Pomoc tehotným ženám. Tak znie návrh pani poslankyni Záborskej, že ideme pomáhať tehotným ženám. Paradoxné je, že už niekoľkokrát bolo povedané a aj priznané, či vo faktických poznámkach, alebo v rozprave, že ide skôr o tú ideologickú záležitosť a nie pomoc tehotným ženám.
Ja si dovolím povedať alebo prečítať, aby to bolo úplne autentické, príbeh mladej slečny, ktorá vďaka ideológii takmer nieže prišla o život, ale mala skazený život. A...
Pomoc tehotným ženám. Tak znie návrh pani poslankyni Záborskej, že ideme pomáhať tehotným ženám. Paradoxné je, že už niekoľkokrát bolo povedané a aj priznané, či vo faktických poznámkach, alebo v rozprave, že ide skôr o tú ideologickú záležitosť a nie pomoc tehotným ženám.
Ja si dovolím povedať alebo prečítať, aby to bolo úplne autentické, príbeh mladej slečny, ktorá vďaka ideológii takmer nieže prišla o život, ale mala skazený život. A preto sú tu aj menovaní niektorí ľudia. Budeme si to čítať, dokonca aj tú slečnu prečítam, ktorí ovplyvnili jej život. Našťastie sa jej z toho podarilo vykorčuľovať.
Bola som 19-ročnou stredoškolskou študentkou, ktorá práve začala maturitný ročník, keď som sa dozvedela, že som tehotná. Predtým, ako som nastúpila do maturitného ročníka, musela som v lete podstúpiť komisionálne skúšky v škole. Pretože som na konci tretieho ročníka bola dlhodobo hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku na psychosomatickom oddelení. Vzhľadom k tomu, že pochádzam z disfunkčnej rodiny, bývala som sama v Bratislave. Prenajímala som si izbu a o všetky svoje výdavky som sa musela starať sama. Zároveň som si však myslela, že mám nárok na zdravotnícku indikáciu k umelému prerušeniu tehotenstva. Nikdy predtým som gynekológa nemala, a tak sa moja cesta k interrupcii sťažila, pretože som nevedela, v koľkom som týždni a zároveň, či interrupciu stihnem do tretieho mesiaca.
Napísala som svojej psychiatričke, tá však, žiaľ, bola na dovolenke. Tak som zašla k svojej obvodnej lekárke v Poliklinike Ružinov Márii Bochníčkovej. Vysvetlila som jej situáciu, to, že si vo svojom veku dieťa nemôžem dovoliť, nemám žiadne rodinné zázemie a ešte stále mám problém so psychickým zdravím. V tej dobe tri rôzne psychiatrické diagnózy. Takže mám nárok na zdravotnú indikáciu, vďaka ktorej môžem zákrok podstúpiť bezplatne. Na to mi však doktorka Bochníčková povedala, že mi neporadí. Namiesto toho mi začala na papier písať telefónne číslo na jej kňaza, s ktorým sa môžem porozprávať, on mi pomôže toto ťažké obdobie prekonať.
Pani doktorka si takisto nenechala vysvetliť, že som ateistka, že sa o všetky svoje výdavky starám sama, bývam v prenajatej izbe a s matkou a otcom nie som v kontakte. Tieto pádne dôvody ju však nezaujímali a stále sa odkazovala na svojho kňaza, ktorý sa so mnou o tomto porozpráva a nepodporí ma v tomto mojom rozhodnutí podstúpiť interrupciu. V jej ambulancii sme debatovali asi pol hodinu. Potom som to vzdala, pretože sa motali stále v tej istej téme toho, ako si dieťa mám nechať a určite mi niekto pomôže.
S plačom som bezmocne odišla z jej ambulancie a v tej chvíli nenávidela svet. Totiž v tom istom čase sa konal aj pochod za rodinu a po meste boli porozlepované bilbordy, ktoré ma ešte viac deprimovali a zároveň pripomínali, že pokým tento zákrok podstúpim, nie som nič iné ako vrah.
Ako si určite môžete predstaviť, moje psychické zdravie kvôli tejto záležitosti išlo stále viac dole vodou. K tomu sa pridal aj celkový diskomfort, pretože som na svojom tele začínala cítiť zmeny spojené s tehotenstvom a niekedy som cez deň vôbec nedokázala fungovať. Napriek tomu, že som si musela zarábať na nájom a chodiť a učiť sa do školy, rozhodla som sa teda navštíviť zastupujúceho psychiatra mojej doktorky. Sídlil v Poliklinike Karlova Ves-Vít Provazník. Prišla som k nemu do ambulancie a vysvetlila mu, že potrebujem od neho ako zastupujúceho psychiatra zdravotnú indikáciu, aby som mohla podstúpiť bezplatnú interrupciu. Pán doktor mi na to odpovedal, že nechce, aby sa o ňom písalo v novinách, že je vrah a zabil dieťa. Následne povedal, že mi vie predpísať Diazepam a ak sa cítim psychicky zle, mám sa ísť dať hospitalizovať na psychiatrické oddelenie v nemocnici Mickiewiczova. Vysvetlil mi, že kvôli spoločenskému tlaku mi nemôže inak pomôcť, má rodinu a kvôli jednému papieru, ktorý mi dá, nechce ísť do väzenia.
Tu mi už naozaj neostávalo nič iné, než podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva v súkromnom sanatóriu Koch. Môj vtedajší partner nemal peniaze na to, aby mi finančne pomohol, a tak som ako študentka zaplatila 422 euro za tento zákrok a išla na svojom účte do debetu.
Interrupciu som podstúpila 19. 9. 2019 a neskutočne mi odľahlo, keď som sa po zákroku zobudila. Pretože viem, že mi tento zákrok zachránil moju budúcnosť a nadobudla som opäť chuť do života.
Pani poslankyňa Záborská, tento príbeh píšem kvôli tomu, že mám z toho ešte doteraz zlé spomienky, hlavne na základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá mi nebola poskytnutá Máriou Bochníčkovou v Poliklinike Ružinov a Vítom Provazníkom z Polikliniky Karlova Ves. Obvodná lekárka nemá žiadne právo dávať mi telefónne číslo na jej kňaza a odmietnuť mi poradiť, ako mám postupovať v tejto záležitosti.
Bola upovedomená o tom, že beriem antidepresíva a antipsychotiká. Nie som pripravená mať dieťa, nemám ešte ani len dokončenú maturitu, nemám žiadny domov a oporu rodiny, nedbala na to, že chcem ísť na vysokú školu a pokračovať vo vzdelávaní sa. Nemala právo podsúvať mi jej náboženské presvedčenie namiesto vykonania zdravotnej starostlivosti.
Pán psychiater zase dovolil pochodom za rodinu urobiť jeho mienku v tom, že pokým mi dá zdravotnú indikáciu, na ktorú som mala právo na interrupciu, bude za vraha, o ktorom sa bude všade písať alebo nebodaj pôjde do väzenia.
Takže, prosím, aby si všetci politici, ktorí sú proti interrupciám a vyvíjajú spoločenský tlak, uvedomili, že pokým na potrat nechcete ísť, nechoďte. Netreba na to žiadne zmeny, jednoducho nechoďte. Sme demokratický štát, a tak by som mala mať právo rozhodnúť o svojej budúcnosti. Rozhodnúť o tom, kedy budem matkou, rozhodnúť o tom, kedy už som na tehotenstvo pripravená. Som dospelý človek, viem sa rozhodnúť sama a tak, prosím vás, nerozhodujte vy za mňa a nechajte moju maternicu na pokoji. Adela Martinková.
Tak, pani Záborská, verím, že z tohto príbehu ste si zobrali niečo a aj ostatní poslanci, ktorí vehementne obhajujú zákaz interrupcií, organizujú Pochody za život, ohrozujú mentálne zdravie ľudí, podrývate našu slobodu, slobodu ateistov. Verte si, v čo chcete, ale nestarajte sa do našich životov.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis