Videokanál poslanca

Vážená pani ministerka, ja chápem, že v čase pandémie ministerstvo kultúry nebolo až tak veľmi sexy téma a rovnako ministerstvo samotné nebolo také "cool" ako iné ministerstvá, ako bolo zdravotníctvo, spravodlivosť či sociálne veci, tie boli na tom omnoho lepšie. Navyše, ak polovica kultúry nevie rozprávať, nemá totiž ústa, a tak naše kultúrne pamiatky opäť ostali bokom, ale chápem, lebo bolo treba pomáhať ľuďom v prvom rade.
Áno, nesmierne ma mrzí, že sa kultúra nedostala do plánu obnovy, ale uistenie, že o to viac sa na ňu bude pamätať pri eurofondoch, je pre mňa zásadné. Verím, že prišiel čas aj na riešenia zásadných problémov, ako je rekonštrukcia pamiatkového zákona, zásadný zákon o sponzoringu napríklad, ktorý je veľmi dôležitý, i vyňatie kultúrnych pamiatok spod stavebného zákona pod NKÚ, čo napríklad je pre mňa veľmi dôležité. A pred koncom tohto môjho vstupu, verím, že spolu s pani ministerkou Remišovou konečne teda nájdeme cestu aj pre pomoc a obnovu kaštieľa v Rusovciach, za to by som bola veľmi vďačná.
Na záver, na záver verím, že kultúra ako taká už konečne dostane a dostáva určite pevnú štruktúru, aby sme v prípade ďalšej katastrofy, ako je pandémia, mali dostatočné systémové páky pre pomoc. Za to chcem poďakovať, lebo jednoduché ani ľahké to nebolo, a chcem vás uistiť, že vzhľadom k tomuto ja určite za PVV zahlasujem.
Ďakujem.

K pánovi poslancovi Kazdovi. Ja si myslím, že hovoriť o ochrane životného prostredia, o klíme nie je nikdy dosť, po prvé.
Po druhé si zároveň myslím, že čím viac sa to naše deti budú učiť, tým to bude lepšie, pretože oni tu budú žiť po nás. Ja tu už žiť nebudem. Je to o nich a o ich planéte. Takže ďakujem za poznámku, ale napriek tomu nesúhlasím s vami, prepáčte mi.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vážený pán minister, som nesmierne rada, že aj taká dôležitá téma ako ochrana klímy sa konečne dostala na rokovanie tohto parlamentu, aj keď s ochranou klímy aj znížením emisií skleníkových plynov, či dosiahnutie uhlíkovej neutrality sú dôležité témy, s ktorými ministerstvo životného prostredia nakladá so všetkou vážnosťou.
Som hrdá na to, že nám tu rastie mladá generácia, ktorá si naplno uvedomuje vážnosť situácie a dôležitosť ochrany životného prostredia. Som hrdá na ľudí, ako je Michal Szabo, Natália Pažická, Zuzana Dudková, Jakub Filo, Marta Fandlová či Jakub Hrbáň. Viem, že väčšina z vás netuší, o koho ide, ja im ale chcem poďakovať. Ich iniciatíva Klíma ťa potrebuje je v prvom rade nielen vyslaný zásadný signál slovenskej politickej reprezentácie, ale v neposlednom rade predznamenáva, aké potrebné je vyvolať veľkú spoločenskú diskusiu na túto tému a zároveň vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby začala realizovať konkrétne kroky na riešenie klimatickej zmeny. A ja s nimi súhlasím.
To, že klimatická zmena a globálne otepľovanie a všeobecne aj nadmerné opotrebovanie našej planéty sa dotýka každého z nás, o tom zrejme nepochybujeme. Aj napriek tomu je však povedomie mnohých ľudí o klimatických problémoch žalostne nízke. Čo to vlastne klíma je? Celkom zrozumiteľne to vysvetlil Magazín FEREX, tak skúsim zacitovať:
„Klíma sa charakterizuje ako dlhodobý režim počasia v trvaní najmenej tridsať rokov. Klimatický systém Zeme zahŕňa niekoľko zložiek - atmosféru, hydrosféru, kryosféru, litosféru, biosféru a noosféru“ a jej výsled... „(čo je aktívna činnosť a jej výsledky človeka), ktoré priamo aj nepriamo ovplyvňujú klímu.
Globálne zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru. Ak už hovoríme o globálnom otepľovaní, to už sú zmeny v klimatickom režime Zeme spôsobené človekom a jeho činnosťou.“
Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici 20. storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. V 60. rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, kedy došlo k výboru jadrovej elektrárne v Černobyle. Príčinou boli práve spomínané jadrové skúšky.
Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie. Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov, boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov. Aj vďaka týmto dokumentom počet jadrových skúšok v druhej polovici 70. rokov rapídne ustal.
Ďalším problémom, s ktorým sa muselo ľudstvo vyrovnať, bola klesajúca vrstva ozónu v atmosfére. Ozónová vrstva sa nachádza približne vo výške 20 km od zemského povrchu. Jej postupné zmenšovanie spôsobuje vypúšťanie emisií skleníkových plynov do ovzdušia. Opäť bol potrebný medzinárodný zásah Spoločenstva. V roku 1985 bol prijatý Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý o dva roky neskôr doplnil Montrealský protokol o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Cieľom oboch dokumentov bolo zamedziť nadmernému vypúšťaniu freónov do ovzdušia.
V tejto oblasti došlo v roku 2005 k pozitívnemu obratu. Ozónová vrstva sa začala postupne zotavovať. Zmena však nebola definitívna a v roku 2011 bol opäť potvrdený pokles úrovne ozónovej vrstvy na Arktídou.
Najzávažnejšou zmenou v klíme je pomerne rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Podľa odborníkov ide o klasický fyzikálny jav. Čím viac skleníkových plynov je v atmosfére, tým viac sa zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme, ohrieva sa atmosféra a vracia toto žiarenie späť. A tým sa zvyšuje prízemná teplota.
Práve narastajúce koncentrácie skleníkových plynov evidentne spôsobia zmeny v celom klimatickom systéme Zeme. Už teraz z nich vyplýva, že vývoj globálnych teplôt, a to najmä v II. polovici 21. storočia bude do značnej miery závisieť na hodnotách emisií. Je pravdepodobné, že v závislosti od množstva fosílneho uhlíka vypusteného do atmosféry môže globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4° C. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústava to znamená, že v porovnaní s predindustriálnym obdobím to bude predstavovať nárast o dve, 2 až 7 °C.
Už niekoľko rokov pozorujeme výrazné zmeny klímy súvisiace s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, a to hlavne: rast priemernej teploty zemského povrchu, horúčavy a sucho, povodne a hurikány, stúpanie morskej hladiny, zmeny lesov a ekosystémov, skleníkový efekt atmosféry. Je to pre nás zdvihnutý prst, ak nie priam celá päsť, lebo už teraz musíme s nevôľou sledovať veľké množstvo dopadov prebiehajúcej klimatickej zmeny, ako sú výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach, napríklad taliansky ľadovec na hore Marmolada, čo je najvyšší vrch talianskych Dolomitov, by v dôsledku celosvetového otepľovania mohol do 15 rokov zmiznúť. Ako je vírus..., výrazný ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch, topenie ľadovcov v Antarktíde a Grónsku a zvyšovanie teploty morskej vody, čo má za následok nárast hladiny svetového oceánu o viac ako 3 mm ročne, postupné zväčšovanie plochy územia, ktoré sú pravidelne postihovaného suchom alebo extrémnymi zrážkami, prípadne povodňami, vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, ako sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny, nárast rozšírenia infekčných chorôb a zvýšenie zdravotných rizík vplyvom väčšieho výskytu horúčav, sucha a povodní, zníženie celkovej stability prírodných spoločenstiev, napríklad aj v dôsledku častejších požiarov, očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať negatívny vplyv na morské spoločenstvá, priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti, pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 °C hrozí bezprostredné vymiznutie asi 20 - 30 % druhov fauny, ale aj znižovanie trvalej snehovej pokrývky zhoršuje dostupnosť vody v priebehu roka v mnohých oblastiach sveta,
Pre závažnosť tvrdení potrebujem ešte poznamenať, že zvýšenie teploty a zníženie pH oceánov v dôsledku vyššej koncentrácie CO2 v atmosfére už zničilo napríklad veľkú časť koralových útesov. Krajinám ako Vanuatu či Maldivy hrozí v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania sa hladiny oceánov zánik. Najvyššie položený prírodný bod súostrovia Maldivy sa totiž nachádza vo výške len niečo cez 2 metre nad hladinou mora. Ak bude tento trend pokračovať, do 15 rokov koralové útesy zaniknú a do 50 rokov zanikne až 40 % rastlín. A najhoršie je, že klimatické zmeny zasahujú najmä chudobu. To bol svet globálne.
A čo Slovensko? Ak má niekto pocit, že tieto témy Slovensko obchádzajú, tak sa šeredne mýli. Vezmem si na pomoc údaje z toho najzainteresovanejšieho zdroja, Slovenský hydrometeorologický ústav píše:
„Podľa územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4° C. Takéto klimatické zmeny neboli u nás zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Oblasti, ktorých sa očakávané zmeny klímy na Slovensku dotknú, sa týkajú vodnej bilancie, poľnohospodárstva, lesného hospodárstvo a rybárstva. Zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako je možné ohrozenie ľudského zdravia.“
Ja prídem až ku koncu, ale pozerám, že už som skoro na konci. „Závažnými následkami pre poľnohospodárstvo môže byť nedostatok vody, výkyvy počasia, prívalové dažde a dlhotrvajúce periódy sucha. Vykrývanie sucha zvýši tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo ale zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd. Klimatické zmeny sa týkajú skutočne každého z nás, keďže súvisí aj s negatívnymi dôsledkami na naše zdravie.“
A nie kvôli sebe, ale pre tých mladých ľudí, ktorí podstatne viac a lepšie chápu potrebu zmeny aj s ohľadom na ich budúcnosť a budúcnosť ich detí, chápu potrebu mentálneho nastavenia každého jedného z nás, budem hlasovať za prijatie materiálu. A práve kvôli budúcim generáciám k tomu vyzývam aj každého jedného z vás. A na záver. Aj more sa skladá z kvapiek vody a aj taká malá krajina, ako je Slovensko, môže svojimi pár kvapkami byť súčasťou oceánu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel tiež rovnako poďakovať, pretože toto je niečo, čo, v čom aj ja som bola predtým, ako som prišla do parlamentu, to znamená, jednak ma trápili niektoré otázky, ktoré sa týkali samotnej živnosti, a zároveň sme prevádzkovali charitatívnu reštauráciu, čiže viem, o čom hovorili kolegovia.
Ja by som sa rovnako prikláňala k tomu, čo povedali, povedali kolegovia poslanci, to znamená, že naozaj možno, možno presnejšie zadefinovať tie, tie zatváracie hodiny, a ak by sa toto spravilo, myslím si, že to bude jeden z naozaj veľmi, veľmi dobrých zákonov.
Takže ja by som sa tiež k tomu prikláňala a ďakujem vám za, za naozaj dobrú prácu v tomto smere.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií. V mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti, resp. obce, no napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Ak sa vrátim k svojej štvrti, tak len v Ružinove je to 26 kilometrov takýchto ciest a chodníkov. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie.
Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií, ciest a chodníkov, aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave, niektoré aj niekoľko desaťročí. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku, respektíve vo svojej správe.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo 30. mája 2019, to znamená ešte voľbami, informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku a v tejto správe umožňuje mestám a obciam verejné financie investovať aj do opráv, upozorňujem opráv, nie stavieb, ale opráv takýchto komunikácií. Napriek vydanej informácii sa mestá a mestské časti a obce stretávajú s negatívnymi vyjadreniami zodpovedných pracovníkov ekonomických úsekov, ale aj hlavných kontrolórov. Preto navrhujeme spresniť § 7 ods. 1 písm. d) zákona 583/2004 Z. z. tak, aby bolo jasné, že mesto, mestská časť a obec môže použiť svoje prostriedky aj na údržbu komunikácie, komunikácií, ktoré sú verejne prístupné, ale nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
Takže to je všetko, ďakujem.

Pán poslanec, vy ste hovoril niečo o tom, že nemáme dáta. Predpokladám, že ste nadväzovali na pána Kollára, matematika analytika, hej? Tak teraz vám niečo prečítam od iného matematika, ktorý odpovedá na pána Kollára. Kolega Kollár povedal, že odpoveď na otázku, čo sa deje okolo pandémie na Slovensku, je: neviem. V skutočnosti to nevie on. Chýbajú nám absolútne kľúčové dáta, aby sme vedeli vyhodnotiť aj efekt našich opatrení. Naozaj? Tak prosím kolegu, aby navštívil stránku Inštitút zdravotných analýz COVID-19, dáta, kde nájde dáta, vymenováva všetky dáta, ktoré pán Kollár nevie, ale on ich našiel. Ďalej tvrdil, netušíme koľko ľudí prichádza do nemocníc ako noví pacienti a koľko ich odchádza. Tak sa pozrime na to. Stačí vojsť do sekcie Hospitals a tam nájdete až osem rôznych dátových zdrojov, mne stačil úplne prvý, lebo som dostal komplet všetky analýzy, kde nájdete príjem, prepustenie COVID-pacientov po dňoch, a to od samého začiatku pandémie. Predpokladám, že ich rozdiel bude počet aktuálne hospitalizovaných, čiže k 16. 2. to bolo 3 835 pacientov. Veď číslo je v intervale, takže asi je to v poriadku. Dovolím si tvrdiť, že jeho prednášky majú výrazne väčšiu chybu, kedy začínajú a kedy končia oproti rozvrhu. Samozrejme, všetky údaje sa nahadzujú do NIS - nemocničný informačný systém. To, že kolega Kollár k nim nemá prístup, tak to je podľa mňa len dobre. S odpustením, kolega nemá s praxou veľa skúseností a vidno to aj na jeho výstupoch. A ak sa teda chce niečo dozvedieť a teda tie analýzy mu stále nesedia, lebo on nevie, tak nech sa spýta tých, čo vedia. A keď nemá takéto kontakty, tak mu odporúčam napríklad zhodnotenie patológa Palkoviča, ktorý mu určite zásadne pomôže link na Nový čas, pardon, na Denník N. Už to nie je dvoj, dvojtýždňový cyklus, hovorí pán profesor Palkovič, ktorý sme videli na začiatku druhej vlny dva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pred tromi dňami sme, si verejnosť uctila pamiatku zosnulého Janka Kuciaka a Martinky Kušnírovej. Ja myslím, že táto tragická udalosť zasiahla aj do života nás všetkých. Títo dvaja mladí ľudia pohli davom a ja si myslím, že je namieste a aj by som o to poprosila, aby sme si ich pamiatku uctili aj na pôde parlamentu.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pani poslankyňa, ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste sa naozaj niekoľko rokov pokúšali o to, aby tento zákon prišiel do platnosti. A naozaj som hrdá na to, že tu sedím v tomto čase, kedy pevne verím, že tento zákon schválime. Ja poznám tie situácie, kedy skutočne starí ľudia napríklad lieky, ktoré mali jesť každý deň, jedli každý štvrtý deň len preto, že jednoducho na to, aby ich jedli každý deň, nemali. Poznám veľmi dobre situáciu, keď si stará pani pred lekárňou, a toho som bola svedkom, stála pred dverami a plakala, pretože nemala na doplatok.
Takže pre mňa je tento zákon jeden z najdôležitejších, ktoré sa prijmú počas tohto volebného obdobia. A ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí ho pripravili. Ja pevne verím, že ho uvedieme do života.
Ďakujem.

Pán podpredseda, ja ďakujem za ten príspevok. Ja pevne verím, že vás naozaj vypočujú a že tá situácia naozaj nebude taká, ako hovoril pán kolega Suja, že skutočne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, musíte reagovať na predrečníka.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
...hej, ja reagujem, len s upozornením. Vy ma máte rád, pán podpredseda, neustále... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Mám vás rád, lebo nereagujete nikdy na predrečníka, ale na niekoho iného.

Kozelová, Monika, poslankyňa NR SR
Nie, vy ma totiž nepočúvate.
Takže ja pevne verím, že vás naozaj vypočujú a že skutočne nebude na tom koncovom užívateľovi visieť to, čo sa snaží pán minister svojím zákonom dosiahnuť, aby sa znížila dépeháčka. Ja chápem aj rozumiem tomu, že je to dôležité a hlavne pre tie staršie ročníky, ale možno by bolo fajn pozrieť sa na to, v akom stave je naša ekonomika a či na to máme.
Takže ďakujem. Ale súhlasím úplne.

Pán poslanec, ja som vravela, že nie, že, samozrejme, neberiem to ako niečo zásadné pri naštartovávaní gastrobiznisu. Ja som vravela, že to považujem za jeden, jeden z možných pomocných krokov. Je asi vidno, že ste nema... neriešili žiadne gastrozariadenie, ale ja som riešila gastrozariadenie a to gastrozariadenie žilo z tých lístkov, pretože ľudia, ktorí k nám prichádzali na obed, drvivou väčšinou platili práve gastrolístkami. Čiže myslím si, že... úprimne, tie gastrolístky nútili tých ľudí chodiť na tie obedy, čo teraz nebude až tak úplne pravda, lebo človek si radšej možno tie peniaze, ktoré dostane, ktoré si vyberie, použije na niečo iné a jedlo si bude nosiť z domova. V pohode, ale myslím si, že gastropriemysel nám padá na ústa, padol nám na ústa a potrebujeme ho naštartovať. Mnoho z tých prevádzok už bolo, bolo nútených zatvoriť, pretože tá pomoc štátu nie je až tak skvelá, ako, ako... ale nedokážeme to urobiť, peniaze v tejto krajine nie sú, však netvárme sa, že sú, nie sú. Ale keď by to malo trochu pomôcť, trochu pomôcť tomu gastropriemyslu, ja by som sa prikláňala k tomu, aby sme to naozaj nechali do konca roka. Ja nehovorím nastálo, hej? Do konca roka a po konci roka už od nového roka poďme do systému, ktorý je pred nami v podobe nového zákona. Čiže asi toľko k tomu.