Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi vyjadriť absolútne úprimné potešenie z toho všetkého, čo som tu mala možnosť počuť, lebo ja dávno hovorím, že milý Štúr, milý Štefánik, takí, akými ste boli vy, dávno nebol nik.
Naozaj tieto dve osobnosti patria neoddeliteľne k histórii nášho národa a to, čo som si vypočula vlastne aj na adresu toho, ako by sme mali pristúpiť k tomu, aby sme Ľudovíta Štúra začali vnímať nielen ako ten nedosiahnuteľný idol...
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi vyjadriť absolútne úprimné potešenie z toho všetkého, čo som tu mala možnosť počuť, lebo ja dávno hovorím, že milý Štúr, milý Štefánik, takí, akými ste boli vy, dávno nebol nik.
Naozaj tieto dve osobnosti patria neoddeliteľne k histórii nášho národa a to, čo som si vypočula vlastne aj na adresu toho, ako by sme mali pristúpiť k tomu, aby sme Ľudovíta Štúra začali vnímať nielen ako ten nedosiahnuteľný idol a hrdinu a... a toho, čo... toho významného dejateľa, o ktorom sa všetky deti v školách musia povinne učiť, a presne musia vedieť dátum, kedy tá spisovná slovenčina bola kodifikovaná. Ale problém je v tom, že tým deťom už v základe sa nedostávajú tie informácie o týchto významných ľuďoch aj ako o ľuďoch v prvom rade, lebo to je to, čo možno pre ten svet, a pre to vnímanie a budovanie tej hrdosti k tým osobnostiam je základom. A to je to, čo my už vlastne v školstve zanedbávame. Ale to je, samozrejme, vec na úplne inú diskusiu.
Ja len v skratke zareagujem na Ľudovíta Štúra, to miesto, ktoré tu bolo niekoľkokrát skloňované, som sama navštívila. Ja stále hovorím, že nepotrebujem na to pomazanie byť ministerkou, aby som sa o kultúru a históriu zaujímala, keďže mám vyštudovaný slovenský jazyk a históriu. Sú to naozaj moje srdcové záležitosti, a bolo v ubiedenom stave. Musím povedať, že bol to veľmi skľučujúci pohľad. Patrí to do správy mesta Modra.
Takže pani poslankyňa Kozelová otvorila tú otázku toho, že vlastne ako sa majú spravovať či už pietne miesta, vojnové miesta alebo nejaké spomienkové miesta. Tú starostlivosť o vojnové pamätníky má do veľkej miery v správe obec v spolupráci s ministerstvom vnútra. Slavín, napríklad keď si povedzme, mesto Bratislava, ale aj vnútro prispelo teraz na rekonštrukciu tohto monumentálneho pamätníka, takže nie všetko spočíva iba na pleciach ministerstva kultúry.
Čo sa týka tohto samotného nášho návrhu zákona a ja to opäť poviem úplne otvorene a povedala som to aj na začiatku, že vlastne nadviazali sme na dve významné výročia, ktoré boli spojené s osobnosťou Milana Rastislava Štefánika, to bývajú tie príležitosti, kedy sa ako keby pripomínajú významné činy, život, dielo ľudí, ktorí dosahujú to výročie, a vtedy aj vláda pristupuje k špeciálnym investíciám, ktoré dovtedy bežne pri týchto osobnostiach sa nerozdeľujú.
Áno, rozdelilo sa pomerne veľké množstvo finančných prostriedkov, myslím, že už vtedy sa aj pripravoval tento návrh zákona, ale nebol dotiahnutý do konca, takže tu musím povedať, že je fajn, že tá... že sa nadviazalo vlastne na myšlienku, ktorá vznikla už predtým, a bolo to veľmi príjemné na ňu nadviazať, ale treba si aj povedať, že podľa mojich informácií, lebo rovnako kým som nebola ministerkou, tak som bola aj v rodnom dome Milana Rastislava Štefánika, poznáte možno ten priestor, ktorý je absolútne úžasný, pretože na veľmi malom priestore, čo sa týka metrov štvorcových, je tak nádherne zhustený ten jeho život, tá emócia, čo z neho vychádzala, že každý človek, ktorý tadiaľ prejde, hoci v krátkom... krátko krokmi, ale naozaj dlho ostane v úvahách o ňom. A čo bolo pre mňa vtedy veľmi prekvapujúce zistenie, ja som sa pýtala toho vedenia toho múzea, že či vtedy vlastne štát prispel na toto múzeum. A odpoveďou mi bolo, že milión investoval súkromný investor. Bavíme sa o minulosti, pani poslankyňa, áno, pri výročí okrúhlom, samozrejme, investícia prišla, ale tu sa naozaj treba zamyslieť nad tým, aj čo tu niekoľkokrát odznelo.
My si nemôžeme spomínať na osobnosti našich dejín iba v deň ich výročí. My by sme ich mali mať implementovaných v našich mysliach, v našich dušiach a v našich srdciach. To by bol ten úplne najideálnejší prípad. Kým sa k tomu dostaneme, kým tú národnú hrdosť nebudeme musieť budovať nejakým spôsobom umelo a dodatočne, ale bude absolútne úprimná, zo srdca, vtedy aj my ako národ sa dostaneme niekam ďalej, než sme teraz.
Čo sa týka toho samotného príspevku, veľmi správne, ten model vychádza vlastne z dotácie pre cintorín v Martine, takže je to veľmi podobný princíp, ak si to zoberieme v tomto prípade, tri mestá, každé by dalo po 20-tisíc, dohromady je to suma 60-tisíc, ministerstvo kultúry prispeje najviac vo výške 60-tisícov, ale áno, bude mať vplyv na tú čiastku to, v akej kondícii sa nachádza to-ktoré mesto alebo obec, takže nie je, žiaľ, tá suma fixne daná taká, že 60-tisíc to bude každý rok, ani verejné financie nie sú každý rok v takom stave, ž by sa z nich mohlo odčerpávať nad rámec, zase musíme sa zamýšľať aj nad tým, čo tu chceme zanechať pre budúce generácie, čo sa týka štátnej kasy.
Takže toto, toto, žiaľ, nie je zadefinované úplne presne nejakou jednotnou hranicou, ale my sme veľmi radi, že dochádza k tomuto kroku, ktorý bude aspoň do nejakej miery prinášať systém, ktorý tu do teraz nebol. Nejaký systém, nejakú istotu, budú vedieť dobre, toľkoto sme schopní dať my ako obec alebo ako samospráva a budeme vedieť, že tú garanciu z ministerstva máme v tejto výške.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
