sa týkajú ustanovení ústavy, ale som toho názoru, že malo by to byť predmetom ďalšej dlhšej odbornej diskusie, a my potrebujeme riešiť teraz otázku, ktorá sa týka nás všetkých, ale aj ľudí. Potrebujeme zakotviť do ústavy možnosť skrátiť si volebné obdobie, práve preto sme prišli aj s týmto návrhom, ale z dôvodu, že neviem, ako dopadne hlasovanie, neviem, ako dopadne, aké budú počty pri hlasovaní ohľadne pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol spoločne predložený aj s pani Kolíkovou, teda na portfóliu bývalých koaličných strán. A aj z uvedeného dôvodu, že v prípade, keď by náhodou neprešiel takýto pozmeňujúci návrh, a chceme, aby bola možnosť riešenia skrátenia volebného obdobia formou uznesenia a taktiež aj otázka účinnosti tohto návrhu ústavného zákona, pretože v pôvodnom návrhu je dátum navrhovaný na 1. januára 2023, takže aby tam bola možnosť riešenia účinnosti tohto zákona dňom vyhlásenia, tak predkladám ešte pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým v prípade, ak neprejde ten prvý podaný návrh pani poslankyne Kolíkovej, že by sa riešil aj tento pozmeňujúci návrh.
Z dôvodu krátkosti času ja by som tu vedel rozprávať dlhšie k tejto téme, ale prečítam tento pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Petry Hajšelovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1163).
1. V čl. I bode 1 v čl. 73 ods. 3 sa slová „ústavným zákonom“ nahrádzajú slovami „uznesením Národnej rady Slovenskej republiky“ a na konci sa pripája táto veta: „Uznesenie podľa prvej vety sa zverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“
2. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V čl. 84 ods. 4 sa za slová „podľa čl. 7 ods. 2“ vkladá čiarka a slová „na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky“.
3. Čl. 86 sa dopÍňa písmenom n), ktoré znie:
„n) uznášať sa o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, volebné obdobie sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.“."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 3 sa slová „dňom v ňom uvedeným“ nahrádzajú slovami „dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky“.
4. V čl. I bode 4 v čl. 154h sa za slová „Čl. 73“ vkladá čiarka a slová „84, 86“.
5. V čl. II sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „dňom vyhlásenia“.
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 4 v čl. 154h slová „od 1.januára 2023“ nahrádzajú slovami „odo dňa vyhlásenia tohto ústavného zákona“.
Toľko v krátkosti tento krátky pozmeňujúci návrh, ale hovorím, že sú dve možnosti, alebo ideme do zmeny ústavy, aby bola možnosť pre poslancov Národnej rady vo forme uznesenia, nie ústavného zákona, ako som to mal v pôvodnom návrhu, ale formou uznesenia, skrátiť si volebné obdobie, pretože v prípade, ak to nespravíme, ak si neodsúhlasíme zajtra o jedenástej túto zmenu ústavy a neprejde táto zmena, tak budúci týždeň v stredu tu máme vymenovanú úradnícku vládu. Ja si osobne myslím, že to by bolo doslova nešťastie pre demokraciu na Slovensku, pretože táto vláda nevzišla zo žiadnych volieb, a preto je potrebné, aby sme si takto zmenu ústavy prijali, schválili, pretože my ako ústavodarcovia na to máme právo, takže táto možnosť by tu mala byť.
Ďakujem, za mňa všetko.

Ďakujem za slovo.
Aby bolo jasné, tak ústavu je možné zmeniť dvoma spôsobmi, a to ústavodarným referendom, ktoré sme mali minulý víkend, ale, bohužiaľ, tým, že v minulom volebnom období bývalá koalícia – strany SMER, SNS, MOST – nesúhlasila so zmenou zníženia volebného kvóra z 50 na 30 %, tak jednoducho, ak by bola mobilizovaná väčšia časť voličov na Slovensku a pri zmenenej ústave, mohlo byť to referendum úspešné. Keďže nebolo úspešné, tak nastupuje druhá cesta, druhá možnosť a to sú poslanci v Národnej rade. Tí môžu predkladať návrh na zmenu ústavy, to tu máme po druhom čítaní, takže teraz je možnosť zmeniť ústavu týmto spôsobom a touto cestou.
Samozrejme, pri zmene ústavy je potrebná určite veľmi dôležitá odborná diskusia. Napríklad v niektorých ústavných systémoch, ústavní právnici určite vedia, sú zakomponované možnosti zmeny ústavy len takým spôsobom, že v jednom volebnom období navrhnete zmenu aj schválite a parlament v druhom volebnom období to musí potvrdiť. Čiže oni tam majú aj takéto ústavné poistky ústavnoprávne, aby došlo k možnosti takto zmeniť ústavu. Na Slovensku to nemáme, ale ideme presne tou cestou, ktorú, ktorú nám ústava zakomponovala vo svojom texte, takže jednoducho ak niekto hovorí, že táto koalícia sa absolútne vykašľala na možnosť zmeny ústavy a nerieši možnosť skrátenia volebného obdobia, tak nevie, o čom rozpráva, pretože práve tuto máme teraz bod, aby sa to riešilo touto cestou aspoň formou uznesenia, aby aj do budúcich volebných období bola možnosť riešiť skrátenie volebného obdobia.
A práve aj preto SME RODINA prišla s týmto návrhom a som rád, že existuje aj takto v bývalých koaličných stranách v tomto politickom spektre takáto podpora, že zmena ústavy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem za slovo.
Pán podpredseda parlamentu, mal si úplne pravdu. My sme neboli tí, ktorí si dávali stále podmienky. Veď my sme ešte pred rokom dávali prvý poslanecký návrh zmeny ústavy a vtedy dokonca neprešiel ani prvým čítaním, preto sme to po polročnej lehote dali v auguste s tým, aby to išlo na septembrovú schôdzu. A my sme dávali aj do toho textu možnosť buď ústavným zákonom, alebo formou referenda zmeniť, teda skrátiť volebné obdobie.
Samozrejme, potom je tu otázka, ako sme sa bavili aj na tej komisii, aj na ústavnoprávnom výbore, že aký je rozdiel medzi referendom a ľudovým hlasovaním, keďže referendum rieši len normatívnu otázku.
Ale máme tu dve možnosti, buď zmenu ústavy schválime a budete tento týždeň ešte hlasovať o uzneseniach, o termínoch predčasných volieb, buď na jún, alebo na september, ja neviem, čo... ktorý prejde. Alebo druhá možnosť, že neprejde táto zmena ústavy a od 1. 2. v zmysle vyjadrení pani prezidentky tu budeme mať na 100 % úradnícku vládu. Takže teraz sa vlastne ukáže pri hlasovaní o zmene ústavy, že ktorou z týchto ciest pôjdeme. A môžem povedať, ako si aj ty povedal, potvrdzujem tvoje slová, že hnutie SME RODINA aj pred rokom hlasovalo za zmenu ústavy, aj pri prvom, pri druhom čítaní sme hlasovali za zmenu ústavy, budeme aj teraz hlasovať za to, aby tá možnosť skrátiť volebné obdobie tu bola aj do budúcich volebných období. No a v prípade, ak to neprejde, tak budeme, samozrejme, zase hlasovať o tvojom návrhu vo februári v prvom čítaní, v druhom v marci dovtedy, dokým táto možnosť bude zakomponovaná do ústavy.
Ale tak ako som aj hovoril v rozprave pri tomto bode, táto možnosť by tu mala byť, pretože Ústavný súd nás jasne zaviazal, že táto možnosť tu má byť, a je to na strane zákonodarcu a de facto ústavodarcu, aby túto otázku riešil, takže my v hnutí SME RODINA sa k tomu staviame určite zodpovedne. A za nás hovoria fakty a to je hlasovanie.

Áno, ďakujem za slovo. Treba si uvedomiť, že v minulosti boli volebné obdobia skrátené trikrát, a to prostredníctvom ad hoc ústavných zákonov. Tuším to bolo v roku 1994, potom v 2006. a 2011. a v tomto období vedeli ústavne komfortným spôsobom riešiť skrátenie volebného obdobia.
Bohužiaľ, my máme nález Ústavného súdu z roku 2021, konkrétne z júla, a tam sa jasne popisuje, že aké sú naše povinnosti ako Národnej rady, aby sme sa vysporiadali s touto otázkou, takže ja som minimálne rád, že táto zmena ústavy je v pléne, no a očakávam, že v prípade, ak prejde táto zmena ústavy a bude zverejnená v Zbierke zákonov a vo štvrtok alebo v piatok budeme prerokovávať body, ktoré sa týkajú uznesení s konkrétnymi termínmi a dátumami predčasných volieb, tak, samozrejme, môžem vám prízvukovať, určite aj hovorím nielen za seba, ale aj za ostatných kolegov z nášho poslaneckého klubu, že budeme hlasovať aj za termín júnový, pretože podľa nášho názoru tiež čo najskôr v prípade, ak by boli predčasné voľby, tak by to pomohlo celej situácii. Samozrejme, ako sa zachová plénum, či prejde zmena ústavy, ktorý bod s uznesením prejde, to nikto nevie.
Ja tiež nemám sklenenú guľu, ale hovorím, že v prípade, ak bude, ja neviem, predpokladám asi z vašej strany, zo strany HLAS predložený, predložený návrh uznesenia s 30 podpismi, kde bude stanovený už júnový termín, tak my sa zachováme tak, ako som povedal, čiže budeme hlasovať za.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, pán predseda ústavnoprávneho výboru, presne otvoril si otázku ohľadne kvóra, pretože aj podľa môjho názoru to 50-percentné kvórum je určite otázkou do diskusie. A možno aj ty si pamätáš, že v minulom volebnom období hnutie SME RODINA predkladalo ešte ako opozičné hnutie návrh na zníženie tohto kvóra z 50 na 30 % a vtedajšia vládna garnitúra v, zložená v... aj z SNS-ky, z MOST-u – HÍD a zo SMER-u neodsúhlasila a neprešlo ten, neprešiel tento návrh poslaneckou snemovňou. A v prípade, ak by dnes, neviem, bolo buď 30-percentné kvórum, alebo 25-percentné, tak v tomto prípade by možno aj to referendum bolo úspešné, ak by boli viac voliči mobilizovaní, takže toto je určite vecou do diskusie.
A čo sa týka toho uznesenia. Hovorí sa tu len o septembri, ale už aj moji kolegovia niektorí z hnutia povedali, že určite sa budeme baviť aj o júni, pretože predpokladám, že keď bude ústava schválená, zajtra vyjde v Zbierke zákonov a vo štvrtok alebo v piatok sa budeme baviť o jednotlivých tých bodoch programu, kde bude na stole buď uznesenie k júnovým voľbám, alebo k septembrovým, tak my určite podporíme aj ten, tie júnové, júnový termín. Otázka, že či bude dostatok hlasov, pretože s opozíciou aj tak nebudeme mať dostatok hlasov a pravdepodobne to všetko bude závisieť aj od hlasov poslaneckého klubu SaS.
Čo sa týka zmeny ústavy, no tak sú dve cesty. Keď nezmeníme ústavu, tak jednoducho ten termín sa odsúva. A viete veľmi dobre, že 1. 2. vymenuje prezidentka úradnícku vládu. Takže ten, kto nepodporí zmenu ústavy, chce úradnícku vládu.

Áno, ďakujem. O bode budeme hlasovať o jedenástej dnes.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávneho výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval, súhlasil s ním a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Časť IV. správy obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť ako celok. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1007a (1107a, pozn. red.), bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 18. 10. 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej radi informoval o výsledku rokovania výboru a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, spomenuli ste jednu takú veľmi dôležitú vec a to je to, že nezahlasovali alebo veľmi ťažko by sa vám hlasovalo za pád vlády, v ktorej ste spomenuli mená niektorých ministrov, pretože sú vám hodnotovo a ideovo veľmi blízki.
A na druhej strane už potom vo svojom príhovore poviete, že len kvôli jednému človeku sa to oplatí, povaliť celú vládu. Viete, všetky tie slová, ktoré ste tu spomenuli, aj bývalého českého prezidenta Václava Havla ste v podstate de facto v jednej desaťminútovej rozprave popreli. Veď celý tento postoj váš je úplne schizofrenický.
A viete, vy tu rozprávate o tom, že všetko je základom, základom je hlavne diskusia, diskutovať a máte normálne, nie osobné invektíva medzi sebou, ale tú vecnú diskusiu. Ja si pamätám, keď bolo pripravené rokovanie medzi ministerstvom financií a vašou stranou, pretože už keď ste odišli z koalície, tak od štátneho tajomníka Marcela Klimeka prišla pozvánka, že poďte rokovať, však je to veľmi dôležitý, je to zákon štátu za ten kalendárny rok, zákon o štátnom rozpočte. Jednoducho absolútne ste na to nereflektovali. Tak potom že kto nechce komunikovať? My nechceme komunikovať, alebo vy? Myslím si, že každý súdny človek si sám uzná, že čo sú fakty, a fakty sú tie, že jednoducho my chceme komunikovať, chceme prijať zodpovedný štátny rozpočet.
No jednoducho vy nechcete komunikovať. O čom to potom je?