Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o mediálnych službách tvorí spolu s vládnym návrhom o publikáciách nový komplexný regulačný rámec pre oblasť médií. Prvýkrát vôbec sa v mediálnej legislatíve dôsledne uplatňuje princíp technologickej neutrality. Z regulačného pohľadu je totiž jedno, či je obsah online, alebo offline, či je poskytovaný lineárnou, alebo nelineárnou mediálnou...
Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o mediálnych službách tvorí spolu s vládnym návrhom o publikáciách nový komplexný regulačný rámec pre oblasť médií. Prvýkrát vôbec sa v mediálnej legislatíve dôsledne uplatňuje princíp technologickej neutrality. Z regulačného pohľadu je totiž jedno, či je obsah online, alebo offline, či je poskytovaný lineárnou, alebo nelineárnou mediálnou službou. Prvýkrát sa zároveň uplatňuje zodpovednosť poskytovateľov platforiem na zdieľanie obsahu za obsahy, ktoré poskytujú alebo ponúkajú verejnosti.
Návrhom zákona o mediálnych službách sa do slovenského právneho poriadku transponuje európska smernica o audiovizuálnych mediálnych službách. Zároveň však prinášame zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva tak, aby sa v súlade s hodnotami občianskej spoločnosti zabezpečil fungujúci pluralitný mediálny trh so slobodnými, nezávislými, transparentnými a konkurencieschopnými médiami.
Týmto návrhom zákona zároveň napĺňame programové vyhlásenie vlády, kde sme sa ako vláda zaviazali predložiť legislatívnu úpravu nového regulačného rámca pre audiovizuálne služby a elektronické médiá, zahrňujúcu aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách, mechanizmov pre mediálnu pluralitu a koreguláciu prostredníctvom samoregulačných vzťahov a procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
Tento návrh zákona reflektuje na dobu, ktorá v poslednom období zaznamenala raketový rast. Zákon o vysielaní a retransmisii je starý 20 rokov. Pred dvadsiatimi rokmi sme my všetci používali tlačidlové telefóny, internet bol niekde v začiatkoch, sociálne siete do veľkej miery vlastne neexistovali. Dnes je tá doba celkom iná. Internet nám poskytuje neskutočne široký priestor. Informácie, ktoré vyhľadávame, vyhľadávame veľmi často práve v tomto prostredí. Máme tu platformy na zdieľanie obsahu, to znamená, ak chceme zdieľať fotografie, videá, máme na to množstvo príležitostí. Ak nám nevyhovuje program, ktorý poskytuje televízia, vieme si zaplatiť Netflix alebo napríklad Voyo a pustiť si to, na čo máme práve chuť a po čom nám srdce piští.
Mnohé z týchto služieb neboli nejakým spôsobom alebo teda minimálne korigované nejakým zákonným rámcom. Tento návrh zákona medze týchto médií spravodlivo a čo najjednotnejšie rámcuje. Do mediálneho priestoru vnášame väčšiu transparentnosť. Dnes si každý vie dohľadať, kto je konečným užívateľom výhod iba pri tých médiách, ktoré obchodujú so štátom. Tento stav sme nepovažovali za dostačujúci. Rovnako nebol vyhovujúci ani trhový dohľad. Krížové vlastníctvo médií, tak ako funguje dnes, nerieši celú skutočnú silu mediálnej skupiny. Nezohľadňuje ani online kanály, ani celú šírku tlače a ani iné tradičné komunikačné kanály, ktorými sú napríklad bilbordy. V súčasnosti nastavené podmienky pre krížové vlastníctvo sú do veľkej miery iba formálne, a preto niektorí vlastníci médií veľmi šikovne využívajú ten priestor, ktorý im je poskytnutý na to, aby tie pravidlá vedeli elegantne obísť.
To, čím odstraňujeme zásadný nedostatok súčasnej úpravy, je kontinuálny trhový dohľad. Regulátor, ktorým je dnes Rada pre vysielanie a retransmisiu, podľa nášho návrhu to bude Rada pre mediálne služby, sa stáva trhový regulátor, ktorý bude sledovať a vyhodnocovať percentuálny podiel mediálnych spoločností na reklamnom trhu. Už v prípade 30-percentného podielu na trhu regulátor musí posudzovať, či koncentrácia nie je rizikom pre pluralitu médií a či koncentráciu alebo autorizáciu novej služby povolí, alebo nie. Podiel na reklamnom trhu jedného koncového užívateľa výhod zo zákona nikdy nesmie presahovať 60 %.
Čo sa týka transparentnosti financovania, našou snahou je, aby diváci, poslucháči, čitatelia vedeli, akým spôsobom je médium financované. V šedej zóne nám stále ostávajú dary, o ktorých bežný človek nevie. Tieto informácie totižto nie sú bežne dostupné. Podľa vládneho návrhu zákona má každý prevádzkovateľ média povinne identifikovať a zverejniť dary od výšky 1 200 eur ročne. Táto suma je ustanovená z výšky priemerného platu v národnom hospodárstve. Ide teda o mesačný príspevok vo výške 100 eur, čo, povedzme si pravdu, je vcelku zaujímavá suma. Pokiaľ sa niekto rozhodne financovať médium v takejto výške, myslím si, že viacerí z nás máte deti, viete, koľko stoja verejné služby pre ne, keď sa bavíme napríklad o škôlke, je to 90 eur cca, to znamená, musí nám asi záležať na tom, ak to médium sa rozhodneme financovať takouto nezanedbateľnou čiastkou, aby fungovalo.
Nerozprávame sa v tomto prípade ale o predplatnom; v predplatnom je niečo, za čo si platíme, čo nie je v tom bežnom štandarde, čo nám médium ponúka, ale aj tie samotné napríklad crowdfundingy sa odohrávajú v oveľa nižších priemerných sumách, cca 25 eur alebo 55 eur. Naším návrhom legislatívne zabezpečíme vyššiu transparentnosť financovania médií a každý človek sa bude môcť pozrieť, kto na médium prispieva, a utvoriť si tak naň svoj názor.
Návrh zákona zároveň viac posilňuje slobodu vyhľadávať informácie. V texte, v kontexte voľného pohybu informácií považujeme za dôležitú inklúziu sluchovo a zrakovo znevýhodnených používateľov. Podľa dostupných dát je na Slovensku viac ako 230-tisíc ľudí so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Článok 21 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaručuje týmto osobám právo na poskytnutie informácií v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne typy zdravotného postihnutia. Je dôležité, aby sa obsah s multimodálnym prístupom zvyšoval, a to predovšetkým vo verejnoprávnych médiách.
Komerční vysielatelia mali teraz zo zákona povinnosť 10 % titulkovať obsah posunkovým jazykom alebo titulkami, teraz toto percento zvyšujeme na 25. Trojpercentné hlasové komentovanie pre nevidiacich zvyšujeme na 10 %. V prípade verejnoprávneho vysielateľa teraz je stav titulky alebo posunky 53 %, my ho zvyšujeme na 100 % a 20-percentné hlasové komentovanie zvyšujeme na 50 %.
Posilnené bude aj národnostné vysielanie u verejnoprávneho vysielateľa, ktorý do roku 2024 musí dosiahnuť úroveň aspoň 500 hodín ročne, resp. 120 minút denne od pondelka do piatka.
Návrh zákona tiež posilňuje prevenciu ochrany maloletých. Je dôležité, aby rodičia aj deti vedeli čo najpresnejšie identifikovať audiovizuálny obsah, ktorý sa im ponúka. Na to, aby sme mali prehľad o tom, do akej vekovej kategórie napríklad film alebo rozprávka patrí, máme označenia, to sú tie malé čísla napravo, na pravej strane obrazovky. Dnes však rodičia nevedia celkom presne vyhodnotiť, či je film nevhodný pre ich dieťa, lebo obsahuje násilie alebo nejaký vulgárny obsah, alebo obsahuje prvky strachu. To by sa malo prijatím tohto návrhu zákona zmeniť. Problémom súčasného stavu je tiež, že súčasná klasifikácia nie je jednotná i keď rovno vychádza z jednotného systému označovania. Jedna rozprávka môže byť inak označená na DVD, v televízii alebo na online platforme, pretože to označovanie vykonávajú niekoľkí poskytovatelia obsahu nezávisle od seba.
Vládny návrh zákona zabezpečuje existenciu skutočne jednotného systému označenia. Dielo získa označenie už pri vstupe na trh a toto označenie si udržiava kontinuálne v čase distribúcie. Systém bude zároveň rozšírený o deskriptory, to sú bližšie popisy o tom, či film obsahuje násilie, vulgarizmy alebo prvky strachu.
Jednotnosť označenia nie je možné dosiahnuť bez jednotného dohľadu. Dohľad preto zjednocujeme pod jeden spoločný orgán a tým bude komisia na ochranu maloletých. Ide o koregulačný orgán, kde väčšinové zastúpenie si ponecháva štát.
Čo sa týka regulátora, národným nezávislým regulátorom ostane Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zmení názov, jej názov po novom bude Rada pre mediálne služby. Bude regulátorom nielen pre audiovizuálny obsah v televíznom vysielaní a v službách VoD pre rozhlasové vysielanie a retransmisiu vysielanie, ale aj platformy na zdieľanie obsahu. Stane sa tiež orgánom regulácie mediálneho trhu a to aj v segmente tlače, ako to vyplýva z návrhu zákona o publikáciách.
Rada bude tiež vyhodnocovať spolupôsobenie samoregulačných orgánov, predovšetkým ich efektivitu. Samoregulačným orgánom je na účely tohto zákona iniciatíva alebo orgán samoregulácie pôsobiaci v regulovanej oblasti na území Slovenskej republiky, ktorý splní zákonom ustanovené kritériá pre odbornosť, reprezentatívnosť, nezávislosť a efektivitu výkonu. Evidenciu samoregulačných orgánov a ich kódexov vedie rada.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis