Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
V rámci úvodného slova v krátkosti. Cieľom návrhu zákona je upraviť právnu úpravu trestu prepadnutia majetku tak, aby zodpovedala ústavným a medzinárodnoprávnym požiadavkám na primeranosť trestov a minimalizáciu dopadu trestu na iné osoby ako páchateľa, a zároveň zvýšiť hranice škody v Trestnom zákone. Návrhom zákona sa najmä ruší obligatórny trest prepadnutia majetku a posilňujú sa podmienky pre ukladanie individualizovaných a primeraných trestov prepadnutia majetku, a to aj v otázke rozsahu tohto trestu, t. j. v akom rozsahu môže postihovať majetok páchateľa. Návrh zákona tiež zohľadňuje požiadavku, aby trest postihoval iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, keďže bližšie špecifikuje majetok, vo vzťahu ku ktorému možno uložiť trest prepadnutia majetku, a zároveň vytvára podmienky preto, aby tento majetkový trest postihoval rodinu páchateľa čo najmenej.
Prvýkrát od roku 2006 sa upravujú hranice škody v Trestnom zákone. Samozrejme, my máme v rámci aj z minulých schôdzí niektoré návrhy na zmenu tejto právnej úpravy, teda Trestného zákona. Ja týmto návrhom zákona reagujem na spoločensko-ekonomickú situáciu a jej predpokladaný vývoj najmä s ohľadom na aktuálnu a odhadovanú infláciu. Samozrejme, v rámci jednotlivých ustanovení sa chcem potom aj hlbšie venovať jednotlivým týmto ustanoveniam alebo návrhom, s ktorými prichádzam, s tým, že aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, aj po tom druhom čítaní pravdepodobne ešte budú predložené nejaké pozmeňujúce návrhy, ale o tom bližšie už na ďalšej schôdzi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, pán poslanec. Samozrejme, vieme sa bližšie k tomu porozprávať aj v rámci ústavnoprávneho výboru, aj s kolegom poslancom Hlinkom. Myslím si, že tam budú aj viaceré otvorené otázky, ale ako tým, základnou podmienkou a predpokladom na to, že sme predložili tento návrh zákona, je ustanoviť podmienky a predpoklady na vymenovanie podpredsedu úradu, pričom môže v praxi dôjsť k nejakým krokom alebo k nejakým úkonom, keď ten úrad môže byť napríklad, ako by som to správne povedal, nejak nečinný v prípade, ak by nemal vymenovaných predstaviteľov. Takže, samozrejme, vieme sa o tom bližšie pobaviť. Môžeme sa dohodnúť tak, že aj po skončení rozpravy si sadneme s pánom Hlinkom a máme tam aj ďalšie tieto návrhy, ktoré chceme vo forme pozmeňujúceho návrhu v rámci druhého čítania ešte predložiť. Takže ja som pripravený v diskusii a vieme sa k tomu, samozrejme, stretnúť, nie je absolútne problém.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V úvodnom slove, cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky a predpoklady na vymenovanie podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Zmena sa týka podmienky predkladania platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
V súčasnosti sa od kandidátov na podpredsedu úradu vyžaduje ako predpoklad na ich vymenovanie do funkcie, aby boli držiteľmi platného osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné. Navrhuje sa, aby podmienka oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné sa na podpredsedu úradu vzťahovala až po vymenovaní do funkcie podpredsedu.
Nadväzne sa upravuje oprávnenie vlády odvolať takého podpredsedu úradu, ktorý osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami nezískal. Zároveň zostáva vláde oprávnenie odvolať takého podpredsedu úradu, ktorý počas výkonu svojej funkcie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stratil.
Fungovanie úradu z hľadiska utajovaných skutočností bude zabezpečené tak, že predseda úradu ako kandidát bude musieť aj naďalej deklarovať oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ešte pred zvolením do funkcie ako predpoklad alebo podmienku svojho zvolenia do funkcie.
Toľko v krátkosti v rámci úvodného slova. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegom za podporu. Ja si veľmi vážim, že podporíte tento návrh zákona, lebo nie je tam nič skryté.
Obsahovo, keď môžem povedať, tak tento návrh bol prekonzultovaný jednak s ministerstvom dopravy, Národnou diaľničnou spoločnosťou, s ministerstvom financií. Tuto aj možno by som odpovedal pánovi predsedovi finančného výboru. Pán poslanec, dokonca to riešila aj vláda. Čiže Útvar hodnoty za peniaze je o tom informovaný. Samozrejme, všetky kompetencie ostávajú. Dokonca s nimi sa dohodlo, aby rýchlejšie prebiehala príprava výstavby, tak sa dohodli jednotlivé rezorty, že ako by si to vedeli predstaviť a toto je finalizácia tej dohody, ktorá už riešila aj vláda minulý rok. Čiže ja som veľmi rád, že to prišlo do tohto pléna, kde k tomu budeme otvárať aj druhé čítanie. A čo sa týka aj Via Carpatie, samozrejme, ja súhlasím a možno som aj rád, že to pôjde pravdepodobne PPP formou, pretože aj ako kolega poslanec Muňko spomenul, keď v 2010 alebo ´11 došlo k zrušeniu vtedajšou Radičovou vládou PPP projektov, tak výsledok je ten, že nemáme stále dostavanú tú chrbtovú kosť diaľnic na Slovensku. Chýbajú nám tie diaľnice a, samozrejme, na tých cestách prvej triedy je nižšia bezpečnosť ako na diaľniciach. Čiže máme aj vyššie počty úmrtí na cestách prvej triedy ako na diaľniciach. To už nehovorím o stavebných materiáloch alebo ekonomických aspektoch výstavby diaľnice pred desiatimi rokmi a teraz. A presne ako aj kolega Muňko povedal, akákoľvek diaľnica postavená v tomto roku je lacnejšia ako v budúcom roku. Takže, bohužiaľ, veľká škoda, že došlo k zrušeniu tých dvoch zvyšných balíkov, že bola dostavaná, bol dostavaný len obchvat Nitry, takzvaná Pribina, pretože to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. V krátkosti chcem len povedať, že po spolupráci s ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Národnou diaľničnou spoločnosťou predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky na túto schôdzu návrh zákona, ktorého cieľom je v nadväznosti na potrebu zefektívnenia a zrýchlenia prípravy pri výstavbe diaľničnej siete v Slovenskej republike zrealizovať návrh opatrení smerujúcich k tomu, aby došlo k rýchlejšej výstavbe alebo príprave výstavby diaľničnej siete na Slovensku.
K prioritným sú zaradené nasledovné úseky. Jednak je to úsek diaľnice D1 Turany – Hubová, taktiež úsek D1 od Bidoviec po štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou na Vyšné Nemecké. Úsek diaľnice D3 Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité so štátnou hranicou s Poľskou republikou. A R4 so štátnou hranicou od Milhosti – Košice – Prešov – Giraltovce – Svidník a až po štátnu hranicu s Poľskou republikou, takzvaná Via Carpatia.
Slovenská republika musí nevyhnutne pristúpiť k zrýchleniu jednotlivých procesov prípravy a výstavby diaľnic, a to najmä na účel čo najskoršieho dobudovania úsekov patriacich do základnej siete TEN-T koridorov. A súčasne je Slovenská republika aj signatárskym štátom a krajinou niekoľkých multilaterálnych dohôd, v ktorých deklarovala vyvinúť maximálne úsilie na prepojenie napríklad rýchlostnej cesty R4 Via Carpatia s rýchlostnou cestou S19 v Poľskej republike do konca roku 2028, pričom rýchlostná cesta R4 ako súčasť významného medzinárodného koridoru Via Carpatia sa v roku 2022 stala za, myslím si, že veľmi intenzívnej práce pána ministra Doležala súčasťou rozšírenej siete TEN-T.
Zároveň tu máme aj úsek, ako som spomínal, východne od Košíc od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou, takzvanú diaľnicu na Zemplín, a v rámci Slovenska ide o jeden z významných dopravných projektov, ktoré, ktorý vie priniesť nových investorov na Zemplín. Automobilky a iné výrobné podniky hľadajú svojich subdodávateľov, ktorí sú v 30-minútovej vzdialenosti od tovární. Vystavaním diaľnice tak podľa môjho názoru môžu prísť nové podniky na Dolný a Horný Zemplín. Štúdia realizovateľnosti pre poslednú časť D1 k hraniciam s Ukrajinou by mala byť hotová na prelome mája a júna. V súčasnosti sa vyhodnocujú dopravné prieskumy v území a na základe nich sa vypracujú trasovania diaľnice a výsledný dopravný model.
O čo konkrétne ide v tomto poslaneckom návrhu? Dve štúdie namiesto aktualizácií. Základnou zmenou má byť, že štúdiu uskutočniteľnosti pre výstavbu diaľničných úsekov už nebude potrebné aktualizovať po každej časti prípravy ako v súčasnosti. Namiesto štyroch aktualizácií by mali byť len dve štúdie, na začiatku prípravy a pred vyhlásením verejného obstarávania na zhotoviteľa. Niektoré procesy v rámci prípravy majú prebiehať súčasne. Na niektorých stavbách, napríklad rýchlostnej cesty R4, by to mohlo urýchliť prípravu dokonca o 18 mesiacov. Príprava výstavby diaľnic je administratívne náročná z hľadiska získavania nevyhnutných povolení a vyjadrení, pričom chcem poukázať hlavne na duplicitné ekonomické hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze v každej fáze prípravy a neúmerné požiadavky dotknutých orgánov alebo externých subjektov. Tieto aspekty následne častokrát spôsobujú neplatnosť niektorých skôr vydaných rozhodnutí, čo vedie k duplicitnému a zdĺhavému procesu získavania a obnovovania niektorých rozhodnutí. Vzniknuté časové straty vo fázach investičnej prípravy a výstavby diaľnic vedú potom k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v súvislosti s omeškaním prípravy stavieb diaľnic. Slovenská republika musí nevyhnutne pristúpiť k zrýchleniu jednotlivých procesov prípravy a výstavby diaľnic, a to najmä za účelom čo najskoršieho dobudovania úsekov patriacich do základnej siete TEN-T.
Osobitne sa chcem pri príprave tohto návrhu poďakovať aj ministerstvu dopravy, jednak pánovi ministrovi Doležalovi, alebo pánovi štátnemu tajomníkovi, ktorý má pod sebou aj sekciu cestnej dopravy, pánovi Jaroslavovi Kmeťovi, ako aj vedeniu Národnej diaľničnej spoločnosti, ako pánovi Jackovi, pretože tiež sme viackrát chodili do tých regiónov a práve na to nás aj všetky dotknuté orgány upozorňujú, že je veľmi dôležité zrýchliť aj prípravu, aj výstavbu diaľnic na Slovensku.
Ja ak môžem povedať, keď mám také informácie, v akom stave je momentálne napríklad príprava výstavby na východnom Slovensku, tak spomínaná Via Carpatia, čo je tuším okolo tých 80 kilometrov od štátnej hranice s Poľskou republikou po severný obchvat Prešova, je momentálne v tej fáze, že aj týmto návrhom chceme urýchliť prípravu výstavby a projektu s tým, že je taký aj zámer, keďže v ďalšom programovom období značná časť finančných prostriedkov pôjde na výstavbu D3 na Kysuciach a štátny rozpočet, samozrejme, nevieme nafúknuť, tak by aj tieto úseky mali byť predpokladám financované vo forme verejno-súkromného partnerstva formou PPP projektov, čo by tiež, samozrejme, veľmi zrýchlil, by sa zrýchlil tento proces prípravy a výstavby.
Veľmi dobre viete, že aj s kolegami z OĽANO sme minulý rok predkladali pozmeňujúci návrh pri zákone o verejnom obstarávaní, kde sa riešil aj ex ante kontrola v rámci rady Úradu pre verejné obstarávanie, kde sme doslova zachránili 140 miliónov eur pri výstavbe obchvatu Košíc a momentálne je v dostavbe, takže chýba nám posledných 80 kilometrov. A ja by som aj vás všetkých, ktorí, ktorí myslíte na jednotlivé regióny, a je to v náš prospech všetkých ako Slovenska, určite by som chcel požiadať o podporu pri posunutí tohto návrhu zákona do druhého čítania. Pretože stále sa rozpráva o tom, že poďme rýchlejšie stavať, poďme rýchlejšie dobudovať tú infraštruktúru na Slovensku, ale zostalo doposiaľ len pri slovách. Ale touto poslaneckou iniciatívou, týmto návrhom si osobne myslím, že toto sú reálne kroky a každý, kto zahlasujete za tento návrh, jasne ukážete aj verejnosti, že neostávame len pri nejakých slovách, ale ostávame aj pri činoch, a týmto rozviažeme ruky aj kompetentným orgánom v rámci dotknutej štátnej správy alebo verejnej správy, aby mohla riešiť rýchlejšie výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.
Ďakujem pekne, za mňa v prvom čítaní toľko, ale určite sa viem, alebo chcem v rámci druhého čítania na marcovej schôdzi detailnejšie venovať každému úseku, ktorého sa bude táto navrhovaná právna úprava týkať. Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
V krátkosti v úvodnom slove, cieľom predloženého legislatívneho návrhu je v nadväznosti na zefektívnenie a akceleráciu procesov prípravy pri výstavbe diaľničnej siete v Slovenskej republike návrh opatrení smerujúcich k optimalizácii jednotlivých procesov predovšetkým úpravou lehôt tak, aby sa zabezpečil náležitý prínos predpokladaných socioekonomických benefitov výstavby diaľničnej siete, ktorá je zadefinovaná v prílohách zákona č. 669/2007.
Investičná príprava diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v podmienkach Slovenskej republiky nie je, určite sa zhodneme, kolegovia, všetci spoločne, z časového hľadiska dostatočne efektívna. Táto skutočnosť je determinovaná v rámci jednotlivých procesov, najmä náročnou administratívnou záťažou na investorov stavieb diaľnic v kontexte jednotlivých fáz získavania nevyhnutných povolení a vyjadrení, napríklad duplicitné ekonomické hodnotenia a hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze v každej fáze procesu prípravy, neúmerné požiadavky dotknutých orgánov alebo externých subjektov a podobne. Tieto aspekty vo vzájomnej korelácii následne častokrát spôsobujú neplatnosť niektorých skôr vydaných rozhodnutí, čo vedie k duplicitnému a zdĺhavému procesu získavania a obnovovania niektorých rozhodnutí.
Vzniknuté časové straty v rámci jednotlivých fáz investičnej prípravy a výstavby diaľnic vedú z pohľadu investorov stavieb diaľnic k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v súsťažnosti s omeškaním prípravy jednotlivých stavieb diaľnic. Implementácia navrhnutých legislatívnych opatrení s cieľom akcelerovať a zrýchliť proces investičnej prípravy diaľnic, je nevyhnutným predpokladom pre naplnenie strategických cieľov v oblasti cestnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky, a to nielen z národného významu, ale aj z významu medzinárodného. Ja by som sa potom aj v rámci otvorenej rozpravy presne orientoval, na ktoré úseky sa bude daná právna úprava vzťahovať.
Takže v rámci úvodného slova za mňa všetko a zároveň chcem oznámiť, že sa hlásim do rozpravy.

88
Ďakujem pekne za vystúpenie. Pán poslanec, absolútne s tebou súhlasím, lebo, ako aj v rozprave som spomenul, každý občan Slovenskej republiky má plné ústavné právo na to, aby bola zabezpečená rodičovská penzia. A áno, viackrát nás kontaktoval aj predovšetkým rezort práce, sociálnych vecí a rodiny s týmito otázkami, takže ja by som možno aj cez túto faktickú poznámku chcel poďakovať zamestnancom príslušných sekcií, ako aj pánovi ministrovi práce Milanovi Krajniakovi, že konštruktívne sa dalo baviť pri príprave tohto návrhu s rezortom práce. A ja som veľmi rád, že po odbornej diskusii s ministerstvom práce sa pripravil takýto návrh. A veľmi si vážim aj vašu podporu, že podporíte tento návrh, aby sa posunul do druhého čítania tak, aby rodičia vojakov, policajtov, celkovo príslušníkov silových zložiek mali zabezpečenú túto rodičovskú penziu od svojich detí, ktoré vychovali.
Takže tak aj keď ma sledujú rodičia vojakov, policajtov, ako i ďalších silových zložiek, chceme, aby ste mali zabezpečené toto ústavné právo a vyplatenú rodičovskú penziu, rodičovský bonus, tak ako aj ďalší občania nášho štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
V krátkosti. S návrhom zákona o sociálnom poistení prichádzame hlavne z toho dôvodu, aby sa realizovalo ústavné právo poistenca na to, aby získal rodičovskú penziu. Čiže ústavné právo poistenca účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe v prospech osoby, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe. Od mája tohto roku, pretože účinnosť navrhujeme 1. mája 2023, by sa mal rodičovský dôchodok zaviesť aj pre rodičov policajtov a vojakov. Aj príslušníci silových zložiek by tak mohli odviesť každému rodičovi na penzii 1,5 % z ich hrubého platu, respektíve z vymeriavacieho základu. Nárok na rodičovský dôchodok má pritom rodičom policajtov a vojakov vzniknúť aj spätne. Aj za obdobie od 1. januára tohto roku. O rodičovskom dôchodku za rok 2023 pre rodičov policajtov a vojakov má Sociálna poisťovňa rozhodnúť najneskôr do konca tohto roka. Návrhom novely zákona by sa mal, by sa mal práveže riešiť táto otázka.
Ústavou Slovenskej republiky pri ústavnom práve na rodičovský dôchodok sa nerozlišuje, či sa platba spojená s touto účasťou uhrádza v rámci systému sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia, ale systémom výsluhového zabezpečenia. Navrhuje sa preto právna úprava vzniku nároku na rodičovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení aj z titulu účasti dieťaťa poberateľa dôchodku na výsluhovom zabezpečení.
Pri výpočte sumy rodičovskej penzie sa vychádza z príjmov dieťaťa spred dvoch rokov. Suma rodičovského dôchodku je zastropovaná, počíta sa najviac z 1,2-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Pri priemernej hrubej mzde za rok 2021 vo výške 1 211 eur, maximálny rodičovský dôchodok v tomto roku dosiahne 21,80 eura mesačne pre každého rodiča. Takýto rodičovský dôchodok svojim rodičom môžu dopriať deti, ktorých hrubá mzda alebo vymeriavací základ dosahuje 1 453,60 eur a viac.
Predložený návrh zákona, hovorím aj otvorene, zakladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy z dôvodu vzniku nároku na rodičovský dôchodok pre poberateľov starobného dôchodku, invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ak má dieťa rodiča účasť na výsluhovom zabezpečení. Predpokladám negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v tomto roku vo výške cca 13 mil. eur, v roku 2024 14 mil. eur, v roku 2025 15,6 mil. eur a v roku 2026 cca 16,8 mil. eur. Kvantifikácia nezahŕňa výdavky na výplatu rodičovského dôchodku príslušníkov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, tento vplyv predkladám v porovnaní s celkovým, sa predpokladá s celkovým vplyvom za zanedbateľný. Predmetné nároky na rodičovský dôchodok budú vyplácané z rozpočtu Sociálnej poisťovne, pričom navrhovaná právna úprava zakladá taktiež vplyvy na výdavky spojené s nastavením informačných systémov dotknutých inštitúcií verejnej správy.
Predložený návrh zákona zakladá určite viacero pozitívnych vplyvov a na základe predloženého návrhu zákona spoločne s kolegom Lukáčom predpokladáme, že sa zmena dotkne cca 50-tisíc poberateľov rodičovského dôchodku. Takže v prvom rade chceme zabezpečiť, aby aj rodičia policajtov a vojakov mali zabezpečené ústavné právo na vyplácanie rodičovskej penzie, tak ako pred dva a pol rokmi bola zahrnutá do Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ako iste viete, v Ústave Slovenskej republiky sme cca asi pred dva a pol rokmi zakotvili ústavné právo na rodičovskú penziu alebo rodičovský bonus a minulý rok sa aj schválila k tomu podústavná zákonná norma, ktorá riešila práve túto oblasť. Nástrojom realizácie uvedeného ústavného práva sa od 1. januára 2023 stal rodičovský dôchodok, ktorý patrí rodičom detí, ktoré boli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené. Právna úprava rodičovského dôchodku v zákone o sociálnom poistení však neumožňuje priznanie rodičovského dôchodku poberateľom starobného dôchodku, poberateľom invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ktorých deti neboli v rozhodujúcom období dôchodkovo poistené, avšak boli zúčastnené na výsluhovom zabezpečení podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Vzhľadom na to, že Ústava Slovenskej republiky pri ústavnom práve na asignáciu časti uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe nerozlišuje, či je platba spojená s touto účasťou uhrádzaná v rámci systému sociálneho poistenia alebo systému výsluhového zabezpečenia, navrhujeme spolu, spoločne s kolegom poslancom pánom Lukáčom právnu úpravu vzniku nároku na rodičovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení aj z titulu účasti dieťaťa poberateľa dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na výsluhovom zabezpečení. Detailnejšie k tejto úprave vysvetlím v rámci otvorenej rozpravy.

Neviem, nie som súdny znalec, aby som vedel posúdiť, ale jak som hovoril v rámci rozpravy, s týmto návrhom ma kontaktovali viaceré profesné organizácie v oblasti justície aj práva, takže aj prokurátori, aj sudcovia ma upozornili na túto oblasť, takže preto primárne sa prichádza, pán poslanec, s touto úpravou, ale však pred druhým čítaním určite bude ešte odborná a plodná diskusia na ústavnoprávnom výbore, takže si vítaný. (Reakcia z pléna.)