Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste tento návrh predložili. Ja som síce chcela ísť do faktickej, nebudem veľmi dlhá. Takže len toľko k tomu.
Je skutočne dôležité, aby sa s touto vecou začalo chýbať, pretože tá situácia začína byť neúnosná aj na tých uliciach. Tak ako ste povedali, väčšina, resp. dosť veľká časť práve tých detí, ktoré dovŕšia 18 rokov, končí skutočne na ulici. To nie je...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste tento návrh predložili. Ja som síce chcela ísť do faktickej, nebudem veľmi dlhá. Takže len toľko k tomu.
Je skutočne dôležité, aby sa s touto vecou začalo chýbať, pretože tá situácia začína byť neúnosná aj na tých uliciach. Tak ako ste povedali, väčšina, resp. dosť veľká časť práve tých detí, ktoré dovŕšia 18 rokov, končí skutočne na ulici. To nie je problém len chlapcov, je to problém aj dievčat a s tým je spojená aj ďalšia vec, ktorá je, ktorá je súvisiaca, a to je bezdomovectvo matiek s deťmi, kde značnú časť matiek na ulici tvoria práve dievčatá, ktoré prišli z detských domovov, ktoré nemajú, jednak, jednak neprešli nejakou výchovou k tomu, ako sa bezpečne chrániť aj pri sexe, aj pri všetkom, jednoducho nemajú, nemajú dostatočné informácie. A na základe tých informácií potom veci končia tak, ako končia. Bohužiaľ, aj matky končia na ulici.
Častokrát je to naozaj problém aj toho, že vlastne ich cesty, matiek, sa veľmi často, často zastavujú v samotnej pôrodnici, kedy vlastne ani tá sociálka veľmi nekonala doteraz. To znamená, že riešili sa veci veľmi jednoducho, a síce matky končili obvykle v detských, teda deti končili v detských domovoch a matky zostali na ulici, čož je neúnosný, neúnosné riešenie situácie, pretože jednoducho dieťa patrí k matke.
Na druhej strane to, ako bol, bol celý systém nastavený, jednoducho nič iné neumožňovalo, aby, aby, aby teda zostali pokope, pretože tá sociálna situácia bola naozaj zlá. Z vlastnej skúsenosti si pamätám, keď som zo záhradnej chatky vyťahovala matku s trojdňovým dieťaťom, s trojdňovým, ktorú práve pustili z pôrodnice. V chatke, kde nebola voda a nebola elektrika. A toto je absolútne neúnosné, nemožné a je veľmi dôležité, aby sa to začalo riešiť skutočne, aby mali zázemie.
V podstate s tými pár eurami toho odchodného, ktoré vlastne ony dostanú, je to, je to úplná blbosť, pretože jednak navyše ony nemajú ani takú tú ekonomickú finančnú zručnosť, ani, ani, ani základné informácie o tom, ako narábať s peniazmi. A jednoducho aj tie peniaze, ktoré by možno určite vedeli použiť, my, čo to máme z domova dané a naučené nejak lepšie, jednoducho, ale zas netreba im to zazlievať, nemajú, nemajú to v sebe, nemajú to naučené, nikto im to nevysvetlil, takže v tomto, v tomto prípade je to tak, ako to je.
Zároveň sa prikláňam k tomu, aby naozaj vznikli aj miesta pre tie, pre deti, ktoré sú postihnuté a ktoré sú v detských domovoch. Častokrát to sú deti, ktoré sú postihnuté nielen telesne, ale aj psychicky a mentálne, a ony končia práve častokrát na ulici úplne najviac, pretože ony nie sú v stave ani samy v podstate niekedy o sebe rozhodovať. A tým myslím rozhodovať nejak kvalifikovane a tak, aby to bolo v súlade, proste nie je tak.
Čiže ja sa prikláňam k čo najširšej podpore k tomu, aby dostali podmienky na štart pre život, ktorý nedostávajú od rodičov, a ďakujem každému, kto za tento zákon zahlasuje v čo najširšom rozpätí.
To je všetko, ďakujem pekne.
Skryt prepis