Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.2.2022 o 21:48 hod.

Mgr.

Natália Milanová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2022 10:07 - 10:42 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne aj pánovi poslancovi.
Pani poslankyňa, sústredila som sa teraz, ale priznám sa, že tú vašu otázku som vypo... aha, ochrana zdroja. Pre nás bolo veľmi dôležité garantovať naozaj ochranu zdroja. Bavíme sa o ochrane zdroja novinára. A tým, že tie nátlaky na novinárov, aby proste prezradili to, odkiaľ informáciu majú, často aj rôznymi nátlakovými metódami, sme sa snažili zabezpečiť tak, aby bol ten samotný novinár ochránený pred takými tlakmi aj v tomto prípade. Takže za mňa tak.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 24.5.2022 10:02 - 10:04 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Jarjabek, pri všetkej úcte, počuli sme slovo Rezníkovo. No, nepovedala by som, že aj, dovolím si to tak zúžiť, pretože to všetko, čo tu bolo povedané, my sme niekoľkokrát aj čítali, dokonca by som povedala, že v niektorých pasážach CTRL C, CTRL V z toho, čo mám v oficiálnom liste podpísanom pánom Rezníkom. Ale ako ja toto beriem. Avšak reagovali ste a sám ste to aj priznali, na ten návrh zákona, ktorý bol podaný sem do prvého čítania. Odvtedy dosť vody pretieklo v Dunaji a my sme sa aj so zástupcami RTVS stretli, veľmi intenzívne sme diskutovali a ten pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Šefčík, bol aj výsledkom diskusií a ponosov a pripomienok zo strany RTVS. Takže naozaj sme sa snažili veľmi, ako pri... veľmi otvorene prijať to, na čo RTVS poukazovala, a aj to do veľkej miery akceptovať.
To znamená, čo sa napríklad týka multiplexu, ten na základe vzájomnej dohody bude nastavený po vzájomných konzultáciách, aby boli obidve strany spokojné. Avšak to, ako ten systém fungoval doteraz, že RTVS mala svoj verejnoprávny multiplex iba sám pre seba, nemohol doňho nikto vstupovať, ani keď ten priestor nebol celý využitý, sme nepovažovali úplne za optimálne, pretože ak tam je nejaká kapacita, ktorá môže byť ponúknutá aj iným vysielateľom, nuž prečo by ponúknutá byť nemohla.
Čo sa týka, otvorili ste tu vlastne viacero tých tém. Otvorili ste tému Rady pre vysielanie a retransmisiu, tam rovnako došlo k vzájomnej dohode. Finančné krytie je zabezpečené, rovnako ako navýšenie multimodálneho obsahu, to je tiež pokryté finančne. Takže žiadne obavy alebo maľovanie čerta na stenu tu nie je celkom namieste. Navyše smernica hovorí o tom, že práve tento obsah navýšený má byť, tak aby ľudia so zrakovým a sluchovým postihnutím mohli prijímať informácie na takej úrovni, aby to bolo pre nich zrozumiteľné.
Otvorili ste aj otázku toho, že teda sme v omeškaní. Nuž áno, sme v omeškaní. Ale povedzme si aj, prečo sme v tom omeškaní. Mňa mrzí, že sme na ministerstve nenašli v súvislosti s tou samotnou transpozíciou veľa toho pripraveného. Keby sme niečo na stole mali, určite je ten proces rýchlejší. To, čo by sme očakávali, sme však nenašli.
Čo sa týka transpozície a toho, že náš návrh zákona je rozšírený, to už som povedala v úvode. V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali ku komplexnej zmene mediálneho prostredia. To, že nám niekto vyčíta, že je to súčasťou transponovania európskej smernice, je legitímne. Samozrejme, je to legitímne, na druhej strane rozhodli sme sa naozaj prekopať v podstate štyri zákony. Štyri zákony ale, ktoré tu boli dvadsať rokov, pán poslanec, dvadsať rokov! Ony vôbec nereflektovali na online priestor. Na ten priestor, kde sa dnes odohrávajú diskusie, ktorý je dnes priestorom plným dezinformácií. A verejnoprávny vysielateľ, áno, mal by byť taký silný, že by práve ten verejný diskurz mal modelovať, manažovať tak, aby to spravodajstvo, tú objektivitu, tú vyváženosť informácií, aby tá bola zachovaná.
Rozmýšľam ešte, že čo by som dodala, ešte budem reagovať na pani poslankyňu. Doteraz je to celoplošné vysielanie garantované na viac ako 80 %. My sme v našom vládnom návrhu zákona zvýšili na 90 %, takže to pokrytie je v podstate zákonom garantované ešte vyššie.
Za mňa je to pre túto chvíľu všetko. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.5.2022 9:03 - 9:16 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o mediálnych službách tvorí spolu s vládnym návrhom o publikáciách nový komplexný regulačný rámec pre oblasť médií. Prvýkrát vôbec sa v mediálnej legislatíve dôsledne uplatňuje princíp technologickej neutrality. Z regulačného pohľadu je totiž jedno, či je obsah online, alebo offline, či je poskytovaný lineárnou, alebo nelineárnou mediálnou službou. Prvýkrát sa zároveň uplatňuje zodpovednosť poskytovateľov platforiem na zdieľanie obsahu za obsahy, ktoré poskytujú alebo ponúkajú verejnosti.
Návrhom zákona o mediálnych službách sa do slovenského právneho poriadku transponuje európska smernica o audiovizuálnych mediálnych službách. Zároveň však prinášame zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva tak, aby sa v súlade s hodnotami občianskej spoločnosti zabezpečil fungujúci pluralitný mediálny trh so slobodnými, nezávislými, transparentnými a konkurencieschopnými médiami.
Týmto návrhom zákona zároveň napĺňame programové vyhlásenie vlády, kde sme sa ako vláda zaviazali predložiť legislatívnu úpravu nového regulačného rámca pre audiovizuálne služby a elektronické médiá, zahrňujúcu aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách, mechanizmov pre mediálnu pluralitu a koreguláciu prostredníctvom samoregulačných vzťahov a procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
Tento návrh zákona reflektuje na dobu, ktorá v poslednom období zaznamenala raketový rast. Zákon o vysielaní a retransmisii je starý 20 rokov. Pred dvadsiatimi rokmi sme my všetci používali tlačidlové telefóny, internet bol niekde v začiatkoch, sociálne siete do veľkej miery vlastne neexistovali. Dnes je tá doba celkom iná. Internet nám poskytuje neskutočne široký priestor. Informácie, ktoré vyhľadávame, vyhľadávame veľmi často práve v tomto prostredí. Máme tu platformy na zdieľanie obsahu, to znamená, ak chceme zdieľať fotografie, videá, máme na to množstvo príležitostí. Ak nám nevyhovuje program, ktorý poskytuje televízia, vieme si zaplatiť Netflix alebo napríklad Voyo a pustiť si to, na čo máme práve chuť a po čom nám srdce piští.
Mnohé z týchto služieb neboli nejakým spôsobom alebo teda minimálne korigované nejakým zákonným rámcom. Tento návrh zákona medze týchto médií spravodlivo a čo najjednotnejšie rámcuje. Do mediálneho priestoru vnášame väčšiu transparentnosť. Dnes si každý vie dohľadať, kto je konečným užívateľom výhod iba pri tých médiách, ktoré obchodujú so štátom. Tento stav sme nepovažovali za dostačujúci. Rovnako nebol vyhovujúci ani trhový dohľad. Krížové vlastníctvo médií, tak ako funguje dnes, nerieši celú skutočnú silu mediálnej skupiny. Nezohľadňuje ani online kanály, ani celú šírku tlače a ani iné tradičné komunikačné kanály, ktorými sú napríklad bilbordy. V súčasnosti nastavené podmienky pre krížové vlastníctvo sú do veľkej miery iba formálne, a preto niektorí vlastníci médií veľmi šikovne využívajú ten priestor, ktorý im je poskytnutý na to, aby tie pravidlá vedeli elegantne obísť.
To, čím odstraňujeme zásadný nedostatok súčasnej úpravy, je kontinuálny trhový dohľad. Regulátor, ktorým je dnes Rada pre vysielanie a retransmisiu, podľa nášho návrhu to bude Rada pre mediálne služby, sa stáva trhový regulátor, ktorý bude sledovať a vyhodnocovať percentuálny podiel mediálnych spoločností na reklamnom trhu. Už v prípade 30-percentného podielu na trhu regulátor musí posudzovať, či koncentrácia nie je rizikom pre pluralitu médií a či koncentráciu alebo autorizáciu novej služby povolí, alebo nie. Podiel na reklamnom trhu jedného koncového užívateľa výhod zo zákona nikdy nesmie presahovať 60 %.
Čo sa týka transparentnosti financovania, našou snahou je, aby diváci, poslucháči, čitatelia vedeli, akým spôsobom je médium financované. V šedej zóne nám stále ostávajú dary, o ktorých bežný človek nevie. Tieto informácie totižto nie sú bežne dostupné. Podľa vládneho návrhu zákona má každý prevádzkovateľ média povinne identifikovať a zverejniť dary od výšky 1 200 eur ročne. Táto suma je ustanovená z výšky priemerného platu v národnom hospodárstve. Ide teda o mesačný príspevok vo výške 100 eur, čo, povedzme si pravdu, je vcelku zaujímavá suma. Pokiaľ sa niekto rozhodne financovať médium v takejto výške, myslím si, že viacerí z nás máte deti, viete, koľko stoja verejné služby pre ne, keď sa bavíme napríklad o škôlke, je to 90 eur cca, to znamená, musí nám asi záležať na tom, ak to médium sa rozhodneme financovať takouto nezanedbateľnou čiastkou, aby fungovalo.
Nerozprávame sa v tomto prípade ale o predplatnom; v predplatnom je niečo, za čo si platíme, čo nie je v tom bežnom štandarde, čo nám médium ponúka, ale aj tie samotné napríklad crowdfundingy sa odohrávajú v oveľa nižších priemerných sumách, cca 25 eur alebo 55 eur. Naším návrhom legislatívne zabezpečíme vyššiu transparentnosť financovania médií a každý človek sa bude môcť pozrieť, kto na médium prispieva, a utvoriť si tak naň svoj názor.
Návrh zákona zároveň viac posilňuje slobodu vyhľadávať informácie. V texte, v kontexte voľného pohybu informácií považujeme za dôležitú inklúziu sluchovo a zrakovo znevýhodnených používateľov. Podľa dostupných dát je na Slovensku viac ako 230-tisíc ľudí so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Článok 21 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaručuje týmto osobám právo na poskytnutie informácií v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne typy zdravotného postihnutia. Je dôležité, aby sa obsah s multimodálnym prístupom zvyšoval, a to predovšetkým vo verejnoprávnych médiách.
Komerční vysielatelia mali teraz zo zákona povinnosť 10 % titulkovať obsah posunkovým jazykom alebo titulkami, teraz toto percento zvyšujeme na 25. Trojpercentné hlasové komentovanie pre nevidiacich zvyšujeme na 10 %. V prípade verejnoprávneho vysielateľa teraz je stav titulky alebo posunky 53 %, my ho zvyšujeme na 100 % a 20-percentné hlasové komentovanie zvyšujeme na 50 %.
Posilnené bude aj národnostné vysielanie u verejnoprávneho vysielateľa, ktorý do roku 2024 musí dosiahnuť úroveň aspoň 500 hodín ročne, resp. 120 minút denne od pondelka do piatka.
Návrh zákona tiež posilňuje prevenciu ochrany maloletých. Je dôležité, aby rodičia aj deti vedeli čo najpresnejšie identifikovať audiovizuálny obsah, ktorý sa im ponúka. Na to, aby sme mali prehľad o tom, do akej vekovej kategórie napríklad film alebo rozprávka patrí, máme označenia, to sú tie malé čísla napravo, na pravej strane obrazovky. Dnes však rodičia nevedia celkom presne vyhodnotiť, či je film nevhodný pre ich dieťa, lebo obsahuje násilie alebo nejaký vulgárny obsah, alebo obsahuje prvky strachu. To by sa malo prijatím tohto návrhu zákona zmeniť. Problémom súčasného stavu je tiež, že súčasná klasifikácia nie je jednotná i keď rovno vychádza z jednotného systému označovania. Jedna rozprávka môže byť inak označená na DVD, v televízii alebo na online platforme, pretože to označovanie vykonávajú niekoľkí poskytovatelia obsahu nezávisle od seba.
Vládny návrh zákona zabezpečuje existenciu skutočne jednotného systému označenia. Dielo získa označenie už pri vstupe na trh a toto označenie si udržiava kontinuálne v čase distribúcie. Systém bude zároveň rozšírený o deskriptory, to sú bližšie popisy o tom, či film obsahuje násilie, vulgarizmy alebo prvky strachu.
Jednotnosť označenia nie je možné dosiahnuť bez jednotného dohľadu. Dohľad preto zjednocujeme pod jeden spoločný orgán a tým bude komisia na ochranu maloletých. Ide o koregulačný orgán, kde väčšinové zastúpenie si ponecháva štát.
Čo sa týka regulátora, národným nezávislým regulátorom ostane Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zmení názov, jej názov po novom bude Rada pre mediálne služby. Bude regulátorom nielen pre audiovizuálny obsah v televíznom vysielaní a v službách VoD pre rozhlasové vysielanie a retransmisiu vysielanie, ale aj platformy na zdieľanie obsahu. Stane sa tiež orgánom regulácie mediálneho trhu a to aj v segmente tlače, ako to vyplýva z návrhu zákona o publikáciách.
Rada bude tiež vyhodnocovať spolupôsobenie samoregulačných orgánov, predovšetkým ich efektivitu. Samoregulačným orgánom je na účely tohto zákona iniciatíva alebo orgán samoregulácie pôsobiaci v regulovanej oblasti na území Slovenskej republiky, ktorý splní zákonom ustanovené kritériá pre odbornosť, reprezentatívnosť, nezávislosť a efektivitu výkonu. Evidenciu samoregulačných orgánov a ich kódexov vedie rada.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.3.2022 10:26 - 10:33 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ešte raz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o publikáciách.
Návrh zákona o publikáciách pokračuje v našej započatej mediálnej reforme. Mediálnej reforme znamená komplexnej reforme mediálneho prostredia zodpovedajúcej požiadavkám občianskej spoločnosti v 21. storočí. V súčasnosti platný tlačový zákon z roku 2008 a zákon o povinných výtlačkoch z roku 1997 nereflektujú nielen meniace sa návyky čitateľov, ale ani potreby médií a novinárov v 21. storočí. Pôvodné zákony, ktoré odzrkadľovali len analógový svet médií, nahradí návrh zákona o publikáciách, ktorý upraví komplexne činnosť aj v digitálnom prostredí. Návrh zákona o publikáciách tak doplní reguláciu vysielania a audiovizuálnych médií upravenú zákonom o mediálnych službách a slovenské mediálne prostredie tým získa štandardné legislatívne prostredie pre všetky typy médií bez ohľadu na ich formu.
V oblasti vydávania dnes zákon o povinných výtlačkoch reguluje v zásade len periodickú tlač a neperiodické publikácie. Prijatím tohto zákona sa rozšíri pôsobnosť aj na e-knihy, e-ziny, iné pôvodné elektronické publikácie nielen elektronické verzie tlačených periodík a kníh, ale aj nové formy publikácií, akými sú napríklad podcasty.
Návrh zákona tiež v súlade s revíziou výdavkov na kultúru stabilizuje sieť zákonných depozitárov tak, aby vydavatelia neboli zaťažovaní niekoľkonásobnou povinnosťou. Tú funkciu depozitárov bude vykonávať výlučne sieť knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Počet povinných výtlačkov môže vydavateľ znížiť, v niektorých prípadoch až na jeden, keďže náš návrh zákona preferuje elektronickú formu pred tou fyzickou.
Od tohto kroku si sľubujeme nielen postupne vyššiu dostupnosť pre čitateľov cez digitálne výpožičky, ale aj zníženie záťaže na fyzické depozitáre knižníc. Okrem konzervačného fondu fyzických a digitálnych kníh a periodík v jednotlivých vedeckých knižniciach a Slovenskej národnej knižnici vznikne pri Univerzitnej knižnici v Bratislave aj digitálny depozitný fond, ktorý bude zbierať a ukladať obsahy spravodajských webových portálov.
V oblasti mediálnej regulácie návrh zákona o publikáciách dopĺňa reguláciu zákona o mediálnych službách v oblasti textových a zvukových médií vrátane tlačových agentúr. V súčasnosti platný tlačový zákon sa totiž nevzťahuje na online periodickú tlač. Návrh zákona tak rozširuje evidenciu periodickej tlače aj o elektronickú periodickú tlač a spravodajské webové portály. Práve tie sú pritom v súčasnosti vo veľkej miere využívané a dovolím si povedať, že preferované u čitateľov na Slovensku. Jednotlivé typy textových a zvukových periodík získajú rovnocennú ochranu v oblasti výkonu novinárskej činnosti, ktorá je dnes v platnom tlačovom zákone priznaná len tlačovým periodikám a tlačovým agentúram.
Ochrana zdroja je pritom základným predpokladom na nezávislý a slobodný výkon novinárskeho povolania a novinárskej činnosti. Na druhej strane, návrh zákona zjednocuje aj právo na vyjadrenia a právo na dodatočné oznámenie tak, aby neboli rozdiely medzi tým, či bol novinársky prejav publikovaný audiovizuálne, zvukovo alebo textovo. Návrh zákona tiež upravuje systém koregulácie, ktorý zabezpečuje, že regulácia zo strany príslušného orgánu nastupuje až v prípade, ak je uplatňovaný samoregulačný mechanizmus neúčinný.
Zásadný deficit transparentnosti financovania vlastníctva médií predovšetkým v online prostredí, ktorý v súčasnosti pociťujeme všetci, odstraňuje tento návrh zákona niekoľkými spôsobmi. Zavádza predovšetkým povinnosť vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Ďalej sa upravuje transparentnosť financovania aj tým, že sa upravuje povinnosť zverejňovať dary presahujúce 1 200 eur ročne, s transparentnosťou financovania súvisí aj požiadavka na odlíšiteľnosť inzercie, osobitne sa navrhuje upraviť označovanie sponzorovania vo vzťahu k neperiodickej publikácií, článku periodickej publikácie alebo časti agentúrneho servisu.
Významným prínosom tejto právnej úpravy vo vzťahu k transparentnosti vlastníctva médií je najmä zriadenie registra v oblastí médií a audiovízie s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a tovaroch v oblasti médií a audiovízie. V tomto registri po jeho zavedení a sprístupnení tak verejnosť nájde informácie nielen o médiách bez ohľadu na to, či ide o vysielanie, tlačené periodikum alebo spravodajský webový portál, ale aj o osobách, ktoré za takýmto médiom stoja.
Návrh zákona predpokladá nadobudnutie účinnosti 31. mája 2022. Panie poslankyne, páni poslanci, veľmi by som vás chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2022 10:07 - 10:13 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ministerstvo kultúry vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o kultúrno-osvetovej činnosti, ktorý vláda schválila na svojom rokovaní 22. decembra 2021.
Cieľom navrhovanej novely zákona je podpora segmentu neprofesionálnej umeleckej tvorby a záujmovej umeleckej činnosti formou zabezpečenia stabilného financovania celého systému postupových súťaží a prehliadok v odbornej gescii Národného osvetového centra a Slovenskej ústrednej hvezdárne od regionálnych cez krajské až po celoštátne kolá.
V súčasnosti je toto financovanie ako keby rozbité. Krajské a celoslovenské kolá postupových súťaží sú financované cez Fond na podporu umenia, kde ale sa uchádza každá postupová súťaž vo forme projektu o peniaze. Problém ale je, že projekt môže byť a nemusí byť schválený. To znamená, to financovanie nie je momentálne predvídateľné a stabilné. Fond na podporu umenia má na podporu týchto postupových súťaží momentálne vyčlenených 400-tisíc eur, plus regionálne kolá niektorých súťaží boli financované za posledné dva roky prostredníctvom ministerstva kultúry a rozpočtového opatrenia, ktoré sa dávalo Národnému osvetovému centru, takže tá suma bola v konečnom dôsledku na financovanie všetkých stupňov postupových súťaží vyššia. Ročne napríklad Národné osvetové centrum zabezpečuje viac ako päťsto kôl všetkých týchto súťaží a len tak, aby sme možno získali celistvejší obraz o tom, koľko ľudí, mladých ľudí, ale aj dospelých z oblasti neprofesionálneho umenia sa týchto postupových súťaží zúčastňuje cez Národné osvetové centrum. Ide o 30-tisíc neprofesionálnych umelcov a umelkýň a prostredníctvom Slovenskej ústrednej hvezdárne je to približne 25-tisíc študentov.
Pre nás je veľmi dôležité, aby postupové súťaže, ktoré určite poznáte, keď poviem názov aspoň jednej z nich, ktorým je Hviezdoslavov Kubín, na ktorom vyrástli mená ako napríklad Július Satinský alebo nebohý Ľubo Roman, ktorý aj dnes, v dnešných časoch poskytuje študentom možnosť nielen vycibriť si svoj prejav, ale už naozaj dnes to nie je iba o samotnom recitovaní a prednese. Dnes je to už aj o vizualizácii toho prednesu a v oveľa kvalitatívne vyššej forme umeleckého prednesu ako celku.
Takže naším cieľom je aj zvýšiť kvalitatívnu úroveň a zvyšovať kritériá kvality, ktoré od postupových súťaží očakávame, zabezpečiť stabilné a predvídateľné financovanie týchto postupových súťaží a taktiež je naším cieľom, aby tá gescia nad všetkými postupovými súťažami bola v rukách Národného osvetového centra a Slovenskej ústrednej hvezdárne, ktoré budú odbornými garantmi celého procesu.
Ďalším z cieľov tejto novely zákona je aj doplnenie spôsobu výberu a odvolania štatutárnych orgánov a vedúcich zamestnancov riadiaceho kultúrno-osvetového zariadenia bez právnej subjektivity. Stanovujeme 5-ročné funkčné obdobie pre štatutárov a vedúcich zamestnancov s tým, aby bolo uplatňované výberové konanie a súčasťou výberového konania, aby bolo aj verejné vypočutie jednotlivých kandidátov. Tento návrh zákona sme konzultovali aj s SK 8 aj so ZMOS-om. Z ich strany aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania neprišli žiadne pripomienky. Akceptovali náš návrh, tak ako bol predložený.
Ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, za podporu tohto navrhovaného zákona. Lebo, ešte raz zdôrazňujem, je veľmi dôležité, aby sme neprofesionálne umenie umelcov a umelkýň vedeli podporovať stabilne, predvídateľne a tak, aby aj tí mladí, aj tí starší mohli svoj talent využívať čo do najvyššej miery.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2022 10:06 - 10:13 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Návrh zákona bol schválený vládou dňa 16. februára. Cieľom návrhu zákona je najmä implementácia požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie riešení krízových situácií centrálnych protistrán a oprava spočívajúca v spresnení niektorých platných ustanovení zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.
Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia je potrebné určiť orgán jeden alebo viacero pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, ktorý bude splnomocnením uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií, vykonávať právomoci, riešiť krízové situácie stanovené v tomto nariadení, ktorým v Slovenskej republiky bude Rada pre riešenie krízových situácií. V tejto súvislosti sa návrhom zákona rozširujú právomoci už existujúcej Rady pre riešenie krízovej situácie.
V nadväznosti na návrh zákona sa novelizuje aj zákon o cenných papieroch a súčasťou návrhu sú aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe. Súčasťou návrhu zákona je aj novela o Burze cenných papierov, ktorá reflektuje na legislatívnu úpravu návrhu zákona, taktiež aj na potreby aplikačnej praxe, ako napríklad úpravu podmienok prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu.
Takisto sa novelizuje zákon o kolektívnom investovaní, v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie z apríla ´21, ktorou sa mení smernica z roku 2010, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov, ktorej hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce na začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.2.2022 21:48 - 21:58 hod.

Natália Milanová
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.2.2022 19:33 - 19:33 hod.

Natália Milanová
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona nám umožní rýchlejšie reagovať na prílev migrantov z Ukrajiny poskytnutím dočasného útočiska, realizovať nevyhnutné opatrenia hospodárskej mobilizácie a blokovať škodlivý obsah na internete.
Dovoľujem si vás veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.2.2022 16:46 - 16:48 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby okamžitej reakcie na ozbrojený konflikt na Ukrajine, ktorý nastal po invázii Ruskej federácie na územie našej susednej krajiny.
Vývoj nastávajúcich udalosti môže spôsobiť hromadnú migračnú vlnu cudzincov na územie Slovenskej republiky, preto je nevyhnutné urýchlene prijať legislatívne opatrenia, ktoré pomôžu túto vlnu zvládnuť a zároveň vytvoria predpoklad na efektívne riešenie identifikovaných možných rizík súvisiacich s eskaláciou napätia.
Predloženým návrhom zákona sa v čl. I vytvára právny rámec pre vyhlásenie mimoriadnej situácie vládou Slovenskej republiky z dôvodu hromadného prílevu cudzincov na naše územie s cieľom umožniť realizáciu nevyhnutných opatrení hospodárskej mobilizácie.
V čl. II sa zavádza možnosť vyhlásenia poskytnutia dočasného útočiska pre cudzincov aj bez predchádzajúceho rozhodnutia Rady Európskej únie, čo tiež pomôže zvládnuť prílev cudzincov ohrozených vojnovým konfliktom.
Vzhľadom na neustále sa množiace dezinformácie sa čl. III do zákona o kybernetickej bezpečnosti navrhuje zaviesť nový inštitút tzv. blokovania škodlivého obsahu na internete. Cieľom je vytvorenie prostriedku ochrany, ktorý bude adresnou reakciou na masívne dezinformačné kampane a využívanie nástrojov hybridných aktivít v kybernetickom priestore.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, je spoločným záujmom nás všetkých prijať účinné opatrenia pre úspešné zvládnutie tejto krízy. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.2.2022 15:56 - 15:58 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podnetom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona a niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine je ozbrojený konflikt, ktorý momentálne v týchto dňoch na Ukrajine prebieha. Zlá situácia a strach o život prinútili obyvateľov Ukrajiny, aby opustili svoje domovy. Ako susedná krajina môžeme očakávať hromadný príchod týchto ľudí na naše územie. Z tohto dôvodu je potrebné prijať s okamžitou platnosťou také legislatívne zmeny, ktoré umožnia Slovenskej republike zvládnuť tento nápor a zároveň poskytnú potrebnú ochranu a materiálne zabezpečenie obyvateľom Ukrajiny.
Rovnako dôležitou je aj oblasť ochrany kybernetického priestoru Slovenskej republiky, kde je práve v súvislosti s eskaláciou napätia nevyhnutné prijať účinné opatrenia pre zabránenie šíreniu dezinformácií na internete.
Z dôvodu možného ohrozenia základných ľudských práv a slobôd a bezpečnosti sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis