Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, za pána ministra ďakujem za otázku. Moja odpoveď bude stručná a jasná. Navýšenie štandardov zberu reflektovalo požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a zberových spoločností v rámci rozporových konaní k vykonávacej vyhláške č. 371/2015, keďže nastavený štandard zberu pre papier kapacitne nepostačoval z dôvodu vzniku zvýšeného objemu odpadu z papiera kvôli nárastu internetového predaja produktov v dôsledku obmedzenia kamenných predajní pre COVID-19.

Ďakujem. A mňa teda úprimne aj z takého osobného záujmu zaujíma, že o ktorú národnú kultúrnu pamiatku ide. Tak poviete osobne.

Vážená pani poslankyňa, ja by som chcela najprv úplne stručne odpovedať na tú časť kladenej otázky, kde sa pýtate, ako je potrebné postupovať v prípade, že je poškodená alebo vlastník nemá záujem opravovať, alebo teda dôvod môže byť akýkoľvek - vždy v súlade so zákonom. Už teraz máme platný zákon, podľa ktorého sa môžu udeľovať pokuty tým vlastníkom, ktorí sa nestarajú o svoju pamiatku tak, ako by sa mali. Ale ja aj konkrétne teraz poviem, o ktoré paragrafy pamiatkového zákona ide, aby ste mali aj oporu potom v tej legislatíve.
Práva a povinnosti vlastníka národnej kultúrnej pamiatky sú upravené v § 28 pamiatkového zákona. Podľa § 28 ods. 2 písm. a) pamiatkového zákona vlastník národnej kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky.
Podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona základná ochrana národnej kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaný na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu národnej kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia národnej kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. n) pamiatkového zákona sa priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu dopustí ten, kto nezabezpečuje základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, neudržiava ju v dobrom stave a využíva ju spôsobom, ktorý ju ohrozuje, poškodzuje, znehodnocuje alebo ničí, alebo ju nechráni pred odcudzením, alebo iným spôsobom poruší povinnosť podľa § 28 ods. 2 pamiatkového zákona.
Podľa § 42 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona môže krajský pamiatkový úrad uložiť fyzickej osobe pokutu vo výške do 200 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v odseku 1 písm. l) až q) pamiatkového zákona.
Podľa § 43 ods. 2 písm. c) krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu vo výške od 300 do 1 000 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42 ods. 1, písm. l až q) pamiatkového zákona. Ak niekto čo i len z nedbanlivosti poškodí, znehodnotí alebo zničí nehnuteľnú vec, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, pričom spôsobí značnú škodu, dopustí sa naplnenia podstaty trestného činu poškodzovania a znehodnocovania národnej kultúrnej pamiatky. Rovnako je trestné aj zmarenie konania o vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, ak spôsobí značnú škodu.
Z pohľadu ochrany verejného záujmu nemôžeme hodnotiť, či vlastník má, alebo nemá záujem opraviť, resp. obnoviť národnú kultúrnu pamiatku, ale vlastník je povinný v zmysle dikcie pamiatkového zákona udržiavať ju v dobrom stave, zabezpečovať vykonávanie základnej ochrany na vlastné náklady. Túto povinnosť má aj každý vlastník stavby v zmysle platného stavebného zákona. V prípade ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na obnovu alebo na reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, môže požiadať o finančný príspevok ministerstva kultúry. Máme tam dobre fungujúci, niekoľko rokov fungujúci, dotačný program Obnovme si svoj dom, ktorý je rozčlenený na päť podprogramov, a každý majiteľ národnej kultúrnej pamiatky má možnosť požiadať si o dotáciu, v tom ktorom zodpovedajúcom programe. Aj takto chceme motivovať majiteľov národných kultúrnych pamiatok, aby stav tej národnej kultúrnej pamiatky udržiavali, aby národné kultúrne pamiatky postupne, postupnými krokmi sa stále viac a viac obnovovali.
Asi každý z nás má vo svojom okolí alebo vzdialenejšom okolí národnú kultúrnu pamiatku, ktorá, žiaľ, z nejakých dôvodov chátra a predpokladám, že aj pani poslankyňa asi má na mysli nejakú konkrétnu. Ja za všetky tie asi dobré a úspešné príbehy poviem jeden, a to je zámok Kunerad, kde predchádzajúci majiteľ sa choval veľmi barbarsky. Momentálne, keď do Kuneradu prídete, tak vidíte ten až taký rozprávkový záver alebo pokračovanie príbehu tej pamiatky.

Vážený pán poslanec, v priebehu roka 2021 vyhlásil riadiaci orgán pre integrovaný regionálny operačný program 19 výziev v objeme viac ako 264 mil. eur. IROP súčasná vláda prevzala v dezolátnom stave. Po prechode IROP na ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie k 1. 10. 2020 sme vykonali finančnú inventúru IROP. Nebolo zazmluvnených viac ako 200 mil. eur a 741 projektov bolo spiacich bez akéhokoľvek čerpania od roku 2017 a 2018.
Veľký počet bol nerealizovateľný do konca programového obdobia, teda sme pristúpili k vyhláseniu 39 výziev počas 16 mesiacov. Pre porovnanie, predtým bolo vyhlásených 56 výziev za 4 roky. Výzva na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy bola vyhlásená dňa 13. augusta 2021. Žiadatelia mohli predkladať svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok až do 27. decembra 2021, to je do uzavretia druhého hodnotiaceho kola.
Do tejto výzvy predložilo svoje žiadosti o nenávratný finančný príspevok až 85 žiadateľov. Po uzavretí výzvy sa následne začína schvaľovací proces žiadostí o NFP. Nakoľko vyhodnotenie výzvy je celoslovenské, jednotlivé regióny musia na seba čakať, kým všetky sprostredkovateľské orgány vyhodnotia žiadosti o NFP. V takto nastavenom systéme kladieme o to väčší dôraz na zefektívnenie procesov na riadiacom orgáne pre integrovaný regionálny operačný program, ale najmä na sprostredkovateľské orgány tak, aby vyhodnotenie výzvy nebolo zdržiavané a projekty mohli prejsť do realizačnej fázy čo najskôr. Predpokladané vyhodnotenie predmetnej výzvy je v polovici júla 2022.
V rámci programov cezhraničnej spolupráce je aktuálne vyhlásená výzva Interreg, v programe spolupráce Interreg Slovenská republika, Česká republika v rámci špecifického cieľa 2.1 Zvýšenia atraktívnosti kultúrneho a prírodného dedičstva pre obyvateľov a návštevníkov cezhraničného regiónu.
Výzva, ktorá bola vyhlásená 31. mája 2022, má ambíciu podporiť rozvoj cestovného ruchu a tvorbu komplexných produktov pre návštevníkov, ktoré sú zamerané na propagáciu spoločného územia. Zámerom je podporiť také projekty, ktoré by prispeli k vybudovaniu nových turistických produktov alebo by vylepšili existujúce produkty, a tým by prispeli k rozvoju turisticky zaujímavých lokalít a ich prepojenosti do funkčných celkov, a to aj prostredníctvom vybudovania alebo zmodernizovania cyklistických ciest, resp. cyklotrás a turistických chodníkov, ktoré prepoja prírodné a kultúrne pamiatky v cezhraničnom regióne.
V rámci tejto výzvy bude podporené budovanie, modernizovanie nemotorových komunikácií určených výlučne pre pohyb chodcov a cyklistov. Zároveň je vítaná aj podpora prírodných a kultúrnych pamiatok, ktoré sú menšie alebo neznáme pre širšiu verejnosť, ale sú rovnako významné pre územie z pohľadu cezhraničného dopadu a podpory turizmu. Každý kút podporovaného územia je pre cezhraničnosť dôležitý a má svoj význam. Dôležité je to, aby bola zachovaná hlavná myšlienka cezhraničných projektov, a to cezhraničný dopad a cezhraničná spolupráca.
V rámci žiadostí o NFP sú vítané aktivity typu - investičné aktivity na zlepšenie technického stavu prírodných a kultúrnych pamiatok cezhraničného významu s cieľom ďalšieho využitia prírodného a kultúrneho dedičstva, investičné a neinvestičné aktivity na zlepšenie prístupu k prírodným a kultúrnym pamiatkam, napríklad značenia alebo oddychové zóny realizované vo forme doplnkových aktivít, plánovanie, príprava a budovanie cyklistických ciest a turistických chodníkov, spájanie viacerých objektov kultúrneho a prírodného dedičstva ako ucelených produktov pre návštevníkov, povinná aktivita pre každého projektového partnera.
Oprávnenými žiadateľmi sú štát a jeho organizačné zložky, územná samospráva a jej organizačné zložky, organizácie zriaďované štátom, krajom, obcou, mestskou časťou a združením obcí, mimovládne neziskové organizácie, záujmové združenia právnických osôb, okresné a krajské organizácie cestovného ruchu, európske zoskupenie územnej spolupráce oprávnenými cieľovými skupinami v rámci vyhlásenej výzvy sú obyvatelia cezhraničného regiónu a návštevníci cezhraničného regiónu.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, otvoriť rozpravu aj k tomuto návrhu zákona, pretože súvisí veľmi úzko so zákonom o mediálnych službách a dovolím si poprosiť aj o vašu trpezlivosť. Ide naozaj o veľmi krátku legislatívnu zmenu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi otvoriť rozpravu z dôvodu posunutia účinnosti. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi otvoriť rozpravu najmä z dôvodu posunu účinnosti tohto zákona. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie tvorí s návrhom o mediálnych službách komplexnú reformu mediálneho práva, ku ktorej pristupujeme po dvadsiatich rokoch.
V súčasnosti platný tlačový zákon z roku 2008 a zákon o povinných výtlačkoch z roku 1997 nereflektujú nielen na meniace sa návyky čitateľov, ale ani na potreby médií a novinárov v 21. storočí. Pôvodné zákony, ktoré odzrkadľovali len analógový svet médií, nahradí návrh zákona publikáciách, ktorý upraví komplexne vydavateľskú činnosť aj v digitálnom prostredí. Návrh zákona o publikáciách tak doplní reguláciu vysielania a audiovizuálnych médií upravenú zákonom o mediálnych službách. Slovenské mediálne prostredie získa štandardné legislatívne prostredie pre všetky typy médií bez ohľadu na ich formu. V oblasti mediálnej regulácie návrh zákona o publikáciách dopĺňa náš zákon o mediálnych službách v oblasti textových a zvukových médií, vrátane tlačových agentúr.
V súčasnosti platný tlačový zákon sa totiž nevzťahuje na online periodiká. Návrh zákona tak rozširuje evidenciu periodickej tlače aj o elektronickú periodickú tlač a spravodajské webové portály. Jednotlivé typy textových a zvukových periodík ako sú noviny, časopisy, newslettre alebo podcasty získajú rovnocennú ochranu aj v oblasti výkonu novinárskej činnosti, ktorá je v súčasnom tlačovom zákone priznaná len tlačeným periodikám a tlačeným agentúram. Garanciu ochrany zdroja budú požívať aj spravodajské portály alebo online verzie periodík, ktoré ju doteraz nepožívali.
Zavádza sa tiež povinnosť médií zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Návrhom zákona sa tiež upravuje transparentnosť financovania tým, že sa upravuje povinnosť zverejňovať dary presahujúce 1 200 eur ročne. S transparentnosťou financovania súvisí aj požiadavka na odlíšiteľnosť inzercie, osobitne sa navrhuje upraviť označovanie sponzorovania vo vzťahu k neperiodickej publikácii, článku periodickej publikácie alebo časti agentúrneho servisu.
Významným prínosom novej právnej úpravy vo vzťahu k transparentnosti vlastníctva médií je zriadenie registra v oblasti médií a audiovízie s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a tovarov v oblasti médií a audiovízie. Správcom registra bude ministerstvo kultúry. Návrh zákona zároveň reguluje vydávanie publikácií v širšom kontexte, vrátane kníh a iných neperiodických publikácií. V oblasti vydávania dnes platný zákon o povinných výtlačkoch reguluje v zásade len periodickú tlač a neperiodické publikácie. Prijatím zákona o publikáciách sa rozšíri pôsobnosť na všetky e-knihy, e-ziny a iné pôvodné elektronické publikácie, ale aj nové formy publikácií, akými sú napríklad podcasty.
Návrh zákona v súlade s revíziou výdavkov stabilizuje sieť zákonných depozitárov tak, aby vydavatelia neboli zaťažovaní niekoľko násobnou povinnosťou. Depozitárnu funkciu budú vykonávať výlučne knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Počet povinných výtlačkov môže vydavateľ znížiť v niektorých prípadoch až na jeden, keďže návrh zákona preferuje elektronickú rozmnoženinu pred fyzickou. Od tohto kroku si sľubujeme nielen postupne vyššiu dostupnosť pre čitateľov cez digitálne výpožičky, ale aj zníženie záťaže na fyzické depozitáre knižníc.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, páni poslanci, naším cieľom naozaj je komplexná reforma mediálneho prostredia, ktorá v podstate nebola do veľkej miery menená 20 rokov. Za tých 20 rokov táto oblasť prešla enormným vývojom a my na ňu musíme reagovať. Absolvovali sme neskutočné množstvo diskusií, rokovaní, hľadali sme kompromisy, hľadali sme schodné cesty na to, aby sme zabezpečili pluralitný mediálny trh s transparentnými médiami, slobodnými, nezávislými, konkurencieschopnými.
Ja by som len v závere vás všetkých chcela veľmi pekne poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem.