Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, na navýšenie platov personálu v zdravotníctve požadovalo ministerstvo zdravotníctva v úvode rozpočtových rokovaní, t. j. v máji 2021, dodatočných 1, 2 mld. eur. Počas rokovaní túto požiadavku ministerstvo zdravotníctva znížilo na 477 mil. eur. Útvar hodnoty za peniaze začiatkom novembra pripravil porovnanie platov vybraných profesií so zahraničím, ktoré zaslalo na ministerstvo zdravotníctva.
Aktuálne ministerstvo zdravotníctva pripravuje nový návrh navýšenia koeficientov v nedostatkových profesiách, ktorý by mal zohľadniť závery danej analýzy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež považujem za urážku považovať za švandu pracovné rokovanie s ministerkou kultúry Francúzskej republiky, ktorá je nesmierne charizmatická a nesmierne vážená žena vo Francúzsku, ale tak každý máme svoje metre.
Budem pokračovať ešte účastníkmi: Pamiatkový ústav - generálny riaditeľ; Vysoká škola výtvarných umení - rektorka, prorektor a dve prorektorky; Vojenský historický ústav - riaditeľ; Národné múzeum - riaditeľ, zástupca riaditeľa, tlmočník; jeden novinár z TASR, dvaja novinári z RTVS.
Teraz odpoveď na vašu otázku, čo nás táto švanda stála, ministerstvo kultúry. Ubytovanie na jednu noc pre šiestich účastníkov ministerstva kultúry stálo spolu 1 199 eur, stravné spolu za účastníkov ministerstva kultúry bolo 472 eur 50 centov, vreckové 270 eur. Oboje bolo poskytnuté v zmysle zákona o cestovných náhradách. Toľko k tomu, koľko peňazí sme minuli pre 21 ľudí do dvoch destinácií, do ktorých nelietajú komerčné lety.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, veľmi ma teší záujem o cenu vládneho špeciálu pre 21 ľudí do dvoch destinácií, pričom do jednej nelietajú komerčné linky. Tento záujem vnímam ako veľmi úprimný a autentický vo svetle letu premiéra vlády, ktorej ste boli súčasťou, a kde za tento výlet do Drážďan leteckého útvaru ministerstva vnútra vznikli náklady 9 900 eur len za samotné vykonanie letu.
Chápem vašu otázku, pretože vy sa sama ste niekoľkokrát navštívili ako ministerka Francúzsko s mimoriadne bohatým štátnickým programom. Za všetky citujme zahraničnú pracovnú cestu z marca 2019, keď na knižný veľtrh vám stačil jeden deň, a nasledovný deň ste sa plne venovali návšteve terasy Trocadéro s výhľadom na Eiffelovu vežu, prezreli ste si Fondation Louis Vuitton, sochu La Défence a výstavy v Centre Pompidou. Ako správa z vašej pracovnej cesty uvádza, so sprievodom ste navštívili viaceré parížske múzeá a galérie so zámerom oboznámiť sa s ich architektúrou, činnosťou a dramaturgiou výstav, ako aj s prácou s verejnosťou v oblasti vizuálneho umenia. Sme radi, že sme vám takto mohli prispieť k celoživotnému vzdelávaniu.
A to už ani nebudem rozoberať, že na podpis medzivládnej dohody s Kubou ste tam potrebovali stráviť 8 dní na náklady slovenského ministerstva kultúry. A to ste na túto významnú služobnú cestu nepotrebovali žiadneho odborného zamestnanca ministerstva či inej organizácie. Údajne vám stačil sprievod vášho cteného pána manžela.
Vážená pani poslankyňa, určite vás poteší, že o dva týždne podpíšeme program bilaterálnej spolupráce v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a ministerstvom Francúzskej republiky.
A teraz vami požadované informácie. Objednal, objednali sme si vládny špeciál od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na cestu do Francúzska v dňoch 30. júna 2021 až 1. júla 2021. Cesta sa uskutočnila do miest Darney, Meudon a Paríž. Dôvodom na uskutočnenie zahraničnej cesty boli slávnostné spomienkové podujatia pri pomníkoch československých vojakov v Darney, slávnostné znovuotvorenie Československého múzea v Darney, slávnostné otvorenie výstavy venovanej Milanovi Rastislavovi Štefánikovi v Meudone. Súčasťou programu zahraničnej cesty bolo aj expertné rokovanie ministerstva kultúry s Ministerstvom kultúry Francúzskej republiky o covidovej pomoci odvetviu kultúrno-kreatívneho priemyslu a pracovné stretnutie s ministerkou kultúry Francúzska Roselyne Bachelot.
Na vašu časť otázky, prečo nebol využitý komerčný let, odpovedám nasledovne. Program cesty bol veľmi náročný na časové zosúladenie presunov a stretnutí do dvoch dní. Trasa letu bola nasledovná: 30. 6. Bratislava, odlet 6.30 hod; prílet na letisko Lorraine-Metz-Nancy cca 8.20 hod.; odlet z letiska Lorraine-Metz-Nancy 30. 6. o 16.45 hod.; prílet do Paríža-Orly 17.45 hod.; odlet z Paríža-Orly 1. 7. cca 19.40 hod. Komerčné lety z Viedne do Lorraine Metz-Nancy nelietajú. Lieta sa s dvoma prestupmi a cesta trvá približne 15 až 16 hodín. Pri použití auta z Paríža by cesta autom z Paríža do Darney a späť trvala podľa premávky na diaľniciach približne 10 až 11 hodín. Z toho dôvodu bolo využitie vládneho špeciálu jediným možným východiskom.
Cena za využitie vládneho špeciálu pôvodná bola odhadovaná na 18 500 eur, to dostalo ministerstvo kultúry od leteckého útvaru ministerstva vnútra na základe odhadov dĺžky celkového letu v hodinách. Podľa informácií leteckého útvaru ministerstva vnútra konečnú fakturovanú sumu ovplyvňuje spotreba paliva, ktorá závisí od aktuálnych poveternostných podmienok. Cesty sa zúčastnilo 21 ľudí. Za ministerstvo kultúry: ministerka, generálny riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky, líder koronatímu, hovorkyňa, dve odborné zamestnankyne referátu komunikácie a protokolu. Za Slovenské národné múzeum traja ľudia. Za Pamiatkový úrad jeden riaditeľ.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že táto spoločnosť by si zaslúžila hlavne prevenciu ľudskosti vo všeobecnosti. Tému, ktorú ste otvorili vy, je to veľmi citlivá téma, ktorá, áno, v čase pandémie COVID-u vieme a dokazujú nám to aj štatistiky, že nabrala na tých číslach viac ako v bežnom čase. Je to otázka, s ktorou sa my ako spoločnosť musíme vysporiadať a každý jeden jednotlivec sa musí vysporiadať, lebo ja môžem teraz povedať možno ten svoj postoj z pozície ženy, matky, manželky. Ja si nesmierne cením, že môžem žiť v prostredí tolerantnom a plnom lásky, lebo to by malo byť prostredie prirodzené a v ktorom by mali vyrastať naše deti. Tak by to bolo v ideálnom stave, v ideálnom stave spoločnosti. Žiaľ, v takom sa nenachádzame.
Tu je podľa mňa dôležité, tak ako ste aj povedali, že to najväčšie zlo sa ukrýva za dverami tých panelákov, kedy ani samotní susedia sa neangažujú v tom, nie sú aktívni v tom, aby akokoľvek vstúpili do vzťahu, do rodiny, do tých rodinných záležitostí, pre, ktoré vnímajú, že to je intímna záležitosť toho daného páru. Ale nie som oprávnená tu teraz akokoľvek po zdravotníckej stránke alebo možno psychologickej tu rozoberať všetky tie príčiny, ale mali by sme robiť viac, samozrejme. Mali by sme možno robiť viac v mediálnom priestore, mali by si aj veľké firmy uvedomiť, že je to ich spoločenská zodpovednosť, aby k tomu pristupovali. Ja som minulý rok napríklad absolvovala, vtedy to bol online hovor s jednou z takýchto veľkých firiem medzinárodných, zahraničných, ktorá práve sa témou násilia na ženách chcela zaoberať a veľmi ju chcela v čase pandémie posilniť. Takže je to podľa mňa záležitosťou každého jedného z nás, záležitosťou celej spoločnosti, aby sme tejto téme dali väčší priestor, aby sme sa nebáli o nej hovoriť. Lebo ja mám pocit, že pre nás mnohých je to taká trošku bolestivá téma, otvárať ju, lebo vnímame práve ten rozpor spoločenského a výsostne intímneho rodinného prostredia. Ale tak ako si nemyslím, že je to iba záležitosť Policajného zboru, aby tú otázku riešila, zaoberala sa ňou a trestala tých, ktorí páchajú násilie na ženách a na deťoch, ale je to záležitosťou každého jedného z nás, aby si to, čo sa deje v jeho okolí, všímal.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, Policajný zbor venuje aj v období pandémie COVID-19 problematike domáceho násilia zvýšenú pozornosť. Každý prípad individuálne vyhodnocuje a v praxi realizuje v súlade s platnou legislatívou. Zameriava sa na včasnú identifikáciu prípadov domáceho násilia a to už v ich počiatočných štádiách, skôr než sa násilie vystupňuje.
Cieľom je prijať včasné opatrenia na ochranu osôb ohrozených domácim násilím vrátane detí a tým eliminovať stupňovanie domáceho násilia do budúcna. Policajti prvého kontaktu vykonávajú v prípadoch preverovania oznámení o domácom násilí odhad rizika ohrozenia osoby domácim násilím a následne podľa potreby prijímajú opatrenia na ochranu ohrozených osôb. Orgány činné v trestnom konaní v pôsobnosti Policajného zboru pri hodnotení rizika ohrozenia vykonávajú individuálne posudzovania obete podľa zákona o obetiach trestných činov a následne prijímajú opatrenia na ochranu obete pred druhotnou viktimizáciou a opakovanou viktimizáciou podľa platnej legislatívy.
Vzhľadom na vysokú latenciu domáceho násilia Policajný zbor kladie osobitný dôraz aj na zvyšovanie povedomia verejnosti o téme domáceho násilia a poskytuje verejnosti preventívne rady a odporúčania o možnostiach riešenia vzniknutých krízových situácií s cieľom podporiť ochotu obetí domáceho násilia či svedkov, aby sa s dôverou obrátili na Policajný zbor a domáce násilie oznámili.
Ministerstvo vnútra aj prostredníctvom svojej civilnej zložky odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra realizuje preventívnu a osvetovú činnosť so zameraním na ohrozené cieľové skupiny a verejnosť. Aj z dôvodu obmedzenia kontaktov a obmedzeného režimu fungovania niektorých subjektov poskytujúcich pomoc obetiam v súvislosti s dodržiavaním protipandemických opatrení bola pozornosť venovaná cielenej príprave informačných materiálov pre verejnosť so zameraním na témy domáce násilie a náhrada škody a odškodnenie obetí násilných trestných činov. Tieto materiály sú dostupné na webovom sídle ministerstva vnútra. Taktiež materiály boli distribuované subjektom, u ktorých je možné predpokladať kontakt s obeťou domáceho násilia, a sú poskytované pri osobnom kontakte obetí v informačných kanceláriách pre obete trestných činov, prípadne v rámci realizácie preventívnych aktivít.
Pri tvorbe týchto materiálov ministerstvo vnútra spolupracuje s významnými odborníkmi, napríklad z ministerstva spravodlivosti, z centra právnej pomoci, z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, so zástupcami seniorských organizácií. Aktuálne sa pripravuje brožúra so zameraním na tému sexualizované násilie a kyberšikanovanie. Pri príležitosti Medzinárodného dňa eliminácie násilia na ženách, ktorým je 25. november, realizuje Policajný zbor každoročne celoslovenskú preventívnu kampaň zameranú na tému násilia, ktorej cieľom je osloviť širokú verejnosť a informovať ju aj o problematike násilia na ženách a domáceho násilia ako o negatívnom celospoločenskom jave, ktorý nemôže byť spoločnosťou v žiadnom prípade tolerovaný.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh prináša dva ciele. Jeden... jedným z nich je stanoviť funkčné obdobie pre riaditeľov múzeí a galérií. Teraz napríklad v divadlách a hudobných inštitúciách, ale aj napríklad na školách a rôznych iných funkciách to päťročné funkčné obdobie je absolútnym štandardom. Pre nás je taktiež dôležité, aby v tom samotnom rezorte kultúry boli tie pravidlá nastavené rovnako, to znamená, ak nejaký model funguje v divadle alebo vo filharmónii, tak považujeme za, za správne a podložené to máme vlastne aj v revízii výdavkov na kultúru a potvrdené to máme aj v programovom vyhlásení vlády, že touto cestou sa chceme uberať, päťročné funkčné obdobie pre riaditeľov múzeí a galérií, tak aby po piatich rokoch nasledoval vždy výberový proces, kde si môže, ale, samozrejme, aj ten riaditeľ, ktorý tých päť rokov pôsobil v inštitúcii, opäť sa môže uchádzať o túto pozíciu aj niekoľkonásobne.
Druhou vecou, ktorý, ktorú tento zákon obsahuje, to je, myslím si, že mesiace skloňovaná téma o zmene zriaďovateľa Múzea Slovenského národného povstania spod ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany. Myslím si, že všetci sme už si prešli nejakým emotívno-vecným procesom toho. Každý z nás má na túto udalosť svoj názor. Ja veľmi dobre už poznám argumenty a, a kritiku zo strany opozície aj zo strany časti odbornej verejnosti, ale stále trvám na tom, že hlavným cieľom je modernejšie, efektívnejšie a lepšie fungovanie Múzea SNP, aby prilákalo ešte viac návštevníkov ako doteraz, aby starostlivosť o zbierkové fondy bola prevádzaná tak, ako jej to zákon káže, čím nechcem devalvovať teraz prácu doterajších zamestnancov. Vážim si každého jedného zamestnanca, ktorý pracoval v múzeu a snažil sa mu dať to najlepšie. Myslím si, že každý z nich robil v tejto veci maximum.
Na poslaní múzea sa nič meniť nebude, má zachovanú právnu subjektivitu a som presvedčená o tom, že každý z nás, kto po nejakom čase Múzeum SNP navštívi, tak bude môcť skonštatovať, že táto zmena bola pre samotné múzeum, ale aj preňho ako návštevníka prospešná.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, predkladáme v poradí už vlastne tretiu anticovú... covidovú novelu ako keby kopírujúcu tretiu vlnu pandémie, ktorú tu máme. A tak ako v tých predchádzajúcich dvoch predlžujeme platnosť vstupeniek na podujatia, ktoré sa nemôžu konať z hľadiska zlej epidemiologickej situácie do konca roka 2023.
Zabezpečujeme to, aby usporiadateľ mal možnosť ponúknuť za konkrétne podujatie poukážku na nejaké iné podujatie, a takisto definujeme aj tie podmienky na vrátenie peňazí, pokiaľ sa podujatie z nejakého dôvodu konať nebude.
Zdobrovoľňujeme aj odvod do umeleckých fondov a zároveň dávame možnosť usporiadateľovi, aby mohol kontrolovať identifikáciu osôb, ktoré na podujatie chcú prísť z dôvodu, ak tie pozvánky sú určené priamo na meno, resp. majú nejaké vekové ohraničenie, plus v tejto situácii aj aby mohol kontrolovať COVID pasy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalším z nášho balíčka mediálnych zákonov je Autorský zákon, ktorým chceme mediálny trh posunúť na európsku úroveň 21. storočia.
Novela tohto zákona do značnej miery súvisí aj s transpozíciou smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ, konkrétne ide o smernice 2019/790 a 219/789.
Venujeme sa právam a povinnostiam pre poskytovateľov služieb, zdieľania obsahu online. Hovoríme jasné stop nelegálnemu obsahu za účelom zamedzenia kradnutia obsahu, resp. nelegálnej distribúcie obsahu. Sme pre online platformy vytvorili pravidlá, ktoré budú musieť povinne dodržiavať.
Zároveň spúšťame novinku, ktorou je Best-Seller Clause. Ide o systém, v ktorom sa autor dohodne s vydavateľom na odmene za svoju prácu, ak sa daná kniha stane bestsellerom. Ten systém dnes funguje tak, že autor sa s vydavateľstvom dohodne v rámci zmluvy na nejakej sume za svoje dielo, a tá suma je väčšinou jednorazovo vyplatená, konečná, ak teda dohoda nie je ešte potom na nejakom postupnom vyplácaní možno nejakých drobných percent. Ale môže sa stať, že do vydavateľstva príde autor s rukopisom alebo knihou, o ktorej nikto nevie, že sa z neho stane bestseller, ako napríklad sa to stalo v prípade Harryho Pottera. A potom sme považovali za veľmi dôležité dať do zákona to, aby tento autor mohol byť potom ešte ďalej primerane finančne odmeňovaný za ten úspech toho svojho diela, aby to neskončilo iba jednorazovou odmenou pri uzatváraní toho zmluvného vzťahu, ale aby získal financie aj z neočakávaní veľkého predaja následne.
Ďalej je cieľom zákona uľahčiť cezhraničné poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, preto sa zavádza k tzv. doplnkovým online službám zásada krajiny pôvodu, podľa ktorej sa k vymedzeným autorskoprávnym spôsobom použitia vysporiadajú práva a uzavrú licenčné zmluvy len v členskom štáte vysielateľa. Zároveň sa nastavuje vysporiadanie práv v prípade prenosu programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu.
Ďakujem, dámy a páni, pre začiatok by to bolo z mojej strany všetko.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Skúsim to zhrnúť vlastne aj na základe faktických poznámok, ktoré odzneli a budem sa snažiť byť naozaj veľmi vecná.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, bolo nám vyčítané, že ako prichádza neskoro. Nuž ja len dodám, že tú úlohu transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ sme dostali 14. novembra 2018. 14. november 2018. Gestorstvo bolo určené 27. 03. 2019, my sme nastúpili na ministerstvo a nenašli sme ani čiarku. Ani čiarku. Takže viniť nás za to, že teraz chytáme mačku za chvost, je trošku také, trošku nekorektné, by som povedala, ale tak na to sme si v tomto parlamente zvykli.
Čo sa týka možno pána Cehlárika alebo zrakovo, sluchovo znevýhodnených, to by som to možno dovysvetlila. Práveže mňa osobne veľmi teší, že tento nový zákon garantuje vyšší podiel programov s multimodálnym prístupom v televíznom vysielaní, čo v preklade znamená tlmočenie do posunkového jazyka a špeciálne titulkovanie. To znamená, všetky programy televíznej programovej služby verejnoprávneho vysielateľa budú musieť byť sprevádzané multimodálnym prístupom k programovej službe s výnimkou hlasového komentovania pre nevidiacich, tam sa stanovuje hranica na 50 % všetkých vysielaných programov.
Ďalej sa hovorilo, že komerčné televízie vysielajú tohto obsahu málo, ale aj verejnoprávna televízia momentálne vysiela tohto obsahu veľmi málo, resp. nezabezpečuje to tlmočenie tak, ako by mala. V prípade súkromných vysielateľov hovoríme o minimálne 25 % všetkých vysielaných programov, ktoré musia byť sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím alebo tlmočené do slovenského posunkového jazyka, alebo v slovenskom posunkovom jazyku, a minimálne 10 % všetkých vysielaných programov musí byť sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.
Čo sa týka toho navýšenia obsahu, navýšenie vysielania pre národnostné menšiny, vychádzali sme práve zo stratégie RTVS. A úprimne ja poviem, že to zasadnutie rady, na ktoré išiel pán štátny tajomník, a teda bol priamo konfrontovaný s analýzou, ktorú dovtedy nemal na stole, nemal ako sa k nej vopred vyjadriť, lebo ju tam dostal v čase Č na mieste M, a teda vysporiadajte sa s tým. Pokiaľ my si na ňu nevieme urobiť názor, pokiaľ my ju nepodrobíme analýze z našej strany, ja sa nebudem vyjadrovať, či tie ich čísla sú správne, alebo nesprávne. Nám vyšli iné čísla. Ale hovorím, nebudem to teraz uzatvárať, potrebujeme na to čas, aby sme si to nejakým spôsobom preverili.
Čo sa týka toho, či RTVS má byť v registri médií, a teda má preukazovať transparentnosť vzťahov. No nemá. Je predsa verejná... verejnoprávna, takže tam je to úplne bez diskusie.
Čo sa týka záujmových skupín, a ten pojem skupinka už poznám z takej... z minulosti, a teda mňa ani nezaujíma v podstate, o akých menách sa hovorí, mňa tam skôr zaujalo to, že akým štýlom by si na tomto návrhu zákona alebo na jeho potom aplikácii dokázali zarobiť tieto skupinky. Možno by mi stačilo zodpovedať túto otázku, aby som sa vedela zorientovať v tej spleti metafor a inotajov, ktorá bola urobená tak perfektne, že všetci si tam mohli niečo nájsť.
Čo sa týka ochrana... ochrany zdroja, to už vlastne pomenoval Kristián Čekovský. My sa nerozprávame alebo nemienime, nehovoríme o ochrane zdroja financovania alebo niečoho, hovoríme o ochrane zdroja v súvislosti s výkonom novinárskej činnosti, tá už momentálne je zadefinovaná v tlačovom zákone, áno, my sme ju ešte trošku viac vyšpecifikovali práve z dôvodu toho, že chceme, aby novinár mohol vykonávať svoje povolanie slobodne a bezpečne, a častokrát bol konfrontovaný práve nátlakovými rôznymi spôsobmi, aby tie zdroje svoje vyzradil, a povedzme si, že ochrana zdroja je aj v tej novinárskej praxi, to je kruciálna záležitosť, takže to považujeme za veľmi základné, aby bola ochránená do čo najväčšej možnej miery.
Čo sa pokút týka, to, myslím, spomenul pán Taraba - drakonické - ja som si poznačila toto slovo, lebo to vyznelo, ako keby sme išli megalománsky pokutovať, vymýšľali si sumy, ktoré tu doteraz v mediálnom priestore neboli. Oni tu boli. My pokuty takmer vôbec nemeníme oproti pôvodnému stavu, aký máme dnes, takže tam...
Keď sme tu rozprávali o dezinformáciách a polopravdách, lebo dnešný svet je plný skratiek, plný poloprávd, a, a mňa trošku mrzí, že aj toto plénum je občas priestorom na šírenie poloprávd.
Čo sa týka dezinformačných webov, áno, je to citlivá téma a aj nás, keď sa pýtajú ľudia, že a tento zákon ste robili hlavne kvôli tomu, aby ste si vytvorili bič na konšpiračné médiá - nie, ale toto vôbec nebolo cieľom tohto zákona. My sa snažíme zabezpečiť rovnaké práva a rovnaké povinnosti pre vysielateľov televíznych, rozhlasových aj tých, ktorí fungujú na internete. To znamená, rovnaké pravidlá sa snažíme nastaviť pre weby ako Aktuality, ale rovnaké pravidlá budú platiť aj pre weby dezinformačné. Tam sa nerozprávame o tom, že my ideme niekoho pokutovať za to, že si na tom dezinformačnom webe píše, čo považuje za pravdu. Ako do, do... debaty o filozofickom poslaní pravdy a o jej definícii to tu nebudeme rozvádzať. Náš zákon naozaj nemá byť filozofickou dišputou o tom, že kde je pravda. Ale naozaj mali sme tu periodickú tlač, ktorá podliehala nejakej regulácii, nejakým pravidlám. Na druhej strane sme tu mali internet s... s... perio... v podstate dalo by sa povedať, že tlačo... jak by som to nazvala, spravoda... spravodajským obsahom, spravodajské weby, ale tie nepodliehali vlastnej žiadnej regulácii. To znamená, nastavme tie pravidlá rovnako pre všetkých. Nie je to drakonické voči nikomu. Je to spravodlivé.
Čo by som na... asi pre začiatok by som týmto ukončila diskusiu. A tým, že sme v prvom čítaní, tak predpokladáme, že aj ak nájdeme konštruktívne, dobré zmeny pre to, aby to prostredie mediálne fungovalo tak, ako sa na 21. storočie sluší a patrí - veľmi zdôrazňujem - v duálnom systéme, duálnom systéme, nejdeme nejakým spôsobom likvidovať RTVS, ale ani nič podobné. Duálny systém a jeho zachovanie je pre nás naozaj veľmi dôležité.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa jedna, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si vám dovoľujem predložiť media... zákon o mediálnych službách, v skratke nazvaný. Je to zákon, ktorý od nás vyžaduje transponovať európsku smernicu v tejto oblasti. Máme v nej už nejaké to meškanie, takže som veľmi rada, že môže byť predložený tu a teraz.
Hlavne ide o reakciu na mediálny priestor a aj mediálne zákony, ktoré roky neboli doslova prekopávané. My sme si zobrali za svoje to veľké sústo toho mediálneho priestoru zmeniť v tom duchu 21. storočia aj dostať ho, povýšiť ho na európsku úroveň. To znamená, budeme prinášať teraz v najbližšom období balíky, ktoré nám pôvodné zákony menia. Prvým z nich je zákon o mediálnych službách, ktorý sa týka, alebo teda bude nahrádzať zákon o vysielaní a retransmisii a o digitálnom vysielaní. Najdôležitejšie je asi povedať, že doteraz tá naša legislatíva zahŕňala periodickú tlač, vysielanie, rozhlas, ale nepokrývala online priestor. A dnes je práve tento priestor veľmi vypuklý a je potrebné reflektovať na požiadavky doby, ktoré tu sú a na ktoré budeme musieť ako ľudstvo do veľkej miery pružne reagovať.
Čo chceme zaviesť v rámci tej našej mediálnej legislatívy? Vymenujem zopár takých tých ako keby hlavných tém, ktoré tento zákon obsahuje, pretože ide rozsiahly zákon, ktorý má okolo 240 paragrafov, je to naozaj hmotné dielo. Chceme väčšiu ochranu maloletých, najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti či k násiliu. Chceme, aby vysielatelia viac percent svojho vysielacieho času venovali zrakovo a sluchovo znevýhodneným, rovnako ako navyšujeme vlastne percentuálny podiel vysielania pre národnostné menšiny.
Ďalej zavádzame register médií. Znamená to, že médiá by po novom mali byť registrované v rámci novovytvoreného registra, tak ako to už dnes funguje pri firmách, ktoré fungujú alebo obchodujú so štátom. Tento register médií by mal slúžiť na stransparentnenie vlastníckych vzťahov médií, aby sme vedeli, kto je koncovým užívateľom výhod. Zároveň jednáme aj o financovaní médií, to znamená, že tá naša hranica, o ktorej môže byť ešte, samozrejme, diskusia na to, aby sa zverejňovali tí darcovia, je 1 200 eur.
Ten zákon je niečo, čo už tu malo byť skôr. Prichádza teraz, myslím si, že v správnom načasovaní a zároveň je aj napĺňaním programového vyhlásenia vlády, kde doslova uvádzame, že v nadväznosti na aktuálny vývoj práva Európskej únie a v danej oblasti vláda Slovenskej republiky predloží legislatívnu úpravu nového regulačného rámca pre audiovizuálne mediálne služby a elektronické médiá, zahŕňajúc aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách, mechanizmov pre mediálnu pluralitu ako regulácie prostredníctvom samoregulačných vzťahov a procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.