Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda Kotleba, ja som vďačný za takýto príspevok, pretože aj občania si vedia urobiť obraz o tom, čo je vlastne predmetom tohoto zákona. Navyše si myslím, že si trošku viacej ozrejmili túto tému aj poslanci vládnej koalície, a verím, že budú uvažovať aj v týchto intenciách. Nechcem opakovať to, čo povedal môj predrečník poslanec Šimko, preto naozaj len vyzdvihnem príspevok pána Kotlebu. A skúste sa zamyslieť nad tým, čo tu bolo a ešte bude povedané k tejto téme, a, pán minister, verím, že vypočujete tieto názory, že jednoducho oddelíte tento zákon od všetkých tých dobrých návrhov zákona, ktoré by sme chceli aj ako opozičná strana podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega poslanec Kuriak, ja vám veľmi pekne ďakujem za ten váš príspevok, pretože ste jasne demonštroval, že táto otázka nie je dôležitá len pre nejakých snílkov alebo pomýlencov z opozičnej strany, ale je naozaj prítomná aj medzi poslancami vládnej koalície. Ja by som vám chcel odporučiť a povzbudiť vás v tom, že boli vám vytýkané alebo teda bola daná otázka, že prečo uvádzate určité príklady zo zahraničia, ktoré vám vyhovujú a, naopak, ktoré vám nevyhovujú, nespomínate. No, je to logické a je to rozumné, pretože človek poukáže na to správne aj na to zlé a zoberie si vždy len to správne a z toho zlého sa poučí, či už to vidí v nejakej inej krajine, alebo nejakej inej komunite ľudí. Takže toto je úplne v poriadku a s týmto si netreba lámať hlavu.
A ja by som sa vás rád na záver spýtal jednu otázku. Vy ste spomínali, že dnes vzhľadom na pandémiu nie je vhodná doba na tento návrh zákona. To, samozrejme, vnímame, že tá doba nie je štandardná a situácia je úplne iná ako, ako bola pred povedzme pol rokom. A ja by som sa vás chcel veľmi rád spýtať, či v prípade, že pandémia pominie a život sa vráti do bežných koľají, či v takom prípade podporíte tento návrh zákona aj napriek tomu, že ste viazaní spomínanou koaličnou zmluvou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, pri všetkej úcte k vašej politickej praxi a životným skúsenostiam, ja by som vám len jednu vec chcel poradiť. Nevysvetľujte záležitosti a podrobnosti ohľadne koaličnej zmluvy nám tu v pléne. To je treba vysvetliť vašim voličom, pretože vy skutočne, dnes sa ukázalo, že vy skutočne nehlasujete a nikdy nebudete môcť podľa tejto koaličnej zmluvy hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. V praxi to totiž znamená to, že keby hociktorý poslanec z Ľudovej strany Naše Slovensko zajtra prišiel s liekom na COVID-19, ktorý by pomohol Slovákom, ale pomohol by v rámci celého sveta, tak vy by ste de facto za takéto čosi z dielne ĽSNS nemohli zahlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Gyimesi, my už sme minulý týždeň pochopili, že ste normálny, normálny človek, ktorý jednoducho je rozhľadený a vníma veci objektívne, pri rôznych situáciách ste nám to dali jasne najavo, takže ma neprekvapuje toto vaše priznanie, resp. to vaše vyjadrenie na túto tému, na tento návrh zákona.
Mne Milan Mazurek zobral veľa myšlienok, ale tá jedna je podstatná. My ako opozičná strana sme často označovaní rôznymi prívlastkami, ale jednu vec nám v súvislosti s tým, čo ste povedali, nemôžete uprieť. Ľudová strana Naše Slovensko je strana slobodných poslancov, ktorí môžu slobodne uvažovať a môžu slobodne hlasovať. A ja skutočne, nemyslím to teraz ironicky, je mi ľúto poslancov súčasnej koalície, ktorí toto právo stratili, pretože vy ste stratili slobodu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán, som išiel povedať premiér, lebo vás mám stále zafixovaného; ospravedlňujem sa, pán predsedajúci.
Pán kolega Kazda, ja vám na začiatku chcem povedať, že vám nebereme svoj názor, tak ako pán Pročko hovoril, alebo neútočíme na vaše právo mať svoj názor. Ja ale chcem povedať, že som trochu pochopil tie vaše výhrady a pochopil som ten váš názor na túto oblasť a na tento náš návrh, pretože vy ste povedali jednu takú zaujímavú vec, že nedeľa nemá žiadny morálny význam a že ste to počuli prvýkrát. Ja v tomto smere s vami nemôžem súhlasiť, pretože si pamätám svoje detstvo a pamätám si to, ako sme, deti, vnímali nedeľu, ako sme vnímali rodinu, ako sme vnímali to, že starí rodičia, rodičia a celá rodina chodila do kostola, takže možno toto je ten rozdiel medzi všedným dňom, medzi pracovným týždňom a medzi nedeľou ako takou.
A viete, nie je všetko o tabuľkách, nie je všetko o percentách a o nejakých vykazovaných hodnotách. Niekedy je úlohou poslancov alebo úlohou spoločnosti aj trochu nastaviť takú tú formu života a celkovo takú tú hodnotu, ako má ten život v danej krajine – v našom prípade na Slovensku – vyzerať. Takže možno toto je tá morálna, morálna záležitosť a toto je ten morálny rozmer, ktorý takisto treba brať do úvahy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Mne sa ťažko teraz hľadajú slová, lebo predrečník mi trošku vyrazil dych tým jeho príspevkom, ktorý bol úplne mimo danej témy.
Ja chcem Marianovi Kotlebovi poďakovať za tento síce kritický tón, ale veľmi pravdivý a veľmi reálny, pretože skutočnosť je, priatelia, taká, že občania očakávajú od nás úplne iné veci, ako sa dnes preberajú v súvislosti so správou. To jednoducho nemá, nemá zmysel komentovať všetky tieto kroky a pohnútky, ktoré by mali časom deformovať našu spoločnosť, vnímanie rodiny ako takej a všetky tie veci, ktoré tu dnes odzneli.
Takže ja ďakujem Marianovi Kotlebovi, že to celé zhrnul do takého zrozumiteľného, síce kritického, ale naozaj reálneho balíka.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Záborská, skutočne vám chcem úprimne poďakovať za vašu reč, pretože naozaj to bolo pomenované veľmi zrozumiteľne. Všetko to podstatné, čo ste povedali, tak s tým treba len súhlasiť. Ešte raz veľká vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milan, ja by som k tvojmu vystúpeniu len jednu takú drobnú poznámku.
V podstate reagovali na teba kolegyne poslankyne a ja z pozície toho, že sú ženy, a z pozície teda tej, že sú to dámy, nechcem útočiť a chcem len ťa podporiť v tej myšlienke, že skutočne ten výchovný proces a to nastavenie v školách je - a teraz nepriamo hovorím predovšetkým k nim ako k matkám alebo starým matkám -, je tak nebezpečne nastavený a tak nešťastne nastavený, že ho kritizujú pedagógovia, trpia deti a trpia rodičia, ktorí sú nútení svoje deti na základe presne týchto opatrení brať z toho kolektívu, prenášať ich, alebo teda premiestňovať ich do iných škôl a de facto v praxi sa tým ľuďom nie pomáha, ale skutočne dennodenne sťažuje situácia.
A tak ako si povedal, nech idú všetci títo ľudia, ktorí formujú tento proces, ktorí prichádzajú s týmito fantastickými a naozaj kvetnatými myšlienkami, ako sa to má robiť, nech idú príkladom a nech svoje deti a svojich známych posielajú do takýchto škôl, kde takéto triedy vznikajú, kde tí pedagógovia nemajú absolútne možnosť s tým nič spraviť, kde tí rodičia sú nútení stavať o pol hodinu neskôr, resp. skôr a voziť svoje deti častokrát 20-25 km len preto, že takýmto spôsobom. To je otázka konkrétne Základnej školy Mojmírovce, ktorú poznám veľmi dôverne, poznám pedagogický zbor. To sú dennodenné problémy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, my musíme v mnohom súhlasiť s tým, čo ste povedal, a nás naozaj teší, že zastávate tento názor a vnímate veci takto, len, ako tu aj bolo spomenuté od mojich predchádzajúcich rečníkov, budeme sa tešiť, kedy sa to skutočne zavedie do života, kedy to budú cítiť aj tí ľudia, ktorí to dnes vnímajú ako nejakú krivdu alebo ako stav, ktorý jednoducho je treba naplniť, takže budeme držať palce a v tejto veci máte našu podporu.
Ďakujem.