Videokanál poslanca

Neodpovedali ste mi na otázku. Ja viem, že okolo Jaslovských Bohuníc tí, čo tam bývajú, majú doma jodid draselný ako prevenciu v závislosti od toho okruhu teoretického zásahu, ale ja som nehovoril o, nepýtal som sa na nejaké nukleárne, použitie nukleárnych zbraní na Ukrajine, ale že by mohlo dôjsť k poškodeniu atómových elektrární na Ukrajine. Sú, veď boli, vieme, že Záporožská jadrová elektráreň, boli tam problémy, takže riziko, že aj tieto atómové elektrárne budú poškodené a bude rádioaktívny spád aj na Slovensko a máme podľa toho, čo ste povedali tabletky pre 150-tisíc ľudí. Ale nás tu žije 5 a pol milióna. Takže ja si myslím, že asi to neni dostatočné.
A riziko, že dôjde k takémuto konfliktu alebo poškodeniu jadrových elektrární, ktoré sú obrovské na Ukrajine, neviem či tri, či štyri, reálne je, viete, ako treba sa pripraviť na to, že môže dôjsť k poškodeniu. Nie že sa použijú atómové zbrane, to nie, ale poškodeniu tých jadrových elektrární kvôli výpadkom elektriny, kvôli, z iných dôvodov je podľa mňa vysoké. A v podstate ste povedali, že viete zabezpečiť tabletky len pre tých 400-tisíc v okolí jadrových elektrární a ešte plus 150-tisíc. Takže myslím si, že pre ďalších 5 miliónov ľudí tie tabletky nemáte.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Celkom ma zaujímali tieto počty, tak podľa toho, ak som to dobre pochopil, tak za minulý rok bolo dodaných na Slovensko 5 mil. dávok a aplikovalo sa 850-tisíc a vyše milióna sa darovalo, ak som to teda správne pochopil. Ale mne ide o to, že naozaj sa nakupujú, mám taký pocit, tie vakcíny vo veľkom množstve a v súčasnosti sa vlastne vakcinujú len veľmi, veľmi mále a potom naozaj, ak sa robia nákupy za milióny eur a tie vakcíny sa následne darujú, ja si myslím, že to je plytvanie peniazmi. A popri tom ak by ste mali dáke bližšie informácie, v nemocniciach chýbajú lieky, antivirotiká tie novšie na COVID-19, lebo tí pacienti stále sú a napríklad sme sa vrátili k používaniu Remdesiviru, ktorý je drahý a prakticky neúčinný. Podľa tých štúdií bol v kategórii 2B, to bolo len také z núdze cnosť, sa používal a teraz sa znova k nemu vraciame a tie novšie antivirotiká zase nie sú. Protilátky tie sa minuli, tie sa zase tiež stratili z obehu, ja si myslím, že nakupovať, asi tie zmluvy sú už dlhodobo ako podpísané na dlhší čas, ale považujem to za plytvanie peniazmi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Často sa hovorí, aká je mizerná dôvera v politikov medzi obyvateľstvom Slovenska, takže ja si myslím, že každý demokratický poslanec by mal takýto návrh zákona podporiť. Vieme, že možno 30, 40 % ľudí neverí vo voľby. Máme tu kopec konšpirácií, že môžu byť sfalšované, že v tom má nejaké prsty nejaká počítačová softvérová firma a podobne. Tak vytrime zrak týmto konšpirátorom a dokážme, že sme za to, aby tieto konšpirácie vymizli z nášho, verejnej diskusie a podporme zákon, ktorý zvýši tú úroveň dôvery vo voľby. A ja si myslím, že takto možno omnoho viac zvýšiť aj účasť vo voľbách. Je to lepší návrh, lacný, v podstate zadarmo návrh oproti tým Matovičovým päťstoeurovkám za účasť vo voľbách. Takže ak chceme dokázať voličom, že nám na nich záleží a každý hlas má zmysel, tak toto je návrh zákona, ktorý môže zvýšiť dôveru nášho obyvateľstva vo voľby, v proces demokracie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Myslím si, že dobre si to povedal, Ondro, naozaj poslanci OĽANO asi nechodia medzi ľudí, lebo inakšie by museli chodiť asi kanálmi. Ja ich beriem už iba ako dajakú štvorpercentnú sektu, ktorá sa utápa vo svojich víziách, nejaký plán obnovy. No uvidíme, čo reálne zrealizujú do toho septembra, či nám rozdajú tie päťstoeurové poukážky za voľby.
Pán Heger zvláda toľko funkcií. A keď som tu v kuloároch počul niekoľko mesiacov dozadu, že žiadne Rázsochy sa stavať nikdy nebudú, tak som tomu nerozumel a nechcel som tomu veriť, lebo stále ste hovorili, ako staviate, chcete stavať nemocnice veľké, a potom rituálne zavraždíte ministra Lengvarského, ktorý sám veľmi rád odstúpil. A zvalili ste naňho všetku vinu, že on za to môže, že z plánu obnovy sa jednoducho Rázsochy, nestihli ste nejaké termíny a nič sa stavať nebude. No ja si normálne myslím, že to bol jednoducho váš zámer. Rituálne povra... zavraždiť ministra zdravotníctva, zvaliť na neho všetky tie neúspechy a teraz sa budete tváriť, pretvarovať sa, že niečo idete budovať, tú nemocnicu. A kto to bude robiť? Akože pán Heger? Pán Heger chce byť teraz minister zdravotníctva, financií, premiér a všetko možné? To je úplne absurdné.
A najväčšiu hanbu, si myslím, že v našej spoločnosti by mala zožať pani prezidentka, pretože ona je zodpovedná za ten chaos, ktorý tu vládne. Mala všelijaké vyhlásenia, ale fakt je taký, že v podstate vašu vládu podporuje za výdatnej pomoci médií. A nepomôžu jej ani tie krásne šaty od Hanečku, ona je zodpovedná za ten bordel a chaos v rovnakej miere ako vy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja si myslím, že tento návrh zákona je správny a vypĺňa vákuum, do ktorého sme sa práve dostali. Je úplne absurdné, že vláda, ktorá je odvolaná, tu funguje ďalších desať mesiacov. Ja si neviem predstaviť, ako by to vyzeralo, keby sa táto situácia vyskytla počas vládnutia Mečiara alebo počas vládnutia SMER-u, že by ďalej takto vládol desať mesiacov. To, že prezidentka by mala povinnosť vyhlásiť voľby do štrnásť dní po odvolaní vlády, je absolútne správne. Naozaj sa to netýka už vašej vlády. Vy tu už voľajako dobojujete do toho septembra s katastrofálnymi následkami, ale musíme sa s tým zmieriť.
A z tohto, ako to beží na tom Slovensku, človek naozaj má pocit, že prezidentka, odvolaná vláda a médiá sú jedna a tá istá skupina, ktorá si uzurpuje moc. Koná ako nejaká organizovaná skupina. Žiadne médiá si nedovolia kritizovať túto vládu. Prezidentka takisto sa schová a ignoruje tento stav, v ktorom sme. A premiér Heger, ktorý je súčasne minister financií, minister zdravotníctva v dobe, keď nám všetko tu krachuje, to je úplne najslabší článok, najslabší článok tohto vládnutia. Veď sa uvidí v septembrových voľbách. Ľudia vám vystavia vysvedčenie za tú vašu katastrofu. Len, bohužiaľ, na to doplatia občania Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán Baránik, áno, máte pravdu, lekári sa bránia zmene, len keď im to takto schválite, takýto návrh zákona, budú sa musieť improvizovať. A to je veľký problém, viete? Budú chcieť vôbec tí primári tam ešte ďalej pôsobiť, keď nebudú mať napríklad zdroje? Oni dostanú nariadené, musia tam toto spraviť a teraz z čoho, z čoho? Veď tie nemocnice sú niekedy ozaj katastrofálne a ten vývoj, ako spomínal pán Lehotský, na tých onkológiách trval roky, kým to tam zaviedli, že už tam tie deti ležia. Ale teraz tí rodičia, môže dôjsť naozaj k tým konfliktom. A samozrejme, inšpirovať sa Českom, nemusíme vymýšľať nové veci, pravidlá. Naozaj to stačí z češtiny preložiť do slovenčiny a tie pravidlá môžu takto fungovať. Len bez nejakých zdrojov to naozaj vyzerá, takýto návrh zákona, ako Potemkinova dedina. Ak nemáte na to zdroje, financie a vieme, ako je na tom zdravotníctvo, tak ako tam sa moc s tým nepohneme. A tie rekonštrukcie, povedzme hygienické zariadenia, to v dnešných nemocniciach tie, takto niečo nariadiť, aby to bolo, aby to fungovalo, aby boli za to zodpovední tí primári oddelení, budú mať naozaj veľký problém s tým. Ako ja to neodmietam, samozrejme, tak by to malo byť. Len ten priestor na to potrebuje asi dlhší čas.
A ten pozmeňujúci návrh zákona mne sa zdal dobrý v tom zmysle, že dáva troška väčšie tie možnosti tým lekárom, ako môžu ovplyvňovať ten pobyt rodičov na oddelení.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som len v krátkosti reagoval teda na návrh zákona.
Ja tomu rozumiem, vy sa k tomu staviate ako rodičia detí a chcete, aby to naše zdravotníctvo bolo humanizované, aby rodičia mali prístup do zdravotníckych zariadení, aby tam mohli zdieľať teda lôžka pri svojich deťoch. No ja vidím v tom problém skôr v samotnej realizácii. Možnože na druhej strane, ak sa takýto zákon prijme, tak sa vytvorí tlak na to, aby tie zdravotnícke zariadenia do nejakého deadlinu 2024 vytvorili priestor na hospitalizácie rodičov. Len ak sa takýto zákon prijme, ja vidím veľký problém v samotnej vykonateľnosti, lebo tie naše nemocnice naozaj nie sú uspôsobené na to, aby tam pri každom dieťati ležal jeden, prípadne dvaja rodičia, zákonní zástupcovia, ako som spomínal, aj z takého epidemiologického alebo hygienického hľadiska, lebo tie naše nemocnice vyzerajú tak, ako vyzerajú. Navyše máme tu optimalizáciu siete nemocníc, kde sa predpokladá, že sa budú rušiť oddelenia. Viaceré nemocnice prejdú do toho prvého stupňa, čiže ubudnú nám ešte aj lôžka detské na tých pediatriách a nakopí sa to do tých väčších nemocníc druhého, vyššieho stupňa, kde už teraz majú problém vôbec umiestniť tých detských pacientov. A vy tam chcete ešte umiestniť aj rodičov, no.
Je tam problém, vidím, že dôjde k veľkým problémom, k sťažnostiam rodičov. Budete tam mať rodičov, ktorí budú mať postele, možnože si priplatia a niektorí budú zase na stoličkách sedieť. Ako k tomu prídu tí, ktorí budú musieť sedieť na stoličke 24 hodín a niekto si priplatí? Neviem, či to bude zadarmo pre všetkých rodičov, ak to bude takto formulované formou zákona, tak pravdepodobne, že všetci tí rodičia tam budú môcť byť zadarmo. Teraz aspoň nejaké benefity majú z toho tie pediatrické oddelenia.
Ten pozmeňujúci návrh pani profesorky Horváthovej, ja si myslím, že dáva taký širší priestor zdravotníkom a ošetrujúcemu lekárovi, aby vedel posúdiť, kedy tam ten rodič má byť alebo nemá byť. Lebo tá formulácia, ja nerozumiem tým vašim právnickým formuláciám "nevyhnutný čas, v nevyhnutnej miere". Ja myslím, že ideálne o tom by mal rozhodovať ošetrujúci lekár a keď jednoducho on má pocit, že tam nemá byť ten rodič, že mu tam prekáža, že mu tam do toho rozpráva a... A je to tak. Vy si neviete predstaviť, jaké sú sťažnosti na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na čo všetko sa ľudia sťažujú. To bude toľko tých sťažností!
A keď ste to teda prerokovali s ústavnými právnikmi a potom sme počuli pani profesorku Horváthovú, že hlavný odborník pediatrie má na to iný názor, tak mohli ste sa opýtať toho hlavného odborníka na pediatriu.
Viete, ja keď idem do autoservisu a povie mi automechanik, že mám vymeniť peľový filter, tak ho vymením a nehádam sa s ním. Ja som lekár, internista, ja sa nevenujem pediatrii a keď niečo takéto, takýto problém je, tak sa opýtam pediatra, opýtam sa na názor hlavného odborníka pre pediatriu, na to tu je ten hlavný odborník, nie ústavní právnici. Ono vy ste ako pacienti, rodičia to vnímate inak, ale svet je troška, troška iný.
Správne povedala pani doktorka Hatráková, čo psychiatria? Vy si neviete predstaviť, nemáme detských psychiatrov. A teraz, ak budú chcieť tam ísť rodičia s tými deťmi, ktorí majú psychické nejaké problémy, ten lekár tam nechce tých rodičov. A oni povedia, my máme na to nárok, my tu chceme byť, podáme hneď na vás sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To sú také zapeklité témy, že naozaj k týmto veciam by sa mali vyjadrovať odborníci. Neni to len o tých nárokoch, aké rodičia majú mať. A ak ste videli niekedy nemocnice, aké sú v západných krajinách, kde majú lôžko dieťa, rodič, samostatné hygienické zariadenie, tak by to bolo správne, tak by to malo byť. Ak takýto zákon chcete schváliť, tak potom dajte každej pediatrii milión, dva milióny eur na rekonštrukciu týchto oddelení. To by bolo potom adekvátne, že by sa to aspoň priebežne robilo.
Áno, onkológie, tie sa postupne budovali, to je absolútne pochopiteľné. Aj teraz, ak to malé dieťa na pediatrii že ležalo, ak mali možnosť, tak tí lekári vám vždycky poskytli tú možnosť, môžte tam zostať s tým dieťaťom, ak ju nemali, tak vám to vysvetlili, prečo nemôžete tam byť, lebo nemajú vás kde tam uložiť alebo podobne. Ale tá snaha toho zdravotníckeho personálu je vždycky taká, že pokiaľ ten rodič tam chce ležať na tej pediatrii, tak vám to jednoducho umožní a nebude vás vyháňať preč. Len ja z tých kapacitných dôvodov vidím v tom naozaj veľký problém.
A keď ste sa aj sťažovali na to, že tie deti sú nejaké zanedbané alebo takto, že nechcú pustiť na áro trebárs rodičov, tak oni majú na to niekedy dôvod, no je to, samozrejme, aj individuálne, nebudem vravieť, že vždy ten zdravotník má pravdu, lebo nemusí mať, ale ak majú na to nejaký dôvod, tak vás jednoducho k tomu dieťaťu nepustia a môžu vás na celú dobu tej hospitalizácie, na tú jisku nepustia vás kvôli epidemiologickým dôvodom a je tam nejaká infekcia. Vy si neviete predstaviť, aký problém sú nejaké infekčné trebárs hnačky, komplikácie a vtedy je naozaj ideálne, aby na tom detskom oddelení nebol žiaden iný povedzme rodič, ktorý tú infekciu trebárs môže prenášať.
Takže áno, ja by som ho veľmi rád podporil, ten zákon, len ja mám obavy o to, aby nevznikli zbytočné konflikty medzi tými rodičmi. Viete, akonáhle to dáte do zákona, že majú na to nárok, budú si to, dožadovať sa toho. A ja si to naozaj neviem predstaviť, máte jisku, kde je päť detí v kritickom stave a teraz tam môžu sedieť tí rodičia, jeden tam môže sedieť, lekár povie, vy choďte preč, vy tu nemôžte sedieť, on sa bude pýtať prečo. A nie je to vždycky také príjemné, aby tam tí piati rodičia sledovali, čo robí zdravotnícky personál, poučovali ho, veď vieme, akí sú tí ľudia, vygúglia si kadečo a potom dávajú dobré rady zdravotníkom, lekárom, čo by mali robiť a prečo to neurobili a začo to neurobili, a ten personál má právo byť z toho dosť nervózny a podráždený.
Ak si zoberiete, že nám chýbajú už stovky pediatrov a na tých oddeleniach nechce robiť, krachujú nám pohotovosti, detské pohotovosti, nemá kto robiť, nechcú to robiť pediatri, nemáme zdravotné sestry. Vy ste to povedali, áno, tí rodičia sú super, keď pomôžu a sú veľkým prínosom, samozrejme, veď majú na to nárok, tie deti do troch rokov, v pohode, veď majú tam vždycky rodičov a je to fajn, keď pomôžu nakŕmiť, prebaliť. Ten personál, kto robí na detskom oddelení, zdravotná sestra, to sú naozaj výnimoční a skvelí ľudia, tí musia mať naozaj k tým deťom vzťah, keď na takom oddelení robia a radi privítajú takúto pomoc rodiča, ale či je to naozaj vždycky nevyhnutné, aby tam pri nejakom desaťročnom dieťati bol zakaždým rodič, to neviem, alebo aj dvaja rodičia. Teraz či sa zhodnú, kde budú.
Ten problém skôr vidím v takej, v tých priestoroch alebo realizácii, alebo ktorý výkon môžu. Vzniknú také diskrepancie, že povedzme pri nejakej, endoskopickom vyšetrení v jednej nemocnici bude môcť byť rodič, pri dajakej gastrofibroskopii a v druhej nemocnici lekár povie, že ja tu nechcem, lebo nemám s tým dobrú skúsenosť, nechcem, budem robiť nejaký výkon a nechcem tu toho rodiča. A teraz sa, bude v tom problém, prečo tam v tej nemocnici môže byť rodič pri tom výkone, v tej nemocnici nemôže byť. To môžu byť veľké problémy, viete? A ľudia sa veľmi radi sťažujú a budú to posudzovať, prečo to tak je a prečo to tak nie je. Alebo, to už úplne mi príde absurdné, aby boli pri nejakých operáciách. To, verím tomu, že nie, ale ak sú nejaké menšie výkony, povedia, že áno, tam chcem byť, pri ako nejakej krčnej, nosnej operácii. Tak ja by som ako ten priestor dal väčší tomu zdravotníkovi, aby bol aj on chránený, keď povie, ja vás tu nechcem, lebo kvôli svojim nejakým pravidlám, kvôli, ja neviem, epidemiológii, hygiene alebo podobne.
Ak takýto zákon prejde, tak môžme ísť aj ďalej, tak môžme povedať, že aj trebárs na geriatrických oddeleniach za chvíľu môžu povedať ľudia, že chcú mať právo byť pri svojich rodičoch v nemocniciach, viete. Keď môže byť pri pätnásťročnom dieťati rodič, tak prečo by nemohol byť pri geriatrickom pacientovi napríklad nejaké deti, syn, to by mohlo byť, kľudne si na to nárokovať, za chvíľu povedia, že ja tam mám otca, ja tam chcem tiež ležať, len my to ako z tých kapacitných dôvodov nie sme schopní spraviť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Ja rozumiem, že chcete humanizovať tie detské oddelenia, ale tá realita je celkom iná. Spomínali ste onkológie, že tam sú štandardne deti s rodičmi. Áno, lenže tie onkológie sa už budovali alebo sa budujú tak, aby tam tí rodičia boli. A keď máte bežné nejaké chirurgické oddelenie alebo iné, tak, krčné, tak tam to neni vybudované tak, aby tam naozaj ten rodič bol.
Možnože máte nejaké zlé skúsenosti, ale štandardne, ak majú možnosti, tak tí lekári na detské oddelenia pustia rodičov aj umožnia im tam byť aj cez tú noc. To, že ak zlú skúsenosť máte, že nepustili nejakého rodiča k pacientovi na áre a že mal preležaniny, to je skôr problém toho, že nemal dobrú zdravotnú starostlivosť a že tam nebolo dostatok personálu, hej, ale aby rodičia vypomáhali v prevencii týchto preležanín, to je úplne ako nezmysel. Tam na to má byť personál kvalifikovaný na tých jednotkách intenzívnej starostlivosti.
Aj tie vaše také, pocit, že by mal byť rodič na jednotke intenzívnej starostlivosti, keď robí lekár nejaký výkon. Sám ten lekár má stres. Zdravotník, ide dieťaťu o život, aby tam bol ten rodič, no ja si myslím, že to neni vhodné dvakrát. Ak ten lekár sa rozhodne, že tam nemá byť, tak toho rodiča by som tam ani nepúšťal. Aj tam, sú tam ďalšie deti, je tam stres. Ako musíte nechať tomu lekárovi kľud na tú prácu.
Tí zá... spomínali ste tých zákonných zástupcov. Ale tam naozaj môžu byť teda aj dvaja rodičia, možnože aj viac a tým pádom budú vôbec tie nemocnice spĺňať nejaké epidemiologické hygienické pravidlá, keď je tam jedno WC na chodbe a je tam 15 lôžok, 30 rodičov. To tiež si nemyslím, že by to mohlo byť celkom správne.
Vy ste to konzultovali s ústavnými právnikmi. Ale sama ste počuli, že hlavný odborník z pediatrie má na to troška iný názor. Tak ste mali konzultovať aj s lekármi. Ja to berem, že ako rodič máte tento postoj. Ale zdravotníci celkom nesúhlasia s tým.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Myslím si, že sme počuli slovo odborníka naozaj fundovaného, ktorý vidí, aká je realita v našich nemocniciach. Naozaj nedá sa nič iné, len súhlasiť s vami, predniesli ste aj vlastne stanovisko hlavného odborníka pre pediatriu. Naozaj tá podoba, ktorá naozaj vyzerá vzletne a krásne, aby všetci rodičia mohli sedieť pri svojich deťoch – jeden, dvaja, traja príbuzní pri jednom dieťati, sú nerealizovateľné v našom zdravotníctve.
Vy ste to dali na rok 2024. Čo sa zmení do roku 2024, tá platnosť tohto vášho návrhu zákona, čo za rok dobudujeme tie pediatrické oddelenia? To je absolútne nonsens. Však tak to dajte od 1. 4. 2023, platnosť tohto návrhu zákona, budete vidieť, aké by to bolo fiasko naozaj v praxi, že by to bolo absolútne nerealizovateľné. Lekár pri zdravotnej starostlivosti o pacienta pediatrického musí mať posledné slovo, či ten príbuzný je tam vhodný, alebo neni vhodný. Keď si predstavíte nejaké jednotky intenzívnej starostlivosti, že sú tam päť detí a je tam päť rodičov a teraz sa rozprávajú. Je to absolútne nevhodné. Alebo pri rôznych výkonoch. Definitívne posledné slovo musí mať jednoducho lekár a nie rodič. Lekár potrebuje pri svojej práci kľud, nie stresovú situáciu a určite by to viedlo ku konfliktom.
Sami hovoríte, že máme poddimenzovaný stav zdravotníckeho personálu. Tak si predstavte oddelenie, kde je pätnásť detí, je tam pätnásť rodičov a je tam jedna sestra vysokoškolská a jedna praktická sestra a teraz tie nároky a ja si myslím, že v praxi by to bol veľký problém. Tie kapacity o tom, aké sú tie naše nemocnice, ako vyzerajú, to sa nedá porovnávať s tými pediatrickými oddeleniami v zahraničí. Ešte aj ten zbytok personálu z pediatrie nám utečie. Však sami viete, že nám chýbajú pediatri.
Ďakujem.