Videokanál poslanca

Pán poslanec, táto vláda ešte nestihla možno vypracovať elaborát vo vašom rozsahu, veď si povedzme, že aj vy ste mali reálne len jeden a potom ste 12 rokov z roka na rok len prepisovali, sem-tam niečo pridali, sem-tam niečo ubrali. Pre mňa osobne nie je dôležitý počet strán, ale obsah. A najmä, kde sa potom ten rozpočet rozpustí a či neskončí v prázdnych policiach štátnych hmotných rezerv napríklad. Vy hovoríte o zvyšovaní 2,9 mld., no povedzme si na rovinu, tie 2 mld., ktoré ste nám tu nechali v mínuse, urobili svoje. Možno, možno by, by stačilo tých 0,9 mld., takže ja by som pozrela aj na seba.
Ďakujem.

Pán Žiga, reagovať v odbornej rovine je absolútne legitímne a všetko je v rove..., ak je všetko v rovine dialógu, tak je to úplne fajn. Vy ste odborníci, ja nie som odborníčka na ekonomiku, ale to, čo je pre mňa, to, čo bolo pre mňa také, že ma to donútilo stlačiť to tlačítko, je to, že tu začínate vyťahovať vy nejaké skupinky, a už teraz nechápem, prečo pri návrhu zákona podozrievať ministra, poprípade celú koalíciu z nejakého skupinkovania, mi príde absolútne scestné, a teda najmä keď to hovoríte vy, majstri sveta v skupinkovaní.
Takže prosím vás, ja by som bola rada, keby vo všeobecnosti sme si takéto tieto veci nechávali možno, možno do fajčiarne alebo niekde inde a naozaj tu reagovali na veci iba v odbornej rovine.
Ďakujem.

Pán poslanec, ja vám chcem povedať, že pre 35 podnikateľov z Trenčína, ktorí mňa oslovili a s ktorými sa snažím už tri týždne riešiť ich veci tak, aby sme zachovali ich malé a stredné podniky, je už teraz neskoro. Takže pekne poprosím, skúsme sa na to pozrieť aj očami práve tých podnikateľov a ponechať to v skrátenom legislatívnom konaní. To je prvá vec.
Druhá vec. Aj 100 je málo. Ja si myslím, že aj podnikateľské dvojkilečko by bolo fajn.
A za ďalšie antibyrokratický balíček zo strany poslancov SMER-u v predchádzajúcom volebnom období je tak antibyrokratický, že čokoľvek, čo tí podnikatelia potrebujú, to trvá pol roka, takže na toto by som nevsádzala ani by som sa o to neopierala.
Takže ja by som poprosila všetkých rozumne zmýšľajúcich, naozaj to ponechajme v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem.

Pán Šeliga, prosím vás, ja neviem ako ostatní, ale ja sa vydieraná necítim, my sme sa dohodli na našom poslaneckom klube, že budeme hlasovať podľa svojho svedomia, tak hlasovať budeme. Takže by som poprosila, nehovorte za všetkých, za nás nehovoríte. Ďakujem. (Potlesk.)

No, priatelia, ja som celý svoj život pracovala buď v televízii, alebo v rozhlase. A môžem vám povedať, že ako človek, ktorý nemal deti, som pracovala každé Vianoce, každú sobotu, každú nedeľu, každý Silvester, v čase, keď vy ste boli doma a venovali ste sa rodine. Ja som sa svojej rodine venovať nemohla, ale vedela som, kam idem pracovať, a vedela som, že ma to čaká. Bolo to moje osobné, súkromné rozhodnutie, preto som tam pracovala, pretože ma tá práca bavila.
Ja si myslím, že každý by mal robiť to, čo ho baví a bez ohľadu na to, či to bude v sobotu, v nedeľu. Ja si myslím, že kto má vzťah k svojej rodine, tú cestu si nájde bez ohľadu na to, ktorý deň to bude. Ja chápem, o čo vám ide (reakcie z pléna), a dobre, kolegovia, ja chápem, o čo ide, a myslím si naďalej, že každý majiteľ akéhokoľvek obchodu, o ktorom sa tu bavíme, by si mal sám určiť, či tú sobotu, teda tú nedeľu chce mať otvorené alebo nechce mať otvorené.
Zároveň sa chcem ešte, zároveň chcem ešte upozorniť na to, že máme tu silnú aj židovskú obec. Čo urobíme, keď budú žiadať, aby sme zatvorili aj v sobotu? Čiže treba naozaj zobrať do úvahy všetko a hlavne ľudí, ktorí tu žijú v tejto krajine, že tu naozaj nežijú, nežije iba určitá časť, ale že sú tu aj menšiny.
A ja ďakujem všetkým mojím predrečníkom aj z tej strany, aj z druhej strany, že, že to bolo slušné, tá diskusia, ale napriek tomu moje srdce liberála mne za tento zákon nezahlasuje. Takže ďakujem.

Pán poslanec, ja sa prikláňam k tomu, čo si ty povedal. Ja si, naopak, ešte myslím, že v podstate vzhľadom na to, že mne píše strašne veľa predavačiek, ktoré sú osamelé matky s deťmi a tie nedele sú pre nich možnosť vyššieho zárobku, že by boli rady, keby sme im tie nedele ponechali práve kvôli tomuto. Je to deň, respektíve je to čas, kedy ich vlastní rodičia sa dokážu o ich deti postarať tak, aby oni zarobili trošičku viac. Priznávam, sú to obvykle osamelé matky s deťmi. Napriek tomu si zase ja osobne myslím, že by bolo možno ne... bolo možno aj fajn nechať to rozhodnutie, či otvoriť v nedeľu, alebo neotvoriť v nedeľu, na samotných majiteľoch prevádzok a tie predavačky sa samé rozhodnú, či budú pracovať u človeka, ktorý chce mať v nedeľu otvorené, alebo u človeka, ktorý v nedeľu otvorené nechce mať. Ja si myslím, že možno takto by to bolo najférovejšie a vzhľadom, vzhľadom k tejto situácii možno aj najlepšie.
Zároveň si takisto nemyslím, že o tomto čase, po korone, teraz zatvárať obchody je, je, je dobré, pretože tá ekonomika naozaj potrebuje ten reštart, potrebuje sa nakopnúť, potrebuje sa naštartovať. Čiže o tomto čase určite nie.
A, pán poslanec Kotleba, ja kedykoľvek v pohode budem zasadať aj v nedeľu. Nemám s tým absolútne najmenší problém.
Takže to je asi tak všetko. Ďakujem.

Pani poslankyňa, ja by som ti veľmi chcela poďakovať za to, čo si povedala, a aj za to, že si pripomenula akého generála, generálneho prokurátora sme tu mali. Generálny prokurátor je niekto, kto nastavuje laťku aj pre všetkých ostatných prokurátorov, ktorí sú v tejto krajine. Keď je latka taká, aká je, podlieziteľná, tak proste tí, čo na to majú chrbtovú kosť, respektíve skôr nemajú chrbtovú kosť, sa jednoducho prispôsobia. Našťastie ešte je tu dosť zodpovedných a poctivých prokurátorov. Treba si ale uvedomiť, že prokurátor nie je zajac, ktorý sa ťahá z klobúka, že je to niekto, kto bude reprezentovať česť a spravodlivosť v tejto krajine.
A myslím si, že to, aby sme my, tak ako povedal pán poslanec Osuský, ukázali svojim voličom, že to berieme vážne a že ich zastupujeme vážne, a že tá voľba bude verejná, mne osobne vyhovuje a ďakujem, pokiaľ sa tak stane.
Takže ďakujem ešte raz za príspevok aj za to poukázanie na všetko, čo tu bolo.

Pán poslanec, ja veľmi pekne ďakujem za to, čo ste povedali, a ďakujem, že ste sa dotkli aj tej refundácie. Zároveň ja by som chcela len doplniť jednu maličkosť. Ja chcem naozaj veľmi poďakovať pánovi ministrovi a všetkým ľuďom z hospodárskeho výboru, že si všimli potrebu pomôcť aj kultúre a pomôcť aj kultúrnym inštitúciám a že v podstate sa bude tá refundácia, resp. tá pomoc s nájomným týkať aj kultúry. Ja som na to hrdá, že tento parlament konečne prvýkrát nerieši všetko možné na svete, ale že skutočne ani tá kultúra nie je cudzia. A verím tomu, že keď skončí toto volebné obdobie, že aj poslanci, ktorí o tom nevedeli, naozaj zistia, že kreatívny priemysel sa preto volá priemysel, že vytvára zisky a že prispieva do štátneho rozpočtu, a že si naozaj zaslúži niečo naspäť.
Takže ja ešte raz veľmi pekne ďakujem, pán minister, aj všetkým kolegom z hospodárskeho výboru.

Keď som viedla boj o keltské pamiatky na Bratislavskom hrade, viedla som tento boj až k prvému tzv. odbornému grémiu, kde som viedla skupinu vedcov, archeológov, inžinierov a rokovalo sa 24 hodín takmer. Po 24 hodinách sme to uzavreli s tým, že bude nasledovať druhé poslanecké grémium, na ktorom sa pokúsime nájsť cestu k záchrane keltských pamiatok. Toto, čo som povedala, povedal pán vtedajší premiér Pellegrini verejnosti a povedal to médiám na tlačovej konferencii. A keď my sme čakali na druhé, tzv. odborné grémium bez toho, aby nás pustili do priestoru náleziska, tak pán Pellegrini aj s pánom Širokým veselo bagroval a veselo betónoval. Samozrejme, skončilo to tak, že žiadne druhé odborné grémium, kedy upozorňujem, že to bolo grémium, ktoré sme viedli, zložené z ľudí zo Slovenskej akadémie vied, takto nás, takýmto spôsobom nás odpálil a ešte sa nám aj smial do očí. Takže ďakujem, neprosím a už nikdy neprosím.
A ďakujem pánovi Osuskému za jeho rozpravu a za jeho príspevok. To je všetko.

Pani poslankyňa Zemanová, ja veľmi pekne ďakujem nielen tebe, ale aj pani poslankyni Laššákovej za to, že ste sa dotkli pamiatok. Ďakujem, že si sa dotkla Bratislavského hradu, pretože skutočne prešetriť situáciu, ktorá tu bola, a akým spôsobom sa tu narábalo s finančnými prostriedkami, je viac ako dôležité. Hovorím to preto, že tie peniaze, ktoré tu pretiekli dole celou tou terasou pri, pri, pri, pri tých keltských pamiatkach, je úplne šialenstvo. Len napríklad ten, my máme napríklad najdrahší betón asi na svete, pretože v záhrade meter štvorcový betónovej záhrady stál 3 300 euro. Jedno garážové státie 46-tisíc, pritom reálne by malo stáť nejakých 8-tisíc a tak ďalej a tak ďalej. Ale to nie je jediná vec, ktorá nám tu lieta aj finančne.
Lieta nám tu aj obnova našej podľa mňa najdôležitejšej pamiatky, a to je oltár majstra Pavla z Levoče, pretože dodnes nepochopím, ako mohol súťaž, verejnú súťaž, verejné obstarávanie na rekonštrukciu oltára majstra Pavla v Levoči vyhrať advokátska kancelária. To dodnes nechápem a tak to aj vyzerá, musím upozorniť. Toto isté sa týka napríklad aj Krásnej Hôrky a zastrešenia a prestrešenia Krásnej Hôrky. Takže to sú veci, ktoré mi chýbajú.
Napriek tomu vám chcem zdvorilo poďakovať za to, že ste naozaj pomenovali veci pravým menom vo vašej správe a za to som vám veľmi vďačná. A toto mi tam chýba proste. Ale to nie sú jediné pamiatky, ono ich je viac. Ďakujem pekne.