Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som len v krátkosti reagoval teda na návrh zákona.
Ja tomu rozumiem, vy sa k tomu staviate ako rodičia detí a chcete, aby to naše zdravotníctvo bolo humanizované, aby rodičia mali prístup do zdravotníckych zariadení, aby tam mohli zdieľať teda lôžka pri svojich deťoch. No ja vidím v tom problém skôr v samotnej realizácii. Možnože na druhej strane, ak sa takýto zákon prijme, tak sa vytvorí tlak na to, aby tie zdravotnícke zariadenia do nejakého deadlinu 2024 vytvorili priestor na hospitalizácie rodičov. Len ak sa takýto zákon prijme, ja vidím veľký problém v samotnej vykonateľnosti, lebo tie naše nemocnice naozaj nie sú uspôsobené na to, aby tam pri každom dieťati ležal jeden, prípadne dvaja rodičia, zákonní zástupcovia, ako som spomínal, aj z takého epidemiologického alebo hygienického hľadiska, lebo tie naše nemocnice vyzerajú tak, ako vyzerajú. Navyše máme tu optimalizáciu siete nemocníc, kde sa predpokladá, že sa budú rušiť oddelenia. Viaceré nemocnice prejdú do toho prvého stupňa, čiže ubudnú nám ešte aj lôžka detské na tých pediatriách a nakopí sa to do tých väčších nemocníc druhého, vyššieho stupňa, kde už teraz majú problém vôbec umiestniť tých detských pacientov. A vy tam chcete ešte umiestniť aj rodičov, no.
Je tam problém, vidím, že dôjde k veľkým problémom, k sťažnostiam rodičov. Budete tam mať rodičov, ktorí budú mať postele, možnože si priplatia a niektorí budú zase na stoličkách sedieť. Ako k tomu prídu tí, ktorí budú musieť sedieť na stoličke 24 hodín a niekto si priplatí? Neviem, či to bude zadarmo pre všetkých rodičov, ak to bude takto formulované formou zákona, tak pravdepodobne, že všetci tí rodičia tam budú môcť byť zadarmo. Teraz aspoň nejaké benefity majú z toho tie pediatrické oddelenia.
Ten pozmeňujúci návrh pani profesorky Horváthovej, ja si myslím, že dáva taký širší priestor zdravotníkom a ošetrujúcemu lekárovi, aby vedel posúdiť, kedy tam ten rodič má byť alebo nemá byť. Lebo tá formulácia, ja nerozumiem tým vašim právnickým formuláciám "nevyhnutný čas, v nevyhnutnej miere". Ja myslím, že ideálne o tom by mal rozhodovať ošetrujúci lekár a keď jednoducho on má pocit, že tam nemá byť ten rodič, že mu tam prekáža, že mu tam do toho rozpráva a... A je to tak. Vy si neviete predstaviť, jaké sú sťažnosti na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na čo všetko sa ľudia sťažujú. To bude toľko tých sťažností!
A keď ste to teda prerokovali s ústavnými právnikmi a potom sme počuli pani profesorku Horváthovú, že hlavný odborník pediatrie má na to iný názor, tak mohli ste sa opýtať toho hlavného odborníka na pediatriu.
Viete, ja keď idem do autoservisu a povie mi automechanik, že mám vymeniť peľový filter, tak ho vymením a nehádam sa s ním. Ja som lekár, internista, ja sa nevenujem pediatrii a keď niečo takéto, takýto problém je, tak sa opýtam pediatra, opýtam sa na názor hlavného odborníka pre pediatriu, na to tu je ten hlavný odborník, nie ústavní právnici. Ono vy ste ako pacienti, rodičia to vnímate inak, ale svet je troška, troška iný.
Správne povedala pani doktorka Hatráková, čo psychiatria? Vy si neviete predstaviť, nemáme detských psychiatrov. A teraz, ak budú chcieť tam ísť rodičia s tými deťmi, ktorí majú psychické nejaké problémy, ten lekár tam nechce tých rodičov. A oni povedia, my máme na to nárok, my tu chceme byť, podáme hneď na vás sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To sú také zapeklité témy, že naozaj k týmto veciam by sa mali vyjadrovať odborníci. Neni to len o tých nárokoch, aké rodičia majú mať. A ak ste videli niekedy nemocnice, aké sú v západných krajinách, kde majú lôžko dieťa, rodič, samostatné hygienické zariadenie, tak by to bolo správne, tak by to malo byť. Ak takýto zákon chcete schváliť, tak potom dajte každej pediatrii milión, dva milióny eur na rekonštrukciu týchto oddelení. To by bolo potom adekvátne, že by sa to aspoň priebežne robilo.
Áno, onkológie, tie sa postupne budovali, to je absolútne pochopiteľné. Aj teraz, ak to malé dieťa na pediatrii že ležalo, ak mali možnosť, tak tí lekári vám vždycky poskytli tú možnosť, môžte tam zostať s tým dieťaťom, ak ju nemali, tak vám to vysvetlili, prečo nemôžete tam byť, lebo nemajú vás kde tam uložiť alebo podobne. Ale tá snaha toho zdravotníckeho personálu je vždycky taká, že pokiaľ ten rodič tam chce ležať na tej pediatrii, tak vám to jednoducho umožní a nebude vás vyháňať preč. Len ja z tých kapacitných dôvodov vidím v tom naozaj veľký problém.
A keď ste sa aj sťažovali na to, že tie deti sú nejaké zanedbané alebo takto, že nechcú pustiť na áro trebárs rodičov, tak oni majú na to niekedy dôvod, no je to, samozrejme, aj individuálne, nebudem vravieť, že vždy ten zdravotník má pravdu, lebo nemusí mať, ale ak majú na to nejaký dôvod, tak vás jednoducho k tomu dieťaťu nepustia a môžu vás na celú dobu tej hospitalizácie, na tú jisku nepustia vás kvôli epidemiologickým dôvodom a je tam nejaká infekcia. Vy si neviete predstaviť, aký problém sú nejaké infekčné trebárs hnačky, komplikácie a vtedy je naozaj ideálne, aby na tom detskom oddelení nebol žiaden iný povedzme rodič, ktorý tú infekciu trebárs môže prenášať.
Takže áno, ja by som ho veľmi rád podporil, ten zákon, len ja mám obavy o to, aby nevznikli zbytočné konflikty medzi tými rodičmi. Viete, akonáhle to dáte do zákona, že majú na to nárok, budú si to, dožadovať sa toho. A ja si to naozaj neviem predstaviť, máte jisku, kde je päť detí v kritickom stave a teraz tam môžu sedieť tí rodičia, jeden tam môže sedieť, lekár povie, vy choďte preč, vy tu nemôžte sedieť, on sa bude pýtať prečo. A nie je to vždycky také príjemné, aby tam tí piati rodičia sledovali, čo robí zdravotnícky personál, poučovali ho, veď vieme, akí sú tí ľudia, vygúglia si kadečo a potom dávajú dobré rady zdravotníkom, lekárom, čo by mali robiť a prečo to neurobili a začo to neurobili, a ten personál má právo byť z toho dosť nervózny a podráždený.
Ak si zoberiete, že nám chýbajú už stovky pediatrov a na tých oddeleniach nechce robiť, krachujú nám pohotovosti, detské pohotovosti, nemá kto robiť, nechcú to robiť pediatri, nemáme zdravotné sestry. Vy ste to povedali, áno, tí rodičia sú super, keď pomôžu a sú veľkým prínosom, samozrejme, veď majú na to nárok, tie deti do troch rokov, v pohode, veď majú tam vždycky rodičov a je to fajn, keď pomôžu nakŕmiť, prebaliť. Ten personál, kto robí na detskom oddelení, zdravotná sestra, to sú naozaj výnimoční a skvelí ľudia, tí musia mať naozaj k tým deťom vzťah, keď na takom oddelení robia a radi privítajú takúto pomoc rodiča, ale či je to naozaj vždycky nevyhnutné, aby tam pri nejakom desaťročnom dieťati bol zakaždým rodič, to neviem, alebo aj dvaja rodičia. Teraz či sa zhodnú, kde budú.
Ten problém skôr vidím v takej, v tých priestoroch alebo realizácii, alebo ktorý výkon môžu. Vzniknú také diskrepancie, že povedzme pri nejakej, endoskopickom vyšetrení v jednej nemocnici bude môcť byť rodič, pri dajakej gastrofibroskopii a v druhej nemocnici lekár povie, že ja tu nechcem, lebo nemám s tým dobrú skúsenosť, nechcem, budem robiť nejaký výkon a nechcem tu toho rodiča. A teraz sa, bude v tom problém, prečo tam v tej nemocnici môže byť rodič pri tom výkone, v tej nemocnici nemôže byť. To môžu byť veľké problémy, viete? A ľudia sa veľmi radi sťažujú a budú to posudzovať, prečo to tak je a prečo to tak nie je. Alebo, to už úplne mi príde absurdné, aby boli pri nejakých operáciách. To, verím tomu, že nie, ale ak sú nejaké menšie výkony, povedia, že áno, tam chcem byť, pri ako nejakej krčnej, nosnej operácii. Tak ja by som ako ten priestor dal väčší tomu zdravotníkovi, aby bol aj on chránený, keď povie, ja vás tu nechcem, lebo kvôli svojim nejakým pravidlám, kvôli, ja neviem, epidemiológii, hygiene alebo podobne.
Ak takýto zákon prejde, tak môžme ísť aj ďalej, tak môžme povedať, že aj trebárs na geriatrických oddeleniach za chvíľu môžu povedať ľudia, že chcú mať právo byť pri svojich rodičoch v nemocniciach, viete. Keď môže byť pri pätnásťročnom dieťati rodič, tak prečo by nemohol byť pri geriatrickom pacientovi napríklad nejaké deti, syn, to by mohlo byť, kľudne si na to nárokovať, za chvíľu povedia, že ja tam mám otca, ja tam chcem tiež ležať, len my to ako z tých kapacitných dôvodov nie sme schopní spraviť.
Ďakujem za pozornosť.
